Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/223/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne S., so sídlom na ul. J.,

zastúpenej Mgr. Ľ. K., advokátom so sídlom v M., proti ţalovaným 1/ J. K., 2/ M. K.

a 3/ K. K., všetkým bývajúcim v M., zastúpeným Advokátskou kanceláriou G., s.r.o.,

so sídlom v M., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ JUDr. M. G., o neúčinnosť

dohody o vyporiadaní BSM a o neúčinnosť darovacej zmluvy, vedenej na Okresnom súde

Dolný Kubín pod sp.zn. NO-5 C 76/2003, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Ţiline zo 6. februára 2007 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Ţiline zo 6. februára

2007 sp.zn. v zmeňujúcom výroku a vo výroku o trovách konania

z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 15. júna 2005 č.k. -259 určil, ţe

dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manţelov (ďalej len „BSM“) uzavreté

medzi ţalovanou 1/ a jej manţelom Ing. J. K., ku ktorým bol povolený vklad do katastra

nehnuteľností rozhodnutiami Katastrálneho úradu Ţ - Správy katastra M. pod číslom V. a V.,

a na základe ktorých sa ţalovaná 1/ stala výlučnou vlastníčkou bliţšie špecifikovaných

nehnuteľností, sú voči ţalobkyni právne neúčinné. Vo zvyšku ţalobu zamietol a vyslovil, ţe

ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe

vykonaným dokazovaním mal preukázané splnenie podmienok v zmysle § 42a Obč. zák. pre

vyslovenie neúčinnosti dohôd o vyporiadaní BSM, pretoţe ţalovaná 1/ musela poznať úmysel

svojho manţela - dlţníka ţalobkyne - ukrátiť ţalobkyňu. Zamietnutie ţaloby v časti o určenie

neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi ţalovanou 1/ a ţalovanými 2/ a 3/ odôvodnil

nedostatkom ich pasívnej legitimácie, pretoţe nešlo o právny úkon urobený dlţníkom

ţalobkyne.

Krajský súd v Ţiline ako súd odvolací na odvolanie ţalovaných rozsudkom

zo 6. februára 2007 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom

výroku zmenil tak, ţe ţalobu aj v tejto časti zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti

ţalobkyne zaplatiť ţalovaným náhradu trov konania 17 420,-- Sk (578,24 EUR) na účet ich

zástupcu JUDr. M. G. do troch dní a vyslovil, ţe v ostanej časti zostáva prvostupňový

rozsudok nedotknutý. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, ţe ţalobe nemoţno

vyhovieť ani v časti o určenie neúčinnosti dohôd o vyporiadaní BSM, pretoţe ţalobkyňa sa

domáhala určenia neúčinnosti týchto dohôd vo vzťahu ku konkrétne označenému majetku

a nie k dohodám ako takým, a okrem toho, ak dlţník ţalobkyne a jeho manţelka uzavreli

uvedené dohody v úmysle zmariť uspokojenie ţalobkyne, sú tieto právne úkony neplatné

v zmysle § 39 Obč. zák.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku a vo výroku o trovách

konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym

posúdením veci odvolacím súdom. Namietala, ţe odvolací súd nesprávne bez zmeny

zisteného skutkového stavu aplikoval na danú vec § 39 Obč. zák., pričom bliţšie ani

neuviedol, ktorý dôvod neplatnosti v zmysle uvedeného ustanovenia by sa mal vzťahovať

na dohody o vyporiadaní BSM.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a

ods. 1 ) uznesením zo 17. decembra 2008 sp.zn. rozsudok Krajského

súdu v Ţiline zo 6. februára 2007 sp.zn. v zmeňujúcom výroku a vo výroku

o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie. Zrušenie

rozsudku krajského súdu odôvodnil jeho čiastočnou nepreskúmateľnosťou pre nedostatok

dôvodov a tzv. inou vadou konania spočívajúcou v neodstránení pochybností o predmete

ţaloby.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z 29. júna 2010

sp.zn. okrem iného rozhodol, ţe uznesenie najvyššieho súdu

zo 17. decembra 2008 sp.zn. a naň nadväzujúci rozsudok Krajského súdu

v Ţiline z 24. septembra 2009 sp.zn. sa zrušujú a vec sa vracia najvyššiemu

súdu na ďalšie konanie. Zrušenie označeného uznesenia najvyššieho súdu odôvodnil

porušením práva ţalovaných na spravodlivé súdne konanie tým, ţe im nebolo umoţnené

vyjadriť sa k podstate dovolania podaného ţalobkyňou. V súvislosti s námietkou ţalovaných,

ţe dovolanie bolo podané ţalobkyňou po zákonom ustanovenej lehote, konštatoval, ţe táto

námietka je nedôvodná. Poukázal na to, ţe rozhodnutie okresného súdu v spojení

s rozhodnutím krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 21. mája 2007, pričom dovolanie

bolo doručené na najvyšší súd 21. júna 2007, teda v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti

rozhodnutia ( v spojení s aţ 3 ).

Po vrátení veci najvyššiemu súdu na ďalšie konanie bol doručený rovnopis dovolania

ţalobkyne ţalovaným, resp. ich právnemu zástupcovi, s výzvou na zaslanie písomného

vyjadrenia, ak to povaţujú za potrebné na ochranu svojich práv.

V písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalovaní navrhli tento mimoriadny opravný

prostriedok zamietnuť. Uviedli, ţe rozsudok krajského súdu bol doručený právnemu

zástupcovi ţalobkyne JUDr. A... K. 19.4.2007, preto lehota na podanie dovolania uplynula

19.5.2007 a dovolanie tak bolo podané oneskorene.

Námietku ţalovaných o oneskorenom podaní dovolania najvyšší súd nepovaţoval

za dôvodnú. Jej nedôvodnosť, ako uţ bolo uvedené, konštatoval aj ústavný súd, na ktorého

právne závery najvyšší súd poukazuje. Len na doplnenie v tejto súvislosti uvádza, ţe

písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Ţiline 15.5.2006 oznámil advokát

JUDr. A... K., ţe medzi ním a ţalobkyňou došlo k dohode o ukončení právneho zastúpenia vo

veci. Doručenie rozsudku Krajského súdu v Ţiline zo 6. februára 2007 sp.zn.

tomuto advokátovi dňa 19.4.2007, ktorý v tom čase uţ nebol zástupcom ţalobkyne, preto

nemohlo mať účinky jeho riadneho doručenia ţalobkyni.

Po vyriešení otázky včasnosti podaného dovolania najvyšší súd opätovne prejednal

vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( veta pred bodkočiarkou

so zreteľom na okolnosť, ţe dovolanie bolo doručené ţalovaným a bola im tak daná moţnosť

sa k nemu vyjadriť, čo aj vyuţili) a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu

v dovolaním napadnutých výrokoch treba zrušiť.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami

konania uvedenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd

predovšetkým skúmal existenciu vád vymedzených v a iných vád konania,

pričom zistil, ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté jednak vadou vyplývajúcou

z ustanovenia , spočívajúcou v odňatí moţnosti účastníkovi riadne konať

pred súdom, a jednak tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ustanovenie stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo

odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva

účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretoţe sa mu tým odníma moţnosť náleţite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda moţnosť riadne konať

pred súdom.

V prejednávanej veci odvolací súd svoj právny záver o nemoţnosti určiť i prípadnú

čiastočnú neúčinnosť právneho úkonu v konkrétne označenej časti a o neplatnosti dohôd

o vyporiadaní BSM podľa § 39 Obč. zák. nijako bliţšie neodôvodnil. Nevysvetlil akými

úvahami sa pri tom riadil a ktorý konkrétny dôvod neplatnosti označených právnych úkonov

vyplývajúci z ustanovenia § 39 Obč. zák. uplatnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva

z akých skutkových zistení pri nezmenenom skutkovom stave, vyplývajúcom z dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa, vychádzal pri formulovaní skutkového záveru, ţe nielen

dlţník, ale i ţalovaná 1/ mala úmysel ukrátiť ţalobkyňu. Čiastočná nepreskúmateľnosť

rozsudku odvolacieho súdu, majúca za následok i jeho nepresvedčivosť, je vadou konania,

ktorou sa, ako uţ bolo uvedené, účastníkovi odníma moţnosť riadne konať pred súdom.

Existencia tejto vady zakladá dôvodnosť podaného dovolania a jej dôsledkom je zrušenie

rozsudku vydaného v konaní ňou postihnutom.

Konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté aj tzv. inou vadou, spočívajúcou

v neodstránení pochybností týkajúcich sa toho, či predmetom ţaloby malo byť určenie

neúčinnosti dohôd o vyporiadaní BSM ako celku alebo len ich časti. Len z tej skutočnosti, ţe

ţalobkyňa v petite ţaloby označila niektoré veci, ktoré boli predmetom vyporiadania podľa

týchto dohôd, nebolo moţné bez ďalšieho usudzovať, ţe sa domáhala určenia neúčinnosti len

vo vzťahu k týmto veciam. Bez odstránenia pochybností v tomto smere nemohol odvolací súd

vychádzať zo záveru, ţe predmetom konania bolo určenie neúčinnosti uvedených právnych

úkonov len vo vzťahu ku konkrétne označenému majetku. Tento jeho predčasný záver mal

za následok nesprávne rozhodnutie, pretoţe bol jedným z dôvodov zamietnutia ţaloby.

Uvedené vady však nebránia dovolaciemu súdu zaujať stanovisko k právnemu

posúdeniu veci odvolacím súdom, pokiaľ zamietnutie ţaloby odôvodnil aj neplatnosťou

dohôd o vyporiadaní BSM. Tento právny záver povaţuje dovolací súd za nesprávny, pretoţe

nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. V preskúmavanej veci ţalobkyňa netvrdila a teda

ani nepreukazovala úmysel ţalovanej 1/ ukrátiť uspokojenie jej pohľadávky voči dlţníkovi –

manţelovi ţalovanej 1/. Pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle

§ 42a Obč. zák., ak išlo o právne úkony medzi dlţníkom a osobou blízkou, bolo postačujúce

preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiţ zákon

úmysel dlţníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá

(prezumuje). Blízka osoba musí naopak preukazovať, ţe úmysel dlţníka ukrátiť veriteľa

nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí náleţitej starostlivosti

rozpoznať.

Pokiaľ ide o vzťah ustanovenia § 42a Obč. zák. k § 39 tohto zákona dovolací súd

poznamenáva, ţe odporovateľným môţe byť len platný právny úkon. Ak však zákon určité

konanie dlţníka za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu

nemôţe byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho

úkonu. Inak by sa totiţ nemohol prakticky uplatniť inštitút odporovateľnosti právnych

úkonov, čím by bol popretý jeho účel a zmysel, ktorým je občianskoprávna ochrana veriteľa

brániť sa účinkom takých právnych úkonov dlţníka, ktoré sú vykonávané na ukrátenie

veriteľa (právne úkony in fraudem creditorum).

So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom

zmeňujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. novembra 2010

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová