Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/198/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina

Vladika a sudcov JUDr. Ley Stovičkovej a JUDr. J. Kolcuna v právnej veci žalobcu

RNDr. J. P., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom v T., proti žalovaným :

1/ M. L., bývajúcemu v P. a 2/ S. L., K., so sídlom v P., IČO: X., za účasti vedľajšej

účastníčky na strane žalovaných S., so sídlom v B., zastúpenej A., a. s., so sídlom v B.,

o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. apríla 2007 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu z a m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ a vedľajšej účastníčke na strane žalovaných n e p r i z n á v a náhradu

trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 3. marca 2006 č. k. – 117 uložil obom

žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 356.952,- Sk a v časti

o zaplatenie 356.952,- Sk s príslušenstvom konanie zastavil. O práve na náhradu trov konania

rozhodol tým spôsobom, že uložil obom žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne

náhradu trov konania štátu vo výške 88,- Sk a žalobcovi vo výške 69.020,80 Sk. Obom

žalovaným uložil aj poplatkovú povinnosť vo výške 17.845,- Sk. Rozhodnutie odôvodnil tým,

že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynul záver, že žalobcovi, ktorý bol nájomcom

osobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo na základe leasingovej zmluvy číslo L. uzavretej

s obchodnou spoločnosťou L. dňa 21.08.2000, bola dopravnou nehodou dňa 30.11.2001

spôsobená škoda v podobe ušlého zisku v prisúdenej výške. K výške ušlého zisku dospel

vychádzajúc z rozdielu ceny predpokladanej všeobecnej hodnoty motorového vozidla stanovenej

znaleckým posudkom ku dňu skončenia leasingovej zmluvy 21.08.2003 vo výške 358.182,- Sk

a nadobúdacej ceny vozidla vo výške 1.230,- Sk po skončení leasingovej zmluvy, pretože prišlo

k úplnej likvidácii predmetu leasingu a k ukončeniu leasingovej zmluvy a zároveň

k vyporiadaniu medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou. Zodpovednými subjektami

považoval oboch žalovaných, žalovaného 1/ v zmysle , ktorý

zodpovedá za vzniknutú škodu žalobcovi, pretože bol vodičom osobného motorového vozidla,

ktorým bola spôsobená škoda a žalovaného 2/ v zmysle , pretože

bol prevádzkovateľom tohto vozidla s tým, že obaja zodpovedajú za škodu v súlade

s ustanovením solidárne. Podľa názoru súdu prvého stupňa

ušlý zisk žalobcu predstavuje majetkovú hodnotu, k zväčšeniu ktorej neprišlo v dôsledku

spôsobenej škody, hoci pri predpokladanej činnosti sa dalo očakávať, že žalobca po riadnom

ukončení leasingovej zmluvy nadobudne predmet leasingu, ktorým bolo dopravnou nehodou

poškodené osobné motorové vozidlo do vlastníctva za nadobúdaciu cenu. Tento ušlý zisk je

možné nahradiť len peňažným plnením, nakoľko naturálna reštitúcia neprichádza do úvahy.

O späťvzatí časti návrhu rozhodol podľa a zastavením konania.

Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaní vedľajšej účastníčky na strane žalovaných

rozsudkom z 25. apríla 2007 sp. zn. , ktorým rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej v napadnutom výroku o prisúdení 356.952,- Sk zmenil tak, že žalobu zamietol

a v súvisiacom výroku o práve na náhradu trov konania zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť

zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 88,- Sk a obom žalovaným náhradu trov

prvostupňového konania vo výške 111.805,75 Sk a vedľajšej účastníčke náhradu trov konania

vo výške 21.414,- Sk a obom žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil

sa so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa plynúcim z výsledkov vykonaného

dokazovania ale nesúhlasil s jeho právnym posúdením, pretože súd prvého stupňa na správne

zistený skutkový stav aplikoval síce správnu právnu normu, ktorú ale nesprávne vyložil. Podľa

jeho názoru, žalobca nie je aktívne legitimovaným podať žalobu vo veci náhrady škody na veci

titulom ušlého zisku, ku ktorému dospel na základe právneho posúdenia skutkového stavu.

Aktívnu legitimáciu žalobcu posúdil v zmysle . Odvolací

súd vyslovil názor v zmysle ktorého, keďže škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného, škodu v danom prípade nemohol utrpieť žalobca, ktorý nebol vlastníkom

poškodeného a škodnou udalosťou zničeného osobného motorového vozidla. Škodu mohla

utrpieť len leasingová spoločnosť, ktorá bola vlastníčkou zničeného vozidla v čase jeho

poškodenia. V danom prípade preto nemohol žalobca utrpieť škodu vo forme skutočnej škody

a ani v ním tvrdenej forme ušlého zisku.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Prípustnosť

dovolania vyvodzoval z ustanovenia , pretože rozsudkom odvolacieho súdu

bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/

tým, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa názoru dovolateľa krajský súd aplikoval na správne zistený skutkový stav správnu právnu

normu, ktorú ale nesprávne vyložil a v dôsledku tohto postupu pri právnom vyhodnotení veci

dospel k nesprávnemu záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu podať žalobu o náhradu

škody titulom ušlého zisku v danej veci. Svoj záver odôvodnil tým, že

neobsahuje definíciu poškodeného a ani taký priamy vzťah medzi skutočnou škodou a ušlým

ziskom, podľa ktorého by ušlý zisk mohol uplatňovať iba ten poškodený, ktorý utrpel škodu na

veci. Obe kategórie toho istého pojmu škody, skutočná škoda a ušlý zisk, sú na sebe nezávislé a

nepodmienené. Záver krajského súdu, že ušlý zisk mohol vzniknúť iba poškodenému, ktorému

vznikla skutočná škoda, je nesprávnym právnym výkladom ustanovení

o náhrade škody. Pri riadnom chode vecí, ktorý bolo možné spravodlivo očakávať, ak by nedošlo

k havárii a zničeniu vozidla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným 1/, leasingová zmluva by

riadne dobehla do svojho konca a po jej ukončení by osobné motorové vozidlo nadobudol do

vlastníctva za cenu 1.230,- Sk.

Žalovaní 1/ a 2/, ani vedľajšia účastníčka na strane žalovaných, nevyužili zákonnú

možnosť vyjadriť sa k dovolaniu žalobcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z

ods. 1 a dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom

dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia; obligatórne

sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v a inými vadami pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vady podľa (spočívajúce v nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť

účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, v prekážke veci

právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, v odňatí možnosti účastníka pred súdom

konať a v rozhodovaní vylúčeným sudcom, či v konaní súdom nesprávne obsadeným), ani iné

vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neboli žalobcom namietané

a nevyplývajú ani z obsahu spisu.

Dovolací súd pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho

súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu uplatneného žalobcom (napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane jeho obsahového vymedzenia. Nezaoberal sa

pritom právnymi otázkami žalobcom nenamietanými.

Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré dovolateľ uplatňuje dôvodom dovolania, môže

spočívať v tom, že odvolací súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo že

správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav

nesprávne aplikoval.

Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný

podať žalobu o náhradu škody v oboch jej formách (skutočnej škody a ušlého zisku) v danej veci,

pretože nebol vlastníkom poškodenej veci v čase škodnej udalosti.

Aktívna legitimácia je stav, kedy účastník konania, žalobca, je tým účastníkom, ktorý

podľa hmotného práva správne mal a mohol žalovať. V danej veci však žalobca nie je aktívne

legitimovaným k podaniu žaloby na náhradu škody, pokiaľ nie je vlastníkom veci, ktorá bola

poškodená škodnou udalosťou. V prípade absencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie

žaloby je jediným dôsledkom tohto stavu zamietnutie žaloby.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil

porušením právnej povinnosti.

Podľa (ďalej „ “) uhrádza sa skutočná škoda

a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej

sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým

poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody

alebo vo forme ušlého zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich

nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je

taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou

udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu

veci do predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje

hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho

majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než k jej strate, odobratiu či zničeniu

prišlo. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže

vzniknúť, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by

mohol stratiť. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej

udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať s ohľadom na

pravidelný chod vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou

očakávaného prínosu.

Majetkovú hodnotu má samozrejme aj osobný automobil. Ak príde k jeho strate, odobratiu

alebo zničeniu, vzniká vlastníkovi veci skutočná škoda spočívajúca v hodnote (tržnej cene) veci

v dobe, kedy k strate alebo k zničeniu prišlo ( ). V prípade porovnania majetkovej

situácie žalobcu, pred dopravnou nehodou, s jeho majetkovou situáciou po škodnej udalosti,

možno však dospieť k záveru, že osobné motorové vozidlo totálne zničené škodnou udalosťou,

v rozhodnom čase nepatrilo do vlastníctva žalobcu, nenachádzalo sa v jeho majetkovej sfére,

preto mu škoda, ktorá by spôsobila skutočnú škodu na veci, alebo ktorá by zničením tejto veci

(vo vlastníctve žalobcu) mu spôsobila ušlý zisk, vzniknúť nemohla.

V posudzovanej veci žalobca uplatnil nárok na náhradu škody proti priamemu škodcovi

(aj prevádzkovateľovi) a jeho majetková ujma (škoda) vo forme ušlého zisku mala spočívať

v rozdiele medzi hodnotou prenajatého osobného motorového vozidla Ford Mondeo GHIA po

splatení leasingu (ku dňu skončenia leasingovej zmluvy) určenej znaleckým posudkom vo výške

358.182,- Sk a cenou 1.230,- Sk, za ktorú by nadobudol tento prenajatý dopravný prostriedok do

svojho vlastníctva po riadnom ukončení leasingovej zmluvy, pokiaľ by k dopravnej nehode

nedošlo. Aj keď svoj nárok vymedzil náhradou škody formou ušlého zisku, z jeho vymedzenia

v žalobe a v priebehu konania pred súdmi oboch stupňov vyplýva, že požaduje náhradu za stratu

veci ( ). Ujma na majetku v dôsledku škodnej udalosti (dopravnej nehody)

spočívajúca v rozdiele medzi hodnotou vozidla, ktorú by malo ku dňu riadneho skončenia

leasingovej zmluvy nebyť jeho totálneho zničenia v dôsledku škodnej udalosti (dopravnej

nehody) a po totálnom zničení, kedy v dôsledku škodnej udalosti malo nulovú hodnotu, je

skutočnou škodou, ktorej náhrada zásadne patrí vlastníkovi veci. Ak je poškodený vlastníkom

veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej poškodenia či zničenia

dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, však škoda

spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej hodnote pred

poškodením nevzniká, pretože ten kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú

hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Rozhodujúce pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že

žalobca v dobe, kedy prišlo k poškodeniu (resp. zničeniu) vozidla, nebol jeho vlastníkom.

Poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodnej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníčky

vozidla, ktorou bola leasingová spoločnosť, nie nájomcu vozidla, pretože rozdiel v hodnote

vozidla pred poškodením (i keď časovo uplatnenej ku dňu riadneho skončenia leasingu a nie ku

dňu skončenia leasingu v dôsledku zničenia predmetu leasingu) a potom (nulová hodnota) sa

prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky. Rovnako náhradu škody formou ušlého zisku si

môže uplatniť len vlastník osobného motorového vozidla, ktorý len je aktívne legitimovaným

k podaniu žaloby uvedeného druhu. Na tom nič nemení ani okolnosť, akým spôsobom si

vysporiadali vzájomný právny vzťah založený leasingovou zmluvou leasingová spoločnosť

s nájomcom – žalobcom. Majetkovou hodnotou, ktorá môže byť poškodená, je skutočná hodnota

veci, pokiaľ je oceniteľná peniazmi a samozrejme patriaca vlastníkovi, nie nájomcovi. Je už

nerozhodné v akej forme je náhrada škody uplatnená. Žalobca tvrdil, že v dôsledku škodnej

udalosti nenadobudol do svojho vlastníctva majetkovú hodnotu zodpovedajúcu rozdielu

predpokladanej časovej hodnoty osobného motorového vozidla ku dňu zaplatenia leasingových

splátok a nadobúdacej ceny vozidla. Možno preto uzavrieť zhodne s odvolacím súdom, že si

uplatnil náhradu škody vo forme skutočnej škody, ktorá mu ako nevlastníkovi, rovnako ani vo

forme ušlého zisku, vzniknúť nemohla.

Z uvedeného vyplýva, že právny názor odvolacieho súdu na právnu otázku aktívnej

legitimácie žalobcu na podanie žaloby o náhradu škody na veci, ktorej nebol vlastníkom, je

správny a plne v súlade so zákonom. Nie je mu možné vytýkať nesprávne právne posúdenie

predmetnej právnej otázky. Pokiaľ odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu

zamietol, vyvodil zo správneho právneho posúdenia jediný možný dôsledok.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatneného

dovolacieho dôvodu správny. Pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by rozsudok

odvolacieho súdu bol postihnutý vadou uvedenou v , či tzv. inou vadou konania

v zmysle ustanovenia , ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, dovolanie žalobcu podľa časť vety pred bodkočiarkou

zamietol.

V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný a preto právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalovaným a vedľajšej účastníčke ( v spojení s

a ). Úspešní účastníci v dovolacom konaní nepodali návrh na

uloženie povinnosti nahradiť im trovy tohto konania ( v spojení s

ods. 1 a ). Dovolací súd obom žalovaným a vedľajšej účastníčke

na strane žalovaných nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. septembra 2008

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: