Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_47Ek-2543-2022.pdf
PDF · 88.36 KB
No categories available
47Ek/2543/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - Petržalka, IČO: 35 937 874, proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom 976 81 Podbrezová, t. č. ÚVTOS C. C., A. XX, XXX XX C. C., o vymoženie 271,84 EUR s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Marián Jurina, so sídlom exekútorského úradu Ul. Št. Moyzesa 50, 984 01 Lučenec, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.11.2022 domáhal od povinného vymoženia 271,84 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - výkaz nedoplatkov č. 2221470177 zo dňa 17.08.2022 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 25.10.2022 (ďalej aj ako ,,exekučný titul“). Súd dňa 14.11.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Marián Jurina, so sídlom exekútorského úradu Ul. Št. D. XX, XXX XX E..
2. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 23.11.2022. Návrh povinného bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 28.11.2022. Súdny exekútor predmetný návrh predložil súdu dňa 20.12.2022 na rozhodnutie.
3. Povinný v podaní zo dňa 24.11.2022, označenom ako Návrh na zastavenie exekúcie číslo XXXX XXX/XX-X A. F.: G. XXXX/XXXX/XXXX Okresného súdu Banská Bystrica uvádza, cit.: „Námietku voči výkazu nedoplatkov číslo XXXXXXXXXX som nepodal, keď že som uznal tento predmetný výkaz nedoplatkov ako svoj dlh ktorý mienim uhradiť. Dňa 16.09.2022 mi bolo doručené vyjadrenie k mojej žiadosti o odklad úhrady nedoplatku datované zo dňa 12.09.2022, kde s nepochopiteľných príčin túto možnosť neakceptujú. Pritom doslovne sa vyjadrujú (píšu), že možnosť odkladu stanovenej povinnosti platenia poistného zákon neupravuje, čiže kľudne by mohla pristúpiť Všeobecná zdravotná poisťovňa na neskoršiu úhradu výkazu nedoplatku, no opak je pravdou a Všeobecná zdravotná poisťovňa mi nevyšla v ústrety v tejto zložitej životnej situácií, ale napriek tomu mi poslali splátkový kalendár, ktorý je v danej situácii pre mňa nemožné tak tiež uhradiť, keďže nedisponujem finančnými prostriedkami. Napriek tomu som Všeobecnej zdravotnej poisťovni dňa 22.09.2022 odoslal mnou upravený splátkový kalendár, ako žiadosť o splátkový kalendár doručený dňa 26.09.2022, pričom plnenie, splátok, (prvá splátka) by bola realizovaná najneskôr do dvadsiateho dňa v mesiaci apríl 2024 na tri rovnomerné mesačné splátky.“ Povinný ďalej v podaní uvádza, cit.: „Všeobecná zdravotná poisťovňa opätovne zamietla moju žiadosť zo dňa 04.10.2022 doručenú 12.10.2022. Keďže zákon o odklade úhrady ročného zúčtovaniu nerieši možnosť odložiť uhradenie nedoplatku, mám za to, že v nepriaznivej životnej situácií je možné, ento predmetný výkaz nedoplatku v mojom prípade uhradiť až po výkone trestu odňatia slobody a to hlavne z dôvodu nevzniknutia účelové zvýšených a vynaložených nákladov a to aspoň do
tej doby môjho prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, kým sa nezamestnám a úhradu zrealizujem na tri rovnomerné splátky od 20.04.2024 do 20.06.2024. Z uvedených skutočností žiadam o zrušenie predmetnej exekúcie číslo XXXX XXX/XX-X, sp zn.: OS XXXX/XXXX/XXXX Okresného súdu Banská Bystrica, lebo dôvod na začatie exekúcie nebol a ani nie je. Exekúcia je predčasná a vykonanie exekúcie mi len sťaží bežný život po výkone trestu odňatia slobody a účelovo navýši dlžnú sumu. Tiež som nebol upovedomený Všeobecnou zdravotnou poisťovňou o podaní návrhu zo dňa 11.11.2022 na vykonanie exekúcie, ako aj som nebol súdom vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu oprávneného a tak tiež som nebol Okresným súdom Banská Bystrica upovedomený o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie“.
4. Poverený súdny exekútor vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo vzťahu k návrhu povinného na zastavenie exekúcie v podaní zo dňa 09.12.2022 uviedol, cit.: „V uvedenom rozhodnom čase bolo na účte poistenca - povinného evidované nepokryté obdobie od 02/2021 do 06/2021, t.z. povinný - poistenec nemal oznámeného platiteľa poistného za uvedené obdobie. V § 19 ods. 5 zákona č. 580/2004 je uvedené, že ak zdravotná poisťovňa neeviduje do 31. mája kalendárneho roka nasledujúceho po roku, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva, všetky údaje potrebné na určenie kategórie poistenca ako platiteľa poistného, dotknutý poistenec sa na účely vykonania ročného zúčtovania poistného zdravotnou poisťovňou považuje za platiteľa poistného podľa § 11 ods. 2. V uvedenom období bol teda poistenec považovaný za platiteľa poistného podľa §11 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov z dôvodu nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 23 ods. 13 zákona s vyčísleným preddavkom z minimálneho vymeriavacieho základu podľa § 20 ods. 4 vyššie citovaného zákona. Oprávnený berie s plnou vážnosťou na vedomie aktuálnu nepriaznivú situáciu povinného, avšak vyššie citovaný zákon o zdravotnom poistení neumožňuje odklad úhrady nedoplatku na verejnom zdravotnom poistení. Taktiež výkon trestu odňatia slobody nezbavuje takúto osobu práva nadobúdať majetok, resp. oprávnenému nie je známa skutočnosť, že by povinnému bol uložený trest prepadnutia majetku, či iné konanie, kterým by bol majetok povinného inak zabezpečený. Touto cestou oprávnený poukazuje na ustanovenie §9 ods.2 písm. b) z.č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v platnom znení: „Poistenec, ktorý je dlžníkom podľa § 25a ods. 1, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti15) (ďalej len „neodkladná starostlivosť“); to neplatí, ak ide o dlžníka, od ktorého sa dlžné poistné vymáha v exekučnom konaní, uhrádza ho formou splátok a túto skutočnosť oznámil zdravotnej poisťovni.“ Na základe vyššie uvedeného je možné svoj dlh čo i len čiastočne splácať, čo bude mať za následok, že povinný získa plnú úhradu zdravotnej starostlivosti počas celej doby splácania. Touto cestou chcem dať povinnému do pozornosti § 61h zákona č. 233/1995 Z.z. kde sa uvádza, že povinný môže po splnení určitých podmienok podať žiadosť o odklad exekúcie. Na základe vyššie uvedeného oprávnený aj naďalej trvá na pokračovaní exekúcie.“
5. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
6. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
7. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Súd mal za preukázané, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 23.11.2022. Povinný mala teda podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku 15 dňovú lehotu na to, aby podal návrh na zastavenie exekúcie u súdneho exekútora. Zároveň je potrebné poukázať, že v prípade, ak koniec lehoty pripadne na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty nasledujúci pracovný deň. Súdnemu exekútorovi bol dňa 28.11.2022 doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Súd preto konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle § 61k odsek 2 Exekučného poriadku, a preto takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok.
10. Súd zároveň dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa súd nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného uvedenými v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré považuje za rozhodujúce pre posudzovanie návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
11. Súd vo všeobecnosti konštatuje, že každý voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, a to pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol v samotnom exekučnom titule poučený i povinný. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvom súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Účelom exekučného konania je teda nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom, aj proti vôli povinného, realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky, ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku (za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie), ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie, pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
12. V ďalšom súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
13. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom mal za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť vyplývajúcu z exekučného titulu nesplnil. Výkaz nedoplatkov č. XXXXXXXXXXX zo dňa 17.08.2022 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, nadobudol právoplatnosť 08.09.2022 a vykonateľnosť dňa 25.10.2022. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tiež uvádza, cit.: „Námietku voči výkazu nedoplatkov číslo XXXXXXXXXX som nepodal, keď že som uznal tento predmetný výkaz nedoplatkov ako svoj dlh“, a teda súd má za preukázané, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1,2 a § 48 Exekučného poriadku. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj samotná exekúcia sa začali dôvodne.
14. K žiadosti povinného o možnosť splnenia vymáhaného nároku v splátkach od apríla 2024 súd uvádza, že uvedené nie je dôvodom, pre ktorý by súd mal exekúciu zastaviť. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 61g Exekučného poriadku, v zmysle ktorého môže povinný požiadať exekútora, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok v splátkach, pričom tento (súdny exekútor) splátky povinnému povolí, a to za predpokladu splnenia zákonom predpokladaných podmienok. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že otázka povolenia realizácie splátok zo strany povinného vo vzťahu k vymáhanému nároku v exekúcii je v pôsobnosti povereného súdneho exekútora, a nie súdu, ktorý rozhoduje o návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
15. Povinný ďalej v návrhu na zastavenie exekúcie poukazoval na svoju finančnú situáciu s tým, že je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody. Súd konštatuje, že uvedené tvrdenia povinného nie sú dôvodmi na zastavenie exekúcie. Pokiaľ povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na svoju momentálnu nepriaznivú finančnú situáciu, súd v tejto súvislosti uvádza, že nemajetnosť či nepriaznivá finančná situácia nie sú kvalifikovanými dôvodmi na zastavenie exekúcie. Aby mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak v exekučnom konaní bude preukázané úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d). Súdny exekútor je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Súd s poukazom na uvedené vyhodnotil túto námietku povinného ako nedôvodnú, nakoľko nemajetnosť nie je dôvodom na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.
16. S ohľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že exekučné konanie ako i samotné exekúcia sú dôvodné, kedy oprávnený z dôvodu, že zo strany povinného nedošlo k splneniu dlhu v zmysle vykonateľného exekučného titulu riadne a včas podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom práve podanie návrhu na vykonanie exekúcie je prostriedkom, ako zabezpečiť uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu a dobrovoľne sa nesplnil. Podanie návrhu na vykonanie exekúcie preto nemožno považovať za zjavné zneužitie práva ani za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Súd preto tvrdenia povinného v uvedenom smere považoval za nedôvodné.
17. Na základe preskúmania namietaných skutočností, návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu, príloh, návrhu povinného na zastavenie exekúcie ako i vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto súd dospel k záveru, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o zastavení exekúcie a tieto nepreukázal relevantnými dôkazmi. Samotné tvrdenia povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie, nie
sú dôvodmi postačujúcimi pre rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie podľa platnej a účinnej právnej úpravy, a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol (I. výrok).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.