Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_2C-111-2012.pdf
PDF · 149.45 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/111/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov v spore žalobcov: 1/ N. I., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XX, G. T. H., X/ F. X., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. XXX/XX, G. T. H., X/ J. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. B. XX, Y., X/ Z. W., T.. XX.XX.XXXX, H. R. XX, X/ Y. C., T.. XX.XX.XXXX, H. Č. XX, Y., proti žalovaným: 1/ Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor, Nám. mieru 804, 075 01 Trebišov, 2/ Agroreál, a.s., Hlavná 322/166, 076 31 Streda nad Bodrogom, 3/ Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, v konaní o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaným v 1/, 2/ a 3/ rade náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 15.08.2012 domáhali rozhodnutia, ktorým by súd určil, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti v kat. úz. G. T. H., každý v pomere 1/5 v časti parc. č. XXXX/X - I. o výmere X-XX-XX a parc. č. XXXX - H., XXX vo výmere X-XX-XX. Vyhotovené žalobcom v 1/ až 5/ rade - každému v pomere 1/5 v časti parc. č. XXXX/X - I. vo výmere X-XX-XX a parc. č. XXXX - H., XXX vo výmere X-XX-XX. Žalobcom v 1/ až 5/ rade - každému v pomere 1/5 v časti parc. č. XXXX/X
- I.R. vo výmere X-XX-XX Z. C.. Č.. XXXX - H., XXX D. D. X-XX-XX. Podanie žaloby odôvodnili tým, že žalobcovia ako účastníci dohody: užívateľ: povinná osoba - Agroreál, a.s. a nadobúdateľ: oprávnená osoba: neb. I. Š., zákonní dediči - žalobcovia v 1/ až 5/ rade o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 16,94.1999 a potvrdenia zo dňa 23.05.2011 sa dohodli, že povinná osoba podá návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Agroreál, a.s. Streda nad Bodrogom túto svoju povinnosť ku dňu podania žaloby v celku nesplnil a to tak, že parc. č. XXXX/X - I. vo výmere X-XX-XX a parc. č. XXXX - H., XXX vo výmere X-XX-XX v kat. území G. T. H. ku dňu podania žaloby nedal na vklad, tak ako bolo dojednané s povinnou osobou a dedičmi po nebohom Š. I.. Tým neboli splnené reštitučné nároky v hodnote 9.157.538 Sk ako uvádza Agroreál v potvrdení o reštitučných nárokoch zo dňa 23.05.2011. Na základe uvedeného ako účastníci dohody o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobcovia navrhujú, aby súd SR vydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva žalobcom v 1/ až 5/ rade - každému v pomere 1/5 v časti parc. Č.. XXXX/X - I. vo výmere X-XX-XX a parc. č. XXXX - H., XXX vo výmere X-XX-XX.
2. Žalobcovia k žalobe pripojili zápisnicu o skutočnostiach zo dňa 21.06.2012, záznam z prešetrenia údajov katastra nehnuteľností zo dňa 04.06.2012, úmrtný list, potvrdenie Agroreál zo dňa 23.05.2011, zmluvu o prenechaní pozemkov do dočasného náhradného užívania, rozhodnutie pozemkového úradu Trebišov, Oznámenie o zmene užívateľa, rozhodnutie zo dňa 06.01.1992, dohodu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam.
3. Podaním doručeným súdu 25.06.2015 žalobcovia doručili súdu návrh na pripustenie do konania na strane žalovaného ako žalovaného v 3/ rade Slovenský pozemkový fond, Búdkova 32, Bratislava, nakoľko sa žalobcovia dozvedeli, že spravovateľom danej spornej nehnuteľnosti sa stal Slovenský pozemkový fond.
4. Žalovaný v 2/ rade doručil súdu dňa 31.08.2017 vyjadrenie k žalobe, kde uviedol, že firma Agroreál, a.s. Streda nad Bodrogom v „Dohode o prevode vlastníctva k nehnuteľností zo dňa 27.07.1998“, časť II. vinice ako náhradu za pôvodné vinice (už k neexistujúce) sa zaviazalo prinavrátiť porasty vinice na parcele č. XXXX/X Z. XXXX. Nemohlo ísť o dohodu prevodu vlastníctva k nehnuteľností pozemkov ako takým, pretože tie sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. O tomto svedčí aj znalecký posudok č. XX/ XX vypracovaný V.. N. R.G., ktorý v bode I. hovorí o účele vyčíslenia hodnoty neexistujúcich trvalých porastov v čase odňatia v roku 1950. Na strane 9 rekapitulácia bod 4, za pozemok sa nevyčísluje hodnota ako náhrada za neexistujúce nehnuteľnosti. Žalovaný v 2/ rade má zato, že na základe potvrdenia zo dňa 23.05.2011 firma Agroreal a.s. Streda nad Bodrogom si splnila náhradu za reštitučné nároky vo výške 9.157.538 Sk.
5. Žalovaný v 1/ rade doručil súdu dňa 11.12.2017 vyjadrenie, v ktorom uviedol, že uplatnený nárok vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam registra X. Y. parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX, ktoré sú po vyhotovení grafickej identifikácie vytvorené z časti parciel určeného operátu s parc. č. XXXX/X Z. XXXX/X, toho času evidované na LV č. XXXX vedenom v katastrálnom území G. T. H. vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu, Búdkova 36, Bratislava v celom rozsahu neuznáva. Na svoju obranu udáva tieto rozhodujúce skutočnosti na základe listinných dôkazov uložených v zbierke listín Okresného úradu Trebišov, pracovisko Kráľovský Chlmec ako aj údajov súboru popisných informácii katastra nehnuteľností (LV) a súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností: sporný pozemok X. Y. parc. č. XXXX/X (evidovaný bez listu vlastníctva), druh pozemku - vinice o výmere 16011 m2 je na základe grafickej identifikácie z časti vytvorený z pozemku E KN zobrazeného na mape určeného operátu s parc. č. XXXX/X, druh pozemku vinice o výmere 14319 m2 evidovaného na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu, Búdkova 36, Bratislava a sporný pozemok X. Y. parc. č. XXXX (evidovaný bez listu vlastníctva), druh pozemku - vinice o výmere 22995 m2 je na základe grafickej identifikácie z časti vytvorený z pozemku E KN zobrazeného na mape určeného operátu s parc.č. XXXX/X, druh pozemku - vinice o výmere 52270 m2 evidovaného na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu, Búdkova 36, Bratislava. Žalovaný v l. rade ako dôkaz uviedol LV č. XXXX katastrálne územie G. T. H. a grafickú identifikáciu. Zároveň uviedol, že už v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX je evidovaný pozemok mpč. XXXX/X a vo vložke č. XXX pozemok mpč. XXXX/ X obe titulom listiny zo dňa XX.XX.XXXX číslo XXX/XXXX v prospech vlastníka Čsl. štátu v správe pôdohospodárskeho odboru rady ONV v Y. X., pričom ako dôkaz uviedol pozemnoknižnú vložku č. XXX Z. XXX katastrálne územie G. T. H.. Dňa 04.06.2012 bolo na základe žiadosti žalobcu v l. rade - N. I. o prešetrenie zápisu vlastníctva k nehnuteľnosti parc. č. XXXX a parc. č. XXXX v katastrálnom území G. T. H., ďalej o prešetrenie zápisu listiny F. XXX/XX - Dohoda o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X vtedajšou Správou katastra vykonané prešetrovanie zmien údajov katastra nehnuteľností podľa § 57 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení ďalej len „katastrálny zákon“) V konaní č. § 57-55/12 bolo zistené, že parc. č. XXXX/X je parcela registra C KN a podľa grafickej identifikácie je časťou parcely registra E KN s parc.č . XXXX/X, ktorá nebola vydaná v reštitúcii a ani nedošlo k žiadnemu prevodu ani prechodu vlastníckeho práva. Taktiež parcela č. XXXX je parcelou registra C KN a podľa grafickej identifikácie je časťou parcely registra E KN s parc. č. XXXX/X, ktorá taktiež nebola predmetom vydania podľa Dohody o vydaní nehnuteľnosti. Podľa § 57 ods. 1 katastrálneho zákona správne orgány priebežne prešetrujú ohlásené alebo inak zistené zmeny údajov katastra a podľa ods. 2 na prešetrovanie a vykonávanie zmien údajov katastra sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Záznam č. § 57 - 55/12 zo dňa 04.06.2012 bol doručený žalobcovi v l. rade - N. I., Y. XX, G. T. H., záznam č. § 57-55/12 zo dňa 04.06.2012 je označený ako dôkaz. Rozhodnutie Pozemkového úradu Trebišov č.j. XXX/XX zo dňa 06.01.1992 vo veci schválenia dohody o vydaní nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 2 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku bolo v celom rozsahu práv zapísané do katastra nehnuteľností na LV č.XXXX Z. XXXX Z. Č.. XXXX.
Dňa 19.04.1999 bola Okresnému úradu Trebišov, katastrálnemu odboru doručená listina - Oznámenie o zmene užívateľa zo dňa 16.04.1999, podpísaná riaditeľom Agroreál, a.s., Ing. H. W.. Podľa obsahu je zrejmé, že išlo o zápis užívacích vzťahov (nie vlastníckych) a táto listina bola podľa prezentačnej pečiatky nášho úradu zapísaná len evidenčným spôsobom do evidenčného listu XXXX pod položkou výkazu zmien XX/XX dňa 24.06.1999. Žalovaný v l. rade uviedol, že kataster toho času už neeviduje užívacie vzťahy, ale nájomné vzťahy podľa nájomných zmlúv uzatvorených k nájmu v trvaní nad 5 rokov. Zápisy na evidenčné listy sa od roku 2004 nevykonávajú ani údaje na nich sa neaktualizujú. Podľa zákona nemajú ani archívnu hodnotu. I. Š., nar. XX.XX.XXXX v tom čase bytom Y., Č. XX bol zrejmé v súlade s touto listinou evidovaný len ako užívateľ nehnuteľností C KN parc. č. 2778/1 o výmere X-XX- XX a parc. č. XXXX o výmere X-XX-XX, avšak nikdy nebol titulom tejto listiny zapísaný ako vlastník, len ako užívateľ pozemkov. Táto listina nie je spôsobilá na podanie návrhu na vklad, nemá konštitutívne účinky, ako dôkaz je uvedený list Agroreál, a.s. zo dňa 16.04.1999. V dedičskom konaní 28D/1392/97, Dnot 10/98 po smrti poručiteľa Š. I., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom Y., Č. bol prejednaný aj nehnuteľný majetok poručiteľa a v I. dedičskej skupine boli povolaní dcéra Z. W., bytom M. R. XX, dcéra F. X., bytom I. T. H.B., T.. Ľ.. Š. X, syn N. I., bytom I. T. H., G. XX, dcéra Y. C., bytom Y., Č. XX. Ani v tomto dedičskom konaní neboli prededené nehnuteľnosti C KN parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX v katastrálnom území G. T. H., nakoľko neboli vo vlastníctve poručiteľa, pričom dôkazom je osvedčenie o dedičstve 28D 1392/97 z 25.11.1998. Správnemu orgánu nebola do dnešného dňa predložená listina o prevode, resp. prechode vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Podľa § 31 ods. 1 správny orgán katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa ods. 2 cit. zákona ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu a podľa ods. 3 ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí, inak návrh zamietne. Pôsobnosť prvostupného správneho orgánu na úseku katastra je vymedzená v § 18 ods. 2 písm. a) a b) katastrálneho zákona, podľa ktorého správny orgán rozhoduje v katastrálnom konaní a zapisuje práva k nehnuteľnostiam. Túto pôsobnosť zveruje zákon prvostupňovým miestnym orgánom štátnej správy na úseku katastra a v žiadnom prípade ju nemôže vykonávať okresný súd tak, ako to nárokujú žalobcovia v podanej žalobe. Z vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov jasne vyplýva, že sporný pozemok C KN parc. č. XXXX/X je na základe grafickej identifikácie z časti vytvorený z pozemku E KN zobrazeného na mape určeného operátu s parc. č. XXXX/X a sporný pozemok C KN parc. č. XXXX je na základe grafickej identifikácie z časti vytvorený z pozemku E KN zobrazeného na mape určeného operátu s par. č. XXXX/X, ktoré sú toho času evidované na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve Slovenskej republiky v správe Slovenského pozemkového fondu, Búdkova 36, Bratislava a prechod vlastníckeho práva na Československý štát bol vykonaný Okresným súdom Trebišov v roku 1956, čo je zapísané v pozemkovej knihe č. vložky XXX Z. XXX katastrálne územie G. T. H.. Z dôvodu ako žalovaný neuznávame nárok uplatnený žalobcami v celom rozsahu, preto navrhujeme súdu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
6. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaných podaním doručeným súdu dňa 22.03.2018 uviedli, že trvajú na podanej žalobe podanej dňa 15.08.2012 v celom rozsahu. Z priložených listinných dokumentov je zrejmé, že sporná nehnuteľnosť mala byť vydaná v reštitučnom nároku, o čom svedčia aj vydané dokumenty (Dohoda o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam zo dňa 27.07.1998). Pokiaľ Dohoda o prevode nehnuteľnosti zo dňa 27.07.1998 sa nesplní, nebudú splnené reštitučné náhrady, ktoré činili spolu 11.923.105,- Sk.
7. Uznesením zo dňa 15.01.2019 súd na návrh žalobcov pripustil, aby do konania na strane žalovaných ako žalovaný v 3/ rade pristúpil Slovenský pozemkový fond, Búdkova 32, Bratislava.
8. Žalovaný v 3/ rade doručil súdu dňa 04.03.2019 vyjadrenie, v ktorom uviedol nasledovné: Podľa ust. § 16 ods. 1 písm. a/ zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení ( ďalej len „zák. č. 180/1995 Z.z.“) „Fond nakladá podľa tohto zákona a
podľa osobitných predpisov s pozemkami vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu“). Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. „ Fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy“. Podľa ust. § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon): „Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak“. Slovenský pozemkový fond vzhľadom na vyššie uvedené týmto namieta svoju pasívnu vecnú legitimáciu v predmetnom konaní, nakoľko nie je nositeľom hmotného práva, t.j. vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. SPF vykonáva iba správu nehnuteľností uvedených v ust. § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z. a táto mu vyplýva aj z údajov katastra nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, na ktorom sú vedené parcely č. XXXX/X Z. Č.. XXXX/X (z ktorých boli na základe grafickej identifikácie vytvorené parcely tvoriace predmet podanej žaloby), a to pod B2 - Správca. V súvislosti s tým poukazujeme napr. aj na rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/161/2013 zo dňa 26.11.2013 podľa ktorého: „ Ide tu o zákonné zastúpenie, teda súd o takomto zastúpení nerozhoduje a so Slovenským pozemkovým fondom, koná ako so zákonným zástupcom. Slovenský pozemkový fond teda sám nie je účastníkom konania, ale iba zástupcom účastníka, teda ide o subjekt odlišný od samotného účastníka. Keďže Slovenský pozemkový fond nie je spoluvlastníkom dotknutých nehnuteľností, nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný (nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, zodpovedajúcej právu žalobcu), preto ak súd žalobu voči nemu zamietol z tohto dôvodu (z dôvodu nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie), je jeho rozhodnutie vecne správne“. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/173/2006 musí konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľností alebo tými, ktorí sú preukázané a platné právnymi nástupcami (dedičmi alebo univerzálnymi sukcesormi) zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k stranám konania, a nie aj voči tretím osobám. Rozsudok by inak nemohol byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Ak má teda na jeho základe dôjsť ku zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, je bezpodmienečne potrebné, aby bol vynesený v konaní , v ktorom osoby zapísané ako vlastníci boli stranou sporu. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že žaloba nesmeruje proti zapísanému vlastníkovi sporných nehnuteľností, máme za to, že je tu nedostatok vecnej legitimácie vyplývajúcej z hmotného práva a teda dôvod na zamietnutie žaloby. Z uvedeného dôvodu sa za daného stavu teda SPF zatiaľ nevyjadruje k meritu veci.
9. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného v 3/ rade podaním zo dňa 11.04.2019 uviedli, že ešte dokument XX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vydaný nebohému otcovi Š. I. zmluva, teda je jasné, že vlastníctvo k užívaniu náhradných pozemkov a porastov bude riešiť Slovenský pozemkový fond /dokument priložený/. Navyše o tom, že Slovenský pozemkový fond bráni k nastaveniu právneho stavu podľa vydaných dokumentov je jednoznačná a nevyvrátiteľná skutočnosť. Kvôli týmto skutočnostiam žalobcovia trvajú na tom, že Slovenský pozemkový fond má byť žalovaný v 3/rade.
10. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 10.10.2019, na ktoré sa dostavila strany sporu.
11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami a zistil tento skutkový stav:
12. Žalobca v 1/ rade pred súdom uviedol, že trvá na podanej žalobe. Nebohému otcovi rozhodnutím Pozemkového úradu Trebišov bol vydaný jeho pozemok 11 30 46 há. Náhradný pozemok bol vydaný aj schválený Pozemkovým úradom Trebišov s tým, že sa vypracuje geometrický plán a ako dodatok sa vyhotoví zmluva. Zmluva bola vyhotovená. Pozemkový fond Kráľovský Chlmec im neposkytol žiadne spisy z dôvodu, že spisy nie sú v katastri Kráľovský Chlmec. Jemu spisy poskytol Agroreál, ktoré majú v archíve. Je tu aj geometrický plán, vytýčené sú tie pozemky, ktoré boli vrátené otcovi, o ktoré je tento spor. Žalovaný v 2/ rade Agroreál vydal rozhodnutie pre Okresný úrad Trebišov , katastrálny odbor Kráľovský Chlmec, že mu dáva do náhradného užívania tieto pozemky. Medzitým otec zomrel a Agroreál vyhotovil zmluvu, preto to nebolo súčasťou dedičského konania. Agroreál vydal dohodu, že tie pozemky vydá žalobcom a predloží návrh na vklad. To, či tieto pozemky predložil na vklad do katastra alebo nie, to nevie, lebo na katastri nie je nič. Ten pozemok vydal žalovaný v 2/ rade v hodnote 8.345.000 Sk, vydal aj budovy v hodnote 133.706 Sk. V Trebišove sa vypracoval aj geometrický plán. Slovenský
pozemkový fond nereaguje na nič. Žalobcovia nemohli pristupovať ani k pozemkom, lebo pozemkový fond im nedovolil prístup k tejto budove.
13. Žalobkyňa v 2/ rade uviedla, že sporné pozemky zaplatil otec. Vlastne oni to kúpili a nemajú prístup k tomu, úplne im uzavreli prístup. Pán H. bol u nej osobne a trval na tom, že od Slovenského pozemkového fondu to odkúpil.
14. Žalobkyňa v 3/ rade pred súdom potvrdila to, že uviedli žalobcovia v 1/ a 2/ rade a ďalej uviedla, že chodila s otcom vybavovať tie dokumenty aj na pozemkový fond, ale žiaľ nemohol to ukončiť, lebo zomrel. Na dedičské konanie sa to nedostalo z toho dôvodu, že to celé nebolo ukončené. Agroreál im sľuboval, že to dovedie do konca. Prišli o ten pozemok na čom stojí aj tá hospodárska budova, ktorú by mohli využívať.
15. Žalobkyňa vo 4/ rade potvrdila výpoveď žalobcov v 1/ až 3/ rade.
16. Žalovaná v 1/ rade Okresný úrad Trebišov, katastrálny odbor pred súdom na objasnenie predneseného návrhu žalobcu uviedla, že je potrebné hovoriť o konkrétnych parcelách a to z toho dôvodu, že kataster to vyžaduje, ukladá to katastrálny zákon v § 42 ods. 2 pím. c). Čo sa týka námietky žalobkyne v 3/ rade p. Y. uviedla, že stavby nehnuteľnosti, ktoré boli reštituované sú zapísané na LV XXX vo výlučnom vlastníctve. Pokiaľ ide o žalobný návrh, tak žalobcovia sa podaným návrhom domáhajú určenia vlastníckeho práva k pozemkom registra „C“ s parc. č. XXXX/X, vo výmere 42081 m2 a č. XXXX vo výmere 59474 m2 katastrálne územie G. T. H.. Na podporu svojich tvrdení v žalobe je uvedené, že firma Agroreál nepredložila návrh na vklad dohody, ktorú mal uzatvoriť s dedičmi po nebohom Š. I., ktorá bola uzatvorená 27.07.1998. Podľa dostupných listín Okresnému úradu, katastrálny odbor Trebišov bola dňa 19.04.1999 doručená správnemu orgánu, teda vtedajšiemu katastrálnemu odboru listina oznámenie o zmene užívateľa. V podstate katastrálny zákon bol účinný od r. 1995 a táto listina im bola doručená 4 roky po účinnosti katastrálneho zákona. Podľa vtedy platného katastrálneho zákona je všetko v poriadku. Prílohou tohto oznámenia bolo v tom čase rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva č. XXX/ XX zo XX.XX.XXXX a dohoda o prevode vlastníckeho práva z XX.XX.XXXX medzi Agroreál, a.s., Streda nad Bodrogom podotýkam ako užívateľom nie vlastníkom a neb. Š. I. dedičia ako oprávnená osoba. V súdnom spise je založená pod čl. XX, XX. Druhá príloha je rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a výživy č. XXX zo dňa XX.XX.XXXX to je prvý doklad vo veci. Rozhodnutie sa nazýva schválenie dohody o vydanie nehnuteľností podľa § 9 ods. 2 zák. č. 229 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde, čiže rozhodnutie o schválení dohody vo vydaní nehnuteľnosti, ktorú uzatvorili dňa XX.XX.XXXX Z. XX.XX.XXXX oprávnená osoba Š. I., T.. XX.XX.XXXX, teda právny predchodca žalobcov a povinná osoba Štátny majetok Streda nad Bodrogom a Víno, š.p., Košice. Poukázala na skutočnosť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom žalobného petitu neboli predmetom dohôd o vydanie nehnuteľností. Zrejmé nebol uplatnený reštitučný nárok a preto neboli ani zapísané do katastra nehnuteľností. K týmto pozemkom, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania neboli založené právne vzťahy verejnou listinou a preto ani nie sú evidované na listoch vlastníctva. Daná listina je v súdnom spise na čl. 22, 23, o ktorú sa žaloba opiera, a mala zdokladovať zmenu užívateľa nie vlastníka. Druhou prílohou tohto materiálu je samotná dohoda z XX.XX.XXXX, kde v článku 2 tejto zmluvy na druhej strane je uvedené, že na základe tejto dohody Agroreál vypracuje zmluvu o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam a podľa návrhu na vklad. Zrejmé to uviedlo žalobcov do omylu, nakoľko Agroreál pozemky s parc. č. XXXX/X Z. XXXX v tom čase nikdy nevlastnil. Reálne to boli podľa grafickej identifikácie, ktorá je v spise len zodpovedajúce časti parciel reg. „E“ s parc. č. XXXX/X Z. XXXX/X. Nejde o geometrický plán ako taký na identifikáciu parciel zo súboru „E“ do „C“, ale ide o vytyčovací náčrt, na základe ktorého boli vytýčené nehnuteľnosti a tento vytyčovací náčrt nie geometrický plán, ale len geometrické zameranie nehnuteľnosti bolo vypracované pre užívací stav. Predmetom žaloby sú pozemky XXXX/X Z. XXXX súboru reg. „C“, ale je to len užívací stav. Právne vzťahy k tomuto pozemku nikdy neboli založené. Tieto dva pozemky pozostávajú z časti pozemkov súboru „E“ to znamená pozemnoknižných parciel, ktoré prešli do vlastníctva štátu titulom kúpnej zmluvy, to znamená, že právny predchodca žalobcov ich predal. Neprináleží jej hodnotiť, či kúpna zmluva bola uzatvorená v tiesni a spadala pod reštitučný nárok podľa zákona 229/1991. V danom prípade s poukazom na vyhodnotenie dôkazov, ktoré predkladá žaloba je preukázané, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a na vykonanie dôkazu použili irelevantnú listinu na potvrdenie vlastníckeho práva. Listina, ktorá bola doručená na katastrálny odbor, bola vrátená ako nespôsobilá na vykonanie zápisu záznamu, to znamená na základe tejto listiny nikdy neprešlo vlastnícke právo.
Žalovaná v 1/ rade ďalej poukázala na skutočnosť, že podľa obsahu rozhodnutia toho pôvodného Ministerstva pôdohospodárstva a výživy č. 594 z roku 1991, ktorý je v spise založený na čl. 16 - 21 pozemky predmetu sporu ani pozemky reg. „E“ sčasti, ktoré vznikli, neboli predmetom reštitučného konania. Toto rozhodnutie tak, ako to uvádza vo svojom vyjadrení zo 07.12.2017 na strane 2 bolo zapísané do katastra nehnuteľností v celom rozsahu práv evidenčným spôsobom. Ide o rozhodnutie pozemkového úradu, ktorým boli žalobcom prinavrátené pozemky. Predložené listiny v tejto forme a obsahu nie sú spôsobilé byť prílohou návrhu na vklad, ani podľa súčasnej platnej právnej úpravy, ale neboli ani v minulosti. Žalovaný v l/ rade Okresný úrad Trebišov sa oboznámil s obsahom listiny, ktoré predložila žaloba na podporu svojich tvrdení. K listinnému dôkazu na čl. 10, 11 uviedla, že ide o zmluvu o prenechaní pozemkov do dočasného náhradného užívania medzi Štátnym majetkom G. T. H. Z. Š. I., zosnulý, ktorá pojednáva o užívaní časti parciel v tom čase ešte evidencie nehnuteľností a v článku 5 sa udáva, že z dôvodu nemožnosti vydania pôvodných pozemkov, vydáva sa náhradný pozemok. Vlastne k tomu bol spracovaný tento vytyčovací náčrt k týmto náhradným pozemkom. Čiže ide o časti parciel XXXX/X Z. XXXX/X, ale len ako náhradný pozemok bezodplatne do užívania s výpovednou lehotou 6 mesiacov. Už z uvedeného vyplýva, že ak sa pozemok dal do náhradného užívania nemôže tam vzniknúť vlastnícky vzťah. V článku 10 tejto zmluvy sa uvádza, že vlastníctvo k užívaniu týchto náhradných pozemkov bude riešiť Slovenský pozemkový fond. Čo sa týka listinného dôkazu na čl. 43 - 54 súdneho spisu z vyjadrenia Agroreál Streda nad Bodrogom zo dňa 28.08.2017 ako právneho nástupcu vyplýva, že pozemky sú vo vlastníctve štátu a teda v minulosti nemohlo dôjsť k uzavretiu dohody o prevode vlastníctva k pozemkom predmetu súdneho konania. Dôkaz na čl. 83 v spise absentuje, je to pripojenie listiny, ktorú krátkou cestou doručila súdu. V tom čase mohlo dôjsť k zápisu užívacích práv na evidenčný list, to znamená nie na list vlastníctva, ale na evidenčný list, na ktorom kataster evidoval užívací stav do roku 2004. Novelizáciou vykonávacej vyhlášky ku katastrálnemu zákonu z roku 1996, teda v roku 2004 sa vypustilo spravovanie evidenčných listov a jednoducho tieto evidenčné listy sa už neevidovali, neaktualizovali, majú archívnu hodnotu a začal sa evidovať nájomný vzťah k pozemkom. Tieto údaje sa aktualizovali k 31.12.2004. V tom čase vtedajšia správa katastra mala len evidenčný princíp toho užívania a neskúmala právnu podstatu listín. Žalobcovia vo svojej žalobe uviedli, že neboli splnené ich reštitučné nároky. Poukázala na zásadnú vec, že súdy SR nemôžu nahrádzať rozhodovanie orgánov verejnej moci. Toto rozhodovanie je uložené a bolo uložené orgánom verejnej moci zákonom reštitučným zákonom 229/1991 Zb.. na uplatnenie reštitučného nároku, teda išlo o návrhové konanie bol v tom čase bol príslušný pozemkový úrad. Kataster ako správny orgán reštitučné listiny a rozhodnutia pozemkového úradu zapisoval do katastra nehnuteľností len evidenčným spôsobom, takže v danom prípade nebol legitímny reštitučný orgán. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla žalobu zamietnuť.
17. Žalovaný v 2/ rade Agroreál, a.s. uviedol, že oni si svoje reštitučné povinnosti voči žalobcom splnili s tým, že dohodaz 27.07.1998 je zle štylizovaná, ale Agroreál nemohol dávať návrhy na zmenu vlastníctva pozemkov, ktoré majú vo vlastníctve vtedajšia Československá republika. Tie vinice boli užívané ako náhradné pozemky nie ako náhrada pozemkov ako trvalý trávny porast vinice nie pozemky.
18. Žalovaný v 3/ rade, Slovenský pozemkov fond pred súdom uviedol, že žalobu v celom rozsahu neuznávajú a túto navrhujú zamietnuť a to z nasledovných dôvodov: Majú za to, že Slovenský pozemkový fond v l. rade nie je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko tento nie je nositeľom hmotného vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Uvedené je dôvodom pre zamietnutie žaloby aj napr. podľa rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/161/2013 zo dňa 26.11.2013, na ktorý poukázali už vo vyjadrení z 01.03.2019. Uvedené taktiež znamená, že žaloba nesmeruje voči všetkým zapísaným vlastníkom, resp. v tomto prípade zapísanému vlastníkovi, čo je taktiež v rozpore s požiadavkou Najvyššieho súdu SR v jeho rozsudku sp. zn. 4Cdo/173/2006, podľa ktorého musí konanie o určenie vlastníckeho práva prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi alebo ich právnymi nástupcami. Súd by mal už z týchto procesných dôvodov žalobu zamietnuť a nezaoberať sa meritom veci. Ak by sa súd s uvedeným právnym názorom nestotožnil z opatrnosti k predmetu konania uviedli, že petit žaloby je zmätočný, nevykonateľný a to z dôvodu, že v ňom chýba uvedenie obce, okresu, registra sporných parciel a ich výmery v m2. Žalobcovia v konaní neuniesli dôkazné bremeno a teda nepreukázali svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, pričom sa stotožnil s vyjadrením žalovaného v l/ rade na tomto pojednávaní a tiež s vyjadrením žalovaného v 2/ rade zo dňa 28.08.2017. Taktiež sa stotožnili s vyjadrením katastra zo dňa 07.12.2017, ktorý poukázal na PKV číslo XXX Z. XXX katastrálne územie G. T. H., z ktorých jednoznačne vyplýva, že už parcely E KN č. XXXX/X, z ktorej časti vznikla spodná parcela C KN XXXX/X a tiež parcela E KN XXXX/X, z ktorej časti vznikla sporná parcela E KN XXXX boli titulom listiny zo dňa XX.XX.XXXX Č.. XXX/XXXX evidované v prospech Československého štátu
v správe poľnohospodárskeho odboru rady ONV v Y. X. a to dňa XX.XX.XXXX. Tieto neboli vydané v reštitúcii ani inak prevedené na iného vlastníka, neboli predmetom dohody o vydaní nehnuteľnosti, ktorá bola ako to žalovaný v l. rade potvrdil v celom rozsahu zapísaná do katastra a to na LV č. XXXX Z. XXXX a tiež XXXX. Táto sa teda netýkala sporných parciel a preto na LV XXXX zapísaná byť ani nemohla a nemala. Predchodca žalobcov p. Š. I. bol evidovaný vždy ako užívateľ nehnuteľností v evidenčnom liste XXXX. Na základe oznámenia o zmene užívateľa zo dňa 16.04.1999 od žalovaného v 2/ rade tento teda nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti. S tým súvisí aj to, že v dedičskom konaní po ňom sp. zn. 28D/1392/1997, Dnot/10/1998 tieto nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania taktiež neboli dedené a to z toho dôvodu, že neboli vo vlastníctve poručiteľa v čase jeho smrti. Tak, ako to tvrdí žalovaný v l/ rade, žalobcovia podľa ich názoru nepredložili žiaden dôkaz ani listinu, ktorá by preukazovala ich vlastnícke právo, resp. jeho prechod, prevod na nich alebo ich právneho predchodcu. Toto svedčí štátu a to od roku 1958 tak, ako to vyplýva už zo zmienených PKV.
19. Podľa § § 80 OSP (platný a účinný do 30.6.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
20. Podľa § 137 CSP (platný a účinný od 1.7.2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
21. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
22. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (zákon č. 460/1992 Z. z.) každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.
23. Podľa Čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru nie je.
24. Podľa ust. § 16 ods. 1 písm. a/ zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom znení ( ďalej len „zák. č. 180/1995 Z.z.“) Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len „pozemok vo vlastníctve štátu).
25. Podľa ust. § 17 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z.z., Fond pri nakladaní s pozemkami uvedenými v § 16 ods. 1 vystupuje vo vlastnom mene, a to aj pred súdmi a orgánmi verejnej správy.
26. Podľa ust. § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon): Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
27. Žalobcovia žiadali určiť vlastnícke práva k nehnuteľností v k. ú. G. T. H.. Pre úspešné uplatnenie žaloby je nutné preukázať aj pasívnu vecnú legitimáciu v spore.
28. Podľa § 60 CSP (zák. č. 160/2015 Z.z.) stranami sú žalobca a žalovaný.
29. Nesprávne označenie účastníkov konania súd nemôže v sporovom konaní odstrániť ex offo, ani nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť v zmysle § 160 CSP, pretože je povinný poskytnúť stranám sporu poučenie len o ich procesných právach.
30. Keďže poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu, také poučenie by presahovalo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 160 CSP a bolo v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu.
31. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný), (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9).
32. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívne ho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, alebo okom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto oprávnenie nemá alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Ak v konaní vyjde najavo, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, súd bez ďalšieho žalobu zamietne. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je totiž rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca domnieva, že subjekt, proti ktorému jeho žaloba smeruje, je účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba o to, či ním skutočne je alebo nie je.
33. V preskúmavanej veci výsledkami vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobcami označení žalovaní v 1/ až 3/ rade boli vlastníkmi nehnuteľností, vo vzťahu ku ktorej sa určenia domáhali. Žalobcu v sporovom konaní, zaťažuje dôkazná povinnosť aj vo vzťahu k žalovanému, pretože je to len žalobca, ktorý v konaní označí okruh účastníkov a za tým účelom by mal vykonať potrebné šetrenia a zabezpečiť si podklady.
34. Súd okrem toho posúdil existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vymedzenom žalobou.
35. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008).
36. Predpoklad určovacej žaloby po procesnej stránke spočíva v tom, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem, pričom tieto nemožno zamieňať. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide alebo ktorého právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka. Naproti tomu naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorá sa má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu a to voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne vecne legitimovaný. Ak sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
37. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností, žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností.
38. Keďže rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre strany sporu, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak strany sporu boli všetky osoby aktuálne zapísané v katastri nehnuteľností ako vlastníci.
39. Po posúdení skutkových a právnych okolností tohto prípadu súd dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných a u žalobcov nie je daný ani naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite. Procesným predpokladom úspešnosti, či neúspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozené, alebo ak by sa bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia žaloba spravidla nebude opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno žalovať priamo na splnenie povinností podľa § 137 CSP. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo a je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. Predpoklad určovacej žaloby po procesnej stránke spočíva v tom, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem, pričom tieto nemožno zamieňať. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má ten, kto je účastný právneho vzťahu alebo práva, o ktorom v konaní ide alebo ktorého právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo sporné právo týka. Naproti tomu naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyjadruje spôsob právnej ochrany, ktorá sa má dostať súdnym rozhodnutím tomu, kto má v konaní o určovacej žalobe aktívnu vecnú legitimáciu a to voči tomu, kto je k požadovanému určeniu pasívne vecne legitimovaný. Ak sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností, žaloba o určenie vlastníckeho práva musí smerovať proti všetkým stranám sporu. Ak nebola v žalobe uvedená pasívne vecne legitimovaná strana sporu, nemôže byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Absencia naliehavého právneho záujmu na konkrétnej určovacej žalobe je nedostatkom, ktorý predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý konkrétna určovacia žaloba nemôže obstáť, a preto ju treba bez ďalšieho zamietnuť. Ak súd zistil absenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení, akékoľvek ďalšie dokazovanie vo veci by bolo už nadbytočné, nakoľko z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení nie je potrebné, aby sa ďalej v rámci dokazovania zaoberal ostatnými skutkovými tvrdeniami žalobcu. Tento nedostatok predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý jeho určovacia žaloba nemôže obstáť.
40. Určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania, nie voči tretím osobám. Ak má teda na jeho základe dôjsť ku zmene zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, je bezpodmienečne potrebné, aby bol vynesený v konaní, v ktorom osoby zapísané ako vlastníci boli účastníkmi.
41. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníkom tohto konania nie je Slovenská republika, za ktorú SPF vykonáva iba správu nehnuteľností uvedených v ust. § 16 ods. 1 zák. č. 180/1995 Z. z. a táto mu vyplýva aj z údajov katastra nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, na ktorom sú vedené parcely č. XXXX/X Z. Č.. XXXX/X, z ktorých boli na základe grafickej identifikácie vytvorené parcely, ktoré tvoria predmet podanej žaloby a to pod B 2 - správca. Žaloba teda nesmeruje proti vlastníkovi spornej nehnuteľností, z ktorého dôvodu nebolo možné vyhovieť žalobe pre nedostatok vecnej legitimácie, vyplývajúcej z hmotného práva. Takýto rozsudok by nemohol byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Ak teda žalobcovia označili ako účastníka na strane žalovaných Slovenský pozemkový fond ako žalovaného v 3/ rade namiesto Slovenská republika, ktorá nie je vôbec označená ako žalovaná a okruh účastníkov nezmenili ani potom, čo im bolo doručené vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu, v ktorom fond namietal nedostatok svojej pasívnej legitimácie (viď vyjadrenie žalobcu v 1/ rade zo dňa 11.04.2019, čl. 138 spisu), nie sú žalovaní všetci pasívne vecne legitimovaní účastníci, aj z ktorého dôvodu musela byť žaloba aj voči ostatným žalovaným zamietnutá. Tak, ako to aj vyplýva už z vyššie uvádzaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 173/2006 <http://merit.slv.cz/4Cdo173/2006>, ak sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoločníci, nemôže sa návrhu vyhovieť pre nedostatok vecnej legitimácie, vyplývajúcej z hmotného práva.
42. Preto súd aj z uvedených dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol. Ďalšie argumenty žalobcov súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a
právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania - strany sporu a jeho žalobe nevyhovie. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania - strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi.
43. Súd cituje aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 181/2013: „Určovacia žaloba v zmysle citovaného ustanovenia má preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde pomocou nej možno eliminovať stav ohrozenia, práva, či neistoty v právnom vzťahu, ak zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Určovacia žaloba je procesným inštitútom, pre ktorý nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia účastníkov. Úspešne ju môže podať len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem v podstate nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov. Pre úspech v spore nie je nutné, aby účastníci boli subjektmi práv a povinností, prípadne právneho vzťahu, ktoré majú byť určené, ale podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení, a to na určení proti označenému žalovanému. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľností, pre ktoré je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z listu vlastníctva preukazuje vlastnícke právo) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Pretože však rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Keďže však v zmysle ust. § 159 ods. 2 OSP rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre účastníkov konania, môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností len, ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania) zapísané v katastri ako vlastníci. Konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam preto musí zásadne prebiehať medzi všetkými zapísanými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi dotknutých pozemkov v katastri nehnuteľností alebo tými, ktorí sú preukázane a platne právnymi nástupcami (dedičmi alebo univerzálnymi sukcesormi) zapísaných vlastníkov, pretože určovací výrok rozsudku má účinnosť iba vo vzťahu k účastníkom konania a nie aj voči tretím osobám. Tieto osoby vytvárajú nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 OSP na jednej alebo druhej strane. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám, naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol daný. Platí teda, že základnou podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) OSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Bez preukázania existencie takéhoto záujmu musí súd žalobu podľa § 80 písm. c) OSP zamietnuť ako neprípustnú. Ide pritom o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby; preto súd po zaujatí záveru, že určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení procesné prípustným nástrojom, na ochranu práva, zamietne takúto žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.“
44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu k veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
45. V danom prípade súd žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, preto boli v tomto konaní plne úspešní žalovaní, ktorí si však trovy konania neuplatnili, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
46. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom