Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/300/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Mariána Sluka, PhD. a JUDr. Emila

Franciscyho, v právnej veci žalobcu Ľ. K., bývajúceho v B., podnikajúceho pod obchodným

menom Ľ. K. A., s miestom podnikania v B., IČO: X., zastúpeného JUDr. B. N., advokátom

so sídlom v B., proti žalovanému Ú., so sídlom v B, IČO: X., o určenie neplatnosti

výpovede z nájmu, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 11. júna 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom zo 6. marca 2008 č.k. -53 určil,

že písomná výpoveď žalovaného zo 14. mája 2007 pod č. 22/07-Pr zo zmluvy o nájme

reklamnej plochy z 13. decembra 2004 a dodatku č. 1 zo 17. mája 2005, je neplatná;

žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi 12 853 Sk trov konania. Pri rozhodovaní

vychádzal z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p na

požadovanom určení neplatnosti výpovede z nájmu, ktorý vyvodil z uznesenia Okresného

súdu Banská Bystrica z 10. januára 2008 sp. zn. o nariadení predbežného

opatrenia, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť umožniť žalobcovi vykonať

nevyhnutnú opravu a údržbu reklamného nosiča a uložený zákaz zasahovať do nosiča

reklamy a jeho príslušenstva. Uvedené konanie (o nariadení predbežného opatrenia) svedčí

o tom, že žalovaný ako prenajímateľ si neplní všetky zmluvné povinnosti. Po vykonanom

dokazovaní dospel k záveru, že výpovedný dôvod vo výpovedi zo 14. mája 2007 –

nezaplatenie poplatku za spotrebovanú elektrickú energiu, nebol daný. Žalovaný nepoužil

dohodnutý výpovedný dôvod, čo robí tento právny úkon absolútne neplatným podľa

ustanovenia . Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil

ods. l

Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 11. júna 2008

sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že žalobu zamietol

a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa

dospel k nesprávnemu záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na ním

požadovanom určení neplatnosti výpovede z nájmu, dohodnutého na základe zmluvy o nájme

reklamnej plochy ( ). Podľa právneho názoru odvolacieho súdu žalobca

tento záujem nepreukázal, lebo jeho žaloba spornosť vzťahu účastníkov konania nerieši

a neodstraňuje; rozhodnutie o neplatnosti výpovede nerieši spornú otázku, či nájomný vzťah

podľa pôvodnej zmluvy trvá alebo zanikol. Dodal, že ak je posúdenie platnosti právneho

úkonu otázkou predbežnou vo vzťahu k riešeniu otázky neexistencie práva alebo právneho

vzťahu, ktorý mal byť týmto právnym úkonom založený, zmenený alebo ukončený, tak na

určení neplatnosti právneho úkonu nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80

písm. c/ Určením neplatnosti výpovede, na základe ktorej mal zaniknúť právny vzťah

medzi účastníkmi, nedôjde k vyriešeniu všetkých sporných otázok, najmä nedôjde

k odstráneniu neistoty žalobcu, či pokračuje pôvodný nájomný vzťah dohodnutý na dobu

určitú 10 rokov, alebo došlo k obnoveniu vzťahu za rovnakých podmienok v zmysle § 676

ods. 2 . V dôsledku toho odvolací súd považoval žalobu za procesne

neprípustnú, a preto ju zamietol. Úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal náhradu trov

konania z dôvodu ich neuplatnenia ( ).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie. Uviedol, že

napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil

a vec tomuto súdu vrátil na ďalšie konanie. Zdôraznil, že žiadny právny predpis žalobcovi

neukladá povinnosť podať žalobu na určenie, že právny vzťah trvá, ak je spornou otázka

platnosti, či neplatnosti právneho úkonu, ktorý takémuto určeniu predchádza. Žalobca

preukázal naliehavý právny záujem v zmysle na požadovanom určení

neplatnosti výpovede z nájmu, pretože uvedená otázka bola medzi účastníkmi sporná a jej

vyriešením bude zrejmé, či právny vzťah zo zmluvy o nájme reklamnej plochy bude trvať.

Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 1 ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ tieto mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta sa

dovolací súd zaoberal najskôr otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v až f/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku

právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku

riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam,

kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred

súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).

Existencia vád konania v zmysle nebola žalobcom tvrdená a v dovolacom konaní

ani nevyšla najavo.

Povinnosť dovolacieho súdu skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

nebolo vydané v konaní zaťaženom procesnou vadou, nie je daná len vo vzťahu k procesným

vadám v zmysle , ale tiež vo vzťahu k procesným vadám inej závažnej povahy

(tzv. iným vadám), pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ). Inou vadou je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne

vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná

nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu

v občianskom súdnom konaní. Pokiaľ je dovolanie procesne prípustné, je vada tejto povahy

(bez ohľadu či ju dovolateľ namieta) dôvodom, pre ktorý dovolací súd zruší rozsudok

odvolacieho súdu. Žalobca tzv. inú vadu konania netvrdil a vada tejto povahy v dovolacom

konaní nevyšla najavo.

Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod v zmysle

tvrdiac, že napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, pokiaľ ide o posúdenie otázky

existencie naliehavého právneho záujmu v zmysle na určení neplatnosti

výpovede z nájmu, spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je

činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou

práva na zistený skutkový stav veci; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa svoj odlišný (opačný) právny záver

o otázke naliehavého právneho záujmu podľa založil na právnej

argumentácii, podľa ktorej: a/ nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/

na určení neplatnosti právneho úkonu, ak je posúdenie platného právneho úkonu

predbežnou otázkou vo vzťahu k riešeniu otázky o neexistencii práva alebo právneho vzťahu,

ktorý mal byť týmto právnym úkonom založený, b/ určenie (ne)platnosti výpovede

neodstraňuje právnu neistotu žalobcu v tom, či trvá pôvodný právny vzťah alebo či došlo

k jeho obnoveniu podľa .

V zmysle návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä o: a/ osobnom stave, b/ splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona,

z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo

nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovacia žaloba ( ) má predovšetkým preventívny charakter - jej

účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho

vzťahu alebo práva [určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už

právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 80

písm. b/ )]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy

považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života,

spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada,

že žalobca sa nemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam,

kde sa môže domáhať splnenia povinnosti podľa , však neplatí vtedy, ak

žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáže, že má

naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade

treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je

podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca

v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti

a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či

tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom

sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Nejde tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho

(akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny

záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha)

a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť

odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu

o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná

určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť

neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné

konanie. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať

predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel

navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním

požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda

súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom

ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že „písomná výpoveď žalovaného

zmluvy o nájme reklamnej plochy zo dňa 13.12.2004 v spojení s dodatkom č. 1 zo dňa

17.5.2005, je neplatná“. Žalobca naliehavosť právneho záujmu ( ) na

požadovanom určení odôvodňoval tým, že na spoločných rokovaniach žalovaný (ústne

aj písomne) trval na platnosti výpovede, žalovaný robil opatrenia, ktorými žalobcovi

znemožňoval predmet nájmu riadne užívať a od žalobcu požadoval odstránenie nosiča

reklamy aj s príslušenstvom (viď napr. urgencia výpovede žalovaným z 9. októbra 2007 č.l. 9

spisu).

Cieľom, ktorý žalobca sledoval podaním žaloby, bolo zotrvanie (resp. zachovanie)

predmetného záväzkového vzťahu založeného zmluvou o nájme reklamnej plochy. Zmyslom

navrhovaného rozhodnutia (vychádzajúc zo znenia žalobného petitu) bolo určenie neplatnosti

výpovede z nájmu. Vzhľadom na faktický stav, keď žalovaný na základe predbežného

opatrenia trpí činnosť žalobcu a nemožno vylúčiť (v prípade platnej výpovede) ani obnovenie

právneho vzťahu za podmienok , možno konštatovať, že

požadovaná určovacia žaloba (jej žalobný petit) nerieši legitímne očakávanú situáciu žalobcu

o zachovaní, alebo aj obnovení pôvodného právneho vzťahu a teda neodstraňuje stav právnej

neistoty účastníkov právneho vzťahu. Žaloba na určenie (ne)existencie právnej skutočnosti

(neplatnosť výpovede takou právnou skutočnosťou vo vzťahu ku záväzkovému vzťahu je) nie

je totiž objektívne spôsobilá odstrániť spornosť tak, aby vylúčila možnosť prípadných ďalších

súdnych sporov. Žalobca v takom prípade nemôže mať naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti výpovede z nájmu v zmysle Naliehavý právny záujem by

v takomto prípade bol daný len za predpokladu podania žaloby v zmysle ,

ktorou by došlo k určeniu právneho vzťahu medzi účastníkmi.

Z dôvodov uvedených vyššie dospel dovolací súd k záveru, že žalobca neopodstatnene

napadol rozsudok odvolacieho súdu, ktorý nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

( ). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie zamietol

( ).

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení

s a ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov

dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. augusta 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková