Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 63 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (68)2b3/373310.94425c.pdf
PDF · 128.2 KB
No categories available
2Cdo/198/2007
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina
Vladika a sudcov JUDr. Ley Stovičkovej a JUDr. J. Kolcuna v právnej veci žalobcu
RNDr. J. P., bývajúceho v T., zastúpeného JUDr. M. S., advokátom v T., proti žalovaným :
1/ M. L., bývajúcemu v P. a 2/ S. L., K., so sídlom v P., IČO: X., za účasti vedľajšej
účastníčky na strane žalovaných S., so sídlom v B., zastúpenej A., a. s., so sídlom v B.,
o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 4 C 256/2003, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. apríla 2007 sp. zn.
5 Co 134/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie žalobcu z a m i e t a .
Žalovaným 1/ a 2/ a vedľajšej účastníčke na strane žalovaných n e p r i z n á v a náhradu
trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 3. marca 2006 č. k. 4 C 256/2003 – 117 uložil obom
žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 356.952,- Sk a v časti
o zaplatenie 356.952,- Sk s príslušenstvom konanie zastavil. O práve na náhradu trov konania
rozhodol tým spôsobom, že uložil obom žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania štátu vo výške 88,- Sk a žalobcovi vo výške 69.020,80 Sk. Obom
žalovaným uložil aj poplatkovú povinnosť vo výške 17.845,- Sk. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynul záver, že žalobcovi, ktorý bol nájomcom
osobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo na základe leasingovej zmluvy číslo L. uzavretej
s obchodnou spoločnosťou L. dňa 21.08.2000, bola dopravnou nehodou dňa 30.11.2001
spôsobená škoda v podobe ušlého zisku v prisúdenej výške. K výške ušlého zisku dospel
vychádzajúc z rozdielu ceny predpokladanej všeobecnej hodnoty motorového vozidla stanovenej
znaleckým posudkom ku dňu skončenia leasingovej zmluvy 21.08.2003 vo výške 358.182,- Sk
a nadobúdacej ceny vozidla vo výške 1.230,- Sk po skončení leasingovej zmluvy, pretože prišlo
k úplnej likvidácii predmetu leasingu a k ukončeniu leasingovej zmluvy a zároveň
k vyporiadaniu medzi žalobcom a leasingovou spoločnosťou. Zodpovednými subjektami
považoval oboch žalovaných, žalovaného 1/ v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, ktorý
zodpovedá za vzniknutú škodu žalobcovi, pretože bol vodičom osobného motorového vozidla,
ktorým bola spôsobená škoda a žalovaného 2/ v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka, pretože
bol prevádzkovateľom tohto vozidla s tým, že obaja zodpovedajú za škodu v súlade
s ustanovením § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka solidárne. Podľa názoru súdu prvého stupňa
ušlý zisk žalobcu predstavuje majetkovú hodnotu, k zväčšeniu ktorej neprišlo v dôsledku
spôsobenej škody, hoci pri predpokladanej činnosti sa dalo očakávať, že žalobca po riadnom
ukončení leasingovej zmluvy nadobudne predmet leasingu, ktorým bolo dopravnou nehodou
poškodené osobné motorové vozidlo do vlastníctva za nadobúdaciu cenu. Tento ušlý zisk je
možné nahradiť len peňažným plnením, nakoľko naturálna reštitúcia neprichádza do úvahy.
O späťvzatí časti návrhu rozhodol podľa § 96 ods. 1 a 2 O. s. p. zastavením konania.
Krajský súd v Nitre rozhodol o odvolaní vedľajšej účastníčky na strane žalovaných
rozsudkom z 25. apríla 2007 sp. zn. 5 Co 134/2006, ktorým rozsudok súdu prvého stupňa
vo veci samej v napadnutom výroku o prisúdení 356.952,- Sk zmenil tak, že žalobu zamietol
a v súvisiacom výroku o práve na náhradu trov konania zmenil tak, že žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 88,- Sk a obom žalovaným náhradu trov
prvostupňového konania vo výške 111.805,75 Sk a vedľajšej účastníčke náhradu trov konania
vo výške 21.414,- Sk a obom žalovaným nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Stotožnil
sa so skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa plynúcim z výsledkov vykonaného
dokazovania ale nesúhlasil s jeho právnym posúdením, pretože súd prvého stupňa na správne
zistený skutkový stav aplikoval síce správnu právnu normu, ktorú ale nesprávne vyložil. Podľa
jeho názoru, žalobca nie je aktívne legitimovaným podať žalobu vo veci náhrady škody na veci
titulom ušlého zisku, ku ktorému dospel na základe právneho posúdenia skutkového stavu.
Aktívnu legitimáciu žalobcu posúdil v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací
súd vyslovil názor v zmysle ktorého, keďže škoda je majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, škodu v danom prípade nemohol utrpieť žalobca, ktorý nebol vlastníkom
poškodeného a škodnou udalosťou zničeného osobného motorového vozidla. Škodu mohla
utrpieť len leasingová spoločnosť, ktorá bola vlastníčkou zničeného vozidla v čase jeho
poškodenia. V danom prípade preto nemohol žalobca utrpieť škodu vo forme skutočnej škody
a ani v ním tvrdenej forme ušlého zisku.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca. Prípustnosť
dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p., pretože rozsudkom odvolacieho súdu
bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/
O. s. p. tým, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Podľa názoru dovolateľa krajský súd aplikoval na správne zistený skutkový stav správnu právnu
normu, ktorú ale nesprávne vyložil a v dôsledku tohto postupu pri právnom vyhodnotení veci
dospel k nesprávnemu záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu podať žalobu o náhradu
škody titulom ušlého zisku v danej veci. Svoj záver odôvodnil tým, že Občiansky zákonník
neobsahuje definíciu poškodeného a ani taký priamy vzťah medzi skutočnou škodou a ušlým
ziskom, podľa ktorého by ušlý zisk mohol uplatňovať iba ten poškodený, ktorý utrpel škodu na
veci. Obe kategórie toho istého pojmu škody, skutočná škoda a ušlý zisk, sú na sebe nezávislé a
nepodmienené. Záver krajského súdu, že ušlý zisk mohol vzniknúť iba poškodenému, ktorému
vznikla skutočná škoda, je nesprávnym právnym výkladom ustanovení Občianskeho zákonníka
o náhrade škody. Pri riadnom chode vecí, ktorý bolo možné spravodlivo očakávať, ak by nedošlo
k havárii a zničeniu vozidla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaným 1/, leasingová zmluva by
riadne dobehla do svojho konca a po jej ukončení by osobné motorové vozidlo nadobudol do
vlastníctva za cenu 1.230,- Sk.
Žalovaní 1/ a 2/, ani vedľajšia účastníčka na strane žalovaných, nevyužili zákonnú
možnosť vyjadriť sa k dovolaniu žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení,
že dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z § 242
ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že dovolanie nie je opodstatnené.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom
dovolania a uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia; obligatórne
sa zaoberá len vadami konania vymedzenými v § 237 O. s. p. a inými vadami pokiaľ mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vady podľa § 237 O. s. p. (spočívajúce v nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť
účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, v prekážke veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, v odňatí možnosti účastníka pred súdom
konať a v rozhodovaní vylúčeným sudcom, či v konaní súdom nesprávne obsadeným), ani iné
vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neboli žalobcom namietané
a nevyplývajú ani z obsahu spisu.
Dovolací súd pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu uplatneného žalobcom (napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane jeho obsahového vymedzenia. Nezaoberal sa
pritom právnymi otázkami žalobcom nenamietanými.
Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré dovolateľ uplatňuje dôvodom dovolania, môže
spočívať v tom, že odvolací súd vec posúdil podľa nesprávneho právneho predpisu, alebo že
správne použitý právny predpis nesprávne vyložil, prípadne ho na zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval.
Rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza zo záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný
podať žalobu o náhradu škody v oboch jej formách (skutočnej škody a ušlého zisku) v danej veci,
pretože nebol vlastníkom poškodenej veci v čase škodnej udalosti.
Aktívna legitimácia je stav, kedy účastník konania, žalobca, je tým účastníkom, ktorý
podľa hmotného práva správne mal a mohol žalovať. V danej veci však žalobca nie je aktívne
legitimovaným k podaniu žaloby na náhradu škody, pokiaľ nie je vlastníkom veci, ktorá bola
poškodená škodnou udalosťou. V prípade absencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie
žaloby je jediným dôsledkom tohto stavu zamietnutie žaloby.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „ OZ “) uhrádza sa skutočná škoda
a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej
sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody
alebo vo forme ušlého zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich
nie je podľa platného práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je
taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou
udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu
veci do predchádzajúceho stavu. Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje
hodnotu veci a v dôsledku jej straty, odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho
majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred tým, než k jej strate, odobratiu či zničeniu
prišlo. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, škoda spočívajúca v hodnote tejto veci nemôže
vzniknúť, pretože ten, kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú hodnotu, ktorú by
mohol stratiť. Ušlý zisk je ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa tak dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný chod vecí. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou
očakávaného prínosu.
Majetkovú hodnotu má samozrejme aj osobný automobil. Ak príde k jeho strate, odobratiu
alebo zničeniu, vzniká vlastníkovi veci skutočná škoda spočívajúca v hodnote (tržnej cene) veci
v dobe, kedy k strate alebo k zničeniu prišlo (§ 443 OZ). V prípade porovnania majetkovej
situácie žalobcu, pred dopravnou nehodou, s jeho majetkovou situáciou po škodnej udalosti,
možno však dospieť k záveru, že osobné motorové vozidlo totálne zničené škodnou udalosťou,
v rozhodnom čase nepatrilo do vlastníctva žalobcu, nenachádzalo sa v jeho majetkovej sfére,
preto mu škoda, ktorá by spôsobila skutočnú škodu na veci, alebo ktorá by zničením tejto veci
(vo vlastníctve žalobcu) mu spôsobila ušlý zisk, vzniknúť nemohla.
V posudzovanej veci žalobca uplatnil nárok na náhradu škody proti priamemu škodcovi
(aj prevádzkovateľovi) a jeho majetková ujma (škoda) vo forme ušlého zisku mala spočívať
v rozdiele medzi hodnotou prenajatého osobného motorového vozidla Ford Mondeo GHIA po
splatení leasingu (ku dňu skončenia leasingovej zmluvy) určenej znaleckým posudkom vo výške
358.182,- Sk a cenou 1.230,- Sk, za ktorú by nadobudol tento prenajatý dopravný prostriedok do
svojho vlastníctva po riadnom ukončení leasingovej zmluvy, pokiaľ by k dopravnej nehode
nedošlo. Aj keď svoj nárok vymedzil náhradou škody formou ušlého zisku, z jeho vymedzenia
v žalobe a v priebehu konania pred súdmi oboch stupňov vyplýva, že požaduje náhradu za stratu
veci (§ 443 OZ). Ujma na majetku v dôsledku škodnej udalosti (dopravnej nehody)
spočívajúca v rozdiele medzi hodnotou vozidla, ktorú by malo ku dňu riadneho skončenia
leasingovej zmluvy nebyť jeho totálneho zničenia v dôsledku škodnej udalosti (dopravnej
nehody) a po totálnom zničení, kedy v dôsledku škodnej udalosti malo nulovú hodnotu, je
skutočnou škodou, ktorej náhrada zásadne patrí vlastníkovi veci. Ak je poškodený vlastníkom
veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej poškodenia či zničenia
dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu. Tomu, kto nie je vlastníkom veci, však škoda
spočívajúca v znížení hodnoty veci v dôsledku škodnej udalosti oproti jej hodnote pred
poškodením nevzniká, pretože ten kto nenadobudol vec do vlastníctva, nezískal majetkovú
hodnotu, ktorú by mohol stratiť. Rozhodujúce pre právne posúdenie veci je skutočnosť, že
žalobca v dobe, kedy prišlo k poškodeniu (resp. zničeniu) vozidla, nebol jeho vlastníkom.
Poškodením vozidla prišlo v dôsledku škodnej udalosti k zníženiu majetkového stavu vlastníčky
vozidla, ktorou bola leasingová spoločnosť, nie nájomcu vozidla, pretože rozdiel v hodnote
vozidla pred poškodením (i keď časovo uplatnenej ku dňu riadneho skončenia leasingu a nie ku
dňu skončenia leasingu v dôsledku zničenia predmetu leasingu) a potom (nulová hodnota) sa
prejavil v majetkových pomeroch vlastníčky. Rovnako náhradu škody formou ušlého zisku si
môže uplatniť len vlastník osobného motorového vozidla, ktorý len je aktívne legitimovaným
k podaniu žaloby uvedeného druhu. Na tom nič nemení ani okolnosť, akým spôsobom si
vysporiadali vzájomný právny vzťah založený leasingovou zmluvou leasingová spoločnosť
s nájomcom – žalobcom. Majetkovou hodnotou, ktorá môže byť poškodená, je skutočná hodnota
veci, pokiaľ je oceniteľná peniazmi a samozrejme patriaca vlastníkovi, nie nájomcovi. Je už
nerozhodné v akej forme je náhrada škody uplatnená. Žalobca tvrdil, že v dôsledku škodnej
udalosti nenadobudol do svojho vlastníctva majetkovú hodnotu zodpovedajúcu rozdielu
predpokladanej časovej hodnoty osobného motorového vozidla ku dňu zaplatenia leasingových
splátok a nadobúdacej ceny vozidla. Možno preto uzavrieť zhodne s odvolacím súdom, že si
uplatnil náhradu škody vo forme skutočnej škody, ktorá mu ako nevlastníkovi, rovnako ani vo
forme ušlého zisku, vzniknúť nemohla.
Z uvedeného vyplýva, že právny názor odvolacieho súdu na právnu otázku aktívnej
legitimácie žalobcu na podanie žaloby o náhradu škody na veci, ktorej nebol vlastníkom, je
správny a plne v súlade so zákonom. Nie je mu možné vytýkať nesprávne právne posúdenie
predmetnej právnej otázky. Pokiaľ odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu
zamietol, vyvodil zo správneho právneho posúdenia jediný možný dôsledok.
Z uvedeného vyplýva, že rozsudok odvolacieho súdu bol z hľadiska uplatneného
dovolacieho dôvodu správny. Pretože Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil, že by rozsudok
odvolacieho súdu bol postihnutý vadou uvedenou v § 237 O. s. p., či tzv. inou vadou konania
v zmysle ustanovenia § 241 ods. 1 písm. b/ O. s. p., ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 1 časť vety pred bodkočiarkou O. s. p.
zamietol.
V dovolacom konaní nebol žalobca úspešný a preto právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovaným a vedľajšej účastníčke (§ 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Úspešní účastníci v dovolacom konaní nepodali návrh na
uloženie povinnosti nahradiť im trovy tohto konania (§ 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd obom žalovaným a vedľajšej účastníčke
na strane žalovaných nepriznal náhradu trov dovolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. septembra 2008
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: