Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
fc2/392744.608efe.pdf
PDF · 127.01 KB
No categories available
4Obdo/48/2011
Najvyšší súd 4 Obdo 48/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Viery Pepelovej a členiek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely
Mederovej, v právnej veci ţalobcu: S. P., U. IČO: X., proti ţalovanej: Mgr. H. S., S.,
správkyňa konkurznej podstaty úpadcu D. - I. E., s. r. o., S., IČO: X., o určenie poradia
prihlásenej pohľadávky žalobcu v sume 206 813,78 eur, vedenej Okresným súdom Nitra
pod sp. zn. 27Cbi 17/2010, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.
15CoKR 1/2011-116 zo dňa 25. mája 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu m e n í tak, ţe
rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Cbi 17/2010-98 zo dňa 25. novembra 2010 sa mení
nasledovne: Súd určuje, ţe pohľadávka ţalobcu vo výške 206 813,78 eur, uplatnená
prihláškou č. 20 zo dňa 14. apríla 2010 v konkurznom konaní, vedenom na Okresnom súdu
Nitra pod sp. zn. 32K 5/2010 na majetok úpadcu D. - I. E., s. r. o., Š., je prednostnou
pohľadávkou v zmysle § 120 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho a odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 27Cbi 17/2010-98 zo dňa 25. 11. 2010 ţalobu
zamietol a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa podanou ţalobou domáhal určenia,
ţe ním prihlásená pohľadávka v sume 206 813,78 eur je prednostnou pohľadávkou
z reštrukturalizačného konania v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z.
o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR). Uviedol, ţe táto pohľadávka vznikla z titulu
vyplatenia dávok z garančného poistenia bývalým zamestnancom úpadcu. Ţalobca si túto
pohľadávku prihlásil ako prednostnú pohľadávku v súlade s § 120 ods. 4 ZKR. Ţalovaný, ako
správca konkurznej podstaty úpadcu, poprel poradie tejto prihlásenej pohľadávky, a to
z dôvodu, ţe konkurz na úpadcu súd vyhlásil aţ po skončení reštrukturalizácie úpadcu a nie
počas reštrukturalizačného konania.
Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, ţe uznesením Okresného súdu
Nitra č. k. 31R 1/2008-2596 zo dňa 23. 10. 2008 bola povolená reštrukturalizácia dlţníka D. -
I. E., s. r. o., S., IČO: X. a za správcu bol ustanovený Mgr. M. V.
Uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 31R 1/2008-37848 zo dňa 28. 05. 2009,
s účinkami zverejnenia v Obchodnom vestníku ku dňu 04. 06. 2009, bol potvrdený
reštrukturalizačný plán dlţníka: D. - I. E., s. r. o., S., IČO: X.
Aţ uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K 25/2010-528 zo dňa 23. 03. 2010 súd
vyhlásil konkurz na majetok dlţníka D. - I. E., s. r. o., S., IČO: X. Účinky vyhlásenia
konkurzu v zmysle § 23 a § 199 ZKR nastali dňa 27. 03. 2010.
Ţalobca si riadnou prihláškou zo dňa 14. 04. 2010 včas prihlásil svoju pohľadávku
vo výške 206 813,78 eur do konkurzu, t. j. v 45-dňovej lehote v zmysle § 28 ods. 5 ZKR.
Prihlásená pohľadávka vznikla z titulu vyplatenia dávok z garančného poistenia bývalým
zamestnancom úpadcu a bola predpísaná právoplatným a vykonateľným Rozhodnutím S. P.,
pobočka L., č. 400-4940/2008-1 zo dňa 29. 12. 2008. Pred tým, ako bol vyhlásený konkurz na
úpadcu, bola povolená reštrukturalizácia, ktorá bola aj právne skončená, a to potvrdením
reštrukturalizačného plánu. Bolo nepochybné, ţe pohľadávka ţalobcu vznikla v čase po
povolení reštrukturalizácie úpadcu a v rámci reštrukturalizačného konania mala charakter
prednostnej pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 ZKR, ktorá sa v reštrukturalizačnom konaní
neuplatňuje prihláškou. Sporné nebolo ani to, ţe sa potvrdený reštrukturalizačný plán neplnil
a po tom, ako bola reštrukturalizácia skončená potvrdením reštrukturalizačného plánu, došlo
k vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu. Tieţ nebolo sporné, ţe si ţalobca túto svoju
pohľadávku, ktorá mala počas reštrukturalizácie charakter prednostnej pohľadávky, riadne
a včas prihlásil do konkurzného konania, vedeného na majetok úpadcu, ktoré sa začalo aţ
po tom, čo bol potvrdený reštrukturalizačný plán. Ţalobca si ju do konkurzu prihlásil ako
pohľadávku prednostnú v zmysle § 120 ods. 4 ZKR. Keďţe prihláška pohľadávky
do konkurzu bola podaná včas a z formálneho hľadiska spĺňala zákonné náleţitosti, správca
konkurznej podstaty sa ňou riadne nezaoberal. Správca však po vyhodnotení uvedenej
prihlášky poprel poradie pohľadávky, a to z dôvodu, ţe konkurz bol vyhlásený aţ po skončení
reštrukturalizácie úpadcu a nie počas nej.
Súd prvého stupňa skúmal, či dôvody popretia poradia pohľadávky správcom
konkurznej podstaty boli dôvodné. Z vykonaného dokazovania (z uznesenia tamojšieho súdu
č. k. 31R 1/2008-37848) bolo zrejmé, ţe v tomto prípade bolo pred tým, ako bol na úpadcu
vyhlásený konkurz, začaté reštrukturalizačné konania dlţníka (úpadcu) a reštrukturalizácia
dlţníka (úpadcu) bola povolená uznesením č. k. 31R 1/2008-2590 zo dňa 23. 10. 2008. Táto
reštrukturalizácia bola v zmysle § 153 ods. 1 ZKR skončená potvrdením reštrukturalizačného
plánu dlţníka (úpadcu), uznesením súdu č. k. 31R 1/2008-37848 zo dňa 28. 05. 2009,
právoplatného dňa 19. 06. 2009 a vykonateľného dňa 04. 06. 2009. K zverejneniu uznesenia,
ktorým bola reštrukturalizácia skončená, došlo 04. 06. 2009. Súd prvého stupňa ďalej zistil,
ţe aţ uznesením č. k. 32K 5/2010-528 zo dňa 22. 03. 2010 bol na úpadcu vyhlásený konkurz,
t. j. k vyhláseniu konkurzu došlo aţ po skončení reštrukturalizácie dlţníka (úpadcu), nie počas
nej. Pohľadávka, ktorú si ţalobca prihlásil do konkurzu, vznikla počas reštrukturalizácie
dlţníka (úpadcu), a preto mala v rámci reštrukturalizačného konania charakter prednostnej
pohľadávky v zmysle § 120 ods. 2 ZKR. Táto pohľadávka však v rámci reštrukturalizačného
konania uspokojená nebola. To, ţe táto pohľadávka mala charakter prednostnej pohľadávky
v reštrukturalizácii podľa § 120 ods. 2 ZKR, podľa súdu prvého stupňa automaticky
neznamená, ţe takáto pohľadávka má charakter prednostnej pohľadávky aj v rámci
konkurzného konania podľa § 120 ods. 4 ZKR. Tak, ako je v zákone o konkurze
a reštrukturalizácii samostatne upravená reštrukturalizácia, tak je v tomto zákone upravené aj
konkurzné konanie, ako samostatné konanie. Pohľadávky veriteľov, ich charakter a spôsob
ich prihlasovania do konkurzného konania sú upravené v tejto časti zákona. Len v prípade, ak
počas reštrukturalizácie dôjde k vyhláseniu konkurzu (napr. podľa § 117 ZKR), je potrebné
v konkurze prihlásiť prihláškou aj tie pohľadávky, ktoré v reštrukturalizácii vznikli ako
prednostné (§ 120 ods. 2 ZKR) a tieto pohľadávky sa potom aj v rámci konkurzu uspokojujú
zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami, t. j. prednostne.
Uvedené je však v zmysle citovaného zákona moţné aplikovať len v prípade, ţe počas
reštrukturalizácie je vyhlásený konkurz na majetok dlţníka. V prípade úpadcu však
k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok nedošlo počas reštrukturalizácie, ale aţ po jej
skončení. Nebola teda splnená zákonná podmienka, upravená v § 120 ods. 4 ZKR, aby mohla
byť pohľadávka ţalobcu akceptovaná správcom ako prednostná v zmysle § 120 ods. 4 ZKR.
Podľa súdu prvého stupňa je pritom bezpredmetné, akým titulom táto pohľadávka vznikla,
resp. či táto pohľadávka bola prednostná v rámci reštrukturalizácie, keď k vyhláseniu
konkurzu došlo aţ po skončení reštrukturalizácie. Pohľadávky, ktoré sa povaţujú
za prednostné v zmysle § 120 ods. 2 ZKR, sú totiţ prednostnými aj v konkurze len
za predpokladu, ţe tento konkurz bol vyhlásený počas reštrukturalizácie. Taktieţ je podľa
súdu prvého stupňa bezpredmetné, ţe aj v roku 2008 bol podaný návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok úpadcu, pretoţe na základe tohto návrhu k vyhláseniu konkurzu
nedošlo. Následne však bola v súlade so zákonom povolená reštrukturalizácia dlţníka
(úpadcu) a táto bola riadne aj skončená a aţ v roku 2010 bol na neho vyhlásený konkurz.
Vzhľadom na uvedené sa súd prvého stupňa plne stotoţnil s dôvodmi popretia poradia
pohľadávky, prihlásenej ţalobcom do konkurzného konania, preto ţalobu ţalobcu ako
nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho poriadku (ďalej len
O. s. p.) tak, ţ ich náhradu úspešnému ţalovanému nepriznal, keďţe si ţiadne neuplatnil.
Krajský súd v Nitre na odvolanie ţalobcu rozsudkom č. k. 15CoKR 1/2011-116 zo dňa
25. 05. 2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Zároveň proti tomuto rozsudku pripustil dovolanie.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil
s odôvodnením napadnutého rozsudku a skonštatoval správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2
O. s. p.). Podľa názoru odvolacieho súdu, keďţe k vyhláseniu konkurzu na majetok
ţalovaného ako dlţníka došlo aţ po skončení reštrukturalizácie, nie je moţná v tomto
konkrétnom prípade aplikácia ustanovenia § 120 ods. 4 ZKR.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnej ţalovanej ich nepriznal, pretoţe si ich neuplatnila.
Odvolací súd zároveň proti svojmu rozsudku podľa § 238 ods. 3 O. s. p. pripustil
dovolanie, pretoţe toto rozhodnutie je po právnej stránke zásadného významu. Dovolacou
otázkou je, či ţalobcom uplatnené pohľadávky, vzniknuté v súvislosti s prevádzkovaním
podniku dlţníka počas reštrukturalizačného konania sa v konkurze nezabezpečenom rozsahu
uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami, ak bol
konkurz na majetok dlţníka vyhlásený po skončení reštrukturalizácie, a teda či tieto
prednostné pohľadávky majú charakter prednostnej pohľadávky i naďalej po vyhlásení
konkurzu po skončení reštrukturalizačného konania.
Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 18. 07. 2011.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ţalobca,
z dôvodu podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. (t. j. ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu,
ako aj rozsudok súdu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Poukázal na ustanovenie § 118 ods. 2 ZKR, z ktorého vyplýva, ţe nie je moţné, aby počas
prebiehajúceho reštrukturalizačného konania, a teda ani počas reštrukturalizácie, bol
vyhlásený konkurz. V prípade, ţe je reštrukturalizačné konanie neúspešné, resp. nie sú
naplnené zákonné dôvody a „prejde do konkurzného konania“, súd vţdy reštrukturalizačné
konanie zastaví a aţ následne vyhlási konkurz, teda z formálneho hľadiska konkurz nie je
vyhlásený počas reštrukturalizácie, ale aţ po jej zastavení. V prípade pouţitia striktného
gramatického výkladu by ustanovenie § 120 ods. 4 ZKR bolo v praxi nepouţiteľné. Má za to,
ţe ustanovenie § 120 ods. 4 ZKR je preto potrebné vykladať v širších súvislostiach, a to
najmä v súlade s cieľom reštrukturalizácie, ktorou je hospodárska záchrana dlţníka tým, ţe
čiastočne v súlade so schváleným plánom uspokojí veriteľov, zbaví sa starých dlhov a bude
schopný plniť nové záväzky, čo nemoţno ohraničiť iba do štádia potvrdenia plánu. Uviedol,
ţe cieľom ustanovenia § 120 ods. 4 ZKR je ochrana veriteľov a ich pohľadávok vzniknutých
počas reštrukturalizácie pre prípad, ţe proces reštrukturalizácie nebude úspešný a nedôjde
k splneniu plánu, a teda aj naplneniu účelu reštrukturalizácie. Za konkurz vyhlásený počas
reštrukturalizácie by mal byť povaţovaný konkurz, k vyhláseniu ktorého došlo v dôsledku
neúspešného reštrukturalizačného konania, a to z akýchkoľvek dôvodov určených ZKR, či
k nemu dôjde podľa ustanovenia § 129 ods. 3 ZKR na návrh správcu pre porušenie povinností
dlţníka alebo v dôsledku zlej finančnej situácie dlţníka alebo bez návrhu v prípadoch
uvedených v ustanovení § 131 ZKR, alebo v dôsledku zamietnutia predloţeného plánu, ako
i v prípade, ţe podá návrh na vyhlásenie konkurzu dlţník a nedôjde k splneniu plánu.
Navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v nadväznosti
na rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. aby rozsudok
odvolacieho súdu zmenil tak, ţe súd určuje, ţe pohľadávka ţalobcu je prednostnou
pohľadávkou z reštrukturalizačného konania v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 ZKR.
Ţalovaná sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.),
za ktorého konaná jeho zamestnanec s právnickým vzdelaním (§ 241 ods. 1 veta druhá
O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr skúmal, či
tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom.
Okrem prípadov, uvedených v § 237 O. s. p. zákon upravuje ďalšie prípady
prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, v ustanovení
§ 238 O. s. p. V danom prípade je splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle § 238
ods. 3 O. s. p., podľa ktorého dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého
stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa
§ 153 ods. 3 a 4.
Ţalobca v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p., t. j., ţe rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ
ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyloţil. Nesprávne právne posúdenie veci môţe byť spôsobilým dovolacím dôvodom len
vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.
Nesprávne právne posúdenie veci namieta ţalobca v súvislosti s určením, či jeho
pohľadávka voči úpadcovi vo výške 206 813,78 Eur je prednostnou pohľadávkou
z reštrukturalizačného konania v zmysle § 120 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 23. 10. 2008 č. k. 31R 1/2008-2596,
právoplatným dňa 30. 10. 2008, povolil reštrukturalizáciu dlţníka D. – I. E., s. r. o., Š..
Uznesením Okresného súdu Nitra z 22. 03. 2010 č. k. 32K/5/2010–528, právoplatným
11. 04. 2010, bol na majetok uvedenej spoločnosti vyhlásený konkurz podľa zákona č.
7/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (zákon o konkurze a reštrukturalizácii).
Ţalobca si prihláškou zo dňa 14. 04. 2010 prihlásil do konkurzného konania svoju
pohľadávku vo výške 206 813,78 Eur, predstavujúcu vyplatené dávky garančného poistenia
bývalým zamestnancom úpadcu, predpísanú právoplatným rozhodnutím S. P., pobočka L. č.
400-4940/2008-1 zo dňa 29. 12. 2008. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, ţe
pohľadávka ţalobcu vznikla po povolení reštrukturalizácie dlţníka a v jej priebehu mala
postavenie prednostnej pohľadávky podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Spornou nie je ani skutočnosť, ţe ide o pohľadávku, ktorá vznikla v súvislosti
s prevádzkovaním podniku dlţníka.
Podľa § 120 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak súd počas
reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlţníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli
v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlţníka počas reštrukturalizačného konania, sa
v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými
nezabezpečenými pohľadávkami.
Odvolací súd sa v dovolaním napadnutom rozhodnutí stotoţnil s odôvodnením
rozsudku súdu prvého stupňa, podľa právneho názoru ktorého len v prípade, ak počas
reštrukturalizácie dôjde k vyhláseniu konkurzu, je potrebné v konkurze prihlásiť prihláškou aj
tie pohľadávky, ktoré v reštrukturalizácii vznikli ako prednostné (§ 120 ods. 2 zákona
o konkurze a reštrukturalizácii) a tieto pohľadávky sa potom aj v rámci konkurzu uspokojujú
zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami, t. j. prednostne.
Zdôraznil pritom skutočnosť, ţe k vyhláseniu konkurzu na majetok dlţníka D. – I. E., s. r. o.,
nedošlo počas reštrukturalizácie, ale aţ po jej skončení, v dôsledku čoho nebola splnená
zákonná podmienka upravená v § 120 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pre
posudzovanie predmetnej pohľadávky ako prednostnej.
Podľa § 118 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon
neustanovuje inak, reštrukturalizácia bráni tomu, aby na toho istého dlţníka začalo alebo
prebiehalo konkurzné konanie, ak počas reštrukturalizácie dôjde na súd návrh na vyhlásenie
konkurzu, súd návrh na vyhlásenie konkurzu uznesením odmietne.
V prípade taxatívne stanovených podmienok súd bez návrhu jedným uznesením
zastaví reštrukturalizačné konanie, začne konkurzné konanie a vyhlási na majetok dlţníka
konkurz ( § 131 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
Z citovaných ustanovení vyplýva, ţe ohľadom toho istého dlţníka je moţné viesť len
jedno konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, vyhláseniu konkurzu na majetok dlţníka
preto predchádza skončenie reštrukturalizácie (§ 156 zákona o konkurze a reštrukturalizácii).
Reštrukturalizácia sa však končí len po formálnej a procesnej stránke, ale pokračuje
po stránke ekonomickej. V prípade vyhlásenia konkurzu pred splnením reštrukturalizačného
plánu dochádza k jeho neúčinnosti voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu
neboli v tom čase splnené.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti moţno konštatovať, ţe v zmysle § 120 ods. 4
zákona o konkurze a reštrukturalizácii sú splnené podmienky, aby pohľadávka ţalobcu, ktorá
vznikla v súvislosti s prevádzkovaním dlţníkovho podniku počas reštrukturalizačného
konania, po jeho premene na konkurzné konanie bola uspokojená v konkurze
v nezabezpečenom rozsahu prednostne pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.
V dôsledku existencie ţalobcom namietaného dovolacieho dôvodu dovolací súd podľa
§ 243b ods. 2 O. s. p. rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe rozsudok Okresného súdu
Nitra č. k. 27Cbi/17/2010–98 zo dňa 25. 11. 2010 sa mení, ako je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia.
O trovách dovolacieho a odvolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b
ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalobcovi v dovolacom a ani
v odvolacom konaní trovy nevznikli, v dôsledku čoho mu neboli priznané.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. októbra 2012
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová