Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/137/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Michaely Královej a členov senátu: JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Nadeždy Wallnerovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. C., N. F. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov, matka: V.. F. C., N. F. XX.XX.XXXX, C. W.: W. XX, A. a otec: F. X., N. F. XX.XX.XXXX, C. W.: T. XX, A., zastúpený: HAVRILLA & Co. s.r.o., so sídlom: Tallerova 10, Bratislava, IČO: 36 364 606, na návrh otca o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 03. júla 2018 č. k. -108, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03. júla 2018 č. k. - 108 p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03. júla 2018 č. k. - 108, súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že návrhom zo dňa 08.08.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.12.2017 a dodatkom k návrhu doručeným súdu dňa 02.01.2018 žiadal otec zníženie výživného na maloletého Y. C.Y., N. F. XX.XX.XXXX zo sumy 190,- € na 30,03 € mesačne od 07.08.2017, kedy nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, na základe čoho nie je schopný dosahovať dostačujúci príjem na plnenie vyživovacej povinnosti voči synovi. Jeho príjem sa rapídne znížil, došlo k zmene jeho majetkových pomerov v negatívnom smere, keďže aktuálne nemá zamestnanie, z ktorého príjmy by plynuli aj na plnenie výživného.

3. Matka vo vyjadrení k návrhu nesúhlasila so znížením výživného, nakoľko otec je vo výkone trestu odňatia slobody vlastným pričinením, zanedbaním povinnej výživy k ich maloletému synovi. V čase poslednej úpravy výživného bola na rodičovskej dovolenke s Oliverom, ktorý je teraz druhák na základnej škole a jeho náklady sa preukázateľne zvýšili, takže nie je dôvod na zníženie výživného. Otec výživné neplatil riadne, nemal ani najmenšiu snahu plniť si vyživovaciu povinnosť, o čom svedčí fakt, že od mája 2016 do jeho nástupu na výkon trestu odňatia slobody (t.j. dňa 07.08.2017) nezaplatil na syna ani cent. Dlh na výživnom má v sume 6.202,25 €. Matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť, na rodičovskej dovolenke bude do 01.12.2018, jej jediným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 214,70 € a prídavky na dve deti vo výške 47,36 € mesačne, platí úver za byt, v ktorom býva s otcom jej druhého dieťaťa, ktorého príjem dosahuje priemerne 530,- € brutto mesačne.

4. Kolízny opatrovník sa k návrhu otca nepripojil, pričom súčasne uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má svoje odôvodnené potreby.

5. V rámci skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.02.2012, č.k -72, súd zveril maloletého Olivera do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal výživným vo výške 190,- € mesačne od 01.03.2012. V tom čase mal maloletý 2 roky, bol zdravý. Matka bola slobodná, iné vyživovacie povinnosti nemala, s dieťaťom bývala sama, od 12/2011 vo vlastnom byte. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie, pred nástupom na materskú dovolenku nepracovala. V roku 2008 sa po vycestovaní a pobyte v USA vrátila na Slovensko. Bola na materskej dovolenke, jej príjem pozostával z rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa vo výške 212,- € mesačne. Výdavky na bývanie v l-izbovom byte predstavovali 150,- € mesačne, výdavky na dieťa vyčíslila na sumu vo výške 300,- € mesačne (strava, zdravotná starostlivosť, ošatenie, plienky). Otec bol rozvedený, z predchádzajúceho manželstva má otec maloletú dcéru C. X., N. F. XX.XX.XXXX, ktorá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti jej matky a otec sa zaviazal prispievať výživným vo výške 100,- € mesačne. Býval v rodinnom dome vo Vajnoroch u svojej starej matky, ktorej za bývanie prispieval 50,- € mesačne. Od 09/2011 bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce na Miestnom úrade Mestskej časti Bratislava - Vajnory, ako referent športu s príjmom 450,- € brutto mesačne. Pracoval aj na základe živnostenského oprávnenia, v roku 2011 vykonával klampiarske stavebné práce, taxikára. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby jeho základ dane za rok 2011 predstavoval sumu 3.472,2 €, daň na úhradu 0,- €. Nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Platil mesačné splátky úveru vo výške 197,- € (išlo o záväzok, ktorého plnenie prevzal po rozvode manželstva).

6. V súčasnom období je matka slobodná, vysokoškolsky vzdelaná, od 01.09.2013 je zamestnaná v Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto na životnom prostredí, na túto prácu sa rekvalifikovala. Pribudla jej vyživovacia povinnosť k maloletému T. C., N.É. F. XX.XX.XXXX. Je ekonomicky nečinná, jej rodičovská dovolenka končí dňa 01.12.2018 a jej jediným mesačným príjmom je rodičovský príspevok vo výške 214,70 € a prídavky na deti 47,36 €. Vlastní 3-izbový byt zaťažený hypotekárnym úverom, ktorý spláca v sume 313,44 € mesačne + 6,- € mesačne poplatok za hypotekárny účet. Náklady s bývaním mesačne predstavujú: nájomné 199,52 €, elektrina 33,- €, RTVS 4,- € a plyn 3,- € za tri mesiace. Za mobilný telefón platí cca 10 €. V spoločnej domácnosti žije s oboma maloletými deťmi a partnerom (otcom maloletého T.), s ktorým spolu hospodária, a ktorého čistý priemerný mesačný príjem dosiahol za obdobie od 01/2017 do 02/2018 sumu 435,- €. So zdravotným stavom matka trvale zvýšené náklady nemá.

7. Otec je rozvedený, okruh jeho vyživovacích povinností sa nezmenil. Súd prvej inštancie zistil, že naposledy bol vedený ako uchádzač o zamestnanie od 09.12.2014 do 16.06.2015, v Expres - kuriér, s.r.o. pracoval ako zamestnanec od 14.10.2014 do 17.02.2016 s vymeriavacím základom 95,10 € za mesiac 02/2016 a na dohodu o pracovnej činnosti od 17.02.2016 do 29.02.2016 s vymeriavacím základom 0,00 €. Od 18.02.2016 do 02.05.2016 bol zamestnancom Loha team, s.r.o. s vymeriavacím základom 405,- € mesačne. Tento pracovný pomer bol skončený dohodou v skúšobnej dobe. Vo firme Frikas, s.r.o. pracoval od 01.10.2016 do 07.10.2016 s vymeriavacím základom 77,14 €. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 04.07.2017, č.k. -58 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka. Dňa 07.08.2017 nastúpil na výkon trestu odňatia slobody a podľa oznámenia Sociálnej poisťovne bol od 04.09.2017 pracovne zaradený s vymeriavacím základom vo výške 147,23 € za 09/2017, 166,29 € za 10/2017 a 145,54 € za 11/2017. Predpokladaný koniec trestu má 07.01.2019. V 2/12 je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v k.ú. Vajnory. Exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom tejto nehnuteľnosti. Otec zvýšené výdaje súvisiace s jeho zdravotným stavom nepreukázal.

8. V rámci skutočného stavu súd prvej inštancie zistil, že maloletý Y. má 8,5 roka, v školskom roku 2017/2018 bol druhák na základnej škole, kde matka za školský klub detí zaplatila 200,- € na školský rok, rade školy 60,- €, za obedy v jedálni 27,- € mesačne. Y. navštevuje krúžok „Hravá atletika“ s polročným poplatkom v sume 100,- €. Matka uviedla, že pre plochonožie a chybné držanie tela navštevuje ortopéda, každý polrok má predpísané ortopedické vložky a sandále, na ktoré sa dopláca 20,- €. Odporúčaný má plavecký krúžok, ktorý z finančných dôvodov bude navštevovať až od septembra 2018. Y. je alergik, doplatok za lieky činí 10,- € na tri mesiace.

9. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že návrh otca nie je podaný dôvodne. Od ostatnej úpravy výživného uplynula doba 6 rokov a za toto obdobie sa potreby dieťaťa zvýšili v každom smere niekoľkokrát. Posledná podstatná zmena pomerov na jeho strane nastala jeho nástupom na povinnú školskú dochádzku, odkedy mu matka musí zabezpečovať všetky potrebné školské potreby a pomôcky, platí mu školskú družinu a obedy v školskej jedálni, poplatok rade rodičov a za akcie organizované školou. Došlo aj k zhoršeniu zdravotného stavu dieťaťa, keď má diagnostikované plochonožie, chybné držanie tela a alergiu, s čím súvisia zvýšené výdaje. Čo sa týka rodičov, žiaden z nich svoj osobný stav nezmenil, matke pribudla jedna vyživovacia povinnosť. V čase posledného určenia výživného, ako aj v súčasnosti je matka na rodičovskej dovolenke s tým rozdielom, že aktuálne žije v spoločnej domácnosti s partnerom, s ktorým spolu hospodária. Otec v čase poslednej úpravy výživného pracoval na dohodu o vykonaní práce s príjmom 450,- € brutto mesačne a tiež na základe živnostenského oprávnenia. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby jeho základ dane za rok 2011 predstavoval sumu 3.472,20 €, daň na úhradu 0,- €. Žiadne zdravotné (ani psychické) problémy nepreukázal. Výživné na syna Y. neplatil riadne a včas, má vysoký dlh na výživnom, dopustil sa spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy a od 07.08.2017 je z tohto dôvodu vo výkone trestu odňatia slobody. Možno konštatovať, že sa jeho príjem rapídne znížil. Je pravdou, že aktuálne nie je schopný súdom stanovenú výšku výživného na syna Y. platiť, do tejto situácie sa však dostal sám vlastným zavinením, čo musí súd vyhodnotiť v súlade s ust. § 75 ods. l a § 62 ods. 5 Zákona o rodine. Otca neospravedlňujú jeho nepriaznivé materiálne pomery, nakoľko svoju vyživovaciu povinnosť si musí plniť ako svoju prvoradú povinnosť. Návrhom na zníženie výživného na sumu 30,03 € mesačne sa snaží v celom rozsahu svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému preniesť na matku, ktorá je aktuálne ekonomicky nečinná, je na rodičovskej dovolenke. Aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletému Y., túto však naďalej v určitom rozsahu vzhľadom na vek dieťaťa (8,5 roka) kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou o neho, na ktorej sa otec nepodieľa a čo musí otec vyvážiť svojím finančným plnením. Povinnosťou každého rodiča je vyvinúť maximálne úsilie na to, aby si zadovážil dostatočný príjem na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť mohol plniť a až po splnení tejto základnej povinnosti si z finančných prostriedkov, ktoré mu zostanú, môže zabezpečovať svoje vlastné potreby. Otec takéto úsilie nepreukázal, súd prvej inštancie preto pri rozhodovaní vychádzal z jeho možností a schopností, keďže je v produktívnom veku /41 rokov/, má stredoškolské vzdelanie, jeho zdravotný stav mu neodčerpáva finančné prostriedky na lieky a pod. a žije v regióne s dostatkom pracovných príležitostí.

10. V rámci svojho odôvodnenia súd prvej inštancie konštatoval, že zníženie vyživovacej povinnosti rodiča voči maloletému dieťaťu, ktoré je na výživu rodičov odkázané, nie je nikdy v záujme dieťaťa, nakoľko tým dochádza k určitému poklesu jeho životnej úrovne. V danom prípade znížením výživného zo strany otca by bol maloletý Y. ohrozený na výžive a matka, poberateľka rodičovského príspevku, by nebola schopná zabezpečovať všetky jeho odôvodnené potreby bez adekvátneho príspevku na neho zo strany otca, vzhľadom na výšku jej príjmu. Pri rozhodovaní v danej veci súd prihliadol i na to, že časť potrieb dieťaťa matka hradí z prídavkov naň vyplácaných, zohľadnil aj skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného došlo k nárastu cien tovarov a služieb, v dôsledku čoho matka v súčasnosti zabezpečí z výšky výživného určenej pred 6 rokmi podstatne menej potrieb dieťaťa, ako v čase jeho určenia. Maloletý je vo veku fyzického rastu, jeho potreby sa neustále zvyšujú v každom smere.

11. V konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd musí vždy chrániť predovšetkým záujmy maloletého dieťaťa, a to i na úkor jeho rodičov, teda nie záujmy rodičov, v danom prípade otca. Súd prvej inštancie je toho názoru, že zmenu pomerov, zistenú na strane otca od podania návrhu až do dňa rozhodnutia súdu o predmetnom návrhu, si otec zavinil sám svojím vlastným konaním (výkon trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy voči maloletému Y.), čo spôsobilo podstatné zníženie jeho príjmu, čo však nikdy nemôže byť na úkor plnenia si jeho vyživovacej povinnosti k maloletému synovi. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentom právneho zástupcu otca, že otcovi treba dať šancu na jeho „reštrukturalizáciu“, lebo bez zníženia výživného sa z dlhov nedostane. Súd prvej inštancie opakovane zdôraznil, že do aktuálnej situácie sa otec dostal vlastným pričinením, a to porušením jeho najdôležitejšej a prvoradej povinnosti - vyživovacej povinnosti k jeho maloletému synovi Y.. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie nevyhovel návrhu právneho zástupcu otca na odročenie pojednávania za účelom preukázania zo strany matky zvýšených nákladov maloletého Y., ktoré vzniknú od septembra 2018, nakoľko pre rozsudok je ( veta prvá ) rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a nie stav, ktorý nastane v budúcnosti. Súd prvej inštancie dal do pozornosti, že matka nežiada zvýšenie výživného na syna Y., titulom zvýšenia jeho nákladov v budúcnosti a ani titulom

splácania hypotekárneho úveru. Vykonanie tohto navrhovaného dokazovania nemá relevanciu pre rozhodovanie súdu o návrhu otca na zníženie výživného. Ak by aj matka súhlasila s miernym znížením výživného, súd prvej inštancie sa s jej názorom stotožniť nemôže, lebo je povinný chrániť maloleté dieťa. Zníženie výživného nie je v záujme maloletého Y.. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrh otca ako podaný nedôvodné zamietol.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

13. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý v rámci svojho odvolania zdôraznil, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávne zistenému skutočného stavu. V rámci svojho odvolania poukázal na ustanovenie o rodine: „Ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností." Uviedol, že prvotným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29.02.2012 pod č.k. -72, bol otec maloletého zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou 190,- € k rukám matky V.. F. C., vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Voči prvotnému rozsudku podal otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 08.08.2017 návrh na zníženie výživného na maloletého. Okresný súd Bratislava V návrh otca zamietol. V zmysle je súd povinný zisťovať skutočný stav veci. Základným princípom správneho určenia výšky vyživovacej povinnosti je objektivizácia nákladov odôvodnených pre potreby dieťaťa, ktoré pre svoj vývoj potrebuje. Ďalšou dôležitou podmienkou pre správne určenie výšky vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie reálnych majetkových možností rodiča. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Stanovenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je nemenné. Môže dôjsť totiž k zmene pomerov, ako na strane povinného, tak i na strane oprávneného, pokiaľ sa výrazným spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, môžu znamenať dôvod pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. Súd pri svojom rozhodovaní v takomto konaní zisťuje okolnosti dôležité pre určenie pôvodnej vyživovacej povinnosti a posudzuje, či sa tieto okolnosti podstatne a výrazným spôsobom zmenili, či podstatne a výrazným spôsobom zasahujú do pomerov účastníkov a či ide o zmenu, ktorá je spôsobilá privodiť potrebu novej úpravy vyživovacej povinnosti. Otec má zato, že v predmetnej právnej veci sa súd prvej inštancie nedostatočne zaoberal zistením skutočného stavu (princíp „materiálnej pravdy") s prihliadnutím na dôvody, ktorými otec svoj návrh odôvodnil. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní pomerov rodičov a určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie riadne prihliadol na okolnosti, ktoré môžu byť dôvodom pre novú úpravu vyživovacej povinnosti. V prípade otca sú podstatnými okolnosťami závažnej zmeny pomerov pre určenie výšky vyživovacej povinnosti, jeho sústavne pretrvávajúce zdravotné (psychické) problémy, ktoré mali za následok neplnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom. Psychický stav otca vážne obmedzoval a v súčasnosti tiež obmedzuje v akejkoľvek snahe vykonávať zárobkovú činnosť a plniť tak povinnosti uložené prvotným rozsudkom. Následkom psychického stavu otca bola strata reálnej možnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Keďže otec trpí predmetnými zdravotnými problémami je nutné ich kvalifikovať, ako objektívnu skutočnosť v jeho živote, nakoľko otec si tieto psychické problémy neprivodil sám. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti nie je stanovená výška vyživovacej povinnosti objektívne spravodlivá. Otec má záujem podieľať sa na výchove a vývoji svojho maloletého syna. Podstatné okolnosti, ktoré bránili otcovi plniť svoju vyživovaciu povinnosť boli psychické problémy, ktoré mu objektívne nedovoľovali vykonávať zárobkovú činnosť, v súvislosti s omeškaním k úhrade súdom stanovenej vyživovacej povinnosti nastúpil otec na výkon trestu odňatia slobody. Táto skutočnosť mala za následok absolútnu absenciu možnosti mesačnej úhrady súdom stanovenej vyživovacej povinnosti. Je potom zrejmé, že pomery otca ako povinného sa tak výrazne zmenili, že súdom stanovenú výšku vyživovacej povinnosti nie je ďalej možné od otca spravodlivo požadovať, a táto podstatná zmena pomerov odôvodňuje zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Psychické problémy otca sú pretrvávajúce a stále prítomné, o čom svedčí aj fakt, že v súčasnosti je hospitalizovaný v nemocnici pre obvinených a odsúdených a ústav na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne. Záver súdu o tom, že žalobca sa do situácie, v ktorej nie je schopný súdom stanovenú výšku vyživovacej povinnosti na maloletého plniť dostal sám, je nesprávnym posúdením skutočného stavu. V zmysle : Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli. Popri obligatórnej povinnosti súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré preukazujú tvrdenia otca s prihliadnutím na základný princíp a to uplatňovanie

„vyhľadávacej zásady", právny zástupca otca navrhol vykonanie dôkazu, preukazujúceho jeho tvrdenia o objektívnej a podstatnej zmene pomerov otca. Súd prvej inštancie však tento dôkaz na pojednávaní dňa 03.07.2018 odmietol vykonať, čím zmaril účel a podstatu dokazovania. Je nesporné, že takýto postup súdu odporuje základným zásadám a obmedzuje jednu zo strán domáhať sa riadneho a spravodlivého súdneho konania a rozsudku. Predmetné dôkazy preukážu tvrdenia právneho zástupcu otca. Odmietnutie vykonania dôkazu v zmysle princípov , by znamenalo porušenie . Rozhodnutie súdu sa má zakladať na riadne preukázanom skutočnom stave vo veci (princíp „materiálnej pravdy“). Nevykonanie dôkazu, ktorý by mal za následkom zmenu rozhodnutia by znamenalo vážne porušenie základných princípov účinnej a spravodlivej ochrany práv strán. Súd je ďalej povinný pri zisťovaní skutočného stavu vykonať všetky dôkazy a postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania. Všeobecný súd je povinný a oprávnený v nesporových konaniach vykonávať dôkazy nielen v rozsahu svojej zákonnej kompetencie, ale aj v rozsahu ústavnej zodpovednosti na zistenie skutkového stavu, ktoré nemôže závisieť od vôle účastníkov." (Ústavný súd SR, ). Na základe všetkých vyššie uvedených skutkových a právnych argumentov otec navrhuje, aby odvolací súd podané odvolanie prijal a rozhodol tak, že postupom v zmysle ustanovenia napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.07.2018 č.k. - 108, zruší v celom rozsahu a postupom v zmysle ustanovenia vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a uviedla, že žiada o zamietnutie odvolania, nakoľko na súde boli dokázané skutočnosti, ktoré by neboli v prospech maloletého, ak by došlo k zníženiu výživného zo strany otca. Žiada, aby súd toto odvolanie zamietol a potvrdil platnosť prvoinštančného rozhodnutia zo dňa 03.07.2018.

15. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

16. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem,) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16.10.2019 ( , ). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, právny zástupca otca a súčasne kolízny opatrovník, upovedomení zákonným spôsobom.

17. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne.

18. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča,

pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

19. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie udáva, že je síce pravdou, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody, avšak uvedená skutočnosť nesmie byť vyhodnotená na ťarchu maloletého syna, inak povedané, samotná skutočnosť, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody a nemá možnosť riadne sa zamestnať je zapríčinená výlučne otcom, ktorý spáchal prečin zanedbania povinnej výživy, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Takéto konanie otca nemôže byť vyhodnotené v jeho prospech t.j. nemôže byť zohľadnené za účelom zníženia výšky vyživovacej povinnosti, aj keď to v konečnom dôsledku znamená to, že otec nemôže reálne pracovať t.j. nemôže zarábať reálnu mzdu. Napriek uvedenému, v prospech otca výkon trestu odňatia slobody vyhodnotený byť nemôže. Odvolací súd taktiež vo vzťahu k otcovi zdôrazňuje, že právny zástupca otca v konaní pred súdom prvej inštancie vypovedal síce tak, že otec má psychické problémy, bol hospitalizovaný, v dôsledku čoho sa dostal aj do platobnej neschopnosti, zároveň však uviedol, že jeho psychické problémy a zdravotný stav nevie preukázať, nakoľko ide o veci osobnej povahy. Odvolací súd v tejto súvislosti však udáva, že pokiaľ otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdí, že jeho zdravotný stav alebo psychické problémy ho obmedzujú až do takej miery, že znemožňujú jeho schopnosť pracovať, toto je potrebné v konaní pred súdom aj riadne preukázať, a to konkrétne lekárskymi správami, prípadne rozhodnutím o priznaní zníženia funkčnej schopnosti pracovať t.j. potvrdením od Sociálnej poisťovne (priznaním invalidity). Uvedené skutočnosti však otec prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rámci konania na súde prvej inštancie, ani v odvolacom konaní nepreukázal. Práve naopak, z obsahu spisu a z dôkazov realizovaných v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že otec je schopný mesačne zarábať cca 400,- € až 500,-€ (mimo výkonu trestu odňatia slobody), pričom nezanedbateľným nie je ani fakt, že otec je vo veku 42 rokov, čiže ide o muža v produktívnom veku, bez preukázaných (výlučne tvrdených) zdravotných problémov, ktorý si mohol svoj život zabezpečiť tak, aby dokázal platiť súdom stanovené výživné, ktoré je na maloletého syna vo veku 10 rokov s prihliadnutím na jeho výdavky, ako aj zdravotný stav, určené primerane. Otec taktiež v rámci svojho odvolania namietol, že súd prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 03.07.2018 odmietol vykonať ním navrhnutý dôkaz, čím zmaril účel a podstatu dokazovania. V tejto súvislosti odvolací súd z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 03.07. 2018 zistil, že jediný dôkaz, ktorý navrhol právny zástupca otca pred uznesením, ktorým súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené bolo odročiť pojednávanie z dôvodu, aby matka preukázala zvýšené výdavky na maloletého Y., ktoré budú od septembra 2018 ( t.j. plávanie) a taktiež, aby matka preukázala, že nemá možnosť nastúpiť do zamestnania, keď druhé dieťa nebolo prijaté do predškolského zariadenia. Iný návrh na doplnenie dokazovania právny zástupca otca nemal. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že navrhnuté dôkazy však neslúžili k preukázaniu skutočností potrebných pre zníženie výšky vyživovacej povinnosti, inak povedané, navrhnutými dôkazmi nebolo možné preukázať zmeny pomerov na strane otca, čo by bolo nevyhnutné pre pozitívne zníženie výšky vyživovacej povinnosti otca. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie neprihliadol na zvýšené výdavky vzťahujúce sa na maloletého Y., ktoré mali narásť od septembra 2018 a to z dôvodu, že rozhodoval o znížení výšky vyživovacej povinnosti (neboli posudzované podmienky na zvýšenie vyživovacej povinnosti) a taktiež z dôvodu, že rozsudok vyhlasoval v júli 2018, takže ku skutočnostiam, ktoré sa mali udiať v septembri 2018, by súd nebol oprávnený prihliadnuť.

20. Na základe uvedeného je možné uviesť, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými dôvodmi uvedenými aj v rámci podaného odvolania, inak povedané otec v rámci svojho odvolania neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z uvedeného potom vyplýva, že s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré odvolací súd vyhodnotil v neprospech otca maloletého je možné konštatovať, že súd prvej inštancie správne zamietol návrh otca na zníženie výživného. Zníženie výživného v takomto prípade by prichádzalo do úvahy iba za výnimočných okolností, ktoré však v tomto prípade neboli v konaní pred súdom prvej inštancie, ani pred odvolacím súdom preukázané. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny s poukazom na , potvrdil.

21. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny

základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

23. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podia až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ODS. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).