Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/338/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov: JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcov: 1/ F. O., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, 2/ P. P., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX, obaja zastúpení AK: Mgr. Klaudia Szekeresová, so sídlom Tešedíkovo, Široká 569, proti žalovanej: E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., V. Q. X, zastúpenej AK: JUDr. Peter Belovič, so sídlom Šaľa, Hollého 1854/9, o určenie, že byt patrí do dedičstva, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -75 zo dňa 20. júla 2018, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcom p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2 na byte č. X na X. poschodí, bytového domu v Q., T. XXX/X, postaveného na parcele č. 585/4, evidovanom pre k.ú. Q., na LV č. XXXX spolu s podielom 320/10000 na pozemku, na ktorom je bytový dom postavený ako aj na spoločných častiach a zariadeniach domu patrí do dedičstva po nebohom Q. O., nar. X.X.XXXX, zomrelom X.X.XXXX, naposledy bytom v T., II. výrokom priznal žalobcom právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie použitím , , , , ako aj procesnými ustanoveniami 195 ods. 1, 2 3 , , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že základné dedičské konanie po poručiteľovi Q. O. bolo právoplatne skončené na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. zo dňa 4.12.2013. Okrem iného z tohto osvedčenia vyplynulo, že sa v ňom zákonní dediči, ktorí sú zároveň aj stranami tohto sporu dohodli na vyporiadaní dedičstva v znení tam uvedenom, pričom prehlásili, že vedome nevynechali nič zo súpisu aktív ani pasív dedičstva, nie sú medzi nimi sporné aktíva ani pasíva a s ocenením tam vykonaným a súpisom tam uvedeným vyjadrili svoj súhlas. Žalovaná a poručiteľ uzavreli manželstvo dňa 12.8.1995. Žiadosťou - prevod vlastníctva (kúpa) obecného bytu zo dňa 5.8.1998 žalovaná požiadala o prevod sporného bytu do svojho výlučného vlastníctva, pričom žiadosť podpísala ako vdova. Zmluvu o prevode vlastníctva bytu č. 71-521/97 zo dňa 26.11.1998 uzavrela s predávajúcim Mestom Šaľa len žalovaná.

4. Z vykonaného dokazovania právne uzavrel, že žaloba je podaná dôvodne. Ako prvé zisťoval, či na určení je daný naliehavý právny záujem podľa . Poukázal na (predtým ), na uznesenie Najvyšší súd SR sp. zn. ,

ods. 1 (predtým ), (predtým ). Táto žaloba nie je osobitným typom žaloby, ide o určovaciu žalobu podľa (predtým ). Ak sa konanie o dedičstve skončilo, na základe určenia súdu v sporovom konaní o tom, že tá-ktorá vec patrí do dedičstva, možno začať dodatočné konanie o dedičstve. V tomto dodatočnom konaní o dedičstve sa vyrieši aj otázka vlastníckeho práva jednotlivých dedičov k majetku poručiteľa. V dedičskom konaní po poručiteľovi sp. zn. nebol prejednaný majetok, ktorý je predmetom tejto určovacej žaloby, keď žalobcovia de iure s prihliadnutím na všetky okolnosti nemali a nemohli mať vedomosť, že tento byt mal by patriť do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej a poručiteľa a teda po jeho smrti mal byť jeho spoluvlastnícky podiel na tomto byte zahrnutý do dedičstva po ňom, keď ako vyplýva z LV č. XXXX pre k.ú. Q. ako výlučná vlastníčka tohto bytu je zapísaná len žalovaná. Ďalej sa zameral na to, či dotknutý byt ku dňu smrti mali poručiteľ Q. O. a žalovaná v bezpodielovom spoluvlastníctve. Zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. 71-521/97 zo dňa 26.11.1998, ktorú uzavrela s Mestom Šaľa ako predávajúcim a ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností dňa 19.1.1999, nadobudla vlastnícke právo k dotknutému bytu. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že byt nadobudla žalovaná za trvania manželstva z finančných prostriedkov patriacich do BSM, sporným zostala otázka, či tento patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej a poručiteľa Q. O.. Obrana žalovanej založená na tvrdení, že s poručiteľom za jeho života uzavreli dohodu, že dotknutý byt bude len jej vlastníctvom a po jej smrti tento zdedia jej deti a dom v T. bude dedičstvom len pre jeho deti, ktorú dohodu má preukazovať dedičská dohoda, v ktorej sa vzdala svojho podielu na dome v T. v prospech žalobcov, ako aj obrana, že ak by poručiteľ chcel, aby byt patril do BSM mal možnosť domáhať sa svojho vlastníckeho práva súdnou cestou, popri platnej právnej úprave bezpodielového spoluvlastníctva neobstojí v zmysle . Žalovaná počas konania nerozporovala, že by kúpna cena, ktorá bola použitá na kúpu dotknutého bytu, pochádzala len z jej výlučných finančných prostriedkov. Súhlasne strany uviedli, že žalobcovia sa dopytovali na dotknutý byt už počas dedičského konania po poručiteľovi, pričom možno prisvedčiť v celom rozsahu obrane žalobcov, že nevedeli, keďže ako vlastníčka bola zapísaná len žalovaná, že by mal byt patriť do dedičstva po poručiteľovi, čo sa v konečnom dôsledku prejavilo v tom, že byt nezahrnuli do aktív dedičstva po poručiteľovi, ale aj vyhlásili, že vedome nič zo súpisu aktív nevynechali a že medzi nimi nie sú sporné žiadne aktíva. Obrana žalovanej o existencii akejsi dohody s poručiteľom po ich smrti ohľadne dotknutého bytu a domu v T. vyvrátená aj tým, že ak by predsa takáto dohoda existovala a súhlasili by s ňou aj žalobcovia nič nebránilo tomu, aby bol byt rovnako ako dom v T. riadne prededený v základnom konaní po poručiteľovi a žalobcovia by sa svojho zákonného podielu na byte vzdali v prospech žalovanej tak, ako sa ona vzdala svojho podielu na dome v T. v prospech žalobcov. S ohľadom na spôsob akým žalovaná nadobudla vlastnícke právo k dotknutému bytu, keď úmyselne a vedome uviedla na žiadosti o odkúpenie sporného bytu nepravdivé údaje o tom, že je vdova a údaje o manželovi poručiteľovi neuviedla vôbec, okresný súd uzavrel, že konanie žalovanej sledovalo len jeden cieľ a to vylúčiť poručiteľa (manžela) a následne jeho deti z vlastníctva dotknutého bytu, keď takéto konanie žalovanej, ktoré je v príkrom rozpore s právom, nemôže požívať v žiadnom prípade súdnu ochranu.

5. K námietke premlčania vznesenej žalovanou uviedol, že je tendenčná, keďže podľa vlastnícke práva nepodliehajú premlčaniu s výnimkou keď sa vlastníctva domáha tzv. pravý dedič proti dedičovi nepravému ( v spojení s ), o to však v tomto koní nejde.

6. Záverom uzavrel, že argumentmi strán sporu ohľadom spoločného nájmu dotknutého bytu manželmi sa súd v ďalšom nezaoberal, keď v tomto konaní bolo rozhodujúce zistiť, či žalovaná a jej manžel - poručiteľ Q. O. boli bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutého bytu v čase jeho smrti a či potom aj jeho spoluvlastnícky podiel na tomto byte mal byť zahrnutý do dedičstva po ňom.

7. Okresný súd zamietol návrh žalobcov na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne U. A., žalobkyne v 2. rade a svedka C. O., keď vykonanie takéhoto dôkazu by bolo pre rozhodnutie súdu nadbytočným, keď naviac v konaní nebolo sporu o tom, že byt bol zakúpený z finančných prostriedkov z BSM žalovanej a poručiteľa.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa v spojení s a žalobcom, ktorí mali v spore plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil, alternatívne zmenil a žalobu zamietol. Poukázala na odvolacie dôvody podľa , , . Argumentovala tým, neekonanie poručiteľa počas 15 rokov vo vzťahu k nadobudnutiu bytu do výlučného vlastníctva žalovanej je konkludentným prejavom jeho vôle v súlade s ust. . Žalovaná sa svojho zákonného podielu na rodinnom dome poručiteľa v T., na ktorého údržbu a zveľaďovanie boli investované finančné prostriedky z majetku v BSM, vzdala v prospech žalobcov a v dedičskom konaní sa nedomáhala širšieho vyporiadanie BSM. Okresný súd pochybil, keď vychádzal z toho, že v tomto spore ide o určovaciu žalobu na určenie vlastníctva k „novoobjavenému" majetku, o ktorom žalobcovia v pôvodnom dedičskom konaní nemali („právnu"?) vedomosť, keď títo už na str. 3. vyjadrenia zo dňa 19.3.2018 v čl. II. uviedli, že „V čase odkúpenia bytu do osobného vlastníctva, len preto nedošlo k uzavretiu zmluvy o prevode s obidvomi manželmi, lebo neb. Q. O. nebol ochotný darovať žalovanej spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach v T., v ktorých bývali.", ďalej v čl. II. žaloby uviedli, že „V dedičskom konaní žalobcovia poukázali na to, že do súpisu aktív dedičstva by podľa nás mal byť zahrnutý aj byt č. X na X.. posch. byt. domu na ul. T. XXX/X v Q., nakoľko však žalovaná tvrdila, že ide o jej výlučné vlastníctvo a taktiež podľa LV bola (a dodnes je) evidovaná ako výlučný vlastníčka tohoto bytu, tento majetok nebol zahrnutý do súpisu aktív." Žalobcovia v rámci dedičského konania mohli požiadať o prerušenie dedičského konania, a túto otázku vyriešiť v rámci dedičského konania. Toto právo namietala žalobkyňa ako premlčané - právo domáhať sa v dedičskom konaní a aj po jeho ukončení v 3 ročnej premlčacej lehote, prejednania majetku, o ktorom mali vedomosť, pretože tu o žiadny „novoobjavený" majetok nešlo. Iniciovanie tohto sporu je res iudicatae, keď je zrejmé, že žalobcovia ako dedičia mali v priebehu dedičského konania vedomosť o tom, že byt, ktorý je predmetom tohto sporu, je zapísaný vo výlučnom vlastníctve žalovanej a nie v BSM manželov O.. Iná situácia by bola, keby žalobcovia ako dedičia v čase konania o režime vlastníctva sporného podielu k bytu naozaj nemali vedomosť (poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Naliehavý právny záujem po uplynutí 4 rokov o dedičského konania tu nemôže byť. Žalobcovia podiely na byte pre každého zo žalobcov (1/6) v dedičskom konaní, „vymenili" za podstatne lukratívnejší majetok - 1 podiely na rodinnom dome. Danú vec je treba posúdiť aj podľa s poukazom na to, že počas manželstva žalovaná a poručiteľ žili v porozumení, pomáhali, spoločne sa starali o domácnosť a rodinný dom patriaci poručiteľovi. Spoločne pomáhali deťom i tým, že im umožňovali bývať v byte (nadobudnutý žalovanou do jej výlučného vlastníctva počas manželstva), o čom vedeli žalobcovia a aj deti žalovanej. Po smrti poručiteľa sa žalovaná, rešpektujúc dohodu s poručiteľom, sa svojho zákonného dedičského podielu na dome vo výlučnom vlastníctve poručiteľa vzdala v prospech žalobcov. Recipročne žalobcovia po dohode v dedičskom konaní netrvali na tom, aby bol do aktív dedičstva zahrnutý aj byt vo výlučnom vlastníctve žalovanej, zriadili v rámci dedičského konania v prospech žalovanej vecné bremeno, spočívajúce v práve žalovanej doživotne užívať predmetný rodinný dom. Po necelých 4 rokoch došlo zo strany žalobcov k porušeniu práv žalovanej tým, že ju donútili rodinný dom (v ktorom mala právo doživotne bývať) opustiť. Odvtedy dom užíva žalobkyňa 2/ a žalovaná bola nútená požiadať o umiestnenie v dome s opatrovateľskou službou, kde aktuálne býva. Ak bude rozhodnuté v prospech žalobcov, bude podiel na byte, prejednaný v dedičskom konaní o „novoobjavenom" majetku a žalobcovia zdedia každý podiely v rozsahu 1/6 v pomere k celku. Na ich zdedené podiely na rodinnom dome každý v pomere 1, to nebude mať žiaden vplyv, keďže žalovaná sa svojho zákonného dedičského podielu na dome, ktorý predstavoval 1/3, účinne vzdala. Žalovaná príde o 2/6 zo svojho bytu, už doteraz prišla o 1/3 z rodinného domu a o možnosť doživotne bývať v rodinnom dome, keďže žalobcovia jej právo vecného bremena porušili, pričom s ohľadom na vek a zdravotný stav, nemá dostatok síl sa domáhať nápravy tohoto nezákonného stavu. Žalobcovia v dedičskom konaní získali väčší podiel, než im patril zo zákona.

10. Žalobcovia odvolanie nepodali k odvolaniu žalovanej sa písomne nevyjadrili.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, v dôsledku čoho

je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny s použitím potvrdiť.

12. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne ako I. výrokom vyhovel žalobe (II. výrokom priznal žalobcom voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %) s poukazom na odvolacieho dôvody prezentované žalovanou.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i vo veci samej správne právne posúdil.

14. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke, ktorá vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedla už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal.

15. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v prevažujúcej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

16. Žalobcami uplatnený odvolací dôvod je daný v prípade, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny predpis alebo ak požil správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

18. Podľa , manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.

19. V posudzovanej veci mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým záverom v tom, že sporný byt nie je vlastníctvom žalovanej, ale že v zmysle ust. patril do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalovanej.

20. Podľa Občianskeho súdneho, poriadku <aspi://module='ASPI'&link=' %2523175l'&ucin-k-dni='30.12.9999'>ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu.

21. Podľa Občianskeho súdneho, poriadku <aspi://module='ASPI'&link=' %2523175l'&ucin-k-dni='30.12.9999'> majetok uvedený v ods. 1 sa môže vyporiadať dohodou medzi

pozostalým manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi nedôjde k dohode, vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve. Ak rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná, postupuje súd podľa § 175k ods. 3.

22. Podľa , ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi.

23. Podľa , bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd.

24. Podľa , zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

25. Podľa , ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykonáva sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v .

26. Podľa , ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používal. O ostatných hnuteľných veciach a nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostaných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

27. Podľa , ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v ods. 4.

28. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov je právny vzťah, ktorý je nerozlučne spätý s existenciou manželstva. Zánikom manželstva, smrťou jedného z manželov alebo jeho vyhlásením za mŕtveho zaniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Súčasťou konania o dedičstve je aj proces vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva medzi poručiteľom a jeho pozostalým manželom. Predpokladom vyporiadania v dedičskom konaní je jednak existencia majetku, ktorý tvoril bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľa a pozostalého manžela, a jednak skutočnosť, že počas života poručiteľa sa nezačalo konanie na súde o vyporiadanie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Ak sa takéto konanie začalo, súdny komisár počká na záverečné rozhodnutie v danom konaní a do dedičstva zahrnie majetok, príp. dlhy v súlade s daným rozhodnutím, ktorým je viazaný. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalého manžela v dedičskom konaní je pozostalý manžel účastníkom konania, aj keď nie je dedičom, a to v časti konania, v ktorej sa vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo jeho a poručiteľa. Obdobne je to i v situácii, ak zanikne manželstvo rozvodom počas života poručiteľa, avšak medzi poručiteľom a bývalým manželom nedošlo počas života poručiteľa k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva a ku dňu smrti poručiteľa neprešli tri roky od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva rozvodom. Aj v takom prípade, ak nebola medzi nimi za života poručiteľa uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a ani sa nezačalo o jeho vyporiadaní konanie na súde, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo v konaní o dedičstve. Účastníkom dedičského konania je takto aj bývalý manžel poručiteľa v časti konania, v ktorej dôjde k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva.

29. V prejednávanej veci, podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne ako predbežnú otázku riešil, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem ( ) na požadovanom určení. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže otázku či podiel poručiteľa na spornom byte patrí do dedičstva po poručiteľovi s ohľadom na ukončené dedičské konanie, možno riešiť v samostatnom civilnom konaní.

Samotné plynutie času (podanie žaloby štyri po roku po ukončení dedičského konania) nemá na správny záver súdu prvej inštancie žiaden vplyv.

30. Odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, ktorá akceptuje žaloby, ktorými sa dedič domáha určenia, že tá ktorá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi. V konaní o takých žalobách ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni, nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu (uznesenie NS SR sp. zn. , publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 3/2011 pod č. 32/2011).

31. Smrť fyzickej osoby je v majetkových veciach právnou skutočnosťou, s ktorou sa spája univerzálna sukcesia podľa a nasledujúcich . Dedičstvo sa síce nadobúda smrťou poručiteľa, avšak princíp ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva sa prejavuje v tom, že dedičstvo musí byť súdom (predtým štátnym notárstvom) prejednané a vyporiadané. Podľa rozhodnutia súdu o dedičstve sa nadobúda dedičstvo s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2012 sp. zn. ).

32. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým záverom o tom, že sporný byt nie je vlastníctvom žalovanej, ale v zmysle patril do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a žalovanej, ktorí uzavreli manželstvo dňa 12.8.1995, pričom sporný byt zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. 71-521/97 zo dňa 26.11.1998, ktorú uzavrela výlučne žalovaná s Mestom Šaľa, nadobudla do vlastníctva žalovaná (vklad povolený do katastra nehnuteľností dňa 19.1.1999), počas manželstva s poručiteľom. Uvedený správny záver odôvodňuje skutočnosť, ktorá nebola v konaní sporná a to, že sporný byt bol nadobudnutý z finančných prostriedkov patriacich do BSM (čo nenamieta žalovaná ani v odvolaní). Súd prvej inštancie správne neakceptoval obranu žalovanej o dohode s poručiteľom, podľa ktorej bude sporný byt vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ako aj o možnosti poručiteľa domáhať sa vlastníckeho práva súdnou cestou, a to s poukazom na úpravu práve na . V tomto kontexte neobstojí ani odvolacia námietka žalovanej, že 15 ročné nekonanie poručiteľa vo vzťahu k nadobudnutiu bytu do výlučného vlastníctva žalovanej, je konkludentým prejavom jeho vôle v súlade s . Odvolací súd poukazuje na to, že ak zákon rešpektuje princíp rovnoprávneho postavenia manželov v manželstve, musí sa rešpektovať aj ich rovnoprávny prístup k majetku. Je totiž len na manželoch, či a ak áno, ako si upravia svoje vzájomné majetkové pomery. V prípade, že si svoje majetkové pomery neupravia, k čomu majú inak viacero zákonných nástrojov (napr. postup podľa ) treba mať za to, že nehnuteľnosť nadobudnutá počas manželstva z finančných prostriedkov patriacich do BSM, patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. To, že sporný byt patril do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho manželky, si okresný súd správne vyriešil ako predbežnú otázku.

33. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne akceptoval tú skutočnosť, že sporný byt s ohľadom na uplynutie 3 rokov od zániku BSM poručiteľa a žalovanej je s poukazom na v podielovom spoluvlastníctve poručiteľa a žalovanej, a že podiely oboch spoluvlastníkov boli rovnaké, keďže sporný byt nebol vyporiadaný v dedičskom konaní po poručiteľovi a vyhovel nároku žalobcov a zmysle nimi požadovaného určenia.

34. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

35. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

36. Podľa , ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

37. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby

majú v novom konaní rovnaké, alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, ak určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).

38. Dedičom, sú osoby ktoré na základe právoplatného rozhodnutia súdu dedičstvo alebo jeho časť skutočne nadobudli. Až rozhodnutím súdu, ktorým sa dedičské konanie končí, výjde najavo, kto sa stal skutočným právnym nástupcom poručiteľa ohľadne jeho majetku, resp. jeho jednotlivých častí. K rozdeleniu dedičstva medzi viacerých dedičov, ktorí dedičstvo neodmietli dochádza pri obligatórnom vyporiadaní dedičstva, ktoré sa uskutočňuje buď dohodou, ktorá vyžaduje schválenie súdu alebo autoritatívnym rozhodnutím súdu v prípade, ak dedičia nedospeli k dohode alebo ak medzi nimi dojednaná dohoda nebola schválená súdom.

39. Odvolací súd na rozdiel od žalovanej má za to, že v danej právnej veci nebol daný dôvod pre zastavenia konania podľa a , pretože <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1963/99/> nebol daný nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, teda nebola daná prekážka rozsúdenej veci. Z obsahu spisu vyplýva, že vo veci strán označených v záhlaví tohto rozsudku nepredchádzalo žiadne iné konanie na súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté. Uvedené žalovaná ani netvrdila, iba poukázala na rozhodnutie v rámci konania o dedičstve (osvedčenie o dedičstve sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené nemožno prisvedčil námietke žalovanej, ktorá poukázala na odvolací dôvod podľa , a teda súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalobcu žalobcov prejednal a nerozhodol o zastavení konania.

40. Premlčanie (lat. inveteratio, starý inštitút rímskeho práva) ako právny inštitút vzniká v dôsledku uplynutia zákonom ustanoveného času na vykonanie, uplatnenie práva s tým, že oprávnený subjekt toto svoje právo nevykonal. Premlčanie práva spôsobuje nemožnosť jeho priznania zo strany súdu, ak povinný subjekt vzniesol námietku premlčania.

41. V je premlčanie upravené v a nasl. Všeobecná premlčacia doba v občianskom práve je 3 roky, avšak pri niektorých špecifických inštitútoch, ako je bezdôvodné obohatenie, či náhrada škody je táto lehota iná. Pri bezdôvodnom obohatení, resp. náhrade škody je premlčacia doba 2 roky. V obchodnom práve je zase všeobecná premlčacia doba až štvorročná.

42. Podľa , na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Treba podotknúť, že premlčaním právo nezaniká, len sa oslabuje v zložke označovanej ako nárok. V konečnom dôsledku dochádza k zániku nároku, pričom subjektívne právo trvá i naďalej v podobe tzv. naturálnej obligácie. Pre lepšie pochopenie problému, obligatio naturalis, teda naturálna obligácia v rímskom práve predstavovala dlh, ktorý nebol zabezpečený ručením a teda nebol žalovateľný. V neskoršom období išlo o hybrid medzi občianskymi záväzkami s plnými právnymi účinkami a morálnymi záväzkami, ktoré nebolo možné vymáhať právnou cestou. Pri premlčaní teda splnenie povinnosti závisí výlučne od dobrovoľnosti povinného subjektu, či svoj záväzok splní. Ak však povinný splnil svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nie je oprávnený požadovať vrátenie toho, čo plnil, aj keď nevedel v čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula.

43. Zákon pozná skupinu práv, ktoré sa však nepremlčujú. V prvom rade ide o vlastnícke právo. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie týkajúce sa práva oprávneného dediča na vydanie dedičstva ( ), nakoľko pri práve oprávneného dediča na vydanie dedičstva prisúdeného inému než oprávnenému dedičovi, premlčacia doba plynie od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

44. Súd prvej inštancie správne neakceptoval námietku premlčania vznesenú žalovanou v konaní vychádzajúc z , keď v danej veci sa nejedná o výnimku podľa v spojení s . Pričom na uvedené nemá vplyv názor žalovanej, že premlčaniu podlieha právo domáhať sa v dedičskom konaní a po jeho ukončení v 3 ročnej premlčacej dobe, prejednania majetku, o ktorom mali žalobcovia vedomosť.

45. Pre výkon subjektívnych občianskych práv má zásadný význam ustanovenie § ods. 3 , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

46. Uvedené ustanovenie má v oblasti občianskeho práva závažný interpretačný i aplikačný dosah. Ide predovšetkým o ustanovenia zakazujúce taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. Ak tieto zásady premietneme do vzájomného vzťahu subjektov občianskeho práva, ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti. Konkrétne posúdenie individuálneho prípadu v uvedenom význame umožní objektivizovať hodnotenie z hľadiska interpretačného pokynu obsiahnutého v ustanovení odseku 1.

47. Definícia dobrých mravov nie je nikde normatívne upravená. Pojmom dobré mravy možno rozumieť pravidlá morálneho charakteru, aj keď za určitých okolností môžu nadobudnúť povahu právnej normy. Prenikajú celým právnym poriadkom. v tejto súvislosti používa viacero pružných pojmov (napr. "zneužitie práva", "verejný záujem", "obohatenie", "dobromyseľnosť", "keď právo možno vykonať po prvýkrát", "núdza" atď.). Pri výklade takýchto pojmov treba vždy použiť interpretačné pravidlo obsiahnuté v ustanovení . V rôznych obdobiach a za rôznych okolností sa mravné pravidlá hodnotia rozdielne, t.j. podliehajú zmenám v závislosti od konkrétneho spoločenského vývoja. Do popredia teda nevystupuje ani tak subjektívny názor účastníka, ako spoločenské, objektivizované hodnotenie.

48. K poukazu žalovanej na potrebu aplikácie odvolací súd poukazuje na to, že už z odôvodnenia súdu prvej inštancie možno vyvodiť, že aplikáciu tohto zákonného ustanovenia nepovažoval za dôvodnú, keďže aj výslovne uzavrel, že spôsob akým žalovaná nadobudla vlastnícke právo k predmetnému je v rozpore s právom a nemôže požívať súdnu ochranu. Samotnú skutočnosť, na ktorú poukázala žalovaná, že s poručiteľom (počas ich manželstva) žili v porozumení, v spoločnom staraní sa o domácnosť a rodinný dom patriaci poručiteľovi vyplýva priamo z ustanovení a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť).

49. Skutočnosť, že dedičstvo po poručiteľovi bolo vyporiadané dohodou dedičov, podľa ktorej sa žalovaná vzdala svojho zákonného dedičského podielu na dome vo výlučnom vlastníctve poručiteľa v prospech žalobcov, neznamená, že žalobcovia sa nemôžu v preskúmavanom konaní domáhať požadovaného určenia a to aj s odstupom necelých štyroch rokov, pričom konanie žalobcov nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na záver okresného súdu, s ktorým sa stotožnil, že nič nebránilo takej dohode dedičov, podľa ktorej byt ako aj dom boli riadne prededené s tým, že nielenže by sa žalovaná vzdala svojho podielu na dome v prospech žalobcov, ale žalobcovia by sa boli vzdali svojho zákonného podielu na byte v prospech žalovanej. Postup žalovanej, ktorá nemá dostatok síl domáhať sa nápravy podľa nej tvrdeného nezákonného stavu, ktorým mali žalobcovia porušiť v jej prospech zriadené vecné bremeno na dome, taktiež nemožno vykladať v neprospech žalobcov v súvislosti s tým, že preskúmavaným rozhodnutím sa domáhajú požadovaného určenia. Ani skutočnosť, že žalobcovia v dedičskom konaní získali väčší podiel, než im patril zo zákona, nespôsobuje, že podanie žaloby žalobcov je v rozpore s dobrými mravmi, keďže dedičia v dedičskom konaní uzavreli dohodu o tom ako bude dedičstvo po poručiteľovi prededené.

50. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej vo výroku I., ako aj v časti náhrady trov konania vo výroku II., v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

51. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalovanej odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

52. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sporovej strany, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (, ).

53. Žalobcovia majú voči žalovanej podľa a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalobcovia boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať ( ).

54. O výške náhrady trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania rozhodne podľa súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

55. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).