Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/50/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ A., bývajúcej v Ž., 2/ I.

bývajúceho v B., 3/ D., bývajúceho v B., všetkých zastúpených JUDr. J., advokátom so

sídlom v B., proti žalovaným 1/ B., bývajúcej v K., 2/ Ľ., bývajúcemu v S., o vyrovnanie

dedičských podielov, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 2 C

201/2005, na dovolanie žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29.

októbra 2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 5. októbra 2006 č.k. -69

žalobu, ktorou sa žalobcovia 1/ až 3/ domáhali vyrovnania dedičských podielov po nebohom

P., zomretom 18. júna 1962, zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol

tak po zistení, že žalobcovia uplatnili právo na vyrovnanie dedičských podielov po uplynutí

lehoty stanovenej v o úprave niektorých vlastníckych vzťahov

k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, a preto došlo k jeho zániku. O náhrade trov

konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcov 1/ až 3/ proti rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej

a žalovaných 1/ a 2/ proti jeho výroku o náhrade trov konania Krajský súd v Košiciach

rozsudkom z 29. októbra 2007 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Na odôvodnenie potvrdzujúceho

výroku uviedol, že keďže dôvodom nadobudnutia poľnohospodárskych pozemkov jedným

z dedičov bolo uplatnenie o rozdelení pozostalosti

s poľnohospodárskymi podnikmi a o zamedzení drobenia poľnohospodárskej pôdy, v danom

-2-3 Cdo 50/2008

prípade neboli splnené podmienky pre vyrovnanie dedičských podielov v zmysle § 13 zákona

č. Z toho dôvodu považoval za právne bezvýznamné skúmanie otázky, či nárok

na vyrovnanie dedičských podielov bol uplatnený v lehote stanovenej v § 13 zákona

č. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania, aj

v tejto časti považoval rozhodnutie za vecne správne. Aj podľa jeho názoru súd prvého stupňa

pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ustanovenie , keď dôvody

hodné osobitného zreteľa vzhľadal v charaktere sporu a príbuzenských vzťahoch účastníkov

konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení

s vychádzajúc z tých istých dôvodov ako pri rozhodovaní o náhrade trov

prvostupňového konania.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/ až 3/ dovolanie,

v ktorom uviedli, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci. Namietali, že odvolací súd nesprávne pri svojom rozhodovaní vychádzal z uznesenia

Štátneho notárstva v Spišskej Novej Vsi z 1. novembra 1962 sp. zn. D 632/62 a nevzal do

úvahy existenciu závetu poručiteľa P.. Trvali na tom, že nárok na vyrovnanie dedičských

podielov uplatnili včas. Ďalej súdom vytkli, že nevykonali nimi navrhovaný dôkaz výsluchom

žalovanej 1/. Z týchto dôvodov žiadali zrušiť nielen rozsudok odvolacieho súdu, ale tiež

rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie

konanie.

Žalovaní 1/ a 2/ sa k dovolaniu žalobcov písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ) zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), skúmal

najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon

pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti

rozsudku, je procesne prípustné, ak sa ním napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (viď ). Dovolanie je

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od

-3-3 Cdo 50/2008

právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ). Dovolanie

je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238

ods. 3 ). V prejednávanej veci nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa

týchto ustanovení, lebo dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, odvolací súd sa

neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu (ktorý v tejto veci dosiaľ nerozhodoval,

a preto ani nevyslovil právny názor) a dovolanie smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Dovolanie žalobcov 1/ až 3/ preto podľa prípustné nie je. Procesnú

prípustnosť ich mimoriadneho opravného prostriedku by vzhľadom na to zakladala len

prípadná procesná vada v zmysle Na vadu takejto povahy je dovolací súd

povinný vždy prihliadať ( ). So zreteľom na uvedenú povinnosť sa dovolací

súd neobmedzil len na skúmanie splnenia podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238

, ale sa - a to aj vzhľadom na obsah dovolania - zaoberal tiež otázkou, či v konaní na

súdoch nižších stupňov nedošlo k procesným vadám v zmysle Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj rozsudku), ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Ustanovenie nemá žiadne obmedzenia vo výpočte

rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, a ak

je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto ustanovení, možno ním

napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. Pri

posudzovaní prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je významný subjektívny

názor účastníka, že v konaní došlo k jednej (niektorým) z týchto vád, ale len jednoznačné,

všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, ktoré opodstatňuje záver dovolacieho súdu, že

konanie na súde nižšieho stupňa je skutočne postihnuté niektorou z taxatívne vymenovaných

-4-3 Cdo 50/2008

vád. Mimoriadnosť dovolania ako opravného prostriedku, ktorým možno výnimočne

napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, sa prejavuje aj v tom, že jeho

prípustnosť v zmysle je spojená výlučne len s najzávažnejšími, v ňom taxatívne

vymenovanými procesnými vadami zakladajúcimi tzv. zmätočnosť. Iné procesné vady

(procesné vady inej povahy, než sú vady taxatívne vymenované v ) nezakladajú

prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podľa uvedeného ustanovenia.

Dôvody (prípustnosti a opodstatnenosti) dovolania dovolací súd neposudzuje len

podľa toho, ako boli slovne vyjadrené (naformulované), ale predovšetkým podľa obsahu tohto

opravného prostriedku ( v spojení s ). Pri takomto posudzovaní

dovolania je zrejmé, že žalobcovia 1/ až 3/ v danej veci namietli procesnú vadu v zmysle

tým, že vyjadrili nesúhlas s postupom súdov, keď nevykonali nimi

navrhovaný dôkaz výsluchom žalovanej 1/.

Pokiaľ mali dovolatelia skutočne na mysli túto vadu konania, treba uviesť, že

prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p zakladá taký vadný postup súdu

v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať

a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany

jeho práv a oprávnených záujmov. Ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol už vo

viacerých svojich rozhodnutiach, pokiaľ bolo rozhodnutie súdu vydané na základe neúplne

zisteného skutkového stavu, neznamená to bez ďalšieho, že je daný dôvod prípustnosti

v zmysle O procesnú vadu v zmysle tohto ustanovenia, ktorá spočíva

v odňatí možnosti konať pred súdom, ide len vtedy, keď súd neumožnil účastníkovi vykonať

v priebehu konania práva priznané mu , a to najmä právo

predniesť (doplniť, či doplňovať) svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam,

k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné

prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom

(svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu

i k právnej stránke veci (čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj § 101 ods. 1,

, a , , , , , ). Dovolací súd

v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo

uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 53/2000. Zo spisu nevyplýva, že by žalobcom

1/ až 3/ bolo v odňaté niektoré z uvedených procesných práv.

-5-3 Cdo 50/2008

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, platí dispozičná a prejednacia

zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,

že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď

) a sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; len súd ale

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná (viď ). Pokiaľ účastník

navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať.

Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať

k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú

vec aplikovať. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je

povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď

), a nie účastníkov konania. Uvedené vyjadril Najvyšší súd Slovenskej

republiky už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej

republiky pod č. 37/1993, v ktorom zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu

môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle K rovnakému záveru dospel

Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí

a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, v ktorom vyslovil názor, že ak súd

v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle

, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom

alebo za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli

v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Ten istý záver zaujal Najvyšší súd

Slovenskej republiky tiež v uznesení z 27. novembra 1997 sp. zn. Obdo V 56/98, ktoré bolo

uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 6/2000.

Žalobcovia 1/ až 3/ v dovolaní namietajú, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. K odňatiu možnosti dovolateľov pred

súdom konať nemohli viesť ani právne závery, na ktorých súdy založili svoje rozhodnutia,

-6-3 Cdo 50/2008

lebo ustanovenie dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti

výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym hodnotením veci

zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho

rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/

, pretože súd svojím rozhodovaním neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu

mu zo zákona, ani procesné právo účastníka. Či už teda súdy napadnuté rozhodnutia založili

na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci (pozn.: dovolací súd rozhodnutia

z tohto aspektu neposudzoval), neodňali tým žalobcom 1/ až 3/ možnosť pred súdom konať

( ).

Vzhľadom na uvedené dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie podľa procesne

neprípustné. So zreteľom na to dovolanie žalobcov 1/ až 3/ odmietol podľa § 243b ods. 4

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcom 1/ až 3/, ktorí úspech nemali (

v spojení s a ). Dovolací súd napriek tomu žalovaným

1/ a 2/ nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie

povinnosti nahradiť trovy tohto konania ( v spojení s

a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 22. apríla 2008

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: