Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/14/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav Jakubčo, PhD., so sídlom kancelárie F. B. X, XXX XX B. B., správca úpadcu: STAVOUNIVERZÁL, s.r.o., so sídlom Cesta do Rudiny 2262, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 380 458, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Danielom Janšom, advokátom, so sídlom Horné Záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 304 253, proti žalovanému: Milan Papučík - STAVEBNINY, s miestom podnikania 023 31 Rudina 343, IČO: 37 623 222, zastúpenému zástupcom: JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom 023 05 Nová Bystrica 850, so sídlom kancelárie Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 416 525, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. - 228 zo dňa 13. júna 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. - 228 zo dňa 13. júna 2018 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Podľa výroku II. rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu doručenú na okresný súd dňa 28.04.2015, ktorou sa žalobca domáhal, aby okresný súd určil, že Kúpna zmluva zo dňa 30.11.2013 uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je právne neúčinná a Dohoda o započítaní zo dňa 30.11.2013 uzatvorená medzi úpadcom a žalovaným je právne neúčinná. Súčasne sa žalobca domáhal toho, aby žalovaný poskytol do všeobecnej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 55.981,56 Eur, ktorú zaplatí na účet žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov súdneho konania.

2. Okresný súd ďalej poukázal na podania sporových strán, vykonané dokazovanie, aplikáciu ustanovení , , a o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2012 (ďalej len „“), Čl. 8 a dospel k záveru, že žalobu žalobcu je nevyhnutné zamietnuť.

3. Okresný súd uviedol, že žalobou doručenou tomuto súdu dňa 28.04.2015, doplnenou podaním zo dňa 01.07.2015, sa žalobca domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti právnych úkonov voči veriteľom úpadcu STAVOUNIVERZÁL, s.r.o. „v konkurze“, vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Žilina pod spisovou značkou , a to Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 30.11.2013 a Dohody o vzájomnom zápočte uzatvorenej medzi úpadcom

a žalovaným dňa 30.11.2013. Kúpnej zmluve a Dohode o vzájomnom zápočte žalobca odporoval ako zvýhodňujúcemu právnemu úkonu podľa ustanovení , .

4. Okresný súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná aktívne legitimovaným subjektom, kedy aktívna legitimácia správcu úpadcu na uplatnenie odporovacieho práva vyplývala z ust. v spojení s ust. . Žalobca bol ustanovený do funkcie správcu úpadcu uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. zo dňa 19.08.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 164/2014 dňa 26.08.2014. Pasívna legitimácia žalovaného, ktorý s úpadcom odporovateľné právne úkony dohodol, vyplývala z ust. .

5. Pre uplatnenie práva odporovať právnym úkonom, a to kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom zápočte, podľa záverov okresného súdu bola zachovaná prekluzívna lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu podľa ust. . Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. dňa 22.04.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 80/2014 dňa 28.04.2014. Za deň zverejnenia v súlade s ust. považoval deň 29. apríla 2014, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Lehota jedného roka podľa ust. začala plynúť dňa 30.04.2014 a posledný deň lehoty pripadol na 29.04.2015 (okresným súdom nesprávne uvedený dátum 29.04.2014). Žaloba bola podaná na okresnom súde dňa 28.04.2015, t.j. v rámci plynutia lehoty v zmysle ust. . Okresný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že ak žalobca upresnil znenie žalobného petitu podľa č.l. 53, 54 spisu, uvedené neprekročilo pôvodne vymedzený predmet žaloby zo dňa 28.04.2015, čo okresný súd zvýraznil vzhľadom na skutočnosť včasného podania žaloby, keď prekluzívna lehota na jej podanie bola dodržaná. Podaním zo dňa 29.06.2015, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 01.07.2015, došlo len k doplneniu a spresneniu žalobného petitu, avšak nejednalo sa o zmenu žaloby, a preto lehota jedného roka v súlade s začala plynúť dňa 30.04.2014, posledný deň lehoty bol 29.04.2015, pričom žaloba bola podaná na okresnom súde dňa 28.04.2015, t.j. v rámci plynutia zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že všeobecné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze vyplývajú z ust. bez ohľadu na to, ktorá skutková podstata odporovacieho práva je zo strany správcu úpadcu uplatnená. Správca úpadcu, ktorý je v postavení žalobcu je nositeľom dôkaznej povinnosti, ako aj povinnosti tvrdenia, pričom základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle ust. a , ako aj podľa ostatných skutkových podstát odporovateľnosti je preukázanie existencie právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa majetku dlžníka a zároveň preukázanie ukrátenia, uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa ust. .

7. Okresný súd odkázal na ust. z ktorého vyplýva, že správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia nasledovných podmienok: v čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, ukrátil ktorúkoľvek v zmysle čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t.j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. keď nadobudol účinnosť. Zároveň platí, že pokiaľ si veritelia, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, tieto pohľadávky v konkurze riadne neprihlásili, nemá správca aktívnu vecnú legitimáciu, nakoľko správca v konaní o odporovacej žalobe má len tú vecnú legitimáciu, ktorá na neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky.

8. Okresný súd skonštatoval, že žalobca náležite nesplnil povinnosť tvrdenia a nadväzne ani neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. .

9. Pokiaľ išlo o preukázanie existencie právneho úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka podľa ust. , žalobca predložil Kúpnu zmluvu a Vzájomný zápočet pohľadávok a záväzkov medzi úpadcom a žalovaným zo dňa 30.11.2013 (č.l. 5 - 7 spisu), voči obsahu ktorého strany v konaní nenamietali a neoznačili uvedené listinné dôkazy za sporné.

10. Podľa názoru súdu prvej inštancie, v konaní nebola náležite splnená povinnosť tvrdenia a nadväzne ani na to nedošlo k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu základného všeobecného

predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu, a to ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa ust. .

11. Súd prvej inštancie v odseku 26. svojho odôvodnenia konštatoval, že žalobca v prejednávanej veci nesplnil povinnosť tvrdenia, ani na to nadväzujúcu dôkaznú povinnosť vo vzťahu k naplneniu všeobecnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa ust. . V rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku tvrdenia žalobcu nesmerovali ani k preukázaniu tej skutočnosti, že v dôsledku uzavretia kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom zápočte medzi úpadcom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov a ktoré boli zároveň prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené. V rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich naplnenie podmienky ukrátenia žalobca poukazoval na to, že po uzatvorení kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom zápočte ostal úpadcovi len hnuteľný majetok v hodnote 80.603,61 Eur (24.621,65 Eur + 55.981,96 Eur), ktorý bol následne predmetom dvoch odporovaných kúpnych zmlúv a ťažko speňažiteľný majetok zaradený do súpisu konkurznej podstaty, ktorý nestačí na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok. Poukazoval na zoznam majetku úpadcu a zistenia správcu o skutočnej hodnote tohto majetku, z ktorých skutočností poukázal na to, že reálna hodnota majetku podliehajúceho konkurzu predstavuje 111.775,70 Eur, suma prihlásených pohľadávok 923.247,50 Eur a suma zistených pohľadávok 551.530,91 Eur. Ukrátenie vnímal žalobca v tej rovine, že po uzatvorení kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom zápočte ostal úpadcovi majetok, ktorý nepostačuje na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Otázku ukrátenia v zmysle ust. podľa súdu však nemožno posudzovať výlučne vo väzbe na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale je potrebné ju posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp. účinnosti odporovaných právnych úkonov. Zo skutkových tvrdení žalobcu a ním predložených dôkazov nevyplývali skutočnosti ozrejmujúce stav majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov a následne po uskutočnení odporovaných právnych úkonov z hľadiska ich dopadu na majetkové pomery úpadcu v čase ich uskutočnenia a na možnosť uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu, ktoré existovali v čase uskutočnenia týchto právnych úkonov a ktoré zároveň boli prihlásené v konkurze na majetok úpadcu. Bolo pritom súčasťou povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu v konaní o odporovacej žalobe tvrdiť a preukázať, že práve v dôsledku odporovaných právnych úkonov na majetok dlžníka k momentu ich účinnosti sa majetok zmenšil takým spôsobom, že už nestačil na úplné uspokojenie v danom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si zároveň svoje pohľadávky následne prihlásili v konkurze na majetok úpadcu. Ukrátenie v zmysle ust. nebolo možné ustáliť len na základe porovnania hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu a výšky prihlásených, resp. zistených pohľadávok veriteľov v konkurze.

12. Okresný súd poukázal na hmotno-právny inštitút odporovateľnosti právnych úkonov, upravený v a jeho jednotlivé skutkovo-právne podstaty uvedené v ust. , , , , pri ktorých v spojení s ust. základnou, t.j. primárnou hmotno-právnou podmienkou odporovateľnosti je preukázanie, že daným právnym úkonom, resp. právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa (veriteľov). Primárnou podmienkou k tomu, že sa jedná o odporovateľný právny úkon, je preukázanie, že konkrétny právny úkon (právne úkony) spôsobil(i) ukrátenie veriteľa (veriteľov). Žalobca podľa záverov okresného súdu túto skutočnosť musí preukázať, pretože disponuje nevyhnutnými podkladmi, materiálmi, účtovnou evidenciou, t.j. správca v postavení žalobcu je vybavený k tomu, aby si mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť a preukázať, že napádané právne úkony, a to kúpna zmluva, vzájomný zápočet, spôsobili ukrátenie veriteľa, resp. veriteľov. Správca v postavení žalobcu je povinný určiť a stanoviť hodnotu majetku úpadcu/dlžníka pred vykonaním/ účinnosťou napádaných právnych úkonov a hodnotu a stav majetku po vykonaní/účinnosti napádaných právnych úkonov, prihliadajúc pritom na prihlásené pohľadávky veriteľov a ich prihlásenú výšku. Správca v postavení žalobcu bol tak nositeľom dôkazného bremena a bol povinný v spore tieto skutočnosti preukázať.

13. Okresný súd poukázal opätovne na ust. , v ktorom je upravená základná skutková podstata a v prípade splnenia jej náležitostí nastupujú osobitné skutkové podstaty upravené v ustanoveniach , a . V danej veci podľa názoru okresného súdu neboli zo strany žalobcu preukázané všeobecné predpoklady odporovateľnosti právnych úkonov podľa ust. §

57 (základná skutková podstata). Z tohto dôvodu okresný súd nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti v zmysle uplatneného odporovacieho práva podľa ust. (osobitná skutková podstata). Z tohto dôvodu okresný súd zamietol aj dôkazné návrhy na nariadenie znaleckého dokazovania a odborné vyjadrenie audítora, ktoré navrhoval žalobca za účelom zodpovedania otázky, či v čase vykonania (účinnosti) napádaných právnych úkonov, t.j. 30.11.2013 bol úpadca v úpadku. Tieto dôkazy, ktoré navrhol žalobca, smerovali k preukázaniu skutočnosti, či napádané právne úkony sú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi v súlade s ust. . Okresný súd konštatoval, že otázka úpadku je podmienkou osobitnej skutkovej podstaty upravenej v ust. a skutočnosť, či úpadca bol v čase vykonania napádaných právnych úkonov v úpadku, nedáva odpoveď na otázku, či boli ukrátení veritelia, či teda bola naplnená všeobecná zákonná podmienka v zmysle ust. . Úpadok vo forme predĺženia alebo insolvencie ešte neznamená kvalifikované zmenšenie majetkového substrátu úpadcu a nepreukazuje ukracujúci právny úkon. Úpadok nedáva odpoveď na základnú primárnu hmotno-právnu podmienku odporovateľnosti právnych úkonov, t.j. či došlo k ukráteniu veriteľov.

14. Vzhľadom k tejto skutočnosti, okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol pre nepreukázanie všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v zmysle ust. , z ktorého dôvodu nepovažoval za potrebné zaoberať sa otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti v zmysle uplatneného odporovacieho práva podľa ust. .

15. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol podľa ust. a žalovanému ako úspešnému bol priznaný voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania, a to v rozsahu 100%, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením podľa ust. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

16. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. , a , keďže mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj že okresný súd vec nesprávne právne posúdil s tým, že neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca poukázal na závery okresného súdu, ktorý konštatoval, že si nesplnil povinnosť tvrdenia a ani na to nadväzujúcu dôkaznú povinnosť vo vzťahu k preukázaniu ukrátenia prihlásenej pohľadávky veriteľa úpadcu, v zmysle ust. . Podľa žalobcu, tento si splnil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ohľadom označenia konkrétnych konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky existovali k momentu účinnosti odporovaných úkonov. Opätovne žalobca zdôraznil, že v čase uzatvorenia odporovateľných právnych úkonov existovala pohľadávka veriteľa Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, s istinou vo výške 138.502,96 Eur, splatná dňa 20.10.2013 a takisto pohľadávka rovnakého veriteľa s istinou vo výške 110.800,25 Eur, rovnako splatná dňa 20.10.2013, pričom išlo o pohľadávky, ktoré neboli uspokojené, boli prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu a riadne zapísané do zoznamu pohľadávok. Predmetné pohľadávky neboli popreté správcom, ani žiadnym z veriteľov a v dôsledku týchto skutočností sa považovali za zistené. Dôkazom tvrdených skutočností bola aj Prihláška pohľadávky s poradovým č. 1 zo dňa 27.05.2014, zo dňa 09.12.2014 s prílohami a Prihláška pohľadávky s poradovým č. 2 zo dňa 27.05.2014, zo dňa 09.12.2014 s prílohami, ktoré boli žalobcom predložené už spolu so žalobou a na túto nadväzujúcim Vyjadrením zo dňa 19.03.2018. V čase vykonania zvýhodňujúcich právnych úkonov boli pohľadávky úpadcu už viac ako 30 dní po lehote splatnosti, pričom žalobca považoval za potrebné doplniť skutočnosť, že okrem týchto mal úpadca v čase vykonania zvýhodňujúceho úkonu i ďalších viacerých veriteľov so splatnými pohľadávkami, a to konkrétne napr. pohľadávky veriteľa Sto s.r.o., so sídlom Čestlice 271, 251 70 Dobřejovice, Česká republika, IČO: 36 785 512, prihlásené Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 05.06.2014, s istinou v celkovej výške 11.393,54 Eur, ako pohľadávky pod poradovým č. 1 a 2, splatné dňa 05.08.2013 a 07.10.2013, pohľadávku veriteľa SOFTIP, a.s., so sídlom Business Center Aruba Galvaniho 7/D, 821 04 Bratislava, IČO: 30 807 484, s istinou vo výške 274,27 Eur, uplatnenú Súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 04.06.2014, splatnú dňa 05.11.2013, pohľadávku veriteľa Saint-Gobain Building Distribution CZ, spol. s r.o., so sídlom Pod Můstkem 884, 252 19 Rudná, Česká republika, s istinou vo výške 3.067,72 Eur (78.009,- CZK), uplatnenú Prihláškou pohľadávky s poradovým č. 3 zo dňa 06.06.2014, splatnú dňa 13.10.2013.

