Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/163/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., so sídlom na ul. J.,

zastúpenej Mgr. Ľ. K., advokátom so sídlom v M., proti žalovaným 1/ J. K., 2/ M. K. a 3/ K.

K., všetkým bývajúcim v M., o neúčinnosť dohody o vyporiadaní BSM a o neúčinnosť

darovacej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp.zn. NO – ,

o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 6. februára 2007 sp.zn. 23

Co 452/2005 rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 6. februára

2007 sp.zn. v zmeňujúcom výroku a vo výroku o trovách konania

z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom z 15. júna 2005 č.k. NO – -259 určil,

že dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“)

uzavreté medzi žalovanou 1/ a jej manželom Ing. J. K., ku ktorým bol povolený vklad do

katastra nehnuteľností rozhodnutiami Katastrálneho úradu Ž. – Správy katastra M. pod číslom

V. a V., a na základe ktorých sa žalovaná 1/ stala výlučnou vlastníčkou bližšie

špecifikovaných nehnuteľností, sú voči žalobkyni právne neúčinné. Vo zvyšku žalobu

zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané splnenie

podmienok v zmysle § 42a Obč. zák. pre vyslovenie neúčinnosti dohôd o vyporiadaní BSM,

pretože žalovaná 1/ musela poznať úmysel svojho manžela – dlžníka žalobkyne – ukrátiť

žalobkyňu. Zamietnutie žaloby v časti o určenie neúčinnosti darovacej zmluvy uzavretej

medzi žalovanou 1/ a žalovanými 2/ a 3/ odôvodnil nedostatkom ich pasívnej

legitimácie, pretože nešlo o právny úkon urobený dlžníkom žalobkyne.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na odvolanie žalovaných rozsudkom

zo 6. februára 2007 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom

výroku zmenil tak, že žalobu aj v tejto časti zamietol. Zároveň rozhodol o povinnosti

žalobkyne zaplatiť žalovaným náhradu trov konania 17 420,-- Sk na účet ich zástupcu

JUDr. M. G. do troch dní a vyslovil, že v ostanej časti zostáva prvostupňový rozsudok

nedotknutý. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol toho názoru, že žalobe nemožno vyhovieť

ani v časti o určenie neúčinnosti dohôd o vyporiadaní BSM, pretože žalobkyňa sa domáhala

určenia neúčinnosti týchto dohôd vo vzťahu ku konkrétne označenému majetku a nie

k dohodám ako takým, a okrem toho, ak dlžník žalobkyne a jeho manželka uzavreli uvedené

dohody v úmysle zmariť uspokojenie žalobkyne, sú tieto právne úkony neplatné v zmysle §

39 Obč. zák.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa. Žiadala, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v zmeňujúcom výroku a vo výroku o trovách

konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila nesprávnym právnym

posúdením veci odvolacím súdom. Namietala, že odvolací súd nesprávne bez zmeny

zisteného skutkového stavu aplikoval na danú vec § 39 Obč. zák., pričom bližšie ani

neuviedol, ktorý dôvod neplatnosti v zmysle uvedeného ustanovenia by sa mal vzťahovať

na dohody o vyporiadaní BSM.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou

(účastníčkou konania) v zákonnej lehote ( ) a že ide o rozsudok, proti

ktorému je prípustné ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

ods. 1 ), preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť

( ).

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania ako aj uplatneným dovolacím dôvodom. Obligatórne sa zaoberá len vadami

konania uvedenými v a inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť dovolací súd

predovšetkým skúmal existenciu vád vymedzených v a iných vád konania,

pričom zistil, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté jednak vadou vyplývajúcou

z ustanovenia , spočívajúcou v odňatí možnosti účastníkovi riadne konať

pred súdom, a jednak tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ustanovenie stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo

odôvodniť rozsudok. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku je porušením práva

účastníka na spravodlivé súdne konanie, pretože sa mu tým odníma možnosť náležite

skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných

riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda možnosť riadne konať pred

súdom.

V prejednávanej veci odvolací súd svoj právny záver o nemožnosti určiť i prípadnú

čiastočnú neúčinnosť právneho úkonu v konkrétne označenej časti a o neplatnosti dohôd

o vyporiadaní BSM podľa § 39 Obč. zák. nijako bližšie neodôvodnil. Nevysvetlil akými

úvahami sa pri tom riadil a ktorý konkrétny dôvod neplatnosti označených právnych úkonov

vyplývajúci z ustanovenia § 39 Obč. zák. uplatnil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva

z akých skutkových zistení pri nezmenenom skutkovom stave, vyplývajúcom z dokazovania

vykonaného súdom prvého stupňa, vychádzal pri formulovaní skutkového záveru, že nielen

dlžník, ale i žalovaná 1/ mala úmysel ukrátiť žalobkyňu. Čiastočná nepreskúmateľnosť

rozsudku odvolacieho súdu, majúca za následok i jeho nepresvedčivosť, je vadou konania,

ktorou sa, ako už bolo uvedené, účastníkovi odníma možnosť riadne konať pred súdom.

Existencia tejto vady zakladá dôvodnosť podaného dovolania a jej dôsledkom je zrušenie

rozsudku vydaného v konaní ňou postihnutom.

Konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté aj tzv. inou vadou, spočívajúcou

v neodstránení pochybností týkajúcich sa toho, či predmetom žaloby malo byť určenie

neúčinnosti dohôd o vyporiadaní BSM ako celku alebo len ich časti. Len z tej skutočnosti, že

žalobkyňa v petite žaloby označila niektoré veci, ktoré boli predmetom vyporiadania podľa

týchto dohôd, nebolo možné bez ďalšieho usudzovať, že sa domáhala určenia neúčinnosti len

vo vzťahu k týmto veciam. Bez odstránenia pochybností v tomto smere nemohol odvolací súd

vychádzať zo záveru, že predmetom konania bolo určenie neúčinnosti uvedených právnych

úkonov len vo vzťahu ku konkrétne označenému majetku. Tento jeho predčasný záver mal

za následok nesprávne rozhodnutie, pretože bol jedným z dôvodov zamietnutia žaloby.

Uvedené vady však nebránia dovolaciemu súdu zaujať stanovisko k právnemu

posúdeniu veci odvolacím súdom, pokiaľ zamietnutie žaloby odôvodnil aj neplatnosťou

dohôd o vyporiadaní BSM. Tento právny záver považuje dovolací súd za nesprávny, pretože

nezodpovedá zistenému skutkovému stavu. V preskúmavanej veci žalobkyňa netvrdila a teda

ani nepreukazovala úmysel žalovanej 1/ ukrátiť uspokojenie jej pohľadávky voči dlžníkovi –

manželovi žalovanej 1/. Pre splnenie podmienok odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle

§ 42a Obč. zák., ak išlo o právne úkony medzi dlžníkom a osobou blízkou, bolo postačujúce

preukázať ich urobenie v určenej dobe a ukrátenie veriteľa. V týchto prípadoch totiž zákon

úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa i vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle predpokladá

(prezumuje). Blízka osoba musí naopak preukazovať, že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa

nemohla v dobe urobenia odporovaného právneho úkonu aj pri vyvinutí náležitej starostlivosti

rozpoznať.

Pokiaľ ide o vzťah ustanovenia § 42a Obč. zák. k § 39 tohto zákona dovolací súd

poznamenáva, že odporovateľným môže byť len platný právny úkon. Ak však zákon určité

konanie dlžníka za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu

nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho

úkonu. Inak by sa totiž nemohol prakticky uplatniť inštitút odporovateľnosti právnych

úkonov, čím by bol popretý jeho účel a zmysel, ktorým je občianskoprávna ochrana veriteľa

brániť sa účinkom takých právnych úkonov dlžníka, ktoré sú vykonávané na ukrátenie

veriteľa (právne úkony in fraudem creditorum).

So zreteľom na uvedené dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu v napadnutom

zmeňujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec mu v rozsahu

zrušenia vrátil na ďalšie konanie ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2008

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová