Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-14Cb/115/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD. v právnom spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, Košice 040 13, IČO: 43 838 286, pr. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice 040 01, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava 816 23, IČO: 00 585 441, pr. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 489,78 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 489,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 489,78 eur od 24.1.2019 do zaplatenia.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu spolu sumu vo výške 489,78 € s prísl., titulom nároku na náhradu škody spôsobenej pri prevádzke dopravných prostriedkov poistencami žalovaného. Žalobca zároveň žiadal o priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil nasledovne: Dňa 25.10.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle S. Y., A.: S., rok výroby: 2017, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému W. W., trvale bytom: V. R. Q. XXX/X, XXX XX S., narodená: XX.X.XXXX (ďalej aj ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktorého vlastník: G. A.Á., mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v poisťovni Kooperativa poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 25.10.2018 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený dal svoje poškodené motorové vozidlo S. Y., A.: S. opraviť v servise H Point, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli, po odpočítaní nákladov za odťah vozidla vo výške 5 685,25 € s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. V.. Výška nákladov za odťah je uvedená v zákazkovom liste zo dňa 25.10.2018, z ktorého je zrejmé, že náklady za odťah boli vo výške 84,00 EUR. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.01.2019 oznámené, že dňa 8.1.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora: „Priznaná NH 16,67 bez DPH pre nezmluvný servis. Odťah vozidla riešený v PU XXXXXXXXXX.“ Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, predstavovala sumu vo výške 5 685,25 € s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba v celkovej výške 5

195,47 €. Celková nepriznaná suma je vo výške 489,78 €. Nepriznaná suma vo výške 489,78 € bola vlastníkom motorového vozidla, ktorým je poškodený, postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 18.1.2019. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poškodený resp. žalobca nárok. Žalobca poukázal na ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého poškodený z dopravnej nehody, resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Žalobca ďalej argumentoval ust. a uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 21. decembra 2009. Žalobca uviedol, že skutočnou škodou je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Zmyslom a účelom je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere vykompenzovaná majetková ujma. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle KIA Rio normohodinu vo výške 25,00 € za mechanické práce a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto žalobca považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Žalovaný pri poistných udalostiach krátil poistné plnenie z dôvodu nezmluvného servisu. Rozlišovanie medzi zmluvnými a nezmluvnými autoservismi je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Podľa platnej slovenskej právnej úpravy nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v zmluvnom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Uvedené je v absolútnom súlade s legislatívou Európskej únie, s nariadeniami komisie EÚ, ktoré sú priamo aplikovateľné a právne záväzné aj v právnom poriadku Slovenskej republiky, v zmysle ktorých je stanovená „bloková výnimka“, ktorá má zaručiť, že všetky servisy majú rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba, ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného. Máme za to, že takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu. Nezmluvné servisy sú tak potom oproti zmluvným znevýhodňované a to tak, že týmto nie sú uhradené náklady za opravu poškodených vozidiel v plnej výške, a to len preto, že so žalovaným nemajú uzatvorenú zmluvu, hoci previedli rovnako kvalitné práce ako servisy zmluvné. Oznámenie o poistnom plnení žalovaného žalobca považuje za nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný v oznámení iba určil priznanú normohodinu pre nezmluvný servis, avšak neodôvodnil ako

ju určil a na akom základe, keďže nepredložil ani kalkuláciu, podľa ktorej vypočítal výšku poistného plnenia. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť, a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v konaní vedenom pod sp.zn. dňa 15.03.2019 platobný rozkaz, proti ktorému podal v stanovenej lehote žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný, faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný ďalej uviedol, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ V tomto smere má žalovaný za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodových udalostí zo strany poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. Žalovaný ďalej namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Argumentoval rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. , v zmysle ktorého „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, poškodený bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia žalovaný uvádza, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Žalovaný zmluvu o postúpení pohľadávky označil za neplatnú. Poukazoval pritom na Rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bolo postúpenie záväzku zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t.j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný uviedol, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci

sa postúpenia samotných pohľadávok. V predloženej zmluve o postúpení pohľadávky je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť). Uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet zmlúv o postúpení pohľadávky) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Samotný predmet zmlúv o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný poukázal na oznámenie, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Poškodený ako aj žalobca sa teda z oznámenia preukázateľne dozvedeli, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdzuje. Žalobca nepreukázal, že by poškodený zaplatil faktúry v časti žalobou uplatňovaného nároku v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho motorového vozidla. Likvidácia škodovej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami a plnenie zo strany žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 15.07.2019 k nedostatkom náležitostí žaloby uviedol, že v danom prípade skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva vo svojom odpore nepredstavujú podstatné náležitosti, od ktorých uvedenia/neuvedenia závisí úspech resp. neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Úhradou časti vystavenej faktúry žalovaný uznal nárok žalobcu resp. poškodeného na náhradu škody. Sporný je preto len rozsah náhrady škody, preto skutočnosti akými sú priebeh škodovej udalosti sú skutočnosťami, ktoré nie sú v predmetnej veci rozhodujúce. Žalobcovi nie je zrejmé, čo žalovaný myslí pod pojmom „ ďalšie realizované úkony“. Žalobca poukázal na ust. o upomínacom konaní v zmysle ktorého, ak by mal súd za to, že návrh žalobcu neobsahuje náležitosti podľa vyzval by žalobcu na doplnenie resp. odstránenie vád návrhu, čo však súd nevykonal z dôvodu že z predložených dôkazov mal dostatočne preukázaný skutkový stav a z neho vyplývajúci nárok žalobcu. Argumentáciu žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca označil za nesprávnu, v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež s účelom a zmyslom poistenia. Poukázal pritom na rozhodnutia R 5/1988, R 25/1990, v zmysle ktorých výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody. Podľa konštantnej judikatúry súdov, vzniká poškodenému zo škodovej udalosti právo na poskytnutie poistného plnenia momentom vzniku škody a nie až následnou úhradou za opravu poškodeného motorového vozidla. Oprava motorového vozidla totiž predstavuje udalosť, ktorá v žiadnom prípade nesúvisí so škodovou udalosťou, poškodený si nemusí vykonať opravu vozidla resp. zaplatiť náklady za opravu vozidla, aby mu vznikla pohľadávka voči žalovanému. Takáto argumentácia ako prezentuje žalovaný, kedy by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla a až potom by mu vznikla pohľadávka voči žalovanému je v rozpore s podstatou a účelom poistenia, ktorého hlavným účelom je prenos negatívnych dôsledkov poistnej resp. škodovej udalosti na tretí subjekt, ktorým je poisťovňa. Poškodenému zo škodovej udalosti vznikol nárok na poskytnutie náhrady škody momentom vzniku škodovej udalosti, pričom svoj nárok žalovanému riadne preukázal faktúrou za opravu vozidla, ktorá predstavuje všetky náklady, ktoré bolo nutné vynaložiť na uvedenie motorového vozidla do stavu, v akom bolo pred škodovou udalosťou. Momentom vzniku škody, mal teda poškodený pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpil na žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené teda na to, aby poškodenému vznikla pohľadávka voči žalovanému, nebolo potrebné, aby uhradil náklady za opravu poškodeného vozidla žalobcovi. Jeho povinnosťou bolo vznik a výšku škody preukázať, čo preukázal predložením faktúry za opravu, v ktorej sú premietnuté všetky náklady, ktoré bolo nutné vynaložiť na uvedenie poškodeného motorového vozidla do stavu, v akom bolo pred škodovou udalosťou. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal,

a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodenej p. W.Ž. spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 5769,25 EUR uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu vo výške 5195,47 EUR. V zmysle vyššie uvedeného žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: . Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava motorového vozidla, vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. Žalovaný však následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu uvedeného dlhu. Tvrdenia žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Poškodenej vznikla pohľadávka zo škodovej udalosti momentom vzniku škodovej udalosti. Týmto momentom poškodenej vznikla pohľadávka voči žalovanému spôsobilá k ďalšiemu postúpeniu, pričom k takémuto postúpeniu na žalobcu došlo zo strany poškodenej dobrovoľne a v súlade s platnou právnou úpravou. Postupca v Zmluve o postúpení pohľadávky jednoznačne vyjadril svoju vôľu postúpiť svoju pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. V článku I Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.01.2019 označenom ako „Predmet zmluvy“ v bode 1 postupca p. W. jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 489,78 EUR, ktorá jej vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu vozidla v celej výške podľa faktúry. V bode 2 predmetného článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.01.2019, resp. tiež článku I zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.01.2019 je jasne uvedené, že ide o postúpenie pohľadávky, bližšie špecifikovanej v bode 1 predmetnej zmluvy, pričom samotný článok II zmluvy obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. Predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Postupca ako aj postupník prejavili svoju vôľu uzavrieť predmetnú Zmluvu o postúpení pohľadávky slobodne, pričom tak jednali celkom v súlade so zákonom. Považujeme za nedôvodné, aby súd odoprel takémuto ich konaniu zamýšľané právne účinky t.j. prevedenie pohľadávky z postupcu na postupníka aj vzhľadom na to, že takéto ich konanie spĺňa všetky náležitosti platného dvojstranného právneho úkonu a zákon ho nezakazuje. Súd je povinný akceptovať slobodné vyjadrenie vôle účastníka zmluvy, ak je táto jeho vôľa vyjadrená celkom jednoznačne, zrozumiteľne a vážne. Súd by sa mal teda pri posudzovaní platnosti zmluvy zamerať prioritne na vôľu zmluvných strán t.j. čo chceli predmetnou zmluvou docieliť. Z predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky je celkom zrejmé, že vôľou zmluvných strán bolo postúpiť pohľadávky vzniknuté z nároku za opravu motorového vozidla. Predmet zmluvy je vyjadrený dostatočne určito, presnou špecifikáciou postupovanej pohľadávky s dôvodom jej vzniku ako aj presným označením osoby dlžníka, voči ktorému postupca eviduje svoju pohľadávku. Žalobca poukázal na Nález Ústavního soudu ČR č. zo dňa 17.08.2018, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015 a R ČR 27/2008. Predmetná zmluva vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považujeme tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia a prejavu vôle postupcu za bezpredmetné a právne irelevantné. V súvislosti s výškou poistného plnenia žalobca uviedol, že žalovaný riadnym spôsobom nezdôvodnil, podľa čoho stanovil výšku 1 normohodiny prác vo výške 16,67 EUR bez DPH, z akých vstupných údajov vychádzal. Ide tak o arbitrárne a svojvoľné rozhodnutie žalovaného, v ktorom tvrdenia nie sú podložené žiadnymi dôkazmi ako napríklad cenníkmi servisov pôsobiacich v danom regióne. Naopak žalobca

predloženými cenníkmi v konaní celkom preukázal, že ním určená normohodina pri oprave poškodeného motorového vozidla poškodenej vo výške 25,00 EUR bez DPH je cenou primeranou v danom regióne vzhľadom na typ poškodeného motorového vozidla, čím v danom prípade uniesol dôkazné bremeno v konaní. Argumentácia žalovaného ohľadom úhrady faktúry za opravu vozidla je bezpredmetná, keďže nárok na náhradu škody vzniká momentom jej vzniku a nie úhradou faktúry. Poškodený si totiž ani nemusí dať vykonať opravu vozidla.

5. Okresný súd Banská Bystrica v súlade s ust. a o upomínacom konaní vec postúpil tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému.

6. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril, na pojednávaní konanom dňa 09.10.2019 sa nezúčastnil, neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

7. Žalobca vo svojich vyjadreniach na pojednávaní dňa 09.10.2109 uviedol, že zotrváva na svojich tvrdeniach, že pohľadávka na náhradu škody poškodeného voči žalovaným vznikla momentom vzniku škodovej udalosti, pričom táto bola riadne postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.1.2019. Zmluva o postúpení pohľadávky je platná a zmluvné strany v nej dostatočne a jasne vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávku, pričom obsahuje jednoznačné identifikovanie dlžníka, ako aj dôvod vzniku dlhu a presné identifikovanie postupovanej pohľadávky. Podstatou tohto sporu je tá skutočnosť, či zo strany žalovaného bolo oprávnené vykonané krátenie poistného plnenia za úhradu nákladov za opravu poškodeného vozidla o sumu 489,78 eur. Žalovaný krátenie poistného plnenia odôvodnil len tou skutočnosťou, že žalobca údajne nadhodnotil cenu za jednu normohodinu prác, pričom zo strany žalovaného bola priznaná suma 16,67 eur bez DPH, a to s odvolaním sa, že ide o obvyklú sumu priznanú pre nezmluvný servis. Žalovaný nepreukázal to, ako dospel k záveru, že primeranou cenou za jednu normohodinu prác pri oprave daného typu vozidla, je suma 16,67 eur bez DPH. V jeho oznámení o poistnom plnení absentujú akékoľvek dôkazy, či už vstupné údaje, cenníky, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne konštatovať, že ním určená cena za jednu normohodinu práce je cenou primeranou v danom regióne. Oznámenie o poistnom plnení predstavuje základný dokument, ktorý má preukazovať postup, akým žalovaný vykonal šetrenie poistnej udalosti, preto závery v oznámení o poistnom plnení musia byť riadne odôvodnené a preukázané. V danom prípade však žalovaný svoje závery riadne neodôvodnil, čo viedlo k porušeniu jeho primárnej povinnosti podľa § 11 ods. 6, písm. b) Zákona o PZP, a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti. Podľa súdnych rozhodnutí sa pri určení ceny za jednu normohodinu prác vychádza z ceny obvyklej, ako účtujú porovnateľné servisy pôsobiace v danom regióne, pri oprave porovnateľného typu vozidla. Predloženými cenníkmi v konaní bolo preukázané, že žalobca si pri oprave poškodeného vozidla účtoval cenu obvyklú, resp. výhodnejšiu, ako je cena, ako si účtujú obdobné servisy pôsobiace v regióne žalobcu pri oprave obdobného typu vozidla. Vzhľadom na túto skutočnosť považuje žalobca krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného za celkom nedôvodné. Rozlišovanie servisov na zmluvné a nezmluvné tak, ako to vo svojom oznámení o poistnom plnení rozlišuje žalovaný nemá oporu v zákone o povinnom zmluvnom poistení, ani v žiadnom inom právnom predpise. Takéto rozlišovanie servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a porušuje právo na slobodný výber zmluvného partnera. Takýmto konaním žalovaného sú nezmluvné servisy obmedzované vo svojej podnikateľskej činnosti, keďže im žalovaný po oprave vozidla nie je schopný poskytnúť celé poistné plnenie, hoci takýto servis, ktorý ako uvádza žalovaný, je nezmluvný, vykonal opravu vozidla rovnako kvalitne, ako servis zmluvný. Poistné plnenie je krátené len preto, že takýto servis nemá uzatvorenú zmluvu s poisťovňou, čo je neakceptovateľné. Nárok na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody, a nie až úhradou nákladov za škodu za opravu vozidla, pretože toto je bez príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Ak by sme totiž prijali závery žalovaného, podľa ktorého by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu. Opodstatnenosť nároku bola v konaní daná, pretože žalovaný poskytol časť poistného plnenia poškodenému, resp. žalobcovi, čiže uznal svoj dlh voči žalobcovi, resp. poškodenému. Sporný bol len rozsah škody, nie samotný vznik nároku. V otázke vzniku nároku na náhradu škody žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 20.11.2000, rozhodnutie Najvyššieho súd ČR RC 25/90 Sbírka soudních rozhodnutí č. 6/1990, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 28.11.2001. Podľa predmetných rozhodnutí Ústavný súd ČR, ako aj Najvyšší súd ČR jednoznačne konštatovali, že je irelevantné, či poškodený uhradil prostriedky na odstránenie škody, pretože to nemá žiadny súvis so

škodovou udalosťou. Poškodený je povinný svoj nárok na náhradu škody len preukázať, čo v danom prípade vykoná predložením faktúry za opravu vozidla. Ak sa žalovaný odvoláva vo svojom odpore na to, že mu nebola doručená faktúra, ide o zmenu v dôvodoch krátenia, resp. zníženia poistného plnenia, čo je v rozpore s .

8. Žalobca na podporu svojich vyjadrení ako prostriedky procesného útoku predložil nasledovné dôkazy:

- Faktúra č. P180237 zo dňa 30.11.2018 na sumu 5.769,25€, splatná dňa 14.12.2018 (č.l.8)

- Zákazkový list zo dňa 25.10.2018 (č.l. 9)

- Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 10.1.2019 (č.l. 10)

- Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 18.1.2019 (č.l. 11)

- Cenník servisných služieb Auto Gábriel, s.r.o. Košice (č.l. 12)

- Cenník servisných služieb Moris Slovakia, s.r.o.(č.l. 16)

- Cenník servisných služieb KAR LAK J & P, spol. s.r.o. (č.l. 15)

- Prehľad kategórií motorových vozidiel (č.l. 13-14)

- Správa o dopravnej nehode (č.l. 85)

9. Žalovaný na podporu svojich vyjadrení nepredložil ako prostriedky procesnej obrany žiadne dôkazy.

10. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi v súlade s ust. a zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 25.10.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle S. Y., A.: S., rok výroby: 2017, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému W. W., trvale bytom: V. R. Q. XXX/X, XXX XX S., narodená: XX.X.XXXX. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktorého vlastník: G. A., mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému ohlásená dňa 25.10.2018 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Poškodený dal svoje motorové vozidlo S. Y., A.: S. opraviť u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli, po odpočítaní nákladov za odťah vozidla, vyčíslené faktúrou č. P180237 vo výške 5 685,25 € s DPH.

12. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.01.2019 oznámené, že dňa 8.1.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola v celkovej výške 5 195,47 €. Dôvodom pre nepriznanie poistného plnenia v celej uplatnenej výške bolo krátenie odmeny za vykonané práce na sumu 16,67 bez DPH za jednu normohodinu z dôvodu vykonania opravy v tzv. nezmluvnom autoservise.

13. Pohľadávka na zaplatenie nepriznanej sumy vo výške 489,78 € bola vlastníkom motorového vozidla, ktorým je poškodený, postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 18.1.2019.

14. Z cenníkov autoservisov pre lakovacie, mechanické a klampiarske práce v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla ako je KIA RIO vyplývajú nasledovné ceny

- Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice - 28,00/25,00 EUR bez DPH

- Auto Gábriel, s.r.o., Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice - 34,00/29,00 EUR bez DPH

- KAR LAK J & P, spol. s.r.o., Podnikateľská 6, 040 17 Košice-Barca - 25,00 EUR bez DPH.

15. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle KIA Rio normohodinu vo výške 25,00 € za mechanické práce a lakovacie práce

16. Žalobca nie je zmluvným servisom žalovaného.

17. Z obchodného registra SR súd zistil, že predmetom činnosti žalobcu sú o.i. opravy cestných motorových vozidiel a opravy karosérií.

18. Podľa ust. ( ďalej len ) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

19. Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa ust. škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

21. Podľa ust. ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

22. Podľa ust. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

23. Podľa ust. súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

24. Podľa ust. osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

25. Podľa ust. § 790 písm. a) poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);

26. Podľa ust. pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

27. Podľa ust. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

28. Podľa ust. právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

29. Podľa ust. plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

30. Podľa ust. ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

31. Podľa ust. kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

32. Podľa ust. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o PZP) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

33. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda

vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa ust. § 11 ods. 6 o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

35. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

36. Podľa ust. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

37. Podľa ust. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

38. Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Podľa (ďalej len ) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

40. Podľa právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

41. Podľa ust. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

42. Podľa ust. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

43. Podľa ust. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

44. Podľa nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 20.11.2000 sp. zn. : „Za protiústavní, porušující právo na spravedlivý proces, je třeba považovat i taková rozhodnutí, jež jsou postavena na právním závěru soudu, který je v extrémním nesouladu s vykonanými skutkovými zjištěními. Za takový protiústavní závěr je třeba v dané věci - za stavu, kdy výsledky provedeného dokazování nasvědčují existenci poškození majetku stěžovatelky - považovat závěr odvolacího soudu, že v případě, kdy má být hrazena škoda v penězích, lze uznat prokázání nároku na náhradu škody pouze tehdy, kdy již poškozený prostředky na její odstranění vynaložil..… Dle názoru Ústavního soudu z dikce aplikovaného nelze dovozovat, tak jako to učinil odvolací soud, že v případě, kdy je škoda hrazena v penězích, lze uznat prokázání nároku na náhradu škody pouze tehdy, kdy již poškozený prostředky na její odstranění vynaložil.Ostatně tento závěr vyplývá i ze stanoviska Nejvyššího soudu ČR Rc 55/71,Sbírka soudních rozhodnutí č. 7 z roku 1971(na které patrně poukazuje i stěžovatelka, která zřejmě nedopatřením označila jiný rok tohoto rozhodnutí), z jehož smyslu je zřejmé, že škodu představují nejen majetkové hodnoty, které již bylo nutno vynaložit, ale i ty, které by bylo nutno vynaložit k

tomu, aby došlo k uvedení věci do předchozího stavu (obdobně i rozhodnutí Nejvyššího soudu Rc 25/90, Sbírka soudních rozhodnutí č. 6 z roku 1990)..…Právní závěr odvolacího soudu, ve kterém tento soud sice na jedné straně zřejmě uznává existující trvalé a neodstranitelné poškození stěžovatelčina majetku, jehož výše byla stanovena znaleckým posudkem, a současně jí odmítá přiznat za toto poškození jejího majetku nárok na odpovídající náhradu, je proto dle názoru Ústavního soudu neudržitelný a v podstatě odporující zákonu, ve svých důsledcích natolik extrémní, že jím došlo k porušení stěžovatelčina práva na spravedlivý proces…”

45. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR v konaní vedenom pod sp. zn. : Při stanovení výše škody vzniklé poškozením použité a částečně opotřebované věci není podstatné, zda poškozený věc opravil či nikoliv. Rozsah náhrady se určuje s přihlédnutím k obecné ceně věci v době poškození a k rozsahu jejího poškození; částka vyjadřující náklady na opravu věci se snižuje o částku odpovídající zhodnocení věci její opravou oproti původnímu stavu..…Není podstatné, zda poškozený věc skutečně opravil či nikoliv, neboť výši škody nelze činit závislou na tom, jak poškozený s věcí naloží, tedy např. zda ji někomu daruje, prodá nebo vymění a za jakou cenu (protihodnotu), neboť tyto okolnosti jsou nahodilé a bez souvislosti s příčinou vzniku škody (srov. rozsudek Nejvyššího soudu ČR ze dne 30. 11. 1988, sp. zn. publikovaný pod č. 25 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, 1990).

46. Podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. sú prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.

47. Podľa uznesenia NS SR vo veci vedenej pod sp.zn. pri interpretácii zmlúv treba rešpektovať princíp priority skutočnej vôle účastníkov zmluvy nad jej formálnym prejavom, a princíp priority výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. ). Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou. Tento výkladový argument má charakter všeobecného právneho princípu a jeho rešpektovanie je ústavne konformné a súladné s princípmi právneho štátu. Je ním vyjadrená a podporovaná zásada autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy, ako i zásada pacta sunt servanda (zmluvy majú byť dodržiavané).

48. Predmetom konania je nárok na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorý vznikol z dôvodu vzniku škodovej udalosti pri prevádzke motorového vozidla, pri ktorej poistenec žalovaného (na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) spôsobil škodu na vozidle poškodeného. Žalovaný krátil poistné plnenie vo výške 489,78 €.

49. V konaní bolo nesporné: · že pri prevádzke motorového vozidla došlo k škodovej udalosti, škoda na motorovom vozidle je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, · škodu na vozidle poškodeného spôsobil poistenec žalovaného v čase trvania poistného vzťahu so žalovaným, ktorý vznikol na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, · poškodené motorové vozidlo bolo opravené žalobcom, · v konaní nebola sporná výška žalobcom fakturovanej sumy a rozsah, v ktorom žalovaný náklady na opravu motorového vozidla uhradil a rozsah, v ktorom krátil poistné plnenie, · predmet podnikateľskej činnosti žalobcu zapísaný do obchodného registra, · poškodený postúpil na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok žalovaným neuhradenú časť pohľadávky na poistné plnenie.

50. Medzi sporovými stranami bola sporná · úplnosť náležitostí podanej žaloby, · aktívna legitimácia žalobcu a platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok,

· skutočnosť, či žalovaný uskutočnil krátenie poistného plnenia v súlade so zákonom.

51. K otázke žalovaným namietaných vád žaloby súd uvádza, že rozsah, v akom sú opísané rozhodujúce skutočnosti v žalobe je pre zistenie skutkového stavu dostatočný. Neuvedenie žalovaným pomenovaných skutočností nemožno klasifikovať ako neunesenie bremena tvrdenia v spore. Súd považuje žalobu za formálne spôsobilú a žalovaným namietané vady žaloby za neopodstatnené.

52. V otázke aktívnej legitimácie žalobcu a platnosti jednotlivých zmlúv o postúpení pohľadávky súd v súlade s a princípom právnej istoty plne rešpektuje právne názory najvyšších súdnych autorít vyjadrené v rozhodnutí NS ČR v konaní vedenom pod sp. zn. , v náleze ÚS ČR zo dňa 20.11.2000 sp. zn. a ďalších na ne odkazujúcich rozhodnutiach, v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. , v uznesení NS SR vo veci vedenej pod sp.zn. , v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. .

53. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu a spôsobilosti predmetu jednotlivých zmlúv o cesii súd považuje za rozhodujúce znenie ust. , ktorý upravuje okamih vzniku práva na plnenie a ust. zákona o PZP, ktoré zakladajú priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi. V zmysle cit. zák. ustanovení, ako aj súdnych rozhodnutí najvyšších súdnych autorít (cit. v bodoch 44, 45, 52 odôvodnenia tohto rozsudku) ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou.

54. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok založený ust. § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.

55. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu. Úhrada faktúry mala byť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona o PZP zabezpečená práve poistným plnením žalovaného.

56. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty sa súd nestotožňuje so záverom žalovaného, že predmetom zmluvy o postúpení bolo postúpenie záväzku postupcu, a preto sú zmluvy o postúpení pohľadávok neplatné. Naopak predmetom zmluvy je konkrétna pohľadávka poškodenej voči žalovanému, ktorá jej vznikli v súlade s ust. a zákona o PZP.

57. Z ust. vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu, postupníka a presná identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi.

58. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že postupovanou pohľadávkou je žalovaným neuhradená časť nároku na poistné plnenie z tam uvedenej poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu konkrétneho motorového vozidla špecifikovaného priamo v zmluve o postúpení časti pohľadávky. Nie je pochybnosť o tom, aká pohľadávka, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávka vznikla. Súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného, že postupcom a postupníkom špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení časti pohľadávky je nejasný, neurčitý a z toho dôvodu neplatný. Predmet zmluvy je jednoznačne individualizovaný a zmluva je z hľadiska ust. § 37 a 39 platná.

59. Navyše s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. , nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015 a uznesenie NS SR, sp.zn. , súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán,

zásadu pacta sunt servanta a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.

60. Pokiaľ ide o dôvodnosť krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného, k tomu súd uvádza, že skutočnosť, že opravu motorového vozidla vykonal servis, s ktorým žalovaný nemá uzavretú zmluvu, nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce.

61. Poškodený má právo slobodnej voľby autoservisu, ktorému zverí opravu svojho motorového vozidla, toto právo mu nemožno nijako obmedziť. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce opravy motorových vozidiel po splnení zákonných predpokladov na autorizované, či neautorizované servisy a zmluvné alebo nezmluvné. Ak sa poškodený rozhodol realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý so žalovaným nemá uzavretú zmluvu, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Zo žalobcom predložených cenníkov servisov v regióne má súd za preukázané, že hodnota vyúčtovaných prác bola vyúčtovaná v bežných cenách v danom regióne. Za podstatnú súd považuje skutočnosť, že ani v jednom z prípadov nebolo zistené a ani namietané nekvalitné vykonanie opravy. Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcu, že pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou a oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou.

62. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú skutočnosť, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená, uvedené tvrdenie nezodpovedá ostatným v konaní vykonaným listinným dôkazom. Navyše v danom prípade ide o zmenu v dôvodoch krátenia poistného plnenia, čo je v rozpore s . Žalovaný nemôže v priebehu súdneho konania meniť dôvody krátenia poistného plnenia a označovať iné dôvody ako tie, ktoré uviedol v oznámení o šetrení poistnej udalosti.

63. Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom na má súd za to, že žalovaný v otázke dôvodnosti krátenia poistného plnenia neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

64. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vo výroku č. I tohto rozsudku vyhovel.

65. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

66. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

67. Podľa ust. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

68. Podľa ust. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

69. Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

70. Nakoľko žalovaný nekrátil poistné plnenie zákonne, s jeho vyplatením oprávnenej osobe sa dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške podľa ust. a ust. nariadenia vlády SR č. , počnúc prvým dňom omeškania, t.j. 16.-tym dňom po skončení prešetrovania jednotlivých škodových udalostí.

71. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa ust. a to tak, že súd mu voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu vo výroku II tohto rozhodnutia.

73. O samotnej náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdy úradník ( .).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie ( ).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súde Košice II v dvoch vyhotoveniach ( )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ods. )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.