Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoKR/41/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: Stredoslovenská energetika Holding, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, so sídlom kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, IČO: 36 865 265, správca úpadcu: Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888, o určenie pohľadávok v konkurznom konaní, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -146 zo dňa 20. septembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -146 zo dňa 20. septembra 2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) určil, že pohľadávky žalobcu voči úpadcovi Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., so sídlom Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888, a to: „- vo výške 120,49 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-1,

- vo výške 4.845,75 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-2,

- vo výške 4.146,88 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-3,

- vo výške 3.497,48 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-4,

- vo výške 2.255,49 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-5,

- vo výške 1.232,05 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-6,

- vo výške 27,77 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-7,

- vo výške 14,59 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-8,

- vo výške 9,20 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-9,

- vo výške 1,21 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-10,

- vo výške 15.957,34 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-11,

- vo výške 13.583,63 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-12,

- vo výške 11.109,11 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-13,

- vo výške 6.383,82 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-14,

- vo výške 10.450,- Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-15,

- vo výške 18.012,11 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-16,

- vo výške 30.817,63 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-17,

- vo výške 12.145,74 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-18,

- vo výške 1.500,11 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-19,

- vo výške 683,38 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-20,

- vo výške 3.558,14 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-21,

- vo výške 6.540,10 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-22,

- vo výške 2.076,43 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-23,

- vo výške 1,14 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-24,

- vo výške 1,16 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-25,

- vo výške 6,64 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-26,

- vo výške 4.035,85 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-27,

- vo výške 4.839,49 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-28,

- vo výške 1.371,37 Eur vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-29,

- vo výške 4.496,39 Eur, vedená v zozname pohľadávok ako pohľadávka pod č. 79/S-30, a to všetky vedené v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. , sú prednostnou pohľadávkou podľa Z.z“. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaného v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že na prejednanie veci okresný súd nariadil na deň 20.09.2018 pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas, pričom všetci boli riadne poučení aj podľa (ďalej len „“). Okresný súd mal preukázané, že uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 01.08.2016, zverejneným v OV č. 151/2016 zo dňa 05.08.2016, súd začal reštrukturalizačné konanie. Uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 05.09.2016, zverejneným v OV č. 175/2016 zo dňa 12.09.2016, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka. Uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 10.04.2017, zverejneným v OV č. 75/2017 zo dňa 19.04.2017, súd nahradil súhlas 4-och skupín, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a rozhodol o skončení reštrukturalizácie. Uznesením sp.zn. zo dňa 25.07.2017, zverejneným v OV č. 145/2017 zo dňa 31.07.2017, začal súd konkurzné konanie voči dlžníkovi. Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 07.08.2017 sp.zn. , zverejneným v OV č. 155/2017 zo dňa 14.08.2017, súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka, pričom vyzval veriteľov, aby si prihlásili svoje pohľadávky.

3. Okresný súd mal preukázané, že žalobca si súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 27.09.2017 prihlásil do konkurzu úpadcu tridsať pohľadávok (na základe vystavených faktúr) vzniknutých za dodávku a distribúciu elektriny a plynu, pričom podkladom je 30 faktúr. Zároveň mal preukázané, že pokiaľ ide o faktúry za obdobie presahujúce skončenie reštrukturalizácie dňa 20.04.2018, žalobca si prihlásil iba ich pomernú časť do dňa 19.04.2018.

4. Žalovaný, resp. odvolaný správca, podaním zo dňa 27.11.2017, doručeným žalobcovi dňa 05.12.2017 oznámil, že jeho prihlásené pohľadávky boli v časti popreté, a to konkrétne v rámci poradia uspokojenia. Žalobca podal dňa 03.01.2018 žalobu o určenie popretých pohľadávok.

5. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a právnu úpravu v o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“), ZKR, , , , , , , okresný súd žalobe vyhovel.

6. Okresný súd v prvom rade z úradnej povinnosti preveril, či žaloba o určenie popretých pohľadávok, bola podaná v zákonnej lehote. Oznámenie o popretí pohľadávok zo dňa 27.11.2017 bolo žalobcovi doručené dňa 05.12.2017, pričom žaloba bola podaná osobne listinne do podateľne okresného súdu dňa 03.01.2018. Zároveň včasnosť podania žaloby nebola medzi stranami sporná. Okresný súd konštatoval, že žaloba o určenie popretých pohľadávok bola podaná včas.

7. Pri posudzovaní veci okresný súd postupoval v intenciách nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -49 z 11.9.2014, v ktorom ústavný súd vyslovil, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod, alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu

obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí).

8. Okresný súd konštatoval, že popretie poradia uspokojenia pohľadávok žalobcu správca odôvodnil dvomi okolnosťami, a to jednak tým, že pohľadávky nevznikli z prevádzkovania podniku, nakoľko areál úpadcu bol prenajatý nájomnými zmluvami, ktoré dlžník po ukončení reštrukturalizácie uzavrel s nájomcami a zároveň ako druhý dôvod uviedol, že po vyhlásení konkurzu správca podnik neprevádzkoval a bol vyhlásený na návrh dlžníka, nie počas reštrukturalizácie.

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ išlo o prvý popierací dôvod, a to ten, že pohľadávky nevznikli z prevádzkovania podniku, nakoľko areál úpadcu bol prenajatý nájomnými zmluvami, ktoré dlžník po ukončení reštrukturalizácie uzavrel s nájomcami, tak okresný súd konštatoval, že tento popierací dôvod nemožno vo vzťahu k pohľadávkam žalobcu, určenia poradia ktorých sa touto žalobou domáha, považovať za relevantný, nakoľko uvedený dôvod mal podľa popretia nastať až po formálnom skončení reštrukturalizácie, teda po dni 19.04.2017, avšak žalobca si do konkurzu prihlásil iba pohľadávky, resp. ich pomernú časť, ktoré vznikli za obdobie od začatia reštrukturalizačného konania najneskôr do 19.04.2017, teda do formálneho ukončenia reštrukturalizácie (nie ukončenia reštrukturalizácie z ekonomického hľadiska). Okresný súd ustálil, že tento dôvod popretia poradia uspokojenia pohľadávok žalobcu nebol dôvodný, keďže vo vzťahu k dotknutým pohľadávkam je právne irelevantné, či po formálnom skončení reštrukturalizácie (20.04.2017) dlžník ďalej prevádzkoval podnik, pretože ide o pohľadávky vzniknuté do formálneho skončenia reštrukturalizácie. Prípadné neprevádzkovanie podniku dlžníka (úpadcu) počas prebiehajúceho reštrukturalizačného konania do jeho formálneho skončenia nebolo ani obsahom popieracieho prejavu správcu (odvolaného správcu), preto nie je dôvodné sa týmito skutočnosťami zaoberať v rámci incidenčného konania.

10. K druhému dôvodu popretia pohľadávok žalobcu, že po vyhlásení konkurzu správca podnik neprevádzkoval a bol vyhlásený na návrh dlžníka, nie počas reštrukturalizácie, okresný súd odkázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý prezentoval v konaní sp.zn. zo dňa 30.10.2012, v ktorom uviedol: „Z citovaných ustanovení vyplýva, že ohľadom toho istého dlžníka je možné viesť len jedno konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka preto predchádza skončenie reštrukturalizácie (§ 156 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Reštrukturalizácia sa však končí len po formálnej a procesnej stránke, ale pokračuje po stránke ekonomickej. V prípade vyhlásenia konkurzu pred splnením reštrukturalizačného plánu dochádza k jeho neúčinnosti voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu neboli v tom čase splnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že v zmysle § 120 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sú splnené podmienky, aby pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla v súvislosti s prevádzkovaním dlžníkovho podniku počas reštrukturalizačného konania, po jeho premene na konkurzné konanie bola uspokojená v konkurze v nezabezpečenom rozsahu prednostne pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.“. Z uvedeného bolo podľa okresného súdu zrejmé, že konkurz vyhlásený na majetok dlžníka (úpadcu), uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 07.08.2017 sp.zn. , zverejneným v OV č. 155/2017 zo dňa 14.08.2017, bol vyhlásený počas reštrukturalizácie v zmysle , keďže reštrukturalizácia po jej formálnom ukončení - potvrdením reštrukturalizačného plánu (zverejnené v OV dňa 19.04.2018) pokračovala ďalej po stránke ekonomickej (obdobie plnenia plánu). Vzhľadom na uvedené okresný súd ustálil, že aj tento dôvod popretia poradia uspokojenia pohľadávok žalobcu s odôvodnením, že konkurz nebol vyhlásený na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie, nebol dôvodný.

11. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal aj „na odlišný názor prezentovaný doc. F. (napr. Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii, 3. prepracované a doplnené vydanie, 2012, str. 809) o tom, že osobitný režim majú niektoré pohľadávky prihlasované do konkurzu iba v prípade, ak súd reštrukturalizačné konanie zastaví a vyhlási konkurz, avšak súd sa pri výklade ustanovenia priklonil k vyššie uvedenému právnemu názoru Najvyššieho súdu SR, ktorý prezentoval v konaní sp. zn. zo dňa 30.10.2012, keďže súd má za to, že reštrukturalizáciu v zmysle je potrebné chápať ako proces, ktorý sa neskončí formálnym ukončením reštrukturalizácie rozhodnutím súdu, ale ekonomicky sa skončí až splnením reštrukturalizačného plánu. Z uvedeného dôvodu sa nestotožnil s názorom doc. F., ako ani s názorom žalovaného.“.

12. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa , a , a priznal žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, nakoľko bol úspešný v celom rozsahu, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, pričom o výške trov bude rozhodnuté v zmysle až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to voči všetkým jeho výrokom, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (odvolací dôvod podľa ). Žalovaný nachádza nesprávne právne posúdenie veci v tom, že súd prvej inštancie v súvislosti s priznaním statusu prednostných pohľadávok ( ) pohľadávkam žalobcu síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval (pridržiavajúc sa právneho názoru Najvyššieho súdu SR, vyjadreného v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 30.10.2012), na základe čoho v rozpore s hmotným právom priznal v konkurznej veci úpadcu pohľadávkam žalobcu poradie uspokojenia zo všeobecnej podstaty ako prednostným pohľadávkam z reštrukturalizačného konania ( ). „Sám súd prvej inštancie v Rozsudku pritom poukazuje na protichodný právny názor prezentovaný doc. F..“. Z bodu 29. napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie opiera správnosť svojho rozhodnutia s poukazom na vyslovený právny názor Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého schválením plánu a ukončením reštrukturalizácie sa reštrukturalizácia končí len po formálnej a procesnej stránke, ale pokračuje po stránke ekonomickej. Žalovaný mal za to, že právne posúdenie veci založené na prezentovanom právnom názore je nesprávne a nemôže v odvolacom konaní obstáť, keď je v priamom rozpore so systematikou a pojmoslovím . V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolacieho súdu nasledovné skutočnosti: „- v rámci svojej systematiky používa pojem reštrukturalizácia výlučne v spojení so samotným procesom reštrukturalizácie teda formálnou a procesnou stránkou reštrukturalizácie, ktorý sa končí vydaním uznesenia o potvrdení plánu a ukončení reštrukturalizácie ( );

- v žiadnom zo svojich ustanovení nerozdeľuje použitie pojmu reštrukturalizácie v celom procese reštrukturalizácie na dve samostatné časti a to formálnu (súdnu) časť a ekonomickú (plnenia plánu) časť, takéto rozdelenie je pri výklade ustanovenia umelo (a nesprávne) vytvorené nemá oporu v zákone, dokonca je v jeho priamom rozpore;

- Najvyšším súdom SR označenú ekonomickú stránku reštrukturalizácie spája v rámci systematiky a pojmoslovia výlučne s pojmom splnenie pianu (napr. ). S poukazom na jasnú systematiku a pojmoslovie vyplývajúcu najmä z nasledovných ustanovení , ktoré je nutné dôsledne porovnať a posúdiť nie len jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach: Podľa ustanovenia druhá veta : „V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie.“ Odporovanie právnym úkonom vykonaným počas reštrukturalizácie: Podľa ustanovenia : „Ak dlžník urobí počas reštrukturalizácie právny úkon bez súhlasu správcu, i keď podliehal jeho súhlasu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá; právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak bol na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie alebo do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie vyhlásený konkurz.“ Do jedného roka od skončenia reštrukturalizácie - t. j. od právoplatnosti uznesenia o potvrdení plánu a skončení reštrukturalizácie, nie od splnenia plánu, ako by tomu malo byť podľa názoru prezentovaného Najvyšším súdom SR.“. Podľa prvá veta : „Záväzná časť plánu môže na čas po skončení reštrukturalizácie až do úplného splnenia plánu zaviesť nad dlžníkom alebo preberajúcou osobou dozornú správu.“ Pojem reštrukturalizácia nie je v spájaný s ekonomickou stránkou reštrukturalizácie, naopak k ekonomickej stránke používa výlučne samostatný pojem úplné splnenie plánu. Podľa druhá veta : „Ak osoba podliehajúca dozornej správe urobí právny úkon bez súhlasu dozorného správcu, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, ak pred úplným splnením plánu bol na majetok osoby podliehajúcej dozornej správe vyhlásený konkurz.“, preto je podľa odvolateľa nutné dospieť k záveru, že pohľadávkam žalobcu, za súčasnej právnej úpravy reštrukturalizácie, nie je možné priznať status pohľadávky s poradím uspokojenia ako prednostná pohľadávka z reštrukturalizačného konania ( ). Tento status by bolo možné priznať pohľadávkam žalobcu len v prípade, ak by sa v rozhodnom čase nachádzal v nasledovnom alebo obdobnom znení: „Ak súd počas reštrukturalizácie alebo pred úplným splnením plánu vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami. Skutočnosť, že k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu nedošlo počas reštrukturalizácie jasne potvrdzuje aj fakt, že v danom prípade nedošlo ku konverzii reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné, t.j. konkurz nebol vyhlásený počas reštrukturalizácie, čo vyplýva okrem komparácie vyššie citovaných ustanovení aj z rôznych

spisových značiek priradených zo strany konajúceho súdu týmto dvom samostatným konaniam.“ Žalovaný mal preto za „preukázané, že prezentovaný názor Najvyššieho súdu SR a na ňom postavené rozhodnutie súdu prvej inštancie trpiace vadou nesprávne právne posúdenej veci je v zjavnom rozpore so o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, ako to bolo identifikované žalovaným vyššie a z tohto dôvodu nemôže v odvolacom konaní obstáť.“. Žalovaný žiadal odvolací súd, aby napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne.

14. Zo strany okresného súdu bolo žalobcovi doručené odvolanie žalovaného na vyjadrenie dňa 24.10.2018, pričom žalobcovi bola daná možnosť, aby sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v lehote 15 dní od jeho doručenia. Žalobca túto možnosť, v zákonom stanovenej lehote a ani do momentu rozhodnutia krajským súdom, nevyužil.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalovaného za aplikácie , a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania , v spojení s bol rozsudok okresného súdu ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa , potvrdený. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. - 174 zo dňa 19.06.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa , v spojení s .

17. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

19. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Krajský súd uvádza, že za aplikácie , , v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Uvedené závery sú v súlade s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 8. októbra 2009, v zmysle ktorého...„Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového ako aj odvolacieho a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v zmysle ktorého ...„Pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“ a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa ktorého „...Odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení

svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu“.

22. V rámci podaného odvolania žalovaný namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže okresný súd podľa žalovaného aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, keďže sa pridržiaval právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozhodnutí sp.zn. zo dňa 30.10.2012, v dôsledku čoho, v rozpore s hmotným právom, priznal v konkurznej veci úpadcu pohľadávkam žalobcu poradie uspokojenia ako prednostným pohľadávkam podľa . Zároveň odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku poukazuje i na protichodný právny názor prezentovaný doc. F. a tiež argumentoval poukazom na systematiku . Uviedol tiež, že v žiadnom zo svojich ustanovení nerozdeľuje pojem reštrukturalizácie v celom procese reštrukturalizácie na dve samostatné časti, a to formálnu a ekonomickú, pričom Najvyšším súdom Slovenskej republiky označenú ekonomickú stránku reštrukturalizácie spája v rámci systematiky a pojmoslovia výlučne s pojmom splnenie plánu. V odvolaní ďalej citoval veta druhá , , . Zároveň uviedol, že skutočnosť, že k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu nedošlo počas reštrukturalizácie jasne potvrdzuje aj fakt, že v danom prípade nedošlo ku konverzii reštrukturalizačného konania na konanie konkurzné, t.j. konkurz nebol vyhlásený počas reštrukturalizácie, čo vyplýva okrem komparácie ním citovaných ustanovení aj z rôznych spisových značiek priradených zo strany konajúceho súdu k týmto dvom samostatným konaniam.

23. V súvislosti s touto argumentáciou odvolateľa sa odvolací súd oboznámil s obsahom spisového materiálu a s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu.

24. V súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací súd poukazuje potom opäť na tomto mieste aj na právnu úpravu, ktorú už uviedol i okresný súd v napadnutom rozsudku.

25. Podľa , pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len „prednostné pohľadávky“). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.

26. Podľa , ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.

27. Čl. 2 ods. 1, 2 , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

28. Z podaného odvolania žalovaným bolo teda zrejmé, že nesprávne právne posúdenie vyvodzoval žalovaný z aplikácie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.10.2012 okresným súdom, o ktoré rozhodnutie okresný súd opieral správnosť svojho rozhodnutia za skutkového stavu, že k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu malo dôjsť počas reštrukturalizácie úpadcu, a teda konštatoval okresný súd naplnenie . Odvolací súd opätovne na tomto mieste zdôrazňuje, že je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolateľom zadefinovaných odvolacích dôvodov a skutkovým stavom ustáleným okresným súdom v prvoinštančnom konaní. Z obsahu spisového materiálu a z vykonaného dokazovania bolo teda zrejmé, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu domáhal určenia pohľadávok prihlásených v konkurznom konaní úpadcu Cestné a stavebné mechanizmy Tisovec a.s., Kragujevská 12, 010 01 Žilina, IČO: 31 561 888, ktoré je vedené na Okresnom

súde Žilina pod sp.zn. v zmysle . Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 07.08.2017, zverejneným v OV č. 155/2017 zo dňa 14.08.2017, bol na majetok úpadcu vyhlásený konkurz. Do konkurzného konania si žalobca dňa 27.09.2017 prihlásil súhrnnou prihláškou svoje pohľadávky v celkovej výške 163.620,49 Eur.

29. Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že „Uznesením Okresného súdu Žilina spis. zn. zo dňa 01.08.2016 zverejnenom v OV č. 151/2016 zo dňa 05.08.2016 pod zn. záznamu K018120, súd začal reštrukturalizačné konanie, t.j. právoplatnosťou uznesenia dňa 06.08.2016 nastali účinky začatia reštrukturalizácie Dlžníka, Uznesením Okresného súdu Žilina spis. zn. zo dňa 05.09.2016 zverejnenom v OV č. 175/2016 zo dňa 12.09.2016 pod zn. záznamu K020871, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka, t.j. právoplatnosťou uznesenia dňa 13.09.2016 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka, Uznesením Okresného súdu Žilina spis. zn. zo dňa 10.04.2017 zverejnenom v OV č. 75/2017 zo dňa 19.04.2017 pod zn. záznamu K008562, súd nahradil súhlas 4-och skupín, potvrdil reštrukturalizačný plán Dlžníka (ďalej len „Plán”) a rozhodol o skončení reštrukturalizácie, t.j. právoplatnosťou uznesenia dňa 20.04.2017 bola skončená reštrukturalizácia Dlžníka. Po skončení reštrukturalizácie na návrh Úpadcu Okresný súd Žilina uznesením spis. zn. zo dňa 25.07.2017, zverejnenom v OV č. 145/2017 zo dňa 31.07.2017 pod zn. záznamu K019380, začal konkurzné konanie, t.j. právoplatnosťou uznesenia dňa 01.08.2017 bolo začaté konkurzné konanie a Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 07.08.2017 sp.zn. , zverejnenom v OV č. 155/2017 zo dňa 14.08.2017 pod zn. záznamu K021652, súd vyhlásil konkurz na majetok Úpadcu. t.j. právoplatnosťou uznesenia dňa 15.08.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok Úpadcu.“. Dňa 20.04.2017 došlo ku skončeniu reštrukturalizácie dlžníka v zmysle , čo v spojení s malo za následok, že dňa 20.04.2017 nastal aj zánik účinkov začatia reštrukturalizácie podľa a došlo k zastaveniu prerušených konaní podľa . Okresný súd ustálil, že zo zákonného znenia tretej časti je pojem skončenia reštrukturalizácie spájaný len s jej úspešným procesným ukončením, ktorým je rozhodnutie súdu o potvrdení plánu. Až po skončení reštrukturalizácie a uplynutí takmer štyroch mesiacov bol dňa 15.08.2017 vyhlásený konkurz na úpadcu. Z formulácie je možné, podľa okresného súdu, štádium od skončenia reštrukturalizácie až do vyhlásenia konkurzu nazvať štádiom plnenia plánu. V prípade, že dlžník riadne nesplní svoje záväzky voči veriteľom v zmysle záväznej časti reštrukturalizačného plánu, nastáva skutočnosť neúčinnosti plánu voči všetkým účastníkom, voči ktorým dlžník plán ešte nesplnil. V tretej časti zákonodarca uvádza možnosti konverzie prebiehajúcej reštrukturalizácie do konkurzu, uvádza právne skutočnosti, kedy počas reštrukturalizácie je možné, aby súd rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka. Uvedenými skutočnosťami je najmä rozhodnutie schôdze veriteľov, nezvolenie veriteľského výboru na návrh správcu, porušenie povinností správcu. Zákonodarca teda stanovil, že spojenie „počas reštrukturalizácie“ je možno chápať ako obdobie od začatia reštrukturalizačného konania podľa , až do skončenia reštrukturalizácie rozhodnutím súdu podľa , z ktorých záverov vychádzal aj správca, ktorý pri popretí pohľadávok tvrdil, že k vyhláseniu konkurzu nedošlo počas reštrukturalizácie, ale až následne na návrh úpadcu, a preto neuznal prednostné poradie prihlásených pohľadávok.

30. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania v odvolacom konaní s poukazom na Čl. 2 vo vzťahu k okresným súdom aplikovaným záverom z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.10.2012, krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. , a , ). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (, m. m. , , ). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne

konanie (obdobne napr. , ) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. -25).

31. Ak teda okresný súd v napadnutom rozsudku uviedol, že rozhodol v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 30.10.2012, z ktorého vyplýva, že „...Z citovaných ustanovení vyplýva, že ohľadom toho istého dlžníka je možné viesť len jedno konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka preto predchádza skončenie reštrukturalizácie (§ 156 zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Reštrukturalizácia sa však končí len po formálnej a procesnej stránke, ale pokračuje po stránke ekonomickej. V prípade vyhlásenia konkurzu pred splnením reštrukturalizačného plánu dochádza k jeho neúčinnosti voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu neboli v tom čase splnené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že v zmysle § 120 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sú splnené podmienky, aby pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla v súvislosti s prevádzkovaním dlžníkovho podniku počas reštrukturalizačného konania, po jeho premene na konkurzné konanie bola uspokojená v konkurze v nezabezpečenom rozsahu prednostne pred inými nezabezpečenými pohľadávkami“ a v okolnostiach tejto prejednávanej veci preto (okresný súd) prijal záver, že „konkurz vyhlásený na majetok dlžníka (úpadcu) uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 07.08.2017 sp. zn. , zverejnenom v OV č. 155/2017 zo dňa 14.08.2017 bol vyhlásený počas reštrukturalizácie v zmysle , keďže reštrukturalizácia po jej formálnom ukončení - potvrdením reštrukturalizačného plánu (zverejnené v OV dňa 19.04.2018) pokračovala ďalej po stránke ekonomickej (obdobie plnenia plánu). Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že aj tento dôvod popretia poradia uspokojenia pohľadávok žalobcu s odôvodnením, že konkurz nebol vyhlásený na majetok dlžníka počas reštrukturalizácie, nebol dôvodný“ (č.l. 157 spisu), tak odvolací súd vyhodnotil rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne.

32. Za dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní vo väzbe na vyvodené závery tak okresného, ako i krajského súdu, bolo v odvolacom konaní rozhodnuté o potvrdení napadnutého rozsudku okresného súdu tak v meritórnom výroku, ako i v závislom výroku vo vzťahu k trovám konania podľa , .

33. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov voči žalovanému.

34. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.