Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/28/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej

a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: L., spol. s r.o., zastúpeného

advokátkou JUDr. K. K., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného zo dňa 8. júna 2009,

č. I/221/9044-55181/2009/990447-r, č. I/221/9045-55182/2009/990447-r a č. I/221/

9046-55184/2009/990447-r, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 16. apríla 2010, č. k. -145, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici č. k. -145 zo dňa 16. apríla 2010 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

2

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 16. apríla 2010, č. k. 24S/

28/2009-145 podľa (ďalej len „OSP“)

zamietol 3 ţaloby:

1. ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu

a rozhodnutia ţalovaného z 8. júna 2009 č. I/221/9044-55181/2009/

990447-r, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Daňového úradu

Banská Bystrica II č. 851/230/4503/09-Šim z 2.februára 2009

o zníţení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len

„DPH“) uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie

február 2008 o sumu 928.367,52€ a priznaní nadmerného odpočtu

DPH vo výške 362,98€;

2. ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného z 8.júna 2009 č. I/221/9045-55182/2009/

990447-r, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu

Banská Bystrica II č. 851/230/4931/09-Šim z 3.februára 2009

o zníţení nadmerného odpočtu DPH uvedeného v daňovom priznaní

za zdaňovacie obdobie marec 2008 o sumu 1.049.550,48€ a priznaní

nadmerného odpočtu DPH v sume 99,06€;

3. ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného z 8.júna 2009 č. I/221/9046-55184/2009/

990447-r, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu

Banská Bystrica II č. 851/230/4510/09-Šim z 2.februára 2009

o zníţení nadmerného odpočtu DPH uvedeného v daňovom priznaní

za zdaňovacie obdobie apríl 2008 o sumu 857.730,86€ a priznaní

nadmerného odpočtu DPH v sume 236,12€.

3

Uvedenými rozhodnutiami ţalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa podľa

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave

územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.decembra 2009 (ďalej len

„zákon o správe daní“) zníţil ţalobcovi ako platiteľovi DPH uplatnené nadmerné

odpočty DPH z dôvodu, ţe ţalobca nepreukázal existenciu skutočností, ktoré by mu

umoţňovali v zmysle a o dani z pridanej hodnoty

(ďalej len „zákon o DPH“) toto právo vo vyššie uvedených sumách uplatniť.

Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutí ţalovaného, ktoré krajský

súd z dôvodu hospodárnosti uznesením z 21.októbra 2009, č. k. -136

spojil podľa na jedno konanie, keďţe tieto skutkovo spolu súviseli

a týkali sa tých istých účastníkov konania, dospel krajský súd v záveru, ţe tieto sú

v súlade so zákonom.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe z obsahu správneho spisu

krajský súd zistil, ţe správca dane - Daňový úrad Banská Bystrica II vykonal

u ţalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného

odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2008, o výsledku ktorej vyhotovil

Protokol č. /Sle z 19.decembra 2008, ďalej daňovú kontrolu

na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie

obdobie marec 2008, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 851/320/75496/

2008/Šimk z 22.decembra 2008 a daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku

na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2008, o výsledku ktorej

vyhotovil Protokol č. /Uhri z 22.decembra 2008.

Vzhľadom k tomu, ţe v deň určený vo výzve správcu dane na prerokovanie

protokolov sa ţalobca ani jeho zástupca nezúčastnili ich prerokovania, protokoly boli

prerokované a doručené v zmysle § 15 ods. 12 zákona o správe daní v deň určený

vo výzve na prerokovanie protokolov, t.j. 30. januára 2009.

4

Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vydal vyššie uvedené

rozhodnutia, ktorými nebolo ţalobcovi priznané právo na odpočítanie dane

z dodávateľskej faktúry č. 1522008 z 21.februára 2008 vystavenej dodávateľom G.

s.r.o., (predmetom fakturácie bola dodaná technológia podľa objednávky za 2. časť

dodávky: technológia – stroje a zariadenia), z dodávateľskej faktúry č. 1932008 zo

17.marca 2008 vystavenej dodávateľom G. s.r.o., (predmetom fakturácie bola dodaná

technológia podľa objednávky: technologické zariadenie – sušiareň podľa

uzatvorenej kúpnej zmluvy č. 02022008) a z dodávateľskej faktúry č. 10042008 z

21.apríla 2008 vystavenej dodávateľom G. s.r.o., (predmetom fakturácie bola dodaná

technológia podľa objednávky: technologické zariadenie – sušiareň podľa

uzatvorenej kúpnej zmluvy č. 01012008 dodatok č. 1) z dôvodu, ţe kontrolovaný

daňový subjekt nepreukázal nadobudnutie tovaru podľa prijatých faktúr a tým

nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH.

Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca preukazoval nárok na odpočítanie DPH

citovanými dodávateľskými faktúrami, prílohu ktorých tvorili dodacie listy,

preberacie protokoly z 21.februára 2008 zo 17.marca 2008 a z 21.apríla 2008.

K faktúram z 21.februára 2008 a z 21.apríla 2008 bola pripojená kúpna zmluva

č. 01012008 uzatvorená 1.januára 2008 medzi predávajúcim – spoločnosťou G. s.r.o.,

a kupujúcim – ţalobcom, ktorá bola uzavretá na základe zmluvy o budúcej kúpnej

zmluve z 30.novembra 2007. Predmetom kúpnej zmluvy bol záväzok dodať

kupujúcemu bubnovú sušiareň BS6 s granulačnou linkou GL6 s horákom MHD 200E

so špirálovým prihrňovačom SP 1000 a s podúrovňovou prijímacou linkou zrnín.

K faktúre zo 17. marca 2008 bola pripojená kúpna zmluva č. 02022008

uzatvorená 4.februára 2008 medzi predávajúcim – spoločnosťou G. s.r.o.,

a kupujúcim – ţalobcom, uzavretá na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z

30.novembra 2007. Predmetom kúpnej zmluvy bol záväzok dodať kupujúcemu

5

sušiace zariadenie typ PG1N-160T určené na sušenie obilia, sypkých materiálov

rôznej vlhkosti na poţadovanú vlhkosť B. Bl-15 veţová sušiareň.

Správca dane z výsluchu konateľa ţalobcu k predmetným obchodným

transakciám zistil, ţe predmetom obchodnej transakcie malo byť nové technologické

zariadenie – sušiareň, ktorá sa pouţíva na sušenie a spracovanie obilia, ktorá bola

zakúpená za účelom ďalšieho predaja spoločnosti O. v Kurskej oblasti, o čom doloţil

fotokópiu kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej 31.12.2007.

Konateľ pri výsluchu uviedol, ţe technológia nebola ešte prepravená,

nachádza sa v sklade dodávateľa (spoločnosti G. s.r.o.), o čom ako dôkaz dodatočne

predloţil potvrdenie uskladnenia technológie vystavené spoločnosťou G. s.r.o. 12.

mája 2008. Z predmetného potvrdenia vydaného na ţiadosť konateľa ţalobcu

vyplýva, ţe spoločnosť G. s.r.o. potvrdzuje vznik vlastníctva k predmetu zmluvy –

technologickému zariadeniu – bubnovej sušiarni BS6 s granulačnou linkou GL6

s horákom MHD 200E so špirálovým prihrňovačom SP 1000 a s podúrovňovou

prijímacou linkou zrnín s tým, ţe priestory, kde je technológia uskladnená, budú

poskytnuté len na nevyhnutnú dobu – do vývozu technológie do zahraničia.

Správca dane preveroval uskutočnenie predmetného dodania tovaru

u dodávateľa spoločnosti G. s.r.o., pričom zistil, ţe spoločnosť G. s.r.o. zmenila

svoje sídlo i konateľa spoločnosti, pričom nový konateľ spoločnosti K. K.

nepredloţil správcovi dane ţiadne účtovné ani daňové doklady, pretoţe ţiadne

doklady od bývalého konateľa neprevzal a nevedel ani uviesť adresy skladových

priestorov spoločnosti.

Správca dane preto vykonal výsluch svedka Ing. I. H., ktorý bol konateľom

spoločnosti G. s.r.o. v čase realizácie preverovaného dodania tovaru, pričom tento

uviedol, ţe účtovné a daňové doklady spoločnosti G. s.r.o. odovzdal novému

konateľovi, o. i. aj faktúru, predmetom ktorej bol predaj repasovaného

6

technologického zariadenia sušiarne. Ďalej uviedol, ţe nákup zariadenia bol

uskutočnený v roku 2008 od spoločnosti I. s.r.o., tovar sa nepreváţal a bol

uskladnený v priestoroch spoločnosti I. s.r.o., pričom adresu skladov, kde mala byť

sušiareň uskladnená, nevedel uviesť.

Svedok na otázky správcu dane ohľadne bliţšieho popísania fyzického stavu

technologického zariadenia, ceny zariadenia, miesta vyskladnenia zariadenia

ţalobcovi odmietol vypovedať, alebo sa k nim nevedel vyjadriť, potvrdil len úhradu

faktúry za technologické zariadenia v hotovosti, ako aj podpis na príjmových

pokladničných dokladoch, pričom o okolnostiach úhrady faktúr taktieţ odmietol

vypovedať. Správca dane šetrením údajov získaných vypočutím Ing. H. zistil, ţe

spoločnosť I. s.r.o., na uvedenej adrese nesídli, konateľ spoločnosti sa v mieste

trvalého pobytu nezdrţiava a spoločnosť I. s.r.o. podala na DPH za sledované

obdobie nulové daňové priznanie.

Súčasne správca dane šetrením zistil, ţe daňový subjekt G. s.r.o. podal za

mesiac február 2008 nulové daňové priznanie k DPH a za zdaňovacie obdobia marec

a apríl 2008 daňové priznanie nebolo podané. Správca dane následne zistil,

ţe spoločnosť G. s.r.o. dodatočne (21.mája 2008) podala za príslušné zdaňovacie

obdobia dodatočné daňové priznanie, v ktorom uviedla vysoké daňové povinnosti

a vysoké odpočítanie dane, avšak spoločnosť k nim nepredloţila ţiadne účtovné

doklady, a preto vznik daňovej povinnosti zo sporného dodania tovaru v zmysle ust.

§ 19 ods. 1 zákona o DPH nebol potvrdený.

Kontrolou ţalobcom predloţených účtovných kníh správca dane zistil,

ţe kúpna cena za dodaný tovar bola uhradená v hotovosti, o čom ţalobca predloţil

výdavkové pokladničné doklady č. V/02-008-V/02-010 z 28.februára 2008 v hodnote

71.500.000,- Sk, ktorými ţalobca dokladoval úhradu došlej faktúry č. 1522008

z 21.feruára 2008 a výdavkové pokladničné doklady č. V/03-007 aţ

a V/04-008 v celkovej výške 198.000.000,- Sk, ktorými daňový subjekt deklaroval

7

úhradu došlej faktúry č. 1932008 zo 17.marca 2008, avšak tieto neboli v čase

vykonania daňovej kontroly predmetom účtovania v účtovných knihách ţalobcu

(uvedené výdavkové pokladničné doklady boli zaúčtované aţ dodatočne 25. 08.2008).

Správca dane počas kontroly taktieţ zistil, ţe predmetom účtovania

v sledovanom období nebola ani pôţička poskytnutá konateľom ţalobcu, ktorá bola

podľa vyjadrenia konateľa určená ţalobcovi za účelom zaplatenia kúpnej ceny

za dodaný tovar od spoločnosti G. s.r.o., konkrétne k 28.februáru 2008 nebola

zaúčtovaná poskytnutá pôţička v hotovosti vo výške 100.000.000,- Sk, k 31.marcu

2008 nebola zaúčtovaná poskytnutá pôţička v hotovosti vo výške 254.000.000,- Sk

a k 30.aprílu 2008 nebola zaúčtovaná poskytnutá pôţička v hotovosti vo výške

79.100.000,- Sk (predmetné pôţičky boli zaúčtované aţ dodatočne 25.augusta 2008).

Podľa šetrenia správcu dane tieto pôţičky mali byť poskytnuté na základe

zmlúv o pôţičke uzatvorených medzi M. K., konateľom spoločnosti L. s.r.o.

(ţalobcom) a spoločnosťou L. s.r.o..

Z administratívneho spisu i napadnutých rozhodnutí krajský súd zistil,

ţe správca dane v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní zistil, ţe jedným

z obchodných partnerov spoločnosti I. s.r.o. bola spoločnosť L. R. s.r.o., a na základe

tejto skutočnosti vykonal výsluch svedka – konateľa spoločnosti R. L., ktorý uviedol,

ţe so spoločnosťou I. s.r.o. obchodoval v mesiaci máj 2008, kedy prijal sumu

300.000,- Sk ako zálohu za sušičku BS18.

Predmetom predaja mali byť časti sušičky BS18, ktorá slúţi ako zásobník

drevených pilín a sušiarenský bubon zo sušičky BS18, vrátane komory sušičky BS18.

V čase kúpy od dodávateľa P. D., a v čase jej predaja pre spoločnosť I. s.r.o., bola

technológia nefunkčná, bola uskladnená v spoločnosti T. a.s., , odkiaľ si ju

pravdepodobne v mesiaci august 2008 prevzal p. H.. Predmetný obchod nebol

zúčtovaný z dôvodu nekontaktnosti p. H. a predaný tovar nebol uhradený

8

v dohodnutej sume (nedoplatok 250.000,- Sk). Z výsluchu svedka vyplýva, ţe

vítkovická veţa – zásobník pilín bola nadobudnutá od spoločnosti R. 18.júla 2007,

technológia sušičky BS18 bola nadobudnutá od P. D. za cenu 250.040,- Sk (faktúra

z 23.novembra 2006) a od P. D. za cenu 218.260,- Sk (faktúra z 23.novembra 2006).

Spoločnosť L. R. s.r.o. odkúpila uvedenú technológiu za účelom demontovania

a zošrotovania.

Z administratívneho spisu i napadnutých rozhodnutí vyplýva, ţe ţalobca

nevedel uviesť presnú adresu skladových priestorov, napriek prísľubu zabezpečiť

fyzickú obhliadku technologického zariadenia ani po viacnásobných výzvach správcu

dane adresu skladových priestorov neuviedol a fyzickú obhliadku tovaru správcovi

dane vykonať neumoţnil.

Ţalobca sa bránil tým, ţe nie je vlastníkom objektu, v ktorom sa technologické

zariadenie nachádza a je vecou vlastníka nehnuteľností, kedy a či umoţní ţalobcovi

alebo správcovi dane vstup do nehnuteľnosti. Správca dane napriek preverovaniu

miesta uskladnenia predmetnej technológie u ţalobcu, ako aj u spoločnosti G. s.r.o.

nezistil adresu miesta uskladnenia technológie.

Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, ţe správca dane opakovane vyzýval

ţalobcu na predloţenie dokladov a dôkazov ku vykonávanej daňovej kontrole,

vrátane zabezpečenia obhliadky deklarovaného tovaru. Ţalobca svoje povinnosti

nesplnil, resp. plnil len čiastočne.

Z obsahu administratívneho spisu, ako aj napadnutých rozhodnutí ďalej

vyplýva, ţe správca dane v spolupráci s Colným riaditeľstvom SR a s Colným

úradom Michalovce zistil, ţe ţalobca ako deklarant poţiadal o vystavenie colného

vyhlásenia – reţim vývoz tovaru do Ruskej federácie na tovar označený ako „Linka

na sušenie obilia a granulačná linka repasovaná pouţitá“, pričom tovar bol

deklarovaný v 25 poloţkách colného vyhlásenia v mnoţstve 68 nákladových

9

kusov naloţených na 10 vagónoch. Príjemcom uvedeným na vývoznom JCD

a na odberateľskej faktúre č. 2008003 vo výške 463.769.768,- Sk bez DPH

s dátumom dodania 15.august 2008 bola uvedená spoločnosť O., Kurskaja oblasť.

Správca dane v spolupráci s Colným úradom Michalovce vykonal dňa

23.októbra 2008 obhliadku tovaru deklarovaného ţalobcom ako deklarantom, ktorý

mal byť vyvezený na základe podaného colného vyhlásenia a zistil, ţe sa nejedná

o novú, ani o repasovanú technológiu bubnovej sušiarne BS6 tak, ako to deklaroval

ţalobca predloţenými dodávateľskými faktúrami vystavenými dodávateľom G. s.r.o.,

z ktorých si ţalobca uplatnil odpočítanie dane. Tovar naloţený na ţelezničných

vozňoch bol charakteru opotrebovaných a pouţitých dielov, jednalo sa o neodborne

demontované diely, poškodené, lokálne deformované, ktoré nemali povahu nových

ani repasovaných dielov linky BS6. Bolo vykonané miestne zisťovanie, v rámci

ktorého bola vykonaná obhliadka predmetného tovaru znalcom Dipl. Ing. I. H.,

zapísaným v zozname znalcov tlmočníkov a prekladateľov vedeným Ministerstvom

spravodlivosti SR odbor doprava cestná, strojárstvo, odvetvie: odhad hodnoty

strojových zariadení, ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 140/2008. Zo záverov

znaleckého posudku vyplýva, ţe v tomto prípade sa jedná o technologické komplexy,

ktoré sa vyrábali v rokoch 1970-1990 bez komplexného prevedenia repasných prác

a modernizácie nie sú schopné spĺňať poţadované parametre, predmetné stroje,

skupiny strojov a dielov v stave, ako sa nachádzali pri obhliadke, nespĺňajú základné

technické normy a predpisy na bezpečnú prevádzku, sú technicky a morálne

zastaralé, ich technický stav je taký, ţe je problematické ich pouţiť prípadne aj ako

náhradné diely.

Správca dane v spolupráci s Colným úradom Michalovce na základe údajov

poskytnutých Kurskou colnicou, Ruská federácia, zabezpečil vyjadrenie prokuristu

a zástupcu generálneho riaditeľa spoločnosti O., z ktorého je zrejmé, ţe ţiadny

písomný ekonomický kontrakt medzi ţalobcom a spoločnosťou O. nebol uzatvorený,

10

so slovenskou firmou bola uzatvorená len ústna dohoda na objednávku sušiacich

zariadení pre P. účely.

Z kúpnopredajnej zmluvy nachádzajúcej sa v administratívnom spise uzavretej

medzi spoločnosťou L. s.r.o. a spoločnosťou O., z 31.decembra 2007 vyplýva, ţe

predávajúci (ţalobca) sa zaviazal počas roku 2008 dodať na základe písomnej

objednávky od kupujúceho tovar, pričom súčasťou kúpnej zmluvy bola objednáv ka -

špecifikácia z 10.októbra 2007, v ktorej bola uvedená špecifikácia dodávky: 1 ks

sušiarne zrna BS, 1 ks technológie na spracovanie zrna – sušiareň B. a linka na

spracovanie mäsa a hydiny v počte 5-6 kusov.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Dipl. Ing. I. H., vyplýva, ţe

popis a špecifikácia vyváţaného tovaru bola prevedená len na základe vizuálnej

ohliadky tak, ako boli jednotlivé časti strojov prípadne skupiny naloţené na

vozňoch, tieto však boli bez výrobných štítkov a identifikácie, na základe ktorej by

ich bolo moţné identifikovať vo vzťahu k deklarovanej colnej aj účtovnej evidencii.

Znalec pripustil, ţe niektoré skupiny mohli byť niekedy súčasťou technologických

komplexov na úpravu a spracovanie obilnín, avšak vzhľadom na to, ţe deklarované

stroje boli v rozobratom stave neodborne, chaoticky a náhodne naloţené na viacerých

vozňoch, pričom delenie stroja bolo prevedené bez technických zásad, časť strojov

bola natretá základným náterom, pričom materiál pod náterom nebol upravený

spôsobom podľa platných STN, pod náterom sa nachádzala korózia, diely boli

lokálne deformované, poškodené a nekompletné, neboli repasované a ani iným

spôsobom opravované a početnosť i hmotnosť deklarovaného tovaru na jednotlivých

vozňoch bola rozdielna a vzájomne nekorešpondovala.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo moţné identifi kovať, ktoré

diely a či vôbec, patria do technológie sušiacej alebo pozberovej linky, avšak

v deklarovanom tovare neboli určite zariadenia určené na spracovanie mäsa, prípadne

výrobu mäsových výrobkov. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, ţe skutočné

11

a deklarované hmotnosti sú rozdielne, diely naloţené na vozňoch nezodpovedajú

skupinám technológie, ktorá by mala byť opakovane zmontova ná a uvedená do

prevádzky schopného stavu a znalec vyslovil technický názor, ţe tieto diely sú

deklarované v dokladoch len formálne.

Pokiaľ išlo o procesné námietky ţalobcu, z obsahu administratívneho spisu

krajský súd zistil, ţe správca dane jednotlivé upovedomenia o plánovanom výsluchu

svedkov samotným správcom dane, alebo prostredníctvom doţiadaného správcu

dane, doručoval nielen splnomocnenej zástupkyni ţalobcu na adresu trvalého

bydliska, ale i daňovému subjektu na adresu jeho sídla, ktorú si nahlásil pri plnení

registračnej alebo oznamovacej povinnosti, o čom svedčia jednotlivé upovedomenia

o vypočutí svedkov opatrené doručenkami poštového úradu. V administratívnom

spise sa nachádza plnomocenstvo z 5.mája 2008, ktorým ţalobca v daňovom konaní

splnomocnil J. F., externú ekonómku firmy, na všetky právne úkony okrem tých,

ktoré sú uvedené na plnomocenstve z 21.februára 2007, uzavretého s JUDr. J. C.

(zastupovanie dane z príjmov právnických osôb za roky 2004, 2005). Podľa obsahu

plnomocenstva vystaveného v zmysle § 9 zákona o správe daní na zastupovanie

daňového subjektu (ţalobcu) v daňovom konaní vyplýva, ţe ţalobca o. i. splnomocnil

splnomocnenkyňu na komunikáciu so správcom dane, na zastupovanie ţalobcu na

ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní, na zastupovanie počas daňovej kontroly

a pri záverečnom prerokovaní protokolu o daňovej kontrole, ako aj na prijímanie

doručovaných písomností. Podpis splnomocniteľa je na základe § 9 ods. 3 zákona

o správe daní na plnomocenstve úradne overený notárom. Predmetné plnomocenstvo

bolo zo strany splnomocnenkyne (J. F.) vypovedané písomne 23.marca 2009, pričom

podpis p. F. je úradne osvedčený a predmetná výpoveď bola správcovi dane doručená

26.3.2009.

Z protokolov vyhotovených na základe vykonaných kontrol za účelom zistenia

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac február, marec

a apríl 2008 vyplýva, ţe ich súčasťou je podrobné opísanie výsledku miestneho

12

zisťovania vykonaného správcom dane v súčinnosti s Colným úradom Michalovce,

vrátane záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 140/2008 .

Z administratívneho spisu krajský súd ďalej zistil, ţe správca dane vyzval

ţalobcu na vyjadrenie sa k protokolom výzvou z 19.decembra 2008, ktorá bola

doručená splnomocnenej zástupkyni ţalobcu 29.decembra 2008 s tým, ţe bol určený

termín na prerokovanie protokolov na deň 30.január 2009 a ţalobca bol poučený

o moţnosti podania písomného vyjadrenia k protokolom v lehote 8 dní. Z úradného

záznamu z 30.januára 2009, vyhotoveného správcom dane vyplýva, ţe ţalobca ani

splnomocnený zástupca ţalobcu sa prerokovania protokolov z kontroly na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február,

marec a apríl 2008 nezúčastnili, v dôsledku čoho sa deň 30.január 2009, určený

výzvou v zmysle § 15 ods. 2 zákona o správe daní, povaţuje za deň prorokovania

a doručenia protokolov.

Na základe zisteného skutkového stavu dospel krajský súd k záveru,

ţe ţalobca pri uplatňovaní nároku na odpočet DPH predloţil daňové doklady, ktoré

sú však pouţiteľné len vtedy, ak je nepochybné, ţe v nich uvedené údaje odráţajú

skutočnosť. Vykonanou daňovou kontrolou a šetreniami v daňovom konaní bolo,

podľa názoru krajského súdu, správcom dane spochybnené uskutočnenie sporných

zdaniteľných plnení. Správca dane a následne ţalovaný vyhodnotili podrobne

vykonané dokazovanie so záverom, ţe ţalobca v priebehu daňového konania

nepreukázal, ţe došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, čo je základná

podmienka pre uplatnenie odpočtu dane.

Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca v priebehu daňového konania

hodnoverne nepreukázal, ţe došlo k dodaniu (uskutočneniu) sporných zdaniteľných

plnení, ku ktorým malo dôjsť na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi ţalobcom

a spoločnosťou G. s.r.o.. Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo

právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti o tom, či a ako sa plnenie,

13

z ktorého si ţalobca nárok na odpočítanie DPH uplatnil uskutočnilo a kto ho

uskutočnil, a preto mu nebol nárok na odpočet DPH uznaný. Ţalobca síce

preukazoval uskutočnenie dodávky fakturovaného plnenia dodávateľskými faktúrami,

kúpnymi zmluvami, dodacími listami, preberacími protokolmi , potvrdením

uskladnenia technológie a príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi,

avšak vierohodnosť a pravdivosť týchto dokladov bola rozsiahlym šetrením správcu

dane spochybnená zisteniami získanými z výsluchov svedkov (konateľov spoločnosti

G. s.r.o., I. s.r.o., L. R. s.r.o.), rozpormi vo výpovediach konateľa ţalobcu a bývalého

konateľa spoločnosti G. s.r.o., výpoveďou samotného konateľa ţalobcu, ktorý

správcovi dane napriek opakovaným výzvam neoznačil adresu skladu, v ktorom mal

byť dodaný tovar uskladnený a neumoţnil mu jeho fyzickú obhliadku. Krajský súd

zdôraznil, ţe ţalobca napriek viacnásobným výzvam správcu dane na predloţenie

dôkazov preukazujúcich nadobudnutie tovaru tieto nepredloţil, nepodal vysvetlenie

k nesúladu predmetu fakturácie a predmetu kúpnej zmluvy, nepredloţil údaje

týkajúce sa názvov a adries výrobcov technologického zariadenia, certifikát,

označenie série alebo typu dodávaného tovaru, výrobné číslo resp. rok výroby

technologického zariadenia. Pochybnosti ohľadne identifikácie dodaného tovaru od

spoločnosti G. s.r.o. neboli odstránené ani šetrením správcu dane, ktorý vykonal

v súčinnosti s Colným úradom Michalovce fyzickú obhliadku ţalobcom

deklarovaného vývozu tovaru pre spoločnosť O. v Kurskej oblasti, z ktorého taktieţ

nevyplynul jednoznačný záver o tom, ţe tovar vyváţaný a deklarovaný ţalobcom je

totoţný s tovarom, ktorý bol deklarovaný ako tovar dodaný spoločnosťou G. s.r.o.

a ktorého dodávka bola fakturovaná faktúrami, z ktorých si ţalobca uplatnil

nadmerný odpočet DPH za mesiac február, marec a apríl 2008. Krajský súd ďalej

poukázal na to, ţe dôkazná povinnosť v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní

spočíva na daňovom subjekte, pretoţe ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho

daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové

vymedzenie činností a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového

subjektu. Ţalobca bol vyzvaný na predloţenie všetkých dôkazov, na základe ktorých

by bolo moţné preukázať, či skutočne došlo k uskutočneniu deklarovaného

14

zdaniteľného plnenia a v akom rozsahu. Ţalobca takéto dôkazy v daňovom konaní

nepredloţil a uskutočnenie zdaniteľného deklarovaného plnenia preukazoval

len dokladmi, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola v daňovom konaní

spochybnená. Podľa názoru krajského súdu odôvodnenie napadnutých rozhodnutí

ţalovaného i prvostupňových správnych rozhodnutí zodpovedá priebehu sporového

daňového konania, sú v nich ustálené sporné skutočnosti, pričom ţalovaný aj správca

dane sa s nimi v dostatočnom rozsahu vysporiadali. Pokiaľ ţalobca namietal,

ţe v prípade potreby mal správca dane vykonať ďalšie dokazovanie, alebo mal

vykonať konfrontáciu, resp. odstrániť rozpory bez toho, aby takéto dôkazy navrhol

samotný ţalobca, krajský súd poukázal na to, ţe správcovi dane takáto povinnosť

vzhľadom na ustanovenie zákona o správe daní nevyplýva. Pokiaľ ţalobca predloţil

v konaní pred súdom prvého stupňa vyhlásenie kupujúceho, krajský s úd poukázal

na to, ţe pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia predchádzajúceho

postupu ţalovaného v zmysle vychádza súd zo zisteného

skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pričom

zistenie skutkového stavu je v pôsobnosti správneho orgánu, pričom skúma,

či napadnuté rozhodnutie vychádza zo zisteného skutkového stavu a či tento bol

zistený spoľahlivo. Z uvedeného dôvodu krajský súd nemohol prihliadnuť

na ţalobcom predloţený úradný preklad vyhlásenia kupujúceho zo 4. augusta 2009,

ktorý ţalobca predloţil aţ v konaní začatom na základe ţalôb o preskúmanie

napadnutých rozhodnutí ţalovaného, ktorého úradný preklad bol doručený súdu

19.októbra 2009. Pokiaľ ţalobca vo svojich ţalobách namietal nesprávny procesný

postup správcu dane a poukazoval na procesné pochybenie z dôvodu porušenia § 2

ods. 1, § 15 ods. 5 písm. e/ a § 17 zákona o správe daní, pričom namietal skutočnosť,

ţe splnomocnenie udelené ţalobcom v daňovom konaní p. J. F. nebolo udelené ako

generálna plná moc, ale len na zastupovanie na ústnom pojednávaní, toto

splnomocnenie však nebolo podľa ţalobcu udelené v rozsahu podľa § 15 ods. 5

písm. e/ zákona o správe daní na kladenie otázok svedkom, krajský súd

sa s námietkou ţalobcu týkajúcou sa procesného postupu daňových orgánov

v súvislosti s odňatím práva klásť svedkom otázky nestotoţnil. Naopak, v celom

15

rozsahu prijal argumentáciu ţalovaného vyslovenú tak v napadnutých rozhodnutiach,

ako aj vo vyjadrení ţalovaného k ţalobe. Splnomocnenie na zastupovanie ţalobcu

v daňovom konaní udelené 5.mája 2008 p. J. F., ktoré spĺňa náleţitosti stanovené

v § 9 ods. 3 zákona o správe daní obsahuje splnomocnenie menovanej na všetky

právne úkony okrem tých, ktoré sú uvedené v plnomocenstve uzavretom s JUDr. J.

C., pričom z obsahu splnomocnenia jednoznačne vyplýva, ţe p. J. F. bola oprávnená

splnomocniteľa (ţalobcu) zastupovať, o. i. aj na ústnych pojednávaniach a miestnych

zisťovaniach, ako aj prijímať doručované písomnosti. Krajský súd poukázal na to, ţe

zo správneho spisu vyplýva, ţe správca dane postupoval v súlade s § 17 ods. 5

zákona o správe daní a písomnosti doručoval zástupkyni s plnomocenstvom pre celé

daňové konanie, okrem iného jej doručoval upovedomenia o vypočutí svedkov, ako

aj upovedomenia o miestnom šetrení, pričom samotná splnomocnená zástupkyňa bola

podľa udelenej plnej moci oprávnená zastupovať ţalobcu na ústnych pojednávaniach

a teda aj klásť svedkom otázky vyuţívajúc oprávnenie podľa § 15 od s. 5 písm. e/

zákona o správe daní. Tým, ţe sa splnomocnená zástupkyňa ţalobcu na ústne

pojednávania, výsluchy svedkov a miestne zisťovania nedostavila, hoci bola o nich

riadne upovedomená, resp. konanie týchto ústnych pojednávaní a miestnych

zisťovaní svojmu splnomocnencovi neoznámila tak, aby mohol vyuţiť moţnosť

zúčastniť sa na výsluchu a sám vyuţiť zákonom dané právo klásť otázky

vypočúvaným svedkom, sa ţalobca podľa názoru krajského súdu sám zbavil tohto

oprávnenia, keď toto právo z vlastnej vôle nevyuţil. Za odopretie práva klásť otázky

svedkom by bolo moţné povaţovať taký postup správneho orgánu, pri ktorom by

ţalovaný neupovedomil ţalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu o termíne

výsluchu svedkov. V predmetnom konaní bolo navyše preukázané, ţe správny orgán

doručoval písomnosti aj na adresu samotného ţalobcu – L. s.r.o. na adresu jej sídla,

ktorú nahlásil správcovi dane pri plnení svojej registračnej povinnosti. Tým, ţe

ţalobca v skutočnosti na tejto adrese nesídlil a zásielky na tejto adrese nepreberal, sa

sám pripravil o moţnosť vyuţitia svojich zákonom daných práv. Ţalovaný

nepochybil ani pri doručovaní písomností ţalobcovi (v období po vypoved aní plnej

16

moci splnomocnenej zástupkyne ţalobcu), keď písomnosti ţalobcovi doručoval

na adresu jeho sídla v súlade s § 17 ods. 10 zákona o správe daní.

Taktieţ podľa názoru krajského súdu v konaní nebolo zistené porušenie

ustanovení zákona o správe daní tým, ţe ţalobcovi nebolo umoţnené byť prítomným

pri vykonávaní znaleckého úkonu a šetrenia na mieste samom a za tým účelom klásť

znalcovi otázky, pretoţe takéto právo mu z ustanovení zákona o správe daní

neprislúcha. Ţalobca má podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní právo klásť

znalcom otázky len pri ústnom pojednávaní. Aj tvrdenie ţalobcu, ţe v daňovom

konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej

kontrole, najmä vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu, je v rozpore s obsahom

správneho spisu, pretoţe správca dane riadne a včas doručil ţalobcovi protokoly

o daňovej kontrole, poučil ho o práve vyjadriť sa k nim do 8 pracovných dní

od doručenia výzvy v zmysle § 15 ods. 10 zákona o správe daní, ako aj o termíne

ústneho prejednania protokolov.

Ţalobca však nevyuţil ani právo vyjadriť sa k výsledkom znaleckého

dokazovania, zisťovania správcu dane a ani právo zúčastniť sa prerokovania

protokolov. Skutočnosť, ţe ţalobca sa nevyjadril k záverom a zisteniam správcu

dane, prejednania protokolov sa nezúčastnil, nezúčastnil sa ani na vypočutí svedkov,

o ktorých výsluchu bol upovedomený a v priebehu celého daňového konania

nenavrhol ich prípadnú konfrontáciu, resp. odstránenie správcom dane zistených

rozporov, nemôţu byť tieto skutočnosti pripočítané na ťarchu daňových orgánov,

pretoţe za vyuţívanie, resp. nevyuţívame svojich zákonných práv a s tým spojené

následky nesie zodpovednosť, s poukazom na prejednávaciu zásadu platnú

v daňovom konaní, sám ţalobca.

Krajský súd zdôraznil, ţe z obsahu správneho spisu vyplýva, ţe správne

orgány vykonali dokazovanie a šetrenie v súlade so zásadami daňového konania

uvedenými v § 2 zákona o správe daní v súčinnosti so ţalobcom, ktorý však nesplnil

17

svoje povinnosti v zmysle § 15 ods. 6 písm. e/ zákona o správe daní, ktoré

ustanovenie mu ukladá povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky

dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, resp. predloţil také dôkazy, ktoré

nepostačovali na preukázanie uplatneného nároku na priznanie nadmerného odpočtu

DPH a stotoţnil sa so záverom správneho orgánu, ktorý logicky vyplýva

z vykonaného dokazovania, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto nebolo

moţné uznať nadmerný odpočet DPH v ţalobcom uplatnenej výške.

Podľa názoru krajského súdu správny orgán sa svojím postupom nedopustil

v ţalobe tvrdeného porušenia práv ţalobcu a postupoval v súlade s ustanoveniami

zákona o správe daní , ako aj zákona o DPH, keď vychádzal zo skutkového stavu

zisteného z dokladov ţalobcu a dôkazov získaných vlastným šetrením.

Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho

zástupcu, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe

ţalobe vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutia ţalovaného, nakoľko právne

a skutkové vyhodnotenie urobené krajským súdom je nesprávne. Konkrétne

nesúhlasil so závermi krajského súdu o tom, ţe ţalobca nepreukázal dodanie tovaru.

Podľa jeho názoru doklady predloţené v spisovom materiály sú dostatočné

na preukázanie splnenia podmienok pre nadmerný odpočet DPH, pretoţe dodanie

predmetnej technológie a jej uskladnenie bolo preukázané vyhlásením spoločnosti G.

s r. o. z 12.mája 2008. Tieţ poukázal na to, ţe krajský súd postupoval v rozpore so

zákonom, keď nevyhodnotil čestné vyhlásenie kupujúceho zo dňa 04.08.2009

o dodaní tovaru, ktoré nie je moţné povaţovať za nový dôkaz len preto, ţe úradný

preklad tohto vyhlásenia bol doručený súdu aţ 8.októbra 2009. Namietal aj

porušenie princípu daňovej neutrality a prenos zodpovednosti dodávateľských firiem

za nesplnenie povinností voči správcovi dane na ţalobcu. Ďalej zopakoval námietky

o údajnom porušení jeho procesných práv v správnom konaní, neplatnosť

splnomocnenia udeleného p. J. F. ako generálneho splnomocnenia a spochybňoval

závery znaleckého posudku súdneho znalca Dipl. Ing. I..

18

Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril listom z 18.júna 2010, v ktorom

ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to,

ţe v odvolaní ţalobca uvádza rovnaké námietky ako v ţalobe, ku ktorým sa ţalobca

uţ vyjadroval a s ktorými sa podľa názoru ţalovaného krajský súd v napadnutom

rozsudku dostatočne vysporiadal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa

preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov

odvolania podľa v spojení s veta prvá , bez nariadenia

pojednávania podľa a v spojení s veta prvá

s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred

na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. mája 2011 podľa a v spojení

s veta prvá .

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania

tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom

ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania

nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo

alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru

podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi

v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

Podľa ods. 2 písm. a), platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,

daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ

s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť

platiteľovi dodané.

19

Podľa § 29ods. 1 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane,

ktorý vedie daňové konanie.

Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie

daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne

určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní

alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,

ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov

vedených daňovým subjektom.

Vzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd

pri preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala

vyhodnotenia dôkazu – čestného prehlásenia kupujúceho a námietok týkajúcich

sa znaleckého posudku, nakoľko námietky týkajúce sa procesných pochybení

ţalovaného boli totoţné s námietkami uvedenými v ţalobe, s ktorými sa krajský súd

dostatočne vysporiadal a námietky týkajúce sa vyhodnotenia skutkového stavu boli

taktieţ totoţné s tými, ktoré ţalobca uviedol uţ v ţalobe.

Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie kupujúceho zo 4.augusta 2009, odvolací súd

súhlasí s názorom ţalobcu, ţe úradný preklad tohto dokladu, predloţený krajskému

súdu 8.októbra 2009, sám osebe nemôţe byť povaţovaný za nový dôkaz. Avšak

zároveň odvolací súd poukazuje na to, ţe predmetné čestné prehlásenie bolo vystavené

kupujúcim aţ 4.augusta 2009, t. j. po ukončení daňovej kontroly (31.januára 2009),

pričom v celom daňovom konaní ţalobca takýto dôkaz nespomenul ani jeho vykonanie

nenavrhol, ale tento predloţil aţ v konaní pred súdom. Krajský súd potom v zmysle

ustálenej judikatúry nie úradný preklad, ako sa mylne domnieva ţalobca, ale samotné

čestné prehlásenie zo 4. augusta 2009 odmietol ako nový dôkaz v súdnom konaní

vykonať.

20

S takýmto postupom krajského súdu by bolo moţné súhlasiť vzhľadom

na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej predmetom

súdneho prieskumu môţu byť len tie námietky vznesené v ţalobe (ţalobné dôvody),

ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane

a s ktorými sa musel ţalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom

druhostupňovom rozhodnutí napadnutom ţalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne

konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na

podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného súdom podľa druhej

hlavy piatej časti .

Avšak v danom prípade tento nový dôkaz mal podporiť tvrdenia a námietky

ţalobcu uvádzané uţ v správnom konaní, ţe odberateľovi O. v Ruskej federácii bol

skutočne dodaný ţalobcom deklarovaný tovar. Za takýchto okolností potom krajskému

súdu nič nebránilo v tom, aby sa s predloţeným dôkazom zaoberal a tento vyhodnotil.

Odvolací súd, ktorý sa inak stotoţnil s rozsudkom krajského súdu v celom

rozsahu povaţuje preto po vyhodnotení tohto dôkazu za potrebné zdôrazniť, ţe tento

dôkaz sám osebe nemohol ovplyvniť správnosť rozhodnutia krajského súdu.

V kontexte iných vykonaných dôkazov totiţ nijakým spôsobom nespochybňuje

závery krajského súdu o tom, ţe ţalobca nevyviezol ruskému partnerovi ním

deklarovaný tovar a taktieţ nebol spôsobilý spochybniť ani tú skutočnosť, ţe ţalobca

nepreukázal kúpu predmetného technologického zariadenia od spoločnosti G. s r.o..

Odvolací súd zdôrazňuje, ţe znalecký posudok súdneho znalca Dipl. Ing. I. H

jednoznačne dokazuje, ţe zariadenie ktoré bolo naloţené na nákladných vagónoch

vlakovej súpravy a pripravené na vývoz pre spol. O v Ruskej federácii, bolo nefunkčné,

nepouţiteľné, zastarané a opotrebované, ktorého kvalita ako aj hodnota bola v rozpore

s deklarovanými údajmi, keďţe podľa znalca, ak by bolo na vagónoch naloţené

ţalobcom deklarované mnoţstvo tovaru, potom by muselo ísť o tovar, z ktorého by bolo

21

moţné poskladať nie jedno, ale dve technologické zariadenia, čo zjavne nezodpovedalo

mnoţstvu a kvalite naloţeného tovaru, z ktorého sa nedalo podľa znalca poskladať ani

jedno funkčné zariadenie. Z charakteru ohliadnutých dielov sa podľa znalca dalo usúdiť,

ţe mohlo ísť o časti technológie na úpravu a spracovanie obilia prípadne obdobných

plodín vyrábaných od roku 1970 – 1990 aţ 1993, v kaţdom prípade však o stroje resp.

strojné zariadenia, ktoré sú v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. výrazne po prognózovanej dobe ţivotnosti ( znalecký

posudok bod 3.3., 3.6; bod 4. a 5záveru).

Zo znaleckého posudku tieţ vyplýva, ţe v ţiadnom prípade nemohlo ísť

ani o repasované zariadenie, nakoľko ohliadaný tovar bol hlboko skorodovaný,

neodborne natretý základným náterom, neodborne demontovaný a na mnohých miestach

zdeformovaný.

Zo znaleckého posudku tieţ vyplýva, ţe v uvedenej colnej deklarácii, prípadne

v účtovných dokladoch, ktoré sú súčasťou kúpnych zmlúv sú uvádzané ceny, ktoré

nezodpovedajú reálnej situácii na trhu, nakoľko posledná známa cena pozberovej linky

BS6s príslušenstvom bola 4 500 000,-Kčs bez dane z obratu, súčasná cena repasovanej

linky sa pohybuje okolo 2 000 000,- aţ 2 500 000,- Kč bez DPH a podobné cenové

relácie sú aj v prípade veţovej sušiarne (bod 4.0. znaleckého posudku).

Čestné prehlásenie taktieţ nedokazovalo, ţe ţalobca by dodal ruskému partnerovi

iný tovar neţ ten, ktorý bol ohliadnutý znalcom, nie je z neho moţné zistiť,

aké konkrétne technologické zariadenie od ţalobcu prevzal ani kedy, akým spôsobom

a v akej výške bola zaplatená kúpna cena. Preto v tomto kontexte sa tento dôkaz javí

ako nevierohodný.

A napokon dodatočne predloţené čestné prehlásenie nepreukazovalo

a ani nemohlo preukázať, tú skutočnosť, ţe ţalobcovi bolo dodané technologické

zariadenie – bubnová sušiareň BS6 s granulačnou linkou GL6 s horákom MHD 200E

22

so špirálovým prihrňovačom SP 1000 a s podúrovňovou prijímacou linkou zrnín

a sušiace zariadenie typ PG1N-160T určené na sušenie obilia, sypkých materiálov

rôznej vlhkosti na poţadovanú vlhkosť B. Bl-15 veţová sušiareň.

Navyše ako vyplýva z administratívneho spisu, toto zariadenie napriek jeho

nadrozmernosti nikto nikdy nevidel a jeho „existenciu“ opieral ţalobca iba o výpoveď

Ing. H. a potvrdenie spol. G. s r. o. z 12.mája 2008 o uskladnení technológie, avšak toto

potvrdenie mohol vystaviť v mene spoločnosti len Ing,. H., ktorý bol v tom čase jediným

konateľom tejto spoločnosti.

Na druhej strane ţalobca neodôvodnil, prečo si nezaobstaral predmetné čestné

prehlásenie uţ v daňovom konaní, resp. ak takéto mal, prečo ho správnym orgánom

nepredloţil.

Pokiaľ ide o námietky ţalobcu týkajúce sa nejednoznačnosti záverov znaleckého

posudku, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený rozbor niektorých jeho častí, ktorý

jednoznačne preukazuje, ţe vety uvádzané ţalobcom v odvolaní sú neúplné, vytrhnuté

z kontextu a jeho tvrdenia nemajú oporu v samotnom znaleckom posudku.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis

ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite

vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom

konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie

bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací

súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by

mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutia ţalovaného sú i podľa

názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného

stavu. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych

23

orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavanými rozhodnutiami ţalovaného

správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho

názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.

Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia

krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne

a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami

ţalobcu.

Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli veľkej časti totoţné

s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa

krajský súd náleţite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny podľa a

potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich

náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému ţiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. mája 2011

JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová