Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 77 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (89)5c5/362958.99c073.pdf
PDF · 248.37 KB
No categories available
2Sžf/28/2010
Najvyšší súd 2Sžf/28/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky
senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej
a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci ţalobcu: L., spol. s r.o., zastúpeného
advokátkou JUDr. K. K., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej
republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného zo dňa 8. júna 2009,
č. I/221/9044-55181/2009/990447-r, č. I/221/9045-55182/2009/990447-r a č. I/221/
9046-55184/2009/990447-r, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 16. apríla 2010, č. k. 24S/28/2009-145, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 24S/28/2009-145 zo dňa 16. apríla 2010 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 16. apríla 2010, č. k. 24S/
28/2009-145 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
zamietol 3 ţaloby:
1. ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu
a rozhodnutia ţalovaného z 8. júna 2009 č. I/221/9044-55181/2009/
990447-r, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica II č. 851/230/4503/09-Šim z 2.februára 2009
o zníţení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len
„DPH“) uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
február 2008 o sumu 928.367,52€ a priznaní nadmerného odpočtu
DPH vo výške 362,98€;
2. ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného z 8.júna 2009 č. I/221/9045-55182/2009/
990447-r, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica II č. 851/230/4931/09-Šim z 3.februára 2009
o zníţení nadmerného odpočtu DPH uvedeného v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie marec 2008 o sumu 1.049.550,48€ a priznaní
nadmerného odpočtu DPH v sume 99,06€;
3. ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia ţalovaného z 8.júna 2009 č. I/221/9046-55184/2009/
990447-r, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Banská Bystrica II č. 851/230/4510/09-Šim z 2.februára 2009
o zníţení nadmerného odpočtu DPH uvedeného v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie apríl 2008 o sumu 857.730,86€ a priznaní
nadmerného odpočtu DPH v sume 236,12€.
Uvedenými rozhodnutiami ţalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa podľa
§ 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave
územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.decembra 2009 (ďalej len
„zákon o správe daní“) zníţil ţalobcovi ako platiteľovi DPH uplatnené nadmerné
odpočty DPH z dôvodu, ţe ţalobca nepreukázal existenciu skutočností, ktoré by mu
umoţňovali v zmysle § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „zákon o DPH“) toto právo vo vyššie uvedených sumách uplatniť.
Po preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutí ţalovaného, ktoré krajský
súd z dôvodu hospodárnosti uznesením z 21.októbra 2009, č. k. 24S/28/2009-136
spojil podľa § 112 ods. 1 OSP na jedno konanie, keďţe tieto skutkovo spolu súviseli
a týkali sa tých istých účastníkov konania, dospel krajský súd v záveru, ţe tieto sú
v súlade so zákonom.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, ţe z obsahu správneho spisu
krajský súd zistil, ţe správca dane - Daňový úrad Banská Bystrica II vykonal
u ţalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie február 2008, o výsledku ktorej vyhotovil
Protokol č. 851/320/75338/2008/Sle z 19.decembra 2008, ďalej daňovú kontrolu
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie marec 2008, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 851/320/75496/
2008/Šimk z 22.decembra 2008 a daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2008, o výsledku ktorej
vyhotovil Protokol č. 851/320/75444/2008/Uhri z 22.decembra 2008.
Vzhľadom k tomu, ţe v deň určený vo výzve správcu dane na prerokovanie
protokolov sa ţalobca ani jeho zástupca nezúčastnili ich prerokovania, protokoly boli
prerokované a doručené v zmysle § 15 ods. 12 zákona o správe daní v deň určený
vo výzve na prerokovanie protokolov, t.j. 30. januára 2009.
Na základe zistení z daňovej kontroly správca dane vydal vyššie uvedené
rozhodnutia, ktorými nebolo ţalobcovi priznané právo na odpočítanie dane
z dodávateľskej faktúry č. 1522008 z 21.februára 2008 vystavenej dodávateľom G.
s.r.o., (predmetom fakturácie bola dodaná technológia podľa objednávky za 2. časť
dodávky: technológia – stroje a zariadenia), z dodávateľskej faktúry č. 1932008 zo
17.marca 2008 vystavenej dodávateľom G. s.r.o., (predmetom fakturácie bola dodaná
technológia podľa objednávky: technologické zariadenie – sušiareň podľa
uzatvorenej kúpnej zmluvy č. 02022008) a z dodávateľskej faktúry č. 10042008 z
21.apríla 2008 vystavenej dodávateľom G. s.r.o., (predmetom fakturácie bola dodaná
technológia podľa objednávky: technologické zariadenie – sušiareň podľa
uzatvorenej kúpnej zmluvy č. 01012008 dodatok č. 1) z dôvodu, ţe kontrolovaný
daňový subjekt nepreukázal nadobudnutie tovaru podľa prijatých faktúr a tým
nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH.
Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca preukazoval nárok na odpočítanie DPH
citovanými dodávateľskými faktúrami, prílohu ktorých tvorili dodacie listy,
preberacie protokoly z 21.februára 2008 zo 17.marca 2008 a z 21.apríla 2008.
K faktúram z 21.februára 2008 a z 21.apríla 2008 bola pripojená kúpna zmluva
č. 01012008 uzatvorená 1.januára 2008 medzi predávajúcim – spoločnosťou G. s.r.o.,
a kupujúcim – ţalobcom, ktorá bola uzavretá na základe zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve z 30.novembra 2007. Predmetom kúpnej zmluvy bol záväzok dodať
kupujúcemu bubnovú sušiareň BS6 s granulačnou linkou GL6 s horákom MHD 200E
so špirálovým prihrňovačom SP 1000 a s podúrovňovou prijímacou linkou zrnín.
K faktúre zo 17. marca 2008 bola pripojená kúpna zmluva č. 02022008
uzatvorená 4.februára 2008 medzi predávajúcim – spoločnosťou G. s.r.o.,
a kupujúcim – ţalobcom, uzavretá na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z
30.novembra 2007. Predmetom kúpnej zmluvy bol záväzok dodať kupujúcemu
sušiace zariadenie typ PG1N-160T určené na sušenie obilia, sypkých materiálov
rôznej vlhkosti na poţadovanú vlhkosť B. Bl-15 veţová sušiareň.
Správca dane z výsluchu konateľa ţalobcu k predmetným obchodným
transakciám zistil, ţe predmetom obchodnej transakcie malo byť nové technologické
zariadenie – sušiareň, ktorá sa pouţíva na sušenie a spracovanie obilia, ktorá bola
zakúpená za účelom ďalšieho predaja spoločnosti O. v Kurskej oblasti, o čom doloţil
fotokópiu kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej 31.12.2007.
Konateľ pri výsluchu uviedol, ţe technológia nebola ešte prepravená,
nachádza sa v sklade dodávateľa (spoločnosti G. s.r.o.), o čom ako dôkaz dodatočne
predloţil potvrdenie uskladnenia technológie vystavené spoločnosťou G. s.r.o. 12.
mája 2008. Z predmetného potvrdenia vydaného na ţiadosť konateľa ţalobcu
vyplýva, ţe spoločnosť G. s.r.o. potvrdzuje vznik vlastníctva k predmetu zmluvy –
technologickému zariadeniu – bubnovej sušiarni BS6 s granulačnou linkou GL6
s horákom MHD 200E so špirálovým prihrňovačom SP 1000 a s podúrovňovou
prijímacou linkou zrnín s tým, ţe priestory, kde je technológia uskladnená, budú
poskytnuté len na nevyhnutnú dobu – do vývozu technológie do zahraničia.
Správca dane preveroval uskutočnenie predmetného dodania tovaru
u dodávateľa spoločnosti G. s.r.o., pričom zistil, ţe spoločnosť G. s.r.o. zmenila
svoje sídlo i konateľa spoločnosti, pričom nový konateľ spoločnosti K. K.
nepredloţil správcovi dane ţiadne účtovné ani daňové doklady, pretoţe ţiadne
doklady od bývalého konateľa neprevzal a nevedel ani uviesť adresy skladových
priestorov spoločnosti.
Správca dane preto vykonal výsluch svedka Ing. I. H., ktorý bol konateľom
spoločnosti G. s.r.o. v čase realizácie preverovaného dodania tovaru, pričom tento
uviedol, ţe účtovné a daňové doklady spoločnosti G. s.r.o. odovzdal novému
konateľovi, o. i. aj faktúru, predmetom ktorej bol predaj repasovaného
technologického zariadenia sušiarne. Ďalej uviedol, ţe nákup zariadenia bol
uskutočnený v roku 2008 od spoločnosti I. s.r.o., tovar sa nepreváţal a bol
uskladnený v priestoroch spoločnosti I. s.r.o., pričom adresu skladov, kde mala byť
sušiareň uskladnená, nevedel uviesť.
Svedok na otázky správcu dane ohľadne bliţšieho popísania fyzického stavu
technologického zariadenia, ceny zariadenia, miesta vyskladnenia zariadenia
ţalobcovi odmietol vypovedať, alebo sa k nim nevedel vyjadriť, potvrdil len úhradu
faktúry za technologické zariadenia v hotovosti, ako aj podpis na príjmových
pokladničných dokladoch, pričom o okolnostiach úhrady faktúr taktieţ odmietol
vypovedať. Správca dane šetrením údajov získaných vypočutím Ing. H. zistil, ţe
spoločnosť I. s.r.o., na uvedenej adrese nesídli, konateľ spoločnosti sa v mieste
trvalého pobytu nezdrţiava a spoločnosť I. s.r.o. podala na DPH za sledované
obdobie nulové daňové priznanie.
Súčasne správca dane šetrením zistil, ţe daňový subjekt G. s.r.o. podal za
mesiac február 2008 nulové daňové priznanie k DPH a za zdaňovacie obdobia marec
a apríl 2008 daňové priznanie nebolo podané. Správca dane následne zistil,
ţe spoločnosť G. s.r.o. dodatočne (21.mája 2008) podala za príslušné zdaňovacie
obdobia dodatočné daňové priznanie, v ktorom uviedla vysoké daňové povinnosti
a vysoké odpočítanie dane, avšak spoločnosť k nim nepredloţila ţiadne účtovné
doklady, a preto vznik daňovej povinnosti zo sporného dodania tovaru v zmysle ust.
§ 19 ods. 1 zákona o DPH nebol potvrdený.
Kontrolou ţalobcom predloţených účtovných kníh správca dane zistil,
ţe kúpna cena za dodaný tovar bola uhradená v hotovosti, o čom ţalobca predloţil
výdavkové pokladničné doklady č. V/02-008-V/02-010 z 28.februára 2008 v hodnote
71.500.000,- Sk, ktorými ţalobca dokladoval úhradu došlej faktúry č. 1522008
z 21.feruára 2008 a výdavkové pokladničné doklady č. V/03-007 aţ V/03/009
a V/04-008 v celkovej výške 198.000.000,- Sk, ktorými daňový subjekt deklaroval
úhradu došlej faktúry č. 1932008 zo 17.marca 2008, avšak tieto neboli v čase
vykonania daňovej kontroly predmetom účtovania v účtovných knihách ţalobcu
(uvedené výdavkové pokladničné doklady boli zaúčtované aţ dodatočne 25. 08.2008).
Správca dane počas kontroly taktieţ zistil, ţe predmetom účtovania
v sledovanom období nebola ani pôţička poskytnutá konateľom ţalobcu, ktorá bola
podľa vyjadrenia konateľa určená ţalobcovi za účelom zaplatenia kúpnej ceny
za dodaný tovar od spoločnosti G. s.r.o., konkrétne k 28.februáru 2008 nebola
zaúčtovaná poskytnutá pôţička v hotovosti vo výške 100.000.000,- Sk, k 31.marcu
2008 nebola zaúčtovaná poskytnutá pôţička v hotovosti vo výške 254.000.000,- Sk
a k 30.aprílu 2008 nebola zaúčtovaná poskytnutá pôţička v hotovosti vo výške
79.100.000,- Sk (predmetné pôţičky boli zaúčtované aţ dodatočne 25.augusta 2008).
Podľa šetrenia správcu dane tieto pôţičky mali byť poskytnuté na základe
zmlúv o pôţičke uzatvorených medzi M. K., konateľom spoločnosti L. s.r.o.
(ţalobcom) a spoločnosťou L. s.r.o..
Z administratívneho spisu i napadnutých rozhodnutí krajský súd zistil,
ţe správca dane v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní zistil, ţe jedným
z obchodných partnerov spoločnosti I. s.r.o. bola spoločnosť L. R. s.r.o., a na základe
tejto skutočnosti vykonal výsluch svedka – konateľa spoločnosti R. L., ktorý uviedol,
ţe so spoločnosťou I. s.r.o. obchodoval v mesiaci máj 2008, kedy prijal sumu
300.000,- Sk ako zálohu za sušičku BS18.
Predmetom predaja mali byť časti sušičky BS18, ktorá slúţi ako zásobník
drevených pilín a sušiarenský bubon zo sušičky BS18, vrátane komory sušičky BS18.
V čase kúpy od dodávateľa P. D., a v čase jej predaja pre spoločnosť I. s.r.o., bola
technológia nefunkčná, bola uskladnená v spoločnosti T. a.s., , odkiaľ si ju
pravdepodobne v mesiaci august 2008 prevzal p. H.. Predmetný obchod nebol
zúčtovaný z dôvodu nekontaktnosti p. H. a predaný tovar nebol uhradený
v dohodnutej sume (nedoplatok 250.000,- Sk). Z výsluchu svedka vyplýva, ţe
vítkovická veţa – zásobník pilín bola nadobudnutá od spoločnosti R. 18.júla 2007,
technológia sušičky BS18 bola nadobudnutá od P. D. za cenu 250.040,- Sk (faktúra
z 23.novembra 2006) a od P. D. za cenu 218.260,- Sk (faktúra z 23.novembra 2006).
Spoločnosť L. R. s.r.o. odkúpila uvedenú technológiu za účelom demontovania
a zošrotovania.
Z administratívneho spisu i napadnutých rozhodnutí vyplýva, ţe ţalobca
nevedel uviesť presnú adresu skladových priestorov, napriek prísľubu zabezpečiť
fyzickú obhliadku technologického zariadenia ani po viacnásobných výzvach správcu
dane adresu skladových priestorov neuviedol a fyzickú obhliadku tovaru správcovi
dane vykonať neumoţnil.
Ţalobca sa bránil tým, ţe nie je vlastníkom objektu, v ktorom sa technologické
zariadenie nachádza a je vecou vlastníka nehnuteľností, kedy a či umoţní ţalobcovi
alebo správcovi dane vstup do nehnuteľnosti. Správca dane napriek preverovaniu
miesta uskladnenia predmetnej technológie u ţalobcu, ako aj u spoločnosti G. s.r.o.
nezistil adresu miesta uskladnenia technológie.
Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, ţe správca dane opakovane vyzýval
ţalobcu na predloţenie dokladov a dôkazov ku vykonávanej daňovej kontrole,
vrátane zabezpečenia obhliadky deklarovaného tovaru. Ţalobca svoje povinnosti
nesplnil, resp. plnil len čiastočne.
Z obsahu administratívneho spisu, ako aj napadnutých rozhodnutí ďalej
vyplýva, ţe správca dane v spolupráci s Colným riaditeľstvom SR a s Colným
úradom Michalovce zistil, ţe ţalobca ako deklarant poţiadal o vystavenie colného
vyhlásenia – reţim vývoz tovaru do Ruskej federácie na tovar označený ako „Linka
na sušenie obilia a granulačná linka repasovaná pouţitá“, pričom tovar bol
deklarovaný v 25 poloţkách colného vyhlásenia v mnoţstve 68 nákladových
kusov naloţených na 10 vagónoch. Príjemcom uvedeným na vývoznom JCD
a na odberateľskej faktúre č. 2008003 vo výške 463.769.768,- Sk bez DPH
s dátumom dodania 15.august 2008 bola uvedená spoločnosť O., Kurskaja oblasť.
Správca dane v spolupráci s Colným úradom Michalovce vykonal dňa
23.októbra 2008 obhliadku tovaru deklarovaného ţalobcom ako deklarantom, ktorý
mal byť vyvezený na základe podaného colného vyhlásenia a zistil, ţe sa nejedná
o novú, ani o repasovanú technológiu bubnovej sušiarne BS6 tak, ako to deklaroval
ţalobca predloţenými dodávateľskými faktúrami vystavenými dodávateľom G. s.r.o.,
z ktorých si ţalobca uplatnil odpočítanie dane. Tovar naloţený na ţelezničných
vozňoch bol charakteru opotrebovaných a pouţitých dielov, jednalo sa o neodborne
demontované diely, poškodené, lokálne deformované, ktoré nemali povahu nových
ani repasovaných dielov linky BS6. Bolo vykonané miestne zisťovanie, v rámci
ktorého bola vykonaná obhliadka predmetného tovaru znalcom Dipl. Ing. I. H.,
zapísaným v zozname znalcov tlmočníkov a prekladateľov vedeným Ministerstvom
spravodlivosti SR odbor doprava cestná, strojárstvo, odvetvie: odhad hodnoty
strojových zariadení, ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 140/2008. Zo záverov
znaleckého posudku vyplýva, ţe v tomto prípade sa jedná o technologické komplexy,
ktoré sa vyrábali v rokoch 1970-1990 bez komplexného prevedenia repasných prác
a modernizácie nie sú schopné spĺňať poţadované parametre, predmetné stroje,
skupiny strojov a dielov v stave, ako sa nachádzali pri obhliadke, nespĺňajú základné
technické normy a predpisy na bezpečnú prevádzku, sú technicky a morálne
zastaralé, ich technický stav je taký, ţe je problematické ich pouţiť prípadne aj ako
náhradné diely.
Správca dane v spolupráci s Colným úradom Michalovce na základe údajov
poskytnutých Kurskou colnicou, Ruská federácia, zabezpečil vyjadrenie prokuristu
a zástupcu generálneho riaditeľa spoločnosti O., z ktorého je zrejmé, ţe ţiadny
písomný ekonomický kontrakt medzi ţalobcom a spoločnosťou O. nebol uzatvorený,
10 2Sžf/28/2010
so slovenskou firmou bola uzatvorená len ústna dohoda na objednávku sušiacich
zariadení pre P. účely.
Z kúpnopredajnej zmluvy nachádzajúcej sa v administratívnom spise uzavretej
medzi spoločnosťou L. s.r.o. a spoločnosťou O., z 31.decembra 2007 vyplýva, ţe
predávajúci (ţalobca) sa zaviazal počas roku 2008 dodať na základe písomnej
objednávky od kupujúceho tovar, pričom súčasťou kúpnej zmluvy bola objednáv ka -
špecifikácia z 10.októbra 2007, v ktorej bola uvedená špecifikácia dodávky: 1 ks
sušiarne zrna BS, 1 ks technológie na spracovanie zrna – sušiareň B. a linka na
spracovanie mäsa a hydiny v počte 5-6 kusov.
Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Dipl. Ing. I. H., vyplýva, ţe
popis a špecifikácia vyváţaného tovaru bola prevedená len na základe vizuálnej
ohliadky tak, ako boli jednotlivé časti strojov prípadne skupiny naloţené na
vozňoch, tieto však boli bez výrobných štítkov a identifikácie, na základe ktorej by
ich bolo moţné identifikovať vo vzťahu k deklarovanej colnej aj účtovnej evidencii.
Znalec pripustil, ţe niektoré skupiny mohli byť niekedy súčasťou technologických
komplexov na úpravu a spracovanie obilnín, avšak vzhľadom na to, ţe deklarované
stroje boli v rozobratom stave neodborne, chaoticky a náhodne naloţené na viacerých
vozňoch, pričom delenie stroja bolo prevedené bez technických zásad, časť strojov
bola natretá základným náterom, pričom materiál pod náterom nebol upravený
spôsobom podľa platných STN, pod náterom sa nachádzala korózia, diely boli
lokálne deformované, poškodené a nekompletné, neboli repasované a ani iným
spôsobom opravované a početnosť i hmotnosť deklarovaného tovaru na jednotlivých
vozňoch bola rozdielna a vzájomne nekorešpondovala.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo moţné identifi kovať, ktoré
diely a či vôbec, patria do technológie sušiacej alebo pozberovej linky, avšak
v deklarovanom tovare neboli určite zariadenia určené na spracovanie mäsa, prípadne
výrobu mäsových výrobkov. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, ţe skutočné
11 2Sžf/28/2010
a deklarované hmotnosti sú rozdielne, diely naloţené na vozňoch nezodpovedajú
skupinám technológie, ktorá by mala byť opakovane zmontova ná a uvedená do
prevádzky schopného stavu a znalec vyslovil technický názor, ţe tieto diely sú
deklarované v dokladoch len formálne.
Pokiaľ išlo o procesné námietky ţalobcu, z obsahu administratívneho spisu
krajský súd zistil, ţe správca dane jednotlivé upovedomenia o plánovanom výsluchu
svedkov samotným správcom dane, alebo prostredníctvom doţiadaného správcu
dane, doručoval nielen splnomocnenej zástupkyni ţalobcu na adresu trvalého
bydliska, ale i daňovému subjektu na adresu jeho sídla, ktorú si nahlásil pri plnení
registračnej alebo oznamovacej povinnosti, o čom svedčia jednotlivé upovedomenia
o vypočutí svedkov opatrené doručenkami poštového úradu. V administratívnom
spise sa nachádza plnomocenstvo z 5.mája 2008, ktorým ţalobca v daňovom konaní
splnomocnil J. F., externú ekonómku firmy, na všetky právne úkony okrem tých,
ktoré sú uvedené na plnomocenstve z 21.februára 2007, uzavretého s JUDr. J. C.
(zastupovanie dane z príjmov právnických osôb za roky 2004, 2005). Podľa obsahu
plnomocenstva vystaveného v zmysle § 9 zákona o správe daní na zastupovanie
daňového subjektu (ţalobcu) v daňovom konaní vyplýva, ţe ţalobca o. i. splnomocnil
splnomocnenkyňu na komunikáciu so správcom dane, na zastupovanie ţalobcu na
ústnom pojednávaní a miestnom zisťovaní, na zastupovanie počas daňovej kontroly
a pri záverečnom prerokovaní protokolu o daňovej kontrole, ako aj na prijímanie
doručovaných písomností. Podpis splnomocniteľa je na základe § 9 ods. 3 zákona
o správe daní na plnomocenstve úradne overený notárom. Predmetné plnomocenstvo
bolo zo strany splnomocnenkyne (J. F.) vypovedané písomne 23.marca 2009, pričom
podpis p. F. je úradne osvedčený a predmetná výpoveď bola správcovi dane doručená
26.3.2009.
Z protokolov vyhotovených na základe vykonaných kontrol za účelom zistenia
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac február, marec
a apríl 2008 vyplýva, ţe ich súčasťou je podrobné opísanie výsledku miestneho
12 2Sžf/28/2010
zisťovania vykonaného správcom dane v súčinnosti s Colným úradom Michalovce,
vrátane záverov vyplývajúcich zo znaleckého posudku č. 140/2008 .
Z administratívneho spisu krajský súd ďalej zistil, ţe správca dane vyzval
ţalobcu na vyjadrenie sa k protokolom výzvou z 19.decembra 2008, ktorá bola
doručená splnomocnenej zástupkyni ţalobcu 29.decembra 2008 s tým, ţe bol určený
termín na prerokovanie protokolov na deň 30.január 2009 a ţalobca bol poučený
o moţnosti podania písomného vyjadrenia k protokolom v lehote 8 dní. Z úradného
záznamu z 30.januára 2009, vyhotoveného správcom dane vyplýva, ţe ţalobca ani
splnomocnený zástupca ţalobcu sa prerokovania protokolov z kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie február,
marec a apríl 2008 nezúčastnili, v dôsledku čoho sa deň 30.január 2009, určený
výzvou v zmysle § 15 ods. 2 zákona o správe daní, povaţuje za deň prorokovania
a doručenia protokolov.
Na základe zisteného skutkového stavu dospel krajský súd k záveru,
ţe ţalobca pri uplatňovaní nároku na odpočet DPH predloţil daňové doklady, ktoré
sú však pouţiteľné len vtedy, ak je nepochybné, ţe v nich uvedené údaje odráţajú
skutočnosť. Vykonanou daňovou kontrolou a šetreniami v daňovom konaní bolo,
podľa názoru krajského súdu, správcom dane spochybnené uskutočnenie sporných
zdaniteľných plnení. Správca dane a následne ţalovaný vyhodnotili podrobne
vykonané dokazovanie so záverom, ţe ţalobca v priebehu daňového konania
nepreukázal, ţe došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia, čo je základná
podmienka pre uplatnenie odpočtu dane.
Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca v priebehu daňového konania
hodnoverne nepreukázal, ţe došlo k dodaniu (uskutočneniu) sporných zdaniteľných
plnení, ku ktorým malo dôjsť na základe kúpnych zmlúv uzavretých medzi ţalobcom
a spoločnosťou G. s.r.o.. Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu nepodarilo
právne relevantným spôsobom vyvrátiť pochybnosti o tom, či a ako sa plnenie,
13 2Sžf/28/2010
z ktorého si ţalobca nárok na odpočítanie DPH uplatnil uskutočnilo a kto ho
uskutočnil, a preto mu nebol nárok na odpočet DPH uznaný. Ţalobca síce
preukazoval uskutočnenie dodávky fakturovaného plnenia dodávateľskými faktúrami,
kúpnymi zmluvami, dodacími listami, preberacími protokolmi , potvrdením
uskladnenia technológie a príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi,
avšak vierohodnosť a pravdivosť týchto dokladov bola rozsiahlym šetrením správcu
dane spochybnená zisteniami získanými z výsluchov svedkov (konateľov spoločnosti
G. s.r.o., I. s.r.o., L. R. s.r.o.), rozpormi vo výpovediach konateľa ţalobcu a bývalého
konateľa spoločnosti G. s.r.o., výpoveďou samotného konateľa ţalobcu, ktorý
správcovi dane napriek opakovaným výzvam neoznačil adresu skladu, v ktorom mal
byť dodaný tovar uskladnený a neumoţnil mu jeho fyzickú obhliadku. Krajský súd
zdôraznil, ţe ţalobca napriek viacnásobným výzvam správcu dane na predloţenie
dôkazov preukazujúcich nadobudnutie tovaru tieto nepredloţil, nepodal vysvetlenie
k nesúladu predmetu fakturácie a predmetu kúpnej zmluvy, nepredloţil údaje
týkajúce sa názvov a adries výrobcov technologického zariadenia, certifikát,
označenie série alebo typu dodávaného tovaru, výrobné číslo resp. rok výroby
technologického zariadenia. Pochybnosti ohľadne identifikácie dodaného tovaru od
spoločnosti G. s.r.o. neboli odstránené ani šetrením správcu dane, ktorý vykonal
v súčinnosti s Colným úradom Michalovce fyzickú obhliadku ţalobcom
deklarovaného vývozu tovaru pre spoločnosť O. v Kurskej oblasti, z ktorého taktieţ
nevyplynul jednoznačný záver o tom, ţe tovar vyváţaný a deklarovaný ţalobcom je
totoţný s tovarom, ktorý bol deklarovaný ako tovar dodaný spoločnosťou G. s.r.o.
a ktorého dodávka bola fakturovaná faktúrami, z ktorých si ţalobca uplatnil
nadmerný odpočet DPH za mesiac február, marec a apríl 2008. Krajský súd ďalej
poukázal na to, ţe dôkazná povinnosť v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní
spočíva na daňovom subjekte, pretoţe ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho
daňového priznania. Pod dôkaznou povinnosťou je treba chápať presné skutkové
vymedzenie činností a označenie dôkazov preukazujúcich tvrdenia daňového
subjektu. Ţalobca bol vyzvaný na predloţenie všetkých dôkazov, na základe ktorých
by bolo moţné preukázať, či skutočne došlo k uskutočneniu deklarovaného
14 2Sžf/28/2010
zdaniteľného plnenia a v akom rozsahu. Ţalobca takéto dôkazy v daňovom konaní
nepredloţil a uskutočnenie zdaniteľného deklarovaného plnenia preukazoval
len dokladmi, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola v daňovom konaní
spochybnená. Podľa názoru krajského súdu odôvodnenie napadnutých rozhodnutí
ţalovaného i prvostupňových správnych rozhodnutí zodpovedá priebehu sporového
daňového konania, sú v nich ustálené sporné skutočnosti, pričom ţalovaný aj správca
dane sa s nimi v dostatočnom rozsahu vysporiadali. Pokiaľ ţalobca namietal,
ţe v prípade potreby mal správca dane vykonať ďalšie dokazovanie, alebo mal
vykonať konfrontáciu, resp. odstrániť rozpory bez toho, aby takéto dôkazy navrhol
samotný ţalobca, krajský súd poukázal na to, ţe správcovi dane takáto povinnosť
vzhľadom na ustanovenie zákona o správe daní nevyplýva. Pokiaľ ţalobca predloţil
v konaní pred súdom prvého stupňa vyhlásenie kupujúceho, krajský s úd poukázal
na to, ţe pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia predchádzajúceho
postupu ţalovaného v zmysle § 250i ods. 1 OSP vychádza súd zo zisteného
skutkového stavu, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia, pričom
zistenie skutkového stavu je v pôsobnosti správneho orgánu, pričom skúma,
či napadnuté rozhodnutie vychádza zo zisteného skutkového stavu a či tento bol
zistený spoľahlivo. Z uvedeného dôvodu krajský súd nemohol prihliadnuť
na ţalobcom predloţený úradný preklad vyhlásenia kupujúceho zo 4. augusta 2009,
ktorý ţalobca predloţil aţ v konaní začatom na základe ţalôb o preskúmanie
napadnutých rozhodnutí ţalovaného, ktorého úradný preklad bol doručený súdu
19.októbra 2009. Pokiaľ ţalobca vo svojich ţalobách namietal nesprávny procesný
postup správcu dane a poukazoval na procesné pochybenie z dôvodu porušenia § 2
ods. 1, § 15 ods. 5 písm. e/ a § 17 zákona o správe daní, pričom namietal skutočnosť,
ţe splnomocnenie udelené ţalobcom v daňovom konaní p. J. F. nebolo udelené ako
generálna plná moc, ale len na zastupovanie na ústnom pojednávaní, toto
splnomocnenie však nebolo podľa ţalobcu udelené v rozsahu podľa § 15 ods. 5
písm. e/ zákona o správe daní na kladenie otázok svedkom, krajský súd
sa s námietkou ţalobcu týkajúcou sa procesného postupu daňových orgánov
v súvislosti s odňatím práva klásť svedkom otázky nestotoţnil. Naopak, v celom
15 2Sžf/28/2010
rozsahu prijal argumentáciu ţalovaného vyslovenú tak v napadnutých rozhodnutiach,
ako aj vo vyjadrení ţalovaného k ţalobe. Splnomocnenie na zastupovanie ţalobcu
v daňovom konaní udelené 5.mája 2008 p. J. F., ktoré spĺňa náleţitosti stanovené
v § 9 ods. 3 zákona o správe daní obsahuje splnomocnenie menovanej na všetky
právne úkony okrem tých, ktoré sú uvedené v plnomocenstve uzavretom s JUDr. J.
C., pričom z obsahu splnomocnenia jednoznačne vyplýva, ţe p. J. F. bola oprávnená
splnomocniteľa (ţalobcu) zastupovať, o. i. aj na ústnych pojednávaniach a miestnych
zisťovaniach, ako aj prijímať doručované písomnosti. Krajský súd poukázal na to, ţe
zo správneho spisu vyplýva, ţe správca dane postupoval v súlade s § 17 ods. 5
zákona o správe daní a písomnosti doručoval zástupkyni s plnomocenstvom pre celé
daňové konanie, okrem iného jej doručoval upovedomenia o vypočutí svedkov, ako
aj upovedomenia o miestnom šetrení, pričom samotná splnomocnená zástupkyňa bola
podľa udelenej plnej moci oprávnená zastupovať ţalobcu na ústnych pojednávaniach
a teda aj klásť svedkom otázky vyuţívajúc oprávnenie podľa § 15 od s. 5 písm. e/
zákona o správe daní. Tým, ţe sa splnomocnená zástupkyňa ţalobcu na ústne
pojednávania, výsluchy svedkov a miestne zisťovania nedostavila, hoci bola o nich
riadne upovedomená, resp. konanie týchto ústnych pojednávaní a miestnych
zisťovaní svojmu splnomocnencovi neoznámila tak, aby mohol vyuţiť moţnosť
zúčastniť sa na výsluchu a sám vyuţiť zákonom dané právo klásť otázky
vypočúvaným svedkom, sa ţalobca podľa názoru krajského súdu sám zbavil tohto
oprávnenia, keď toto právo z vlastnej vôle nevyuţil. Za odopretie práva klásť otázky
svedkom by bolo moţné povaţovať taký postup správneho orgánu, pri ktorom by
ţalovaný neupovedomil ţalobcu, resp. jeho splnomocneného zástupcu o termíne
výsluchu svedkov. V predmetnom konaní bolo navyše preukázané, ţe správny orgán
doručoval písomnosti aj na adresu samotného ţalobcu – L. s.r.o. na adresu jej sídla,
ktorú nahlásil správcovi dane pri plnení svojej registračnej povinnosti. Tým, ţe
ţalobca v skutočnosti na tejto adrese nesídlil a zásielky na tejto adrese nepreberal, sa
sám pripravil o moţnosť vyuţitia svojich zákonom daných práv. Ţalovaný
nepochybil ani pri doručovaní písomností ţalobcovi (v období po vypoved aní plnej
16 2Sžf/28/2010
moci splnomocnenej zástupkyne ţalobcu), keď písomnosti ţalobcovi doručoval
na adresu jeho sídla v súlade s § 17 ods. 10 zákona o správe daní.
Taktieţ podľa názoru krajského súdu v konaní nebolo zistené porušenie
ustanovení zákona o správe daní tým, ţe ţalobcovi nebolo umoţnené byť prítomným
pri vykonávaní znaleckého úkonu a šetrenia na mieste samom a za tým účelom klásť
znalcovi otázky, pretoţe takéto právo mu z ustanovení zákona o správe daní
neprislúcha. Ţalobca má podľa § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní právo klásť
znalcom otázky len pri ústnom pojednávaní. Aj tvrdenie ţalobcu, ţe v daňovom
konaní bolo porušené jeho právo vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej
kontrole, najmä vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu, je v rozpore s obsahom
správneho spisu, pretoţe správca dane riadne a včas doručil ţalobcovi protokoly
o daňovej kontrole, poučil ho o práve vyjadriť sa k nim do 8 pracovných dní
od doručenia výzvy v zmysle § 15 ods. 10 zákona o správe daní, ako aj o termíne
ústneho prejednania protokolov.
Ţalobca však nevyuţil ani právo vyjadriť sa k výsledkom znaleckého
dokazovania, zisťovania správcu dane a ani právo zúčastniť sa prerokovania
protokolov. Skutočnosť, ţe ţalobca sa nevyjadril k záverom a zisteniam správcu
dane, prejednania protokolov sa nezúčastnil, nezúčastnil sa ani na vypočutí svedkov,
o ktorých výsluchu bol upovedomený a v priebehu celého daňového konania
nenavrhol ich prípadnú konfrontáciu, resp. odstránenie správcom dane zistených
rozporov, nemôţu byť tieto skutočnosti pripočítané na ťarchu daňových orgánov,
pretoţe za vyuţívanie, resp. nevyuţívame svojich zákonných práv a s tým spojené
následky nesie zodpovednosť, s poukazom na prejednávaciu zásadu platnú
v daňovom konaní, sám ţalobca.
Krajský súd zdôraznil, ţe z obsahu správneho spisu vyplýva, ţe správne
orgány vykonali dokazovanie a šetrenie v súlade so zásadami daňového konania
uvedenými v § 2 zákona o správe daní v súčinnosti so ţalobcom, ktorý však nesplnil
17 2Sžf/28/2010
svoje povinnosti v zmysle § 15 ods. 6 písm. e/ zákona o správe daní, ktoré
ustanovenie mu ukladá povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky
dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, resp. predloţil také dôkazy, ktoré
nepostačovali na preukázanie uplatneného nároku na priznanie nadmerného odpočtu
DPH a stotoţnil sa so záverom správneho orgánu, ktorý logicky vyplýva
z vykonaného dokazovania, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno, a preto nebolo
moţné uznať nadmerný odpočet DPH v ţalobcom uplatnenej výške.
Podľa názoru krajského súdu správny orgán sa svojím postupom nedopustil
v ţalobe tvrdeného porušenia práv ţalobcu a postupoval v súlade s ustanoveniami
zákona o správe daní , ako aj zákona o DPH, keď vychádzal zo skutkového stavu
zisteného z dokladov ţalobcu a dôkazov získaných vlastným šetrením.
Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho
zástupcu, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe
ţalobe vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutia ţalovaného, nakoľko právne
a skutkové vyhodnotenie urobené krajským súdom je nesprávne. Konkrétne
nesúhlasil so závermi krajského súdu o tom, ţe ţalobca nepreukázal dodanie tovaru.
Podľa jeho názoru doklady predloţené v spisovom materiály sú dostatočné
na preukázanie splnenia podmienok pre nadmerný odpočet DPH, pretoţe dodanie
predmetnej technológie a jej uskladnenie bolo preukázané vyhlásením spoločnosti G.
s r. o. z 12.mája 2008. Tieţ poukázal na to, ţe krajský súd postupoval v rozpore so
zákonom, keď nevyhodnotil čestné vyhlásenie kupujúceho zo dňa 04.08.2009
o dodaní tovaru, ktoré nie je moţné povaţovať za nový dôkaz len preto, ţe úradný
preklad tohto vyhlásenia bol doručený súdu aţ 8.októbra 2009. Namietal aj
porušenie princípu daňovej neutrality a prenos zodpovednosti dodávateľských firiem
za nesplnenie povinností voči správcovi dane na ţalobcu. Ďalej zopakoval námietky
o údajnom porušení jeho procesných práv v správnom konaní, neplatnosť
splnomocnenia udeleného p. J. F. ako generálneho splnomocnenia a spochybňoval
závery znaleckého posudku súdneho znalca Dipl. Ing. I..
18 2Sžf/28/2010
Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril listom z 18.júna 2010, v ktorom
ţiadal rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť, pričom poukázal na to,
ţe v odvolaní ţalobca uvádza rovnaké námietky ako v ţalobe, ku ktorým sa ţalobca
uţ vyjadroval a s ktorými sa podľa názoru ţalovaného krajský súd v napadnutom
rozsudku dostatočne vysporiadal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods.2 OSP
preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods.2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP
s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred
na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.supcourt.gov.sk, a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. mája 2011 podľa § 156 ods.1 a 3 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania
nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo
alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
Podľa ods. 2 písm. a), platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ
s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť
platiteľovi dodané.
19 2Sžf/28/2010
Podľa § 29ods. 1 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane,
ktorý vedie daňové konanie.
Podľa ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie
daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.
Podľa ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní
alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov
vedených daňovým subjektom.
Vzhľadom na obsah a rozsah odvolania a jeho špecifikáciu sa odvolací súd
pri preskúmavaní rozsudku krajského súdu sústredil len na tú jeho časť, ktorá sa týkala
vyhodnotenia dôkazu – čestného prehlásenia kupujúceho a námietok týkajúcich
sa znaleckého posudku, nakoľko námietky týkajúce sa procesných pochybení
ţalovaného boli totoţné s námietkami uvedenými v ţalobe, s ktorými sa krajský súd
dostatočne vysporiadal a námietky týkajúce sa vyhodnotenia skutkového stavu boli
taktieţ totoţné s tými, ktoré ţalobca uviedol uţ v ţalobe.
Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie kupujúceho zo 4.augusta 2009, odvolací súd
súhlasí s názorom ţalobcu, ţe úradný preklad tohto dokladu, predloţený krajskému
súdu 8.októbra 2009, sám osebe nemôţe byť povaţovaný za nový dôkaz. Avšak
zároveň odvolací súd poukazuje na to, ţe predmetné čestné prehlásenie bolo vystavené
kupujúcim aţ 4.augusta 2009, t. j. po ukončení daňovej kontroly (31.januára 2009),
pričom v celom daňovom konaní ţalobca takýto dôkaz nespomenul ani jeho vykonanie
nenavrhol, ale tento predloţil aţ v konaní pred súdom. Krajský súd potom v zmysle
ustálenej judikatúry nie úradný preklad, ako sa mylne domnieva ţalobca, ale samotné
čestné prehlásenie zo 4. augusta 2009 odmietol ako nový dôkaz v súdnom konaní
vykonať.
20 2Sžf/28/2010
S takýmto postupom krajského súdu by bolo moţné súhlasiť vzhľadom
na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej predmetom
súdneho prieskumu môţu byť len tie námietky vznesené v ţalobe (ţalobné dôvody),
ktoré uţ boli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane
a s ktorými sa musel ţalovaný ako odvolací orgán vysporiadať vo svojom
druhostupňovom rozhodnutí napadnutom ţalobou. Inak by potom preskúmavacie súdne
konanie nahrádzalo inštitút odvolacieho konania ako nevyhnutného predpokladu na
podanie ţaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného súdom podľa druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Avšak v danom prípade tento nový dôkaz mal podporiť tvrdenia a námietky
ţalobcu uvádzané uţ v správnom konaní, ţe odberateľovi O. v Ruskej federácii bol
skutočne dodaný ţalobcom deklarovaný tovar. Za takýchto okolností potom krajskému
súdu nič nebránilo v tom, aby sa s predloţeným dôkazom zaoberal a tento vyhodnotil.
Odvolací súd, ktorý sa inak stotoţnil s rozsudkom krajského súdu v celom
rozsahu povaţuje preto po vyhodnotení tohto dôkazu za potrebné zdôrazniť, ţe tento
dôkaz sám osebe nemohol ovplyvniť správnosť rozhodnutia krajského súdu.
V kontexte iných vykonaných dôkazov totiţ nijakým spôsobom nespochybňuje
závery krajského súdu o tom, ţe ţalobca nevyviezol ruskému partnerovi ním
deklarovaný tovar a taktieţ nebol spôsobilý spochybniť ani tú skutočnosť, ţe ţalobca
nepreukázal kúpu predmetného technologického zariadenia od spoločnosti G. s r.o..
Odvolací súd zdôrazňuje, ţe znalecký posudok súdneho znalca Dipl. Ing. I. H
jednoznačne dokazuje, ţe zariadenie ktoré bolo naloţené na nákladných vagónoch
vlakovej súpravy a pripravené na vývoz pre spol. O v Ruskej federácii, bolo nefunkčné,
nepouţiteľné, zastarané a opotrebované, ktorého kvalita ako aj hodnota bola v rozpore
s deklarovanými údajmi, keďţe podľa znalca, ak by bolo na vagónoch naloţené
ţalobcom deklarované mnoţstvo tovaru, potom by muselo ísť o tovar, z ktorého by bolo
21 2Sžf/28/2010
moţné poskladať nie jedno, ale dve technologické zariadenia, čo zjavne nezodpovedalo
mnoţstvu a kvalite naloţeného tovaru, z ktorého sa nedalo podľa znalca poskladať ani
jedno funkčné zariadenie. Z charakteru ohliadnutých dielov sa podľa znalca dalo usúdiť,
ţe mohlo ísť o časti technológie na úpravu a spracovanie obilia prípadne obdobných
plodín vyrábaných od roku 1970 – 1990 aţ 1993, v kaţdom prípade však o stroje resp.
strojné zariadenia, ktoré sú v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 492/2004 Z. z. výrazne po prognózovanej dobe ţivotnosti ( znalecký
posudok bod 3.3., 3.4.,3.5.a 3.6; bod 4. a 5záveru).
Zo znaleckého posudku tieţ vyplýva, ţe v ţiadnom prípade nemohlo ísť
ani o repasované zariadenie, nakoľko ohliadaný tovar bol hlboko skorodovaný,
neodborne natretý základným náterom, neodborne demontovaný a na mnohých miestach
zdeformovaný.
Zo znaleckého posudku tieţ vyplýva, ţe v uvedenej colnej deklarácii, prípadne
v účtovných dokladoch, ktoré sú súčasťou kúpnych zmlúv sú uvádzané ceny, ktoré
nezodpovedajú reálnej situácii na trhu, nakoľko posledná známa cena pozberovej linky
BS6s príslušenstvom bola 4 500 000,-Kčs bez dane z obratu, súčasná cena repasovanej
linky sa pohybuje okolo 2 000 000,- aţ 2 500 000,- Kč bez DPH a podobné cenové
relácie sú aj v prípade veţovej sušiarne (bod 4.0. znaleckého posudku).
Čestné prehlásenie taktieţ nedokazovalo, ţe ţalobca by dodal ruskému partnerovi
iný tovar neţ ten, ktorý bol ohliadnutý znalcom, nie je z neho moţné zistiť,
aké konkrétne technologické zariadenie od ţalobcu prevzal ani kedy, akým spôsobom
a v akej výške bola zaplatená kúpna cena. Preto v tomto kontexte sa tento dôkaz javí
ako nevierohodný.
A napokon dodatočne predloţené čestné prehlásenie nepreukazovalo
a ani nemohlo preukázať, tú skutočnosť, ţe ţalobcovi bolo dodané technologické
zariadenie – bubnová sušiareň BS6 s granulačnou linkou GL6 s horákom MHD 200E
22 2Sžf/28/2010
so špirálovým prihrňovačom SP 1000 a s podúrovňovou prijímacou linkou zrnín
a sušiace zariadenie typ PG1N-160T určené na sušenie obilia, sypkých materiálov
rôznej vlhkosti na poţadovanú vlhkosť B. Bl-15 veţová sušiareň.
Navyše ako vyplýva z administratívneho spisu, toto zariadenie napriek jeho
nadrozmernosti nikto nikdy nevidel a jeho „existenciu“ opieral ţalobca iba o výpoveď
Ing. H. a potvrdenie spol. G. s r. o. z 12.mája 2008 o uskladnení technológie, avšak toto
potvrdenie mohol vystaviť v mene spoločnosti len Ing,. H., ktorý bol v tom čase jediným
konateľom tejto spoločnosti.
Na druhej strane ţalobca neodôvodnil, prečo si nezaobstaral predmetné čestné
prehlásenie uţ v daňovom konaní, resp. ak takéto mal, prečo ho správnym orgánom
nepredloţil.
Pokiaľ ide o námietky ţalobcu týkajúce sa nejednoznačnosti záverov znaleckého
posudku, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedený rozbor niektorých jeho častí, ktorý
jednoznačne preukazuje, ţe vety uvádzané ţalobcom v odvolaní sú neúplné, vytrhnuté
z kontextu a jeho tvrdenia nemajú oporu v samotnom znaleckom posudku.
Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis
ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite
vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom
konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie
bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací
súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by
mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutia ţalovaného sú i podľa
názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného
stavu. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych
23 2Sžf/28/2010
orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavanými rozhodnutiami ţalovaného
správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho
názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny.
Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia
krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne
a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami
ţalobcu.
Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli veľkej časti totoţné
s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa
krajský súd náleţite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu
nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP
potvrdil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom ich
náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v konaní nebol úspešný, a ţalovanému ţiadne
trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 18. mája 2011
JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová