Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/185/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: KEN-EX, spol. s r.o., so sídlom Železničiarska 3802/37, 080 01 Prešov, IČO: 36 454 672, zastúpeného zástupcom: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanému: SOAR, spol. s r.o., so sídlom Pri Rajčianke 49, 010 01 Žilina, IČO: 36 380 041, zastúpenému zástupcom: RASLEGAL, s. r. o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 855 561, o zaplatenie 35.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -150 zo dňa 5. októbra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -252 zo dňa 14. septembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -150 zo dňa 5. októbra 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žilina č.k. -252 zo dňa 14. septembra 2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu aj v 13/1991 Zb. (ďalej aj len „“), , , okresný súd žalobu zamietol. Okresný súd mal preukázané, že dňa 03.03.2016 žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako dodávateľ uzavreli Zmluvu o dielo č. Z20164449, predmet ktorej bol riadne špecifikovaný v článku II. Zmluva bola uzavretá prostredníctvom elektronického trhoviska. V zmluve boli dojednané povinnosti zmluvných strán. Zmluva bola výsledkom verejného obstarávania - zadávania podlimitnej zákazky bežne dostupnej na trhu s využitím elektronického trhoviska v zmysle Zmluva nadobudla účinnosť dňom jej zverejnenia v CRZ dňa 04.03.2016. Žalovaný listom z 10.03.2016 odstúpil od zmluvy z dôvodu, že pred uzavretím tejto zmluvy bol medzi stranami konania spor. Mal za to, že boli splnené obe podmienky v zmysle 18.3 Obchodných podmienok pre odstúpenie od zmluvy, keďže strany boli v čase uzatvorenia zmluvy z 03.03.2016 (t.j. pri „druhej“ zmluve) v právnom spore, čo nepochybne vyplýva aj z písomnej korešpondencie, pričom obe zmluvné strany sa pokúsili odstúpiť od zmluvy a ani jedna nepovažovala za platné dané odstúpenie od zmluvy druhej strany.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca vyhlásil, že neuznáva dané odstúpenie a žalovaný mal plniť svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy z 03.03.2016 a keďže ich neplnil, tak ich porušil, preto žalobca podaním zo dňa 16.03.2016 oznámil žalovanému, že odstupuje od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných podmienok, nakoľko zo strany dodávateľa nedošlo k splneniu zmluvných podmienok, ktorých nesplnenie je kvalifikované ako podstatné porušenie zmluvy, keďže v stanovenej lehote určenej v zmluve o dielo nepredložil doklady a tak vznikla pochybnosť o ďalšom riadnom plnení predmetu záväzku a vznikol právny titul na ukončenie zmluvy odstúpením (č.l. 20 spisu). Žalobca listom „zo dňa 21.03.2016 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 35.000,- eur do 04.04.2016 ako zmluvné pokuty pozostávajúce - zo zmluvnej pokuty 5.000,- eur v zmysle čl. 96 zmluvy za nezloženie zábezpeky plnenia podľa bodu 92, - zo zmluvnej pokuty 5.000,- eur v zmysle čl. 88.6 za nesplnenie povinností v bodoch 15.2, 15.8, 38.1, 66 a - zmluvnú pokutu 15.000,- eur za uplatnenie inštitútu odstúpenia od zmluvy.“

4. Podľa čl. 96 Zmluvy ak dodávateľ nezloží zábezpeku plnenia v požadovanej výške alebo v požadovanej lehote na účet objednávateľa podľa bodu 92, považuje to objednávateľ za podstatné porušenie zmluvy s možnosťou uplatnenia zmluvnej pokuty vo výške 15.000,- Eur a inštitútu odstúpenia od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvných podmienok. Podľa čl. 92 je dodávateľ povinný do 3 pracovných dní od uzavretia zmluvy zložiť na bankový účet objednávateľa zábezpeku na plnenie vo výške 50.000,- Eur bez DPH. „(súd v tejto súvislosti poukazuje na spornosť platnosti daného ustanovenia, keď dodávateľ, ktorý má vykonať dielo, má zaplatiť na účet objednávateľa nejakú zábezpeku, avšak táto otázka nebola predmetom konania vzhľadom na posúdenie opodstatnenosti žaloby súdom)“.

5. Podľa čl. 88.6 Zmluvy objednávateľ považuje nesplnenie povinnosti uvedených v bodoch 15.2, 15.8, 38.1, 66 za podstatné porušenie zmluvy, na základe ktorého môže voči dodávateľovi uplatniť inštitút zmluvnej pokuty a inštitút odstúpenia od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy - Zmluvnú pokutu 5.000,- Eur a jednorazovú pokutu vo výške 15.000,- Eur, ak sa s podstatným porušením zmluvy uplatní inštitút odstúpenia od zmluvy a inštitút odstúpenia od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy. Súčasťou Zmluvy uzavretej prostredníctvom elektronického trhoviska sú Obchodné podmienky elektronického trhoviska verzia 2.1 účinné od 01.12.2015 (č.l. 43 spisu).

6. Podľa bodu 18.3 písm. d) 2. časti Obchodných podmienok elektronického trhoviska dodávateľ je oprávnený od Zmluvy odstúpiť, ak: je alebo v dobe najneskôr troch rokov pred uzavretím Zmluvy bol s objednávateľom v súdnom alebo právnom spore alebo Dodávateľ v tejto dobe Objednávateľovi odstúpil od zmluvy alebo zmluvu vypovedal z dôvodu jej porušenia Objednávateľom (č.l. 69 spisu). Pokiaľ žalovaný dňa 10.03.2016 odstúpil od zmluvy z 03.03.2016, mohol tak len za splnenia podmienok stanovených v bode 18.3. Obchodných podmienok, pričom odkazuje na bod 18.3 písm. d). „Pokiaľ žalobca uvádza, že v oznámení uviedol článok XVII. bod 18.3 s tým, že predsa taký neexistuje, a preto odstúpenie neuznáva, takéto tvrdenie je len účelovou obranou, nakoľko je nepochybné, že v oznámení o odstúpení došlo ku chybe v písaní, ktorá nespôsobuje neplatnosť odstúpenia, nakoľko z obsahu je zrejmé, čo bol dôvod odstúpenia a že išlo len o chybu v písaní, zrejmú nesprávnosť. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvotne musel skúmať splnenie podmienok pre možnosť odstúpenia od zmluvy, čo bolo medzi stranami sporné.“

7. Okresný súd mal preukázané, že uzatvoreniu zmluvy z 03.03.2016, predchádzal iný vzťah medzi stranami, keďže dňa 15.12.2015 žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako dodávateľ uzatvorili prostredníctvom elektronického trhoviska Zmluvu o dielo č. Z201540839 („prvá“ zmluva), predmet ktorej bol riadne špecifikovaný v čl. II. a bol totožný, ako bol v zmluve z 03.03.2016 (č.l. 77 spisu).

8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že mal zistené určité nezrovnalosti v komunikácii zmluvných strán po uzavretí prvej zmluvy, čo bolo zrejmé aj z toho, že žalobca listom zo dňa 21.12.2015 oznámil žalovanému odstúpenie od danej zmluvy z 15.12.2015. Následne listom zo dňa 22.12.2015 žalobca anuloval dané odstúpenie a potvrdil, že zmluvu považuje za platnú a účinnú v celom rozsahu. Listom zo dňa 23.12.2015 žalobca oznámil žalovanému pripravenosť staveniska na jeho prevzatie a požiadal žalovaného o oznámenie dátumu prevzatia staveniska do 31.12.2015, hoci pôvodne podľa zmluvy mal stavenisko prevziať do 22.12.2015.

9. Z predloženého záznamu z rokovania, podľa zistení okresného súdu vyplýva, že medzi zmluvnými stranami sa uskutočnilo dňa 30.12.2015 rokovanie za účelom odovzdania staveniska, v rámci ktorého bol vykonaný zápis, že žalobca požaduje od dodávateľa písomný súhlas s anulovaním odstúpenia od zmluvy do 08.01.2016 a po doručení predmetného súhlasu bude objednávateľ kontaktovať dodávateľa na dohodnutie nového termínu odovzdania staveniska. Podľa vyjadrenia žalovaného dodatok bol síce uzavretý, ale hoci v zázname z rokovania z 30.12.2015 žiadali, aby bolo dohodnuté, že po doručení súhlasu objednávateľovi sa zaväzuje kontaktovať dodávateľa tak, aby bol dohodnutý nový termín odovzdania staveniska, tak nový termín nebol daný. Žalovaný listom z 05.01.2016 oznámil žalobcovi, že zo strany žalobcu došlo k omeškaniu, nakoľko z dôvodu, že požadujú písomný súhlas s anulovaním odstúpenia, nedošlo k odovzdaniu staveniska, pričom na písomný súhlas s anulovaním odstúpenia neexistuje žiadny právny nárok, hoci zo správania žalovaného je zrejmé, že trvajú na existencii zmluvy. Keďže zo strany žalobcu došlo k omeškaniu, požadoval uzavretie dodatku ohľadom zohľadnenia časového posunu vinou žalobcu. Žalobca listom z 04.02.2016 oznámil odstúpenie od „prvej“ zmluvy z 15.12.2015 z dôvodu porušenia zmluvných povinností, a to aj napriek uzatvorenému Dodatku č.1 k zmluve. Žalovaný však trval na tom, že žalobca odmietol odovzdať stavenisko žalovanému a z právne irelevantných dôvodov naďalej neposkytol žalovanému súčinnosť. Napriek tomu žalobca odstúpil opätovne od zmluvy a tak aj žalovaný odstúpil od zmluvy listom z 09.02.2015 s tým, že žalobcovi oznámil, že jeho odstúpenie zo 04.02.2016 považuje za neplatné a že nároky spojené s uplatnením odstúpenia si uplatní súdnou cestou.

10. Z uvedeného bolo podľa okresného súdu nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol spor jednak o platnosť/neplatnosť odstúpenia od zmluvy z 15.12.2015 a jednak spor o nárokoch z titulu odstúpenia od zmluvy. K momentu rozhodovania okresného súdu si žalovaný ešte neuplatnil nároky z titulu odstúpenia od zmluvy, avšak ako uviedol, rozhodne sa podľa výsledku tohto súdneho konania. Medzi stranami boli sporné aj skutočnosti ohľadom anulovania odstúpenia od zmluvy, ohľadom trvania zmluvy, ohľadom odovzdania staveniska, a teda aj ohľadom vzájomného odstúpenia od zmluvy a už z toho jednoznačne je zrejmá spornosť medzi nimi.

11. Okresný súd mal nepochybne zistené, že hoci v rámci elektronického trhoviska opäť „vyhral“ žalovaný a uzavrel „druhú“ zmluvu so žalobcom, odstúpil od zmluvy listom z 10.03.2016. Od danej zmluvy však odstúpil aj žalobca listom zo 16.03.2016. Pokiaľ žalovaný/žalobca odstúpili od prvej zmluvy a napriek tomu sa žalovaný opätovne prihlásil do súťaže a následne znovu odstúpil od zmluvy, takéto konanie je nelogické, avšak okresný súd ho ďalej neskúmal a nehodnotil, nakoľko pre konanie je to irelevantné.

12. Je podľa okresného súdu zrejmé, že pred uzavretím zmluvy zo dňa 03.03.2016 medzi zmluvnými stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo zo dňa 15.12.2015, v rámci ktorej došlo k viacerým nezhodám, keďže žalobca najprv odstúpil od zmluvy, potom odstúpenie anuloval a dožadoval sa písomného súhlasu s anuláciou, následne nedošlo k odovzdaniu staveniska a možno konštatovať, že došlo k porušeniu zmluvných povinností aj zo strany žalovaného, keďže si nesplnil zmluvné povinnosti v stanovených lehotách. Žalobca opätovne odstúpil od zmluvy, na čo odstúpil aj žalovaný s tým, že vyslovil, že odstúpenie žalobcu považuje za neplatné. Z uvedeného je nepochybné, že medzi stranami boli viaceré spory, aj keď nie súdne, komunikácia neprebehla v zmysle zmluvných podmienok a zmluvu ukončili obidve zmluvné strany s tým, že žalovaný považoval odstúpenie žalobcu za neplatné, z čoho je taktiež nepochybný spor ohľadom platnosti/neplatnosti odstúpenia od zmluvy.

13. Zdôraznil okresný súd, že predmetom konania nie je posudzovanie, ktoré odstúpenie je platné a ktoré neplatné, resp. kto porušil zmluvné povinnosti. Evidentné je, že medzi stranami došlo v rámci komunikácie k určitým nezrovnalostiam - prvotné odstúpenie, následne anulovanie, požadovanie písomného súhlasu s anulovaním, hoci to nevyžaduje právny poriadok, odmietnutie odovzdania staveniska, následné odstúpenie obidvoch zmluvných strán považujúc žalovaným odstúpenie žalobcu za neplatné. Podstatné je, či bol medzi nimi spor, pričom nemusel byť súdny, a to v dobe najneskôr troch rokov pred uzavretím Zmluvy. Z uvedeného je nepochybné, že spor bol. Aj právny zástupca žalovaného uviedol, že v podaní z 09.02.2016 oznámili odstúpenie od zmluvy s tým, že odstúpenie zo strany žalobcu považujú za neplatné a v tomto „je už vlastne ten právny spor medzi stranami konania“.

14. Teda otázkou, ktorou sa okresný súd musel zaoberať, bolo, či bol medzi stranami spor a či bol v dobe najneskôr tri roky pred uzavretím zmluvy z 03.03.2016, a teda či odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného je platné. Podstatné je, či odstúpenie od zmluvy z 10.03.2016 žalovaným je platné alebo nie.

Samotné posúdenie platnosti predchádzajúcich odstúpení sú irelevantné. Podstatou je, či je tu právny spor alebo nie a či sú splnené podmienky podľa Článku 18.3 písm. d).

15. Právny poriadok nedefinuje, čo je to spor, resp. právny spor. Je nepochybné podľa okresného súdu, že právny spor je o dôkazoch, nie o pocitoch. Podľa výkladového slovníka spor je definovaný ako nezhoda o právnej alebo faktickej otázke. Z komunikácie medzi stranami nepochybne vyplýva spor, či sa má pokračovať v stavbe - vo vykonávaní diela, či odstúpenie je platné alebo neplatné, či odstúpenie bolo anulované platne alebo nie, pričom obe zmluvné strany odstúpili od zmluvy z 15.12.2015 považujúc odstúpenie druhej zmluvnej strany za neplatné, teda minimálne je medzi nimi spor o odstúpení, kto platne odstúpil a pod.

16. Právny spor medzi sporovými stranami ohľadom zmluvy z roku 2015 vyplýval, podľa okresného súdu, v otázke posúdenia platnosti a neplatnosti jednotlivých aktov odstúpenia zo strany oboch zmluvných strán, a to teda, ktoré z týchto aktov odstúpenia bolo platné alebo nie. „(ale to nie je predmetom posúdenia súdu, nakoľko postačuje len zistenie a ustálenie, či bolo niečo medzi nimi sporné bez ohľadu na výsledok vyriešenia sporu, spornosti) Zároveň ako vyplýva z listu žalovaného zo dňa 09.02.2016, ktorým odstupoval od zmluvy z roku 2015, tak tento po tom, čo odstúpil od uzavretej zmluvy z roku 2015 oznámil, že otázka posúdenia platnosti odstúpenia bude predmetom súdneho konania o uplatnení nárokov jeho spoločnosti v súvislosti so zánikom zmluvy z r. 2015 z dôvodov spočívajúcich na strane žalobcu. Za tým účelom podľa vyjadrenia žalovaného poveril advokátsku kanceláriu na prípravu podkladov a uplatnenie tohto nároku súdnou cestou, ktorú následne zvážia. Nepochybne teda vyplýva, že ten právny spor tam medzi sporovými stranami existoval a existuje. Aj stanovisko právnych zástupcov obidvoch zmluvných strán preukazuje, že ohľadom trvania, či ukončenia zmluvy z roku 2015 bol právnym sporom medzi stranami konania a stále je tento spor. Pokiaľ právny zástupca žalobcu tvrdil, že podľa nich právny spor žiadny nie je, pretože nikto si neuplatnil z tejto zmluvy žiadne nároky, pre právny spor to nie je podmienkou. Aby bol právny spor, nie je potrebné uplatňovať si nejaké nároky, to je vecou každého z dotknutých strán, či si budú niečo uplatňovať. Právny spor spočíva v spornosti v nezhode o právnej, či inej faktickej otázke. Avšak nepochybné je minimálne to, že je medzi nimi sporná platnosť odstúpení, ktoré navzájom neuznávajú. Zároveň súd podotýka, že podľa Obchodných podmienok nie je potrebný súdny spor, postačuje právny spor a ten tu nepochybne je, čo preukázali aj samotní právnymi zástupcovia v rámci svojej komunikácie na ústnom pojednávaní, keď namietali jednotlivé konania zmluvných strán, ich tvrdenia, či právne úkony, ako je aj odstúpenie od zmluvy.“

17. Právny zástupca žalovaného správne, podľa okresného súdu, poukázal na to, že nie je lepší dôkaz, ako to, že obidve strany odstúpili od zmluvy z roku 2015 a obe strany na toto odstúpenie reagovali, že takéto odstúpenie považujú za neplatné. Podľa žalovaného ide o „učebnicový príklad“ právneho sporu, s čím sa okresný súd stotožnil. S poukazom na uvedené skutočnosti vzhľadom na bod 18.3 písm. d) 2. časti Obchodných podmienok elektronického trhoviska, podľa ktorého dodávateľ je oprávnený od Zmluvy odstúpiť, ak je alebo v dobe najneskôr troch rokov pred uzavretím Zmluvy bol s objednávateľom v súdnom alebo právnom spore alebo Dodávateľ v tejto dobe Objednávateľovi odstúpil od zmluvy alebo zmluvu vypovedal z dôvodu jej porušenia Objednávateľom, pričom podľa okresného súdu bolo nutné konštatovať, že medzi žalobcom a žalovaným je právny spor, čo umožnilo žalovanému odstúpiť od zmluvy z 03.03.2016.

18. Okresný súd zdôraznil, že žalobca si uplatňuje nároky nie z dôvodu odstúpenia od zmluvy z 15.12.2015, ale z dôvodu porušenia povinností žalovaným vyplývajúcich zo zmluvy z 03.03.2016, od ktorej však žalovaný odstúpil ako prvý. Okresný súd nemal zistené konanie o platnosť/neplatnosť daného odstúpenia, pričom následne odstúpil aj žalobca. Teda bolo irelevantné, či dôvod odstúpenia od zmluvy z 15.12.2015 bol opodstatnený alebo či žalobca, žalovaný porušil zmluvné podmienky. Nároky v tomto konaní vyplývajú z dôvodu, že žalovaný mal porušiť povinnosti zo zmluvy z 03.03.2016, a preto si žalobca uplatňuje zmluvné pokuty. Avšak zmluva bola uzavretá dňa 03.03.2016 a žalovaný odstúpil od danej zmluvy už dňa 10.03.2016, ktoré síce považuje žalobca za neplatné, ale okresný súd posúdil odstúpenie za opodstatnené v súlade s obchodnými podmienkami za splnenia stanovených podmienok a zmluva zanikla. A teda nebol dôvod plniť zmluvné povinnosti, pričom žalovaný od zmluvy odstúpil bezodkladne.

19. Keďže okresný súd posúdil odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného ako opodstatnené, nakoľko skutočne v dobe 3 rokov pred uzavretím zmluvy zo dňa 03.03.2016 bol medzi stranami spor vo viacerých otázkach a zároveň došlo aj k odstúpeniu od predchádzajúcej zmluvy, nemohol žalobcovi vzniknúť nárok

na zmluvnú pokutu v dôsledku porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného. Teda medzi stranami bol spor vzniknutý aj v dôsledku zmluvy z 15.12.2015, a preto v zmysle Obchodných podmienok mohol žalovaný odstúpiť od zmluvy a zmluva zanikla a žalovaný nebol povinný plniť povinnosti. Nesplnenie povinností zo zmluvy z 15.12.2015 je irelevantné, ako ani platnosť, či neplatnosť odstúpenia od prvej zmluvy. Okresný súd zdôraznil, že predmetom konania nebolo skúmať, či došlo k porušeniu zmluvných povinností podľa zmluvy z 15.12.2015 žalobcom, či žalovaným, ale či zmluvná pokuta za porušenie povinností zmluvy z 03.03.2016 je uplatnená opodstatnená, avšak predtým bolo potrebné posúdiť platnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, ktorý odstúpil od zmluvy bezodkladne po jej uzavretí. Okresný súd posúdil, že nepochybne boli splnené obidve podmienky čl. XVIII. bod 18.3 písm. d) Obchodných podmienok. Z toho dôvodu okresný súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca si neuplatnil náhradu škody, ale zmluvnú pokutu, preto sa okresný súd nezaoberal prípadným vznikom škody za čas od uzavretia zmluvy do jej odstúpenia, t.j. za cca 7 dní. Okresný súd priznal žalovanému ako plne úspešnej strane v konaní trovy konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

20. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. S poukazom na súd prvej inštancie, podľa žalobcu, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie si len jednostranne osvojil tvrdenia žalovaného a vôbec nebral do úvahy objektívne skutočnosti uvádzané žalobcom, na základe čoho okresný súd vydal zmätočný a nepreskúmateľný rozsudok. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nielenže na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ale zistený doterajší skutkový stav neobstojí, keď podľa žalobcu, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. V odvolaní žalobca uviedol, že prostredníctvom elektronického trhoviska, žalobca vyhlásil súťaž na uzatvorenie zmluvy o dielo, na výstavbu „Tréningovej zimnej športovej haly“. Žalobca ako objednávateľ uzatvoril dňa 15.12.2015 automatizovaným systémom EKS, prostredníctvom elektronického trhoviska zmluvu o dielo č. Z201540839_Z (ďalej v texte len „ZOD 2015“) so žalovaným ako dodávateľom z dôvodu, že tento predmetnú zákazku vyhral, nakoľko žalovaný dal najnižšiu ponuku na vyhotovenie diela, a to sumu 1.249.000,- Eur bez DPH. Dňa 21.12.2015 žalobca odstúpil od ZOD 2015 z dôvodu, že žalovaný v stanovenom termíne nepredložil všetky ceny jednotlivých položiek uvedených vo Výkaze výmer. Následne listom zo dňa 22.12.2015 žalobca anuloval svoje odstúpenie od ZOD 2015 zo dňa 21.12.2015 s odôvodnením, že došlo v chybe v počítaní lehôt. Následne listom zo dňa 23.12.2015 žalobca oznámil žalovanému, že je pripravený mu odovzdať stavenisko. Dňa 30.12.2015 sa žalobca so žalovaným osobne stretli, keď na rokovaní sa dohodli, že žalovaný v lehote do 08.01.2016 doporučenou zásielkou zašle žalobcovi písomný súhlas s anulovaním odstúpenia od ZOD 2015 a po doručení predmetného súhlasu, žalobca sa zaviazal kontaktovať žalovaného ohľadom termínu odovzdania staveniska. Následne dňa 04.02.2016 žalobca odstúpil od ZOD 2015 v znení dodatku č. 1 pre podstatné porušenie zmluvných podmienok zo strany žalovaného v súlade s čl. XVIII. Všeobecných zmluvných podmienok OPET, bod 18.2 písm. a) a c) vo väzbe na bod 18.4 písm. a). K podstatnému porušeniu zmluvných podmienok ZOD 2015 došlo tým, že žalovaný v stanovenej lehote určenej v ZOD 2015, ktorá sa viaže ku konkrétnej povinnosti doručiť žalobcovi požadované doklady, žalovaný požadované dokumenty alebo doklady v stanovenej lehote nepredložil v takom rozsahu a obsahu, ako bola uvedená požiadavka na ich obsah v príslušnej zmluvnej domnienke, ktorá bola obsahom ZOD 2015. Na odstúpenie žalobcu žalovaný reagoval listom zo dňa 09.02.2016 označeným ako „Oznámenie o ukončení Zmluvy o dielo č. Z201540839_Z - odpoveď" a „Odstúpenie od Zmluvy o dielo č. Z201540839_Z", ktorý okrem iného uviedol, cit.: „Nakoľko si naša spoločnosť nie je vedomá žiadneho takého porušenia Zmluvy a existencie takého právneho stavu, ktorý by odôvodňoval a oprávňoval Vašu spoločnosť odstúpiť od uzavretej Zmluvy, oznamujeme, že posúdenie otázky platnosti odstúpenia vykonaného zo stany Vašej spoločnosti bude predmetom súdneho konania o uplatnení nárokov našej spoločnosti v súvislosti so zánikom Zmluvy z dôvodov spočívajúcich na strane Vašej spoločnosti. Za tým účelom sme prípravou podkladov a uplatnením nárokov poverili advokátsku kanceláriu RASLEGAL, spol. s r.o., Mostová 2, Bratislava“. Žalobca poukázal na to, že žalovaný „do dnešného dňa“ voči jeho osobe nepodal žiadnu žalobu ohľadom platnosti odstúpenia od ZOD 2015, a potom ZOD 2015 neexistuje žiadny právny spor. Po ukončení platnosti ZOD 2015 žalobca opätovne prostredníctvom elektronického

trhoviska, vyhlásil súťaž na uzatvorenie zmluvy o dielo, na výstavbu „Tréningovej zimnej športovej haly". Žalobca ako objednávateľ uzatvoril dňa 03.03.2016 automatizovaným systémom EKS, prostredníctvom elektronického trhoviska Zmluvu o dielo č. Z20164449_Z (ďalej v texte len „ZOD 2016“) so žalovaným ako dodávateľom z dôvodu, že tento predmetnú zákazku vyhral, nakoľko žalovaný dal najnižšiu ponuku na vyhotovenie diela, a to sumu 249.000,- Eur bez DPH. Žalovaný listom zo dňa 10.03.2016 zaslal žalobcovi jednostranné odstúpenie od ZOD 2016 v zmysle čl. XVII bod 18.3. Toto odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 14.03.2016. Následne žalobca dňa 16.03.2016 odstúpil od platnosti ZOD 2016 v zmysle čl. XVIII. Všeobecných zmluvných podmienok OPET bod 18.2 písm. a) a c) vo väzbe na bod 18.4 písm. a). Dôvodom takéhoto konania zo strany žalobcu bola tá rozhodujúca skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných podmienok, a to tým, že v stanovenej lehote ZOD 2016, ktorá sa viaže ku konkrétnej povinnosti doručiť požadované doklady a dokumenty, tieto doklady a dokumenty žalovaný nepredložil vôbec tak, ako bola uvedená príslušná požiadavka - zmluvná podmienka týkajúca sa lehoty ich doručenia a ich obsahu uvedená v ZOD 2016. Podstatným porušením zmluvných podmienok, ku ktorým došlo zo strany žalovaného, vznikla vážna pochybnosť o ďalšom riadnom plnení predmetu zákazky, došlo k podstatnému porušeniu ZOD 2016 a vznikol právny titul na ukončenie ZOD 2016 odstúpením.

22. V odvolaní žalobca uviedol, že jednostranné odstúpenie od ZOD 2016 zo dňa 10.03.2016, doručené žalobcovi dňa 14.03.2016 je v celom rozsahu neplatné. Toto žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 16.03.2016, v ktorom uviedol, že neakceptuje oznámenie o jednostrannom odstúpení od ZOD 2016 pre absenciu právneho titulu a daný úkon odstúpenia od ZOD 2016 zadávanie zákazky postupom zadávania podlimitnej zákazky s využitím elektronického trhoviska je Žalovaný sa svojou účasťou vo vyhlásenej zákazke a predloženia ponuky a následným uzatvorením ZOD 2016 prostredníctvom elektronického trhoviska systémom EKS akceptoval daný postup zadávania zákazky, a to opakovane, a preto správanie sa žalovaného v zmysle jeho jednostranného odstúpenia od ZOD 2016 a spochybňovanie postupu zadávania zákazky na daný predmet svedčí o nekalých úmysloch žalovaného v procese verejného obstarávania, a to aj vo väzbe na skutočnosť, že pri zadávaní zákazky na totožný predmet plnenia predložil v rámci vyhlásených obchodoch dve rozličné zmluvné ceny, navzájom výrazné odlišné, pričom pri uzatvorení ZOD 2016, bola žalovaným navrhnutá zmluvná cena, ktorá výrazne vykazuje znaky mimoriadnej ceny, a to až o 6,5 krát nižšia, ako bola alokovaná čiastka na daný predmet zákazky, čo rovnako poukazuje na nekalý prístup v rámci verejného obstarávania. Žalovaný ani nemal žiadny zákonný a relevantný dôvod na to, aby relevantne odstúpil od ZOD 2016 v zmysle čl. XVII. bod 18.3., tak ako je to uvedené v jeho jednostrannom odstúpení od zmluvy zo dňa 10.03.2016, pretože takýto bod sa v Obchodných podmienkach EKS verzia 2.1 účinná zo dňa 01.12.2015, ani nenachádza. Pokiaľ žalovaný mal v úmysle jednostranne odstúpiť od ZOD 2016 podľa čl. XVIII. bod 18.3., v Obchodných podmienkach EKS verzia 2.1 účinná zo dňa 1.12.2015, tak svoje podanie

- jednostranné odstúpenie mal opraviť a toto zaslať žalobcovi. Podľa žalobcu i takéto jednostranné odstúpenie by bolo v celom rozsahu neplatné, nakoľko žalovaný nebol v dobe najneskôr 3 rokov pred uzavretím zmluvy so žalobcom v súdnom, alebo právnom spore a ani žalovaný v tejto dobe žalobcovi nezaslal žiadne odstúpenie od zmluvy, alebo zmluvu nevypovedal z dôvodu jej porušenia žalobcom.

23. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný nemal žiadny dôvod jednostranne odstúpiť od platnosti ZOD 2016, nakoľko medzi účastníkmi neexistoval žiadny „právny spor". Podľa žalobcu správanie sa žalovaného nemôže požívať právnu ochranu v súlade s a nasl. , keď pritom z komentára k vyplýva, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Ide o poctivé obchodovanie - fair play. V obchodnom práve cestou zásad poctivého obchodného styku dochádza k uplatňovaniu tzv. férovej hry (fair play) medzi podnikateľskými subjektmi. Ak podnikateľ nadobudol právo na peňažné plnenie z obchodu, ktorý sa niesol v znamení rozporu so zásadami poctivého obchodného styku, výkon tohto práva nepožíva zodpovedajúcu právnu ochranu. Znamená to napríklad, že také právo nemožno vymáhať súdnou cestou. O výkone práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku možno hovoriť aj pri šikanóznom konaní podnikateľa. Zásady poctivého obchodného styku majú veľmi blízko k obchodným zvyklostiam. Obchodnými zvyklosťami sú určité štandardizované postupy vykonávania podnikateľskej činnosti, ktoré sa zachovávajú v príslušnom obchodnom odvetví, pričom nesmú byť v rozpore s obsahom zmluvy alebo dikciou zákona. Z konania žalovaného jednoznačne vyplýva, že tento v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, snažil sa za každú cenu byť úspešný v súťaži, ktorú vyhlásil žalobca. Tomuto zodpovedá i cena diela, ktorú žalovaný predložil žalobcovi, keď táto bola 6,5

krát nižšia, ako bola alokovaná čiastka na daný predmet zákazky, čo poukazuje na nekalý prístup v rámci verejného obstarávania. Potom takéto konanie žalovaného nemôže požívať žiadnu právnu ochranu, ale naopak, žalovaný je povinný znášať z toho vzniknuté následky a to zaplatiť žalobcovi dohodnuté zmluvné pokuty, na ktoré má žalobca nárok z titulu nesplnenia si povinnosti žalovaného, v zmysle podmienok stanovených v ZOD 2016.

24. V odvolaní žalobca uviedol, že okresný súd si osvojil tvrdenie žalobcu, že vzhľadom na „právny spor", žalovaný mal právo odstúpiť od ZOD 2016, keď pritom okresný súd vôbec nebral do úvahy tú skutočnosť, že i samotné jednostranné odstúpenie žalovaného od ZOD 2016 je nezrozumiteľné a zmätočné, keď toto sa odvoláva na príslušné ustanovenia Obchodných podmienok EKS verzia 2.1 účinná zo dňa 01.12.2015, ktoré neexistujú. Žalobca mal za to, že definícia právneho sporu je - spor ako nezhoda o právnej otázke, ktorej riešenie sa riadi v civilnom, obchodnom, správnom konaní. Nakoľko žalovaný do „dnešného dňa voči žalobcovi nepodal žiadnu žalobu o určenie platnosti alebo neplatnosti odstúpenia od ZOD 2015, potom žalobca tvrdí, že medzi účastníkmi neexistuje žiadny právny spor. Žalobca je presvedčený, že pokiaľ by medzi účastníkmi existoval akýkoľvek právny spor, tak tento by musel byť riešený príslušným súdom v súlade s , nakoľko tento upravuje civilný proces. Súkromnoprávny spor bude spravidla podliehať režimu , len zákon môže ako výnimku stanoviť, že súkromnoprávny spor, či inú súkromnoprávnu vec prejedná a rozhodne iný orgán dotovaný zákonnou decíznou kompetenciou.“ Žiadna zo strán sporu nepodala žalobu o určenie platnosti alebo neplatnosti, či už ZOD 2015 alebo ZOD 2016, a potom medzi účastníkmi neexistuje žiadny právny spor, a preto nie je možné osvojiť si tvrdenie žalovaného, že z dôvodu právneho sporu mal právo jednostranne odstúpiť od ZOD 2016. Samotné vyjadrenie žalovaného, že neakceptuje odstúpenie žalobcu od ZOD 2015 v zmysle jeho listu zo dňa 04.02.2016, nemôže zakladať právnu domnienku, že sa jedná o právny spor. Žalobca je presvedčený, že takéto tvrdenie žalovaného nemôže požívať žiadnu právnu ochranu, nakoľko výlučne žalovaný svojím nekonaním a nedodržaním podmienok stanovených v ZOD 2015 zapríčinil, že žalobca odstúpil od platnosti ZOD 2015, keď pritom ďalšie písomné vyjadrenia žalovaného sa nezakladajú na pravde a majú výlučne špekulatívny charakter. Preto žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

25. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti a len polemizuje s už vyslovenými skutkovými závermi okresného súdu. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu považoval žalovaný za správne, riadne odôvodnené, presné a vychádzajúce zo správnych skutkových ako aj právnych záverov. Samotný nesúhlas žalobcu so zisteným skutkovým stavom - navyše za situácie, keď žiadne doplnenie dokazovania za účelom náležitého zistenia skutkového stavu nenavrhoval a jeho argumentácia celkom zjavne nemá žiadny reálny základ - nemôže znamenať nesprávnosť napadnutého rozsudku. Okresný súd po vykonanom dokazovaní dospel k jednoznačnému úsudku, že odstúpenie od v poradí druhej uzavretej zmluvy o dielo zo strany žalovaného bolo opodstatnené, keďže v danom čase existoval medzi zmluvnými stranami dôvod na odstúpenie podľa bodu 18.3 písm. d) zmluvy. Konkrétne existencia „sporu", resp. „právneho sporu" ohľadom otázok vo vzťahu k predchádzajúcim zmluvným vzťahom medzi sporovými stranami

- vo vzťahu k v poradí prvej uzavretej zmluve o dielo. Táto skutočnosť bola potom podľa príslušného znenia zmluvnej dokumentácie (v poradí druhá uzavretá zmluva o dielo) dôvodom pre odstúpenie od zmluvy, ktorý v súlade s jeho právom využil. Poukázal na to, že zmluvné podmienky spornej zmluvy o dielo, od ktorej odstúpil, formuloval žalobca (resp. boli generované automaticky systémom, cez ktorý žalobca realizoval obstarávanie). To znamená, že v súlade s ustálenou súdnou praxou vyšších súdnych autorít sa na vec bude aplikovať okrem iného výkladové pravidlo contra proferentem. Toto predstavuje princíp zmluvnej interpretácie, podľa ktorého sa majú pojmy použité pri formulovaní zmluvy, vykladať na ťarchu tej zmluvnej strany, ktorá tento pojem použila po prvý raz. Nejasný pojem sa potom má vykladať v neprospech tej strany, ktorá ho do textu zmluvy zakomponovala. Z uvedeného je zjavné, že do predložených zmluvných podmienok vo vzťahu k žiadnej zo zmlúv o dielo nemal možnosť nijako zasahovať a už vôbec neformuloval podmienky pre odstúpenie od zmluvy. Textáciu spornej zmluvy teda zostavil sám žalobca a túto musel bez výhrad akceptovať. Ak sa potom aktuálne dovoláva žalobca iného ako bežného významu slovného spojenia „právny spor", snaží sa tým okrem iného porušovať pravidlo contra proferentem, ktoré je súčasťou ústavno-konformnej interpretácie dotknutých právnych vzťahov už desaťročia. Inak povedané, sám žalobca si do zmluvy naformuloval pojmy, ktoré sa aktuálne snaží vykladať proti ich všeobecnému významu, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia, len preto, že štandardný zmysel slovného spojenia „právny spor" mu aktuálne v jeho situácii nevyhovuje. Takýto prístup je však jednoznačne v rozpore s právnym poriadkom a nemôže požívať žiadnu právnu ochranu.

Okrem toho poukázal aj na kontext sporného ustanovenia v poradí druhej zmluvy o dielo. Podľa bodu 18.3 písm. d) je „dodávateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je alebo v dobe najneskôr troch rokov pred uzavretím zmluvy bol s objednávateľom v súdnom, alebo právnom spore alebo dodávateľ v tejto dobe objednávateľovi odstúpil od zmluvy alebo zmluvu vypovedal z dôvodu jej porušenia objednávateľom." Zdôraznil, že v citovanom ustanovení sú tri samostatné dôvody - skutkové situácie, ktoré môžu viesť, a to aj jednotlivo, k vzniku práva dodávateľa na odstúpenie od uzavretej zmluvy. Tieto sú formulované alternatívne, čo znamená, že na naplnenie hypotézy stanoveného pravidla stačí aj len jedna situácia

- jeden dôvod na odstúpenie. V rámci písm. d) daného ustanovenia sú však sformulované tri rôzne dôvody. Po prvé, je to existencia súdneho sporu vo vymedzenom časovom období, po druhé, je to existencia právneho sporu vo vymedzenom časovom období, alebo po tretie, ukončenie inej zmluvy vo vymedzenom období dodávateľom predčasne - odstúpením alebo výpoveďou, a to z dôvodu porušenia povinností objednávateľom. V prejednávanej veci bol pritom naplnený tak druhý ako aj tretí dôvod odstúpenia. Z podaného odvolania jasne, podľa žalovaného, vyplýva, že žalobca si stotožňuje „právny spor" so „súdnym sporom" a svoje presvedčenie o nesprávnosti rozsudku okresného súdu zakladá jedine a výlučne na tom, že medzi stranami sa v rozhodnom čase neviedol „súdny spor“. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, po jeho podrobnej analýze je zjavné, že existencia „súdneho sporu" nie je to isté ako existencia „právneho sporu". V opačnom prípade by nebolo potrebné formulovať v rámci dôvodov na odstúpenie od zmluvy kategóriu „súdneho" sporu a „právneho" sporu samostatne, ale celkom jednoducho by postačovalo uviesť iba „súdny spor". Preto okresný súd správne uzavrel, že „právny spor" je potrebné odlišovať od „súdneho sporu" a formuloval svoje závery absolútne presvedčivo. Pri hľadaní významu spojenia „právny spor" okresný súd postupoval podľa žalovaného správne. Právny spor, resp. „spor o právnu otázku" tu v rozhodnom čase medzi stranami bol a pretrváva. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj sám žalobca v prevažujúcej časti svojho odvolania (od odseku 4. po odsek 6.) prezentuje medzi stranami sporu sporné a doteraz nevyriešené právne otázky ohľadom toho, kto riadne odstúpil od v poradí prvej zmluvy o dielo a z akého dôvodu. Je teda ťažko pochopiteľné, z čoho vlastne žalobca usudzuje, že medzi stranami sporu spor o právnych otázkach v rozhodnom čase neexistoval/ neexistuje, keď ani sám nevedel sformulovať odvolanie voči rozsudku bez toho, aby minimálne na dvoch stranách textu neopisoval rôzne skutkové okolnosti a protikladné právne názory strán na otázky týkajúce sa porušenia povinností a odstúpenia od v poradí prvej zmluvy o dielo. Už len samotná táto skutočnosť je zreteľným dôkazom o tom, že medzi stranami sporu v rozhodnom čase boli a dodnes pretrvávajú „spory o právne otázky" týkajúce sa predčasného ukončenia v poradí prvej zmluvy o dielo. Žalobca však celkom jasne toto účelovo alebo z nevedomosti prehliada.

26. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že svoje nároky súvisiace s predčasným ukončením v poradí prvej zmluvy o dielo nie je povinný uplatňovať ihneď, ako si to žalobca nesprávne predstavuje, ale má na to k dispozícii celú premlčaciu dobu. Osobitne zdôraznil, že ju sleduje a považoval zatiaľ za kontraproduktívne a v rozpore so zásadou hospodárnosti uplatňovať si nároky pred tým, ako okresný súd právoplatne rozhodne v tejto veci na podklade žaloby podanej žalobcom pred uplatnením nárokov žalovaným. To však neznamená, že so žalobcom nemá žiadny „spor o právnych otázkach". Práve naopak. Ako je zrejmé aj z korešpondencie, ktorá medzi sporovými stranami prebiehala, spory o zásadných právnych otázkach ohľadom vzájomných vzťahov nielenže existovali, ale pretrvávajú dodnes. Je totiž nepochybné, že v prejednávanej právnej veci sa rieši otázka, od posúdenia ktorej bude závisieť rozhodnutie žalovaného na následné uplatnenie nárokov voči žalobcovi. Presvedčenie žalobcu, ktoré prezentuje odvolaciemu súdu v odseku 7. svojho odvolania tak považoval žalovaný za vyslovene absurdné a účelové. Okrem toho je aj v rozpore s výslovným znením zmluvy, ktorú formuloval sám žalobca (generoval systém využitý žalobcom), ako i s bežným významom slovného spojenia „právne spory" a nekorešponduje s kontextom celého ustanovenia a iných odvolacích dôvodov poskytnutých žalovanému v rámci spornej zmluvy. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

27. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril (doručenka č.l. 225 rub spisu).

28. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) postupom v medziach podľa , bez nariadenia pojednávania s odkazom na a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa , v spojení s napadnutý rozsudok okresného súdu podľa , potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

29. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

30. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

31. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

32. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

34. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

35. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

36. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalobcom. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie , odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

37. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -260 zo dňa 18.9.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

38. Žalobca v odvolaní primárne namietal závery okresného súdu, ktorý jeho žalobe nevyhovel, a to tak v procesnej ako i vecno-právnej rovine. Poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ako i skutkový stav veci a zotrval na argumentácii, že žalovaný „žalobca poukazuje na to, že žalovaný do dnešného dňa voči jeho osobe nepodal žiadnu žalobu ohľadom platnosti odstúpenia od ZOD 2015 a potom ZOD 2015 neexistuje žiadny právny spor“ (č.l. 161 spisu). Poukázal ďalej na to, že po ukončení platnosti ZOD 2015 bola uzavretá dňa 3.3.2016 automatizovaným systémom EKS prostredníctvom elektronického trhoviska zmluva o dielo č. Z20164449_Z (ďalej aj len „ZOD 2016“) so žalovaným ako dodávateľom z dôvodu, že tento predmetnú zákazku vyhral, nakoľko žalovaný dal

najnižšiu ponuku na vyhotovenie diela, a to na 249.000,- bez DPH. Žalovaný listom zo dňa 10.3.2016 zaslal žalobcovi jednostranné odstúpenie od ZOD 2016 v zmysle Čl. 17 bod 18.3, ktoré odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 14.3.2016. Následne odstúpil žalobca dňa 16.3.2016 od ZOD 2016 v zmysle čl. 18 Všeobecných obchodných podmienok OPET bod 18 písm. a) a c) vo väzbe na bod 18.4 písm. a). Dôvodom takéhoto konania zo strany žalobcu bola tá rozhodujúca skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných podmienok. Zotrval žalobca na stanovisku, že jednostranné odstúpenie od ZOD 2016 zo dňa 10.3.2016 doručené žalobcovi dňa 14.3.2016 je v celom rozsahu neplatné, čo žalobca i oznámil žalovanému listom zo dňa 16.3.2016. Zároveň žalobca zotrval na argumentácii „Žalobca má za to, že žalovaný ani nemal žiadny zákonný a relevantný dôvod na to, aby relevantne odstúpil od ZOD 2016 v zmysle čl. XVII bod 18.3., tak ako je to uvedené v jeho jednostrannom odstúpení od zmluvy zo dňa 10.03.2016, pretože takýto bod sa v Obchodných podmienkach EKS verzia 2.1 účinná zo dňa 01.12.2015, ani nenachádza“ (čl. 162 spisu). V rovine tejto odvolacej argumentácie žalobcu poukazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom okresný súd vyhodnocoval dôsledne argumentáciu žalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa. Je zrejmé, že uvedenou argumentáciou, sa okresný súd zaoberal, pričom konštatoval okrem iného „...Pokiaľ žalovaný dňa 10.03.2016 odstúpil od zmluvy z 03.03.2016, mohol tak len za splnenia podmienok stanovených v bode 18.3. Obchodných podmienok, pričom odkazuje na bod 18.3 písm. d). Pokiaľ žalobca uvádza, že v oznámení uviedol článok XVII, bod 18.3 s tým, že predsa taký neexistuje, a preto odstúpenie neuznáva, takéto tvrdenie je len účelovou obranou, nakoľko je nepochybné, že v oznámení o odstúpení došlo ku chybe v písaní, ktorá nespôsobuje neplatnosť odstúpenia, nakoľko z obsahu je zrejmé, čo bol dôvod odstúpenia a že išlo len o chybu v písaní, zrejmú nesprávnosť. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvotne musel skúmať splnenie podmienok pre možnosť odstúpenia od zmluvy, čo bolo medzi stranami sporné“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a konštatovanie okresného súdu, že prvotne musí skúmať splnenie podmienok pre možnosť odstúpenia od zmluvy, ktorá skutočnosť bola medzi stranami sporná, odvolací súd uvádza, že sa s týmto postupom okresného súdu stotožnil. Okresný súd konštatoval, že mal preukázané, že uzatvoreniu zmluvy zo dňa 3.3.2016 predchádzal iný vzťah medzi stranami, keďže dňa 15.12.2015 žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako dodávateľ uzatvorili prostredníctvom elektronického trhoviska Zmluvu o dielo č. Z201540839 (okresný súd ju označil ako prvú zmluvu), predmet ktorej bol riadne špecifikovaný v čl. II. a bol totožný ako bol bod v zmluve z 3.3.2016 (č.l. 77 spisu). Zároveň okresný súd dôsledne uvádzal chronológiu jednotlivých úkonov sporových strán a zaoberal sa ich vyhodnotením, tak ako to vyplýva z bodu 14, 15, 16, 17 a 18 napadnutého rozsudku okresného súdu, z ktorých vyhodnotení vyplynul potom záver okresného súdu, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol spor jednak o platnosť/neplatnosť odstúpenia od zmluvy z 15.12.2015 a jednak spor o nároku z titulu odstúpenia od zmluvy. Žalovaný si síce ešte neuplatnil nároky z titulu odstúpenia od zmluvy, avšak ako uviedol, rozhodne sa podľa výsledku súdneho konania v prejednávanej veci. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia všetkých okolností, ktoré vyvstali v priebehu konania najavo, ktoré musel okresný súd vyhodnocovať pod vplyvom toho, že predmetom konania bolo i posúdenie, ktoré odstúpenie je platné a ktoré neplatné, príp. kto zo zmluvných strán porušil svoje zmluvné povinnosti, správne, podľa odvolacieho súdu, okresný súd konštatoval, že medzi stranami došlo v rámci komunikácie k určitým nezrovnalostiam, tak ako ich charakterizoval okresný súd, pričom vzal do úvahy skutkové okolnosti, a to prvotné odstúpenie, následné anulovanie, požadovanie písomného súhlasu s anulovaním, hoci to nevyžaduje právny poriadok, odmietnutie odovzdania stanoviska, následné odstúpenie obidvoch zmluvných strán. Podstatné pre rozhodnutie vo veci bolo podľa okresného súdu, a to i podľa argumentácie žalobcu v odvolaní, vyhodnotiť, či bol medzi sporovými stranami spor, ktorý podľa okresného súdu, (ne)musel byť súdmi, a to v dobe najmenej 3 rokov pred uzavretím zmluvy, riešený. Pokiaľ okresný súd vyhodnocoval vzájomné vzťahy, správanie sa sporových strán a dospel k záveru, že z podania právneho zástupcu žalovaného z 9.2.2016 (č.l. 136 spisu) vyplýva odstúpenie od zmluvy, pričom odstúpenie zo strany žalobcu považuje za neplatné, tak i takéto správanie sa sporových strán, je možné vyhodnotiť ako právny spor. Podstatné však i podľa odvolacieho súdu bolo vyhodnotenie platnosti odstúpenia od zmluvy a splnenie podmienok podľa čl. 18 ods. 3 písm. d). Okresný súd ustálil, že „Právny spor medzi sporovými stranami ohľadom zmluvy z roku 2015 vyplýva v otázke posúdenia platnosti a neplatnosti jednotlivých aktov odstúpenia zo strany oboch zmluvných strán, a to teda, ktoré z týchto aktov odstúpenia bolo platné alebo nie. (ale to nie je predmetom posúdenia súdu, nakoľko postačuje len zistenie a ustálenie, či bolo niečo medzi nimi sporné bez ohľadu na výsledok vyriešenia sporu, spornosti) Zároveň ako vyplýva z listu žalovaného zo dňa 09.02.2016, ktorým odstupoval od zmluvy z roku 2015, tak tento po tom, čo odstúpil od uzavretej zmluvy z roku 2015 oznámil, že otázka posúdenia platnosti odstúpenia bude predmetom súdneho konania o uplatnení nárokov jeho spoločnosti v súvislosti so zánikom zmluvy z r. 2015 z dôvodov

spočívajúcich na strane žalobcu. Za tým účelom podľa vyjadrenia žalovaného poveril advokátsku kanceláriu na prípravu podkladov a uplatnenie tohto nároku súdnou cestou, ktorú následne zvážia. Nepochybne teda vyplýva, že ten právny spor tam medzi sporovými stranami existoval a existuje. Aj stanovisko právnych zástupcov obidvoch zmluvných strán preukazuje, že ohľadom trvania, či ukončenia zmluvy z roku 2015 bol právnym sporom medzi stranami konania a stále je tento spor. Pokiaľ právny zástupca žalobcu tvrdil, že podľa nich právny spor žiadny nie je, pretože nikto si neuplatnil z tejto zmluvy žiadne nároky, pre právny spor to nie je podmienkou. Aby bol právny spor, nie je potrebné uplatňovať si nejaké nároky, to je vecou každého z dotknutých strán, či si budú niečo uplatňovať. Právny spor spočíva v spornosti v nezhode o právnej, či inej faktickej otázke. Avšak nepochybné je minimálne to, že je medzi nimi sporná platnosť odstúpení, ktoré navzájom neuznávajú. Zároveň súd podotýka, že podľa Obchodných podmienok nie je potrebný súdny spor, postačuje právny spor a ten tu nepochybne je, čo preukázali aj samotní právnymi zástupcovia v rámci svojej komunikácie na ústnom pojednávaní, keď namietali jednotlivé konania zmluvných strán, ich tvrdenia, či právne úkony, ako je aj odstúpenie od zmluvy“. Za uvedeného stavu konštatovaného okresným súdom, napriek námietkam žalobcu v odvolaní nebolo možné stotožniť sa so žalobcom, že medzi stranami spor neexistoval, ak obe sporové strany prejavovali vôľu ukončiť zmluvný vzťah odstúpením. V tomto smere sa odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania stotožňuje so závermi, ktoré vyslovil okresný súd v bode 27. napadnutého rozsudku okresného súdu. Predmetom uplatneného nároku žalobcu bola zmluvná pokuta v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným vyplývajúcich zo zmluvy zo dňa 3.3.2016, od ktorej žalovaný odstúpil ako prvý. Ak okresný súd z dôvodov uvádzaných v bode 29. vyhodnotil predmetné odstúpenie od zmluvy žalovaným dňa 10.3.2016 a posúdil toto odstúpenie za opodstatnené v súlade s obchodnými podmienkami, tak zmluva zanikla. Osobitne v tomto štádiu konania odvolací súd poukazuje na závery okresného súdu v bode 33 napadnutého rozsudku, s ktorými sa ako s vecne správnymi cez úpravu v , stotožnil. Po vykonaní odvolacieho prieskumu v rozsahu odvolacích dôvodov žalobcu nezistil odvolací súd, že by súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že by skutkový stav neobstál, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, resp. že by súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil odvolací súd, že pre rozhodnutie sporu je určujúce vykonané dokazovanie a z neho prijaté skutkové a právne závery a s tým súvisí aj odvolateľom namietané zhodnotenie dôkazného bremena v spore. V nadväznosti na uvedené je potrebné uviesť, že „Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaný tvrdil, že kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ kúpnu cenu v požadovanom rozsahu, v žalovanom rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia “ (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 24. júna 21010). Bolo podľa odvolacieho súdu primárne na žalobcovi, aby dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil, predložil, pričom túto povinnosť nemôže prenášať na súd. Ak žalobca tvrdil, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, tak z podaného odvolania nie je zrejmé a ani konkretizované, ktoré sú to tie ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré ním neboli uplatnené a tiež nebol špecifikovaný a neuvedený dôvod, z ktorého existencie neboli uplatnené. V rámci podaného odvolania žalobca argumentoval, že „pri uzatváraní ZOD 2016 bola žalovaným navrhnutá zmluvná cena, ktorá výrazne vykazuje znaky mimoriadnej ceny, a to až o 6,5 x nižšia, ako bola alokovaná čiastka na daný predmet zákazky, čo rovnako poukazuje na nekalý prístup v rámci verejného obstarávania“. Uvedené tvrdenie žalobcu nenašlo premietnutie v Oznámení o ukončení Zmluvy o dielo č. Z 20164449 Z - odstúpenie od Zmluvy o dielo č. Z 20164449 Z pre podstatné porušenie zmluvných podmienok (č.l. 20 spisu).

39. Ak v rámci podaného odvolania žalobca tvrdil, že žalovaný nemal dôvod jednostranne odstúpiť od platnosti zmluvy o dielo, nakoľko medzi nimi neexistoval žiadny právny spor a zároveň poukázal na to, že správanie žalovaného nemôže požívať právnu ochranu v súlade s , pričom citoval z komentára k , ktorý poukaz spojil s argumentáciou, že cena diela bola suma 6,5 krát nižšia ako alokovaná čiastka, tak uvedené nebolo možné stotožniť s jeho argumentáciou pred súdom prvého stupňa za aplikácie , preto nebol priestor na to, aby v rámci odvolacieho konania odvolací súd vyhodnocoval túto argumentáciu žalobcu použitú až v rámci odvolacieho konania, ak neboli naplnené zákonné podmienky. K tomuto záveru odvolací súd dospel zo skutočností uvádzaných žalobcom, podľa obsahu zápisnice spísanej okresným súdom dňa 5.10.2017 na čl. 143 spisu, teda v konaní pred súdom prvého stupňa, v zmysle ktorej poukázal na to, že žalovaným navrhnutá zmluvná cena, vykazuje znaky mimoriadnej nízkej ceny a táto je až o 6,5 krát nižšia ako bola alokovaná čiastka, čo rovnako, podľa žalobcu poukazuje na nekalý prístup v rámci verejného obstarávania, avšak netvrdil, že takýto výkon práva nemôže požívať právnu ochranu v súlade s a nasl. a ani, že je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Na tomto mieste odvolací súd tiež uvádza, že uvedený odvolací dôvod, nekorešpondoval Oznámeniu o ukončení Zmluvy o dielo č. Z 20164449 Z - odstúpenie od Zmluvy o dielo č. Z 20164449 Z pre podstatné porušenie zmluvných podmienok (č.l. 20 spisu). Okresný súd, podľa odvolacieho súdu, dostatočným spôsobom vyhodnotil svoje závery v rovine platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného vo väzbe na žalobcom uplatnený nárok na zmluvnú pokutu, pričom v podrobnostiach odkazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v , a zvýrazňuje závery vyplývajúce z bodu 27, 28, 29 napadnutého rozsudku okresného súdu a z bodu 33., v zmysle ktorého „...súd posúdil odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného ako opodstatnené, nakoľko skutočne v dobe 3 rokov pred uzavretím zmluvy zo dňa 03.03.2016 bol medzi stranami spor vo viacerých otázkach a zároveň došlo aj k odstúpeniu od predchádzajúcej zmluvy, nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu v dôsledku porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného. Teda medzi stranami bol spor vzniknutý v dôsledku zmluvy z 15.12.2015 a preto v zmysle Obchodných podmienok mohol žalovaný odstúpiť od zmluvy a zmluva zanikla a žalovaný nebol povinný plniť povinnosti. Nesplnenie povinností zo zmluvy z 15.12.2015 je irelevantné, ako ani platnosť, či neplatnosť odstúpenia od prvej zmluvy. Súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom konania nebolo skúmať, či došlo k porušeniu zmluvných povinností podľa zmluvy z 15.12.2015 žalobcom, či žalovaným, ale či zmluvná pokuta za porušenie povinností zmluvy z 03.03.2016 je uplatnená opodstatnená, avšak predtým bolo potrebné posúdiť platnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného, ktorý odstúpil od zmluvy bezodkladne po jej uzavretí. Súd posúdil, že nepochybne boli splnené obidve podmienky čl. XVIII, bod 18.3 písm. d) Obchodných podmienok. Z toho dôvodu súd žalobný návrh zamietol v celom rozsahu. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca si neuplatnil náhradu škody, ale zmluvnú pokutu, preto súd sa nezaoberal prípadným vznikom škody za čas od uzavretia zmluvy do jej odstúpenia, t.j. za cca 7 dní.“

40. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (, 4, ), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. , ).

41. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo podľa odvolacieho súdu vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov.

42. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. ). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci, pričom odvolací súd naň poukazuje cez úpravu v 387 ods. 1, 2 .

43. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu potvrdil podľa , . „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. ). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 zo dňa 26.11.2012). Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom rozsudku dal odpoveď na kľúčové otázky sporu.

44. Záverom a zhrňujúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil odvolateľom namietané nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, ktoré by viedli k vecne nesprávnemu rozhodnutiu v meritórnom prvom výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá.

45. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa ako vecne správne rozhodnutie, a to vo výroku vo veci samej, ako i v závislom výroku o trovách konania. V podrobnostiach odkazuje za primeranej aplikácie na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

46. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri ).

47. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov.

49. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.