Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/81/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: Groupama poisťovňa, a. s., so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapešť, Maďarsko, IČ: 01-10-041071, konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpenému zástupcom: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, v konaní o zaplatenie 464,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -132 zo dňa 13. decembra 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -132 zo dňa 13. decembra 2018 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 412,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 412,80 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -132 zo dňa 13. decembra 2018 v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v časti zaplatenia sumy 51,60 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51,60 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia zamietnutá a vo výroku o trovách prvoinštančného konania z r u š u j e a v tejto časti v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd v poradí prvým výrokom konanie o zaplatenie v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 464,40 Eur od 23.06.2017 do 09.09.2017 zastavil. V poradí druhým výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 412,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 412,80 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí tretím výrokom žalobu v časti zaplatenia sumy 51,60 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51,60 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia zamietol. V poradí štvrtým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 80% s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 464,40 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 464,40 Eur od 23.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania, na tom skutkovom tvrdení, že dňa 25.05.2017 došlo v A. ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Audi

A4, EČV: ZA862FL, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej V. C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Keďže vozidlo, ktoré bolo v dôsledku poistnej udalosti poškodené, poškodená užívala na nevyhnutné účely, uzatvorila poškodená dňa 07.06.2017 Zmluvu o nájme č. 255, na základe ktorej si prenajala motorové vozidlo po dobu opravy poškodeného vozidla. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 170265 za prenájom vozidla na sumu 464,40 Eur. Žalovaný však plnenie neposkytol.

3. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný v tejto veci bol subjekt so sídlom na území Maďarskej republiky, zaoberal sa okresný súd skúmaním procesnej podmienky právomoci tohto súdu na prejednanie a rozhodnutie tejto veci. S poukazom na Kapitolu II Oddiel 1 Článok 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ( Nariadenie Brusel I. v znení platnom a účinnom podľa Článku 66 od 10.1.2015

- Nariadenie Brusel 1 Bis), skonštatoval splnenie procesnej podmienky právomoci tohto súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Okresný súd mal zistené, že k škodovej udalosti došlo na území SR, pričom poškodené vozidlo patrilo poškodenej V. C., s bydliskom v A.. Poškodená so žalobcom uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky poškodenej na náhradu škody z titulu náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 464,40 Eur. Uvedené skutočnosti medzi stranami neboli sporné. Okresný súd uzavrel, že je daná jeho vecná legitimácia, ako aj právomoc tohto súdu.

4. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu, právne posúdeného za aplikácie Čl. 8, Čl. 4 , Čl. 15 ods. 1, 2, , , veta prvá, v spojení s , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, , okresný súd dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti podanej žaloby.

5. Okresný súd poukázal na medzi stranami konania nesporné skutočnosti ( ), a to, že dňa 25.05.2017 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo V..C. ktorá postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, z ktorých v súlade s ust. veta prvá vychádzal, keďže neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Postúpenie pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení boli žalobcom riadne preukázané.

6. Súd prvej inštancie posúdil, že došlo k platnému postúpeniu na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 15.06.2017, v dôsledku čoho bola daná aktívna legitimácia žalobcu. Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Z hospodárskeho hľadiska započítanie má charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia (vid Fekete: a, Veľký komentár, 2.diel, 2011, str. 1708). V článku 4 zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 464,40 Eur. V čl. 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie bolo oznámené listom, čo žalovaný nerozporoval. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 15.06.2017 nepochybne vyplýval predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 464,40 Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 bolo odplatné za odplatu vo výške 464,40 Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 170265. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (č.l. 64). Z toho dôvodu okresný súd uzavrel, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. K danému záveru poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp.zn. , v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci.

7. Okresný súd mal nepochybne preukázané, že poškodený dňa 07.06.2017 uzavrel Zmluvu o nájme č. 255, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 07.06.2017, počas nevyhnutného času opravy. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 170265 za prenájom vozidla v dĺžke 9 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 51,60 Eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom 464,40 Eur s DPH (č.l. 9, 62 spisu). Ďalej mal zistené, že žalovaný poistnú udalosť ukončil a

poskytol poistné plnenie poškodenej, čo jej oznámil listom zo dňa 19.06.2017. Plnenie bolo poskytnuté za náklady titulom opravy poškodeného vozidla. Žalovaný však neposkytol poškodenej, ani žalobcovi náklady za prenájom vozidla, dokonca ohľadom toho ani nič žalobcovi neoznámil, hoci si to žalobca/ poškodený uplatnil u žalovaného, z čoho vyplývalo, že žalovaný nespochybňoval škodovú udalosť.

8. Pokiaľ žalovaný namietal účelovosť a nutnosť vynaložených nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla, dokonca spochybňoval vznik nákladov a príčinnú súvislosť s konaním poistného u žalovaného, tak nenavrhol a neuviedol žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, či relevantné spochybnenie tvrdení žalobcu. Napriek uvedenému žalovaný nenamietal primeranosť vozidla, ako ani výšku denného nájmu, namietal len účelovosť, príčinnú súvislosť a dĺžku nájmu vzhľadom na dátum vyplývajúci z faktúry servisu, podľa ktorého vozidlo bolo odovzdané dňa 14.06.2017.

9. Okresný súd mal preukázané, že došlo k poistnej udalosti dňa 25.05.2017, vystavenie faktúry servisom PVcar, s.r.o. dňa 14.06.2017 za opravu vozidla poškodenej, z ktorej vyplývalo, že vozidlo bolo prijaté dňa 01.06.2017 a odovzdané dňa 14.06.2017 (č.l. 99 spisu). Taktiež mal preukázané, že žalovaný poskytol plnenie v zmysle vystavenej faktúry za opravu vozidla.

10. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že oprava trvala 2 dni, a že vozidlo bolo opraviteľné najneskôr do 4 dní, tak toto ničím nepreukázal. Z predložených listín vyplývalo, že poškodené vozidlo bolo v danom servise od 01.06.2017 do 14.06.2017. Pokiaľ žalovaný mal za to, že vozidlo bolo opraviteľné za kratšiu dobu, išlo podľa okresného súdu len o jeho názor, úvahu, avšak bez právneho základu, bez relevantného základu. Žalovaný nespochybnil rozsah poškodenia vozidla, keďže faktúru uhradil v celom rozsahu. Teda nespochybnil ani príčinnú súvislosť medzi poškodením vozidla a zavinením jeho poistencom. Okresný súd skonštatoval, že žalovaný úhradou faktúry potvrdil, a teda vyslovil súhlas s rozsahom poškodenia jeho poistencom a zároveň aj s danou opravou.

11. Ak žalovaný spochybňoval príčinnú súvislosť medzi vznikom škody - nákladmi za prenájom a konaním jeho poistenca, tak okresný súd to považoval len za účelovú obranu, nakoľko poškodenie vozidla zavineným konaním poisteného u žalovaného nebolo medzi stranami sporné, a zároveň bola preukázaná aj účelnosť prenájmu, čo vyplývalo z čestného prehlásenia poškodenej, podľa ktorého si prenajala vozidlo počas opravy a náhradné vozidlo používala za účelom prepravy do práce, vozenie detí,... . V tejto súvislosti poukázal na to, že v súčasnosti je vozidlo nevyhnutnosťou takmer v každej bežnej rodine, takmer v každej domácnosti. Preto, ak rodina poškodenej spolu s poškodenou mala vozidlo v oprave v dôsledku poškodenia poistencom žalovaného, nemohla svoje vozidlo riadne ako vlastník užívať a pre účely bežného života potrebovala náhradné vozidlo. Predsa, ak poškodená vozidlo bežne využívala a následne bolo poškodené nie jej zavinením, nemôže byť také poškodenie neprimeraným obmedzením pre ňu a pokiaľ jej vznikli náklady v súvislosti so znížením obmedzenia, je vinník, resp. žalovaný povinný nahradiť tieto náklady. V danom prípade také náklady vznikli s prenájmom vozidla počas opravy, pričom zdôraznil, že poškodená si neprenajala vozidlo od 1. dňa, čo jej auto bolo dané do servisu, ale až od 07.06.2017, teda nezvyšovala náklady, ale vozidlo prenajala, až keď ho nevyhnutne potrebovala. Zároveň okresný súd poukázal na faktúru, podľa ktorej vozidlo bolo prijaté do servisu dňa 01.06.2017, ale poškodená si prenajala náhradné vozidlo až 07.06.2017.

12. Z predložených listín, a to predovšetkým z vystavenej faktúry mal okresný súd za nepochybné, že vozidlo poškodenej bolo zo servisu odovzdané dňa 14.06.2017, avšak poškodená vrátila náhradné vozidlo, a teda ukončila zmluvu o nájme až dňa 15.06.2017. Žalobca tak nepreukázal dôvodnosť zotrvania vzťahu až do 15.06.2017. Vzhľadom k tomu, že vozidlo bolo odovzdané dňa 14.06.2017, okresný súd posúdil, že účelnosť nájmu náhradného vozidla bola iba do 14.06.2017. Pokiaľ žalobca trval na nájme do 15.06.2017, účelnosť za deň 15.06.2017 ničím nepreukázal. Vozidlo bolo nepochybne odovzdané dňa 14.06.2017, a preto žalobcovi vznikli náklady za účelný prenájom od 06.06.2017 do 14.06.2017, teda za 8 dní. Keďže žalobca si uplatnil náklady za 9 dní, t.j. 9 x 51,60 Eur, okresný súd priznal náklady iba za 8 dní, t.j. 8 x 51,60=412,80 Eur a nájom za 9.deň nepriznal, a preto žalobu v časti 51,60 Eur zamietol.

13. Okresný súd uviedol, že zo zmluvy o nájme vyplývalo denné nájomné za zapožičaný typ vozidla v sume 51,60 Eur. Žalobca riadne vyfakturoval poškodenému prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 255, faktúrou č. 170265 zo dňa 15.06.2017 na sumu 464,406 Eur za 9 dní s najazdeným počtom 659 km (č.l. 9 spisu), a to v súlade s uzavretou zmluvou o nájme č. 255, a to 51,60 Eur

za deň. Okresný súd poukázal na to, že medzi stranami nebola sporná výška denného nájmu, ako ani primeranosť náhradného vozidla. K námietkam žalovaného uviedol, že tento je povinný nahradiť vzniknuté náklady za prenájom, ale iba za 8 dní, teda iba za nájom do 14.06.2017.

14. Súd prvej inštancie zvýraznil, že ak žalovaný v konaní vzniesol procesnú obranu s obsahom skutkových tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou tieto podľa Čl. 8 spoľahlivo preukázať, čo v konaní neučinil. Pokiaľ žalovaný nepriznal náklady za prenájom, konal svojvoľne bez právneho základu, ničím relevantným nezdôvodnil svoj postup. Poškodený jednoznačne mal dojednané denné nájomné zmluvou, zároveň z predložených listín vyplývalo, že vozidlo bolo v oprave, a to do 14.06.2017, a pokiaľ žalovaný bol názoru, že išlo o opravu vykonateľnú najneskôr do 4 dní, uvedené ničím relevantným nepreukázal. Predsa poškodená dala vozidlo do opravy, kde jej bol oznámený predpokladaný dátum ukončenia 14.06.2017. Žalovaný vystavenú faktúru za opravu riadne zaplatil, preto bola jeho následná námietka ohľadom príčinnej súvislosti nelogická, keďže nerozporoval poškodenie vozidla jeho poistencom a za opravu poskytol plnenie, avšak v konaní spochybňoval vznik škody,..., hoci bolo nepochybné, že vozidlo poškodenej bolo v servise, a preto na nevyhnutnú dobu si prenajala náhradné vozidlo a v zmysle vyššie uvedených skutočností a rozhodnutí, žalovaný je povinný zaplatiť aj za tieto náklady. Okresný súd nezistil žiadny dôvod pre spochybnenie faktúry za prenájom vozidla, zmluvu o nájme, či čestné prehlásenie poškodenej. Uzavrel, že zmluva o nájme a aj o postúpení bola riadne uzavretá a skonštatoval, že náklady za prenájom vznikli a žalovaný je ich povinný nahradiť s poukazom na vyššie uvedené.

15. Okresný súd zhodnotil, že žalovaný svoj postup ohľadom daných nákladov ničím relevantným nezdôvodnil a nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a znemožnené ho užívať, teda bol obmedzený vo vlastníckom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“ najlacnejšieho nájomného, či najrýchlejším servisom, čo nemal ako zistiť. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol výšku nájomného, ktorú súd nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť tvrdenia, či spochybnenia žalovaným z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný toto ničím nepreukázal, pričom je nepochybné, že žalobca mal cenu zmluvne dojednanú, na základe čoho bola vystavená faktúra a poškodenému tak vznikli náklady nie jeho zavinením. V tejto súvislosti poukázal vo vzťahu k otázke posudzovania amortizácie pri likvidácii poistných udalostí na závery vyplývajúce z rozsudku NS SR sp.zn. z 28.03.2013 ako aj, že v zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...).

16. Pri zohľadnení nesporných skutočností bola žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 412,80 Eur uplatnená dôvodne, a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa v spojení s , a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy , na základe skonštatovania okresného súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa . Okresný súd žalobu v časti zaplatenia sumy 51,60 Eur zamietol.

17. Vykonané dokazovanie okresný súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Záverom zdôraznil, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, či námietky voči nutnosti a účelnosti využitia vozidla. Tvrdenia, či námietky žalovaného boli posúdené ako účelové a špekulatívne. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia, a to dĺžku trvania nájmu, pričom poškodenie spôsobil poistenec žalovaného a nie vlastník poškodeného vozidla. Bolo nepochybné, že poškodený si zapožičal vozidlo na základe písomnej zmluvy s riadne dohodnutou cenou nájmu, a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry škodou

spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bez vlastného zavinenia. Okresný súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp. žalobcovi náklady nájmu, pričom výška nájomného je podľa názoru súdu primeraná s poukazom na súdnu prax. Medzi stranami nebola sporná výška nájmu, ako ani porovnateľnosť poškodeného vozidla s náhradným vozidlom. Žalobca preukázal zmluvné dojednanie ceny denného nájmu a žalovaný bol preto povinný poskytnúť náklady zapožičania v celej výške za nevyhnutný nájom, t.j. od 07.06.2017 do 14.06.2017. Žalobca riadne preukázal náklady za 8 dní, ktoré mu vznikli zavinením iného, nebola preukázaná neúčelnosť, či neprimeraný rozsah uplatnených nákladov, ktoré nepochybne vynaložil. Náklady, ktoré vznikli poškodenému, boli účelne a nutne vynaložené, a to v dôsledku poškodenia jeho vozidla vozidlom poisteným u žalovaného, preto žalovaný je povinný plniť tieto náklady v uplatnenom rozsahu. Žalovaný bol povinný zaplatiť nielen náklady za opravu, ale aj náklady za prenájom. Keďže ich neuhradil, dostal sa s daným plnením do omeškania.

18. Žalobca si pôvodne uplatnil úroky z omeškania od 23.06.2017, následne však žalobu zobral späť v časti úrokov z omeškania za obdobie od 23.06.2017 do 09.09.2017, s čím žalovaný súhlasil, a preto podľa a nasl., okresný súd konanie v tejto časti zastavil.

19. Okresný súd konštatoval, že so splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť vzniku pohľadávky na náhradu škody, čím bola odôvodnená aplikácia hmotno-právnej úpravy vyplývajúcej z i vo vzťahu k príslušenstvu z titulu úroku z omeškania. Tento bol žalobcovi priznaný podľa v spojení s Nariadenia vlády SR č. , v zmysle čoho je úroková sadzba vyššia, než si žalobca uplatnil, avšak okresný súd bol viazaný návrhom, ktorý nemôže prekročiť, preto mu priznal úroky v uplatnenej výške, pričom danú sadzbu osobitne nedokazoval. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, ktoré malo skončiť do 3 mesiacov, t.j. uplatnený nárok bol 25.05.2017, teda žalovaný bol povinný ukončiť šetrenie do 3 mesiacov, t.j. do 25.08.2017 a do 15 dní mal plniť, teda do 09.09.2017. Žalovaný sa tak dostal do omeškania od 10.09.2017, t.j. po uplynutí 15 dní po skončení prešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou judikatúrou. Okresný súd uzavrel, že žalovaný sa dostal do omeškania od 10.09.2017. Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie. Okresný súd nepriznal úroky z omeškania z nepriznanej sumy 51,60 Eur, keďže v tejto časti bola žaloba zamietnutá, a preto v tejto časti žalobu zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa v spojení s a , , . Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný iba vo výške 412,80 Eur, teda v časti sumy 51,60 Eur bol žalobca neúspešný, súd posúdil pomer úspechu a neúspechu tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 80% voči žalovanému, keďže úspech žalobcu 90%, úspech žalovaného 10%, čistý úspech žalobcu je 80%, pričom súd nezohľadňoval aj neúspech v zastavenej časti, keďže zastavenie sa týkalo iba príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania za krátke obdobie - cca 2 mesiace. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

21. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým bola žaloba v časti o zaplatenie 51,60 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51,60 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia zamietnutá a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa , , . Žalobca poukázal na konštatovanie okresného súdu, ktorý mal z predloženej faktúry preukázané, že vozidlo bolo odovzdané poškodenému v deň jej vystavenia, t.j. dňa 14.06.2017, s ktorým záverom nesúhlasil. Podľa žalobcu skutočnosť, že na faktúre je uvedený ako dátum odovzdania deň 14.06.2017 neznamená, že v tento deň si poškodený predmetné vozidlo mohol aj reálne prevziať, resp. že nežiaduci stav spôsobený dopravnou nehodou bol v tento deň odstránený. Uviedol, že servisy štandardne vystavujú faktúru ešte pred prevzatím opraveného motorového vozidla poškodeným a zasielajú ju poisťovni na vystavenie krycieho listu, pričom až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Pokiaľ už bolo vozidlo opravené,

poškodený je oprávnený si prevziať motorové vozidlo nasledujúci deň a do tejto doby je oprávnený užívať náhradné motorové vozidlo, ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe súdov. Zdôraznil, že v dôsledku poistnej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo poškodené vozidlo prevzaté autoservisom za účelom vykonania opravy, až do odovzdania tohto vozidla. Podstatné bolo, kedy si poškodený fakticky mohol vyzdvihnúť svoje opravené vozidlo zo servisu. S týmito skutočnosťami relevantnými pre správne posúdenie skutkového a právneho stavu sa okresný súd nevysporiadal, hoci na ne žalobca v rámci konania poukazoval. V uvedenom považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné, keď okresný súd nedostatočným vysporiadaním sa so skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu porušil právo strany sporu na spravodlivé súdne konanie. Žalobca názor okresného súdu, že žalovaný je povinný nahradiť iba náklady za prenájom v rozsahu osem dní považoval za nesprávny, nepodložený, vyplývajúci jedine z faktúry, ktorú poškodený nepodpisuje, a teda z nej nevyplýva jednoznačne skutočné prevzatie vozidla. Okresný súd nezhodnotil akceptované tvrdenie ohľadne priznávania náhrady nájmu za nasledujúci deň po skončení opravy, v ktorej súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. . Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že rozhodujúcim je práve dátum uvedený na faktúre za opravu, mal sa vysporiadať s tým, či v danom okamihu bolo možné zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynaložiť ďalšie finančné prostriedky, k čomu nedošlo. Mal za to, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je kľúčové pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie veci. Pre úplnosť poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 05.10.2018. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť, žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 464,40 Eur s úrokmi z omeškania ročne vo výške 5% od 10.09.2017 do zaplatenia, s priznaním náhrady trov konania v rozsahu 100%, alternatívne v napadnutom výroku zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

22. Proti tomuto rozsudku, a to jeho druhému a štvrtému výroku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, prostredníctvom zástupcu z dôvodov podľa a . Uviedol, že súd prvej inštancie sa pri posudzovaní, ktoré náklady vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou riadil len časom, podľa ktorého bolo vozidlo poškodeného v opravovni a vykonávali sa na jeho vozidle opravné práce a počas ktorej doby mal poškodený dôvodne a účelne potrebovať náhradné motorové vozidlo. S týmto názorom žalovaný nesúhlasil, považoval ho za predčasný, nevychádzajúci z vykonaného dokazovania. Podľa žalovaného mal súd prvej inštancie k dispozícii len listinu Čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 15.06.2017, ktorá nebola ničím podložená a jej pravdivosť nebola žalobcom preukázaná. Žalovaný počas celého konania namietal, že v zmysle ustálenej judikatúry súdov vzniká nárok na náhradu škody z prenájmu náhradného motorového vozidla len vtedy, ak je tento prenájom náhradného vozidla poškodeným možné považovať za nutný a účelný. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie nezohľadnil ním namietané skutočnosti, najmä to, že účelovosť a dôvodnosť prenájmu náhradného vozidla nebola žalobcom v konaní preukázaná. Žalobca počas konania nepreukázal, že by s náhradným vozidlom boli vykonávané jazdy, že by poškodený náhradné vozidlo skutočne používal a ani súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či náhradné vozidlo používané reálne bolo alebo nie. Bol názoru, že v prípade, ak by poškodený potreboval náhradné vozidlo za účelom zabezpečovania jeho dochádzania do práce, či i z iných relevantných dôvodov, potreboval by náhradné vozidlo ihneď potom, ako bolo jeho vozidlo odovzdané do opravy a nie až za sedem dní. Tým, že žalobca nepredložil žiaden doklad o tom, že by poškodený náhradné vozidlo počas rozhodného obdobia prenájmu dôvodne a účelne používal, žalovaný považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne nesprávne, nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd sa stotožnil s ničím nepodloženým vyhlásením poškodeného. Tvrdenie okresného súdu, že požičanie náhradného vozidla reparuje poškodenému stav, kedy nemôže z titulu poistnej udalosti používať svoje vlastné vozidlo bez skúmania účelnosti prenájmu, považoval za v rozpore s judikatúrou najvyšších súdov. Rovnako konštatovanie okresného súdu, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy vozidla, pričom okresný súd sa dĺžkou opravy poškodeného vozidla vôbec nezaoberal, považoval za arbitrárne. Žalovaný počas konania poukazoval na skutočnosť, že dĺžku doby prenájmu náhradného vozidla je nutné posudzovať vzhľadom na skutočnú dobu opravy v zmysle faktúry č. 201700458 pre právneho predchodcu žalobcu, z ktorej vyplýva, že opravné práce na poškodenom vozidle trvali v rozsahu dvoch dní, čo mohlo reálne predstavovať vzhľadom na rozsah poškodenia vozidla maximálne štyri pracovné dni opravy vozidla, zohľadňujúc aj lakovacie práce na poškodenej časti vozidla. Žalovaný počas konania poukazoval na to, že je potrebné, aby okresný súd zohľadnil objektívnu dobu, počas ktorej sa vykonávali opravné práce na poškodenom vozidle, na ktoré skutočnosti neprihliadal. Okresný súd dal do súvislosti spochybňovanie vzniku škody za prenájom

náhradného vozidla so vznikom škody za opravu poškodeného vozidla. Žalovaný nespochybňoval vykonané práce na oprave vozidla poškodeného, avšak poukazoval na skutočnosť, že z faktúry za opravu žiadnym spôsobom nevyplýva, prečo bolo vozidlo poškodeného v opravovni až 9 dní, keď z faktúry vyplýva, že opravné práce trvali len v rozsahu 10,9 normohodín, čo je podľa žalovaného dva dni opravných prác. Nestotožnil sa s vyjadrením súdu prvej inštancie, že žalovaný tvrdenia o neodôvodnenosti dĺžky prenájmu v konaní ničím nepreukázal. Podľa žalovaného predlžovanie doby opravy poškodeného vozidla z neznámych príčin nemôže ísť na ťarchu vinníka dopravnej nehody a nie je v príčinnej súvislosti s konaním poisteného u žalovaného. Z uvedeného nepovažoval prenájom náhradného vozidla poškodeným za oprávnený a dôvodný. Vzhľadom k tomu, že napadnutý výrok II. súdu prvej inštancie je podľa žalovaného nesprávny, je rovnako nesprávny aj výrok IV. o nároku na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd napadnutú časť rozsudku zmenil, žalobu zamietol, s priznaním náhrady trov konania.

23. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 187-188 spisu). Uviedol, že počas celého konania zdôrazňoval, že náhrada škody za prenájom náhradného vozidla patrí poškodenému len vtedy, ak bol prenájom náhradného vozidla poškodeným nutný a účelný a len na nevyhnutne potrebný pracovný čas. Zároveň uvádzal, že dĺžku prenájmu náhradného vozidla je potrebné posudzovať objektívne vzhľadom na rozsah poškodení vozidla poškodeného. Z faktúry za opravu poškodeného vozidla od spoločnosti PVcar, s.r.o., č. 201700458 mal okresný súd za preukázané, že opravené vozidlo bolo poškodenému odovzdané už dňa 14.06.2017. Žalobca v odvolaní potvrdil, že na predmetnej faktúre je dátum odovzdania vozidla poškodenému 14.06.2017, avšak mal za to, že tento dátum neznamená, že poškodený si aj reálne svoje opravené vozidlo zo servisu vyzdvihol. Žalovaný predmetné tvrdenie žalobcu považuje za účelové, keď sám žalobca nevie uniesť dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností. Z predloženej faktúry za opravu poškodeného vozidla jednoznačne vyplýva, že vozidlo bolo poškodenému odovzdané dňa 14.06.2017 a žalobca nepredložil ani jeden doklad preukazujúci, že poškodený si v tento deň vozidlo z autoopravovne nevyzdvihol. Keďže žalobca nevie zdokladovať, prečo poškodený nevrátil požičané náhradné vozidlo v deň, keď už mal k dispozícii svoje opravené vozidlo dňa 14.06.2017, založil svoju obranu na tom, že „poškodený je oprávnený prevziať si motorové vozidlo nasledujúci deň po oprave, a do tejto doby je oprávnený užívať náhradné vozidlo ako účelne vynaložený náklad“, s ktorým tvrdením sa žalovaný nestotožňuje. V zmysle ustálenej judikatúry je prenájom náhradného vozidla hradený z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel len vtedy, ak je tento nájom náhradného vozidla nutný a účelný. Zároveň poukázal na skutočnosť, že samotný poškodený ako i opravovňa sú z jedného mesta, a preto nevidel žiaden dôvod pre navyšovanie nákladov za prenájom náhradného vozidla poškodeným, z ktorého dôvodu nie je možné za prenájom náhradného vozidla považovať deň 15.06.2017 za nutný a účelný. Konanie poškodeného, ktorý si ponechal v prenájme náhradné vozidlo dňa 15.06.2017 napriek tomu, že jeho vozidlo bolo opravené, je nutné považovať za škodu, za ktorú výlučne zodpovedá poškodený, keďže nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Poškodený mal v prenájme náhradné vozidlo počas 9 dní, pričom podľa žalovaného žalobca žiadnym spôsobom nezdokladoval, prečo si práve počas tejto doby poškodený prenajal náhradné vozidlo, nakoľko vzhľadom na rozsah poškodenia opravovaného vozidla a faktúry za opravu, opravné práce trvali v rozsahu 10,9 normohodín, čo podľa žalovaného mohlo trvať maximálne 4 dni. Podľa žalovaného samotné opravné práce na poškodenom vozidle trvali z bližšie nešpecifikovaných dôvodov dlhšie než bolo potrebné, a preto predlžovanie prenájmu náhradného vozidla ešte počas dňa 15.06.2017, kedy už poškodený mohol využívať svoje opravené vozidlo, je podľa žalovaného nedôvodné navyšovanie nákladov za prenájom náhradného vozidla. Navrhol, aby žalobcom napadnutý výrok III. rozsudku okresného súdu bol potvrdený ako vecne správny.

24. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu (č.l. 178 - 180 spisu). Žalobca tvrdenia žalovaného považoval v plnom rozsahu za neopodstatnené, v ktorom smere poukázal na názor Krajského súdu v Bratislave, v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 05.05.2015, podľa ktorého pre posúdenie nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla je podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si vypožičať náhradné vozidlo, čo preukázal vystavenou faktúrou. Poškodený si tak uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, kedy bolo jeho vozidlo v oprave, pričom náhradné vozidlo používal za tým istým účelom. Ide teda o účelne vynaložené náklady. Obdobný názor zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. . Žalobca zdôraznil, že práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté

autoservisom za účelom opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. Považoval za irelevantné preukazovať, kedy boli vykonávané jednotlivé čiastkové opravy na poškodenom vozidle, čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Okrem iného tvrdenia žalovaného, ktorý nenamieta samotný nárok poškodeného na náhradné vozidlo, ale iba nevyhnutnosť a účelnosť dĺžky prenájmu, je potrebné posudzovať v zmysle . Podľa žalobcu žalovaný v priebehu konania nepreukázal svoje tvrdenia, a teda nebol schopný relevantne vyvrátiť skutočnosti uvádzané žalobcom, podložené listinnými dôkazmi. Ak žalovaný namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, aby poskytol nielen tvrdenia, ale i dôkazy, k čomu nedošlo. K preukázaniu nevyhnutnosti a účelnosti nájmu náhradného vozidla bolo predložené vyjadrenie poškodeného zo dňa 15.06.2017, v ktorom jasne uviedol, z akého dôvodu a na čo všetko náhradné vozidlo používal. Neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby viedol evidenciu jednotlivých jázd vykonaných na náhradnom vozidle počas doby opravy. V tejto súvislosti poukázal na závery vyjadrené v odseku 14. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 22.11.2017. Mal za to, že akékoľvek dokladovanie jednotlivých jázd vykonaných na náhradnom vozidle by predstavovalo pre poškodeného neprimerané zaťaženie. K namietanej arbitrárnosti a svojvôli poukázal na základné princípy , Nález Ústavného súdu SR sp. zn. -30 a zvýraznil, že to, že žalovaný sa nestotožňuje s odôvodneným názorom okresného súdu neznamená, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalobca námietky žalovaného považoval za neopodstatnené. Podotkol, že žalovaným predložená faktúra za opravu predstavuje účtovný doklad, ktorý je vystavovaný ešte pred odovzdaním opravovaného vozidla, ktorý je zasielaný poisťovni na preplatenie a až po obdržaní krycieho listu autoservis vydá vozidlo poškodenému. Faktúra nie je podpísaná poškodeným, a preto dátum na nej uvedený nemožno považovať za dátum, kedy skutočne došlo aj k odovzdaniu vozidla.

25. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný (č.l. 197 - 199 spisu). Vyjadrenie žalobcu považoval za účelové. Podľa žalovaného nárok na prenájom náhradného vozidla poškodeným musí byť odôvodnený nevyhnutnosťou prenájmu čo do účelnosti prenájmu a tiež čo do dĺžky prenájmu. Žalobca do konania nepreložil okrem písomného vyhlásenia poškodeného zo dňa 15.06.2017 žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, či poškodený reálne využíval náhradné vozidlo alebo nie. Podľa žalovaného je nevyhnutne potrebné v konaní preukázať, či náhradné vozidlo bolo prenajaté poškodeným účelne. Podľa žalovaného nie je možné automaticky považovať nárok poškodeného zo škodovej udalosti na prenájom náhradného vozidla za oprávnený len z dôvodu, že došlo k poškodeniu vozidla poškodeného. Rozhodnutie okresného súdu o preukázaní účelnosti nájmu náhradného vozidla nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalovaný poukázal na to, že medzi predmet podnikania žalobcu patrí aj poskytovanie prenájmu náhradných vozidiel poškodeným z dopravných nehôd, a preto je v jeho záujme ak oprava poškodeného vozidla prebieha v servise čo najdlhšiu dobu. Z tohto dôvodu obhajovanie dĺžky prenájmu náhradného vozidla je podľa názoru žalovaného výlučne účelové. Podľa žalovaného sa súd prvej inštancie nesnažil zistiť, prečo sa vozidlo poškodeného malo nachádzať v servise až dobu 14 dní a nie v časovom rozpätí podľa vyfakturovaných opravných prác na poškodenom vozidle. Zároveň sa nezaoberal tým, že podľa faktúry za opravu poškodeného vozidla bolo vozidlo žalobcu opravené v rozsahu 10,9 normohodín, čo predstavuje maximálne 4 dni. Pokiaľ žalobca uvádzal, že faktúra za opravu poškodeného vozidla je len účtovným dokladom, tak priamo na faktúre za opravu poškodeného vozidla zo dňa 14.06.2017 je uvedené, že k odovzdaniu vozidla došlo 14.06.2017. Zvýraznil, že podľa ustálenej judikatúry má poškodený právo na nájom náhradného motorového vozidla len v prípad, ak takéto vozidlo nutne a účelne potrebuje, avšak zároveň len na nevyhnutne dlhý čas. Dovolil si uviesť, že pokiaľ sa súdy nezačnú zaoberať skutočnou dobou potrebnou na opravu poškodeného vozidla, nebude žalobca potrebovať preukazovať v sporoch o náhradu škody za prenájom náhradného vozidla takmer žiadne skutočnosti, nakoľko v obdobných sporoch už sú žalobcovi priznávané nároky bez skúmania, či sú dôvodné čo do účelnosti prenájmu a nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla.

26. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu (č.l. 209, 210 spisu). Žalobca poukázal na obsah svojho odvolania a písomného vyjadrenia v ktorom výslovne uviedol, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo iba dovtedy, kým mu autoservis nevydal jeho opravené vozidlo a tiež na podstatnú skutočnosť, že servis vystavuje faktúru pred prevzatím opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ vozidlo bolo opravené poškodeným, je

oprávnený si prevziať motorové vozidlo nasledujúci deň a do tejto doby je oprávnený užívať náhradné motorové vozidlo, ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe súdov SR. Obdobný názor je zachytený napr. v rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. . Zvýraznil, že poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo len na nevyhnutnú dobu z dôvodu, že nemohol používať vlastné motorové vozidlo, ktoré sa nachádzalo v autoservise. Odmietol tvrdenie, že nevie zdokladovať prečo poškodený nevrátil požičané vozidlo v deň, kedy mal k dispozícii svoje opravené vozidlo, keďže zdôraznil, že poškodený dňa 14.06.2017 svoje vozidlo k dispozícii nemal. Za podstatné považoval to, kedy si poškodený fakticky mohol vyzdvihnúť svoje opravené vozidlo zo servisu, s ktorou kľúčovou skutočnosťou sa okresný súd v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal. Zároveň dal do pozornosti odsek 14. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. , podľa ktorého nemožno nepriaznivosť stavu spôsobeného škodovou udalosťou umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru. Týmto prístupom by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný. V súvislosti s nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov považoval závery žalovaného za nesprávne. Namietal tvrdenia, že by došlo k neúmernému predlžovaniu opravy a tým doby prenájmu.

27. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 28.03.2019 bolo vyjadrenie k vyjadreniu k odvolaniu, ktoré podal žalovaný, doručené žalobcovi (doručenka na č.l. 216 rub spisu) a vyjadrenie k vyjadreniu k odvolaniu, ktoré podal žalobca, doručené právnemu zástupcovi žalovaného (doručenka č.l. 217 rub spisu), s možnosťou sa k nemu vyjadriť v lehote 10 dní, ktoré zostali bez vyjadrení.

28. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalovaného podľa ust. v spojení s ust. bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. , rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 412,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 412,80 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku potvrdil ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. . Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie sumy 51,60 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51,60 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia zamietnutá a v závislom výroku o trovách prvoinštančného konania bol zrušený a v tejto časti vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

29. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -228 zo dňa 15.08.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 22.10.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

30. Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu mohol za aplikácie ust. , posudzovať len z tých odvolacích dôvodov, ktoré vyjadril žalobca v podanom odvolaní zo dňa 15.01.2019 (č.l. 145 - 147 spisu) a žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 21.01.2019 (č.l. 161 - 166 spisu). Ak žalobca a žalovaný iné odvolacie dôvody, než tie, ktoré sú obsiahnuté v ich písomných odvolaniach, k záverom prijatým okresným súdom v napadnutom rozsudku neuviedli, tak následne potom ani Krajský súd v Žiline ako súd odvolací nemal zákonný priestor posudzovať a vyhodnocovať závery rozsudku okresného súdu, nenapadnuté odvolacími dôvodmi žalobcu a žalovaného. Uvedené zdôrazňuje krajský súd aj vo vzťahu k princípu právnej istoty s poukazom na Čl. 2 ods. 2 . Ak niektoré závery, okolnosti neurobili odvolatelia spornými vo vyvolanom odvolacom konaní, tak zákonite ani k nim nemal priestor, možnosť sa odvolací súd vyjadrovať, a tým zostali, boli ponechané závery okresného súdu vyjadrené v napadnutom rozhodnutí.

31. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu a žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

32. Predmetom súdneho sporu bolo uplatnenie pohľadávky žalobcom titulom škody, ktorá bola spôsobená poistnou udalosťou, a to dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 25.5.2017, pri ktorej bolo poškodené vozidlo V. C., ktorá škoda bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla EČV: ZA862FL, ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Výška uplatnenej škody žalobcom predstavovala podľa tvrdení, dôkazov predložených žalobcom v konaní pred súdom prvej inštancie nevyhnutné náklady, ktoré poškodený bol povinný vynaložiť z titulu vzniknutej poistnej udalosti, dopravnej nehody, keď svoje vozidlo po dobu opravy nemohol využívať, v príčinnej súvislosti s ktorým skutkovým a právnym stavom poškodenému vznikli náklady na nájom náhradného motorového vozidla po dobu opravy jemu patriaceho motorového vozidla, ktorá oprava bola vyvolaná práve škodovou, poistnou udalosťou.

33. Podstatnou odvolacou námietkou žalovaného v písomne podanom odvolaní zo dňa 21.01.2019 (č.l. 161 - 166 spisu) bolo tvrdenie, že náklady na zapožičanie motorového vozidla neboli nákladmi nutnými a účelnými. Krajský súd uvádza, že pre posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo bolo preukázané v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny predchodca žalobcu. V prejednávanej veci okresný súd pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného vozidla, vychádzal z celkovej dĺžky opravy poškodeného vozidla v rozsahu 8 dní, po ktorú trvala oprava poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla, za ktorú zodpovedajúcu dĺžku opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiť túto poistnú udalosť zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v sporovom konaní preukázal, a tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal, t.j. poškodenému bol vnútený tento stav, a ak z tohto nie dobrovoľného skutkového a právneho stavu, do ktorého sa poškodený dostal, si uplatnil voči žalovanému ako poisťovni náhradu nákladov s touto situáciou vzniknutých, a to náhradu nákladov za zapožičanie motorového vozidla, tak takémuto nároku bolo namieste vyhovieť. Náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o uplatnenú výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla po dobu vykonávanej opravy vozidla, tak za skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie, prenájom náhradného motorového vozidla, sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu, preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať, toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutnej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V konaní pred okresným súdom žalovaný namietal dobu opravy, a tým aj dobu zapožičania náhradného motorového vozidla, pričom však nepreukázal dôvody, pre ktoré by nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla mala trvať kratšiu dobu, vzhľadom na celkovú dĺžku opravy motorového vozidla, prípadne aká doba opravy a tomu zodpovedajúca doba prenájmu náhradného vozidla by bola v tomto prípade primeraná. K takýmto argumentom sa žalovaný v konkrétnosti pred okresným súdom nevyjadril a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy.

34. Okresný súd správne aplikoval ustanovenie v spojení s , , s , keď zobral do úvahy aj už ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci (rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. , sp. zn. ). Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť

skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Práve do stavu, do ktorého sa dostal poškodený (právny predchodca žalobcu), ktorý stav zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového vozidla by tento stav (ne)mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného motorového vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by poškodený bol neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Poškodený nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok. Žalovaný iný odvolací dôvod než spochybnenie účelnosti a nevyhnutnosti nákladov vynaložených za zapožičanie náhradného motorového vozidla neuviedol, preto len z tohto základného vyjadreného odvolacieho dôvodu bol rozsudok okresného súdu posudzovaný v napadnutom druhom výroku, ku ktorému sa viazalo odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a tento odvolací dôvod žalovaného nebol vyhodnotený ako relevantný, vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam. Iné odvolacie dôvody žalovaný neuviedol, preto závery vyjadrené okresným súdom v napadnutom druhom výroku rozsudku, ktoré sa nestali predmetom odvolacieho konania, sa nemohli stať ani predmetom posudzovania zo strany Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho. Z týchto záverov bol preto rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 412,80 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania potvrdený ako v tomto výroku vecne správne rozhodnutia podľa ust. .

35. Žalobca podaným odvolaním zo dňa 15.01.2019 (č.l. 145 - 147 spisu) napadol rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorý bola žaloba v časti o zaplatenie 51,60 Eur spolu s príslušenstvom zamietnutá. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej nevyhnutnej dĺžke prenájmu motorového vozidla, a to od 01.06.2017 do 15.06.2017 okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uzavrel, že z faktúry vystavenej servisom PVcar, s.r.o. za opravu poškodeného vozidla vyplývalo, že vozidlo bolo prijaté dňa 01.06.2017 a odovzdané dňa 14.06.2017, a teda žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť nájmu za deň 15.06.2017. Po oboznámení sa s obsahom predmetnej faktúry dospel krajský súd k záveru, že dátum odovzdania opraveného vozidla servisom poškodenému z nej jednoznačne nevyplýval, a preto tento právny záver okresného súdu je podľa názoru odvolacieho súdu predčasný, z ktorého dôvodu došlo v tejto časti k zrušeniu časti výroku (tretieho) rozsudku okresného súdu podľa ust. . Pre právne posúdenie nároku nutnej a účelnej dĺžky prenájmu motorového vozidla (doby) bolo potrebné, aby sa okresný súd zaoberal a vyhodnotil všetky tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom ( aj č.l. 51-53 spisu), teda nielen údaje vo vystavenej faktúre na č.l. 99 spisu, ale i obsah Objednávky č. 433/2017 zo dňa 01.06.2017 (č.l. 54 spisu), k čomu pristupujú i odvolacie tvrdenia žalobcu, týkajúce sa mechanizmu vystavovania faktúry a krycieho listu a jeho zasielania príslušnej poisťovni a vrátenia prenajatého vozidla poškodeným, k čomu zo strany okresného súdu nedošlo.

36. Okresný súd v novom konaní teda opätovne posúdi okolnosti účelnosti nákladov vynaložených v súvislosti so zapožičaním náhradného vozidla, posúdi hodnotový význam listín a obsahové údaje vystavenej faktúry na č.l. 99 spisu a Objednávky č. 433/2017 zo dňa 01.06.2017, zhodnotí vykonané dokazovanie a v tejto časti veci opätovne rozhodne.

37. Podľa ust. , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

38. Podľa ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.