Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoZm/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, právne zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: Ing. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, XXX XX G. - J., zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Štefanom Slováčikom, advokátom, so sídlom M. XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 35.735,14 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -159 zo dňa 25. októbra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -159 zo dňa 25. októbra 2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 35.735,14 Eur spolu s úrokom 6 % ročne zo sumy 35.935,14 Eur od 10.12.2014 do 30.06.2015 a zo sumy 35.735,14 Eur od 1.7.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 119,12 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. V odôvodnení poukázal na žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 35.735,14 Eur spolu s úrokom vo výške 6 % ročne, zmenkovou odmenou vo výške 119,12 Eur a trovami konania. Nárok odôvodnil tým, že je majiteľom zmenky a žalovaný je aval a zmenka sa stala splatnou dňa 09.12.2014. Pôvodne označený žalovaný v 1/ rade uhradil dňa 30.06.2015 iba sumu 200,- Eur. Po podaní žaloby a po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, ktorým bol pôvodne žalovaný v 1/ rade, zobral žalobu voči žalovanému v 1/ rade späť a okresný súd konanie voči tomuto žalovanému zastavil.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že sa na zmenke podpísal ako aval, avšak nie je zrejmé, na základe čoho a akých výpočtov žalobca od neho požaduje zaplatiť istinu. Žalovaný spochybňuje výšku vo vyčíslenej sume, ktorá bola doplnená ako chýbajúci údaj na zmenke, a má za to, že žalobca údaj čo do výšky zmenkovej sumy vyplnil nesprávne a túto sumu nepreukázal. Žalovaný tiež namietal platnosť dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorú uzavrel právny predchodca žalovaného v 1/ rade a žalobca. Vzhľadom na akcesoritu kauzálneho záväzku voči ručeniu žalovaného bol žalobca povinný uzatvoriť dohodu o vyplňovacom práve k blankozmenke nielen s vystaviteľom zmenky, ale aj s avalom - žalovaným. Žalovaný však dohodu ako aval nepodpísal, a preto je vo vzťahu k nemu taký úkon nejasný a neurčitý a absencia jeho podpisu na danej dohode zapríčiňuje neplatnosť takého úkonu, a preto nemohlo dôjsť k platnému vyplneniu údajov na blankozmenke.

3. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané vystavenie zmenky dňa 10.04.2013 spoločnosťou S.U.D., spol. s r.o. ako vystaviteľom s tým, že za danú zmenku na rad žalobcu zaplatí dňa 9.12.2014 sumu 35.935,14 Eur. Za vystaviteľa zmenku podpísal Ing. Y. I. ako konateľ spoločnosti a za ručiteľa - avala bol podpísaný Ing. Y. I. s uvedením bydliska a rodného čísla. Spoločnosť S.U.D., spol. s r.o. bola dňom 14.3.2015 z obchodného registra vymazaná z dôvodu zániku spoločnosti v dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom tejto spoločnosti sa stala spoločnosť Gezdaport s.r.o. Táto spoločnosť taktiež zanikla zlúčením s právnym nástupcom I electro s.r.o., na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz. Žalobca následne voči tejto spoločnosti zobral žalobu späť a konanie bolo voči tejto spoločnosti zastavené.

4. Žalobca uviedol, že základ zmenky nespočíva na spotrebiteľskom vzťahu, čo vyplýva z predložených listín aj zo zmenky, ktorú vystavila právnická osoba na rad právnickej osoby. Uvedené medzi stranami nebolo sporné. Okresný súd mal dokonca preukázanú leasingovú zmluvu medzi žalobcom ako veriteľom a spoločnosťou S.U.D., spol. s r.o. ako dlžníkom, ktorá bola uzatvorená v zmysle (ďalej aj len „OBZ“). Okresný súd mal ďalej preukázané uzavretie Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke dňa 10.4.2013 medzi žalobcom ako oprávneným/leasingovým prenajímateľom a S.U.D., spol. s r.o. ako vystaviteľom zmenky. Podľa tejto dohody vystaviteľ odovzdáva oprávnenému blankozmenku avalovanú zmenkovým ručiteľom Ing. Y. I.. Dohoda je opatrená podpismi oprávneného a vystaviteľa zmenky, za ktorého konal Ing. I..

5. K námietke žalovaného ohľadom platnosti dohody o vyplňovacom práve z dôvodu, že nie je podpísaná avalom, poukázal okresný súd na to, že táto dohoda obsahuje aj ručiteľské vyhlásenie, pričom avalom

- zmenkovým ručiteľom je konateľ vystaviteľa, ktorým je žalovaný. Žalovaný tak dohodu podpísal ako konateľ vystaviteľa. Dohoda síce neobsahuje samostatné uvedenie a duplicitný podpis žalovaného, avšak z obsahu je nepochybné, že dohoda obsahuje ručiteľské vyhlásenie a vôľu vystaviteľa a ručiteľa a je nepochybné, že žalovaný musel mať vedomosť aj o svojom ručiteľskom vyhlásení. Žalovaný teda uzavrel dohodu v mene vystaviteľa zmenky a zároveň aj ručiteľské vyhlásenie za seba samého. Okresný súd poukázal na to, že prípadná absencia podpisu ručiteľa na dohode o vyplňovacom práve nespôsobuje jej neplatnosť. Je nepochybné, že žalovaný podpísal zmenku, čím prejavil vôľu v súlade s ručiteľským vyhlásením a mal zároveň aj vedomosť o zmenke. Zmenka je opatrená podpisom vystaviteľa - S.U.D., spol. s r.o. a zároveň podpisom avala, ktorým je žalovaný. Okresný súd poukázal na úpravu podľa § 30 a § 32 zák. č. 151/1950 Sb. a konštatoval, že zmenka aj vyhlásenie ručiteľa obsahujú zákonom stanovené náležitosti a sú platné. Z ručiteľského vyhlásenia vyplýva, že žalovaný toto vyhlásenie podpisuje ako zmenkový ručiteľ. Žalovaný bol zároveň v postavení konateľa vystaviteľa, za ktorého podpísal zmenku, pričom pri konateľovi sa predpokladá jeho odborná spôsobilosť. Žalobca tak konal so žalovaným ako spôsobilou osobou a nemal povinnosť poučovať ho o význame predmetných listín. Žalovaný potvrdil, že zmenku podpísal, a teda nespochybňoval vystavenie zmenky, ale namietal platnosť dohody o vyplňovacom práve a nesprávne vyplnenie výšky sumy na zmenke.

6. K námietke žalovaného ohľadom výšky istiny na zmenke okresný súd uviedol, že žalovaný neuviedol skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť nesprávnosť uvedenej sumy. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že suma je nesprávna, neuviedol žiadnu inú sumu ani dôvody takéhoto názoru. Žalobca napriek tomu predložil Protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy č. 1001517, z ktorého vyplýva suma, ktorú žalobca doplnil do zmenky. Z tejto listiny tak vyplýva opodstatnenosť nároku žalobcu a nesprávnosť tvrdenia žalovaného, a teda námietka žalovaného je neopodstatnená. Žalobca poukázal na to, že Ústavný súd ČR pripustil kauzálne námietky zmenkového ručiteľa ako krajne výnimočnú situáciu, kedy jediným predpokladom úspechu zmenkového veriteľa je nemožnosť zmenkového ručiteľa tieto kauzálne námietky uplatniť. Žalovaný pôsobil ako konateľ vystaviteľa - dlžníka, a teda žalovaný nebol žiadnym spôsobom obmedzovaný na uplatňovaní svojich práv. Pokiaľ žalovaný trval na nesprávnosti výšky s tým, že došlo k započítaniu nákladov a že predmet leasingu bol predaný za nízku cenu, nič z toho nepreukázal a jeho tvrdenia boli bez akejkoľvek konkretizácie či špecifikácie len vo všeobecnej rovine. Zmenka je pritom dokonalý, abstraktný a nesporný cenný papier, pričom práva a povinnosti sú definované len samotnou zmenkovou listinou. Majiteľ zmenky tak nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie.

7. K zmenkovému ručeniu okresný súd uviedol, že predstavuje zabezpečovací vzťah, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a zabezpečuje splnenie pohľadávky zo zmenkového záväzku, pričom zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník. Ak je na blankozmenke podpísaný aj aval, je vhodné, aby aj s ním remitent dohodol vyplňovacie právo. Pre takúto dohodu však nie je zákonom stanovená písomná forma, a preto bude postačujúce aj ústne či konkludentné uzavretie, pričom na jej existenciu je možné v situácii, kedy zmenkový ručiteľ podpíše dohodu o vyplňovacom práve, usudzovať už z okolností, za ktorých bola blankozmenka vystavená. Ak nedošlo medzi remitentom a zmenkovým ručiteľom pri vydaní blankozmenky k inej dohode, nie je možné mať žiadne pochybnosti o tom, že pravidlá pre doplnenie blankozmenky dojednané vystaviteľom zmenky sa budú vzťahovať aj na zmenkového ručiteľa. Z uvedeného podľa okresného súdu plynie, že žalovaný udelil súhlas s vyplnením blankozmenky konkludentne.

8. Okresný súd posúdil, že dohoda o vyplňovacom práve je platne uzavretá a absencia duplicitného podpisu žalovaného ako ručiteľa nespôsobuje neplatnosť tejto dohody. Tým, že žalovaný dohodu podpísal ako konateľ vystaviteľa, bol oboznámený s obsahom dohody a poskytol aj svoje osobné údaje za účelom ručiteľského vyhlásenia. Pokiaľ žalovaný namietal výšku zmenkovej istiny, jej tvrdenú nesprávnosť nepreukázal. Žalovaný teda nepostupoval podľa , a preto na jeho námietky okresný súd neprihliadal a posúdil ich ako neopodstatnené, pričom žalobca napriek tomu preukázal správnosť výšky zmenkovej istiny predložením Protokolu o finančnom vysporiadaní. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ namietal výšku istiny. Keďže bolo nesporné, že zmenka bola uhradená iba čiastočne, priznal okresný súd žalobcovi uplatnené nároky v zmysle zák. č. 191/1950 Sb., a to zmenkový úrok vo výške 6 % a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. 119,12 Eur. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa a priznal žalobcovi, ktorý bol úspešný v celom rozsahu, náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný cestou právneho zástupcu odvolanie z dôvodu, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, aby bolo rozhodnutie jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné. Rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené v intenciách vykonaného dokazovania. Okresný súd vychádzal z toho, že žalovaný ako konateľ zmenku podpísal, a preto musel mať vedomosť o ručiteľskom vyhlásení, keďže je obsiahnuté na zmenke. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou ohľadne platnosti dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke, ktorú uzatvorili oprávnený a vystaviteľ zmenky. Vzhľadom na akcesoritu kauzálneho záväzku voči ručeniu žalovaného bol žalobca povinný uzatvoriť dohodu o vyplňovacom práve nielen s vystaviteľom zmenky, ale aj s avalom. Žalovaný ako aval dohodu o vyplňovacom práve nepodpísal, a preto je tento úkon vo vzťahu k nemu nejasný a neurčitý. Absencia jeho podpisu na predmetnej dohode zapríčiňuje neplatnosť takéhoto úkonu, a preto nemohlo dôjsť ani k platnému vyplneniu blankozmenky. Žalovaný upriamil pozornosť na fakt, že zmenku podpísal v pozícii konateľa spoločnosti S.U.D. spol. s r.o. nielen ako vystaviteľ ale aj ako aval, z čoho možno vyvodiť, že zmenka bola podpísaná aj za zmenkového ručiteľa spoločnosťou S.U.D. spol. s r.o. v zastúpení jej konateľom. Z tohto pohľadu vyvstala otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako fyzickej osoby, ktorú žalovaný namieta. Okresný súd v odôvodnení neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom neprihliadal na vyjadrenia predložené žalovaným a z vykonaného dokazovania vytiahol len tie časti, ktoré boli v prospech žalobcu. Okresný súd tak nerešpektoval základné zásady civilného procesu a skutkový stav vyhodnotil jednostranne v neprospech žalovaného, čím podmienil zmätočnosť a nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia a žalovanému znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaný poukázal na SR a na SR s tým, že žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa k prejednávanej veci, pričom posúdenie veci bolo odôvodnené nedostatočne s odkazom na českú judikatúru, okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil nepresvedčivo a nedôkladne, čo zakladá presvedčenie žalovaného, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Žalovaný odvolaním žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, prípadne tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

10. Žalobca cestou právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že dohoda o vyplňovacom práve bola uzatvorená so spoločnosťou S.U.D. spol. s r.o., v mene ktorej spoločnosti konal práve žalovaný. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. , podľa ktorého pre dohodu remitenta so zmenkovým ručiteľom nie je stanovená písomná forma, a preto postačuje, aby táto zmluva bola uzavretá ústne či konkludentne a na jej existenciu je možné v situácii, kedy zmenkový ručiteľ podpíše zmluvu o vyplňovacom práve ako štatutárny orgán vystaviteľa usudzovať už z okolností, za ktorých bola blankozmenka vydaná, pričom ak v takomto prípade nedošlo medzi remitentom a zmenkovým ručiteľom k inej dohode, nie je možné mať pochybnosti o tom, že sa pravidlá pre doplnenie blankozmenky, dojednané vystaviteľom zmenky, budú vzťahovať aj na zmenkového ručiteľa. Žalovaný tak podľa žalobcu udelil súhlas s vyplnením blankozmenky konkludentne a jeho námietka je právne irelevantná. Žalobca spoľahlivo preukázal svoj nárok čo do právneho titulu aj výšky a žalovaný naopak žiadnu zo svojich námietok nešpecifikoval ani nepreukázal. S poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. žalobca uviedol, že ak ako veriteľ preukázal predložením zmenky právny titul na poskytnutie peňažných prostriedkov, je na žalovanom ako dlžníkovi, aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil alebo že dlh mal byť stanovený v inej výške. Zmenka je dokonalý abstraktný a nesporný cenný papier, pričom práva a povinnosti sú definované samotnou zmenkovou listinou, do ktorej sú inkorporované. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ nemá svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. Podľa žalobcu právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce z SR neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný a neúspech v súdnom konaní nemožno považovať za porušenie tohto základného práva. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

11. Na doručené vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu žalovaný písomne nereagoval.

12. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

13. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -206 zo dňa 14.6.2019 s tým, že podľa ust. , bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. .

14. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

16. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

17. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Krajský súd uvádza, že sa za aplikácie ust. , v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a v podrobnostiach naň odkazuje. Práve z titulu aplikácie tohto ustanovenia nie je žiaduce, aby v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom zvýraznia právne významné, poprípade skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08. októbra 2009, v zmysle ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , ). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v zmysle ktorého ...„pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“, a na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa ktorého „...odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.“

19. Žalovaný v podanom odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. K tejto námietke krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že ak žalovaný v podanom odvolaní namietal skutkové závery okresného súdu, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011, sp. zn. , v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov () a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z týchto situácií v predmetnej sporovej právnej veci nenastala.

20. K námietke žalovaného, že dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke mala byť uzatvorená oprávneným nielen s vystaviteľom zmenky, ale aj so žalovaným ako ručiteľom s tým, že absencia podpisu žalovaného na predmetnej dohode má zapríčiňovať neplatnosť takéhoto úkonu, krajský súd uvádza, že sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie. Z Dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke zo dňa 10.4.2013, ktorá je založená v súdnom spise na č.l. 12-14, vyplýva, že túto dohodu podpísal žalovaný Ing. Y. I. v postavení konateľa spoločnosti S.U.D. spol. s r.o. ako vystaviteľa zmenky. Súčasťou tejto dohody je v čl. I. bod 2 dojednanie zmluvných strán, že za účelom zabezpečenia pohľadávok leasingového prenajímateľa je odovzdaná blankozmenka avalovaná zmenkovým ručiteľom Ing. Y. I., teda žalovaným, ktorý predmetnú dohodu podpísal, čo v konaní nespochybnil. Nemôže v tomto smere obstáť námietka žalovaného, že nebola preukázaná osobitná dohoda medzi ním ako zmenkovým ručiteľom a žalobcom ohľadom vyplňovacieho práva k blankozmenke. Krajský súd nad rámec argumentácie súdu prvej inštancie uvádza, že nie je namieste vyžadovať, aby žalovaný ako štatutárny orgán zmenkového dlžníka - vystaviteľa zmenky predmetnú dohodu, ktorá obsahuje zároveň ustanovenie o zabezpečení pohľadávok zmenkovým ručiteľom - žalovaným, podpisoval dvakrát, pričom jeden podpis by bol výslovne viazaný na jeho postavenie konateľa vystaviteľa zmenky a druhý podpis by bol výslovne viazaný na jeho postavenie zmenkového ručiteľa - fyzickej osoby. Krajský súd v tomto smere odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo publikovaný v časopise Zo súdnej praxe 1/2011, z ktorého je možné primerane vychádzať aj v prejednávanej veci a v zmysle ktorého: „Skutočnosť, že zmluva, ktorej obsahom je aj ručiteľský záväzok, obsahuje iba jeden podpis za situácie, že záväzok obchodnej spoločnosti zabezpečuje ručením jej spoločník, ktorý je zároveň konateľom spoločnosti, nespôsobuje bez ďalšieho jej neplatnosť. Ak jedna osoba koná v procese vzniku zmluvy za alebo v mene jej viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich“. Okresný súd tak dospel k vecne správnemu záveru, že zo strany žalovaného bol udelený súhlas s vyplnením blankozmenky a že pravidlá pre doplnenie zmenky, ktoré boli dojednané s vystaviteľom, sa vzťahovali aj na zmenkového ručiteľa - žalovaného.

21. Žalovaný ďalej namietal, že v zmysle odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie zmenku aj vyhlásenie ručiteľa podpísala tá istá osoba, avšak za vystaviteľa v pozícii konateľa spoločnosti. Žalovaný upriamil pozornosť na fakt, že zmenku mal podpísať v pozícii konateľa spoločnosti S.U.D. spol. s r.o. nielen ako vystaviteľ, ale aj ako aval, z čoho vyvodil, že zmenka mala byť podpísaná aj za zmenkového ručiteľa uvedenou obchodnou spoločnosťou v zastúpení jej konateľom, z čoho vyvstala otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného ako fyzickej osoby. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalovaného predovšetkým uvádza, že sa jedná o prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorý žalovaným nebol uplatnený pred súdom prvej inštancie. V zmysle ust. pritom nie je naplnený žiaden z taxatívne v tomto ustanovení vymedzených dôvodov, za ktorých by tento prostriedok procesnej obrany bolo možné použiť v odvolacom konaní. Napriek tomu krajský súd vo vzťahu k tejto námietke žalovaného považuje za potrebné uviesť, že z predmetnej zmenky, ktorá je vo fotokópii založená na č.l. 15 súdneho spisu, je nepochybné, že žalovaný Ing. Y. I. je na zmenkovej listine uvedený ako zmenkový ručiteľ - aval, čo nepochybne vyplýva z textu: „ako ručiteľ za spoločnosť S.U.D. spol. s r.o., so sídlom Podhorská 3310/9, 949 01 Nitra, Slovenská republika, IČO: 31 424 554, v zastúpení: Ing. Y. I. konateľ“, ktorý text je následne krytý podpisom žalovaného identifikovaného ako fyzická osoba Ing. Y. I. uvedením jeho trvalého bydliska a rodného čísla. Z takéhoto vyjadrenia je nepochybné, že žalovaný ako fyzická osoba označená bydliskom a rodným číslom vystupuje v zmenkovom vzťahu ako aval - zmenkový ručiteľ za obchodnú spoločnosť S.U.D. spol. s r.o., ktorá zmenku vystavila ako vystaviteľ a za ktorú spoločnosť v rámci tohto zmenkového vzťahu konal jej konateľ Ing. Y. I.. Žalovaný Ing. Y. I. tak ako fyzická osoba prevzal zmenkové ručenie za záväzok vystaviteľa zmenky.

22. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal porušenie svojho práva na spravodlivý proces, ktoré odvodzoval od tvrdenia o nedostatkoch odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a tiež od postupu súdu prvej inštancie, ktorý podľa názoru žalovaného mal skutkový stav vyhodnotiť jednostranne v neprospech žalovaného, pričom na vyjadrenia žalovaného neprihliadal. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré podľa žalovaného nie je v súlade s ust. , krajský súd uvádza, že nezistil opodstatnenosť tohto odvolacieho dôvodu. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou rozsudku, ktorá je relevantná a významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. je potrebné ust. (aktuálne ust. ods. ) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Krajský súd je názoru, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol podstatné okolnosti týkajúce sa výkladu opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia, vyporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a myšlienkový postup okresného súdu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne zrejmý. Okresný súd uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané, uviedol príslušné právny normy, ktoré na zistený skutkový stav aplikoval, a to s poukazom na všetky skutočnosti, ktoré boli zistené vykonaným dokazovaním, a tiež s poukazom na právne závery, ktoré okresný súd prijal. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia pritom nepochybne patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu a vyplýva aj z ustálenej judikatúry ESĽP. Zároveň však judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký argument, ktorý pre rozhodnutie vo veci samej nie je podstatný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. V tomto kontexte možno ako nedôvodnú hodnotiť námietku žalovaného, keďže z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že okresný súd sa všetkými relevantnými námietkami žalovaného zaoberal, vykonal k nim v potrebnom rozsahu dokazovanie, uviedol, ktoré skutočnosti mal z vykonaného dokazovania za preukázané a citoval tiež príslušné právne normy, ktoré na takto zistený skutkový stav aplikoval.

23. Ústavný súd SR opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (). Odvolací súd po preskúmaní odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným a dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel. Rozhodnutie okresného súdu preto nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keď sa súd v skutkovej a právnej rovine zaoberal nosnou argumentáciou sporových strán a túto argumentáciu, aj pokiaľ išlo o tvrdenia žalovaného, riadne vyhodnotil. Okresný súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel a význam v kontexte relevantných zistení o skutkovom stave vo veci. Z judikatúry ÚS SR vyplýva, že iba skutočnosť, že sa odvolateľ s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo o arbitrárnosti rozhodnutia súdu (). Okrem toho krajský súd považuje za potrebné poukázať, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá tzv. inú vadu konania len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (Stanovisko občiansko-právneho kolégia NS SR č. 2 zo dňa 03. decembra 2015, Zbierka Stanovísk NS SR a súdov SR 1/2016). V danom prípade napadnutý rozsudok okresného súdu i čo do odôvodnenia spĺňal kritériá vecne správneho rozhodnutia za dostatočného rešpektovania ust. .

24. Vo vzťahu k námietke žalovaného ohľadom použitia českej judikatúry dáva krajský súd do pozornosti Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -25 zo dňa 28.3.2012, v ktorom ÚS SR okrem iného uviedol: ,,Aj keď judikatúra súdov iných štátov je pre slovenské právne prostredie nepoužiteľná, ústavný súd poukázal na uvedené rozhodnutie českého súdu preto, lebo sa s ním stotožňuje, preberá ho, a predovšetkým ho považuje za ústavne konformný výklad ustanovenia.... Citovaný právny názor má relevanciu aj pre prerokúvanú sťažnosť...“

25. Krajský súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaného o porušení zásad spravodlivého procesu súdom prvej inštancie. V zmysle ust. možno za porušenie práva na spravodlivý proces označiť taký procesný postup súdu, ktorý znemožňuje strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. Krajský súd uvádza, že žalovaný mal od podania žaloby na súd do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie vytvorený dostatočný časový priestor na realizáciu jeho procesných práv k označovaniu a predkladaniu dôkazov, t.j. žalovanému bola vytvorená možnosť obhájenia jeho práv a právom chránených záujmov. Okresný súd mal splnené všetky podmienky k tomu, aby na pojednávaní dňa 25. októbra 2018 prejednal vec a vo veci rozsudkom rozhodol. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania je aj princíp rovnosti zbraní, ktorý vyžaduje, aby každá sporová strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy, uplatňujúc svoje práva za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje protistrana. Zásada rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach súd rozhoduje (, ). Pod rovnakým postavením strán možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov súdneho konania spočíva v tom, že všetky strany sporu majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (). Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý súdny proces“ je spojená s nutnosťou rovnakých „pravidiel hry“, ale tiež aj s princípom „rovnosti zbraní“ pre všetky strany súdneho konania. Súdy sú preto povinné túto zásadu aplikovať vo vzťahu ku všetkým stranám, tzn. bez ohľadu, aké majú procesné postavenie, a to nielen proti sporovej strane, v danom prípade žalovanému, ktorý podal odvolanie, ale aj vo vzťahu k žalobcovi, a zároveň postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Krajský súd nezistil, že by okresný súd pristupoval rozdielne k dôkazným návrhom, skutkovým či právnym tvrdeniam žalobcu a žalovaného, ani že by na žalovaným riadne uplatnené prostriedky procesnej obrany relevantným spôsobom nereagoval v odôvodnení napadnutého rozsudku. Okresný súd sa vyjadril ku všetkým žalovaným vzneseným námietkam ohľadom žalobcom uplatneného zmenkového nároku. Neobstojí tvrdenie, že by sa okresný súd nezaoberal vyjadreniami predloženými žalovaným, keď práve vyporiadanie sa s námietkami žalovaného voči uplatnenému nároku žalobcu predstavuje podstatnú časť odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Okresný súd svojím procesným postupom vytvoril sporovým stranám rovnaký priestor a možnosti na realizáciu ich procesných práv a plnenie ich procesných povinností, a preto námietka žalobcu o porušení práva na spravodlivý proces nemôže obstáť.

26. Krajský súd preto odvolacie dôvody žalovaného nevyhodnotil ako dôvodné a pristúpil v zmysle ust. , k potvrdeniu rozsudku, ktorým okresný súd žalobe žalobcu vyhovel. Výrok II. tohto rozsudku okresného súdu, ktorým bolo žalobcovi voči žalovanému priznané právo na náhradu 100 % trov konania, nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý, a preto tento výrok, ako výrok závislý od rozhodnutia vo veci samej, bol rovnako krajským súdom potvrdený ako vecne správny.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté za aplikácie ust. v spojení s ust. a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bola krajským súdom priznaná plná náhrada trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.