Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_26Cb-35-2019.pdf
PDF · 197.78 KB
No categories available
26Cb/35/2019
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 375,79 EUR s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaného z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 375,79 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 54,65 EUR od 19.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 51 EUR od 07.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 270,14 EUR od 22.03.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2018 v upomínacom konaní žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 375,79 EUR, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 54,65 EUR od 19.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 51 EUR od 07.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 270,14 EUR od 22.03.2018 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.
2.Žalobca uviedol, že dňa 12.12.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle E. V., A.: S., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému Š. Z., K.. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, S. (ďalej aj len ako „poškodený 1“). Škoda bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti poistené u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola u žalovaného riadne ohlásená, pričom ten ju zaregistroval pod č. 956518646. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla E. V., A.: S. v dôsledku poistnej udalosti č. 956518646, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zapísanom v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, v oddiely Sro, vo vložke č.: 20786/V. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 492,94 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou P170173. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 04.01.2018, žalovaným oznámené, že dňa 03.01.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565188646 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 9565188646 predstavuje sumu 492,94 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 438,29 EUR s DPH. Celková nepriznaná suma predstavuje 54,65 EUR. Táto nepriznaná suma 54,65 EUR bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24.01.2018. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie poistnej udalosti boli priznané primerané náklady na opravu podľa výpočtu Slovexperty, nebolo preukázané navýšenie lakovacieho materiálu a prác. Podľa výpočtu výšky plnenia zo dňa 04.01.2018 z poistnej udalosti číslo 9565188646 faktúra za opravu vozidla bola vystavená na
sumu 492,94 EUR. Nepreukázané položky predstavovali -54,65 EUR. Spolu bolo priznaných 438,29 EUR. Poistné plnenie predstavovalo 438,29 EUR. 2A.Dňa 10.11.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle W. W. X, A.: S., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej P. Q., bytom X. XX, XXX XX S., K.. XX.XX.XXXX, (ďalej aj len ako „poškodený 2“). Poškodený 2 mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla W. W. X, A.: S., č. poistnej zmluvy: 6591356953. Poškodený 2 riadne a včas u žalovaného nahlásil poistnú udalosť, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. 9565070365. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla W. W. X, A.: S. v dôsledku poistnej udalosti č. 9565070365, si poškodený 2 dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 934,04 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou P170158. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.12.2017, žalovaným oznámené, že dňa 22.12.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565070365 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 9565070365 predstavuje 934,04 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 853,04 EUR s DPH. Celková nepriznaná suma po odpočítaní sumy 30,00 EUR za poškodenie predného nárazníka pred vstupom do poistenia, ktorá bola uhradená poškodeným 2 žalovanému predstavuje 51,00 EUR. Táto nepriznaná suma 51,00 EUR bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 17.01.2018. Podľa výpočtu výšky plnenia zo dňa 27.12.2017 z poistnej udalosti číslo 9565070365 faktúra za opravu vozidla číslo P170158 z 28.11.2017 bola vystavená na sumu 934,04 EUR s DPH. Ku kráteniu došlo za poškodenie pri vstupe do poistenia, ktoré sa týkalo predného nárazníka vo výške -30,00 EUR. Rozdiel bol aj v priznanej normohodine, ktorá bola 20 EUR s DPH a v oprave EČV, ktorá nebola priznaná, nakoľko to nebolo pripoistené. Rozdiel predsatvoval -51,00 EUR. Spolu bolo priznaných 853,04 EUR, teda poistné plnenie bolo vo výške 853,04 EUR. . 2B.Dňa 05.12.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle D. D. V. , A.: S., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému Ľ. Č., bytom S. XXX, XXX XX S., nar. XX.XX.XXXX, (ďalej aj len ako „poškodený 3“). Poškodený 3 mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla D. D. V. , A.: S., č. poistnej zmluvy: 6586405503. Poškodený 3 riadne a včas u žalovaného nahlásil poistnú udalosť, pričom žalovaný ju zaregistroval pod č. 9565160328. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla D. D. V. , A.: S. v dôsledku poistnej udalosti č. 9565160328 , si poškodený 3 dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 3 087,49 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou P180003. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 06.03.2018, žalovaným oznámené, že dňa 06.03.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565160328 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 9565160328 predstavuje 3 087,49 EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 2 631,38 EUR s DPH. Celková nepriznaná suma po odpočítaní spoluúčasti vo výške 165,97 EUR a za poškodenie laku predného nárazníka pred vstupom do poistenia vo výške 20,00 EUR, ktorá bola uhradená poškodeným 3 žalobcovi predstavuje 270,14 EUR. Táto nepriznaná suma 270,14 EUR bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.04.2018. Podľa výpočtu výšky plnenia zo dňa 06.03.2018 z poistnej udalosti číslo: 9565160328 faktúra za opravu vozidla číslo P180003 bola vystavená na sumu 3 087,49 EUR s DPH. Neprimerane bola účtovaná práca v cene -61,98 EUR s DPH. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou v lakovaní a práci predstavoval -98,23 EUR s DPH. Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou v materiály bol -109,93 EUR s DPH. Bol poškodený lak predného nárazníka už pred vstupom do poistenia. Spolu bolo priznaných 2 797,35 EUR Spoluúčasť predstavovala -165,97 EUR. Poistné plnenie/doplatok predstavovalo celkom 2 631,38 EUR. 2C.Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení č. 9565188646 uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poukázal na ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z. z. a uviedol, že poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, t.j. žalobca, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Poškodený z dopravnej nehody si splnil svoju povinnosť v zmysle § 15 Zákona č. 381/2001 Z. z. a nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená vodičom iného motorového vozidla riadne žalovanému preukázal a to faktúrami od žalobcu, ktorý vykonával opravu motorového vozidla poškodeného resp. prenajal náhradné vozidlo. Faktúra obsahuje popis opráv, ktoré bolo nutné vykonať aby poškodené motorové vozidlo bolo v stave ako pred škodovou udalosťou. Taktiež zo strany poškodeného došlo aj k riadnemu a včasnému nahláseniu škodovej udalosti žalovanému. Poukázal na ust. § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a uviedol, že skutočnou škodou je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Zmyslom a účelom § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere vykompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého výsledku. „Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra 2009) „Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetkové stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 198/2007, zo dňa 30.09.2008) Pri určení rozsahu náhrady škody v zmysle ustanovenia §442 Občianskeho zákonníka nie je daný žiadny zákonný podklad pre zvýhodnenie buď poškodeného alebo škodcu. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Žalovaný však v Oznámení o poistnom plnení žalobcovi krátil poistné plnenie za neprimerané náklady za údajne navýšené práce nezákonne. Žalobca postupoval pri oprave vozidla v súlade s technologickým postupom daným výrobcom vozidla, pričom množstvo vykonaných prác zodpovedá postupu navrátenia poškodeného vozidla do stavu ako pred škodovou udalosťou. Preto považuje vyjadrenie žalovaného o navýšení práv za nedôvodné. Žalovaný zároveň krátil poistné plnenie aj za žalobcom údajne navýšenú výšku lakovacej konštanty. Zdôraznil, že výška lakovacej konštanty závisí v tom ktorom prípade od metódy technológie použitého lakovania. Čím zložitejší postup lakovania je servisom použitý, tým je dôvodná aj vyššia lakovacia konštanta. V danom prípade bol žalobcom použitý lak metalýza - 2 vrstvy a nie obyčajný lak, čo predstavuje technologicky náročnejší spôsob lakovania a preto výška lakovacej konštatnty110% použitá žalobcom je celkom dôvodná. Na základe uvedeného, žalobca si uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9565160328 ktoré bolo neoprávnene krátené vo výške 54,65 EUR s príslušenstvom. 2D.Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení č. 9565070365 uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poukázal na ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poškodený resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Poukázal na ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mal za to, že vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že medzi poškodeným 2 a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla W. W., A.: S. alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. V zmysle čl. III Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Auto komplet č. 913: „Poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie vozidla alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou, ďalej na krádež a lúpež vozidla v rozsahu OPP č. 206 s výnimkou výluk vyslovene uvedených v príslušných VPP č. 106, OPP č. 356, č. 156 a č. 206 alebo v ZD č. 913 a ZD č. 912.” V zmysle čl. IX bod 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Auto komplet č. 913: “Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.“ V zmysle čl. IX bod 2 písm. a) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Auto komplet č. 913: „V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu
sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.“ Z VPP žalovaného vyplýva, že tento rozoznáva servisy na zmluvné, nezmluvné, autorizované a neautorizované. Všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka" majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Vyššie uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov; dáva možnosť prístupu k technickým informáciám, dielenským príručkám, a to aj o nových automobiloch; poskytuje možnosť prístupu k originálnym náhradným dielom, originálnej diagnostike a školeniam, a to nediskriminačne, včas a použiteľným spôsobom na rovnakej úrovni ako autorizovaným servisom a poskytuje aj možnosť nakupovať originálne a kvalitatívne rovnocenné náhradné diely, informácie a diagnostiku od nezávislých distribútorov náhradných dielov, a to za účelom rovnocenného postavenia jednotlivých servisov. Bloková výnimka tak odstraňuje prekážky, ktorými sa výrobcovia áut bránili konkurencii. Máme za to, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone, v európskej legislatíve a ani v poistných podmienkach žalovaného, ktoré používajú iba pojem opravovňa v SR, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Uviedol, že podľa čl. IX bod 2 VPP sa náklady na prácu a lakovanie vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla. Podľa kategorizácie osobných áut do tried na Slovensku a vo svete patrí W. W. medzi model nižšia stredná trieda, kde patrí aj VW Golf plus. V servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice je cena týchto prác 43,20 EUR/33,60 EUR (s DPH), v servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov č. 70, Košice je ich cena 43,20EUR/38,40 EUR (s DPH). Žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval za 1NH klampiarskej a lakovníckej práce sumu 25,00 EUR bez DPH, resp. 30,00 EUR s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne výhodnejšia, resp. nižšia suma. Považoval preto za nedôvodné, že v prípade opravy poškodeného vozidla bola priznaná cena práce za 1NH klampiarskej a lakovníckej práce iba vo výške 16,67 EUR bez DPH, resp. 20,00 EUR s DPH. Uviedol, že kalkulácia žalovaného je stále len predbežná, pričom likvidátori majú možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môžu vkladať rôzne parametre. Čo sa týka krátenia poistného plnenia žalovaným za opravu EČV, uviedol, že toto krátenie je nedôvodné. Oprava evidenčného čísla súvisí so škodovou udalosťou zo dňa 10.11.2017 a bola nutná z dôvodu, aby bolo vozidlo schopné prevádzky po pozemných komunikáciách, bez jej opravy by totiž nespĺňalo zákonné predpoklady premávky po pozemných komunikáciách. Poukázal na ust. § 799 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Podľa § 799 ods. 3 teda žalovaný môže krátiť poistné plnenie z poistnej udalosti jedine ak poškodený resp. žalobca vedome porušil svoje povinnosti stanovené v § 799 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ak malo toto porušenie podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Žalobca resp. poškodený nijak neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona a zo Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913. Poškodený žalovanému bezodkladne oznámili vznik poistnej udalosti a zároveň poskytol žalovanému všetky doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Na základe uvedeného, žalobca si týmto návrhom uplatnil nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9565070365, ktoré bolo neoprávnene krátené, a to vo výške 51,00 EUR s príslušenstvom. Zároveň navrhol súdu, aby žalovanému uložil povinnosť predložiť dôkaz, ktorým je celý likvidačný spis týkajúci sa poistnej udalosti č. 9565070365. 2E.Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení č. 9565160328 uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Poukázal na ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom mal za to, že podľa tohto ustanovenia právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poškodený resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil
za opravu poškodeného motorového vozidla. Poukázal aj na ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že medzi poškodeným 3 a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla D. D. V., A.: S. alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. V zmysle čl. III Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Auto komplet č. 913: „Poistenie sa vzťahuje na poškodenie alebo zničenie vozidla alebo jeho obvyklej výbavy náhodnou poistnou udalosťou, ďalej na krádež a lúpež vozidla v rozsahu OPP č. 206 s výnimkou výluk vyslovene uvedených v príslušných VPP č. 106, OPP č. 356, č. 156 a č. 206 alebo v ZD č. 913 a ZD č. 912.” V zmysle čl. IX bod 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Auto komplet č. 913: “Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.“ V zmysle čl. IX bod 2 písm. a) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Auto komplet č. 913: „V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.“ Z VPP žalovaného vyplýva, že tento rozoznáva servisy na zmluvné, nezmluvné, autorizované a neautorizované. Všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní 10 európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka" majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Vyššie uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov; dáva možnosť prístupu k technickým informáciám, dielenským príručkám, a to aj o nových automobiloch; poskytuje možnosť prístupu k originálnym náhradným dielom, originálnej diagnostike a školeniam, a to nediskriminačne, včas a použiteľným spôsobom na rovnakej úrovni ako autorizovaným servisom a poskytuje aj možnosť nakupovať originálne a kvalitatívne rovnocenné náhradné diely, informácie a diagnostiku od nezávislých distribútorov náhradných dielov, a to za účelom rovnocenného postavenia jednotlivých servisov. Bloková výnimka tak odstraňuje prekážky, ktorými sa výrobcovia áut bránili konkurencii. Mal za to, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone, v európskej legislatíve a ani v poistných podmienkach žalovaného, ktoré používajú iba pojem opravovňa v SR, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Uviedol, že podľa čl. IX bod 2 VPP sa náklady na prácu a lakovanie vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom, ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade ak bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukázal na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla. V servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, Košice je cena týchto prác 43,20 EUR/33,60 EUR (s DPH), v servise Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov č. 70, Košice je ich cena 43,20EUR/38,40 EUR (s DPH). Žalobca, ktorý vykonával opravu poškodeného motorového vozidla si účtoval za 1NH klampiarskej a lakovníckej práce sumu 25,00 EUR bez DPH, resp. 30,00 EUR s DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne výhodnejšia, resp. nižšia suma. Považoval preto za nedôvodné, že v prípade opravy poškodeného vozidla nebola priznaná cena práce za 1NH klampiarskej a lakovníckej práce vo výške 30,00 EUR s DPH. Uviedol, že kalkulácia žalovaného je stále len predbežná, pričom likvidátori majú možnosť zasahovať a vstupovať do jednotlivých výpočtov, nakoľko môžu vkladať rôzne parametre. Čo sa týka krátenia poistného plnenia za materiál, uvádzame, že v danom prípade bol použitý lak - metalíza 2 vrstvy, čo si vyžaduje technologicky náročnejší spôsob
opravy preto sú náklady vyčíslené žalobcom úplne odôvodnené. Žalobca postupoval pri lakovaní vozidla v súlade s technologickým postupom výrobcu vozidla. Podľa kategorizácie osobných áut do tried na Slovensku a vo svete patrí Citroen C4 medzi model nižšia stredná trieda, kde patrí aj VW Golf plus. Na základe uvedeného, žalobca si týmto návrhom uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9565160328, ktoré bolo neoprávnene krátené vo výške 270,14 EUR s príslušenstvom. 2F.Poukázal aj na ust. § 517 a § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalovaný listom zo dňa 04.01.2018 oznámil, že dňa 03.01.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565188646, listom zo dňa 27.12.2017 oznámil, že dňa 22.12.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565070365 a listom zo dňa 06.03.2018 oznámil, že dňa 06.03.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565160328. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 54,65 EUR od 19.01.2018 do zaplatenia, zo sumy 51,00 EUR od 07.01.2018 do zaplatenia a zo sumy 270,14 EUR od 22.03.2018 do zaplatenia.
3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 19.12.2019 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. 4Up/1121/2018.
4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Tvrdil, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu predmetných škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004, podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR podľa žalovaného vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) poškodení mali voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradených faktúrach. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodení predstavovali subjekty, ktorí boli dlžníkmi žalobcu. Uvedené potvrdzujú a preukazujú práve žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) faktúry, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie boli práve poškodení. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v aktuálnom znení (ďalej len „OZ“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 OZ vyplýva, že nakoľko poškodení predstavovali dlžníkov žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodených, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca
nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmlúv o postúpení pohľadávok medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom, týkajúcu sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmlúv o postúpení pohľadávok bolo postúpenie pohľadávok zo strany poškodených, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodeným ako dlžníkom (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takéto právne úkony podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatné. Zároveň vo vzťahu k uzatvoreným zmluvám o postúpení pohľadávok poukázal aj na skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predložených zmluvách o postúpení pohľadávky je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určených a vymedzených, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcich) pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotných zmlúv, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Uviedol, že uvedením predmetných skutočností (t.j. špecifikácia pohľadávky a predmetu) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcov. Poukázal aj na skutočnosť, že samotné predmety zmlúv o postúpení pohľadávok je potrebné považovať za rozporuplné, nejasné a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikované. Poukázal na Oznámenia o poistnom plnení predložené žalobcom, v zmysle ktorých bolo zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, v dôsledku škodových udalostí zaplatené poistné plnenie v sume 438,29 EUR, v sume 853,04 EUR, resp. v sume 2 631,38 EUR (čo potvrdil aj samotný žalobca). Z vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov mal za to, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
5.Žalobca vo vyjadrení k odporu k tvrdeniu žalovaného, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované podľa § 132 CSP uviedol, že tvrdenia žalovaného sa nezakladajú na pravde. V zmysle platnej právnej úpravy tak v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade mal za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva vo svojom odpore, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v prípade poistnej udalosti č. 956518646 poškodenému H.. Š. Z., pričom škodu zavinil vodič iného motorového vozidla, ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škoda vznikla v prípade poistnej udalosti č. 9565070365 poistenej P. Q., ktorá mala so žalovaným uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla W. W., A.: S.. Ďalej škoda vznikla v prípade poistnej udalosti č. 9565160328 poistenému Ľ. Č.É., ktorý mal so žalovaným uzatvorenú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla D. D., A.: S.. Poistné udalosti resp. škodová udalosť boli riadne a včas ohlásené žalovanému, pričom žalovaný na základe uvedeného žalobcovi, resp. poškodeným sčasti uhradil škodu/poistné plnenie ktoré im v dôsledku poistných udalostí resp. škodovej udalosti vzniklo a to vo výške 3 922,71 EUR. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodených na poskytnutie poistného plnenia/náhrady škody, sporný je preto len rozsah poskytnutia poistného plnenia. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravných nehôd, považuje vzhľadom na vyššie uvedené za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Zároveň nie je jasné, čo žalovaný myslí pod označením „ďalšie realizované úkony.“ V návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku poistných udalostí/škodovej udalosti boli tieto udalosti poškodenými u žalovaného nahlásené - uvedené aj pod ktorým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že poškodení si v dôsledku poistných udalostí dali opraviť vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov za opravu poškodených vozidiel, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii predmetných poistných udalostí s presným opisom a vymedzením, koľko žalovaný poškodeným resp. žalobcovi plnil a koľko nie, aké dôvody uviedol pri krátení poistného plnenia, pričom tieto oznámenia žalovaného boli ako dôkaz v konaní predložené, 5) informáciu o tom,
že pohľadávky poškodených, boli postúpené na žalobcu, pričom ako dôkaz boli predložené zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalobca si splnil svoju povinnosť v zmysle §132 ods. 1 CSP a v žalobe uviedol všetky potrebné skutočnosti relevantné pre vec, pričom tieto skutočnosti v súlade s čl. 8 CSP podoprel príslušnými dôkazmi. Navyše, ak by návrh žalobcu nespĺňal základné kritériá podľa § 132 ods. 1 CSP, súd by musel v zmysle § 5 ods. 1 Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní vyzvať aby predmetné nedostatky odstránil, čo však súdom vykonané nebolo vzhľadom na to, že z predložených dôkazov a tvrdení žalobcu mal dostatočne preukázaný skutkový stav a z neho vyplývajúci nárok žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považoval argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú. 5A.K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že po uplatnení nároku poškodených voči žalovanému, ním bolo poškodeným resp. žalobcovi poskytnutá časť poistných plnení, keďže z fakturovanej sumy 492,94 EUR s DPH v prípade poškodeného Z. zaplatil na účet žalobcu priamo sumu 438,29 EUR, z fakturovanej sumy 934,04 EUR s DPH v prípade poškodenej Q. zaplatil na účet žalobcu priamo sumu 853,04 EUR a z fakturovanej sumy 3 087,49 EUR s DPH v prípade poškodeného Č. zaplatil na účet žalobcu priamo sumu 2 631,38 EUR, čím žalovaný uznal existenciu pohľadávok poškodených spočívajúce v poskytnutí poistného plnenia za opravu vozidla. V zmysle uvedeného žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka t.j. uznal svoje záväzky vzniknuté z poistných udalostí, ktoré je povinný uhradiť žalobcovi v zmysle poistnej zmluvy, Zákona o PZP a Občianskeho zákonníka. Na podporu svojich tvrdení poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „K platnosti právneho úkonu uznania dlhu v zmysle § 558 OZ, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlho uznáva.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4 Cdo 116/2009) Žalovaný v oznámeniach o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava motorového vozidla, vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. Žalobca uvádza, že tvrdenie žalovaného o nemožnosti poškodených postúpiť na žalobcu pohľadávku z poistnej udalosti spočívajúcu v úhrade nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla z dôvodu, že poškodení predstavujú dlžníkov žalobcu je nesprávna a v rozpore s platnou legislatívou a účelom poistenia. Poukázal na ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého vzniká poškodenému resp. poistenému nárok na poskytnutie poistného plnenia voči žalovanému momentom vzniku poistnej udalosti t.j. momentom vzniku dopravnej nehody a nie až úhradou faktúry za opravu vozidla. Pohľadávka poškodeného na poskytnutie poistného plnenia voči žalovanému teda vzniká už momentom vzniku poistnej udalosti. Výklad žalovaného podľa ktorého by poškodený musel najskôr uhradiť faktúru za opravu vozidla a až následne uplatniť nárok na poskytnutie poistného plnenia voči žalovanému je v rozpore s podstatou poistenia, ktorým účelom je práve zmierňovanie dôsledkov dopadu poistnej udalosti na majetok poškodeného, s čím súvisí prenos negatívnych dôsledkov poistnej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu. Aj v zmysle ustálenej judikatúry: „Výška náhrady za poškodenú vec nie je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody.“ (R 5/1988, R 25/1990) Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť/ poistná udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Vzhľadom na vyššie uvedené, poškodení po poistnej udalosti platne a v súlade so zákonom postúpili svoje pohľadávky za poskytnutie úhrady nákladov za opravu poškodených motorových vozidiel na žalobcu. Žalobca je tak v predmetnom konaní aktívne vecne legitimovaný. 5B.K náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom Z. (poškodeným), postupcom Q. a postupcom Č. a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je
v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu motorového vozidla). Zároveň, v článku I predmetných zmlúv o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupcovia jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadrujú svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému majú pohľadávku vo výške uvedenej v predmetných zmluvách, ktorá im vznikla v dôsledku vzniku poistnej udalosti/ škodovej udalosti. Taktiež v bode 2 predmetného článku zmlúv o postúpení pohľadávky z dní 25.04.2018, 17.01.2018 a 24.01.2018 je jasne špecifikované, že ide o postúpenie pohľadávky, ktorá je bližšie špecifikovaná v bode 1 predmetnej zmluvy, pričom samotný článok II. predmetných zmlúv obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „občiansky zákonník“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Mal za to, že postupcovia v uvedenom prípade vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III. predmetných zmlúv v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupcovia prejavili svoju vôľu pohľadávky postúpiť. Poukázal taktiež na judikatúru súdov v otázke nazerania na posudzovanie náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015) Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky: „Námitka neplatnosti postupní smlouvy s výjimkou případů uvedených v § 525 OZ dlužníkovi vůči postupníkovi nepřísluší.“(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 31 Cdo 1328/2007). Žalovaný tvrdí, že samotný predmet ZoPP je nejasný, nešpecifikovateľný a rozporuplný. Tvrdil, že určitosť ZoPP treba posudzovať vzhľadom na určitosť predmetu postupovanej pohľadávky. Podľa aktuálnej judikatúry je ZoPP určitá ak je v nej dostatočne jasne určená osoba dlžníka, dôvod vzniku a výška samotnej pohľadávky. Predmetné zmluvy o postúpení pohľadávky obsahujú jednak presné určenie dlžníka a jednak dôvod vzniku a výšku pohľadávky, ktorú má postupca voči dlžníkovi, preto sú predmetné zmluvy o postúpení pohľadávok celkom určité a platné. Mal tak za to, že predmetné zmluvy vzhľadom na vyššie uvedené spĺňajú a obsahujú všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považuje tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia a prejavu vôle postupcov za bezpredmetné a právne irelevantné. 5C.Vo vzťahu k dôvodnosti krátenia poistného plnenia poukázal na ust. § 799 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je žalovaný oprávnený krátiť nárok poškodeného na poistné plnenie len v prípade ak poškodený vedome porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona resp. z poistných podmienok a zároveň toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie jej dôsledkov. Uviedol, že poistení nijak neporušili svoje povinnosti vyplývajúce im zo zákona resp. s poistných podmienok. Poistné udalosti riadne žalovanému nahlásili a poskytli mu všetky potrebné dokumenty nevyhnutné k likvidácii poistných udalostí. V prípade poškodeného Z. z poistnej udalosti č. 9565188646, bolo poistné pnenie krátené z dôvodu údajného navýšenia nákladov na materiál a práce, pričom poistné plnenie bolo priznané podľa kalkulácie žalovaného. Poukázal na ust. § 11 ods. 6 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého musí žalovaný vo svojom rozhodnutí, ktorým kráti poistné plnenie uviesť jednoznačné dôvody krátenia poistného plnenia a tieto dôvody krátenia preukázať relevantnými dôkazmi, aby o šetrení škodovej udalosti nevznikali žiadne pochybnosti. Žalovaný na jednej strane tvrdí, že žalobca údajne navýšil náklady na lakovací materiál a na práce, avšak na strane druhej toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný doposiaľ v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že žalobca skutočne navýšil náklady na lakovací materiál a práce a teda že v tejto časti
je krátenie poistného plnenia dôvodné. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný si nesplnil svoju primárnu povinnosť spočívajúcu v riadnom šetrení škodovej udalosti. V danom prípade sa teda oznámenie o poistnom plnení žalovaného javí ako arbitrárne, dôvody krátenia poistného plnenia v ňom uvedené sú ničím nepodloženými tvrdeniami. Zo strany žalovaného sa tak jedná o svojvôľu pri určovaní výšky poistného plnenia, čo je neakceptovateľné. Naopak žalobca v konaní uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal, že všetky náklady na uvedenie poškodeného vozidla boli vynaložené účelne a smerovali len k uvedeniu motorového vozidla do stavu ako pred škodovou udalosťou. V konaní predložil faktúru za opravu vozidla aj s kalkuláciou nákladov na opravu podľa ktorej je možné určiť, že všetky opravy smerovali len k odstráneniu následkov škodovej udalosti. Okrem iného žalobca je servisom, ktorý má udelené platné oprávnenie na vykonávanie opravárenskej činnosti vozidiel, preto jeho kalkulácia a faktúra predstavuje skutočné náklady na opravu vozidla, ktoré bolo nutné vynaložiť. Krátenie poistného plnenia žalovaného tak považuje za nedôvodné. V prípade poškodenej p. Medveďovej z poistnej udalosti č. 9565070365 žalovaný krátil nedôvodne poistné plnenie za údajne nadhodnotenú cenu práce za mechanické a lakovnícke práce, pričom priznal normohodinu vo výške 20,00 EUR s DPH. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal ako dospel k záveru, že normohodina vo výške 20,00 EUR s DPH je cenou primeranou. Nie je zrejmé z akých skutočností žalovaný pri určení takejto výšky normohodiny vychádzal. Jeho oznámenie o poistnom plnení je tak nepreskúmateľné a arbitrárne. Naopak žalobca svoj nárok o dôvodnosti účtovanej sumy za 1 nh prác preukázal, keď v konaní predložil cenníky porovnateľných servisov v jeho regióne, podľa ktorých žalobca účtoval cenu výhodnejšiu ako predmetné servisy. Podľa VPP žalovaného je zrejmé, že výšku poskytnutia poistného plnenia v danom prípade odvíja od toho či si poistený dal vykonať opravu vozidla v zmluvnom, nezmluvnom, autorizovanom resp. neautorizovanom servise. Ako to žalobca uviedol už vo svoje žalobe, takéto delenie servisov je v rozopre s európskou legislatívou a navyše konanie žalovaného porušuje ust. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Žalobca dal do pozornosti súdu, že poškodená p. Medveďová uzatvorila predmetnú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným ako spotrebiteľ, preto je potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. a), § 7 ods. 1 písm. b) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa VPP žalovaného síce tento určuje, že náklady na cenu práce sa pri oprave vozidla v autorizovanej opravovni posudzujú podľa cien opravovní v danom regióne, ktoré vybavením zodpovedajú normatívom stanovenými výrobcom, avšak poškodenej nebol pri uzatváraní zmluvy žalovaným poskytnutý žiadny zoznam autorizovaných opravovní v danom regióne. Takéto konanie žalovaného je možné kvalifikovať ako nekalú obchodnú praktiku, pričom konal zámerne z obavy toho, že ak by poškodenej poskytol takýto zoznam servisov pri uzatváraní zmluvy, táto by s takýmito opravovňami nemusela súhlasiť a zmluvu so žalovaným by neuzatvorila. Konanie žalovaného, kedy tento určuje, že poskytne celé poistné plnenie len vtedy ak oprava vozidla prebehne v autorizovanej opravovni je v rozpore s ust. § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 250/ 2007 Z.z., keďže bez právneho dôvodu ukladá poškodenej povinnosti. Žiadny právny predpis totiž nepodmieňuje opravu vozidla v autorizovanom servise poskytnutím celého poistného plnenia. Poukázal aj na ust. § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže. Konanie žalovaného podľa ktorého podmieňuje vyplatenie celého poistného plnenia len za podmienky že oprava vozidla prebehne v autorizovanom servise je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže. Totiž neautorizovaný servis je takýmto konaním žalovaného znevýhodnený, pretože v prípade opravy vozidla v takomto servise mu žalovaný neuhradí náklady na opravu v plnej výške a to len preto, že je „neautorizovaný servis“, hoci vykonal rovnako kvalitné opravy ako servis autorizovaný. Krátenie poistného plnenia v prípade poistnej udalosti č. 9565070365 považuje preto za nedôvodné. Taktiež v prípade poškodeného V.. Č. z poistnej udalosti č. 9565160328 bolo poistné plnenie vo výške 270,14 EUR krátené nedôvodne. Žalovaný tiež nepreukázal ako dospel k záveru, že cena práce za 1nh prác v sume 20 EUR s DPH je cenou primeranou, naopak žalovaný predložil cenníky servisov podľa ktorých ním stanovená cena je cenou výhodnejšou oproti týmto servisom. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 06.03.2018 tiež nie je zrejmé v čom spočíva rozdiel v kalkulácii v lakovaní a v práci. Žalovaný nepreukázal údajné navýšenie nákladov na materiál, lakovanie a časových jednotiek práce. Nie je zrejmé z čoho žalovaný vzchádzal pri výpočte svojich nákladov. Žalobca dal do pozornosti súdu, že poškodený V.. Č. uzatvoril predmetnú zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným ako spotrebiteľ, preto je potrebné na daný vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na ust. § 7 ods. 1 písm. b) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa VPP žalovaného síce tento určuje, že náklady na cenu práce sa pri oprave vozidla v autorizovanej opravovni posudzujú podľa cien opravovní v danom regióne, ktoré vybavením zodpovedajú normatívom stanovenými výrobcom, avšak poškodenému nebol pri uzatváraní zmluvy poskytnutý žiadny zoznam autorizovaných opravovní v danom regióne. Takéto
konanie žalovaného je možné kvalifikovať ako nekalú obchodnú praktiku, pričom konal zámerne z obavy toho, že ak by poškodenému poskytol takýto zoznam servisov pri uzatváraní zmluvy, tento by s takýmito opravovňami nemusel súhlasiť a zmluvu by neuzatvoril. Poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Konanie žalovaného, kedy tento určuje, že poskytne celé poistné plnenie len vtedy ak oprava vozidla prebehne v autorizovanej opravovni je v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením, keďže bez právneho dôvodu ukladá poškodenému povinnosti. Žiadny právny predpis totiž nepodmieňuje opravu vozidla v autorizovanom servise poskytnutím celého poistného plnenia. Poukázal aj na ust. § 8 ods. 2 písm. c) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaž a tvrdil, že konanie žalovaného, podľa ktorého podmieňuje vyplatenie celého poistného plnenia len za podmienky že oprava vozidla prebehne v autorizovanom servise je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže. Totiž neautorizovaný servis je takýmto konaním žalovaného znevýhodnený, pretože v prípade opravy vozidla v takomto servise mu žalovaný neuhradí náklady na opravu v plnej výške a to len preto, že je „neautorizovaný servis“, hoci vykonal rovnako kvalitné opravy ako servis autorizovaný. Krátenie poistného plnenia v prípade poistnej udalosti č. 9565160328 považuje preto za nedôvodné. 5D.Žalobca v zmysle § 14 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhol pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle § 19 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, keďže šetrenie poistných udalostí vykonávala organizačná zložka poškodeného a to Centrum likvidácie Košice, ktorá má adresu sídla na Mäsiarska 11, Košice. Uviedol, že podľa výkladu § 19 písm. c) Civilného sporového poriadku, toto ustanovenie možno použiť aj vtedy, keď nižšia zložka, ktorej sa spor týka nemá právnu subjektivitu (R50/1966). Centrum likvidácie Košice možno považovať za organizačnú zložku žalovaného v zmysle ust. § 19 písm. c) Civilného sporového poriadku. Táto organizačná zložka slúži na vybavovanie a riešenie záležitostí klientov, t.j. na komunikáciu s klientmi, ako poradné miesto, alebo miesto, kam možno osobne doručiť podania a doklady adresované poisťovni. Zároveň je splnená aj ďalšia podmienka a síce, že spor sa týka priamo tejto organizačnej zložky vzhľadom na to, že práve Centrum likvidácie Košice priamo komunikovalo s klientom, vykonávalo šetrenie poistnej udalosti, preberalo dokumenty- faktúry atď. Z uvedeného je zrejmé, že všetky záležitosti týkajúce sa poistných udalostí, ktorých sa predmetný spor týka, boli vybavované riešené práve Centom likvidácie Košice.
6.Podaním zo dňa 14.10.2019 právny zástupca žalovaného žiadal vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v termíne pojednávania, ako aj z dôvodu hospodárnosti konania (t.j., aby nedochádzalo k zbytočnému zvyšovaniu trov konania) o ospravedlnenie neúčasti žalovaného ako aj jeho právneho zástupcu na pojednávaní vytýčenom dňa 15.10.2019. Uviedol, že žalovaný nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a súhlasí s prejednaním veci, ako aj s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti. Navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu ako nedôvodnú a žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 15.10.2019 navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko tento neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas, ani vážnymi okolnosťami.
8.Súd mal za to, že žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný. Žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalovaný bol poučený súdom v predvolaní na pojednávanie o tom, že ak sa nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 14.10.2019 žiadal ospravedlniť neúčasť žalovaného a svoju neúčasť na pojednávaní dňa 15.10.2019 z dôvodov uvedených v bode 6. odôvodnenia tohto rozsudku. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný neospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní včas. Dôvody ospravedlnenia uvedené právnym zástupcom žalovaného nespĺňajú podmienku podľa § 274 CSP, že ide o ospravedlnenie vážnymi okolnosťami. Zásada hospodárnosti, ani pracovná zaneprázdnenosť bez ďalšieho nie sú vážnymi okolnosťami v zmysle ust. § 274 CSP. V zmysle Civilného sporového poriadku (CSP) na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku (OSP), sa neprihliada pri splnení podmienok § 274 CSP pre vydanie rozsudku pre zmeškanie na to, či žalovaný bol pasívny alebo nie. V podstate ide akoby o „sankciu“ nedostavenia a neospravedlnenia sa vážnymi okolnosťami. Hoci zákon taxatívne nevymenováva, čo je možné považovať za ospravedlniteľný dôvod neúčasti na nariadenom pojednávaní, resp. čo je možné považovať za vážnu okolnosť neúčasti na pojednávaní, je už rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov ustálené, že sa má jednať o okolnosť objektívnej povahy, ktorá je náhla, neočakávaná, nepredvídaná, brániaca v možnosti účasti na nariadenom pojednávaní. Za ospravedlniteľný dôvod,
resp. za vážnu okolnosť neprítomnosti na pojednávaní možno považovať len závažné prekážky, ktoré sú preukázané a ktoré bránia žalovanému sa dostaviť na nariadené pojednávanie. Existenciu takejto vážnej okolnosti je pritom povinný tvrdiť a preukázať žalovaný, resp. jeho právny zástupca. Obdobný právny názor je vyjadrený aj v uzneseniach Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/99/2019 a sp. zn. 13Cob/113/2019.
9.V zmysle CSP súd nemá povinnosť oznámiť žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi, že jeho ospravedlnenie neakceptuje.
10.Podľa ust. § 129 CSP: (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.
11.Podľa ust. § 132 CSP: (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
12.Podľa ust. § 37 Občianskeho zákonníka: (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
13.Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14.Podľa ust. § 35 Občianskeho zákonníka: (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
15.Podľa ust. § 524 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
16.Podľa ust. § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.
17.Podľa ust. § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b)
výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
18.Podľa ust. § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
19.Podľa ust. § 791 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.
20.Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
21.Podľa ust. § 797 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
22.Podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.
23.Podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
24.Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
25.Podľa ust. § 809 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
26.Podľa ust. § 4 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu. (6) Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.
27.Podľa ust. § 11 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu; na tento účel je poisťovateľ povinný zabezpečiť, aby potvrdenie o poistení zodpovednosti obsahovalo ochranný prvok. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví náležitosti potvrdenia o poistení zodpovednosti. Poisťovateľ je povinný zabezpečiť evidenciu o vydaných potvrdeniach o poistení zodpovednosti. (2) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie. (3) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznamovať kancelárii údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách, ktoré uzavrel vrátane údajov podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b). Poistník je povinný poskytovať poisťovateľovi údaje podľa § 25 ods. 2 písm. a) a b) a ich zmeny. Poisťovateľ je povinný overiť si údaje o motorovom vozidle evidované kanceláriou. (4) Poisťovateľ je povinný do 15 dní po zániku poistenia zodpovednosti vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Ak poistník nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 5, nie je poisťovateľ povinný do splnenia tejto povinnosti vrátiť poistné podľa odseku 11. (5) Poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu 15) v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej
lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a) (9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (§ 15a). (10) Ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu 15b) alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, 15c) alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti. (11) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. (12) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. (13) Poisťovateľ je povinný poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia a) výšku poistného podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie, b) dátum skončenia poistného obdobia, c) termín, do ktorého je možné podať výpoveď príslušnej poistnej zmluvy podľa osobitného predpisu. 15ca)
28.Podľa ust. § 15 zák. č. 381/2001 Z.z.: (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21) (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)
29.Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
30.Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
31.Podľa ust. § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
32.Podľa ust. § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
33.Podľa ust. § 276 CSP ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o samostatné spoločenstvo podľa § 76, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba ak podmienky na jeho vydanie spĺňa každý z nich.
34.Podľa ust. § 277 CSP: (1) Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. (2) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento
rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. (3) Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
35.S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd mal za to, že boli splnené podmienky ustanovené v § 274 a nasl. CSP, a preto rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
36.Podľa ust. § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
37.Podľa ust. § 262 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
38.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie iba z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) CSP).
Odvolanie možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP )
Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať. Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. Návrh môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.