Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobcu ELATAN s.r.o., so sídlom Petrovany - Vysielač 587, Petrovany, IČO: 45 637 806, zastúpeného advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík s.r.o., so sídlom Rázusova 1, Košice - MČ Juh, IČO: 50 560 611, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 20. februára 2018, č. 100417507/2018 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov, zo dňa 13. septembra 2017, č. 101960599/2017, na základe všeobecnej správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane") vykonal u žalobcu opätovne daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Daňová kontrola začala dňa 28.06.2013 podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „") na základe Oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 05.06.2013. Správca dane daňovú kontrolu zameral na vznik práva na odpočítanie dane.

2. Predmetom daňovej kontroly bola faktúra č. 110028 zo dňa 30.04.2011 od dodávateľa Export Timber Group, s.r.o., znejúca na sumu 22 596 eur, z toho DPH vo výške 3 766 eur, predmetom ktorej bolo dodanie dubovej podlahy v množstve 538 m2, išlo o prepravu tovaru od žalobcu spoločnosti P.B.O Delta, a.s.. Túto faktúru správca dane posudzoval v kontexte s faktúrami od vyššie uvedeného dodávateľa za dodávku tovaru aj v zdaňovacích obdobiach január 2011 - marec 2011, a to aj v nadväznosti na uplatnenie oslobodenia od dane za následné dodanie vyššie uvedeného tovaru spoločnosti P.B.O. Delta a.s., Doudlebská 1046/8, Praha v zdaňovacích obdobiach marec 2011, máj 2011 a december 2011.

3. Daňový úrad Košice rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 09.10.2013 prerušil výkon daňovej kontroly dňom 15.10.2013 a to do dňa získania skutočností z medzinárodnej výmeny informácií. Dôvody prerušenia výkonu daňovej kontroly pominuli dňom 11.11.2014, pričom dňa 12.11.2014 oznámil žalobcovi pokračovanie vo výkone daňovej kontroly. Z vykonanej kontroly správca dane

vyhotovil protokol č. 9812401/5/5324090/2014/Baj z 05.12.2014 a daňová kontrola bola ukončená dňom doručenia protokolu a výzvy na vyjadrenie sa k nemu dňa 27.12.2014.

4. Správca dane k faktúram od dodávateľa Export Timber Group, s. r. o. zistil, že v čase zdaniteľných obchodov bol jediným spoločníkom (od 27.02.2009, teda odo dňa zápisu do obchodného registra až do dňa 20.06.2011) a aj jediným konateľom (od 27.02.2009 až do dňa 07.06.2011) T. V., U. XXX. Od 21.06.2011 do 24.02.2015, teda až do dňa predchádzajúceho výmazu spoločnosti z obchodného registra, boli spoločníkmi spoločnosti VH consulting, s.r.o., Bardejovská 25, Prešov a GASTAV SK, s.r.o., Majerová 326/62, Hažlín a jedinou konateľkou od 07.06.2011 až do dňa 31.07.2011 bola P. V., P. XXXX/X, L.. Od 01.08.2011 do dňa zrušenia spoločnosti (24.11.2014) a jej následného výmazu z obchodného registra (ex offo), ktorý nastal dna 25.02.2015, spoločnosť nemala žiaden štatutárny orgán. Jedným zo spoločníkov spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. bola od 21.06.2011 do 24.02.2015 spoločnosť VH consulting, s.r.o., ktorej konateľom (od 19.05.2008 do 27.06.2010) a spoločníkom (od 03.06.2005 do 27.06.2010) bol konateľ daňového subjektu ELATAN s. r. o. Y. L., po ktorom sa konateľkou a spoločníčkou tejto spoločnosti stala P. V. až do zrušenia spoločnosti v dôsledku jej zlúčenia so spoločnosťou Drave company s.r.o. Záhradnícka 93, Bratislava (od 27.05.2015), v ktorej je P. V. jednou z konateľov. Podľa údajov z obchodného registra P. V. je, resp. bola spoločníkom alebo konateľom v 16 spoločnostiach.

5. Správca dane vypočul T. V., konateľa spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. v čase zdaniteľných obchodov, ako svedka. Z vypočutia správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9812401/5/3939099/2013/Baj zo dňa 28.08.2013. Ústneho pojednávania sa zúčastnil aj kontrolovaný daňový subjekt. Svedok do zápisnice uviedol, že z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania NAKA Východ Košice sa k danej veci nebude vyjadrovať až do ukončenia vyšetrovania a v podstate na výsluchu o predmetných veciach vypovedal.

6. Správca dane vypočul P. V., konateľku spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. v čase od 07.06.2011 až do 31.07.2011 (teda poslednú konateľku spoločnosti Export Timber Group, s. r. o.). Z vypočutia správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9812401/5/3948397/2013/Baj zo dňa 27.08.2013. Ústneho pojednávania sa zúčastnil aj žalobca. P. V. do zápisnice uviedla, že sa stala konateľkou spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. z dôvodu, aby si finančne prilepšila (za čo dostala jednorázovo 100 eur), nie za účelom, aby podnikala. Ako bola ukončená jej funkcia konateľky, nevedela. O ekonomickej činnosti spoločnosti Export Timber Group, s. r. o., ako ani o spoločníkoch tejto spoločnosti nemala žiadne informácie, nevedela, či spoločnosť viedla účtovníctvo, keďže ho neprevzala, taktiež nevedela, kto podpísal v jej mene dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok a záväzkov medzi zmluvnými stranami Export Timber Group, s. r. o. a žalobcom, ktorú počas ústneho pojednávania videla prvýkrát, ani to, či podpísala nejaké splnomocnenie. Podľa vyjadrenia žalobcu všetky obchodné styky medzi ním a spoločnosťou Export Timber Group, s. r. o. boli s predošlým konateľom T. V., ktorý mal splnomocnenie a podpisoval uvedený dokument.

7. Žalobca deklaroval dodanie tovaru (dubovej podlahy) v celkovom množstve 6272,26 m2 s oslobodením od dane českej spoločnosti P.B.O. Delta a.s. faktúrami č. 01/2011 zo dňa 08.03.2011 (dátum dodania 03.03.2011), č. 02/2011 zo dňa 18.03.2011 (dátum dodania 15.03.2011), č. 03/2011 zo dňa 04.05.2011 (dátum dodania 04.05.2011), č. 04/2011 zo dňa 12.05.2011 (dátum dodania 12.05.2011), č. 05/2011 zo dňa 16.05.2011 (dátum dodania 16.05.2011), č. 06/2011 zo dňa 18.05.2011 (dátum dodania 18.05.2011), č. 07/2011 zo dňa 27.05.2011 (dátum dodania 27.05.2011), č. 08/2011 zo dňa 30.05.2011 (dátum dodania 30.05.2011) a č. 10/2011 zo dňa 02.12.2011 (dátum dodania 02.12.2011), pričom z faktúry č. 10/2011 vyplýva logický nesúlad medzi dátumom dodania tovaru a dodaním podľa prepravných dokladov (02.08.2011).

8. K deklarovanému intrakomunitárnemu dodaniu tovaru českej spoločnosti P.B.O. Delta a.s. správca dane zistil, že preprava tovaru bola potvrdená splnomocneným zástupcom a zamestnancom spoločnosti EMAS - SK, s.r.o. T. (odpoveď na dožiadanie č. 9812401/5/1499581/2013/Baj), dodávateľom L. K. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9812401/5/3982541/2013/Baj zo dňa 30.08.2013) a šoférom L. K. ml. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9812401/5/3982589/2013/Baj zo dňa 30.08.2013). Ďalej zistil, že vozidlá - ťahače PO-636CC (vlastník spoločnosť EMAS - SK, s.r.o.) a PO 570CV (vlastník L. K.) boli zaznamenané v Elektronickom mýtnom systéme (návesy sa nezaznamenávajú ani neevidujú) a využívali spoplatnené cestné diaľničné úseky, t. j. motorové vozidlá uskutočňovali jazdy,

resp. prepravovali tovar v dňoch, kedy mala byť preprava podľa predložených dokladov uskutočnená (odpoveď na výzvu č. 9812401/5/1668548/2013/Baj zaslanú Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s.). Podľa výpisu transakcií zo systému Mýto CZ uvedené vozidlá využívali diaľničné úseky aj na území Českej republiky v nadväznosti na prechod cez hranicu SK/CZ podľa údajov Elektronického mýtneho systému a cieľom ich cesty bolo aj deklarované miesto dodania - Praha (doplnenie odpovede Finančnej správy ČR č. 80713/13/Bur na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9812401/5/4562594/13). Z odpovede č. 5/141850/14 taktiež vyplýva, že spoločnosť P.B.O. Delta a.s. nemá žiadneho zástupcu, s ktorým by bolo možné uskutočniť jednanie.

9. Tovar, ktorý mal byť dodaný českej spoločnosti P.B.O. Delta a.s., mal byť ďalej predaný českej spoločnosti MIKUSTAV s.r.o., konateľ ktorej je súčasne členom dozornej rady spoločnosti P.B.O. Delta a.s., a českej spoločnosti EURODÍLY, spol. s r,o., konateľ ktorej je aj majiteľom skladových priestorov, ktoré prenajal spoločnosti P.B.O. Delta a.s. Prepravu tovaru mali zabezpečovať spoločnosti MIKUSTAV s.r.o. a EURODÍLY, spol. s r.o. (úradný záznam č. 9812401/5/262789/2014/Baj o nahliadnutí do spisu z výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2011 u žalobcu). Konečným zistením na základe medzinárodnej výmeny informácií bola skutočnosť, že Finančná správa ČR nepreverila a nepotvrdila nadobudnutie tovaru spoločnosťou P.B.O. Delta a.s.

10. Správca dane sa v priebehu výkonu daňovej kontroly zaoberal zdrojmi finančných prostriedkov použitých na úhradu vzniknutých pohľadávok a záväzkov zúčastnených subjektov, ktorými mali byť finančné prostriedky z intrakomunitárneho dodania tovaru - platiny žalobcom od lotyšskej spoločnosti SIA AMG EKSPORTS, Käpuiela 43, LV-2008, Jurmala, Latvia (Lotyšsko). Žalobca mal podľa faktúry č. IP9EA0932557 zo dňa 26.11.2010 nadobudnúť tovar (platina - rýdzosť 999,99, množstvo 22 475,34 g) v celkovej sume 894 518, 53 eur od maďarskej spoločnosti OMEGA HUA BT, Belterulet 1810/15, 3980 Sátoraljáujhely, Maďarsko. Správca dane na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 9812401/5/4562690/13 zistil, že sídlo spoločnosti OMEGA HUA BT je fiktívne a táto spoločnosť nikdy nevykázala dodanie tovaru do iného členského štátu, zástupcom spoločnosti je ukrajinský občan (Ferenhyk Artur, nar. 30.04.1974, ktorý nemá v Maďarsku adresu pobytu). Na bankovom účte spoločnosti nebol zaznamenaný žiaden pohyb peňazí, spoločnosť nikdy nepredložila daňové priznanie). V systéme VIES, ktorý sleduje pohyb tovaru v rámci členských štátov EÚ, nie sú žiadne údaje o nadobudnutí tovaru na území Slovenskej republiky od spoločnosti OMEGA HUA BT. Žalobca mal zaplatiť za uvedenú faktúru spoločnosti OMEGA HUA BT podľa zistených dokladov v hotovosti - výdavkový doklad č. V Y-0010 zo dňa 26.11.2010 sumu 895 518,53 eur, pričom na úhradu mal použiť finančné zdroje z poskytnutej pôžičky od Y. vo výške 616 000,00 eur (príjmový pokladničný doklad bez číselného označenia zo dňa 01.11.2010, účel: poskytnutá pôžička) a z poskytnutej pôžičky vo výške 275 400,00 eur od spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. (zmluva o pôžičke medzi veriteľom Export Timber Group, s. r. o. a dlžníkom ELATAN s. r. o. zo dňa 22.11.2010). Žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2010 nevykázal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, ale deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu vo výške 899 013,60 eur. Podľa súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 mal dodať žalobca tovar v hodnote 899 014,00 eur lotyšskej spoločnosti SIA AMG EKSPORT, v účtovníctve žalobcu sa nachádzala faktúra č. 100/2010 zo dňa 30.11.2010 vystavená spoločnosti SIA AMG EKSPORT v celkovej sume 899 013,60 eur, predmet dodania: Platinum granulates v množstve 22 475,34 g. Spoločnosť SIA AMG EKSPORT zaplatila sumu 899 013,60 eur na bankový účet č. 4012001797/7500 po častiach: dňa 30.12.2010 sumu 275 500,00 eur, dňa 03.01.2011 sumu 454 513,60 eur a dňa 09.02.2011 sumu 169 000,00 eur (prijaté sumy boli obratom zaslané na účet spoločnosti Export Timber Group, s.r.o., dňa 30.12.2010 bola zaslaná suma 275 400,00 eur, dňa 03.01.2011 bola zaslaná suma 454 400,00 eur z prijatých 454 513, 60 eur a dňa 09.02.2011 zaslaná suma 169 000,00 eur). Vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane konštatoval, že úhrada sumy 894 518, 53eur v hotovosti za deklarovaný nákup platiny od maďarskej spoločnosti OMEGA HUA BT je nereálna a fiktívna, a teda aj následné dodanie platiny lotyšskej spoločnosti SIA AMG EKSPORT sa javí ako fiktívne a úhrada finančných prostriedkov vo výške 899 013,60 eur na účet žalobcu ako neoprávnená.

11. Správca dane spracoval prehľad vzniku a úhrad pohľadávok voči odberateľovi P.B.O. Delta a.s. Z celkovej výšky pohľadávok, ktoré mali vzniknúť na základe intrakomunitárneho dodania vo výške 362 797,04 eur, vypočítal zostatok vo výške 290 576,95 eur.

12. Správca dane vyzval žalobcu výzvou č. 9812401/5/3698242/2013/Baj zo dňa 20.09.2013, aby predložil doklady a dôkazy preukazujúce hospodárske operácie, účtovné prípady a tvrdenia uvedené vo výzve. Žalobca v odpovedi na uvedenú výzvu k finančnému vysporiadaniu zostatku pohľadávky žalobcu voči spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. vo výške 127 404,17 eur uviedol, že k jej vysporiadaniu nedošlo, spoločnosť Export Timber Group, s.r.o. nereagovala na výzvy, a preto sa rozhodol podniknúť právne kroky pre uspokojenie svojej pohľadávky. Žalobca priložil zmluvu o pôžičke medzi veriteľom - žalobcom a dlžníkom Export Timber Group, s. r. o. na sumu 300 000,00 eur. K rozdielu v množstve 1 067,07 m2 medzi deklarovaným nakúpeným tovarom od spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. a predaným tovarom uviedol žalobca adresu uskladneného tovaru (areál spoločnosti OPAL - BUILDING, Bardejovská 10 v Prešove) a priložil internú skladovú kartu: výdajky a aktuálny zostatok. Ďalej uviedol, že tovar uvedený vo faktúrach 05/2011, 06/2011, 07/2011 a 08/2011 bol prepravený na náklady spoločnosti P.B.O. Delta a.s., a poukázal na to, že obsahom každej faktúry je aj potvrdenie odberateľa o prevzatí a exporte tovaru mimo územia Slovenskej republiky. Tovar bol doručený podľa zmluvy, ale pretože platby neprichádzali tak, ako mali, tovar dodaný dňa 02.08.2011 bol po dohode s odberateľom fakturovaný až po jej uhradení v decembri 2011. K pohľadávke voči spoločnosti P.B.O. Delta a.s. uviedol, že je v štádiu riešenia. K prevodu finančných prostriedkov vo výške 575 400, 00 eur na účet spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. žalobca uviedol, že išlo o vrátenie pôžičky vo výške 275 400,00 eur a o pôžičku spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. vo výške 300 000,00 eur (zmluvy o pôžičke), ďalej predložil rámcovú zmluvu o obchodnej spolupráci medzi spoločnosťou Export Timber Group, s. r. o. ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, „Smlouvu kupní ze dne 8.11.2010" medzi spoločnosťou P.B.O. Delta a.s. ako kupujúcim a žalobcom ako predávajúcim a čestné prehlásenie konateľky spoločnosti P.B.O. Delta a.s. Q. U. o dodaní a vývoze fakturovaného tovaru do Českej republiky, ako aj potvrdenie podľa knihy pohľadávok.

13. Žalobca listom zo dňa 17.10.2013 (správcovi dane doručený dňa 23.10.2013) predložil návrhy a listinné dôkazy, a to fotodokumentáciu skladovaného tovaru, fotokópiu čestného prehlásenia o dodaní tovaru českej spoločnosti P.B.O. Delta a.s. s odsúhlasením finančného zostatku ku dňu 02.03.2012, a navrhol správcovi dane osobnú návštevu skladových priestorov žalobcu na deň 12.11.2013. Na základe rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly č. 9812401/5/4563902/2013/Baj za zdaňovacie obdobia január 2011, február 2011, marec 2011 a apríl 2011 odo dňa 15.10.2013 žalobca oznámil správcovi dane zrušenie obhliadky tovaru podľa vyššie uvedeného návrhu, pričom uviedol, že pri opätovnom znovuotvorení predmetných daňových kontrol môže správca dane tovar obhliadnuť, ak nebude do tej doby predaný.

14. Správca dane v rámci výkonu predmetnej daňovej kontroly využil zápisnice o výsluchu svedka T. zo dňa 06.11.2012 a 19.08.2014, ktoré správcovi dane poskytlo Prezídium Policajného zboru, Národná jednotka finančnej polície, Odbor Východ, Košice - spis č. ČVS: PPZ-203/BOK-VY-2011 a ČVS: PPZ-374/NKA-FP-VY-2013 (úradný záznam č. 9812401/5/5296925/2014/Baj zo dňa 04.12.2014). Do zápisnice zo dňa 06.11.2012 T. V. uviedol, že v druhej polovici roku 2010 spoločnosť Export Timber Group, s. r. o., ktorej bol konateľom, nakúpila dubové podlahy od O., nespomína si z akej spoločnosti. On ich predal spoločnosti EMAS s.r.o., tá to predala L. do spoločnosti Pipta Nol, kde si Pipta uplatnil nadmerný odpočet, tovar následne odviezol do Čiech spoločnosti P.B.O. Delta a.s. P.B.O. Delta a.s. bola akciová spoločnosť, kde štatutárom bola Q. U.. Pani U. tento obchod urobila na základe pokynov svojho syna P. U., ona nemusela vedieť o tom, že tovar bol kupovaný a predávaný z dôvodu čerpania nadmerných odpočtov. Čo sa týka princípu fungovania obchodu, tak to fungovalo tak, že on kúpil tovar od Heresu, predal ho Emasu, Emas ho predal L., L. to vyviezol do Čiech, z Čiech sa to predalo maďarským spoločnostiam. K týmto všetkým obchodom boli aj faktúry z Maďarska, pritom išiel tovar bez faktúr do Veľkého Šariša alebo do Sobraniec ku L.. Tu sa k preprave vyhotovovali iba CMR doklady, aby mali vodiči kamiónov čo ukázať colníkom, tento princíp kolobehu tovaru bol všeobecný od roku 2008, kedy fiktívne začala drevo dodávať TTC spoločnosť Vivaldi s.r. o. a následne O. a Teplárenská. Tie sklady v Maďarsku boli v meste Sátoraljáujhely a Sarospatak. Maďarské spoločnosti, do ktorých sa drevo dovážalo boli Omegahua, Hydrocentreal. Ďalej uviedol, že T. L. je štatutárom spoločnosti žalobcu. Žalobca si uplatňoval nadmerný odpočet DPH z kúpy dubových podláh od spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. a následne ich odpredala P.B.O. Delta a.s. Potom, ako ho Kamenca oslovil, že má zamestnanca na daňovom úrade, ktorý mal zabezpečiť vyplatenie nadmerného odpočtu, on oslovil T. L., a to z toho dôvodu, že cez účet žalobcu v ČSOB išli peniaze, ktoré sa vracali od Gunity, lebo žalobca Gunite predával platinu. Gunita nakupovala platinu od žalobcu, žalobca ju nakupoval od maďarských spoločností OMEGAHUA, a keď Gunita poslala peniaze na účet žalobcu ako platbu za dodanú platinu,

žalobca to nemal kam ďalej posunúť, tak boli peniaze zaslané spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. ako pôžička medzi Export Timber Group, s. r. o. a žalobcom. Pohyb týchto peňazí využili na deklarovanie platby za dodanie dubových podláh z Export Timber Group, s. r. o. do spoločnosti žalobcu. Uviedol, že T. S. mal čipové karty k účtom žalobcu, Export Timber Group, s. r. o. aj od účtov maďarských spoločností a vlastne tieto peniaze si preposielal sám medzi sebou, ako potreboval. S. ho požiadal o to, aby na obchod s Gunitou zabezpečil nejakú spoločnosť, tak kúpil spoločnosť žalobcu od nejakej bratislavskej firmy. Následne oslovil Y. L., ktorý ho zoznámil s jeho bratom T., že je tu taká možnosť, či má záujem. A následne sa firma niekedy v júli alebo auguste 2010 kúpila a napísala na T. L.. Spoločnosť žalobcu mala slúžiť na deklarovanie kúpy tovaru od Gunity a následne sa mal tovar použiť na pokrytie vzniknutých daňových povinností na DPH. Žalobca nakupoval tovar v Maďarsku a predával ho Gunite. Žalobca plnil ešte takú úlohu, že peniaze, ktoré Gunita uhradila za kúpu tovaru od žalobcu, S. použil na deklarovanie úhrad v iných obchodoch, ktoré robil za účelom čerpania nadmerných odpočtov DPH. T. L. vedel o tom, že obchod s dubovými podlahami sa realizuje kvôli nadmernému odpočtu DPH, povedal mu to on, len potom od obdobia november 2011, keď sa dostal do väzby, nevie, čo sa s týmto odpočtom udialo. Zo sumy, ktorá mala byť vyplatená ako nadmerný odpočet DPH žalobcovi, mala ísť polovička W., ktorý mal z tejto sumy vyplatiť človeka na daňovom úrade a zvyšok mal byť jeho podiel, a polovička z nadmerného odpočtu mala ostať jemu a T. L..

15. Do zápisnice zo dňa 19.08.2014 T. V. uviedol, že koncom roku 2010 ho oslovil T. W. ohľadom nadmerných odpočtov DPH na daňovom úrade v Košiciach. Chcel od neho, aby zabezpečil košickú firmu, ktorá spadá pod Daňový úrad Košice IV. Následne po dohode s Y. L. dal údaje spoločnosti žalobcu T. W. a ten ich mal následne odovzdať niekomu na Daňovom úrade Košice IV, aby tá osoba dohliadla na preplatenie nadmerných odpočtov. S Y. L. sa pozná od leta 2010 a zoznámil ho s ním jeho brat T. L.. W. pozná asi od roku 2008 a zoznámil ho s ním Y. X.. O akú osobu na Daňovom úrade Košice IV išlo, nevedel uviesť. Následne T. Kamenca mu dal inštrukcie na obchodnú spoluprácu, a to takú, že mal zabezpečiť dve alebo tri slovenské eseročky a jednu zahraničnú, najlepšie českú, aby slovenské spoločnosti medzi sebou fakturovali tovar, a to dubové podlahy, a následne spoločnosť, ktorá pýta nadmerný odpočet, vyviezla dubové podlahy do zahraničia. C. českej spoločnosti mu vravel W., že je to najlepšie z dôvodu rýchlejšej spolupráce medzi českými a slovenskými daňovými úradmi, preto sa zabezpečila česká spoločnosť P.B.O. Delta s.r.o. Celý tento obchod riadil T. W., a to tak, že dával inštrukcie jemu a následne aj Y. L. a Y. L. mu mal cez neho odovzdávať dokumentáciu z daňového úradu, to znamená zápisnice z daňovej kontroly. Cez neho komunikovali asi maximálne 3 mesiace a potom už komunikovali medzi sebou iba oni. Dopravu zabezpečoval T. L. so svojou firmou EMAS s. r. o. Firmu žalobcu kúpil on, pre účely T. S., avšak s týmito konkrétnymi obchodmi T. S. nemal nič spoločné. Myslí si, že o týchto obchodoch ani nevedel. Jeho firma Export Timber Group, s. r. o. vystavila žalobcovi tri fiktívne faktúry v celkovej výške 495 995,19 eur. Koľko faktúr vystavil Y. L. P.B.O. Delta, uviesť nevedel, ale myslí si, že tiež vystavil tri faktúry P.B.O. Delte do Českej republiky. Jemu došli peniaze od žalobcu na firemný účet spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. do ČSOB banky. Tovar dubové podlahy dodal pre žalobcu iba raz, aj to asi tri alebo štyri palety, a to tým spôsobom, že tovar sa naložil v Maďarsku, ale papierovo bolo písané, že sa naložil v Poliakovciach. Po ten tovar prišiel niekto z firmy EMAS. To bola firma T. L.. Potom už žiadne prepravy od neho uskutočnené neboli. Čo sa týka peňažných tokov, on vystavil tri faktúry pre žalobcu. Keďže žalobca dostal platbu od IA AMG za platinu, T. S. cez internet banking tieto peniaze z firemného účtu žalobcu preposielal do jeho banky na firemný účet Export Timber Group, s. r. o. Posielal ich bez označenia, bez variabilného symbolu a nevedel, že on vystavil 3 faktúry pre žalobcu. Preto sa dohodol s L., že tieto peniaze, čo T. S. stiahol žalobcovi z účtu, budú ako úhrada troch ním vystavených fiktívnych faktúr. Čo ďalej fakturoval Y. L. a komu, nevie uviesť. Bolo to vymyslené všetko tak, že po vyplatení nadmerného odpočtu jedna tretina pôjde osobe na daňový úrad a zvyšné dve tretiny sa rozdelia medzi neho, W. a Y. L.. Nemá vedomosť o tom, že nadmerné odpočty boli vyplatené žalobcovi, vie, že iba jeden nadmerák bol vyplatený, ale aj to sa s ním nikto nepodelil. Každý mal dostať rovnakým dielom z vyplatenia nadmerného odpočtu, teda on, T. W. a Y. L.. Čo sa týka T. L., ktorý mal žalobcovi robiť dopravu do P.B.O. Delta, tak nevie, ako boli oni dohodnutí za tieto služby, ale určite sa nemal s nimi deliť z nadmerného odpočtu.

16. Na základe vyššie uvedeného správca dane konštatoval, že došlo k porušeniu a o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon o DPH ) v nadväznosti na zákona o DPH. Uviedol, že spoločnosť Export Timber Group, s. r. o. nedodala tovar podľa zákona o DPH, nevznikla jej daňová povinnosť podľa ods.

1 zákona o DPH, a preto nevzniklo ani právo odpočítať daň žalobcovi. Následne, keďže tovar nebol dodaný, žalobca ho ani nemohol použiť na svoje dodávky tovaru.

17. Správca dane vyhotovil protokol č. 9812401/5/5324090/2014/Baj zo dňa 05.12.2014, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 9812401/5/5330933/2014/Baj zo dňa 08.12.2014 doručený žalobcovi podľa ustanovenia § 31 ods. 3 Daňového poriadku dňa 27.12.2014, čím bola daňová kontrola podľa ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a) vyššie uvedeného zákona ukončená.

18. Žalobca podal v lehote stanovenej správcom dane vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole. Správca dane na základe oznámenia č. 1200345/2015 zo dňa 21.07.2015 určil deň 19.08.2015 ako deň prerokovania pripomienok a dôkazov predložených v písomnom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca zásielku s predmetným oznámením neprevzal v odbernej lehote, ale pretože našiel doručenku v schránke, požiadal správcu dane o jej opätovné zaslanie. Správca dane zaslal daňovému subjektu oznámenie - opakované č. 20755292/2015 zo dňa 21.07.2015, v ktorom určil ako deň prerokovania pripomienok a dôkazov predložených v písomnom vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole deň 29.09.2015 (doručené dňa 11.09.2015). Žalobca podaním zo dňa 16.09.2015 doručil správcovi dane plnomocenstvo, ktorým splnomocnil Advokátsku kanceláriu Illeš, Šimčák a Brôstl, s.r.o. na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch súvisiacich s predmetným vyrubovacím konaním pred správcom dane. Žalobca požiadal správcu dane o zmenu termínu na prerokovanie pripomienok a dôkazov ním predložených k protokolu, pretože v deň určený správcom dane sa splnomocnený zástupca žalobcu nemohol pre kolíziu so súdnymi pojednávaniami dostaviť, o čom predložil predvolanie splnomocneného zástupcu na pojednávanie. Žalobca zároveň uviedol, že na predmetnom prerokovaní trvá, a to za prítomnosti jeho splnomocneného zástupcu a ako nový termín prerokovania pripomienok a dôkazov navrhol mesiac október 2015, s výnimkou siedmich termínov, kedy mal splnomocnený zástupca žalobcu vytýčené pojednávania. Keďže sa žalobca, ani jeho splnomocnený zástupca, v deň uvedený v opakovanom oznámení (29.09.2015) prerokovania nezúčastnili, správca dane spísal v zmysle ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku o tejto skutočnosti úradný záznam č. 20930419/2015 zo dňa 05.10.2015 a následne vydal dňa 13.10.2015 rozhodnutie č. 20979472/2015, v ktorom mu určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3 766,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011.

19. Proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca dňa 02.11.2015 odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 102430834/2016 zo dňa 25.01.2016 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 20979472/2015 zo dňa 13.10.2015 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočného vyhodnotenia dôkazov predložených žalobcom, ako aj navrhovaných dôkazov, tvrdení a vyjadrení žalobcu a z dôvodu nedostatočne odôvodneného záveru.

20. Dňa 31.10.2015 žalobca zmenil sídlo spoločnosti na adresu Petrovany - Vysielač 587, 082 53 Petrovany, preto predmetný spis bol na ďalšie konanie a rozhodnutie doručený na miestne príslušný Daňový úrad Prešov.

21. Miestne príslušný správca dane dňa 21.04.2016 vykonal v rámci vyrubovacieho konania miestne zisťovanie v sídle spoločnosti OPAL - BUILDING, spol. s r.o., Bardejovská 10, 080 06 Prešov (ktoré sám žalobca v čase prerušenia daňovej kontroly navrhoval listom dňa 17.10.2013). V rámci tohto miestneho zisťovania sa konateľ spoločnosti OPAL - BULIDING, spol. s r.o. L. K. vyjadril, že pre žalobcu firma OPAL -BUILDING, spol. s r.o. nikdy neposkytovala žiadne skladovacie priestory, a že žiadne oficiálne zmluvy o skladovaní medzi týmito firmami neexistujú. Správca dane o tom spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 102982269/2016 zo dňa 21.04.2016.

22. Konateľ žalobcu, Y. L. sa dňa 12.05.2016 dostavil ku správcovi dane vo veci nahliadnutia do zápisnice o miestnom zisťovaní. Správca dane mu umožnil vyhotoviť si fotokópiu z predmetnej zápisnice.

23. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 551384/2016 zo dňa 25.04.2016, v ktorom určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3 766,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011.

24. Žalovaný rozhodnutím č. 103715040/2016 zo dňa 12.08.2016 zrušil rozhodnutie správcu dane č. 551384/2016 zo dňa 25.04.2016 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V rozhodnutí žalovaný konštatoval, že správca dane porušil § 74 ods. 4 Daňového poriadku, keďže nie celkom rešpektoval právny názor odvolacieho orgánu v tom, že keďže v rámci vyrubovacieho konania správca dane

vykonal miestne zisťovanie, mal oboznámiť žalobcu so zisteniami a závermi, ku ktorým dospel na základe miestneho zisťovania, čo sa nestalo. Správca dane tým, že nespísal o priebehu a o výsledkoch dokazovania zápisnicu, porušil ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný poukázal aj na priebeh miestneho zisťovania, pri ktorom sa správca dane obmedzil na skúmanie existencie písomnej zmluvy o skladovaní, nie na reálnu existenciu tovaru, čo namietal aj žalobca a odvolací orgán považoval námietku žalobcu sa za opodstatnenú. Žalovaný vyslovil právny názor, že v ďalšom konaní správca dane odstráni uvedené procesné nedostatky a bude postupovať v súlade so základnými zásadami uvedenými v § 3 Daňového poriadku, vo vyrubovacom konaní oboznámi žalobcu so zisteniami a závermi, ktoré v rámci vyrubovacieho konania vyšli najavo, dá možnosť žalobcovi vyjadriť sa k nim, spíše o tom zápisnicu, a až na základe toho vydá rozhodnutie. Ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, správca dane ich posúdi, vyhodnotí, vysporiada sa s nimi a uvedie ich v rozhodnutí. V prípade, ak zistí, že je potrebné doplniť dokazovanie, tak to vykoná.

25. Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie č. 104227205/2016 zo dňa 04.11.2016, v ktorom určil termín ústneho pojednávania za účelom oboznámenia sa s priebehom a výsledkami dokazovania na deň 24.11.2016. Na ústne pojednávanie sa žalobca a ani jeho splnomocnený zástupca nedostavil. Správca dane zaslal žalobcovi oznámenie č. 104463211/2016 zo dňa 12.12.2016, v ktorom určil termín na deň 12.01.2017. Dňa 12.01.2017 správca dane vykonal ústne pojednávanie, z ktorého spísal zápisnicu č. 100056704/2017 zo dňa 12.01.2017. Na ústnom pojednávaní oboznámil žalobcu, ako aj jeho splnomocneného zástupcu s výsledkami dokazovania. Na ústnom pojednávaní žalobca do zápisnice okrem iného uviedol, že do dnešného dňa zvyšná časť tovaru (dubové podlahy) sa nachádza v skladových priestoroch spoločnosti OPAL - BUILDING, spol. s r.o., Bardejovská 10, Prešov, poukázal na čestné prehlásenie p. K. ml., vedúceho skladu. Navrhol vykonať výsluch svedka T. V., konateľa spoločnosti Q. O. R., s. r. o., žiadal o vyjadrenie bývalej konateľky spoločnosti P.B.O. J. s.r.o., L..

26. Na základe návrhu žalobcu správca dane zaslal T. V. predvolanie č. 100142495/2017 zo dňa 24.01.2017 na výsluch svedka na deň 15.02.2017, o čom upovedomil splnomocneného zástupcu žalobcu. T. V. sa ospravedlnil, že sa nemôže zúčastniť ústneho pojednávania z dôvodu nástupu na liečenie (zaslaná PN emailom). Dňa 15.02.2017 sa na ústne pojednávanie dostavil splnomocnený zástupca žalobcu napriek tomu, že správca dane emailom dňa 14.02.2017 oznámil, že svedok sa ústneho pojednávania nezúčastní. Správca dane spísal so splnomocneným zástupcom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100297273/2017 zo dňa 15.02.2017.

27. Keďže sa správcovi dane dňa 16.03.2017 nepodarilo telefonicky spojiť s T. V., požiadal podľa § 20 ods. 3 Daňového poriadku Colný úrad Prešov o jeho predvedenie na deň 30.03.2017, o čom zaslal upovedomenie žalobcovi. Colný úrad Prešov v odpovedi č. 307881/2017 zo dňa 28.03.2017 uviedol, že hliadka sa v daný deň predvedenia v čase 8,15 hod. dostavila na adresu U. XXX za účelom predvedenia svedka a zistila, že na predmetnej adrese sa T. V. nenachádza, a od osoby, ktorá býva oproti uvedenému domu, zistila, že na uvedenej adrese býva len bývalá manželka. T. by sa mal podľa vyjadrenia suseda zdržiavať v obci Kvačany.

28. Správca dane vykonal dňa 28.04.2017 za prítomnosti žalobcu, jeho splnomocneného zástupcu a zamestnanca spoločnosti OPAL BUILDING, spol. sr.o. L. K. ml. miestne zisťovanie za účelom obhliadky tovaru, z ktorého spísal zápisnicu č. 100725733/2017 zo dňa 28.04.2017. V sklade sa nachádzali uložené drevené dubové podlahy neznámej kvality a neznámeho pôvodu, ktoré boli pred zamestnancami správcu dane odkryté (na povrchu bola ochranná celta). Dubové podlahy boli zabalené v priesvitnej fólii a uložené v niekoľkých vrstvách na sebe. Na fóliách, v ktorých boli zabalené drevené podlahy, boli nalepené štítky s označením ELATAN s. r. o., Kysucká 16, Košice, druh tovaru dub. podlaha/rez. s ozn. p. č. 1 - 68,85 m2, p. č. 2 - 77,50 m , p. č. 5 - 15,80 m2, p. č. 9 - 91,73 m2. Na zabalených dubových podlahách sa nachádzali nezahalené kusy drevených podláh. Žalobca k opisu podlahy uviedol, že ide o dubové podlahy nakúpené od spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. Podľa vyjadrenia pána K. ml. sú v sklade uskladnené zvyšky tovaru žalobcu, tovar bol podľa vyjadrenia pána K. ml. uskladnený bez vedomia konateľov spoločnosti OPAL BUILDING, spol. s r.o. Tovar sa v uvedených priestoroch nachádzal niekoľko rokov dozadu a podľa spresnenia T.. L. od roku 2011. Na otázku, či existuje nájomná zmluva, pán K. ml. uviedol, že neexistuje. Y. L. uviedol, že mali ústnu dohodu, a ak to spoločnosť nepredá do konca roka 2017, tak si to odnesie z uvedených priestorov na vlastné náklady do iného skladu. Na otázku správcu dane k finančnému vyrovnaniu za uskladnenie tovaru žalobca uviedol, že mali len ústnu dohodu a protislužbu za skladovanie tovaru. L. K. ml. uviedol, že to bolo len kamarátsky

uskladnené, žiadne peniaze za to nepožadoval. Na otázku, či spoločnosť OPAL BUILDING, spol. s r.o. uskladňuje v uvedenom sklade aj tovar pre iné spoločnosti, pán K. ml. uviedol, že nie. V sklade sa okrem týchto podláh nachádzajú podľa vyjadrenia pána K. ml. veci patriace spoločnosti OPAL BUILDING, spol. sr.o. Splnomocnený zástupca žalobcu navrhol predložiť ako dôkaz vzorku dubovej podlahy a tú predložili. Taktiež požiadal o odborné stanovisko znalca ku kvalite dubovej podlahy. Y. L. uviedol, že k uvedenej zápisnici doložia fotodokumentáciu dubových podláh v predmetnom sklade vyhotovenú v čase obhliadky. Počas spisovania zápisnice o miestnom zisťovaní uskutočnil splnomocnený zástupca telefonát, počas ktorého dohodol na deň 15.05.2017 stretnutie s T. V., bývalým konateľom spoločnosti Export Timber Group, s. r. o., za účelom vyjadrenia sa k zdaniteľným obchodom. Zamestnanci správcu dane dohodnutý termín akceptovali.

29. Dňa 15.05.2017 sa na Daňový úrad Prešov dostavil svedok T. V., U. XXX. Správca dane spísal o ústnom pojednávaní zápisnicu č. 100871712/2017. Na ústnom pojednávam sa zúčastnil žalobca, ako aj jeho splnomocnený zástupca. Svedok sa do zápisnice vyjadril, že na Okresnom súde Košice prebieha v prejednávanej veci súdne konanie, kde už pre okresným súdom vypovedal v tejto veci a po ukončení súdneho konania bude vypovedať aj na daňovom úrade. Z tohto dôvodu vypovedať v tejto veci odmieta, a to až do ukončenia tohto trestného konania. Uviedol, že jeho výpovede sa nachádzajú na Okresnom súde Košice.

30. Správca dane prerokoval pripomienky a dôkazy predložené žalobcom v súvislosti s vyrubovacím konaním s daňovým subjektom na ústnom pojednávaní dňa 07.09.2017, z ktorého spísal zápisnicu č. 101900038/2017 zo dňa 07.09.2017. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 101960599/2017 zo dňa 13.09.2017, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 3 766,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 3 980,81 eur na sumu 214,81 eur.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

31. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100417507/2018 zo dňa 20.02.2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101960599/2017 zo dňa 13.09.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane žalobcovi v sume 3 766 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, t. j. znížený nadmerný odpočet zo sumy 3 980,81 eur na sumu 214,81 eur.

32. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na obsiahle odvolacie námietky žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ktoré obsahovalo identické námietky ako sú uvádzané v žalobných dôvodoch. Popísal stručný priebeh administratívneho konania pred správcom dane, stotožnil sa so záverom správcu dane, že žalobca v konaní nepreukázal reálny obsah predmetných faktúr vystavených dodávateľom Export Timber Group, s.r.o., dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť, a preto nevzniklo právo na odpočítanie dane žalobcovi. Na vyššie uvedenom závere nemenilo nič ani tvrdenie prepravcu a ani tovar umiestnený u daňového subjektu OPAL BUILDING, spol. s r.o.

33. Žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia konštatoval, že zákonná úprava preukazovania oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je stanovená v ustanoveniach § 49 až § 51 zákona o DPH, ktoré určujú prísne podmienky, ktoré musia byť platiteľom dane splnené. Právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH dňom dodania tovaru. Zároveň musí byť splnené, že tieto tovary platiteľ použije na svoje dodávky tovarov a daň je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Vzniknuté právo na odpočítanie dane si môže platiteľ uplatniť, ak má od dodávateľa, ktorý je platiteľom, faktúru. Faktúra je z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej uvedené odrážajú skutočnosť. Jej dôležitosť nespočíva len v jej formálno-právnej deklarácii, ale hlavne v tom, že musí odrážať reálne uskutočnenie svojho obsahu. Takýto doklad, aj keď má všetky predpísané náležitosti, nie je sám osebe dôkazom, že k určitému plneniu došlo, a že právo na odpočítanie z neho je oprávnené. Takýmto dôkazom je len vtedy, ak bol vystavený na základe reálne uskutočneného zdaniteľného obchodu dodávateľom, teda práve osobou uvedenou na faktúre. Dokazovanie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane je preto vždy v

prvom rade vedené k preukazovaniu uskutočnenia dodania tovaru, teda k vzniku daňovej povinnosti z dodaného tovaru, a tým aj k skutočnej realizácii obchodu.

34. Žalovaný konštatoval, že zo spisového materiálu vyplýva, že k dodaniu tovarov podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH od vyššie uvedeného dodávateľa nedošlo. Zo získaných dôkazov vyplýva, že išlo len o formálne vystavenie faktúr zo strany dodávateľa. Keďže vyššie uvedený dodávateľ nedodal tovary, nevznikla mu ani daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a preto žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa § 49 vyššie uvedeného zákona. Tento záver potvrdil aj bývalý konateľ spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. (konateľ spoločnosti v čase zdaniteľných obchodov) T. V.. Z uvedeného dôvodu sú námietky žalobcu smerujúce k splneniu hmotnoprávnych podmienok a uneseniu dôkazného bremena neopodstatnené.

35. K námietkam žalobcu smerujúcim k neprípustnosti nezákonného dôkazu - svedeckej výpovede T. V., žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, to znamená, že ako dôkaz možno použiť aj úradné dokumenty získané v inom ako daňovom konaní za predpokladu, že neboli získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Výsluchy svedka T. V. v trestnom konaní, ktoré správca dane použil ako dôkazy boli vykonané v trestnej veci zločinu založenia, zosnovania a podpory zločineckej skupiny podľa , zločinu neodvedenia dane a poistného podľa a a iné a v trestnej veci obvineného Y. L.. Tieto výsluchy boli vykonané v súlade s , teda boli vykonávané v súlade so všeobecne záväznými predpismi, a preto ich správca dane mohol použiť ako dôkazy v daňovom konaní. Žalobca sa mohol vyjadriť k týmto dôkazom, čo sa aj stalo vo vyjadrení k protokolu o daňovej kontrole. K tvrdeniu, že s obsahom zápisnice o výsluchu svedka žalobca nebol oboznámený v plnom znení, žalovaný uviedol, že správca dane v rozhodnutí uviedol len tie časti zápisníc z výsluchu svedka, ktoré sa týkali žalobcu. Keďže konateľ žalobcu bol v predmetnom trestnom konaní osobou obvinenou, jeho právny zástupca sa na výsluchu svedka zúčastnil. Z uvedených dôvodov sú námietky žalobcu neopodstatnené.

36. Žalovaný konštatoval, že správca dane sa opätovne snažil za prítomnosti žalobcu vypočuť T. V. ako svedka aj podľa Daňového poriadku, avšak svedok uviedol, že už vypovedal pred okresným súdom v tejto veci a po ukončení súdneho konania bude vypovedať aj na daňovom úrade, a preto dňa 15.05.2017 odmietol vypovedať.

37. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca poukazuje na výpoveď T. V. zo dňa 04.08.2011, kde pôvodne v tejto veci vypovedal inak, a to tak, že potvrdil všetky skutočnosti ohľadom dodania tovaru, a potvrdil to aj v písomnom vyjadrení zo dňa 21.09.2011, ktoré sú súčasťou spisu pri prvých daňových kontrolách, a preto novšie výpovede považuje za nepravdivé a nevierohodné. K vyššie uvedenej výpovedi zo dňa 04.08.2011, ako aj k vyjadreniu zo dňa 21.09.2011 žalovaný uviedol, že v kontexte so všetkými skutočnosťami zistenými v rámci daňovej kontroly vykonanej opätovne, ako aj vyrubovacieho konania, je potrebné tieto výpovede považovať za nepravdivé a nevierohodné. Ústne pojednávanie bolo vykonané dňa 04.08.2011, t. j. ešte pred začatím trestného konania. Až po začatí daňových kontrol vykonaných opätovne aj v nadväznosti na trestné konanie vyšli najavo skutočnosti, ktoré vyvrátili dôkazy získané v rámci riadnych daňových kontrol. Vo výpovedi T. V. zo dňa 04.08.2011 sa uvádza, že tovar (dubové podlahy) nadobudol od spoločnosti HERES, s.r.o., Požiarnická 17, Prešov a reálne ho dodal spoločnosti ELATAN s. r. o. Z činnosti správcu dane je známe, že daňový subjekt HERES s. r. o. podal posledné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie december 2010, teda v období pred deklarovaným dodaním tovaru, a posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby podal za zdaňovacie obdobie 2010. Z uvedených dôvodov sú námietky žalobcu neopodstatnené.

38. K čestnému vyhláseniu Q. U. žalovaný uviedol, že problém nie je v tom, že Q. U. nemohla podať čestné vyhlásenie v čase, keď nebola štatutárnym orgánom spoločnosti P.B.O. Delta a.s., ale je v tom, že keďže Q. U. zanikla funkcia v predstavenstve spoločnosti dňa 05.10.2011, nemohla potvrdzovať výšku záväzkov spoločnosti P.B.O. Delta a.s. ku dňu 26.02.2012. Navyše to uvádzala rukou napísané na knihe pohľadávok žalobcu. Z uvedeného dôvodu sú námietky neopodstatnené.

39. K námietkam žalobcu, že rozhodnutie neobsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, neobsahuje úvahy a použitie právnych predpisov, žalovaný uviedol, že uvedené tvrdenia sa nezakladajú

na pravde. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky vyššie uvedené náležitosti. Správca dane sa riadil právnym názorom žalovaného a odstránil tak procesné pochybenia. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku, a preto sú námietky neopodstatnené.

40. K dĺžke trvania daňovej kontroly, ktorá podľa žalobcu trvala viac ako jeden rok, a preto protokol z daňovej kontroly má charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, žalovaný uviedol, že tieto námietky sú taktiež neopodstatnené. Daňová kontrola za zdaňovacie obdobie apríl 2011 bola vykonaná opätovne podľa § 44 ods. 4 písm. d) Daňového poriadku a bola začatá dňa 07.12.2012. Rozhodnutím č. 9812401/5/4563902/2013/Baj zo dňa 09.10.2013 správca dane prerušil dňom 15.10.2013 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2011, február 2011, marec 2011 a apríl 2011 do dňa získania skutočností z medzinárodnej výmeny informácií rozhodujúcich pre správne určenie dane. Oznámením č. 9812401/5/5018229/2014/Baj zo dňa 12.11.2014 správca dane oznámil žalobcovi, že dňom 11.11.2014, teda dňom doručenia odpovede pominuli dôvody prerušenia a správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Keďže podľa § 61 ods. 5 v nadväznosti na § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehoty počas prerušenia podľa tohto zákona neplynú, od 15.10.2013 do 11.11.2014 lehota spočívala. Správca dane ukončil daňovú kontrolu dňom doručenia protokolu dňa 27.12.2014, teda v ročnej zákonom stanovenej lehote, a preto nie je možné tvrdiť, že protokol má charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku. K prerušeniu daňovej kontroly je potrebné uviesť, že správca dane si zákonným spôsobom obstarával dôkazy cez medzinárodnú výmenu informácií, rozhodnutie o prerušení konania bolo vydané v súlade so zákonom a je právoplatné, a preto nie je namieste ho spochybňovať. Správca dane následne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 61 ods. 4 Daňového poriadku, oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo.

41. K neposkytnutiu informácií Finančnou správou ČR v lehote do dvoch mesiacov žalovaný konštatoval, že aj v prípade, ak zahraničná finančná správa nepostupovala podľa nariadenia o spolupráci, čo sa týka lehoty na poskytnutie informácií, nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu Finančnej správy Slovenskej republiky a vytýkať jej porušenie právnej povinnosti, a preto ani táto námietka žalobcu sa nie je opodstatnená. Taktiež nie je možné tvrdiť, že prerušenie je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici, pretože tomu tak nie je. Navyše správca dane nežiadal o medzinárodnú výmenu informácií len z Českej republiky, ale aj z Maďarska.

42. Žalovaný konštatoval, že daňová kontrola vykonaná opätovne nebola vykonaná ľubovoľne, ale na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní tak, ako to pripúšťa ustanovenie § 44 ods. 4 písm. d) Daňového poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné ani tvrdiť, že správca dane porušil zásadu súčinnosti upravenú v ustanovení § 3 ods. 2 Daňového poriadku.

43. K námietkam žalobcu smerujúcim k porušeniu § 3 ods. 3 Daňového poriadku žalovaný konštatoval, že nie je pravda, že správca dane celé hodnotenie založil na jedinej svedeckej výpovedi a úplne ignoroval vyhodnotenie dôkazov svedčiacich v prospech žalobcu. Správca dane vykonal a aj zhromaždil množstvo dôkazov, ktoré podrobne popísal v napadnutom rozhodnutí, a preto ich nie je potrebné opätovne uvádzať.

44. K rozloženiu dôkazného bremena žalovaný uviedol, že dôkazné bremeno v daňovom konaní primárne zaťažuje žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, resp. správca dane dôkazmi preukáže niečo iné, nemôže byť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

45. K rozsudkom Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukazuje žalobca, žalovaný uviedol, že nie sú aplikovateľné na daný prípad z dôvodu, že situácie, na ktoré tieto rozsudky poukazujú, predpokladajú, že dodanie bolo reálne uskutočnené, čo v danom prípade nebolo. Z uvedeného dôvodu sú námietky žalobcu neopodstatnené.

46. Žalovaný konštatoval, že správca dane postupoval v súlade so zákonom o DPH a Daňovým poriadkom, hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, dostatočne zistil skutkový stav a skutkový stav správne právne vyhodnotil, uviedol konkrétne porušenia právnych predpisov, a preto námietky žalobcu považuje za neopodstatnené.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

47. Voči rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnom stanovenej lehote správnu žalobu, v ktorej namietal nezákonnú zmenu miestnej príslušnosti Daňového úradu, porušenie ustanovení o konaní pred správcom dane spočívajúce v porušení ustanovení o dokazovaní, neprerušení daňového konania, nedodržaní zákonnej dĺžky daňovej kontroly, jednostrannosti dokazovania správcom dane a neoboznámení žalobcu s dôkazmi, na ktorých bolo založené napadnuté rozhodnutie. Žalobca taktiež namietal, že skutkový stav, z ktorého žalobca vychádzal nemá oporu v administratívnom spise, arbitrárnosť rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného, nesprávne právne posúdenie veci týkajúce sa unesenia dôkazného bremena a nepreukázania podvodného konania žalobcu.

48. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že prvostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý nebol zo zákona oprávnený, keďže prvé rozhodnutie vo veci bolo vydané Daňovým úradom Košice č. 20979794/2015 dňa 13.10.2015. Uvedené rozhodnutie bolo zrušené odvolacím orgánom rozhodnutím žalovaného č.102430834/2016 zo dňa 25.01.2016 a vec bola vrátená Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne vo veci konal a rozhodoval Daňový úrad Prešov, pričom žalobcovi neboli oznámené dôvody zmeny miestne príslušnosti ani nebol oboznámený o delegovaní miestnej príslušnosti podľa § 8 Daňového poriadku. V súvislosti s uvedeným namietal, že daňového konanie je ovládané zásadou „perpetuatio fori" teda určenie miestnej príslušnosti trvá od začatia konania do skončenia konania, bez ohľadu na zmenu podmienok miestnej príslušnosti.

49. Následne žalobca konštatoval, že poskytol žalovanému ako aj správcovi dane potrebnú súčinnosť, správcovi dane poskytol všetky potrebné doklady o dodaní tovaru ako aj jeho ďalšom predaji spoločnosti P.B.O. Delta, a.s., Praha, čím žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno na preukázanie nároku na odpočítanie dane, teda ak správca dane mal za to, že žalobca bol súčasťou karuselových obchodov, bolo jeho povinnosťou preukázať vedomosť žalobcu o týchto skutočnostiach, nakoľko tento si nebol vedomý toho, že je súčasťou takéhoto obchodu. Uviedol, že v daňovom práve platí pravidlo in dubio mitiu, t.j. že orgány verejnej moci sú v pochybnostiach povinné podstupovať voči daňovému subjektu miernejšie (nález Ústavný súd Slovenskej republiky, spz.n. z 18.9.2008, rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp.zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 16.09.2008).

50. Žalobca mal za to, že správca dane ako aj žalovaný nevyhodnotili všetky predložené a vykonané dôkazy, ktoré boli v jeho prospech. Mal za to, že správne orgány založili svoje rozhodnutie na jedinom dôkaze a to výsluchu T., ktorý však nie je možné použiť ako zákonný dôkaz v daňovom konaní, keďže bolo vykonané v trestnom konaní a žalobcovi tým bolo odňaté právo klásť svedkovi otázky. Naviac žalobca namietal, že ho správca dane s týmto dôkazom ani neoboznámil, teda nemal možnosť sa k nemu vyjadriť. (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. z 29.10.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15.04.2015). Zároveň však spochybnil aj obsah uvedenej výpovede nakoľko, svedka V. považoval za nedôveryhodnú osobu, pretože v inom daňovom konaní potvrdil dodanie tovaru a následne v trestnom konaní to poprel. Zároveň poukázal na fakt, že uvedená výpoveď v predmetnom daňovom konaní bola vyhodnotená v neprospech žalobcu, kým v samotnom trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. bol žalobca spod obžaloby oslobodený na tom skutkovom základe, že žalobca sa nedopustil fiktívnych zdaniteľných obchodov. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že správca dane mal prerušiť daňové konania, kým orgány činné v trestnom konaní a súd nerozhodnú v trestnej veci, ktorá ma rovnaký skutkový základ ako daňové konanie.

51. Taktiež namietal, že žalovaný ani správca dane neprihliadli na čestné prehlásenie p. U.. Považoval za neakceptovateľný argument správcu dane a žalovaného, že čestné prehlásenie Q. U. je právne irelevantné a nemôže byť dôkazom o dodaní tovaru. Žalobca poukázal na skutočnosť, že čestné

prehlásenie má výlučne deklaratórny charakter, t. j. potvrdzuje prečo by bývalý štatutárny orgán nemohol aj po skončení svojej funkcie na účely daňového konania potvrdiť určité skutočnosti.

52. Čo sa týka dĺžky daňovej kontroly, k uvedenému žalobca uviedol, že táto začala 07.12.2012 a bola ukončená 30.12.2014, teda po viac ako dvoch rokoch. Na základe uvedeného považoval protokol o daňovej kontrole za nezákonne získaný dôkaz, ktorý nemožno použiť v daňovom konaní. Prerušenie daňovej kontroly od 15.10.2013 do 11.11.2014 žalobca považoval za neakceptovateľné, pretože informácie, ktoré správca dane požadoval od Finančnej správy ČR boli preverované už v rokoch 2011/2012, kedy bola vykonávaná prvá daňová kontrola, teda postačovalo nahliadnuť do uvedeného spisu. Na základe uvedeného žalobca vyhodnotil prerušenie konania za nadbytočné, v dôsledku čoho tento úkon nemohol spôsobiť právne následky uvedené v ustanovení § 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 5 Daňového poriadku, teda spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Protokol z daňovej kontroly je preto nevyhnutné považovať za nezákonný dôkaz. Žalobca mal za to, že preukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, lebo došlo k dodaniu tovaru, tovar bol dodaný zo Slovenskej republiky do Českej republiky, žalobca ako platiteľ použil dovar na dodávku, disponoval faktúrou s náležitosťami podľa § 71 zákona o DPH a zároveň predložil aj ďalšie dôkazy potrebné na preukázanie, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené (dodávateľské a odberateľské faktúry, zmluvy. Doklady CMR, záznamy o prevádzke motorového vozidla, doklady o platení mýtneho, osvedčenia o evidencii vozidiel, potvrdenie o čerpaní PHM, potvrdenie o prijatí platby od NDS, kópia čestného prehlásenia zástupcu P.B.O. Delta a.s. o dodaní tovaru, fotodokumentácia tovaru na sklade, reálne existujúci tovar predložený pri miestnom zisťovaní, zápisnice z daňových konaní preukazujúcich oprávnenosť nároku daňového subjektu a ďalšie účtovné dokumenty). Poukázal na fakt, že svedkovia potvrdili prepravu tovaru od žalobcu spoločnosti P.B.O. Delta a.s. a popísali priebeh prepravy od naloženia až po vyloženie prepravovaného tovaru. Žalobca namietal, že správca dane mu neoznámil žiadne pochybnosti o správnosti a pravdivosti predložených dokladov, čím mu odňal možnosť brániť sa v daňovom konaní. Taktiež správca dane nespochybnil a neuviedol v čom spočíva nedostatočnosť dôkazov predložených žalobcom a aké ďalšie dôkazy by mal žalobca predložiť. Mal za to, že správca dane pri hodnotení dôkazov absolútne ignorovali dôkazy svedčiace v prospech žalobcu.

53. Za nesprávny postup správcu dane žalobca považoval aj to, že napriek tomu, že žalobca sa zjavne stal obeťou karuselového podvodu, o ktorom nemal žiadnu vedomosť, správca dane nezisťoval vedomosť žalobcu o existencii podvodného konania, iba jej existenciu konštatoval bez akýchkoľvek dôkazov. Poznamenal, že práve pri karuselových podvodoch existujú v obchodných vzťahoch aj nezainteresované daňové subjekty, ktoré sa nepodieľajú na daňových podvodoch, preto bolo povinnosťou správcu dane, ak dospel k záveru o existencii karuselového podvodu, skúmať vedomosť žalobcu o takomto vzťahu. (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15.03.2011, sp. zn. zo 17.10.2017, z 18.09.2010, rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL, C-354/03 Optigen Ltd, C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd, C-484/03 Bond house Sstem Ltd., C-642/11 Stroj trans EOOD proti Direktor na Direkcija, C-18/13 Maks Pen EOOD proti Direktor na Direkcija z 13.2.2014). Z uvedených skutočností považoval odôvodnenie napadnutých rozhodnutí za nedostatočné a nepresvedčivé založené iba na domnienkach a ničím nepodložených hypotézach správcu dane ako aj žalovaného.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného

54. Žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.07.2018, v ktorom uviedol, že podľa ustanovenie § 68 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom do 31.12.2017 v nadväznosti na zachovanie ustanovení o príslušnosti správcu dane v prípade, ak bolo rozhodnutie správcu dane zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie po odvolacom konaní a došlo k zmene príslušnosti na iného správcu dane, ďalšie konanie vykonal a rozhodnutie vydal príslušný správca dane. K zmene došlo až od 01.01.2018, keď bol zmenený a do ustanovenia bola doplnená veta: „Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené."

55. Proti rozsudku Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod spisovou značkou sa prokurátor odvolal, čo znamená, že rozsudok nie je právoplatný. Navyše žalovaný uviedol, že trestné konanie a daňové konanie sú dve samostatné konania, pričom daňové konanie nie je závislé na výsledkoch trestného konania. K otázke navrhovaného prerušenia konania bolo potrebné pripomenúť,

že v trestnom konaní sa nerieši predbežná otázka daňového konania, ale ide o dva svojím charakterom celkom odlišné druhy konania. V trestnom konaní ide o zistenie, či bola naplnená skutková podstata trestného činu, kto je jeho páchateľom a aký trest páchateľovi uložiť, a predmetom daňového konania je zistenie, či boli splnené zákonné podmienky na priznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane. Ak by aj v trestnom konaní nebola preukázaná vina konateľa žalobcu zo spáchania trestného činu neodvedenia dane, táto skutočnosť by nemala žiaden vplyv na posúdenie skutočnosti rozhodujúcej v daňovom konaní, a to, či žalobca splnil zákonné podmienky na priznanie odpočítania dane za zdaňovacie obdobie apríl 2011.

56. S dĺžkou kontroly sa vysporiadal žalovaný v rozhodnutí o odvolaní. Za zdaňovacie obdobia január 2011, február 2011 a apríl 2011 vykonával správca dane opätovnú daňovú kontrolu a za zdaňovacie obdobie marec 2011 vykonával riadnu daňovú kontrolu, pričom rozsah vykonávania kontroly a jednotlivých dôkazov je v kompetencii správcu dane. Požiadanie o medzinárodnú výmenu informácií a o získanie informácií z mýtneho systému v žiadnom prípade nezaťažuje žalobcu.

57. Dôvodom neuznania odpočítania dane správcom dane bola skutočnosť, že spoločnosť Export Timber Group, s. r. o. nedodala tovar žalobcovi, nevznikla jej daňová povinnosť podľa v znení neskorších predpisov, a preto nevzniklo žalobcovi právo odpočítať daň. O podvodnom konaní hovorW. (konateľ spoločnosti Export Timber Group, s. r. o.) vo svedeckej výpovedi vykonanej v trestnom konaní, ktorý tiež jednoznačne potvrdil, že tovar žalobcovi nedodal.

58. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými vznesenými námietkami žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu, a preto konštatovanie žalobcu o nedostatočnom odôvodnení žalovaný považoval za neopodstatnené.

59. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný napadnuté rozhodnutie za správne, zákonné, založené na správnom právnom posúdení veci, vydané na základe dostatočného zistenia skutkového stavu, preskúmateľné, a preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

60. Žalobca v replike zo dňa 14.08.2018 uviedol, že žalovaný sa vyjadril len k dvom otázkam a to k miestnej príslušností a vzťahu daňového konania a trestného konania, pričom v ostatnom odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu sa žalobca obmedzuje na vyjadrenie k nezákonnej zmene miestnej príslušnosti a k vplyvu prebiehajúceho trestného konania na daňového konanie.

61. Trval na tom, že prvostupňové rozhodnutie vydal miestne nepríslušný správca dane z dôvodov uvádzaných v žalobe. V reakcii na vyjadrenie žalovaného si žalobca dovolil uviesť, že podľa „štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon." Z uvedeného vyplýva, že správca dane nemôže svojvoľne zmeniť miestnu príslušnosť a delegovať rozhodovanie na iného správcu dane mimo zákonom upravených postupov. Podľa nášho názoru k tejto zmene miestnej príslušnosti mohlo dôjsť výlučné postupom podľa Daňového poriadku, ktorý však nebol dodržaný.

62. To, že novela (zákon c. ), ktorá s účinnosťou od 01.01.2018 doplnila do ustanovenia Daňového poriadku vetu „ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené", automaticky neznamená, že pred jej účinnosťou by neplatilo pravidlo o zachovaní miestnej príslušnosti. Uvedené pravidlo totiž aj pred touto novelou logicky vyplývalo napr. z ustanovenia 74 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého „ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu." Tato novela len precizovala pravidlo, ktoré už existovalo aj pred jej prijatím, keďže k zmene miestnej príslušnosti mohlo dôjsť v zmysle právnej úpravy len postupom podľa Daňového poriadku.

63. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že daňové konanie je absolútne nezávislé na výsledkoch trestného konania. Tento názor spochybňuje už samotne ustanovenie § 22 Daňového poriadku, ktoré upravuje vzájomnú prepojenosť týchto konaní. V nadväznosti na to nemožno akceptovať názor, že v

tomto prípade sa v trestnom konaní nerieši predbežná otázka daňového konania. V danom prípade boli totiž tak v daňovom, ako aj trestnom konaní posudzovane totožné skutky.

64. Predmetom daňového konania aj trestného konania bolo zistenie, čí reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľných obchodov alebo išlo len o predstierane (simulované) obchody s cieľom vytvoriť podmienky vzniku nároku na uplatnenie vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty žalobcom. V tejto súvislosti je irelevantne ako jednotlivé zákony ( a zákon o dani z pridanej hodnoty) tieto skutky formálne definujú, resp. označujú. Hoci predmetný skutok spadá v trestnom práve pod zločin neodvedenia dane a v daňovom práve pod zákonné podmienky na priznanie odpočítania dane, z hľadiska predmetu oboch konaní ide o posudzovanie tej istej skutkovej situácie len z pohľadu dvoch právnych odvetví. Rozhodujúce je to, že tento skutok sa stal predmetom trestného konania, a teda sa posudzoval ako trestný čin, preto išlo o predbežnú otázku, ktorá bola dôvodom na prerušenie daňového konania.

65. Nad rámec uvedeného si žalobca dovoľuje uviesť, že žalovaný používa jednotlivé poznatky z trestného konania jednostranne, pretože na výpovedi svedka M. V. trestného konania v podstate založil správca dane svoje rozhodnutie, ale výsledok tohto trestného konania (hoci ešte neprávoplatného) žiadnym spôsobom nezohľadňuje, resp. nereflektuje na prebiehajúce trestné konanie.

66. V ostatnom žalobca zotrval na svojej argumentácii uvedenej v žalobe.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu

67. Listom zo dňa 12.09.2018 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý sa pridržal zistených skutočností rozhodujúcich pre vydanie žalobou napádaného rozhodnutia. Trval na svojom právnom názore uvedenom v tomto rozhodnutí, ako aj k stanovisku k žalobe zo dňa 16.07.2018 a navrhol, aby správny súd žalobu ako bezdôvodnú zamietol.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

68. Podľa (ďalej len „") každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

69. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

70. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

71. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body").

72. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

73. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

74. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH (text po bodkočiarku) dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak.

75. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

76. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

77. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

78. Podľa (ďalej len „"), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

79. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

80. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

81. Podľa § 22 ods. 1,2 Daňového poriadku ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby.

82. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov), b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

83. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

84. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov) vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

85. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Nie je úlohou správneho súdu opakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne vysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.

86. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného č. 100417507/2018 zo dňa 20.02.2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 101960599/2017 zo dňa 13.09.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane žalobcovi v sume 3 766 eur, na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, t. j. znížený nadmerný odpočet zo sumy 3 980,81 eur na sumu 214,81 eur. Žalobca sa správnou žalobou domáhal zrušenia uvedených rozhodnutí z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie vydal miestne nepríslušný správca dane, taktiež z dôvodu, že žalovaný a rovnako aj správca dane neoprávnene preniesli na žalobcu dôkazné bremeno a to aj napriek tomu, že žalobca spolupracoval so správcom dane a doložil mu všetky možné dôkazy, ktorými subjektívne mohol disponovať. Zároveň namietal tú skutočnosť, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú zo skutkového stavu, ktorý je založený na jedinom dôkaze v neprospech žalobcu a to výsluchu svedka T. V., pričom tento dôkaz žalobca považuje za dôkaz, ktorý nemožno vykonať v daňovom konaní, a teda na neho nemožno prihliadať. Taktiež žalobca namietal, že správca dane neprihliadol na čestné prehlásenie p. U., bývalej konateľky spoločnosti P.B.O Delta, a.s. ako aj celkovú dĺžku daňovej kontroly. Žalobca namietal aj nesprávny postup správnych orgánov, ktoré neprerušili daňové konanie, napriek tomu, že na Okresnom súde Košice I sp.zn. sa vedie voči konateľovi žalobcu trestné stíhanie na tom istom skutkovom základe, za ktorý bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť dovyrubenú daň ako aj tú skutočnosť, že správca dane neuviedol žalobcovi aké ďalšie dôkazy by mal správcovi dane predložiť na preukázanie dodania tovaru.

87. Úlohou správneho súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011, pri daňovej kontrole vykonanej u žalobcu a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci dodržali základné zásady daňového konania a vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru o dôvodnosti vyrúbenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty pri deklarovanom, ale podľa daňových orgánov dostatočne nepreukázanom zdaniteľnom plnení zo strany žalobcom tvrdených dodávateľov (spoločnosť Export Timber Group, s.r.o.).

88. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 opakovane an základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní podľa § 44 ods. 4 písm. d) Daňového poriadku. Predmetom daňovej kontroly bola faktúra č. 110028 zo dňa 30.04.2011 od dodávateľa Export Timber Group, s.r.o., znejúca na sumu 22 596 eur, z toho DPH vo výške 3 766 eur, predmetom ktorej bolo dodanie dubovej podlahy v množstve 538 m2. Túto faktúru správca dane posudzoval v kontexte s faktúrami od vyššie uvedeného dodávateľa za dodávku tovaru aj v zdaňovacích obdobiach január 2011 - marec 2011, a to aj v nadväznosti na uplatnenie oslobodenia od dane za následné dodanie vyššie uvedeného tovaru spoločnosti P.B.O. Delta a.s., Doudlebská 1046/8, Praha v zdaňovacích obdobiach marec 2011, máj 2011 a december 2011. Medzi účastníkmi konania bolo spornou otázkou, či tovar fakturovaný deklarovaným dodávateľom bol týmto dodávateľom aj skutočne dodaný, teda či je odrazom reálneho plnenia a teda či na základe neho vznikol žalobcovi nárok na odpočítanie dane. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že správca dane a žalovaný sa ustanoveniami Daňového poriadku ako aj ustanoveniami zákona o DPH riadne riadili. Vznik daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre zakladá nárok daňovníka žalobcu na odpočet dane. Zákonodarca požaduje, aby daňovník preukázal existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené. Pokiaľ si daňovník uplatňuje právo na odpočítanie dane na základe deklarovaných dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, že tovar ktorý deklaruje, fyzicky dodal deklarovaný dodávateľ, pretože samotná existencia faktúr, na ktorých je uvedená daň, nezakladá právo na odpočítanie dane.

89. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia zistil, že správca dane za účelom preverenia podmienok pre splnenie nároku na odpočítanie dane u žalobcu z deklarovanej faktúry vykonal rozsiahle dokazovanie. Vykonal výsluch svedka T. V., ktorý bol konateľom dodávateľskej spoločnosti Exprt Timber Group, s.r.o. v čase od 27.02.2009 zo 07.06.2011, teda včase deklarovania zdaniteľného obchodu. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9812401/5/3939099/2013/Baj zo dňa 28.08.2013 a č. 100871712/2017 zo dňa 15.05.2017 vyplýva, že svedok T. V. odmietol vypovedať pred správcom dane z dôvodu prebiehajúceho vyšetrovania a súdneho konania, v rámci ktorých o predmetných veciach vypovedal. Správca dane z vyššie uvedených dôvodov využil zápisnice o výsluchu svedka T. V. zo dňa 06.11.2012 a 19.08.2014, ktoré mu poskytlo Prezídium Policajného zboru, Národná jednotka finančnej polície, Odbor Východ- Košice. T. V. počas

vyššie uvedených výsluchov vypovedal okrem iného o deklarovanom obchode so žalobcom, o ktorom vypovedal, že obchod s dubovými podlahami sa realizoval kvôli nadmernému odpočtu DPH a faktúry vystavené spoločnosťou Export Timber Group, s.r.o. pre žalobcu sú fiktívne ako to vyplýva z podrobnej výpovede uvedenej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správca dane vypočul aj P. V., konateľku spoločnosti Export Timber Group, s.r.o. v čase od 07.06.2011 do 31.07.2011, ktorá uviedla, že konateľkou spoločnosti sa stala len z dôvodu, aby si finančne prilepšila (dostala jednorázovo 100 €) O ekonomickej činnosti spoločnosti nemala žiadne informácie a nedisponovala ani účtovníctvom spoločnosti. Správca dane z výpisu z obchodného registra zistil, že od 31.07.2011 spoločnosť Export Timber Group, s.r.o. nemala žiadneho štatutárneho zástupcu až do dňa jej zrušenia 24.11.2014. Správca dane ďalej preveroval intrakomunitárne dodanie drevenej podlahy v zdaňovacom období marec, máj a december 2011 do Českej republiky, spoločnosti P. B. O. Delta, ktorá nemá žiadneho zástupcu, s ktorým by bolo možné uskutočniť jednanie. Správca dane preveroval prepravu tovaru, zaoberal sa zdrojmi finančných prostriedkov, použitých na úhradu vzniknutých pohľadávok a záväzkov zúčastnených subjektov, vykonal miestne zisťovanie za účasti žalobcu dňa 28.04.2017 v spoločnosti OPAL BUILDING spol. s r.o., kde v skladových priestoroch tejto spoločnosti boli uložené drevené dubové podlahy neznámej kvality a neznámeho pôvodu označené štítkami spoločnosti ELATAN s.r.o. o celkovej výmere 253,88 m2. Na základe zistených skutočností správca dane konštatoval, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože spoločnosť Export Timber Group, s.r.o. nedodala tovar podľa § 8 zákona o DPH, nevznikla jej daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a preto nevzniklo ani žalobcovi právo odpočítať daň. Keďže tovar nebol dodaný, žalobca ho ani nemohol použiť na svoje dodávky tovaru.

90. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, poukazuje správny súd na aktuálnu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.01.2018 pod sp. zn. , ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 39/2018, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol "V prípade, že daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom obchodovania, je dôvodne na mieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo existovalo. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru, ako aj doplnením dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledku dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval."

91. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu uvádzané ním v daňovom priznaní. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a na jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícií. Ak správca dane pri preverovaní predložených písomných podkladov spochybní vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, nespája sa to teda so vznikom jeho dôkaznej povinnosti. V takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či preloží alebo navrhne ďalšie dôkazy (rozsudok NS SR p. zn. ). Správca dane v danom prípade vykonaným dokazovaním zistil, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako to bolo uvedené na preverovaných faktúrach.

92. Z ustanovení § 24 ods. 1 a ods. 2 vyplýva, že dokazovanie v daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní s uplatňovaním zásady prejednávacej, ktorá zdôrazňuje dôkaznú povinnosť daňového subjektu

týkajúcu sa jeho tvrdení. V daňovom konaní ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Dôkazná povinnosť je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi.

93. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR č. -17 zo dňa 16.12.2009 daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť ( Daňového poriadku), a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.

94. Aj z ustálenej judikatúry NSSR (napríklad č. zo dňa 18.05.2011) ako aj z judikatúry Nejvyššího správního soudu ČR (napr. rozsudok č. -44, ) vyplýva, že dôkazná povinnosť je na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové vymedzenie činnosti a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového subjektu.

95. Správny súd poznamenáva, že správa dani vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH.

96. K námietke žalobcu, že rozsah dôkazného bremena daňového subjektu je daný hmotnoprávnymi predpokladmi pre vznik nároku na odpočítanie dane podľa zákona o DPH, z ktorých nemožno vyvodiť dôkazné bremeno daňového subjektu na právne vzťahy týkajúce sa predchádzajúcich dodávateľov tovaru alebo následných odberateľov správny súd zdôrazňuje, že nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase, kedy sa uskutočňuje zdaniteľný obchod získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený a o jeho realizácii tak, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti.

97. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 101960599/2017 zo dňa 13.09.2017 nebolo vydané orgánom, zo zákona na to oprávneným z dôvodu, že od začiatku konal a rozhodoval v tejto veci Daňový úrad Košice a o delegovaní miestnej príslušnosti podľa § 8 Daňového poriadku nemá vedomosť.

98. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že opakovanú daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 u žalobu začal Daňový úrad Košice podľa sídla žalobcu Kysucká 16, Košice (od 19.112010 do 30.10.2015). Daňový úrad Košice vydal aj rozhodnutie č. 20979472/2015 zo dňa 13.10.2015, ktoré bolo rozhodnutím žalovaného č. 102430834/2016 zo dňa 25.01.2016 zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Dňa 31.10.2015 žalobca zmenil sídlo spoločnosti na adresu Petrovany-Vysielač 587 a z uvedeného dôvodu bol spis a rozhodnutie doručené miestne príslušnému správcovi dane Daňovému úradu Prešov, ktorý pokračoval vo vyrubovacom konaní a vo veci opätovne podľa názoru odvolacieho orgánu vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí rozhodol.

99. Podľa § 6 ods. 1 Daňového poriadku na správu daní je vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov. Ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný daňový úrad.

100. Podľa § 7 ods. 1 Daňového poriadku miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom.

101. Podľa § 68 ods. 1, druhá veta (účinného do 31.12.2017) vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu.

102. Podľa § 64 ods. 1 Daňového poriadku na účely správy daní sa za nulitné rozhodnutie považuje rozhodnutie vydané podľa tohto zákona uvedené v odseku 2. Takéto rozhodnutie nemá právne účinky a hľadí sa naň, akoby nebolo vydané.

103. Podľa § 64 ods. 2 Daňového poriadku pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, ktoré a) vydal na to vecne nepríslušný, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) bolo vydané omylom inej osobe, c) nadväzuje na nulitné rozhodnutie.

104. upravuje miestnu príslušnosť pre účely správy daní u právnických osôb podľa miesta sídla v . V danom prípade je nesporné, že daňová kontrola u žalobcu začala u miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Košice. Po vydaní rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 20979472/2015 zo dňa 13.10.2015 došlo u žalobcu dňa 31.10.2015 k zmene sídla na Petrovany - Vysielač 587 a preto žalovaný po tom, čo rozhodnutím č. 102430834/2016 zo dňa 26.01.2016 zrušil rozhodnutie Daňového úradu Košice spis aj s rozhodnutím odstúpil miestne príslušnému správcovi dane Daňovému úradu Prešov, ktorý akceptoval a riadil sa právnym názorom žalovaného a pokračoval po daňovej kontrole vo vyrubovacom konaní. V zmysle ustanovenia Daňového poriadku bolo teda rozhodnutie vydané miestne príslušným správcom dane.

105. v (účinný do 31.12.2017) Daňového poriadku vo vyrubovacom konaní má osobitnú úpravu miestnej príslušnosti, podľa ktorej vyrubovacie konanie po doručení protokolu vykoná a vydá rozhodnutie správca dane, ktorý daňovú kontrolu začal. V danom prípade v súlade s týmto ustanovením bolo vyrubovacie konanie vykonané a rozhodnutie vydané Daňovým úradom Košice (rozhodnutie č. 20979472/2015 zo dňa 13.10.2015). V čase zmeny sídla žalobcu, t. j. 31.10.2015 nemal špecifickú úpravu, ktorou by bolo riešené, ktorý správca dne bude vo vyrubovacom konaní pokračovať a vydá rozhodnutie v prípade ak dôjde v odvolacom konaní k zrušeniu rozhodnutia a vráteniu veci na ďalšie konanie ako je to v danom prípade. Ak sa teda žalovaný a správca dane riadil určením miestnej príslušnosti podľa Daňového poriadku a pri zmene sídla žalobcu odstúpil spis Daňovému úradu Prešov ako miestne príslušnému správcovi dane nepovažuje správny súd tento postup za rozporný s Daňovým poriadkom.

106. Správny súd zdôrazňuje, že v ustanovení upravuje, ktoré rozhodnutie správcu dane sa považuje za nulitné rozhodnutie, t. j. rozhodnutie, ktorého vydaním nenastávajú žiadne právne účinky. Za takéto nulitné rozhodnutie sa považuje výlučne rozhodnutie vydané vecne nepríslušným správcom dane (s výnimkou ak je správcom dane obec aj rozhodnutie vydané miestne nepríslušným správcom dane). Miestna nepríslušnosť správcu dane teda nezakladá nulitu rozhodnutia a preto nemožno konštatovať, že rozhodnutie vo veci vydal správca dane, ktorý na to nebol oprávnený, tak ako to tvrdí žalobca.

107. K námietke vo vzťahu k prebiehajúcemu trestnému konaniu na Okresnom súde Košice I, kde žalobca namietal, že správca dane mal prerušiť daňové konanie, pretože išlo o predbežnú otázku, správny súd konštatuje, že na Okresnom súde Košice I je vedené trestné konanie voči konateľovi spoločnosti za trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa , a to na tom skutkovom základe, že v období od januára 2011 do apríla 2011 T., konateľ obchodnej spoločnosti

Export Timber Group, s.r.o., Bratislava, Špitálska 10 a Y. L., konateľ obchodnej spoločnosti ELATAN, s.r.o., Košice, Kysucká 16 v úmysle získať majetkový prospech, vytvorili podmienky na simuláciu nároku na uplatnenie vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty obchodnou spoločnosťou ELATAN, s.r.o.

108. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie v predbežnej otázke b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie v inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

109. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Daňového poriadku ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný, inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby.

110. Za predbežnú otázku možno teda považovať otázku, ktorá sa vyskytne pri správe daní a od jej posúdenia závisí rozhodnutie vo veci.

111. Správca dane daňovou kontrolou zisťuje a preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku). V prípade uplatňovania nároku na odpočítanie dane podľa zákona o DPH správca dane preveruje či u daňového subjektu boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane.

112. Trestné konanie je zákonom upravený postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu, prípadne aj iných osôb zúčastnených na trestnom konaní, úlohou ktorého je bez dôvodných pochybností zistiť, či bol spáchaný trestný čin, a ak áno, zistiť jeho páchateľ a uložiť mu podľa zákona trest alebo ochranné opatrenie, rozhodnutie vykonať alebo jeho výkon zabezpečiť.

113. Z vyššie uvedeného vyplýva, že daňové konanie a trestné konanie sú svojim charakterom odlišné druhy konania. Správca dane v danom prípade neposudzuje ako rozhodujúcu skutočnosť pre posúdenie veci, či žalobca (konateľ) spáchal trestný čin alebo priestupok. Ak by aj v trestnom konaní nebola žalobcovi (konateľovi) preukázaná vina, pre správcu dane je rozhodujúcou skutočnosťou, či žalobca splnil hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočítania dane za zdaňovacie obdobie apríl 2011 podľa zákona o DPH a teda nebol povinný prerušiť daňové konanie podľa § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku lebo nešlo o otázku, od posúdenia ktorej záviselo rozhodnutie správcu dane vo veci. Správny súd preto námietku žalobcu považuje za nedôvodnú. Je potrebné zdôrazniť, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011 opakovane a na základe požiadania orgánov činných v trestnom konaní podľa § 44 ods. 4 písm. d) Daňového poriadku.

114. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane bol povinný preukázať existenciu karuselového podvodu a vedomosť žalobcu o tom, že je jeho súčasťou, k uvedenému správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , body 74-77, v ktorom súd konštatuje, že správca dane nie je zaťažený inkvizičnou povinnosťou v realite zisťovať, či a v akom stave existujú jednotlivé dodané tovary, resp. ich v realite dohľadávať. Doktrínu zneužitia práva je možné v súdnom konaní aplikovať iba v prípade, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky v predmetnej veci dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, že dodanie tovaru bolo predmetom zdaniteľného obchodu s jeho dodávateľom, teda neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil správcovi dane relevantné dôkazné prostriedky vo forme riadne vedenej evidencie majetku a preukázania existencie svojho skutočného dodávateľa počas celého procesu daňového konania. Následne konštatoval, že postup Krajského súdu v Bratislave, ktorý sa zaoberal tým, či daňový subjekt mal vedomosť o existencií daňového podvodu bol nesprávny, nakoľko v predmetnom konaní nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Aj v prejednávanej právnej veci bolo správcom dane spochybnené dodanie tovaru žalobcovi, preto námietka žalobcu, že správca dane sa nezaoberal vedomosťou žalobcu o účasti na karuselovom podvode bola irelevantná, nakoľko v predmetnej veci bolo správcom dane spochybnené samotné dodanie tovaru.

115. K obdobnému záveru smerujú aj rozhodnutia Súdneho dvora, ktoré uviedol žalobca. Správny súd poukazuje na to, že doktrínu zneužitia práva možno aplikovať v súdnom konaní len vtedy, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú. Z uvedených rozhodnutí Súdneho dvora totiž jasne vyplýva, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, preto sa osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom.

XXX. Správny súd sa nestotožňuje s námietkou žalobcu, že správca dane a žalovaný nesprávne posúdil a ignoroval čestné prehlásenie Q. bývalej konateľky spoločnosti P. B. O Delta a. s. a uvádza, že Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti už viackrát riešil otázku týkajúcu sa problematiky uplatňovania čestných prehlásení v daňovom konaní. Čestné vyhlásenia predložené daňovým subjektom nemožno považovať v daňovom konaní za dôkaz, a to napriek tomu, že Daňový zákon obsahuje len demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov. (viď. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR napr. rozsudok č. k. z 18. apríla 2012, rozsudok č. k. z 3. februára 2016; rozsudok č. k. z 12. decembra 2017; rozsudok č. k. z 21. februára 2018 a pod.).

117. Čestné vyhlásenie nie je dôkazom v pravom zmysle, ale dôkaz iba nahrádza, pričom pripustenie čestného vyhlásenia ako dôkazu je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to v spojení s nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku (čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje, preto predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. Na základe uvedeného správny súd sa stotožnil s postupom správcu dane, keď neprihliadol na čestné prehlásenie pani Svozilovej. S poukazom na uvedené konštatáciu súdu nebolo možné súhlasiť s tvrdením žalobcu o porušení povinnosti správcu dane a žalovaného vykonať a vyhodnotiť dôkazy predložené v daňovom konaní, keďže bolo nesporne preukázané, že žalovaný a tiež správca dane sa otázkou posúdenia predloženého čestného prehlásenia riadne zaoberali a svoje stanovisko v svojom rozhodnutí premietli.

118. K namietanej zákonnosti a použiteľnosti výsluchu svedka T.a, ktorý bol získaný v trestnom konaní a následne použitý v daňovom konaní, správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, teda taktiež považuje tento dôkaz za prípustný v daňovom konaní. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením v žalobe o nemožnosti použiť pre účely daňového konania svedecké výpovede získané orgánmi činnými v trestnom konaní.

119. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku možno ako dôkaz použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní, o ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Zákon vymenúva dôkazy len demonštratívne. Použité svedecké výpovede získané od orgánov činných v trestnom konaní, uvedené v rozhodnutí, nemožno považovať za dôkaz použitý v rozpore s Daňovým poriadkom.

120. Zásadný právny názor v tejto otázke, a k výkladu korešpondujúceho ustanovenia českého daňového poriadku vyslovil Najvyšší správny súd Českej republiky najmä v rozsudku zo dňa 30.01.2008, číslo jednania -119 (EURO PRIM, spol. s r.o.), publikované pod č. 1570/2008 Zb. NSS. V tomto rozsudku Najvyšší správny súd Českej republiky uviedol: „Listiny, ktorými je poznateľný celý obsah výpovedí svedkov z iných konaní môžu byť za splnenia určitých podmienok podkladom pre rozhodnutie v daňovom konaní: V prvom rade musia byť vyhotovené nezávisle na príslušnom daňovom konaní (to znamená najmä nesmú byť v inom konaní vyhotovené účelovo preto, aby sa správca dane vyhol povinnosti umožniť žalobcovi byť prítomný výsluchu svedka a klásť mu otázky). Ďalej je potrebné, aby

v inom ako daňovom konaní boli vyhotovené v súlade so zákonom (túto predbežnú otázku správca dane má vyriešiť v zmysle ustanovení daňového poriadku) a rovnako je potrebné, aby sa do sféry správcu dane dostali zákonným spôsobom. (Nie je teda možné ako dôkaz použiť napríklad listiny, ktoré boli súčasťou spisu, ku ktorého obsahu správca dane z tých či oných dôvodov nemal podľa zákona prístup). V konečnom dôsledku musia byť uvedené listiny žalobcovi sprístupnené, aby sa mohol zoznámiť s ich obsahom a prípadne navrhnúť ďalšie dôkazy, ktoré by zistenia vyplývajúce z dotyčných listín upresnili, korigoval či vyvrátili. V prípade, že výpovede svedkov zaznamenané v listinách sú v rozpore s tými dôkazmi prevedenými v daňovom konaní, je potrebné tieto rozpory odstrániť, pričom, ak je to možné, príslušného svedka je potrebné predvolať - najvhodnejšou cestou spravidla bude jeho výsluch, pri ktorom mu budú nejasnosti predostreté. Svedka je potrebné vypočuť vždy, pokiaľ to požaduje žalobca, ibaže ak by sa jednalo o požiadavku vedenú výlučne snahou mariť, či účelovo predlžovať daňové konanie, napríklad požiadavka na výsluch svedka, ktorý sa zdržuje v cudzine, zjavne sa nehodlá do Českej republiky k výsluchu dostaviť, takže jeho predvolané k výsluchu bude neúčelné a jeho výpoveď nie je možné zabezpečiť, ani iným spôsobom, najmä cestou medzinárodnej spolupráce v daňových)." V tomto smere správny súd poukazuje na skutočnosť, že dôkazy použité z trestného konania v žalobou napádanom rozhodnutí sú v súlade so závermi citovaného rozsudku, boli vyhotovené zákonným spôsobom v rámci trestného konania o daňovom trestnom čine, správca dane ich získal legálnym spôsobom, žalobca mal možnosť sa v rámci daňového konania k jednotlivým takto získaným listinným dôkazom vyjadriť, a to tak v rámci prejednania protokolu o daňovej kontrole, ako aj v rámci vyrubovacieho konania.

121. Uvedené konštatovanie vyplýva zo skutočnosti, že tento dôkaz bol získaný zákonným spôsobom v trestnom konaní vedenom voči konateľovi žalobcu, pričom p.V. bol v trestnom konaní vypočutý v postavení svedka, teda bol obdobne poučený o svojich právach a povinnostiach ako v daňovom konaní a taktiež bol poučený o trestnoprávnych následkoch podania krivej výpovede. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že správca dane v daňovom konaní vykonal výsluch svedka T. V. dňa 28.08.2013 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9812401/5/3939099/2013/Baj) a dňa 15.05.2017 (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100871712/2017), na ktorých odmietol vypovedať z dôvodu, že prebieha vyšetrovanie pred orgánmi činných v trestnom konaní a súdne konanie.

122. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zastáva názor, že ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku nevylučuje, aby správca dane v rámci zisťovania skutkového stavu prihliadal okrem iných aj na dôkazy získané v trestnom konaní. Uvedený postup správcu dane je prejavom základnej zásady správy daní (§ 3 ods. 3 Daňového poriadku), v zmysle ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Je pravdou, že použiteľnosť dôkazov v konaní je podmienená ich zákonnosťou, avšak nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, ktorý nezákonnosť uvedených dôkazov vyvodzoval len z titulu ich získania v inom (trestnom) konaní. Na základe uvedeného správny súd má za to, že nebolo preukázané, že uvedená výpoveď bola získaná nezákonným spôsobom, a teda že ako dôkaz je nepoužiteľná v daňovom konaní

123. Správny súd sa zaoberal námietkou žalobcu, že správca dane prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom získania odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií.

124. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že daňová kontrola začala dňa 28.06.2013, pričom rozhodnutím č. 9812401/5/4563902/2013/BAJ z 9.10.2013 bola prerušená od 15.10.2013 do dňa získania skutočností z medzinárodnej výmeny informácií rozhodujúcich pre správne určenie dane, pričom k ich získaniu došlo dňa 11.11.2014, v dôsledku čoho správca dane pokračoval v daňovej kontrole a k jej ukončeniu došlo dňa 27.12.2014. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane požiadal na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií príslušné maďarské orgány o informácie týkajúce sa obchodov medzi dodávateľom- spoločnosťou OMEGA HUA BT a odberateľom- žalobcom, týkajúce sa obchodov s platinou a drevenými podlahami v rozhodnom období november 2010 až júl 2011. Následne sa v administratívnom spise nachádza urgencia o doručenie odpovede a odpoveď maďarských orgánov. Čo sa týka žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií s Českou republikou v administratívnom spise sa nachádza odpoveď na žiadosť o výmenu informácií zo dňa 14.1.2014, reklamácia odpovede zo dňa 30.1.2014, doplnenie odpovede na žiadosť č.9812401/5/4562594/13/Baj, urgencia č. 2 k zaslanej reklamácií zo dňa 30.1.2014, urgencia na

reklamáciu z 17.6.2014. V zmysle predmetnej reklamácie odpovede správca dane žiadal od príslušných orgánov v Českej republike informácie, či spoločnosť Mikustav s.r.o. a Eurodíly s.r.o. nakúpili tovar- dubové podlahy od spoločnosti P.B.O. Delta, a.s. a zároveň žiadal o výpisy z mýtnych transakcií.

125. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

126. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

127. Podľa ustanovenia § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.

128. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

129. Lehoty na poskytovanie informácií v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sú upravené v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie").

130. Podľa bodu 25 citovaného nariadenia lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.

131. Podľa článku 10 oddiel 2 nariadenia lehota na poskytovanie informácií žiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

132. Podľa ustanovenia článku 12 oddiel 2 nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

133. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane zasielal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, súčasne zistil, že správca dane v tomto prípade nebol nečinný a aktívne získaval informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií.

134. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu na protokol z daňovej kontroly ako zákonný dôkazný prostriedok sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: -20, v ktorom ústavný súd konštatoval nasledovné: „Argumentácia sťažovateľky opierajúca o judikovaný precedentný právny názor však opomína jeho dôležité pozadie dané dogmatikou základných práv a slobôd. Ústavný súd totiž v odôvodnení tohto nálezu zdôraznil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práva, právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov)." Z citovanej právnej vety i časti odôvodnenia minulého

nálezu je zreteľné, že daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Naznačuje to aj podmienka vyjadrená v právnej vete analyzovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorej trvať na rešpektovaní zákonného limitu dĺžky daňovej kontroly je potrebné vtedy, ak kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy. I samotnou sťažovateľkou argumentačne použitý nález ústavného súdu teda predpokladá skutkovú okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu dĺžky daňovej kontroly ospravedlniť. Musí ísť o takú okolnosť, ktorá zásahový charakter pôsobenia kontrolných aktivít na kontrolovaný daňový subjekt v určitom časovom úseku vylučuje. V náleze zo dňa 29.júna 2010 bol za takú okolnosť označený subjektívny postoj kontrolovaného daňového subjektu prejavujúci sa navonok nesúčinnosťou. V sťažovateľkinej veci je síce situácia z uvedeného hľadiska v podstate ešte jednoduchšia. Medzi účastníkmi konania pred ústavným súdom totiž nie je sporné, že v období medzi začatím opakovanej daňovej kontroly (17.augusta 2009) a jej ukončením (14.februára 2012) sa vyskytol časový úsek (od 11.mája 2010 do 09.novembra 2011), počas ktorého bola sporná daňová kontrola právoplatne prerušená. Bez zreteľa na to, či prerušenie tejto daňovej kontroly rešpektovalo skutočnú predstavu zákonodarcu vyjadrené v tom čase v nie celkom jednoznačnej legálnej formulácii podmienok prerušenia daňového konania (i daňovej kontroly) ústavný súd zdôrazňuje, že počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú." Ďalej ústavný súd konštatoval, že práve zákonnosť protokolu z opakovanej daňovej kontroly bola v konaní o žalobe sťažovateľky podstatným determinantom kvality žalovaných postupov i rozhodnutí správcu dane i finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej kontroly takýto význam pre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva podľa názoru ústavného súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva, že prieskum zákonnosti sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by vykazoval reálnu ústavnoprávnu dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania v správnom súdnictve (ochrana pred nečinnosťou správcu dane).... Ešte raz ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavné právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku a preto nie sú samy o sebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

135. S poukázaním na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky správny súd aj v tomto prípade dodáva, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že zo strany správcu dane nebol zachovaný postup a lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa citovaného nariadenia, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (vrátane jej prerušenia), mohol sa svojich práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však v tomto prípade zo strany žalobcu vykonané nebolo. Správny súd je toho názoru, že zo strany správcu dane a žalovaného nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobu a tým ani k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a námietky žalobcu považuje za nedôvodné.

136. Správny súd dospel k záveru, že daňová kontrola u žalobcu trvala v súlade so zákonom, pričom dobu prerušenia podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku nie je možné zarátať do doby jej trvania, a preto nepresiahla zákonom maximálne vymedzenú dĺžku trvania daňovej kontroly v rozsahu jedného roka. Pokiaľ ide o lehotu na poskytnutie informácií v dĺžke 3 mesiacov, ide o lehotu určenú pre cudzozemský daňový orgán, ktorej nesplnenie nemožno ako procesnú vadu pričítať žalovanému.

137. Správny súd uvádza, že úvaha správcu dane o tom, či je prerušenie daňovej kontroly opodstatnené nie je neobmedzená. Jednoznačným a pre správcu záväzným motívom pri úvahách o ďalšom procesnom postupe musí byť zásada proporcionality. Správca dane je povinný dôsledne posúdiť a zdôvodniť, či existujú také dôvody, pre ktoré je nutné daňovú kontrolu prerušiť, čo je významné nielen

pre rozhodnutie vo veci, v rámci ktorej daňová kontrola prebieha, ale aj pre samotný priebeh, efektivitu a účelnosť daňovej kontroly.

138. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. Správny súd považoval teda za potrebné skúmať opodstatnenosť a účelnosť prerušenia daňovej kontroly v prejednávanej veci. Po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov z tohto pohľadu dospel správny súd k záveru, že správca dane sa žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií domáhal od príslušných orgánov v zahraničí informácií týkajúcich sa dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi žalobcom a jeho dodávateľom- spoločnosťou OMEGA HUA BT v Maďarskej republike ako aj informácií ohľadom existencie ďalších obchodných vzťahov medzi odberateľom žalobcu spoločnosťou P.B.O. Delta a.s. a údajnými odberateľmi dubovej podlahy spoločnosťami Mikustav s.r.o. a Eurodíly s.r.o., pričom uvedenými informáciami nedisponoval a zároveň tieto by preukázali skutočnosti týkajúce sa dodania tovaru žalobcovi a jeho ďalšieho obchodovania až k samotnému konečnému užívateľovi. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že prerušenie daňovej kontroly je nevyhnutné považovať za účelné a teda v súlade so zákonom. Námietku žalobcu, ktorou prerušenie daňovej kontroly považoval za neúčelné a neefektívne považuje správny súd za nedôvodné.

139. Na základe uvedených skutočností správny súd považuje postup správcu dane, ako aj žalovaného za zákonný. Napadnuté rozhodnutie žalovaného aj jeho odôvodnenie je jasné, zrozumiteľné, vydané v medziach logickej správnej úvahy, pričom žalovaný sa v dostatočnej miere vysporiadal s námietkami žalobcu.

140. Na základe vyššie uvedených skutočnosti súd žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

141. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody.

142. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ust. a nasl. tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa a .

143. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, )

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).