17. Žalobca uviedol, že na úhradu týchto pohľadávok, ktoré boli v čase vykonania zvýhodňujúceho právneho úkonu už viac ako 30 dní po lehote splatnosti, nepostačoval finančný majetok úpadcu, o čom svedčila spolu so žalobou predložená súvaha zostavená ku dňu 31.12.2013, podľa ktorej úpadca účtoval o finančnom majetku sumou -2.674,- Eur. Z tohto bolo zrejmé, že úpadca v čase vykonania zvýhodňujúceho úkonu mal viacerých veriteľov so splatnými pohľadávkami, pričom hodnota jeho záväzkov prevyšovala hodnotu jeho majetku. Žalobca namietol správnosť skutkových zistení okresného súdu, keďže tieto skutočnosti odôvodňujú záver, že došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok v zmysle ust. , pričom tieto pohľadávky žalobca konkrétne označil a jasne preukázal ich existenciu a splatnosť, teda naplnil podmienky stanovené príslušnými ustanoveniami .

18. Podľa žalobcu z týchto skutočností vyplynulo, že úpadca a žalovaný uzavreli odporovateľné právne úkony v čase, keď existovala najmenej jedna pohľadávka veriteľa, ktorá nebola uspokojená a veriteľ si ju prihlásil do konkurzu. K ukráteniu dochádza už vtedy, ak veriteľ mal pohľadávku v čase vykonania právneho úkonu voči dlžníkovi podľa Komentára k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii Ďurica, M. Bratislava: C. H. Beck, 2012, s. 444).

19. Žalobca uviedol, že ak by mal okresný súd i napriek uvedenému pochybnosti o existencii splatných pohľadávok veriteľov v čase uzatvorenia napádaných úkonov, tak navrhol dokazovanie prostredníctvom listín tvoriacich obsah konkurzného spisu vo veci konkurzu vedeného na majetok úpadcu na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , a to konkrétne prostredníctvom Zoznamu prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov, Zoznamu záväzkov zo dňa 30.01.2014 a Zoznamu záväzkov - doplnenie zo dňa 14.05.2014, ktoré boli prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca z opatrnosti tieto dôkazy predložil okresnému súdu v podobe, ako sa nachádzajú v správcovskom spise. Zo žalobcom predložených podkladov jednoznačne vyplýva, že takmer všetci veritelia z pripojených zoznamov mali ku dňu 30.11.2013, t.j. ku dňu vykonania napadnutých právnych úkonov, splatné pohľadávky voči úpadcovi a títo veritelia si svoje pohľadávky aj prihlásili do konkurzu a boli im zistené, čo preukázal okresnému súdu predložený zoznam prihlásených pohľadávok. Ktorýkoľvek z týchto veriteľov prihlásených pohľadávok bol napádanými úkonmi ukrátený a za ukrátených možno považovať veriteľov Advokátska kancelária, Belanského 2725, 024 01 Kysucké Nové Mesto, Ing. Ladislav Caletka - AGROFIN, ALU-METAL, s.r.o., BAUTRANS, s.r.o., BOZIPO, s.r.o., CALORIM SK, s.r.o., CHEMOLAK, a.s., G. O., P. P., MAIS-SK, spol, s.r.o., MARPIN, s.r.o., Mestský podnik služieb, SOFTIP, a.s., T+T, a.s., TERMIK, s.r.o., Zdravotka PSZ, s.r.o., HASIL, s.r.o., KONE, s.r.o., Niersberger Slovakia, s.r.o., REMSTAV, spol. s.r.o., MÜPO, spol. s.r.o., JOKVA Olomouc a.s., Sto s.r.o., ARMOSPOL CZ s.r.o., Brněnské vodárny a kanáli, Dektrade a.s., DEPEDRA s.r.o., E.ON Energie a.s., Lightway s.r.o., OKNOSERVIS s.r.o., Saint-Gotbain Building Dis, TBG Betonmix a.s., TOI TOI Sanitárni systémy, TOPGEO BRNO spol. s.r.o., ULMA Construction CZ, s.r.o., ZKL Reality s.r.o., Newface, s.r.o., Stredoslovenská energetika, Sto s.r.o., ARMOSPOL CZ s.r.o., OKNOSERVIS s.r.o..

20. Žalobca v ďalšej časti odvolania poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 29.03.2017. Žalobca uviedol, že okresný súd sa s existenciou označených ukrátených pohľadávok nevysporiadal a neuviedol žiadne presvedčivé dôvody, pre ktoré nebolo možné takto označených veriteľov považovať za veriteľov, ktorých pohľadávky boli ukrátené. K záverom okresného súdu vyjadreným k ukráteniu pohľadávok veriteľov a ekonomickému dôsledku vykonaných úkonov žalobca v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, pretože je založený na nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobca uviedol, že po uzavretí kúpnej zmluvy a dohody o započítaní zostal úpadcovi len ťažko speňažiteľný majetok, ktorý nestačil na úplné uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov, čoho dôkazom bol Zoznam majetku zo dňa 30.01.2014. V zozname majetku úpadca bola uvedená nehnuteľnosť v hodnote 90,42 Eur, hnuteľné veci v hodnote 830,- Eur, pohľadávky voči tuzemským subjektom v celkovej výške 295.826,11 Eur a pohľadávky voči zahraničným subjektom v celkovej výške 8.612.647,38 CZK. Majetok, ktorý zostal po realizovaní úkonov neformálnej likvidácie, bol tvorený nehnuteľnosťami v súpisovej hodnote 1.490,- Eur, nespotrebovaným preddavkom na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v hodnote 1.684,30 Eur a spornými pohľadávkami v celkovej účtovnej hodnote 543.007,- Eur. Z tohto nesporne vyplynulo, že zo strany žalobcu došlo k riadnemu preukázaniu stavu majetku úpadcu v čase vykonania úkonov, resp. po ich vykonaní. V konkurze na majetok úpadcu si konkurzní veritelia doposiaľ uplatnili prihláškami pohľadávky v celkovej výške 923.247,50 Eur, z toho zistené boli pohľadávky v celkovej výške 551.530,91 Eur. Suma zistených pohľadávok bola vyššia ako účtovná

hodnota majetku, ktorý podľa súvahy k 28.04.2014 zostal úpadcovi po vykonaní odporovateľných úkonov. Uzatvorená kúpna zmluva a dohoda o započítaní boli súčasťou súboru viacerých právnych úkonov, vykonaných úpadcom v období bezprostredne predchádzajúcom vyhláseniu konkurzu. Tento súbor úkonov mal povahu neformálnej likvidácie, ktorou sa dlžník - úpadca zbavil celého svojho speňažiteľného majetku, ktorého prevoditeľnosť nebola obmedzená a uspokojil pritom ním vybraných veriteľov. Po vykonaní napádaných úkonov bol úpadca, resp. jeho majetok vo veľmi zlom hospodárskom stave, pričom v spojení so skutočnosťou spočívajúcou v tom čase uzatvorenia právnych úkonov existujúcich splatných pohľadávok, ktoré úpadca nevládal plniť bolo zrejmé, že si bol svojho zlého ekonomického stavu vedomý. Pokiaľ by súbor úkonov úpadcu, ktorých súčasťou bola aj kúpna zmluva a dohoda o započítaní nebol vykonaný, do konkurznej podstaty by nepochybne patril aj iný ako ťažko speňažiteľný majetok.

21. Opätovne žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 29.03.2017 a jeho závery. Žalobca zdôraznil, že v čase vykonania zvýhodňujúcich právnych úkonov bol dlžník, a to úpadca v úpadku vo forme platobnej neschopnosti, o čom svedčilo napríklad Oznámenie úpadcu o ukončení prác zo dňa 29.11.2013, kde svoju finančnú situáciu označil ako kritickú a uviedol, že mu z tohto vyplýva povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorého príprava prebieha. O existencii úpadku v čase vykonania zvýhodňujúceho úkonu svedčil aj Dodatok č. 1 zo dňa 18.10.2013 k Zmluve o dielo zo dňa 02.01.2013. Podľa bodu 5.4 dodatku môže objednávateľ zaplatiť za zhotoviteľa, t.j. úpadcu jeho dlhy voči subdodávateľom. Znenie dodatku bolo dôkazom o tom, že dlžník nebol schopný uhrádzať splatné pohľadávky svojich dodávateľov. Bolo preukázané, že úpadca bol v úpadku v čase pred vykonaním sporných právnych úkonov, pretože z označených listín vyplynulo, že v čase vykonania napádaných právnych úkonov už existovalo niekoľko pohľadávok veriteľov, ktoré boli splatné a i napriek tejto skutočnosti ich úpadca neplnil. Vykonaním napádaných právnych úkonov úpadca prehĺbil svoj úpadok a zmenšil mieru uspokojenia všetkých veriteľov. Už v čase vykonania napádaných úkonov nedisponoval úpadca majetkom, ktorý by postačoval na úhradu splatných pohľadávok veriteľov. I napriek týmto skutočnostiam žalobca navrhol vykonať dokazovanie, a to znalecké dokazovanie a ustanoviť znalca z odboru Ekonómia a manažment, resp. vyjadrenie audítora, a to za účelom preukázania a zodpovedania otázky „či bol úpadca ku dňu vykonania napádaných právnych úkonov t.j. Kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2013 a Dohody o vzájomnom zápočte ku dňu 30.11.2013 v úpadku, a to či už vo forme predĺženia alebo insolvencie, tak ako to definuje “, čím chcel žalobca jednoznačne odstrániť prípadný rozpor, resp. pochybnosti zo strany okresného súdu, týkajúce sa predmetnej otázky a zároveň poukázať i na okresným súdom argumentované údajné nepreukázanie stavu majetku pred a po vykonaní napádaných právnych úkonov, čomu ale okresný súd nevyhovel, čím sťažil žalobcovi možnosť uniesť dôkazné bremeno, čo sa prejavilo aj v záveroch vydaného rozsudku okresným súdom. Žalobca preto nesúhlasil s názorom vyjadreným okresným súdom v odseku 28. odôvodnenia rozsudku okresného súdu. Žalobca nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, ktorý uvádza, že úpadok nedáva odpoveď na základnú primárnu hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právnych úkonov, t.j. či došlo k ukráteniu veriteľov, pretože bolo zrejmé, že ak sa úpadca nachádzal v úpadku už v čase pred uzavretím sporných právnych úkonov, čo bolo v konaní preukázané a dané, chcel posudkom znalca žalobca iba opakovane potvrdiť, ak už v danom čase existovalo niekoľko splatných a neuspokojených pohľadávok veriteľov, bolo možné jasne a logicky predpokladať, že vykonaním predmetných právnych úkonov došlo iba a len k zhoršeniu hospodárskeho stavu úpadcu, a to i napriek jeho vedomosti o tomto stave. Realizované právne úkony neposkytovali úpadcovi ekonomický ekvivalent, ale slúžili na uspokojenie vybraných veriteľov. Napriek skutočnostiam deklarovaným zo strany žalovaného sa v danej veci po vyhlásení konkurzu prejavil výrazný nepomer medzi likvidnou hodnotou aktív zapísaných do súpisu a výškou záväzkov uplatnených v konkurze prihláškou. Žalovaný neuviedol žiadne prostriedky procesnej obrany, ktorými bol spôsobilý účinne reagovať k žalobcom uplatnenému nároku, jeho vyjadrenia boli všeobecné. Žalobca preto žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe bude vyhovené.

22. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 10.09.2018, prostredníctvom svojho zástupcu. Žalovaný primárne zdôraznil, že rozhodnutie okresného súdu vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, je presvedčivé a odôvodnené. Podľa žalovaného žalobca v konaní nepreukázal svoje tvrdenia, ako ani dôvodnosť svojej žaloby. Ak žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, tak prejavilo sa to v nepriaznivom výsledku zamietnutia jeho žaloby. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline, a to rozsudok sp.zn. , vo vzťahu k hmotnoprávnej podmienke ukrátenia v zmysle ust. a nasl. ust. , v prípade podania odporovacej žaloby. Žalovaný uviedol, že pokiaľ okresný súd na podanie žalobcu zo dňa 11.05.2018 neprihliadal,

tak konal absolútne zákonne. Žalobcovi výzva okresného súdu s povinnosťou v zmysle ust. bola doručená s tým, aby sa v lehote 10 dní vyjadril s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti súd nemusí prihliadať. Súčasne žalobca bol poučený o sudcovskej koncentrácii konania. Žalobca právo využil, podal vyjadrenie, no i napriek tomu dňa 16.05.2018 zaslal ďalšie podanie, teda podanie po zákonnej lehote sudcovskej koncentrácie konania. Žalovaný poukázal na ust. , Čl. 8, Čl. 11 ods. 3 .

23. Žalovaný v zmysle Čl. 2 poukázal na právne názory Krajského súdu Žilina sp.zn. . Žalobca podľa názoru žalovaného nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu - dlžníka z titulu uskutočnených právnych úkonov, ktorým odporoval, teda nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu. Žalobca v konaní o odporovacej žalobe musí preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Zo strany žalobcu nebol preukázaný majetkový substrát úpadcu - dlžníka pred uskutočnením úkonov a preukázanie tohto stavu bolo statusovou povinnosťou žalobcu. Žalobca bol povinný v spore uviesť hodnotu majetku dlžníka pred účinnosťou napádaných právnych úkonov a stav majetku úpadcu - dlžníka po účinnosti týchto právnych úkonov vo väzbe k prihláseným pohľadávkam veriteľov, ich sumy, čo tvorilo primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Napokon podľa žalovaného žalobca v podaní zo dňa 11.05.2018, na ktoré nemožno prihliadať, navrhol vykonať dôkaz - znalecké dokazovanie na určenie právneho stavu veci riešením právnej otázky - úpadok spoločnosti. Podľa žalovaného toto je v procesnom spore neprípustné. Znalecký posudok má byť vykonaný na odbornú otázku súvisiacu s vecou, nie na právne posúdenie veci. Žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 17. januára 2013, , , , , .

24. Pokiaľ žalobca namietal v odvolaní, že okresný súd nezodpovedal niektoré otázky ním predložené, tak k tomuto žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR sp.zn. , v zmysle ktorej vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Žalovaný mal za to, že odvolanie nie je dôvodné, preto navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť s priznaním trov odvolacieho konania.

25. K vyjadreniu žalovaného zaslal vyjadrenie žalobca v podaní zo dňa 17.10.2018. V tomto vyjadrení žalobca uviedol, že s tvrdeniami žalovaného nemôže súhlasiť. V prvom rade nemožno súhlasiť s tým, že by žalobca neuniesol dôkazné bremeno podľa ust. . Žalobca preukázal, že v čase uzavretia odporovateľných právnych úkonov existovalo hneď niekoľko pohľadávok, tak ako boli špecifikované a ďalšie pohľadávky vyplývajúce zo žalobcom predložených podkladov. Bol predložený Zoznam prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov, Zoznam záväzkov a doplnenie Zoznamu záväzkov zo dňa 14.05.2014, z ktorých vyplynulo, že všetci veritelia z pripojených zoznamov mali ku dňu 30.11.2013, t.j. ku dňu vykonania napadnutých právnych úkonov, splatné pohľadávky voči úpadcovi a títo veritelia si svoje pohľadávky aj prihlásili do konkurzu a boli im zistené, čo preukazuje predložený zoznam prihlásených pohľadávok. Uspokojenie týchto pohľadávok bolo vykonaním odporovateľných úkonov ukrátené, keďže existovali k momentu účinnosti odporovaných úkonov, boli do konkurzu prihlásené a nakoľko ich nepoprel správca, ani žiaden z veriteľov, považovali sa za zistené, čím došlo k jednoznačnému preukázaniu reálneho ukrátenia veriteľov úpadcu, v dôsledku sporných právnych úkonov. Žalobca podľa ust. preukázal, že došlo k ukráteniu prihlásených pohľadávok, tieto označil, čím preukázal ich existenciu a splatnosť, teda naplnil podmienky stanovené ustanoveniami . Ďalej žalobca poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline, a to rozsudok sp.zn. . Žalobca si splnil dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia ohľadom označenia konkrétnych konkurzných veriteľov, ktorých pohľadávky existovali k momentu účinnosti odporovaných úkonov. Úbytok majetku ako priamy dôsledok úkonov bol zrejmý najmä zo skutočnosti, že po vyhlásení konkurzu boli do konkurznej podstaty získané už len nepatrné príjmy a majetok podliehajúci konkurzu bol tvorený takmer výlučne ťažko vymožiteľnými pohľadávkami. Z tohto vyplynulo, aký dopad mali samotné právne úkony na majetok úpadcu. Po vykonaní napadnutých úkonov bol úpadca, resp. jeho majetok vo veľmi zlom hospodárskom stave, pričom v spojení so skutočnosťou spočívajúcou v tom čase uzavretých právnych úkonov, existujúcich splatných pohľadávok, ktoré úpadca nevládal plniť, bolo zrejmé, že si bol svojho zlého ekonomického stavu vedomý. Vykonaním napádaných právnych úkonov úpadca prehĺbil svoj úpadok a

vedome, úmyselne zmenšil mieru uspokojenia všetkých veriteľov, pričom úpadca už v čase vykonania napádaných právnych úkonov nedisponoval takým majetkom, ktorý by postačoval na úhradu splatných pohľadávok veriteľov.

26. Žalobca sa už z predbežného právneho posúdenia podaného okresným súdom dozvedel, že tu existujú pochybnosti, ktoré by mohli byť odstránené prostredníctvom navrhnutého dôkazného prostriedku. Okresný súd na údajnom nepreukázaní stavu majetku úpadcu pred a po vykonaní napádaných právnych úkonov založil svoje rozhodnutie, teda uplatnenie označeného dôkazného prostriedku bolo dôvodné. Zo strany žalobcu nebolo možné uvedený dôkaz na podporu tvrdení navrhnúť v rámci predchádzajúcich podaní v zmysle ust. , pretože potreba jeho vykonania vyplynula až z predbežného hodnotenia dôkazov konajúcim súdom, preto nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že nie je možné prihliadnuť na vyjadrenie žalobcu zo dňa 11.05.2018. Žalobca sám chcel odstrániť prípadný rozpor, resp. pochybnosti zo strany okresného súdu, týkajúce sa predmetných otázok, pretože okresnému súdu samotné stanovisko správcu v danej veci nepostačovalo. Bol to práve žalovaný, ktorý neuviedol žiadne prostriedky procesnej obrany, spôsobilé účinne reagovať na žalobcom uplatnený nárok, jeho vyjadrenia boli všeobecné, preto s tvrdeniami žalovaného žalobca nesúhlasil. Žalobca zotrval na odvolacom návrhu, a to zmenení rozsudku okresného súdu a vyhovení žalobe.

27. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu v podaní zo dňa 14.12.2018. Žalovaný považoval vyjadrenie žalobcu za účelové a nesprávne. Žalobca si je vedomý svojho statusového postavenia v konkurznom konaní, a preto si je vedomý aj svojej povinnosti vo vzťahu ku ktorej argumentácii žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. zo dňa 23.05.2018. Žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení neponúka žiaden relevantný argument. Ak sa žalobca odvoláva na svoje vyjadrenie zo dňa 11.05.2018, v ktorom uvádza nové tvrdenia a navrhuje nové dôkazy, tak potom okresný súd správne postupoval, ak na toto podanie nemohol prihliadať, keďže išlo o podanie urobené už v čase danom po sudcovskej koncentrácii konania, nad rámec žalobcovej repliky, a teda žalobca ako osoba so špecifickým postavením a potrebným odborným vzdelaním mohla a mala dané skutočnosti uviesť okresnému súdu v konaní už skôr, a to hneď v samotnej žalobe, najmä pokiaľ ide o preukázanie úpadku. Ak by okresný súd akceptoval toto podanie žalobcu, potom by celé konanie bolo poznačené viacerými vadami, pre ktoré by sa vystavil možnosti napadnutia príslušnými odvolacími dôvodmi. Okresný súd dospel k správnym záverom, na základe správne zvoleného postupu v danej sporovej veci. Podľa žalovaného nemožno opomínať tvrdenia o akomsi jednoznačnom preukázaní ukrátenia veriteľov, ktoré žalobca odvodzuje iba od skutočnosti, že predložil zoznam veriteľov existujúcich v čase podľa neho ukracujúceho úkonu, pričom z tohto zoznamu malo automaticky podľa neho vyplývať, že ktorýkoľvek z veriteľov bol ukrátený. Toto tvrdenie žalobcu nie je správne. Ukrátenie veriteľov sa zo zákona nepredpokladá, preto bolo na žalobcovi aby preukázal, že veritelia boli skutočne úkonmi aj ukrátení, čo sa nestalo. Žalovaný uviedol, že sú zavádzajúce vyjadrenia žalobcu, ktorý poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp.zn. , ktoré rozhodnutie nedáva za pravdu žalobcovi, ale žalovanému. Skutkové tvrdenia nemožno nahradiť odkazom na prílohu. Žalobca po koncentrácii konania, o ktorej bol poučený, až na pojednávaní navrhol znalecké dokazovanie na preukázanie úpadku, čo znalec ani nemôže posudzovať a čo bolo koniec koncov elementárnou povinnosťou žalobcu už pri spisovaní žaloby. Rozhodnutie okresného súdu je presvedčivé, zákonné, riadne odôvodnené, preto žalovaný opätovne navrhol jeho potvrdenie.

28. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 08.01.2019 (č.l. 295 spisu) bolo vyjadrenie žalovaného zaslané na vedomie žalobcovi, prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Po tomto úkone okresného súdu už nenasledovali žiadne vyjadrenia sporových strán.

29. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ustanovenia , na základe podaného odvolania žalobcu a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , . Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

30. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. - 309 zo dňa 12.06.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného

uznesenia krajského súdu dňa 15.10.2019, zástupcovi žalovaného v zmysle žiadosti v podaní zo dňa 20.8.2019 na adresu T. a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

31. Krajský súd za dôslednej aplikácie ust. , posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v ním podanom odvolaní zo dňa 17.07.2018 (č.l. 242 - 246 spisu). Žalobca v odvolaní namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a tiež, že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

32. Vo vzťahu k zadefinovaným odvolacím dôvodom žalobcu považuje krajský súd za primárne poukázať na predmet sporu, ktorý vymedzil žalobca žalobou o určenie neúčinnosti právnych úkonov, a to Kúpnej zmluvy zo dňa 30.11.2013, uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol hnuteľný majetok úpadcu, najmä stroje a zariadenia staveniska opísané v Čl. I. kúpnej zmluvy (ďalej len „kúpna zmluva“) a Dohody o vzájomnom zápočte zo dňa 30.11.2013, uzavretej úpadcom a žalovaným, ktorou došlo k započítaniu pohľadávky úpadcu z kúpnej zmluvy oproti viacerým pohľadávkam žalovaného, ktoré mali vyplývať z faktúr označených v dohode o započítaní (ďalej len „dohoda o započítaní“). Je nepochybné, čoho si bol vedomý aj žalobca v súvislosti s podanou žalobou, že pri tomto druhu žaloby ako odporovacej žaloby o určenie neúčinnosti právnych úkonov je potrebné tvrdiť a súčasne preukázať primárnu, základnú hmotno-právnu podmienku pre odporovateľné právne úkony, a to podmienku, že ide o ukracujúce právne úkony v zmysle ust. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“). To, že žalobca si bol vedomý preukázania tejto základnej hmotnoprávnej podmienky, že sa má jednať o ukracujúce právne úkony, vyjadril aj v podanej žalobe zo dňa 27.04.2015, keď pod čl. II. primárne uvádzal ust. po ust. . Podľa Čl. 11 ods. 3 , sa žalobca ako správca úpadcu v zastúpení aj zvoleným právnym zástupcom vzhľadom k ich statusovému postaveniu a profesijnej odbornosti považujú za schopných konať s náležitou znalosťou veci, spojenou s touto odbornosťou, ktorá namieste sa vyžaduje aj vo vyvolanom súdnom spore tak zo strany okresného súdu, ako aj krajského súdu. Vo vzťahu k žalobe o určenie neúčinnosti právnych úkonov kúpnej zmluvy a dohody o započítaní bolo preto určujúce vyhodnotiť, či žalobca splnil svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, viažucu sa k ust. . Vo vzťahu k tejto základnej a nosnej otázke krajský súd sa stotožňuje so závermi okresného súdu, že žalobca nepreukázal základnú hmotnoprávnu podmienku u odporovaných právnych úkonov kúpnej zmluvy a dohody o započítaní, a to podmienku, že ide o ukracujúce právne úkony v zmysle ust. . Krajský súd je rovnakého názoru ako aj okresný súd v tom, že podľa žalobcom označených a predložených dôkazov nebolo preukázané, že napádané právne úkony sú ukracujúcimi právnymi úkonmi. Vzhľadom k uvedenému preto nemožno sa stotožniť s odvolacím dôvodom žalobcu v tom, že by okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

33. Vo väzbe k vyššie uvedenému záveru krajským súdom sa súčasne uvádza, že nebol relevantný ani odvolací dôvod žalobcu v tom, že by súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalobca aj v odvolaní opätovne zopakoval dôkazy, ktoré žiadal vykonať pred okresným súdom, a to dokazovanie prostredníctvom listín tvoriacich obsah konkurzného spisu vo veci konkurzu vedeného na majetok úpadcu na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , a to konkrétne prostredníctvom Zoznamu prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov, Zoznamu záväzkov zo dňa 30.01.2014 a Zoznamu záväzkov - doplnenie zo dňa 14.05.2014, ktoré boli prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu, spolu s návrhom nariadiť znalecké dokazovanie a ustanoviť znalca z odboru Ekonómia a manažment (odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo alebo odvetvie kontroling), prípadne vyjadrenie audítora, a to za účelom zodpovedania otázky „Či bol úpadca ku dňu vykonania napádaných právnych úkonov, a to kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom zápočte k rovnakému dňu, teda 30.11.2013 v úpadku, a to či už vo forme predĺženia alebo insolvencie v zmysle “. Žalobca v odvolaní uvádzal, že pokiaľ navrhol tieto dôkazy a okresný súd ich nevykonal, tak týmto postupom mal žalobcovi sťažiť možnosť uniesť dôkazné bremeno, keďže dôkazmi navrhnutými, označenými, chcel poukázať na stav majetku pred a po vykonaní napádaných právnych úkonov.

34. Opätovne aj k tomuto odvolaciemu dôvodu a žalobcom označeným a navrhnutým dôkazom pred okresným súdom považuje krajský súd za potrebné poukázať na hmotnoprávnu podmienku vyplývajúcu z ust. . I v prípade, že strana sporu navrhne vykonať dôkazy, tak tento návrh sa posudzuje vo vzťahu k tomu, čo týmito dôkazmi má byť podľa sporovej strany, ktorá ich navrhuje, preukázané. Ak žalobca žiadal nariadiť znalecké dokazovania na otázku, či bol úpadca ku dňu vykonania napádaných právnych úkonov kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom započítaní v úpadku, a to či už vo forme predĺženia alebo insolvencie, tak takto označený dôkaz s návrhom na zodpovedanie otázky zo strany žalobcu bolo namieste nevykonať, resp. tento návrh žalobcu zamietnuť, keďže žiadaným znaleckým dokazovaním zodpovedanie na žalobcom označenú otázku nevedie k dokázaniu hmotnoprávnej podmienky vyplývajúcej z ust. , a to či ide o ukracujúce právne úkony. Žalobcom navrhnuté znalecké dokazovanie na ním označenú otázku nevedie k zodpovedaniu a preukázaniu základnej a primárnej podmienky vyžadovanej ustanovením , a to k dokázaniu kvalifikovaného zmenšenia majetku úpadcu odporovanými právnymi úkonmi k dátumu ich účinnosti v takej miere, že k tomuto momentu ich účinnosti existujúce, následne do konkurzu prihlásené pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka - úpadcu boli ukrátené. Naviac krajský súd poukazuje na správne závery okresného súdu uvedené aj v odseku 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku, ak navrhnuté znalecké dokazovanie a odborné vyjadrenie audítora malo byť podľa žalobcu zamerané na úpadok, čo sa viaže už k osobitnej skutkovej podstate zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa ust. , avšak jej predchádza preukázanie podmienky ukrátenia podľa ust. .

35. Rovnako dokazovanie konkurzným spisom a listinami z neho vyplývajúcimi nie je bez ďalšieho dôkazom k preukázaniu ukrátenia veriteľov dlžníka - úpadcu odporovanými právnymi úkonmi. Primárne žalobca z titulu svojho statusového postavenia a profesijnej odbornosti (Čl. 11 ods. 3 ) bol povinný poskytnúť tvrdenia v tom, že na základe listín podľa konkurzného spisu vo veci konkurzu vedeného na majetok úpadcu na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. , sa napádanými úkonmi kúpnej zmluvy a dohody o vzájomnom započítaní tak zmenšil majetok úpadcu, t.j. v uvedení rozsahu v akom nastalo zmenšenie a aký majetok zostal po účinnosti napádaných právnych úkonov, že tento nepostačoval na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov, resp. niektorého z veriteľov dlžníka, t.j. že pohľadávka veriteľov alebo niektorého z veriteľov dlžníka pre nedostatok majetku nemôže byť uspokojená vôbec alebo len čiastočne, a to práve v dôsledku napádaných právnych úkonov, ktoré spôsobili takéto kvalifikované zmenšenie majetku spôsobujúceho ukrátenie. Je nepochybné, že dôkaznej povinnosti musí predchádzať povinnosť tvrdenia. Vyplýva to z toho, keď musí byť v sporovom konaní zrejmé, čo sa má navrhnutým dôkazom preukázať, t.j. či sporovou stranou poskytnuté tvrdenie, ku ktorému sa označí dôkaz, je tvrdením, ktoré smeruje k podstatnosti sporovej veci, k tomu, aby žalobca preukázal opodstatnenosť ním podanej žaloby. Žalobcom označený návrh na dokazovanie obsahom konkurzného spisu a z neho vyplývajúcim Zoznamom prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov, Zoznamom záväzkov zo dňa 30.01.2014 a Zoznamom záväzkov - doplnenie zo dňa 14.05.2014, ktoré tvorili prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu nebol dôkazom, ktorý smeroval k preukázaniu podmienky v zmysle ust. , a to nielen z titulu absencie konkrétnych a určitých tvrdení, smerujúcich k ukráteniu veriteľov napádanými právnymi úkonmi, ktoré tvrdenia majú vždy predchádzať označenému dôkazu, ale aj z dôvodu, že samotné zoznamy prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov, zoznam záväzkov, bez ďalšieho nie sú dôkazom o ukrátení, ak tieto zoznamy nie sú premietnuté do tvrdení a dôkazov žalobcom k stavu majetku dlžníka - úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov a stavu majetku po účinnosti odporovaných právnych úkonov a k tomuto momentu existujúcich pohľadávok veriteľov, ktoré boli prihlásené do konkurzu na majetok dlžníka - úpadcu.

36. V nadväznosti na uvedené, ak žalobcom tieto označené dôkazy neboli zo strany okresného súdu vykonané, tak týmto postupom nedošlo k sťaženiu možnosti žalobcu uniesť dôkazné bremeno tak, ako sa toho domáhal v ním podanom odvolaní, pretože žalobcom navrhnuté a označené dôkazy nesmerovali k uneseniu dôkazného bremena, že napádané právne úkony sú ukracujúcimi právnymi úkonmi.

37. Krajský súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. Pri napádanom právnom úkone ako ukracujúcom je rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu. Ak aj právnym úkonom dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka ktorý mu zostal, postačuje na

uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa, pretože týmto úkonom dlžníka - úpadcu nedošlo k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa.

38. Žalobcom nebolo preukázané, že napádané právne úkony, a to kúpna zmluva a dohoda o započítaní sú ukracujúcimi právnymi úkonmi, pretože nebol dokázaný zo strany žalobcu konkrétny ekonomický dopad odporovaných právnych úkonov v majetkovej sfére dlžníka - úpadcu, ktorý je možné posudzovať a hodnotiť len pri preukázaní stavu majetku úpadcu, teda jeho aktív a pasív v čase, keď nastali účinky napádaných právnych úkonov a bezprostredne po ich uskutočnení.

39. Rozhodujúcou skutočnosťou pri podanej odporovacej žalobe bol základný hmotnoprávny predpoklad vyplývajúci z ust. , a to či ide o ukracujúce úkony, preto ak žalobcom označené dôkazy nesmerovali k zisteniu tejto rozhodujúcej skutočnosti, a to k preukázaniu ukrátenia, tak potom nebol zákonný priestor, aby ich súd prvej inštancie vykonával a následne preto nemohol obstáť ani odvolací dôvod žalobcu v tom, že by okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

40. Podľa podanej žaloby žalobcu v spojení s ust. bolo na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napádaných právnych úkonov, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov v čase uskutočnenia právnych úkonov, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Žalobca bol povinný preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov práve v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka - úpadcu, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka - úpadcu sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. Žalobca nepreukázal v danej veci, že majetok dlžníka

- úpadcu pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti odporovaných právnych úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. po účinnosti odporovaných právnych úkonov sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Tvrdenia a dôkazy žalobcu neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením odporovaných právnych úkonov kúpnej zmluvy a dohody o započítaní a po ich účinnosti, preto žalobcom neboli poskytnuté tvrdenia a dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť kvalifikovaný dopad napadnutých právnych úkonov dlžníka - úpadcu v jeho majetkovej sfére, vo väzbe k dôkaznej povinnosti žalobcu preukázať v dobe účinnosti odporovaných právnych úkonov stav pohľadávok veriteľa (veriteľov), ktoré k danému momentu boli existujúcimi pohľadávkami veriteľa, resp. veriteľov. Ak ukracujúce právne úkony sa hodnotia k stavu majetku dlžníka a k pohľadávkam jeho veriteľov, tak potom tieto dve zložky musia byť žalobcom preukázané, aby bolo možné vyvodiť, či odporované právne úkony sú ukracujúcimi právnymi úkonmi alebo nie.

41. Žalobca, na ktorom bolo dôkazné bremeno nepreukázal, že majetok dlžníka pred účinnosťou odporovaných právnych úkonov stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu existujúce pohľadávky voči dlžníkovi a po účinnosti odporovaných právnych úkonov došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti napádaných úkonov sa miera ich uspokojenia znížila. Žalobcom poukazovaný zoznam prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov, zoznam záväzkov, bez ďalšieho nepreukazoval kvalifikované zmenšenie majetku úpadcu, nepreukázal rozsah, stav a hodnotu majetku úpadcu k momentu uskutočnenia, resp. účinnosti napadnutých právnych úkonov kúpnej zmluvy a dohody o započítaní.

42. Okresný súd na žalobcom preukazovaný a zistený skutkový stav aplikoval rozhodné ustanovenia , ktoré aj správnym spôsobom interpretoval, keď kládol dôraz na základnú hmotnoprávnu podmienku odporovacej žaloby, a to podmienku ukrátenia vyplývajúcu z ust. , ktorá pokiaľ nebola preukázaná, tak žalobe žalobcu nemohlo byť vyhovené. Z tohto záveru preto nebol relevantný ani odvolací dôvod žalobcu, že by súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec. Bol správny postup okresného súdu aj v tom, keď v súlade s princípom hospodárnosti súdneho konania, ak nebol preukázaný základný predpoklad odporovateľnosti napádaných právnych úkonov v zmysle ust. , tak nebolo potrebné sa ďalej zaoberať predpokladmi odporovateľnosti v zmysle uplatneného odporovacieho práva podľa ust. .

43. Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd sa s existenciou žalobcom označených ukrátených pohľadávok nevysporiadal, ako aj že neuviedol žiadne presvedčivé dôvody, pre ktoré nie je možné takto označených veriteľov považovať za veriteľov, ktorých pohľadávky boli ukrátené. Ani tento odvolací dôvod žalobcu nebol relevantný. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na Čl. 10 ods. 1 , podľa ktorého strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Podľa aj tohto Čl. 10 ods. 1 , krajský súd poukazuje na postup okresného súdu, ktorý výzvou č.k. - 73 zo dňa 26.02.2018 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného, uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť, za poučenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania v zmysle ust. , . K tejto výzve okresného súdu zaslal vyjadrenie žalobca v podaní zo dňa 19.03.2018, ktoré bolo doručené žalovanému na vyjadrenie a žalovaný zaslal k nemu vyjadrenie v podaní zo dňa 24.04.2018, ktoré vyjadrenie žalovaného zo dňa 24.04.2018 bolo doručené žalobcovi. Až na základe takto doručeného vyjadrenia žalovaného zo dňa 24.04.2018 žalobca v podaní zo dňa 11.05.2018 v rámci svojej dôkaznej povinnosti označil dôkazy a súčasne uviedol zoznam veriteľov (č.l. 168 spisu). Tvrdenia k zoznamu veriteľov uviedol žalobca až v podaní zo dňa 11.05.2018 a tieto žalobcom neboli uvádzané v žalobe a ani v lehote stanovenej okresným súdom vo výzve č.k. - 73 zo dňa 26.02.2018, kde bola stanovená lehota 15 dní od doručenia výzvy na vyjadrenie sa, k uvedeniu ďalších skutočností a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Tvrdenia žalobcu obsiahnuté v podaní zo dňa 11.05.2018 k zoznamu veriteľov tak boli použité po sudcovskej koncentrácii konania, t.j. žalobca nerešpektoval výzvu okresného súdu č.k. - 73 zo dňa 26.02.2018, spojenú so sudcovskou koncentráciou konania, v dôsledku čoho došlo k procesnej preklúzii práva žalobcu v neskoršom štádiu konania uvádzať nové skutkové tvrdenia (dôkazy), ktoré bolo možné použiť skôr, t.j. najneskôr v lehote určenej súdom. Ak žalobca nerešpektoval pokyny okresného súdu, čím došlo k sudcovskej koncentrácii konania, zaniklo jeho oprávnenie predkladať okresnému súdu tvrdenia (dôkazy), ktoré bolo možné predložiť už v skoršom štádiu konania, na základe záväznej výzvy súdu prvej inštancie (primerane uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. zo dňa 26. februára 2019).

44. Nielen vzhľadom k uvedenému krajským súdom, ale aj z dôvodu, že samotný zoznam veriteľov bez ďalšieho, t.j. bez preukázania zložky majetku úpadcu v čase účinnosti odporovaných právnych úkonov a stavu majetku po účinnosti odporovaných právnych úkonov nepreukazuje hmotnoprávnu podmienku, že ide o ukracujúce právne úkony v zmysle ust. , potom nemohol byť relevantný ani odvolací dôvod žalobcu, že sa okresný súd nevysporiadal so zoznamom označených pohľadávok veriteľov.

45. Ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol vyhodnotený ako relevantný, preto krajský súd vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorý ak osobitnými odvolacími dôvodmi žalobcu nebol napadnutý, bol rovnako potvrdený ako vecne správny výrok.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , . V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením za aplikácie ust. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.