Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/89/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky pred sudcom JUDr. Róbertom Záhorákom v právnej veci žalobcov: 1. G. T., nar. X.X.XXXX, bytom P., B. XX, 2. X. T., nar. X.X.XXXX, bytom P., B. XX, 3. K. J., nar. XX.X.XXXX, bytom P., Na P. XX, 4. T. J., nar. X.X.XXXX, bytom P., Na P. XX, proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, zastúpená AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., Martin, P.O. Hviezdoslava 23B, IČO: 36 865 036, 2. Platiť sa oplatí s.r.o., Bratislava, Mostová 2, IČO: 45 684 618, o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, o určenie, že výkon záložného práva záložného veriteľa je neplatný a o určenie, že právne úkony žalovaného v 2 rade, ktorými realizuje dobrovoľnú dražbu nehnuteľností sú neplatné, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcami v 1. a 2. rade na strane jednej a žalovaným v 1. rade na strane druhej, z a m i e t a .

II. Súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.01.2007 uzavretej medzi žalobcami v 3. a 4. rade na strane jednej a žalovaným v 1. rade na strane druhej, z a m i e t a .

III. Súd žalobu o určenie, že je neplatný výkon záložného práva žalovaného v 1. rade zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi žalobcami v 3. a 4. rade na strane jednej a žalovaným v 1. rade na strane druhej, z a m i e t a .

IV. Súd žalobu o určenie, že právne úkony žalovaného v 2. rade, ktorými realizuje dobrovoľnú dražbu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, na LV č. XXXX k.ú. P., z a m i e t a .

V. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa 4.9.2018, ktorým súd žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 24.1.2007 formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXX k.ú. P..

VI. Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. -333 zo dňa 4.9.2018, ktorým súd žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade a ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXX k.ú. P..

VII. Žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

VIII. Žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

IX. Žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania o návrhu žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

X. Žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania o návrhu žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

XI. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 3. a 4. rade náhradu trov konania o návrhu žalobcov v 3. a 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

XII. Žalobcovia v 1., 2., 3. a 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za žalobu v sume 298,50 eur a súdny poplatok za návrh žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

XIII. Žalobcovia v 3. a 4. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za návrh žalobcov v 3. a 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. až 4. rade sa žalobou doručenou súdu dňa 29.6.2018 domáhali určenia, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorú uzatvorili žalobcovia v 1. a 2. rade ako dlžníci so žalovaným v 1 rade ako veriteľom, na základe ktorej sa žalovaný v 1. rade zaviazal žalobcom v 1. a 2. rade poskytnúť úver v sume 2.030.000,- Sk, t.j. 67.383,65 eur, pričom žalovaní v 3 a 4 rade ako záložcovia s žalovaným v 1. rade uzavreli dňa 24.1.2007 zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade a ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX k.ú. Štúrovo. V žalobe žalobcovia uviedli, že žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ sa snaží realizovať výkon záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby keďže žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby na predmet zálohu, pričom žalovaný v 1. rade požaduje zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej splátky úveru zo strany žalobcov v 1. a 2. rade a to i napriek tomu, že takáto podmienka v zmluve nebola dohodnutá. Poukázali na to, že na základe uvedenej zmluvy o splátkovom úvere žalobcom v 1. a 2. rade bola reálne poskytnutá suma len 66.911,96 eur pričom konečná splatnosť úveru bola 20.12.2036. V žalobe ďalej uviedli, že žalovaný v 1. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, keďže došlo zo strany žalobcov v 1. a 2. rade k porušeniu bodu 8.1 písmeno a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úveru žalovaného v 1. rade. Žalobcovia poukázali na to, že v zmluve o splátkovom úvere nebola dohodnutá možnosť aby žalovaný v 1. rade žiadal zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky.

2. Ďalej uviedli, že žalobcovia v 1. a 2. rade produktové obchodné podmienky žalovaného v 1. rade nepodpísali a tieto im ani neboli predložené a z uvedeného dôvodu preto žalobcovia považujú vyhlásenie mimoriadnej splatnosti uvedeného úveru za neplatné, pričom poukázali na ust. § 565 Občianskeho

zákonníka. Zároveň žalobcovia uviedli, že zo strany Ministerstva spravodlivosti SR v Bratislave bola uvedená zmluva o splátkovom úvere označená za spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázali na ust. a , uviedli, že žalovaný v 1. rade zanedbal povinnosť odbornej starostlivosti čo sa podľa zákona o ochrane spotrebiteľa považuje na nekalú obchodnú praktiku a poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. a tiež na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. a . Žalobcovia uviedli, že žalovaný v 1. rade vedome na škodu spotrebiteľov obchádza zákon v snahe získať pre seba výhodnejšie postavenie, pričom obchádza ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Uviedli, že neinformovanosť spotrebiteľa nemôže byť na ujmu spotrebiteľa pričom účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípade kde môže dodávateľ zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky, ktoré sú v neprospech spotrebiteľa. Žalobcovia žiadali aby súd aplikoval ustanovenie v súlade s ust. článku 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedli, že absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona a to od počiatku bez ohľadu na to, či sa niekto neplatnosti dovolal, pričom právne účinky neplatného právneho úkonu nevzniknú. Poukázali na to, že súd musí z úradnej povinnosti vždy skúmať či právny úkon s ktorým sú spojené právne následky je alebo nie je absolútne neplatný a to aj bez návrhu či námietky účastníka konania. V súvislosti poukázali na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ s.r.o., proti W..

3. V žalobe žalobcovia poukázali na ust. o ochrane spotrebiteľa a tiež na rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veciach C-334/92, C14/83, C240/98, C168/05, C243/08 a tiež na nález Ústavného súdu ČR zn. Pl..

4. Žalobcovia taktiež uviedli, že ohodnotenie nehnuteľnosti pre účel uplatnenia záložného práva musí byť v súlade so zákonom a podľa skutkového stavu pričom pri poskytnutí úveru boli predmetné nehnuteľnosti ohodnotené vyššou cenou ako ich v súčasnosti ohodnotil znalec aj napriek tomu, že do nehnuteľností bolo investované a ich cena teda vzrástla. Uviedli, že znalec uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, taktiež uviedli, že znalecký posudok č. 1 bol doručený dňa 30.4.2018 a 30.5.2018 pričom žalobca v 3 rade podal voči tomuto znaleckému posudku námietku s tým, že tento je nepravdivý, ďalší znalecký posudok č. 2 vypracoval znalec Ing. Y. U., ktorý tak isto je nepravdivý a žalobcovi v 4. rade bol doručený 28.6.2018 a proti nemu bola podaná námietka v zákonnej lehote. Žalobcovia uviedli, že oba znalecké posudky boli vypracované účelovo a na značne nižšiu hodnotu než aká bola uvedená v znaleckom posudku pri poskytovaní úveru pričom žalobca v 3. rade informoval žalovaného v 2. rade o skutočnostiach, že s dobrovoľnou dražbou nesúhlasí. Poukázali na prílohu č. 3 vyhlášky č. 492/2004, ktorá definuje všeobecnú hodnotu. žalobcovia tiež uviedli, že žalobca v 3 rade oznámil žalovanému v 2 rade, že nesúhlasí s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby a nesúhlasí s ohodnotením predmetu dražby, avšak napriek tomu žalovaný v 2 rade uskutočňoval ďalšie úkony na vykonanie dobrovoľnej dražby.

5. V uvedenej žalobe žalobcovia v 1 až 4 rade zároveň navrhli aby konajúci súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 24.1.2007 formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXX k.ú. P. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod číslom , pričom zároveň žiadali aby konajúci súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade a ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXX k.ú. P. až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktoré je vedené na Okresnom súde Nové Zámky pod číslom 6Csp/89/2018. K žalobe žalobcovia pripojili zmluvu o splátkovom úvere uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava ako veriteľom a žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.1.2007 uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava ako záložným veriteľom a žalobcami v 3. a 4. rade ako záložcami, prehľad transakcií úveru, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.7.2017, oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 5.9.2017, oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 19.6.2018, znalecký posudok č. 6/2018 znalca Ing. N. T. zo dňa XX.XX.XXXX s prílohami, znalecký posudok č. XXX/XXXX znalca N.. I. T. zo dňa XX.XX.XXXX s prílohami, znalecký

posudok č.XXX/XXXX znalca N.. Y. U. zo dňa XX.XX.XXXX s prílohami, list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 21.9.2017.

6. K žalobe sa podaním zo dňa 24.7.2018 vyjadril žalovaný v 2. rade, v ktorom poukázal na ustanovenia § 12 zákona o dobrovoľných dražbách, najmä na ust. § 12 ods. 3 uvedeného zákona, podľa ktorého ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobnik k dispozícii. Uviedol, že žalobcovia potvrdzujú, že im bol doručený prvý znalecký posudok proti ktorému v súlade so Zákonom o dobrovoľných dražbách podali námietky a žalovaným v 2. rade bol obstaraný druhý kontrolný znalecký posudok. Tento bol žalobcom v 3. a 4. rade rovnako doručený, čo žalobcovia v 3. a 4. rade potvrdzujú a proti kontrolnému znaleckému posudku podala žalobkyňa v 4. rade námietky, avšak podľa § 12 odsek 5 Zákona o dobrovoľných dražbách má vlastník predmetu dražby právo podať námietky iba proti prvému znaleckému posudku, nie aj proti kontrolnému znaleckému posudku. Oba posudky priložili žalobcovia k žalobe. Žalobcovia však už v žalobe neuvádzajú okolnosti v súvislosti s obhliadkou predmetu dražby za účelom vypracovania kontrolného znaleckého posudku č. 112/2018 Ing. Juraja Sedláčka (priložený k žalobe žalobcami). Napriek tomu, že dňa 23.05.2018 bola žalobcovi v 3. rade zaslaná výzva na umožnenie obhliadky predmetu dražby znalcom vyplýva zo svedectva samotného znalca zachyteného na 4. strane predmetného posudku nasledovné: „Údaje o obhliadke predmetu posúdenia: Riadna obhliadka bola zvolaná spoločnosťou Platiť sa oplatí s.r.o. Bratislava, na deň 06.06.2018 o 12.00 hod. v priestore ohodnocovaného rodinného domu s.č.XXXX v meste P.. Znalec sa v určenú hodinu dostavil k rodinnému domu. Pred oplotením nehnuteľnosti sa nikto nenachádzal, znalec zazvonil na plotový domový zvonček. Z domu vyšli vlastníci nehnuteľnosti p. K. J. a p. T. J. a znalcovi oznámili, že oni o žiadnej obhliadke nič nevedia a preto túto neumožnia. Znalec ich oboznámil so skutočnosťou, že v prípade že obhliadka nebude umožnená, znalecký posudok bude spracovaný na základe dostupných podkladov. Vlastníci opätovne vyhlásili, že obhliadku nehnuteľnosti znalcovi neumožnia. Následne znalec vykonal obhliadku exteriéru rodinného domu a okolia nehnuteľnosti, zabezpečil fotodokumentáciu exteriéru domu a o 12.10. hod obhliadku ukončil.

7. Žalovaný v 2. rade ďalej uviedol, že o neúspešnom priebehu obhliadky znalec bezodkladne telefonicky informoval objednávateľa posudku. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobcovia v 3. a 4. rade si svojvoľne a bezdôvodne nesplnili svoju povinnosť podľa zákona a neumožnili znalcovi vykonanie obhliadky predmetu dražby ktorú sami iniciovali podaním žiadosti o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Za týchto okolností podľa nášho názoru nemôžu žalobcovia v 3. a 4. rade uplatňovať akékoľvek nároky v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby, nakoľko vlastným protiprávnym konaním spôsobili postup ohodnocovania proti ktorému namietajú, ktorý však bol v súlade so zákonom pri ohodnotení predmetu dražby vykonaný. Žalovaný v 2 rade ďalej uviedol, že samotná dražba, ako najtransparentnejší spôsob predaja, pri ktorom boli informácie o dražbe a o predmete dražby zverejnené vo všetkých zákonom predpísaných médiách a naviac aj na internetových stránkach žalovaného v 1. rade a na ďalších internetových realitných portáloch, najlepšie preukazuje skutočnú trhovú cenu predmetu dražby. Táto je vytváraná reálnym dopytom v čase a mieste predaja predmetu dražby, prostredníctvom podaní urobených na dražbe, uskutočnenej žalovaným v 1. rade.

8. Žalovaný v 2. rade taktiež uviedol, že dňa 24.07.2018 sa uskutočnila dobrovoľná dražba predmetu dražby pri najnižšom podaní vo výške 61.700,-EUR, ktorá však bola neúspešná, nakoľko žiadny záujemca neurobil ani najnižšie podanie. Ak by mali byť tvrdenia žalobkyne o podhodnotení predmetu dražby pravdivé, určite by sa našla osoba ktorá by mala záujem nadobudnúť predmet dražby za „výhodnú" cenu a teda tvrdenia žalobcov o majetkovej ujme sú tak len hypotetické a preukazujú skôr želania žalobcov ohľadne hodnoty predmetu dražby ako preukázané právne skutočnosti. Uviedol, že pre určenie neplatnosti dražby nie je podstatná výška ceny určená znaleckým posudkom, ale iba skutočnosť, či bol na ohodnotenie predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok vypracovaný príslušným znalcom a či nebol inak porušený o dobrovoľných dražbách. Ak nemá cena určená znaleckým posudkom vplyv na platnosť dražby, nie je dôvod na vydávanie neodkladného opatrenia na základe tvrdení žalobcu a zároveň nemá žalobca naliehavý právny záujem na určení hodnoty predmetu dražby čoho sa mieni domáhať v konaní o veci samej. Poukázal na niektoré závery obsiahnuté v rozhodnutiach NS SR 2 C. XX/XXXX, NS SR X S. XX/XXXX, NS ČR , rozhodnutie KS v Banskej Bystrici a , rozhodnutie NS ČR , , , rozhodnutie NS SR . Uviedol, že žalobcovia v žalobe netvrdia žiadne konkrétne skutočnosti predstavujúce porušenie Zákona

o dobrovoľných dražbách a ani tieto nedokazujú. Uviedol, že žalobcovia netvrdia žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla spôsobiť, že záložné právo zabezpečujúce predmetnú pohľadávku nevzniklo alebo že zaniklo. Žalobcovia iba poukazujú na spôsob výkonu záložného práva a jeho tvrdený nesúlad s dobrými mravmi a , avšak neoznačujú ani jediné ustanovenie zmluvy o zriadení záložného práva ktoré by malo predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku s následkom zániku záložného práva veriteľa pohľadávky.

9. Žalovaný v 2 rade zároveň uviedol, že čo sa týka žaloby o určení neplatnosti úverovej zmluvy, toto určenie pri skutočnosti poskytnutia úveru, čo žalobcovia nepopierajú, naopak, potvrdzujú, nemá právny význam pre výkon záložného práva, ak žalobcovia netvrdia, že výška existujúcej zabezpečenej pohľadávky je nižšia ako 2000,-EUR, čo je zákonom ustanovená hranica pre možnosť výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou ( o dobrovoľných dražbách). Poukázal na to, že ani určenie neplatnosti niektorých ustanovení zmluvy o zriadení záložného práva alebo úverovej zmluvy nemá automaticky za následok neplatnosť celej zmluvy. Poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu SR , v ktorom sa uvádza: „Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Ústavný súd ale osobitne vzhľadom na okolnosti danej veci dopĺňa, že právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj takým, ktoré, tak ako záložné právo k bytu alebo nebytovému priestoru, vzniká na základe zákona [ o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov". Uviedol, že žalobcom nehrozí ani pri výkone záložného práva bezprostredná ujma, nakoľko v súlade s sa prípadný výrok rozhodnutia súdu o neplatnosti dražby bude vzťahovať aj na vydražiteľa predmetu dražby. Rovnako prípadný nadobúdateľ predmetu dražby, ani žiadna iná osoba, nemôže ohroziť právo na obydlie bezprostredne nakoľko o povinnosti opustiť obydlie (vypratať nehnuteľnosť) môže rozhodnúť iba súd v konaní o vypratanie, v ktorom majú jeho účastníci možnosť vznášať svoje námietky a obhajovať svoje práva. To platí aj pre exekučné konanie vedené pre výkon rozhodnutia o vyprataní. Podľa komentára k : "...To znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma..." Avšak ani v prípade výkonu záložného práva dražbou by z vyššie uvedených dôvodov nevznikla nedostrániteľná ujma, keďže v prípade že by súd deklaroval neplatnosť dražby, bol by obnovený právny stav pred dražbou. K tomu viď Zákona o dobrovoľných dražbách: „Ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu." v spojení s a citovaného predpisu: „Ak je dražba neplatná, každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby podľa odseku 1, je povinná vrátiť ho bezodkladne vydražiteľovi. Dražobník je povinný na výzvu vydražiteľa oznámiť mu sumu, ktorú odovzdal záložnému veriteľovi a dlžníkovi, prípadne sumu, ktorú zložil do notárskej úschovy. Právo na náhradu škody tým nieje dotknuté.", „Ak je dražba neplatná a predchádzajúci vlastník a vydražiteľ si majú navzájom vrátiť plnenia, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený záväzok splniť." Uviedol, že zriadenie a výkon záložného práva sa aj v predmetom prípade uskutočnilo na základe slobodnej vôle žalobcov v 3. a 4. rade ako záložcov. Túto slobodnú vôlu k tomu, aby v prípade ak si dlžník nesplní svoje zmluvné záväzky podľa zmluvy o úvere, mohol veriteľ speňažiť ich majetok, prejavili žalobcovia podpisom záložnej zmluvy. Táto skutočnosť sa prejavuje v právnej rovine aj v tom, že podľa zákona koná záložný veriteľ pri predaji zálohu v mene záložcu, de iure teda vykonáva predchádzajúcu vôľu záložcu. Uviedol, že rozhodnutie Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS XX/XXXX apeluje na to, aby súdy nevychádzali z paušálnych predstáv o tom, že každý výkon záložného práva je a priori protizákonný a neústavný. Naopak, súd je povinný hodnotiť každý prípad individuálne a v predmetom prípade nedošlo a ani nebolo preukázané že by malo dôjsť k tomu, že by výkon záložného práva bol realizovaný žalovanými v rozpore so zákonom alebo že by cena za ktorú by bol záloh speňažený bola neprimeraná jeho hodnote. To, že medzi subjektmi zúčastnenými na záložnoprávnom vzťahu existuje určité „pnutie záujmov" neznamená a netvrdí to ani Ústavný súd Slovenskej republiky, že je možné paušálne zakazovať výkon záložného práva.

10. Žalovaný v 2. rade napokon uviedol, že žalobcovia nemajú právny záujem na určení voči žalovanému v 2. rade. Ich žaloba je v tomto bode tiež neurčitá, keďže nešpecifikujú, ktoré konkrétne právne úkony žalovaného v 2. rade žiadajú, aby súd určil za neplatné. Pri príprave a realizácii dobrovoľnej dražby podľa Zákona o dobrovoľných dražbách vykoná dražobnik viacero úkonov z ktorých niektoré však ani nie je možné považovať za právne úkony ktorých neplatnosť by súd mohol určovať ako napr. objednanie znaleckého posudku, zverejňovanie informácií o dražbe. Tiež platí, že právne úkony vykonané pri príprave a realizácii dražby ktorá bola nakoniec neúspešná, teda pri ktorej nebol urobený príklep, nemôžu mať žiadny vplyv na právne postavenie alebo právo žalobcov a žalobcovia tak nemôžu mať naliehavý právny záujem na žiadanom určení. Žalobcovia teda podľa názoru žalovaného v 2. rade vôbec neosvedčili skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Preto z uvedených dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K uvedenému podaniu pripojil výzvy zo dňa 23.5.2018 adresované žalobcom v 1. až 4. rade na umožnenie vykonania obhliadky a ohodnotenia predmetu dražby, oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby konanej dňa 24.7.2018.

11. K žalobe sa vyjadril podaním zo dňa 24.7.2018 právny zástupca žalovaného v 1. rade, ktorý uviedol, že žaloba je neurčitá a neúplná, neobsahuje procesné náležitosti stanovené zákonom, poukázal na to, že podľa - 3 v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh a že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy, zároveň je tu povinnosť k žalobe pripojiť dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Uviedol, že je len na žalobcovi ako si splní procesné povinnosti stanovené zákonom vo vzťahu k obsahu takéhoto podania a nesplnenie takýchto procesných povinností nemôže byť a to o.i. s ohľadom na zásadu rovnosti strán a zásadu legality, ktorej obsahom je o.i. príkaz postupovať v súlade s a príslušnými medzinárodnými zmluvami týkajúcimi sa základných práv

- nahradené činnosťou súdu a teda žalobcovia si nesplnili základné procesné povinnosti. Uviedol, že v žalobe je uvedených viacero (prevažne) právnych tvrdení (za absencie podstatných tvrdení skutkových), väčšinou generickej povahy, pri väčšine z nich však nie je zrejmé, aký je vzťah týchto tvrdení a tohto konania (obsah ktorého vymedzil sám žalobca), rovnako je oprávnené tvrdiť, že množstvo uvádzaných právnych (ale i skutkových) tvrdení nie je len nerelevantných vo vzťahu k vymedzenému predmetu konania, ale že sa tiež jedná o tvrdenia, ktoré sú v rozpore s právnym stavom veci a na viacerých miestach žaloby dochádza zo strany žalobcu k tomu, že sú prezentované tvrdenia vyslovene nepravdivé, či zavádzajúce, navyše s predmetom konania nesúvisiace. Uviedol, že zo žaloby nie je zrejmé, čím žalobcovia relevantne hmotnoprávne a procesnoprávne odôvodňujú to, čoho sa domáhajú v konaní. Uviedol, že konanie žalobcov je konaním protiprávnym, konaním v rozpore s dobrými mravmi (vo vzťahu k svojim záväzkom hmotnoprávnej povahy), resp. šikanóznym výkonom práva (vo vzťahu k realizácii všeobecných procesných oprávnení), pričom toto konanie sa snažia „odôvodniť“ nepravdivými, neúplnými a nesprávnymi skutkovými a právnymi tvrdeniami a ako také nemôže takéto konanie požívať akúkoľvek právnu ochranu. Vzhľadom na rozsah a obsah žaloby mal za to, že žalobcovia sa reálne pokúšajú šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky (predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ a to spôsobom, popierajúcim ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a žalovaného tak majetkovo poškodiť a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Žalobu označil ako všeobecný a nekonkrétny kompilát, ignorujúci podstatnú časť relevantných právnych noriem, pričom sú uvádzané tvrdenia, predovšetkým právne, ktoré sa relevantného právneho odôvodnenia žaloby týkajú len minimálne, prípadne sa uvádzajú tvrdenia (predovšetkým právne) nielen nedôvodné, ale priamo odporujúce kogentným právnym normám a ich ustálenému výkladu, pričom ich vzťah k vymedzenému predmetu konania nie je (v ich prevažnej väčšine) žiaden, prípadne sa jedná len o konštatovania všeobecnej povahy, bez toho, aby bolo zrejmé, ako súvisia so skutkovým stavom, predmetom konania, resp. s tým, čo má byť tvrdené a preukázané. Poukázal na to, že žalobcovia uvádzajú svoje domnienky, konštrukcie, hypotézy (t.j. nie skutočnosti, ktoré sú určité, relevantné a preukázané), z uvedeného dôvodu je väčšina tvrdení žalobcu vecne nespôsobilých ovplyvniť podstatu konania. Preto žalovaný v 1 rade popiera všetky skutkové a právne tvrdenia uvedené v žalobe. Zároveň poukázal na Základných princípov .

12. Právny zástupca žalovaného uviedol, že žaloba je zjavným zneužitím práva a uvedeným spôsobom by mala byť zo strany súdu i posúdená. Mal za to, že výlučným účelom celého konania je oddialenie splnenia povinností vyplývajúcich z postavenia žalobcov ako subjektu povinnosti a uviedol, že žalobcovia

v 1. a 2. rade ako obligační dlžníci sú dlhodobo v omeškaní s plnením svojich povinností finančného charakteru vyplývajúcich a súvisiacich s právnym vzťahom založeným úverovou zmluvou s žalovaným ako veriteľom, a teda žaloba nesmeruje k ochrane práv žalobcov, ale k znemožneniu realizácie nápravy dlžníkom vyvolaného protiprávneho stavu, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich riadne dohodnutých záväzkov, čoho dôsledkom je poškodenie a poškodzovanie oprávnených práv a záujmov žalovaného. Poukázal na absolútny nedostatok akýchkoľvek vecných argumentov zo strany žalobcu, na absenciu akéhokoľvek relevantného vecného odôvodnenia, pričom tieto nahrádza nielen nesprávnymi, ale aj nepatričnými tvrdeniami, ktoré sú podľa názoru žalovaného v celom rozsahu obsahovo nedôvodné a sleduje sa nimi jediné - účelové predlžovanie konania, s cieľom oddialiť plnenie svojich povinností a teda celé podanie žalobcov je šikanóznym úkonom. Poukázal na to, že podľa v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh pričom podľa žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha o pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Zároveň uviedol, že návrh rozhodnutia musí byť formulovaný určito, jasne, výstižne, zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný.

13. V uvedenom podaní zároveň uviedol, že požiadavka žalobcov určiť, že zmluva o splátkovom úvere XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretá medzi žalobcom I. a žalovaným I./ je neplatná je neurčitá a nie je zrejmé o ktorú zmluvu konkrétne ide keďže nie sú uvedené strany, ktoré uvedenú zmluvu uzavreli a to menom, priezviskom, dátumom narodenia, resp. obchodným menom, sídlom a IČOm ak ide o právnickú osobu. Taktiež namietal, že požiadavka určenia, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.01.2007 je neplatná, je tak isto neurčitá, nie je uvedené, ktorých nehnuteľností sa zmluva týka a nie sú uvedené ani strany, ktoré túto zmluvu uzavreli. Taktiež namietal, že požiadavka určenia neplatnosti výkonu záložného práva záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. je neplatný, je neurčitá, keďže sa neuvádza o aký výkon záložného práva ide a ktoré záložné právo vzniklo a ku ktorým nehnuteľnostiam. Poukázal na to, že obligačné účinky záložnej zmluvy v dôsledku vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností zanikli, pretože boli nahradené účinkami vecnoprávnymi. Taktiež uviedol, že aj štvrtá požiadavka žalobcov je neurčitá, keďže zo žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne právne úkony žalovanému v 2 rade majú byť neplatné pričom žalobcovia neuvádzajú, o ktorú konkrétnu dobrovoľnú dražbu ide. Mal za to, že konajúci súd za týchto okolností mal žalobu odmietnuť. uviedol, že v oblasti súkromnoprávnych vzťahov existuje základná požiadavka - riadne dodržiavať uzatvorené zmluvy (zásada pacta sunt servanda) pričom žaloba v podstate neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by boli relevantné vo vzťahu k príslušnému žalobnému návrhu (návrhom) a vo vzťahu k žalovanému.

14. Právny zástupca žalovaného v 1 rade uviedol, že žalobcovia netvrdia ani nepreukazujú žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala, hoci len hypoteticky, záver zodpovedajúci požadovanému určeniu, resp. ďalším návrhom, práve naopak, uvádzajú skutočnosti, ktoré bez ďalšieho vylučujú dôvodnosť (odhliadnuc od ich neúplnosti a neurčitosti) žalobných návrhov (návrhov petitu). Zároveň uviedol, že žalobcovia nepreukázali a neodôvodnili tvrdenie, podľa ktorého žalovaný v 1 rade ako záložný veriteľ sa snaží uplatniť si plnenie bez právneho dôvodu výkonom záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby a uviedol, že povinnosťou žalobcov je preukázať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré žalobcovia tvrdia, a preukázať, že dôvod na výkon záložného práva nie je, t.j. preukázať, že žalobcovia v 1 a 2 rade ako dlžníci plnili riadne a včas. Poukázal na to, že výkon záložného práva vôbec nie je závislý od skutočnosti, či dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo nie, jedinou právne relevantnou skutočnosťou je skutočnosť, že zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne a včas ( a ) a preto je úplne nadbytočné vyvracať nesprávne a nepravdivé konštrukcie žalobcov a úvahy pôvodcu podania, uvedené s predmetom konania (vymedzeným návrhom rozhodnutia) vôbec nesúvisí. Poukázal na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcov, že zo strany žalovaného v 1 rade došlo k zabezpečeniu splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva keďže žalovaný nikdy žiaden zabezpečovací prevod práva so žalobcami nedohodol. Zároveň uviedol, že žalobcovia bez akéhokoľvek opodstatnenia a bez akéhokoľvek vecného argumentu prechádza k osočovaniu a obvineniam na adresu žalovaného, pričom uvádza značné množstvo ničím nepodložených, neurčitých a právne nonsensuálnych tvrdení, zjavne prebratých z úplne iného podania, z uvedeného dôvodu sa k nim žalovaný vôbec nebude vyjadrovať. Poukázal na plenárne rozhodnutie ÚS SR č. Pl. XX/XX: „ vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho

úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Ústavný súd ale osobitne vzhľadom na okolnosti danej veci dopĺňa, že právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby.

15. Poukázal tiež na to, že civilné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym, predpokladom úspechu v takomto konaní je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň označenými dôkazmi, resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom (jeho, resp. jej) skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu, pričom žalobcovia si nesplnili ani povinnosť relevantného tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú, a preto nemôžu uniesť ani bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno a z uvedeného dôvodu musí byť žalobný návrh zamietnutý. Poukázal tiež na stanovisko Najvyššieho súdu SR obsiahnutý v rozsudku č. zo dňa 29.6.2010, podľa ktorého „Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta.“ Uviedol, že z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (odporca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom odporca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (odporca), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Poukázal na to, že žalobcovia nijakým spôsobom nepreukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných.

16. Taktiež uviedol, že predmetná úverová zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to s ohľadom na ustanovenie - o spotrebiteľských úveroch (s ohľadom na výšku a zabezpečenie), pričom právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ktorá nie je zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. určenie, že záložná zmluva je neplatná, resp. že právny úkon výkonu záložného práva je neplatný, či že neplatné sú iné právne úkony, v slovenskom právnom poriadku neexistuje. Poukázal na dôvodovú správu k ust. pís. c), d) kde sa uvádza: „Úplne nová koncepcia (normatívne, nie však judikatórne - poznámka žalovaného) je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d), pričom záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej s tým ,že medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad , zákon o dobrovoľných dražbách a pod.“. Poukázal na rozhodovaciu prax NS SRobsiahnutú v uznesení č. : „V súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určenie neplatnosti záložnej zmluvy dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že žaloba o určenie v zmysle nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistota v jeho právnom postavení sa totiž v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah (právo) významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi, nemôže byť na takomto určení naliehavý právny záujem v zmysle Stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení možno preto odstrániť len

určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne, ak už došlo k realizácii záložného práva, určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke).“. Poukázal na konštantnú judikatúru NS SR, podľa ktorej ak sa nepreukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení (a ten sa preukázať nemôže, lebo je zákonnou normou, resp. jej neexistenciou, vylúčený - poznámka žalovaného), je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (t.j. meritórne), a preto by mala byť žaloba zamietnutá.

17. Právny zástupca žalovaného v 1. rade ďalej uviedol, že predmetná úverová a záložná zmluva v celom rozsahu odrážajú vôľu zmluvných strán, je vyvážená, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a sú platné. Boli to práve budúci dlžníci, ktorí sa na žalovaného, ako na banku, predmetom podnikateľskej činnosti ktorej je o.i. poskytovanie úverov ( o bankách), obrátili so žiadosťou o poskytnutie úveru. Po tom, ako žiadateľ prejaví záujem, resp. požiada o poskytnutie úveru, banka posúdi či je s daným subjektom - žiadateľom ochotná vstúpiť do úverového vzťahu, t.j. či mu úver bude poskytnutý a za akých podmienok. Výsledok uvedeného posúdenia je návrh poskytnutia úveru za presne špecifikovaných podmienok, zohľadňujúcich všetky relevantné aspekty (t.j. napr. požadovanú výšku úveru, navrhovanú splatnosť, účelové určenie / bezúčelovosť úveru atď.).Takýto návrh bol obligačným dlžníkom ponúknutý a títo uvedený návrh bez výhrad prijali. Uvedeným spôsobom došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy s predmetným obsahom, nie je nám známe, že by žalobcovia v 1 a 2 rade prijali návrh s výhradami, resp. požadoval vykonanie nejakých zmien, nič také ani relevantne netvrdili. Taktiež ponúknuté zabezpečenie bolo výsledkom dohody medzi úverovými a záložnými dlžníkmi. Poukázal na to, že žalobcovia rozsiahlo, avšak všeobecne a bez akejkoľvek konkretizácie, poukázali na aplikáciu Smernice 93/13/EHS. Uviedol, že neprijateľná podmienka (ak by v zmluve obsiahnutá bola, čo však určite nie je tento prípad) nevedie k údajnému následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu (a to i teoreticky úplne vylučuje správnosť tvrdení žalobcu). Jedinou výnimkou je právna situácia, kedy bez uvedených podmienok nemôže zmluva existovať, čo však rozhodne nie je tento prípad (bez ohľadu na to, že v zmluvách žiadne neprijateľné podmienky nie sú). Neprijateľné podmienky (uvádzané teoreticky) však majú charakter dojednaní vedľajších (t.j. nie podstatných, existencia ktorých podmieňuje platnosť zmluvy) a určite nespôsobujú neplatnosť zmluvy. Opätovne uviedol, že podmienky boli individuálne dojednané a že žalobcovia v 1 a 2 rade mali možnosť návrh neprijať, resp. požadovať vykonanie zmien atď. To, že žalobcovia nenavrhli (nežiadali) vykonanie akejkoľvek zmeny, neznamená, že by ho niekto „nútil“ zmluvu uzatvoriť.

18. Právny zástupca žalovaného v 1 rade ďalej uviedol, že možnosť vykonať záložné právo (a to vždy formou speňaženia na dobrovoľnej dražbe) je odrazom zákonnej úpravy ( - „Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,..“) a záložca je povinný - práve na základe toho, že je v právnom postavení záložcu - tento výkon strpieť ( veta prvá - „Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva.“), pričom pri výkone záložného práva je záložný veriteľ oprávnený konať v mene záložcu ( - „Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.“). Uviedol, že z uznesenia Ústavného súdu SR č. Pl. je zrejmé, že úprava výkonu záložného práva, tak ako je tvorená právnymi normami (§ a nasl. ) a právnymi normami obsiahnutými v ustanoveniach - o dobrovoľných dražbách, podstatou ktorej je realizácia výkonu záložného práva záložným veriteľom a to na základe uzatvorenej záložnej zmluvy, kedy záložný veriteľ dáva návrh na vykonanie dražby a prehlási pritom výšku, pravosť a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje vykonať záložné právo a dražbu realizuje dražobník a to na základe zmluvy uzatvorenej medzi záložným veriteľom, ako osobou oprávnenou konať v mene záložcu a dražobníkom, ako súkromnoprávnym subjektom oprávneným na základe osobitného živnostenského oprávnenia dobrovoľnú dražbu zrealizovať (vykonať), s a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zlučiteľná je. Uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho

majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Uviedol, že z článku 8 ods. 1 a 2 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva len právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie avšak nezakotvuje nárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia a teda právo na obydlie v zmysle nároku na byt nie je zaručené ani SR ani uvedeným Dohovorom. Poukázal na stanovisko Ústavného súdu SR obsiahnutého v rozhodnutí : „ vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Ústavný súd ale osobitne vzhľadom na okolnosti danej veci dopĺňa, že právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby ..“. Poukázal na to, že záložca (resp. iné osoby s jeho súhlasom) užívajú založenú vec, nemá na uvedené povinnosti záložcu žiaden vplyv. Záložca sa zaviazal, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva - dôsledkom uvedeného je nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, t.j. subjektom odlišným od záložcu (napr. ZDD), záložca - predchádzajúci vlastník je povinný speňažený záloh odovzdať (o.i. ZDD) a tak umožniť výkon vlastníckych oprávnení vlastníkovi novému - a to vrátane oprávnenia vec užívať.

19. Právny zástupca žalovaného v 1. rade ďalej uviedol, že žaloba cieli k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní veriteľa týkajúcich sa splnenia jeho úverovej pohľadávky dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase, a teda žalobcami navrhované rozhodnutie by tak zásadným spôsobom

- a to bez relevantného zákonného dôvodu - zasiahlo do základného práva chráneného o.i. a poukázal na čl. 20 ods. 1 veta prvá a veta druhá SR, podľa ktorého „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.“ Poukázal na to, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného ustanovením článku 1 odsek 1 je aj princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok (napr. , , , , , ) a poukázal na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre viackrát zdôraznil, že k princípu právnej istoty neodmysliteľne patrí ochrana legálne nadobudnutých práv (napr. ) a ochrana tzv. legitímnych očakávaní: „Nad rámec doterajšej judikatúry ústavný súd zdôrazňuje, že v súlade s tendenciami príznačnými pre modernú európsku konštitucionalistiku podlieha z hľadiska princípu právnej istoty ochrane aj tzv. legitímne očakávanie (legitimate expectation, der Vertrauenschutz), ktoré je užšou kategóriou ako právna istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou, resp. neočakávanou zmenou pravidiel, na ktoré sa adresáti právnych noriem spoliehali, porušiť princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom sú všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu podriadení ústave a jej princípom.“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 4.12.2007). Poukázal tiež na to, že účelom ochrany spotrebiteľa nemôže byť zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy do ktorých vstúpil a za záväzky, ktoré si s druhou zmluvnou stranou dohodol ale zabezpečenie spravodlivej rovnováhy v právach a povinnostiach za princípu rešpektovania zmluvnej autonómie. Preto z uvedených dôvodov navrhol aby súd žalobcov vyzval na odstránenie vád konania a ak k odstráneniu vád nedôjde, aby žalobu odmietol a ak k odstráneniu vád dôjde, žiadal aby súd žalobu zamietol.

20. Konajúci súdu uznesením č. -213 zo dňa 30.7.2018 zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia.

21. Žalobcovia v 3. a 4. rade podaním zo dňa 5.8.2018 podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým požadovali, že žalovaný v 1 rade je povinný sa zdržať výkonu záložného práva zriadeného na základe požiadavky na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 24.1.2007 formou dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov do skončenia konania vo veci samej. Zároveň žiadali aby súd nariadi neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému v 2. rade uloží povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov v 2 a 3 rade k nehnuteľnostiam zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky na LV č. XXXX k.ú. P.. Konajúci súd uznesením č. -333 zo dňa 4.9.2018 tomuto návrhu vyhovel.

22. Žalobcovia podaním zo dňa 9.8.2018 zaslali konajúcemu súdu oznámenie o termíne druhého kola dražby predmetných nehnuteľností. Žalobcovia v 1. až 4. rade sa k žalobe vyjadrili podaním zo dňa 10.8.2018. Uviedli, že žalovaný v 1. rade mal podľa zmluvy poskytnúť žalobcom v 1. a 2. rade úver v sume 67.383,65 eur avšak v deň podpisu si uplatnil spracovateľský poplatok v sume 471,69 eur a teda skutočná výška poskytnutého úveru bola v sume 66.911,96 eur. Uviedli, že v úverovej zmluve nebola dohodnutá možnosť žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, pričom žalobcovia v 1. a 2. rade produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a.s. s účinnosťou od 1.1.2015 nepodpísali, neboli im ani predložené. Uviedli, že žalovaný v 1. rade nebol absolútne prístupný k akémukoľvek reálnemu riešeniu, zníženiu splátok na určitú dobu, jediné na čo bol žalovaný v 1. rade ochotný pristúpiť bolo upraviť splátky na 800,- eur mesačne po dobu 11 mesiacov a v 12 mesiaci doplatiť celý zostatok úveru. Poukázal na to, že žalovaný zablokoval úverový účet a teda nebolo možné poskytovať plnenie v splátkach. Uviedli, že tvrdenia žalovaných, že žaloba je bez povinných náležitostí sú len formulárovými tvrdeniami a tieto tvrdenia považujú za bezpredmetné. Uviedli, že žalovaný v 1. rade mal pozíciu silnejšej strany od začiatku pristupovať k žalobcom - spotrebiteľom s odbornou spôsobilosťou, maximálnou opatrnosťou a mal skúmať dôsledne bonitu klienta, poskytnúť riadne, zrozumiteľné informácie. Poukázali na fakt, že žalovaný v 1. rade pri koncipovaní zmluvy vedel, že nehnuteľnosť, ktorá má byť financovaná z uvedeného úveru nemá dostatočnú hodnotu pre dodávateľa avšak napriek tomu pokračoval v úkonoch smerujúcich k poskytnutiu úveru. Žalobcovia uviedli, že obidva znalecké posudky boli vypracované účelovo na značne nižšiu hodnotu než na akú bol vypracovaný pôvodný znalecký posudok pri poskytovaní úveru z roku 2006 vypracovaný znalcom Ing. Majthénim pričom s dobrovoľnou dražbou nesúhlasili, i napriek tomu žalovaný v 2. rade uskutočnil úkony na realizáciu dobrovoľnej dražby. Žalobcovia poukázali na to, že dlžníci uhradili žalovanému v 1. rade v súvislosti s uvedenou zmluvou o úvere sumu 42.725,93 eur. Uviedli, že žalobcovia v 3. a 4. rade podpísali v dobrej viere záložnú zmluvu, ktorú im predložil žalovaný v 1. rade, pričom s výkonom záložného práva nesúhlasia a v uvedenej situácii nie sú vlastným zavinením pričom žalovaný v 1. rade sa snaží nadobudnúť plnenie bez právneho dôvodu výkonom záložného práva realizáciou dobrovoľnej dražby. Opätovne zopakovali tvrdenia obsiahnuté v žalobe, pričom uviedli, že žalovaný v 1. rade nepreukázal doposiaľ pravosť, sumu a splatnosť pohľadávky a teda nie je dôvod na uplatnenie záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Opätovne uviedli, že zmluva o úvere obsahuje značné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok. Z uvedených dôvodov preto žiadali aby súd žalobe vyhovel. K podaniu pripojili fotokópiu zmluvy o splátkovom úvere, zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, LV č. XXXX k.ú. P., oznámenie o opakovanej dobrovoľnej dražbe, ktorá sa konala 5.9.2018.

23. Na pojednávaní dňa 27.09.2019 sa nezúčastnil žalobca v 1. rade, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne vykázané dňa 20.7.2019 a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnila žalobkyňa v 2. rade, ktorá mailovým podaním ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní, žiadala pojednávanie odročiť zo zdravotných dôvodov pričom súd skonštatoval, že podľa oznámenia ošetrujúceho lekára MUDr. K. Fodora zo dňa 22.7.2019 menovaná je schopná zúčastniť sa súdneho pojednávania hoci je kardiologicky kompenzovaná. Na uvedenom pojednávaní sa nezúčastnil zástupca žalovaného v 2. rade, pričom žalovaný v 2. rade mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané elektronicky dňa 17.7.2019 a ktorý neúčasť na pojednávaní neospravedlnil ani nežiadal o odročenie pojednávania. Súd preto podľa pojednával v neprítomnosti žalobcov v 1. a 2. rade a zástupcu žalovaného v 2. rade.

24. Na uvedenom pojednávaní žalobca v 3. rade uviedol, že pred 3 rokmi sa boli informovať v Slovenskej sporiteľni v súvislosti s úverom, ktorý bol poskytnutý žalobcom v 1. a 2. rade, či úver je riadne splácaný a pracovníčka Slovenskej sporiteľni povedala, že zatiaľ nie je problém. Zároveň uviedol, že boli aj za žalobkyňou v 2. rade a upozornili ju, že ona má s bankou komunikovať ohľadne úveru. Uviedol, že on navrhol aby splácali spoločne úver, ktorý bol poskytnutý žalobcom v 1. a 2. rade avšak žalobkyňa v 1. rade povedala, že banka odmietla s ňou komunikovať. Na otázku súdu či vie uviesť niečo k dôvodom neplatnosti uviedol, že k týmto nevie nič povedať.

25. Na uvedenom pojednávaní žalobkyňa v 4. rade uviedla, že verila, že žalobcovia v 1. a 2. rade budú platiť a všetku bude v poriadku. Zároveň obaja žalobcovia v 3. a 4. rade uviedli, že trvajú na žalobe.

26. Na uvedenom pojednávaní zástupca právneho zástupcu žalovaného v 1. rade uviedol, že sa pridržiava svojich písomných podaní vo veci, najmä vyjadrenia k žalobe. Poukázal na to, že v žalobe nie

je uvedený žiadny dôvod, pre ktorý by súd mal žalobe vyhovieť keďže nie sú uvedené žiadne dôvody, pre ktoré by mal súd určiť, že by zmluva o splátkovom úvere , zmluva o zriadení záložného práva ako i výkon záložného práva a úkony dražobníka mali byť neplatné. Zároveň uviedol, že žaloba je zjavne nedôvodná. Uviedol, že Slovenská sporiteľňa opakovane ponúkla žalobcom v 1. a 2. rade možnosť splatiť zameškaný dlh avšak žalobcovia v 1. a 2. rade tieto možnosti nevyužili a úver neplatili.

27. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu 24.1.2007), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa písmeno e) , o spotrebiteľských úveroch, tento zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutie úveru do hodnoty v Sk zodpovedajúcej 200,- eur a nad hodnotu Sk zodpovedajúcu 20.000,- eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať , požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä a môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa o dobrovoľných dražbách v platnom znení nemožno dražiť predmet dražby , s ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný predpis .

Podľa navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo ( ďalej len záložný veriteľ ), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.

Podľa písmeno g) je vydražiteľom účastník dražby, ktorému bol udelený príklep .

Podľa , a v prípade ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba , ktorá tvrdí že tým bola dotknutá na svojich právach požiadať súd., aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacoch odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka. Účastníkmi súdneho konania neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2. Ak vydražiteľ zmaril dražbu, alebo ak súd určil dražbu za neplatnú , účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.

Podľa , upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa , proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, k zmene alebo zániku tých práv povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa a , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ustanovenia a , , a , sa právny úkon musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. Tak isto je neplatný právny úkon, pokiaľ ten kto ho urobil nemá spôsobilosť na právne úkony a neplatný aj právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou. Neplatný je aj právny úkon, ktorý svojim obsahom a účelom odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Neplatný právny úkon, ktorý nebol urobený vo forme akú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa , účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa , písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa , právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je tak isto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne.

Podľa , záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa a , záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa urči pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa a , ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

Podľa , pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa , záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených.

Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

28. Na základe vyššie uvedených skutočností, na základe dokladov založených v spise ako i na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení konajúci súd posúdil žalobu čo sa týka určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.1.2007 uzavretú medzi žalobcami v 1. a 2. rade ako dlžníkmi a žalovaným v 1. rade ako veriteľom za nedôvodnú. Súd mal z vyššie uvedenej zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. D zo dňa 10.9.2008 za preukázané, že žalobcom v 1. a 2. rade bol poskytnutý úver zo strany žalovaného v 1. rade v sume 2.030.000,- Sk (67.383,65 eur), ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať v mesačných splátkach v sume 10.767 Sk po dobu 353 kalendárnych mesiacov počnúc dátumom prvej splátky 20.08.2007 pričom konečná splátka úveru bola určená na deň 20.12.2036 pričom každá splátka bola splatná 20-ty deň v kalendárnom mesiaci pričom bol dohodnutý druh úveru spotrebný úver - americká hypotéka. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovia pri riadnom a včasnom splácaní mali žalovanému v 1. rade vrátiť celkom 3800751 Sk (126.161,82 eur). Súd uvedenú zmluvu o splátkovom úvere nepovažoval za spotrebiteľskú zmluvu s poukazom na ust. písmeno e) , keďže v danom prípade išlo o zmluvu, na základe ktorej bol žalobcom v 1. a 2. rade poskytnutý úver nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20.000,- eur, keďže žalobcom v 1 a 2 rade bol poskytnutý úver až v rozsahu 67.383,65 eur.

29. Súd zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXXXXXX-X zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. ako záložným veriteľom a žalobcami v 3. a 4. rade ako záložcami mal súd za preukázané, že predmetom záložného práva v prospech záložného veriteľa bol na zabezpečenie pohľadávky vyššie uvedenej spotrebiteľskej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným v 1. rade zo dňa 24.1.2007 boli nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor na LV č. XXXX k.ú. P. ako parcela registra „C“ č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a rodinný dom súpisné číslo 1688 nachádzajúci sa na parcele registra „C“ č. XXXX k.ú. P.. V článku V bod 1 uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva sa uvádza, že ak dlžník t.j. žalobcovia v 1. a 2. rade nebudú riadne a včas splácať pohľadávku, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložného práva v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu. Zároveň v článku V bod 2. je uvedené, že záložca ako ručiteľ podľa a nasl. vyhlasuje, že uspokojí pohľadávku záložného veriteľa za dlžníka ak nebude dlžník riadne a včas splácať pohľadávku a v bode 3. uvedeného článku V sa uvádza, že záložný veriteľ je oprávnený vyzvať záložcu na plnenie pohľadávku súčasne s dlžníkom.

30. Súd mal za preukázané z oznámenia o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 24.7.2014, že žalobcovia v 1. a 2. rade svoj záväzok splácať riadne a včas poskytnutý úver nesplnili, keďže k dátumu 24.07.2014 dlžili žalovanému v 1. rade ako veriteľovi sumu 69.724,42 eur a preto žalovaný v 1. rade pristúpil k realizácii výkonu záložného práva podľa článku V zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.01.2007 a to formou dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách, keďže žalobcovia v 3. a 4. rade v článku V uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva súhlasili s výkonom záložného práva v rámci ktorého žalovaný v 1. rade uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu.

31. Súd mal ďalej za preukázané, že v súvislosti s vykonaním dražby podľa o dobrovoľných dražbách bol za účelom ohodnotenia ceny nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade, ktoré boli predmetom záložného práva podľa zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vypracované znalecké posudky č. 6/2018 zo dňa 13.2.2018 znalca Ing. Imricha T., podľa ktorého hodnota predmetných nehnuteľností predstavovala 61.700,- eur a znalecký

posudok znalca Ing. Juraja U. č. 112/2018 zo dňa 7.6.2018, podľa ktorého hodnota predmetných nehnuteľností predstavovala sumu 60.900,- eur. Z dokladov založených v spise mal súd preukázané, že ohľadne dražby predmetných nehnuteľností sa uskutočnila dražba založených nehnuteľností a to dňa 24.07.2018, čo je zrejmé z oznámenia o dobrovoľnej dražbe žalovaného v 2. rade zo dňa 19.6.2018, v ktorom bolo uvedené najvyššie podaní 61.700,- eur. Výsledok uvedenej dražby bol taký, že o predmet zálohu nemal nikto záujem, pričom oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo žalobcom v 3. a 4. rade doručované poštou.

32. Konajúci súd vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav zamietol žalobu žalobcov v 1. a 2. rade voči žalovanému v 1. rade o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere keďže žalobcovia v priebehu celého konania neuviedli žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by súd mal určiť, že uvedená zmluva je neplatná. Žalobcovia neuviedli žiadne zákonné ustanovenie , ani iného zákona, pre ktorý by súd mal určiť, že uvedená zmluva je neplatná. Neplatnosť uvedenej zmluvy tvrdili, avšak bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré by mali podľa zákona spôsobiť neplatnosť uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

33. Súčasne konajúci súd s prihliadnutím na uvedený skutkový stav mal za preukázané, že žaloba žalobcov v 3. a 4. rade voči žalovanému v 1. rade o určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je dôvodná, keďže žalobcovia v 3. a 4. rade neosvedčili naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto zmluvy keďže neboli jej účastníkmi, nakoľko túto uzavreli žalobcovia v 1. a 2. rade so žalovaným v 1. rade. Z toho dôvodu žalobu žalobcov v 3. a 4. rade o určenie neplatnosti uvedenej úverovej zmluvy zamietol.

34. Súd zároveň zamietol žalobu žalobcov v 1. a 2. rade o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, keďže na tomto určení nemali naliehavý právny záujem, nakoľko neboli jej účastníkmi, keďže túto uzavreli len žalobcovia v 3. a 4. rade so žalovaným v 1. rade.

35. Zároveň konajúci súd zamietol žalobu žalobcov v 3. a 4. rade o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú títo uzavreli so žalovaným v 1 rade dňa 24.01.2007, keďže neuviedli žiadny zákonný dôvod ani skutočnosť, pre ktorú by mal súd určiť, že uvedená zmluva je neplatná, pričom žalobcovia v 3 a 4 rade ani neuviedli žiadne zákonné ustanovenie , ani iného zákona, pre ktorý by súd mal určiť, že uvedená zmluva je neplatná. Neplatnosť uvedenej zmluvy opätovne len tvrdili, avšak bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré by mali podľa zákona spôsobiť neplatnosť uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam.

36. Súd s prihliadnutím na už uvedený názor konajúceho súdu, že nemožno vysloviť, že by zmluva o spotrebiteľskom úvere ako i zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam boli neplatné mal za to, že nebolo možné žalobe žalobcov ohľadne určenia, že výkon záložného práva žalovaného v 1. rade k založeným nehnuteľnostiam je neplatný. Keďže v danom prípade žalobcovia v 1. až 4. rade neuviedli žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by mal súd určiť, že výkon záložného práva by mal byť neplatný. V súvislosti s uvedeným preto súd následne mal za to, že žaloba žalobcov v 1. až 4. rade o určenie, že právne úkony žalovaného v 2. rade, ktorými realizuje dobrovoľnú dražbu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade nie je dôvodná, a preto ju zamietol. Dôvodom takéhoto názoru súdu je skutočnosť, že ani v tomto prípade žalobcovia nepreukázali žiadny zákonný dôvod, resp. skutočnosť, pre ktoré by mal súd určiť, že právne úkony žalovaného v súvislosti s realizáciou dobrovoľnej dražby sú neplatné. Konajúci súd za týchto okolností teda nemohol žalobe v tejto časti vyhovieť. Konajúci súd podotýka, že žalobcovia v 1. a 2. rade taktiež neosvedčili naliehavý právny záujem, že výkon záložného práva žalovaného v 1 rade založených nehnuteľností je neplatný a že právne úkony žalovaného v 2. rade, ktorými realizujú dobrovoľnú dražbu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade sú neplatné. Keďže v danom prípade žalobcovia v 1. a 2. rade neboli účastníkmi zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorú uzavreli len žalobcovia v 3. a 4. rade so žalovaným v 1. rade.

37. Konajúci súd k námietke žalobcov, že nedošlo k spoplatneniu predmetného úveru uvádza, že ak by aj táto námietka žalobcov bola dôvodná, nemala by vplyv na výkon záložného práva zo strany žalovaného v 1. rade keďže výkon záložného práva podľa článku V uvedenej zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam je možný v prípade, ak dlžník t.j. žalobcovia v 1. a 2. rade nebudú riadne a včas splácať pohľadávku žalovaného v 1. rade. Teda pre umožnenie výkonu záložného práva nie je rozhodujúce či

došlo k spoplatneniu úveru ale či dlžníci splácajú riadne a včas úver. Keďže žalobcovia v 1. a 2. rade riadne a včas úver nesplácali, žalovaný v 1. rade pristúpil k výkonu záložného práva v súlade so zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 24.1.2007.

38. Konajúci súd zároveň s poukazom na ustanovenie zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. -333 zo dňa 4.9.2018, ktorým súd žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa 24.1.2007 formou dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXX k.ú. P., keďže podľa uvedeného ustanovenia neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

39. Konajúci súd zároveň s poukazom na ustanovenie zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. -333 zo dňa 4.9.2018, ktorým súd žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zdržať sa realizácie dobrovoľnej dražby nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov v 3. a 4. rade a ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor, na LV č. XXXX k.ú. P., keďže podľa uvedeného ustanovenia neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

40. Súd o trovách konania žalobcov voči žalovanému v 1. rade rozhodol podľa podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaný v 1. rade bol v plnom rozsahu úspešný, nakoľko súd žalobe voči nemu zamietol, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

41. Súd o trovách konania žalobcov voči žalovanému v 2. rade rozhodol podľa podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pričom podľa ustanovenia , o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Keďže žalovaný v 2. rade bol v plnom rozsahu úspešný, nakoľko súd žalobe voči nemu zamietol, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

42. Konajúci súd napokon rozhodol o trovách konania o návrhu žalobcov v 1. až 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 1 rade a o týchto trovách rozhodol podľa ust. , keďže v tomto konaní žalobcovia v 1. až 4. rade boli neúspešní, nakoľko súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol uznesením č. -163 zo dňa 13.9.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.2018, a preto uložil žalobcom v 1., 2., 3. a 4. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 1. rade náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

43. Konajúci súd napokon rozhodol o trovách konania o návrhu žalobcov v 1. až 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému v 2. rade a o týchto trovách rozhodol podľa ust. , keďže v tomto konaní žalobcovia v 1. až 4. rade boli neúspešní, nakoľko súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol uznesením č. -163 zo dňa 13.9.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.10.2018, a preto uložil žalobcom v 1., 2., 3. a 4. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady

trov konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

44. Konajúci súd zároveň rozhodol o povinnosti žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 3. a 4. rade náhradu trov konania o návrhu žalobcov v 3. a 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, keďže konajúci súd tomuto návrhu vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie uznesením č. -333 zo dňa 4.9.2018.

45. Konajúci súd zároveň rozhodol o povinnosti žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za žalobu podľa položky 1 písmeno b) Sadzobníka súdnych poplatkov v sume 298,50 eur a súdny poplatok za návrh žalobcov v 1., 2., 3. a 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur, keďže žalobcovia súdny poplatok za žalobu doposiaľ nezaplatili a nezaplatili ani súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur podľa položky 1 písmeno c) Sadzobníka súdnych poplatkov.

46. Napokon konajúci súd zároveň rozhodol o povinnosti žalobcov v 3. a 4. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť Okresnému súdu Nové Zámky súdny poplatok za návrh žalobcov v 3. a 4. rade na nariadenie neodkladného opatrenia v sume 33,- eur a to podľa položky 1 písmeno c) Sadzobníka súdnych poplatkov keďže žalobcovia v 3 a 4 rade za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 5.8.2018 nezaplatili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutia smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Žalobu v odvolacom konaní nemožno meniť.