Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_47Ek-2543-2022.pdf
PDF · 83.3 KB
Case nature
Subarea
47Ek/2543/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 976 81 Podbrezová, t. č. ÚVTOS Banská Bystrica-Kráľová, Sládkovičova 80, 974 05 Banská Bystrica, o vymoženie 271,84 EUR s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, so sídlom exekútorského úradu Jantárová 30, 040 01 Košice, ktorý ju vedie pod sp. zn. 74EX 977/22, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/2543/2022 zo dňa 09.11.2023, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 47Ek/2543/2022 zo dňa 09.11.2023 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.11.2022 domáhal od povinného vymoženia 271,84 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. 2221470177 zo dňa 17.08.2022 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25.10.2022 (ďalej aj ako ,,exekučný titul“).
2. Súd dňa 14.11.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Marián Jurina, so sídlom exekútorského úradu Ul. Št. C. XX, XXX XX D..
3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 47Ek/2543/2022 zo dňa 09.11.2023 návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník v podstate uviedol, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnil. Výkaz nedoplatkov č. 12221470177 zo dňa 17.08.2022 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, nadobudol právoplatnosť 08.09.2022 a vykonateľnosť dňa 25.10.2022. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tiež uviedol, cit.: „Námietku voči výkazu nedoplatkov číslo 2221470117 som nepodal, keď že som uznal tento predmetný výkaz nedoplatkov ako svoj dlh“, a teda súd má za preukázané, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1,2 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj samotná exekúcia sa začali dôvodne. K žiadosti povinného o možnosť splnenia vymáhaného nároku v splátkach od apríla 2024 súd uviedol, že uvedené nie je dôvodom, pre ktorý by súd mal exekúciu zastaviť. Súd zároveň poukázal na ustanovenie § 61g zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení od 01.04.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), v zmysle ktorého môže povinný požiadať exekútora, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok v splátkach, pričom tento (súdny exekútor) splátky povinnému povolí, a to za predpokladu splnenia zákonom predpokladaných podmienok. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že otázka povolenia realizácie splátok zo strany povinného vo vzťahu k vymáhanému nároku v exekúcii je v pôsobnosti povereného súdneho exekútora, a nie súdu, ktorý rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval na svoju finančnú
situáciu s tým, že je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody. Súd konštatoval, že uvedené tvrdenia povinného nie sú dôvodmi na zastavenie exekúcie. Pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na svoju momentálnu nepriaznivú finančnú situáciu, súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetnosť či nepriaznivá finančná situácia nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d). S ohľadom na vyššie uvedené súd uzatvoril, že exekučné konanie ako i samotné exekúcia sú dôvodné, kedy oprávnený z dôvodu, že zo strany povinného nedošlo k splneniu dlhu v zmysle vykonateľného exekučného titulu riadne a včas podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom práve podanie návrhu na vykonanie exekúcie je prostriedkom, ako zabezpečiť uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu a dobrovoľne sa nesplnil. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie preto nemožno považovať za zjavné zneužitie práva ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto tvrdenia povinného v uvedenom smere považoval za nedôvodné. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate namietal, že s oprávneným komunikoval písomne v záujme vyriešenia nedoplatku v splátkach využijúc vyjadrenie k jeho žiadosti od oprávneného o odklad úhrady nedoplatku zo dňa 02.09.2022 a oznámil schopnosť splatiť nedoplatok v splátkach od 31.04.2024 po prepustení z ÚVTOS využijúc zákonné ustanovenie, kde zákon takúto možnosť odkladu zákonom stanovenej povinnosti platenia poistného neupravuje. Povinný upozornil na svoju dočasnú platobnú neschopnosť počas výkonu trestu odňatia slobody. Povinný dal opätovne do pozornosti, že mu nebol doručený návrh na vydanie platobného rozkazu ako aj samotný rozkaz, návrh na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, pričom nie je preukázané, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade s ustanoveniami CSP a Exekučného poriadku. Celé exekučné konania ako aj exekúcia sa začali nedôvodne a hlavne nezákonne. Súd neskúmal súlad právneho poriadku, či zákonne alebo nezákonne došlo k exekučnému titulu a povereniu na vykonanie exekúcie. K sťažnosti pripojil žiadosť o splátkový kalendár adresovanú oprávnenému zo dňa 22.09.2022.
5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že trvá na svojom stanovisku k návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený berie s plnou vážnosťou na vedomie aktuálnu nepriaznivú situáciu povinného, avšak zákon o zdravotnom poistení neumožňuje odklad úhrady nedoplatku na verejnom zdravotnom poistení. Taktiež výkon trestu odňatia slobody nezbavuje takúto osobu práva nadobúdať majetok, resp. oprávnenému nie je známa skutočnosť, že by povinnému bol uložený trest prepadnutia majetku, či iné konanie, ktorým by bol majetok povinného inak zabezpečený. Oprávnený poukázal aj na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. b) z. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v platnom znení: „Poistenec, ktorý je dlžníkom podľa § 25a ods. 1, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti15) (ďalej len „neodkladná starostlivosť“); to neplatí, ak ide o dlžníka, od ktorého sa dlžné poistné vymáha v exekučnom konaní, uhrádza ho formou splátok a túto skutočnosť oznámil zdravotnej poisťovni.“ Povinný bol informovaný, že môže svoj dlh čo i len čiastočne splácať, čo bude mať za následok, že získa plnú úhradu zdravotnej starostlivosti počas celej doby splácania. Povinnému bol daný do pozornosti aj § 61h zákona č. 233/1995 Z. z., kde sa uvádza, že povinný môže po splnení určitých podmienok podať žiadosť o odklad exekúcie. Na základe vyššie uvedeného oprávnený aj naďalej trval na pokračovaní exekúcie a plne sa stotožnil so stanoviskom súdu v uznesení zo dňa 09.11.2023.
6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. Podľa § 239 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
14. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal sťažnosť povinného, ktorú podal proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktorým jej návrh na zastavenie exekúcie zamietol, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná. Sudca pritom v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie uznesenia vyššieho súdneho úradníka, ktorý kvalifikovane opísal dôvody, pre ktoré zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd konštatuje, že vyšší súdny úradník sa riadne, podrobne a presvedčivo vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie a rozhodol v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu toto uznesenie s poukazom na § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí obsahovať odôvodnenie. Súd napriek uvedenému k veci uvádza:
15. Povinný v podanej sťažnosti argumentoval aj inými tvrdeniami ako v podanom návrhu na zastavenie exekúcie, a to, že mu nebol doručený návrh na vydanie platobného rozkazu, ako ani samotný rozkaz, návrh na vykonanie exekúcie, pričom nebolo preukázané, že predmetné poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, exekúcia začala nedôvodne a nezákonne. V týmto tvrdeniam povinného súd uvádza, že povinný môže voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie podať v zákonnej lehote sťažnosť, v tomto prípade však môže uvádzať nové skutočnosti a dôkazy len, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné. V prípade podania sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka platí koncentrácia námietok, teda súd prihliadne len na skutočnosti, ku ktorým došlo po rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka. Exekučný súd aj so zreteľom na § 61k Exekučného poriadku ako aj so zreteľom na § 245 CSP nemôže prihliadnuť na dôkazy, ktoré mohol účastník exekúcie použiť už pri podaní návrhu na zastavenie exekúcie. Súd pripomína zásadu, že práva patria bdelým, ktorá zásada zdôrazňuje aj vlastné pričinenie sa na ochranu svojich práv a vyžaduje, aby aj strana v konaní sledovala svoje subjektívne práva a robila také kroky, v dôsledku ktorých by nedochádzalo k ich ohrozeniu a poškodeniu. Súd po preskúmaní sťažnosti povinného dospel k záveru, že povinný v sťažnosti neuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy (odoslanie žiadosti o splátkový kalendár), ktoré by nastali po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, a ani po rozhodnutí vyššieho súdneho úradníka o návrhu na zastavenie konania, práve naopak, z tvrdení povinného je zrejmé, že všetko sú to skutočnosti a dôkazy trvajúce už po dlhší čas, a preto súd pri uplatnení koncentračnej zásady na ne nemohol prihliadať. Súd zároveň ešte dopĺňa, že vyjadrenie povinného prezentované v sťažnosti o tom, že mu nebol platobný rozkaz doručený, a že exekúcia je vedená nedôvodne je zmätočné, keďže exekučným titulom je výkaz nedoplatkov č. 2221470177 zo dňa 17.08.2022 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25.10.2022 a toto tvrdenie je v diametrálnom rozpore (je protichodné) s tvrdením povinného uvedeným v návrhu na zastavenie, kde tento uviedol, že dňa 23.08.2022 prijal od oprávneného výkaz nedoplatkov č. 2221470177 zo dňa 17.08.2022 a reagoval naň listom zo dňa 02.09.2022, pričom uznal predmetnú výšku nedoplatku. Zároveň povinný opakovane v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že uznal tento predmetný nedoplatok ako svoj dlh, ktorý mieni zaplatiť.
16. Č sa týka opätovne namietanej žiadosti povinného o odklad splátok, súd povinnému znova dáva do pozornosti § 61g Exekučného poriadku, kde o povolení splnenia vymáhaného nároku v splátkach rozhoduje súdny exekútor.
17. Taktiež čo sa týka namietanej nemajetnosti povinného, sudca odkazuje na bod 15. odôvodnenia uznesenia vyššieho súdneho úradníka a opätovne uvádza, že nemajetnosť či nepriaznivá finančná situácia nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Ak v exekučnom konaní bude úkonmi súdneho exekútora preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
18. V súvislosti s prejavom nespokojnosti povinného s napadnutým rozhodnutím sudca poukazuje na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Rovnako súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS 329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.
19. Záverom súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými tvrdeniami povinného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. 03. 2005).
20. Vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vecne správne a zo sťažnosti povinného nevyplývajú žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť toto uznesenie zrušené alebo zmenené, zároveň povinný ani v podanej sťažnosti neuviedol a nepreukázal zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu sp. zn. 47Ek/2543/2022 zo dňa 09.11.2023 podľa § 250 ods. 1 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
21. Keďže si účastníci sťažnostného konania trovy tohto konania neuplatnili, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).