Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/291/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobkyne: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX M., zastúpenej Z. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX D., adresa pre doručovanie: E. XX, XXX XX M., proti žalovaným: 1/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, XXX XX M., zastúpenému spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, 2/ U. N., na neznámom mieste, 3/ P. N., na neznámom mieste, 4/ U. N., na neznámom mieste, 5/ K. N., na neznámom mieste, 6/ L. I., na neznámom mieste, 7/ L. I., na neznámom mieste, 8/ X. I., na neznámom mieste, 9/ U. I., na neznámom mieste, 10/ X. I., na neznámom mieste, 11/ U. V., bytom F. XXX, XXX XX Z., 12a/ X. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX M., 12b/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX Z., 12c/ G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX, XXX XX M., 12d/ C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX M., (žalovaní 12a/ - 12d/ ako právni nástupcovia po neb. žalovanom 12/ L. U., naposledy bytom M. XXX), 13/ L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, XXX XX V., ČR, zastúpenej žalovaným 15b/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX M. O. U., 14/ K. X., na neznámom mieste, 15a/ X. B., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 2, XXX XX Z., 15b/ L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/XX, XXX XX M. O. U., 15c/ R. N., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M. XXX, XXX XX Z. (žalovaní 15a/ - 15c/ ako právni nástupcovia po neb. žalovanom 15/ X. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. X, Z.), 16/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX Z., 17/ B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX Z., 18/ U. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX Z., 19a/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX M., 19b/ Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. E. XXXX/X, XXX XX Z. Z., 19c/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX M., (žalovaní 19a/ - 19c/ ako právni nástupcovia po neb. žalovanej 19/ R. L., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XXX, M.), 20/ G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXX XX X. X., 21b/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. nad M. XXX, XXX XX Z., (ako právna nástupkyňa po neb. žalovanej 21/ U. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX/XX, P.), zastúpenej žalovanou 19a/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX M., 22/ M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX Z., 23/ D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX Z., 24/ L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX Z., 25/ R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX Z., 26/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom 1. máje XXXX, XXX XX I. - U., ČR, 27a/ U. V., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX, XXX XX X. U., ČR, 27b/ Mgr. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. XXX, XXX XX M., ČR, 27c/ Ing. U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX X. U., ČR, (žalovaní 27a/ - 27c/ ako právni nástupcovia po neb. 27/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom P. XXX, X. U., ČR), 28/ PaedDr. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX, XXX XX I. - U., ČR, 29/ U. U., bytom Y. XXX/XX, XXX XX Z. - G., ČR, 30/ W. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX M., 31a/ Mgr. V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX L., ČR, zastúpenej žalovaným 29/ a 35/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX, XXX XX Z., ČR, 31b/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX V., ČR, zastúpenému žalovaným 29/ a 35/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Z., ČR, 31c/ I. N., nar. XX.XX.XXXX, t.č. X. M., XXX XX M. - I., ČR, (žalovaní 31a/ - 31c/ ako právni nástupcovia po neb. žalovanej 31/ W. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XXX, ČR), 32/ X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX/XXXX, XXX XX D. - K., ČR, 33/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. F. XX, XXX XX V., 34/ U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX M. XXX, 35/ U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, XXX XX Z., ČR, 36/ X. I., na neznámom mieste, 38/ G. N., na neznámom mieste, 39/ L. N., na neznámom mieste, žalovaní 2/ - 10/, 14/, 36/, 38/, 39/ zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, 817 15

Bratislava, IČO: 17 335 345, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -488 zo dňa 07.11.2017, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -488 zo dňa 07. 11. 2017 vo výrokoch I., II., III. a V. p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti (t. j. vo výroku IV.) zostáva rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. -488 zo dňa 07. 11. 2017 n e d o t k n u t ý .

Žalovaný v rade 1/ má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

Žalovaným v rade 2/ až 39/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely CKN č. 2013/6 - TTP o výmere 2802 m2, zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. M. (výrok I.). Súčasne uložil žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanému v rade 1/ trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom prvoinštančného súdu (výrok II.). Ostatným žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Súčasne súd uložil Slovenskej republike, účtovníčke Okresného súdu Čadca vyplatiť znalečné znalcovi Ing. Vladimírovi Janíkovi, bytom D. XXX/XX, I. vo výške 410,72 Eur priznané uznesením Okresného súdu Čadca č. k. -302 zo dňa 20.10.2016, právoplatným dňa 14.2.2017, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Čadca (výrok IV.). Žalobkyni a žalovanému v rade 1/ tiež uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike, Okresnému súdu Čadca trovy preddavkované štátom titulom znalečného znalcovi Ing. Janíkovi Vladimírovi v celkovej výške 410,72 Eur na základe uznesenia Okresného súdu Čadca č. k. -302 zo dňa 20.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.02.2017, každému z nich vo výške 1, t. j. každý z nich vo výške 205,36 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok V.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. M., zapísanej na LV č. XXX, Katastrálneho úradu Žilina, Správa katastra Čadca, ako CKN parcela č. 2013/6 o výmere 2802 m2 (ďalej aj „sporná nehnuteľnosť“). Zároveň zdôraznil, že predmetom tohto sporu nebola negatórna určovacia žaloba o určenie, že žalovaný 1/ L. U. nie je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti. Predmetom tohto sporu nebola ani pozitívna určovacia žaloba na určenie, že žalobkyňa okrem nehnuteľnosti CKN 2013/6 o výmere 2794 m2, ktorá je aktuálne zapísaná na liste vlastníctva č. XXX na žalovaného 1/ v podiele 1/1, je zároveň výlučnou vlastníčkou aj časti parcely EKN 19888/4 - orná pôda, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. M., z ktorej je vytvorená sporná nehnuteľnosť CKN 2013/6 o výmere 2794 m2, a to v časti rozdielu výmery 2794 m2, ktorá je zapísaná na LV XXX na parcelu CKN 2013/6 tvoriacu predmet sporu a výmerou 2802 m2, ku ktorej žiada v rozsudočnom návrhu (žalobnom petite) žalobkyňa určiť vlastnícke právo (2802 m2 - 2794 m2 = 8 m2). Parcela CKN 2013/6 o výmere 2802 m2 nie je zapísaná na LV č. XXX, kat. úz. M.. 3. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že pôvodne evidenčne bola sporná nehnuteľnosť vedená ako EN parcela č. 19888/4 - roľa o výmere 3327 m2 a pozemnoknižná parcela č. 19888/1 o výmere 565 m2, pozemnoknižná parcela č. 1988/4 o výmere 1132 m2 a pozemnoknižná parcela č. 19888/5 o výmere 1110 m2. Nehnuteľnosť EN parcelu č. 19888/4 o výmere 3327 m2 nadobudla žalobkyňa darom od svojho otca L. P.. Okrem spornej nehnuteľnosti jej otec daroval aj iné nehnuteľnosti. Spornú nehnuteľnosť EN parcelu č. 19888/4 o výmere 3327 m2 užívala žalobkyňa spolu so svojou sestrou neb. K. K. pokojne a nerušene až do roku 1953, kedy od neb. sestry K. K. odkúpila jej podiel. Žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť užívala nerušene až do jej združstevnenia. Svojej sestre X. U., (ktorá je právnou predchodkyňou žalovaného v rade 1/ L. U.), žalobkyňa umožnila túto parcelu užívať tak, že táto

mohla na nej kosiť trávu a vziať si ju; nikdy jej však spornú nehnuteľnosť nedarovala. Otec L. P. zomrel XX.XX.XXXX, no ešte za života podelil medzi svoje deti nehnuteľnosti, ktoré vlastnil. V rámci dedičského konania po tomto poručiteľovi konaného na bývalom Štátnom notárstve v Čadci pod sp. zn. D 580/78 bol deklarovaný faktický stav užívania nehnuteľností tak, ako ich podelil otec počas svojho života ešte v roku 1947. V konaní vedenom pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. právna predchodkyňa žalovaného 1/ - X. U., rod. P., tvrdila, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti EN parcely č. 19888/4. Žalobu však vzala späť, nakoľko bolo preukázané, že vlastníčkou spornej nehnuteľnosti je žalobkyňa. Napriek späťvzatiu žaloby čo do uvedenej nehnuteľnosti a zastaveniu konania vo vzťahu k uvedenej nehnuteľnosti si X. U., rod. P., dala spornú nehnuteľnosť zapísať ako svoje vlastníctvo na list vlastníctva, ktorú a následne previedla na svojho syna - žalovaného v rade 1/. V tom čase už nehnuteľnosť bola evidovaná v katastri nehnuteľností ako CKN parcela č. 2013/6 - trvalé trávne porasty o výmere 2802 m2, teda jednalo sa nehnuteľnosť, ktorá tvorí predmet sporu. Darovacia zmluva uzavretá medzi darkyňou X. U. a žalovaným v rade 1/ bola odvkladovaná na katastri nehnuteľností pod č. V 257/95 dňa 21.02.1995. Keďže v konaní Okresného súdu Čadca sp. zn. X. U. vzala žalobu späť čo do spornej nehnuteľnosti, žalobkyňa podala žalobu na Okresný súd Čadca pod sp. zn. o určenie vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti. Jej žaloba bola však súdom zamietnutá pre nedostatočný okruh strán sporu. Z toho dôvodu podala žalobkyňa žalobu o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti opakovane, na Okresnom súde Čadca, ktorá je aktuálne predmetom tohto sporu a je vedená pod sp. zn. . Žalobkyňa ďalej uviedla, že v roku 1947 bývala s manželom v Českej republike. Otec L. P. chcel, aby sa vrátila domov na Slovensko do M. a preto žalobkyni a jej manželovi daroval pozemky, medzi ktorými bola aj sporná nehnuteľnosť EN parcela č. 19888/4 o výmere 3327 m2. Označená nehnuteľnosť bola prečíslovaná na CKN parcelu č. 2013/6, z ktorej už L. U. (žalovaný 1/) časť odpredal. Momentálna výmera tejto nehnuteľnosti je 2802 m2. Od roku 1947 do roku 1953 žalovaná užívala spornú nehnuteľnosť na polovicu so svojou sestrou K. K.. V roku 1953 však otec L. P. K. K. vydedil. Žalobkyňa od nej jej podiel odkúpila. Otec určil výplatu 8.000,- Kčs, no žalobkyňa jej vyplatila sumu 12.000,- Kčs. Žalobkyňa užívala sporný pozemok užívala až do jeho zabratia do JRD. Sestre X. U. však žalobkyňa dovolila, aby si na spornej nehnuteľnosti kosila trávu a sušila seno. V roku 1992 X. U. vybavovala list vlastníctva a chcela si vybaviť vlastnícke právo aj k spornej nehnuteľnosti EN parcele č. 19888/4 (v konaní pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. ). V tomto konaní X. U. uznala, že sporná nehnuteľnosť patrí žalobkyni R. F., preto žalobu vzala späť a konanie bolo zastavené. Vzdala sa jej v prospech žalobkyne R. F.. Synovec L. U. (žalovaný 1/) sa žalobkyni R. F. ospravedlnil. Otec L. P. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Do svojej smrti na darovaní pozemkov nič nezmenil. Právny zástupca žalobkyne v podaní zo dňa 28.12.2016, doručenom súdu 02.01.2017, uviedol, že sporná nehnuteľnosť bola darovaná žalobkyni otcom L. P. v roku 1947 a jej sestre neb. K. K. spoločne a odvtedy parcelu sestry spoločne užívali až do roku 1953, kedy časť darovacej zmluvy týkajúcej sa neb. sestry K. K. otec zrušil a túto časť daroval žalobkyni R. F. s tým, že určil výplatu jej podielu vo výške 8.000,- Kčs, ktorú mala K. K. vyplatiť. Darovaciu zmluvu v prospech K. K. otec zrušil preto, že dcéra sa nedostatočne stavala k hospodárstvu. Žalobkyňa sama od seba vyplatila K. K. sumu vyššiu vo výške 12.000,- Kčs. Následne užívala celú nehnuteľnosť žalobkyňa výlučne sama až do doby, kedy ju začalo užívať JRD. Po skončení užívania parcely JRD začal svojvoľne nehnuteľnosť užívať žalovaný v rade 1/ L. U.. Žalovaný v rade 1/ síce tvrdil, že spornú nehnuteľnosť daroval otec jeho matke X. U.. Napriek opakovanej žiadosti žalobkyne i jej právneho zástupcu žalovaný v rade 1/ darovaciu zmluvu, preukazujúcu toto jeho tvrdenie do spisu nepredložil. Naviac v tomto podaní žalobkyne zo dňa 30.10.2017 bol len návrh, aby si súd z úradnej moci zadovážil list vlastníctva a zistil, na základe čoho bola na list vlastníctva k spornej nehnuteľnosti zapísaná matka žalovaného 1/ X. U., ktorá nikdy od L. P. túto nehnuteľnosť nenadobudla a zápis jej vlastníctva na príslušnom liste vlastníctva nebol v konaní preukázaný. Iné tvrdenia žalobkyňa ani jej právny zástupca v konaní neprodukovali, a ani nepredložili, prípadne nenavrhli vykonať ďalšie dôkazy. 4. Žalobkyňa predložila do spisu list vlastníctva okolkovaný správou katastra, vyhotovený 03.11.2003, konkrétne LV č. XXX na spornú nehnuteľnosť CKN parcelu č. 2013/6 - trvalé trávne porasty o výmere 2802 m2, kde ako jediný vlastník v podiele 1/1 je zapísaný žalovaný v rade 1/ L. U., ktorú nadobudol na základe darovacej zmluvy č. V 257/95. Keďže z aktuálneho výpisu LV č. XXX na CKN parcelu č. 2013/6 vyplývalo, že táto parcela - trvalé trávne porasty - je zapísaná na výmeru 2794 m2 v porovnaní so žalobkyňou predloženým listom vlastníctva na 2802 m2 a žalobou na 2802 m2. Súd preto vyzval právneho zástupcu žalobkyne, aby predložila aktuálny list vlastníctva č. XXX na spornú nehnuteľnosť CKN parcelu č. 2013/6. Výzva na predloženie aktuálneho listu vlastníctva na spornú nehnuteľnosť, ktorý by bol určený na právne úkony, opatrený pečiatkou katastra, sa nachádza v predvolaní na pojednávanie na deň 07.11.2017, ktoré predvolanie a výzvu prevzal právny

zástupca žalobkyne 30.08.2017. Od 30.8.2017 do 07.11.2017 však nebol žalujúcou stranou súdu predložený aktuálny LV č. XXX, v zmysle uvedenej výzvy. Až v podaní zo dňa 02.11.2017 (t. j. 5 dní pred vytýčeným termínom pojednávania) právny zástupca žalobkyne uviedol, že mu správa katastra odmietla vydať list vlastníctva určený pre právne úkony a že si ho má vyžiadať súd; nepriložil však k tomuto podaniu výzvu, doručenku, odpoveď správy katastra, ktorými by verifikoval svoje tvrdenia a ich pravdivosť. Naviac konajúci súd uviedol, že žalobkyňa k žalobe pripojila okolkovaný list vlastníctva z roku 2013, určený pre právne úkony, v dôsledku čoho uvedené tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne považoval za nevierohodné a nepreukázané. Súd ďalej pri prejednaní sporu vychádzal z výpisu z LV č. XXX z katastrálneho portálu ÚGaK SR na spornú nehnuteľnosť CKN parcelu č. 2013/6 o výmere 2794 m2 a nie o výmere 2802 m2 ako vyplýva z LV č. XXX zo dňa 3.11.2003, ktorý predložila žalobkyňa a ktorý sa nachádza v prílohovej obálke čl. 6 spisu. V tomto smere poukázal aj na ust. , podľa ktorého žalobkyňa má priložiť všetky dôkazy, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť (keď žalobkyňa nepreukázala, že bez svojej viny nemôže takýto dôkaz predložiť), a to aj ust. , podľa ktorého súd nezabezpečuje, nenavrhuje dôkazy okrem tam uvedených, ide o povinnosť strany konania. Žalobkyňa rozpor vo výmere spornej nehnuteľnosti v priebehu konania neodstránila. Spolu so žalobou na č.l. 6 spisu žalobkyňa predložila aj potvrdenie obce Klokočov o neznámych stranách sporu, ktoré v konaní zastupoval Slovenský pozemkový fond. V prílohovej obálke čl. 6 sa nachádza i geometrický plán na spornú nehnuteľnosť CKN parcelu č. 2013/6, ktorý vyhotovil Miroslav Ripel - GEOMER dňa 06.06.2001, aktualizovaný katastrom nehnuteľností dňa 18.07.2011. Z tohto geometrického plánu vyplýva, že bol vyhotovený na zameranie parcely č. 2013/6, nie na určenie vlastníckeho práva, ako aj to, že CKN parcela č. 2013/6 má podľa geometrického plánu výmeru 2802 m2. Ani po vyslovení predbežného právneho názoru súdom, v rozhodujúcich skutkových tvrdeniach právny zástupca žalobkyne nevysvetlil, aký účel mal geometrický plán, keď zápis na LV č. XXX na CKN parcelu č. 2013/6 o výmere 2794 m2 bol realizovaný na základe geometrického plánu. Žaloba v tomto smere postráda rozhodujúce skutkové tvrdenia. Žalobkyňa k žalobe pripojila aj LV č. XXXX zo dňa 03.11.2003 (ku dňu 07.11.2017 neaktuálny) na nehnuteľnosť EKN parcelu č. 19888/4 o výmere 13 m2 - orná pôda, z ktorého súd mal preukázaný okruh strán sporu. Táto nehnuteľnosť však netvorila predmet tohto sporu. Predmetom sporu podľa rozsudočného návrhu (petitu žaloby) bola len nehnuteľnosť CKN parcela č. 2013/6. Iné dôkazy žalobkyňa a jej právny zástupca počas celého konania súdu nepredložili, ani nenavrhli vykonať, 5. Žalovaný v rade 1/ v podaní zo dňa 04.05.2011 vzniesol námietku prekážky rozhodnutej veci, vo vzťahu ku konaniu vednému pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. a z tohto dôvodu navrhol konanie zastaviť. Následne v rámci svojej obrany poprel, že L. P. vydedil svoju dcéru K. K. i to, že R. F. (žalobkyňa) odkúpila od nej podiel. Ak by totiž bola K. K. vydedená, nedostala by od otca žiaden majetok. Tento neexistujúci majetok by R. F. následne nemohla od nej odkúpiť. Ani v dedičskom spise po poručiteľovi L. P. sa neuvádza, že by bola K. K. vydedená. Tieto tvrdenia sú žalobkyne sú preto nepravdivé. Žalobkyňa nikdy spornú nehnuteľnosť neužívala. Najskôr spornú nehnuteľnosť užíval L. P. a po ňom matka žalovaného v rade 1/ - X. U.. Súdne pojednávanie vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. , na ktoré žalobkyňa poukazuje, v ktorom X. U. vzala žalobu späť čo do spornej nehnuteľnosti, automatiky nepreukazuje, že X. U. nebola jej vlastníčkou a že vlastníčkou tejto nehnuteľnosti bola žalobkyňa. X. U. vzala žalobu späť čo do spornej nehnuteľnosti z dôvodu, že v tej dobe bola už staršou osobou a nechcela sa už súdiť, no nie preto, že sa necítila byť vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. L. P. daroval nehnuteľnosť vrátane spornej nehnuteľnosti svojej dcére X. U., rod. P., t.j. právnej predchodkyni žalovaného v rade 1/. Od doby, kedy jej nehnuteľnosť bola darovaná, X. U., rod. P., spornú nehnuteľnosť vždy aj užívala. R. F. (žalobkyňa) má vydelené pozemky na inom mieste. Žalovaný v rade 1/ preto žiadal, aby žalobkyňa predložila súdu zoznam parciel, ktorý je vedený užívateľsky na jej meno. Žalobkyňa a jej právny zástupca však súdu nepredložili evidenčný list užívateľa na parcely EN pred THM, z ktorého by bolo zrejmé, že R. F. bola na tomto evidenčnom liste vedená ako užívateľka. Na pojednávaní dňa 07.11.2017 žalovaný v rade 1/ zotrval na všetkých svojich tvrdeniach a dôkazoch doručených súdu písomne. 6. Žalovaný v rade 1/ navrhol súdu výsluch svedkyne M. N., ktorá bola sestrou žalobkyne a X. U., právnej predchodkyne žalovaného v rade 1/. Súd ju predvolal na termín pojednávania, na ktorý sa menovaná nedostavila. Od vykonania tohto dôkazu však neskôr súd upustil vzhľadom k tomu, že vykonal dokazovanie doslovným prečítaním výpovedí súrodencov žalobkyne a X. U. zo spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. , ktorého predmetom konania bola i sporná nehnuteľnosť. Vyjadrenie uvedených svedkýň teda smerovalo aj k spornej nehnuteľnosti, a to bezprostredne po obhliadke na mieste samom. Takto prečítanú výpoveď súrodencov žalobkyne a X. U. konajúci súd považoval za vierohodnejšiu , keďže bola realizovaná po obhliadke miesta samého a tiež preto, že bola realizovaná v

skoršom časovom období (v porovnaní s rokom 2017, kedy súd rozhodoval vo veci sp. zn. ), kedy mala byť vypočutá uvedená svedkyňa M. N.. Navyše právny zástupca žalovaného v rade 1/ v záverečnom návrhu už ani netrval na výsluchu tejto svedkyne. Zároveň žalovaný v rade 1/ navrhol výsluch svedka L. I., ktorý bol susedom X. U. a býval v susedstve spornej nehnuteľnosti. Tento dôkaz súd prvej inštancie vykonal na pojednávaní dňa 07.11.2017. Z výpovede tohto svedka vyplýva, že spornú svedok nevidel spornú nehnuteľnosť užívať žalobkyňou; túto užívala X. U.. Žalovaný v rade 1/ predložil súdu aj darovaciu zmluvu zo dňa 21.02.1995 č. V 257/95, uzavretú medzi X. U., rod. P. ako darkyňou a L. U. ako obdarovaným, ktorej predmetom sú okrem spornej nehnuteľnosti aj iné nehnuteľnosti. Iné dôkazy žalovaný v rade 1/ ani jeho právny zástupca nenavrhli v spore vykonať. 7. Ostatné strany sporu, vrátane zástupcu neznámych vlastníkov - SPF uviedli, že im nie sú známe okolnosti týkajúce sa predmetu sporu a preto nie sú schopní vyjadriť sa k otázke vlastníctva, či užívania spornej nehnuteľnosti. Všetci zhodne uviedli, že im nie je zrejmé, prečo ich žalobkyňa žaluje. Všetci (vrátane zástupcu SPF) sa vyjadrili tak, že nie je im známe, že by mali byť v tomto spore pasívne legitimovaní, ani na základe akých skutočností, keď ku nehnuteľnosti CKN parcele č. 2013/6 o výmere 2794 m2 je ako vlastník zapísaný len L. U., a nie sú tam však zapísaní ostatní žalovaní. Títo žalovaní nenavrhli, ani nepredložili súdu žiadne dôkazy. 8. Z výpisu z pozemnoknižných vložiek (čl. 44 a nasl. spisu) vyplýva, že k pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 19888 bol ako pôvodný pozemnoknižný spoluvlastník zapísaný otec žalobkyne a právnej predchodkyne žalovaného 1/ (X. U.), L. P.. Aj keď k označenej pozemnoknižnej parcele boli pozemnoknižní spoluvlastníci, vrátane L. P., zapísaní v ideálnych spoluvlastníckych podieloch, v skutočnosti v hmotnoprávnej rovine každý z nich vlastnil reálne vydelené nehnuteľnosti. Dôkazom toho je aj konanie pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. , v ktorom X. U. žiadala určiť do jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosti reálne vydelené, ktoré jej boli darované otcom L. P. v stave EN pred THM, teda v stave reálne vydelených parciel, a nie v ideálnych spoluvlastníckych podieloch. Táto skutočnosť nebola medzi sporovými stranami sporná. Z listu vlastníctva č. XXX, pre kat. úz. M. mal okresný súd preukázané, že k spornej nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu - CKN parcele č. 2013/6

- trvalé trávne porasty o výmere 2794 m2 je ako výlučný vlastník v podiele 1/1 zapísaný žalovaný 1/ L. U. (jeho právnou predchodkyňou bola X. U., rod. P., sestra žalobkyne). Z listu vlastníctva na LV č. XXXX pre kat. úz. M. vyplýva, vo vzťahu k nehnuteľnosti EKN parcele č. 19888/4 - orná pôda sú ako spoluvlastníci zapísaní žalovaní (okrem žalovaného v rade 1/ aj ostatní spoluvlastníci uvedení na uvedenom LV, resp. ich právni nástupcovia). Na čl. 6 spisu je potvrdenie o neznámych, ktorých zastupuje v konaní Slovenský pozemkový fond. Na čl.6 spisu sa nachádza aj geometrický plán, ktorý je zapísateľný v katastri nehnuteľností, je však určený na zameranie, a nie na určenie vlastníckeho práva. Súčasťou spisu je aj zmluva N 473/80, Nz 476/80 - RI 503/80 zo dňa 26.11.1980, na základe ktorej X. U. darovala synovi L. U. rodinný dom č. XX a parcelu EN 19901/2 o výmere 328 m2, LV č. XXX, v kat. úz. M.. Darovacou zmluvou č. V 257/95 zo dňa 21.02.1995, ktorej vklad bol povolený dňa 28.02.1995, X. U., rod. P., darovala synovi L. U. (žalovanému v rade 1/) nehnuteľnosti, ktoré mala zapísané na LV č. XXX, kat. úz. M., vrátane spornej nehnuteľnosti CKN parcely č. 2013/6. Zo spisu príslušnej správy katastra k tejto darovacej zmluve mal súd preukázané, že X. U. bola na LV č. XXX zapísaná ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti CKN parcely č. 2013/6 na základe právnych titulov - rozsudok vo veci a D 580/78. Zo spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. vyplýva, že rozsudok vydaný v tomto spore č. k. -84 zo dňa 14.04.1993 nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.1994. Z jeho vyplýva, že označeným rozsudkom X. U., rod. P., nenadobudla vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti CKN parcele č. 2013/6 o výmere 2794 m2 (predtým EN pred THM parcela č.19888/4). Z uznesenia Okresného súdu Čadca č. k. -82 zo dňa 29.03.1993 mal súd preukázané, že na základe späťvzatia žalobkyne X. U., rod. P., súd konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti EN parcele č. 19888/4, v kat. úz. M. zastavil. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.03.1994. V poslednom odseku jeho odôvodnenia sa uvádza, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti zostalo nevysporiadané a vlastníkmi tejto nehnuteľnosti sú tí istí, ktorí boli pred podaním návrhu. Na základe toho mal súd preukázané, že zápis X. U., rod. P., na spornú nehnuteľnosť CKN parcelu č. 2013/6 (predtým EN parcelu č.19888/4) bol vykonaný na LV č. XXX bez akéhokoľvek právneho titulu. Na liste vlastníctva č. XXX je nesprávne uvedené, že X. U. získala vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti na základe rozsudku č. k. a tiež je nesprávne uvedené, že vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti menovaná získala na základe dedičského rozhodnutia D 580/78. Za popísanej situácie je zrejmé, že X. U. ako nevlastníčka nemohla platne previesť darovacou zmluvou č. V 257/95 zo dňa 21.02.1995, vklad ktorej bol povolený dňa 28.02.1995, vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti CKN parcele č. 2013/6 na svojho syna L. U. (žalovaného v rade 1/), pretože takýto právny úkon je absolútne neplatný pre rozpor s kogentným ustanovením zákona (§ 39

v nadväznosti na , podľa ktorého disponovať platným spôsobom s nehnuteľnosťou môže len vlastník a nie nevlastník. „Nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako mu patrí.“). Žalobkyňa však v prejednávanom prípade nepodala negatórnu určovaciu žalobu o určenie, že žalovaný v rade 1/ nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ale pozitívnou určovacou žalobou sa domáha určenia, že vlastníčkou spornej nehnuteľnosti je práve ona. Vo vzťahu k predmetu sporu súd tieto skutkové závery z uvedeného dôvodu riešil len okrajovo a tieto neboli pre jeho rozhodnutie právne relevantné. Zo znaleckého posudku Ing. Janíka č. 8/2016 mal súd preukázané, že pôvodná parcela EN pred THM bola vedená pod č. 19888/4 o výmere 3327 m2. Z nej boli vytvorené dve parcely, a to EN parcela č. 19888/8 - pasienok o výmere 557 m2 a EN parcela č. 19888/4 - pasienok o výmere 2805 m2. Práve parcela EN 19888/4 o výmere 2850 m2 je identická s CKN parcelou č. 2013/6 o výmere 2794 m2. Nehnuteľnosť EN 19888/4 o výmere 3327 m2 existovala od roku 1964 do roku 1984, kedy bola aj sporná nehnuteľnosť súčasťou označenej parcely. V roku 1984 bola EN parcela č. 19888/4 o výmere 3327 m2 zrušená a stala sa súčasťou honu EN parcely č. 19908. Hranice pôvodnej EN parcely č. 19888/4 boli obnovené geometrickým plánom v roku 1991, t.j. v čase podania žaloby vo veci . Do družstva bola sporná nehnuteľnosť pojatá od roku 1984 do 31.05.1991. V dodatočnom prejednaní dedičstva po poručiteľovi L. P. EN parcela č. 19908 (číslovanie počas HTUP), nebola prejednaná, ale len parcely č. 19901/2/3/1 a č. 19902/1. Z dedičského spisu bývalého Štátneho notárstva Čadca sp. zn. D 531/93 po L. P. vyplýva, že poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z tohto rozhodnutia v ňom vydaného vyplýva, že polovicu parcely č. 19902/2

- pasienok o výmere 3387 m2 získala R. F., a že X. P. i R. F. získali len poľnohospodársku pôdu v neidentickom stave. Z výsluchu súrodencov v konaní pred Okresným súdom Čadca sp. zn. však vyplynulo, že otec L. P. svoje deti -súrodencov podelil s nehnuteľnosťami a výplatou ešte počas života. Dedičské rozhodnutie po ňom bolo preto len deklarovaním ústnych darovacích zmlúv, ktoré pred jeho smrťou prebehli. Z rozhodnutia Okresného súdu Čadca vo veci sp. zn. a z pripojeného spisu mal súd preukázané, že žalobkyňa R. F. podala na súd žalobu 01.10.2001 o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Jej žaloba bola zamietnutá pre nedostatočný okruh strán sporu. Žalobkyňa preto opakovane podala žalobu o určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. . Zo spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. vyplýva, že žalobkyňa X. U., rod. P., podala na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Stranou sporu bola aj jej sestra - R. F. (žalobkyňa). Predmetom uvedeného konania bola aj sporná nehnuteľnosť EN parcela č. 19888/4 (totožná s CKN parcelou č. 2013/6). Vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti X. U.alobu zobrala späť, v dôsledku čoho bolo konanie v predmetnej časti právoplatne zastavené. Rozsudkom v označenej sporovej veci sa preto X. U. nestala vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Zo spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. , najmä zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.03.1992 čl. 21 spisu, zápisnice z ohliadky na mieste samom zo dňa 09.06.1992 čl. 33 spisu, zápisnice o pojednávaní zo dňa 09.07.1992 čl. 41, zápisnice o pojednávaní zo dňa 23.09.1992 čl. 55 spsiu, ktoré sudkyňa na pojednávaní vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. doslovne prečítala, že po ohliadke na mieste samom sa k spornej nehnuteľnosti (EN parcele č. 19888/4, ktorá je totožná s CKN parcelou č. 2013/6), vyjadrovali X. U., rod. P., ktorá tvrdila, že táto nehnuteľnosť jej bola v roku 1947 darovaná otcom L. P.. Rovnaké tvrdenia však produkovala aj R. F., ktorá tvrdila, že jej otec L. P., jej v roku 1947 spornú nehnuteľnosť daroval. Na pojednávaní konanom dňa 09.07.1992 žalobkyňa pripustila, že táto nehnuteľnosť nebola darovaná otcom len jej, ale v časti bola darovaná aj pani K., ktorú ona vyplatila. K. K. uviedla, že spornú nehnuteľnosť dostala vydelenú ona. Nakoko však odišla preč, otec ju daroval X. U.. R. F. ju však neužívala. Rovnako U. F. uviedla, že nehnuteľnosť bola darovaná otcom pani K. a po jej odchode z danej lokality R. F. nehnuteľnosť neužívala. M. N. uviedla, že nehnuteľnosť bola vydelená pani K. a po jej odchode X. U.. K. vyplácala U.. Z uvedených výpovedí tak konajúci súd nemal preukázané tvrdenie žalobkyne, že spornú nehnuteľnosť jej daroval otec L. P. v roku 1947 v celom rozsahu. Napriek výzve súdu žalobkyňa v priebehu konania nepredložila súdu evidenčné listy užívateľov parciel EN pred THM, ktorými by preukázala, že užívateľkou spornej nehnuteľnosti bola práve ona. Z uvedených dôkazov okresný súd nemal teda preukázané jednak tvrdenie žalobkyne o tom, že je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, ani jej tvrdenie, že výlučne ona sama užívala spornú nehnuteľnosť. Iné dôkazy počas celého konania žalobkyňa v spore neprodukovala. 9. Vo vzťahu k námietke žalovaného v rade 1/, že prejednaniu tohto sporu bráni prekážka res iudicatae, okresný súd zdôraznil, že túto podmienku konania súd skúma z úradnej moci vo vzťahu ku všetkým súdnym konaniam, t.j. nielen vo vzťahu ku konaniu, ktoré navrhol skúmať právny zástupca žalovaného v rade 1/. Súd preto prekážku právoplatne rozhodnutej veci skúmal vo vzťahu k obidvom konaniam Okresného súdu Čadca sp. zn. a sp. zn. . Existenciu prekážku právoplatne

rozhodnutej veci však súd nemohol skúmať a ustáliť bez vzájomnej identifikácie spornej nehnuteľnosti CKN parcela č. 2013/6 na stav EN pred THM vzhľadom k tomu, že vo veci sp. zn. súd rozhodol o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v stave EN pred THM. Bez vzájomnej identifikácie súd nemohol ustáliť, či rozsudkom vo veci sp. zn. bolo/nebolo rozhodnuté o vlastníckom práve aj vo vzťahu k nehnuteľnosti CKN parcele č. 2013/6, ktorá zároveň tvorila predmet sporu vo veci sp. zn. . Zo znaleckého posudku vyplýva, že CKN parcela č. 2013/6 je identická s parcelou EN pred THM 19888/4, vo vzťahu ku ktorej žalobkyňa X. U. v konaní sp. zn. zobrala žalobu späť a konanie bolo zastavené. Rozsudok vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. preto neurčil X. U. za vlastníčku EN parcely č.19888/4, ktorá je identická so spornou nehnuteľnosťou CKN parcela č. 2013/6. Pre konanie v aktuálne prejednávanej veci sp. zn. tak rozsudok vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. netvorí prekážku veci rozhodnutej. Takouto prekážkou nie je ani rozhodnutie vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. , kde žalobkyňa R. F. žiadala určiť vlastnícke právo k totožnej nehnuteľnosti CKN parcele č. 2013/6, nakoľko jej žaloba bola zamietnutá len z dôvodu nedostatočného okruhu strán sporu. Žalobu o určenie vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti vo veci Okresného súdu Čadca sp. zn. žalobkyňa podala s dostatočným okruhom strán sporu, preto aj v tomto prípade sa nejedná o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Nadväzne na to uznesením č. k. -299 zo dňa 16.09.2016, právoplatným dňa 14.02.2017, konajúci súd zamietol návrh žalovaného v rade 1/ na zastavenie konania vedeného pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). 10. Ďalej súd skúmal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v tomto spore. Predmetom tohto sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti CKN parcele č. 2013/6 o výmere 2794 m2, zapísanej na LV XXX, kat. úz. M., ktorého výlučný vlastník je L. U. - žalovaný v rade 1/ v podiele 1/1. Iba on je preto pasívne legitimovanou osobou v tomto konaní. Právny zástupca žalobkyne v priebehu tohto konania neprodukoval žiadne rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy, na základe ktorých by preukázal pasívnu vecnú legitimáciu ostatných žalovaných (t.j. žalovaných v rade 2/ až 39/), ktorí nie sú zapísaní na LV č. XXX pre k.ú. M. ako vlastníci, resp. spoluvlastníci k nehnuteľnosti CKN parcele č. 2013/6. Títo sú zapísaní len ako spoluvlastníci k nehnuteľnosti EKN parcele č. 19888/4 na LV č. XXXX pre k.ú. M., z ktorej bola sporná nehnuteľnosť CKN parcela č. 2013/6 vytvorená. Nehnuteľnosť CKN parcela č. 2013/6 však nemá byť ešte len zapísaná na list vlastníctva v rámci určovacieho konania, ale táto už je na list vlastníctva č. XXX zapísaná na žalovaného v rade 1/ ako výlučného vlastníka. Z toho vyplýva záver, že žalobkyňa bezdôvodne žalovala spoluvlastníkov zapísaných na LV č. XXXX na EKN parcelu č. 19888/4, t. zn., že s výnimkou žalovaného 1/, ostatní žalovaní nie sú v spore pasívne vecne legitimovaní. Z uvedeného dôvodu prvoinštančný súd zamietol žalobu voči žalovaným v rade 2/ až 39/. 11. Vychádzajúc z ust. a (citovaných v napadnutom rozhodnutí) okresný súd dospel k záveru, že žalobkyňa v tomto spore nepreukázala titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Jej žaloba bola pozitívnou určovacou žalobou. Bolo preto povinnosťou žalobkyne v konaní preukázať titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti CKN parcele č. 2013/6 - trvalé trávne porasty o výmere 2794 m2, zapísanej na LV č. XXX, kat. úz. M.. Žalobkyňa však neuniesla dôkazné bremeno v spore. Nepredložila totiž do spisu písomnú darovaciu zmluvu od otca L. P. na spornú nehnuteľnosť CKN parcelu č. 2013/6 (predtým EN parcelu č. 19888/4). Keďže sa jedná o nehnuteľnosť, pre platnosť darovacej zmluvy je nevyhnutná písomná forma. Za situácie, keď žalobkyňa nepredložila súdu písomnú darovaciu zmluvu a tvrdila existenciu ústnej darovacej zmluvy z roku 1947, prihliadnuc na dôkazy produkované v spore žalobkyňou, najmä výpovede súrodencov žalobkyne zo spisu Okresného súdu Čadca sp. zn. okresný súd dospel k záveru, že v prejednávanom prípade nemal preukázanú ani existenciu ústnej darovacej zmluvy od otca L. P. v roku 1947 k nehnuteľnosti EN parcele č. 19888/4. Aj v prípade, ak by žalobkyňa v konaní bola preukázala, že jej otec ústnou darovacou zmluvou v roku 1947 spornú nehnuteľnosť daroval, táto zmluva sama o sebe nemôže byť platným titulom nadobudnutia vlastníckeho práva podľa . K neplatnému titulu nadobudnutia vlastníckeho práva (ústnej darovacej zmluve) žalobkyňa netvrdila rozhodujúce skutkové tvrdenia a dôkazy, o tom že nehnuteľnosť získala do vlastníctva vydržaním. To znamená, že žalobkyňa v tomto spore neprodukovala konkrétne tvrdenia, dôkazy, kedy vstúpila do držby spornej nehnuteľnosti, kedy bola jej držba prerušená, (na základe akých konkrétnych tvrdení a dôkazov), a tiež, uplynutím akej konkrétnej vydržacej lehoty považovala svoje vlastnícke právo za vydržané. Zároveň bola žalobkyňa povinná tvrdiť a preukázať dobromyseľnosť a nerušenosť svojej držby počas plynutia zákonom stanovenej vydržacej lehoty. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť má žalobkyňa, a nie súd. Na základe uvedených skutočností, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v tomto spore neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že je výlučnou

vlastníčkou spornej nehnuteľnosti CKN parcely č. 2013/6 - trvalé trávne porasty o výmere 2794 m2 v k.ú. M. a že vlastnícke právo získala v roku 1947 darovacou zmluvou od svojho otca L. P.. Jej rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré smerovali k tomu, že žalovaný v rade 1/ je na liste vlastníctva na spornú nehnuteľnosti nesprávne zapísaný, boli síce pravdivé, no predmetom sporu nebola negatórna určovacia žaloba na určenie, že žalovaný v rade 1/ nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ale predmetom sporu bola v posudzovanom prípade pozitívna určovacia žaloba o určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Povinnosťou žalobkyne bolo preto produkovať tvrdenia a dôkazy k tejto pozitívnej určovacej žalobe a preukázať svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti. Ak aj žalovaný v rade 1/ nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, z uvedeného automaticky (t.j. bez ďalších tvrdení a dôkazov) neznamená, že jej je vlastníčkou žalobkyňa. Nesporné bolo len to, že pôvodným vlastníkom spornej nehnuteľnosti bol otec L. P., ktorý mal viac detí, z čoho (logicky) nevyplýva záver, že ak nie je vlastníkom X. P. (L. U.), tak jej vlastníčkou je len žalobkyňa, a nie ostatní súrodenci, resp. niekto z ostatných súrodencov. 12. Súd prvej inštancie súčasne dospel k záveru o absencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, nakoľko v hmotnoprávnej rovine nezistil vlastnícke právo žalobkyne a z toho dôvodu nezistil rozpor medzi hmotnoprávnym stavom vlastníctva žalobkyne a formálnym zápisom vlastníckeho práva na LV č. XXX pre k.ú. M. na L. U. k CKN parcele č. 2013/6 ( ). V nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.03.2016 nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ak je rozsudočný návrh nevykonateľný. Za situácie, kedy z LV č. XXX, pre k.ú. M. vyplýva, že sporná nehnuteľnosť CKN parcela č. 2013/6 o výmere 2794 m2, potom v katastri nehnuteľností je nevykonateľný a nezapísateľný rozsudočný návrh na určenie vlastníckeho práva k parcele CKN parcela č. 2013/6 o výmere 2802 m2 ( , katastrálny zákon). Za vykonateľnosť, zapísateľnosť zodpovedá žalobkyňa ako „pán sporu“ a súd vykonateľnosť skúma „ex offo“. Nie je daný naliehavý právny záujem na určení, ak je rozsudok v časti alebo v celku nevykonateľný ako v tomto prípade, kedy je nevykonateľný a nezapísateľný v časti, ktorá sa týka rozdielu vo výmere spornej nehnuteľnosti medzi výmerou 2802 m2, ktorú v žalobe požaduje žalobkyňa a výmerou 2794 m2, ktorá je na spornú nehnuteľnosť zapísaná na označenom liste vlastníctva. Naliehavý právny záujem na určení nie je v danom prípade daný ani z toho dôvodu, že žalobkyňa neuviedla právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva vo vzťahu k rozsudočnému návrhu, teda vo vzťahu k nehnuteľnosti CKN parcele č. 2013/6, ku ktorej uviedla len titul nadobudnutia - ústna darovacia zmluva v roku 1947. Ústna darovacia zmluva je neplatným právnym titulom vzhľadom k tomu, že ide o nehnuteľnosť, ktorá vyžaduje pre platnosť právnych úkonov písomnú formu pod sankciou neplatnosti právnych úkonov. Keďže ďalší titul nadobudnutia k predmetu sporu, t.j. spornej nehnuteľnosti žalobkyňa neuviedla (napr. vydržanie), potom súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuviedla právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva vo vzťahu k rozsudočnému návrhu - petitu, v dôsledku čoho nie je daný naliehavý právny záujem na podaní takejto určovacej žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.04.2012 a sp. zn. , R 55/2009). Súd teda prioritne skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na takomto určení a pri konštatácii jeho absencie žalobu zamietol. Nebolo by preto hospodárne pokračovať ďalej v dokazovaní vo veci samej. Pre úspešnosť žaloby musia byť kumulatívne splnené všetky podmienky konania vrátane nerozlučného okruhu strán sporu. V súdenom prípade však neboli splnené podmienky pre určenia vlastníckeho práva (titul nadobudnutia vlastníckeho práva, naliehavý právny záujem na určení), čo viedlo konajúci súd k zamietnutiu žaloby žalobkyne. Za situácie, keď súd žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, považoval už za nadbytočné a nehospodárne skúmať ďalej nerozlučný okruh strán sporu. K odňatiu práv na strane žalovaných by došlo len v tom prípade, keď by súd žalobe vyhovel. Naviac - pasívne legitimovaným subjektom bol len žalovaný v rade 1/. Ostatní žalovaní v spore neboli pasívne legitimovanými subjektmi. 13. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil ust. a a s konštatovaním, že priznal žalovanému v rade 1/ nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalobkyni, ktorá v spore úspech nemala, a to v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom prvoinštančného súdu (nesprávne označeného ako prvostupňového - poznámka odvolacieho súdu). Úspešnou stranou konania boli aj ostatní žalovaní, vrátane SPF, ktorí si však nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni neuplatnili, a preto konajúci súd vyslovil, že ostatným žalovaným náhradu trov konania nepriznal. 14. Znalečné znalcovi Ing. Vladimírovi Janíkovi, D. XXX/XX, I. vo výške 410,72 Eur bolo priznané uznesením Okresného súdu Čadca č. k. -302 zo dňa 20.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.2.2017. Súd uložil účtovníčke Okresného súdu Čadca vyplatiť znalečné z

rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Čadca a zároveň zaviazal žalobkyňu i žalovaného 1/ nahradiť Slovenskej republike, Okresnému súdu Čadca trovy preddavkované štátom titulom znalečného, každému v rozsahu 1, teda každý vo výške 205,36 Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal pritom zo záveru, že základný spor bol vedený medzi žalobkyňou a jediným pasívne legitimovaným subjektom, ktorým bol žalovaný v rade 1/; ostatní žalovaní však neboli v spore pasívne legitimovaní a to bol ďalší dôvod, pre ktorý súd vo vzťahu k ostatným žalovaným žalobu zamietol. Otázka res iudicata je otázkou, ktorú súd skúma z úradnej moci v každom štádiu konania a táto teda skúmaná tak v záujme žalobkyne, ako aj žalovaného 1/. Prekážku res iudicata namietal len vo vzťahu k jednému konaniu, čo však nie je možné, pretože súd prekážku právoplatne rozhodnutej veci musí skúmať vo vzťahu ku všetkým konaniam, ktoré by prichádzali do úvahy, tak ako tomu bolo v tomto prípade. Z toho dôvodu súd rozhodol tak, že trovy preddavkované štátom budú vyplatené z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Čadca s tým, že obidve strany konania (žalobkyňa aj žalovaný 1/) zaplatia, každý v rozsahu jednej polovice trovy štátu. Zaplatením týchto trov konania sa stávajú trovami strany konania, teda trovami žalobkyne, resp. žalovaného 1/, ktorí si ich môžu uplatniť v rámci náhrady trov konania voči neúspešnej strane konania.

15. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho výrokom I. a II., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci v napadnutej časti okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; eventuálne sa domáhala jeho zmeny tak, že jej žalobe bude vyhovené. 16. Odvolateľka zotrvala na svojej argumentácii prezentovanej v prvoinštančnom konaní o tom, že sporná nehnuteľnosť jej bola darovaná ešte v roku 1947 otcom L. P., zomrelým XX.XX.XXXX. Od toho času žalobkyňa predmetnú nehnuteľnosť nerušene vlastnila a užívala až do nútenej kolektivizácie. K. K., ktorá bola sestrou žalobkyne a spolu obdarovanou, otec L. P. vydedil a žalobkyňa jej vyplatila odstupné v sume 12.000,- Kčs. Zároveň žalobkyňa dovolila svojej sestre X. U., aby si na spornej nehnuteľnosti kosila trávu a sušila seno, t. j. dovolila jej užívať trávny porast, no nie predmetnú nehnuteľnosť ako takú. V období rokov 1984 - 1991 bola predmetná nehnuteľnosť nútene kolektivizovaná. X. U. v roku 1992 si okrem iných nehnuteľností chcela zapísať vlastníctvo aj k spornej nehnuteľnosti. V následnom konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. však uznala, že predmetná nehnuteľnosť je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, a preto žalobu vzala späť. Žalovaný v rade 1/ sa žalobkyni ospravedlnil, no začal predmetnú parcelu bez právneho titulu užívať. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy zo zbierky listín Úradu geodézie, kartografie a katastra SR tak, ako to výslovne navrhovala (jednalo sa o listiny zaknihované pred rokom 1990). Ustanovenie pritom výslovne umožňuje aj bez návrhu súdu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. Žalobkyňa predložila súdu listinné dôkazy, konkrétne urovnanie majetkovej záležitosti zo dňa 24.11.1968, ako aj rozhodnutie o dedičstve po poručiteľovi L. P. z roku 1978, ktoré okresný súd vo svojom rozhodnutí nespomenul. Žalobkyňa preto zotrvala na svojej argumentácii, že práve týmito dôkazmi preukázala právny titul nadobudnutia predmetnej nehnuteľnosti. Naviac prvoinštančný súd neprihliadol k písomnému vyjadreniu i návrhu žalobkyne zo dňa 28.12.2016 a túto jej „výpoveď“ vôbec nezobral pri svojom rozhodovaní do úvahy. Odvolateľka ďalej namietala, že okresný súd nevykonal ani dôkazy výpoveďou súrodencov žalobkyne a X. U., v dôsledku čoho boli porušené jej procesné práva. Žalobkyňa totiž nebola s výpoveďou týchto svedkov konfrontovaná a bolo jej odoprené právo položiť im otázky. Napokon žalobkyňa namietala i otázku vierohodnosti týchto výpovedí, ktoré boli súdu predložené len v písomnej forme, ako aj spôsob hodnotenia týchto dôkazov konajúcim súdom. Akcentovala, že časové hľadisko má svoj význam v trestno-právnom konaní, no v prípade určovacej žaloby nemá žiadne opodstatnenie, naopak plynutím času relevantné informácie len pribúdajú. Zároveň odvolateľka uviedla, že svedectvo svedka L. I. je vo vzťahu k predmetu sporu bezpredmetné, keďže podmienkou vlastníctva akejkoľvek nehnuteľnosti nie je skutočnosť, či niekto na spornej nehnuteľnosti vlastníka videl alebo nevidel. Takéto hodnotenie dôkazov by prinieslo právnu neistotu do drvivej väčšiny vlastníckych vzťahov. Žalovaný v rade 1/ tiež predložil súdu darovaciu zmluvu zo dňa 21.02.1995, ktorej vklad bol povolený pod č. V 257/95, na základe ktorej nadobudol spornú nehnuteľnosť od X. U.. Napriek žiadosti žalobkyne žalovaný už nepredložil do spisu nadobúdací titul jeho právnej predchodkyne X. U. (darkyne). Práve nadobúdací titul X. U. je kľúčovým dôkazom, ktorý by mohol vyvrátiť/potvrdiť oprávnenosť žaloby podanej žalobkyňou. Je teda zrejmé, že okresný súd nemohol pri svojom rozhodovaní vychádzať zo správne zisteného skutkového stavu veci a tento následne nemohlo správne posúdiť. Súd prvej inštancie tiež vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyňa nepodala v tejto veci negatórnu určovaciu žalobu na určenie, že žalovaný v rade 1/ nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ale predmetom tohto sporu je pozitívna určovacia žaloba. Toto je však zásadná otázka, ktorú mal podľa názoru žalobkyne

prvoinštančný súd riešiť, keďže je to práve súd, ktorý pozná právo. Súd mal preto žalobkyňu v tomto zmysle poučiť, keďže ona nie je znalá práva a práve preto si zvolila na zastupovanie v tomto konaní právneho zástupcu (advokáta - poznámka odvolacieho súdu), ktorý ju však tiež o tejto skutočnosti nepoučil. Hoci žalobkyňa vykonala všetko pre to, aby bola zastupovaná na základe právnej erudície, nemala povedomie o rozdielnosti procesného prístupu k týmto inštitútom. Žalobkyňa túto skutočnosť vníma ako nerovný prístup ku svojim procesným právam a porušenie garantovaného práva na spravodlivý súdny proces. 17. Pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v rade 2/ až 39/ v tomto spore žalobkyňa odôvodňovala práve zo skutočnosti, že vlastnícke právo X. U. k spornej nehnuteľnosti nevzniklo, keďže nie je k dispozícii nadobúdací titul, na základe ktorého by toto jej právo vzniklo. Právny úkon, na základe ktorého došlo k zápisu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, preto žalobkyňa považuje za absolútne neplatný. Odvolateľka zotrvala na tom, že nad rámec akýchkoľvek pochybností preukázala právny titul vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a zároveň konštatovala, že v prejednávanej veci boli porušené jej procesné práva pri zabezpečovaní, vykonaní a hodnotení dôkazov súdom prvej inštancie.

18. Žalovaný v rade 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne si uplatnil voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 19. V úvode svojho vyjadrenia žalovaný citoval ust. a konštatoval, že z obsahu opravného prostriedku žalobkyne nevyplýva ani jeden odvolací dôvod uvedený v označenom zákonnom ustanovení pod písmenami a/ až h/. Odvolanie žalobkyne zároveň nie je zrozumiteľné. Z dokazovania vykonaného v prejednávanej veci je však zrejmé, že žalobkyňa nepreukázala, že by jej otec L. P. spornú nehnuteľnosť akýmkoľvek spôsobom previedol na R. F.. Naopak, v konaní bolo preukázané, že otec L. P. spornú nehnuteľnosť daroval svojej dcére X. U., rod. P., t. j. právnej predchodkyni žalovaného v rade 1/, čo potvrdili vo svojej výpovedi i svedkyne M. N. i ďalšia sestra žalobkyne K. K. v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. . Neobstojí ani námietka žalobkyne o nevykonaní dôkazu výpoveďou jej súrodencov. Je totiž zrejmé, že na pojednávaní konanom dňa 07.11.2017 právny zástupca žalobkyne na ich výsluchu už netrval. Aktuálne tvrdenie žalobkyne o potrebe výsluchu týchto svedkov je preto právne irelevantné. Z výsluchu strán sporu vyplýva, že spornú nehnuteľnosť užívala do dávnej minulosti po svojom otcovi X. U. - právna predchodkyňa žalovaného v rade 1/ a žalobkyňa ju nikdy neužívala. Je teda zrejmé, že v prejednávanej veci nebol ničím preukázaný akýkoľvek vzťah žalobkyne k spornej nehnuteľnosti.

20. Žalovaní v rade 2/ až 39/ zostali v odvolacom konaní nečinní.

21. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaného v rade 1/ sa písomne nevyjadrila.

22. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) rozsudok okresného súdu podľa vo veci samej (výrok I.), ako aj v závislých výrokoch o trovách konania (výroky II., III.) a trovách štátu (výrok V.) ako vecne správny potvrdil.

23. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a až na výnimky uvedené ďalej sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. až . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

24. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobkyne formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.

25. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS

252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov ( ), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobkyne k nevykonaniu ňou navrhnutých dôkazov a spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobkyne zamietol, pričom so svojím záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie veľmi podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaného okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

26. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným v rade 1/ až 39/ určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti CKN parc. č. 2013/6 - trvalé trávne porasty o výmere 2802 m2, zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. a obec M., na ktorom je ako jej výlučný vlastník v podiele 1/1 aktuálne zapísaný žalovaný v rade 1/ L. U., rod. U., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, M.. Ako titul jej nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva č. V 257/95.

27. Primárne odvolací súd konštatuje, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení v zmysle ust. . Žalobkyňa sa v súdenej veci domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej ako vlastník je v katastri nehnuteľností zapísaný aktuálne žalovaný v rade 1/. Ak sa teda žalobkyňa domáha, aby bola zapísaná ako vlastník spornej nehnuteľnosti na príslušný list vlastníctva, má jednoznačne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zmenu tohto zápisu môže totiž žalobkyňa dosiahnuť jedine pozitívnym určovacím výrokom súdu v tomto konaní. Na uvedenom závere odvolacieho súdu nič nemení ani rozdiel vo výmere spornej nehnuteľnosti, na ktorú poukazoval súd prvej inštancie v odôvodní svojho rozhodnutia. Výmera nehnuteľnosti nej je totiž záväzným údajom katastra.

28. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia však správne konštatoval, že tvrdenia prezentované žalobkyňou v spore o tom, že sporná nehnuteľnosť jej bola darovaná otcom L. P. v roku 1947, odkedy túto nehnuteľnosť nerušene vlastnila a užívala až do nútenej kolektivizácie v období rokov 1984-1991, ako aj tvrdenie, že jej sestru K. K., (ktorá bola spoluobdarovanou), otec vydedil a žalobkyňa jej vyplatila odstupné v sume 12.000,- Kčs, zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Rovnako tak v konaní nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne o tom, že svojej sestre (právnej predchodkyni žalovaného v rade 1/) X. U. dovolila, aby na spornej nehnuteľnosti kosila trávu a sušila seno pre vlastnú potrebu, no nie túto nehnuteľnosť užívať. Správnym je tiež záver konajúceho súdu o tom, že späťvzatie žaloby X. U. v konaní vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. automaticky nepreukazuje, že vlastníčkou sporných nehnuteľností je žalobkyňa. V označenej sporovej veci totiž nebolo vydané meritórne rozhodnutie (rozsudok), v ktorom by súd vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti žalobe vyhovel alebo žalobu zamietol. Zároveň však okresný súd v bode 7. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol podrobné informácie z tohto sporového konania, vrátane výpovedí samotnej žalobkyne i právnej predchodkyne žalovaného v rade 1/ X. U., rod. P. a dospel k

záveru, že ani výpoveďami súrodencov žalobkyne nebolo preukázané tvrdenie žalobkyne, že spornú nehnuteľnosť jej daroval L. P. v roku 1947 v celom rozsahu. Zároveň žalobkyňa v priebehu konania nepredložila súdu evidenčné listy užívateľov parciel EN pred THM, ktorými by bola preukázala, že bola užívateľkou spornej nehnuteľnosti. Za popísaného skutkového stavu je zrejmé, že konajúci súd nemal v tomto spore preukázané jednak tvrdenie žalobkyne o tom, že je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, a ani jej tvrdenie, že spornú nehnuteľnosť užívala výlučne sama. Žiadne iné dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení žalobkyňa v konaní neprodukovala.

29. Okresný súd správne vyhodnotil i otázku absencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaných 2/ až 39/ v tomto spore. Z listu vlastníctva k spornej nehnuteľnosti (LV č. XXX pre kat. úz. a obec M.) totiž vyplýva, že ako vlastník je na ňom zapísaný len žalovaný v rade 1/ v podiele 1/1. 30. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je totiž imanentnou súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (teraz strany sporu) v hmotno-právnom vzťahu (niekedy aj v procesno-právnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 18.01.2012). Z obsahu žaloby je však zrejmé, že v nej označení žalovaní 2/ až 39/ nie sú zapísaní na liste vlastníctva ako spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Nemajú teda žiaden právny vzťah k prejednávanej veci, a preto voči nim žaloba nemôže byť dôvodná.

31. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ), o čom bola žalobkyňa zo strany okresného súdu riadne poučená. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 32. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. 33. Žiada sa dodať, že skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie ). V civilnom procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

34. Neobstojí ani námietka odvolateľky, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz zbierkou listín na príslušnom Úrade geodézie, kartografie a katastra SR týkajúce sa spornej nehnuteľnosti zaknihované pred rokom 1990. Je potrebné zdôrazniť, že zbierka listín príslušného katastra nehnuteľností nie je dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, tak ako to uvádza odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku. Potom je zrejmé, že nebolo povinnosťou okresného súdu v súlade s ust. takýto dôkaz vykonať z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno v spore mala žalobkyňa. Zároveň platí, že možnosť navrhovania dôkazov je spojená s princípom dôkazného bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli strany sporu, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy.

35. Tvrdenie žalobkyne o tom, že predložila súdu do spisu listinný dôkaz označený ako urovnanie majetkovej záležitosti zo dňa 24.11.1968, je v rozpore s obsahom spisového materiálu. Zároveň zo zápisnice o súdnom pojednávaní konanom dňa 07.11.2017 jednoznačne vyplýva, že okresný súd sa oboznámil i s dedičským rozhodnutím bývalého štátneho notárstva v Čadci sp. zn. D 580/78 po poručiteľovi L. P. a zároveň poukázal na to, že v tomto rozhodnutí nebola sporná nehnuteľnosť prejednaná. Rovnako nemožno súhlasiť ani s odvolaním žalobkyne, že konajúci súd neprihliadal na jej písomné vyjadrenie a návrh zo dňa 28.12.2016, ktoré došlo na okresný súd dňa 30.12.2016 (č.l. 342 - 343). Tieto tvrdenia žalobkyne konajúci súd uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, pričom konštatoval, že všetky zostali len v rovine ničím nepodložených tvrdení. Vo vzťahu k predmetu sporu zostalo tak vlastnícke právo žalobkyne k spornej nehnuteľnosti nepreukázané. K námietke žalobkyne o nevykonaní ňou navrhnutých dôkazov okresným súdom výpoveďou súrodencov žalobkyne a X. U., odvolací súd poukazuje na svoju predchádzajúcu argumentáciu v bode 25. odôvodnenia tohto rozhodnutia. Vyplýva z nej, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ), a nie strán sporu. Ako už bolo uvedené vyššie, prvoinštančný súd však v bode 7. odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol podrobné informácie zo sporového konania vedeného na Okresnom súde Čadca pod sp.zn. , vrátane výpovedí samotnej žalobkyne i právnej predchodkyne žalovaného v rade 1/ X. U., rod. P., ktoré boli autentickejšie, než ako keby ich vykonal teraz v tomto súdnom konaní. Ani hodnotenie svedeckej výpovede L. I. žalobkyňou, resp. jej nesúhlas s hodnotením tohto dôkazu konajúcim súdom, nie je na mieste. Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 dohovoru nepatrí totiž ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ).

36. Žalovaná zhodne ako v konaní pred súdom prvej inštancie i v rámci odvolacieho konania zopakovala svoju argumentáciu, že žalovaný v rade 1/ predložil súdu darovaciu zmluvu zo dňa 21.02.1995, ktorá bola odvkladovaná pod č. V 257/95, ktorou mal nadobudnúť spornú nehnuteľnosť od X. U.. X. U. však nepredložila do spisu napriek žiadosti žalobkyne nadobúdací titul vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá by mohla vyvrátiť/potvrdiť oprávnenosť žaloby žalobkyne. V danej súvislosti sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predmetom tohto sporu nebola negatórna žaloba o určenie, že žalovaný v rade 1/ nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, a preto akékoľvek dokazovanie v tomto smere by bolo v rozpore s hospodárnosťou konania. Ak by aj žalovaný v rade 1/ nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, to automaticky neznamená že jej vlastníčkou je žalobkyňa. Ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, L. P. mal viac detí a v dedičskom konaní po uvedenom poručiteľovi sporná nehnuteľnosť nebola prejednaná.

37. Nedôvodnou je i odvolacia námietka žalobkyne o tom, že súd pozná právo, a preto ju mal poučiť o tom, akú má podať žalobu, keďže ona nie je osoba práva znalá a hoci si zvolila právneho zástupcu, on ju o tejto skutočnosti nepoučil. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Poučovaciu povinnosť podľa odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia súd nemá, ak je strana zastúpená advokátom ( ), čo je aj prípad žalobkyne. To platilo i za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu ( ). Možno teda zhrnúť, že súdy poskytujú stranám sporu poučenie len o ich procesných právach a povinnostiach, aj to v prípade, ak nie sú zastúpené advokátom. Žalobkyňa bola v spore zastúpená advokátom (JUDr. Pavlom Dlhopolčekom). Poučovať strany sporu o hmotnom práve, teda tiež o tom, aké sú potrebné hmotno- právne úkony, aby bola ich žaloba, prípadne procesná obrana úspešná, súd nie je povinný, a nie je ani oprávnený; takýmto poučením by totiž porušil zásadu rovnosti strán v spore. Ak by konajúci súdy poučil žalobkyňu ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a teda vymedzil inak predmet tohto sporu, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu v zmysle ust. a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti strán v spore (k tomu pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. ). K poučovacej povinnosti súdu teda nepatrí návod, čo by strana sporu mala alebo mohla v danom prípade vykonať, ale i pomôcť tomu, aby mohol zákonom stanoveným spôsobom dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť. Poskytovanie poučenia stranám sporu v civilnom sporovom konaní je teda obmedzené na poučenie najmä o procesných úkonoch, ktoré účastníci/strany môžu vykonať,

o ich dôsledkoch a o procesnom postupe. Súd pritom nemôže zaujímať stanoviská k hmotno-právnym podmienkam uplatňovaného nároku, či dokonca vyjadrovať obsah prípadného budúceho rozhodnutia vo veci.

38. Možno teda zhrnúť, že žalobkyňa v tomto spore nepreukázala, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Žalobkyňa teda neuniesla dôkazné bremeno v spore, v dôsledku čoho okresný súd postupoval správne, keď jej žalobu aj s prihliadnutím na absenciu pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v rade 2/ až 39/ v celom rozsahu zamietol. Ak žalobkyňa v súdenej veci nepreukázala titul nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, nemôže byť v tomto spore úspešná. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie žalobkyňa nepredložila súdu písomnú darovaciu zmluvu od otca L. P. týkajúcu sa spornej nehnuteľnosti CKN parcely č. 2013/6 (predtým EN parcela č. 1988/4), pre platnosť ktorej sa vyžadovala písomná forma. Naviac aj v prípade preukázania neplatného titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti (darovacej zmluvy), by žalobkyňa musela tvrdiť rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy o tom, že predmetnú nehnuteľnosť získala do vlastníctva vydržaním. Žalobkyňa však v tomto spore nepreukázala existenciu žiadneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti.

39. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol správny. Je zjavné, že žalobkyňa nepredložila súdu dôkazy, z ktorých by mala byť vyvodená opodstatnenosť jej nároku uplatneného žalobou. V konaní totiž nebolo preukázané, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti.

40. Skutočnosť, že žalobca neunesie dôkazné bremeno, nachádza svoj odraz v rozhodnutí vo veci samej. Žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala, že je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Okresný súd preto postupoval správne, keď jej žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

41. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalobkyňou, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada súd z úradnej povinnosti ( ), rozsudok okresného súdu vo veci samej (výrok I.) ako vecne správny potvrdil.

42. Žalobkyňa síce odvolaním výslovne nenapadla aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ňou tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo veci samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti (výrok I.), zakladá správnosť, s prihliadnutím na viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi ( ), aj od neho závislého výrokov o náhrade trov konania (výrok II. a III.) a tomu nadväzujúci výrok o náhrade trov štátu (výrok V.).

43. Vo zvyšnej časti (nenapadnutej odvolaním), t. j. vo výroku IV., zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žalovanému v rade 1/ priznal proti žalobkyni nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %, nakoľko žalovaný mal v tomto štádiu konania plný úspech. Podľa o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Naproti tomu odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žalovaným v rade 2/ až 39/ hoci i oni boli v tomto štádiu konania úspešní. 46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k týmto žalovaným rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žalovaným v rade 2/ až 39/ ako úspešnej procesnej strane odvolacieho konania nepriznal nárok na ich náhradu.

47. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovaným v rade 2/ až 39/ v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania,

predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. zo dňa 28.02.2018.

48. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).