Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27C-46-2019.pdf
PDF · 198.67 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/46/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO 50 387 189, so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Tomáš Zboja, advokát so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, zastúpenému splnomocneným zástupcom: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 300,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 300,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- € od 03.02.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Banská Bystrica postúpil Oznámením o postúpení veci zo dňa 19.06.2018, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2018, podľa § 13 v spojení s § 19 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (v texte aj ako „CSP"), vec žalobcu SetCar sk, a.s., IČO 50 387 189 proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441 v konaní o zaplatenie 300,- € s príslušenstvom, nakoľko žalobca v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP, v ktorej veci Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom vydaným dňa 25.04.2018 v upomínacom konaní sp. zn. 25Up/245/2018 tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 300,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- € od 03.02.2017 do zaplatenia.
2. Oboznámením sa so spisom v postúpenej veci tunajší súd zistil nasledovné:
3. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 300,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 03.02.2017 do zaplatenia.
4. Žalobca na odôvodnenie návrhu na vydanie platobného rozkazu doručeného na OS Banská Bystrica uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal
uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ. Žalovaný aj napriek vyššie uvedenému nereagoval na výzvu žalobcu špecifikovanú ako upomienku.
5. Žalobca k návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní a následne k vyjadreniu k odporu proti platobnému rozkazu (č.l. 54) pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
6. Zo Zmluvy o nájme č. 415 (č.l. 62) uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom a L. D. ako nájomcom dňa 15.09.2016 na dobu „od 05.09.2016 po dobu opravy" súd zistil, že predmetom zmluvy bol nájom náhradného vozidla - osobného automobilu zn. Audi A6, ČOTP: UB XXXXXX, RZ: XTX XXXX. Zmluvné nájomné bolo dojednané vo výške 75,- € za 1 deň.
7. Faktúrou č. 160100040 vyhotovenou dňa 15.09.2016, splatnou dňa 29.09.2016 (č.l. 7) vyúčtoval dodávateľ SetCar sk, a.s. odberateľovi L. D. sumu 900,- € (12 dní x 75 €) za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 415.
8. Poškodený L. D. uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 16.09.2016 (č.l. 63) označenom ako „Účelovosť zapožičania náhradného vozidla", že po dobu opravy jeho poškodeného vozidla mal zapožičané náhradné vozidlo od spoločnosti SetCar sk, a.s. za účelom prepravy do práce.
9. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 16.09.2016 medzi spoločnosťou SetCar sk, a.s. a L. D. ako postupcom (č.l. 64) súd zistil, že predmetom zmluvy bolo postúpenie na spol. SetCar sk, a.s. pohľadávky za odplatu vo výške 900,- € (ktorá suma zodpovedá faktúre č. 160100040 vystavenej žalobcom SetCar sk, a.s. ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného vozidla) v zmysle § 524 ods. 1 OZ, ktorú má postupca voči poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, ktorá rieši škodu spôsobenú vozidlom EČV: L. vo výške 900,- € z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom sa jedná o nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 11.08.2016 na vozidle Škoda Superb, EČV: L. 10. Podľa článku 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom SetCar si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.
11. L. D. ako postupca z predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 16.09.2016 oznámil spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group Oznámením o postúpení pohľadávky (č.l. 10 spisu) postúpenie pohľadávky na spoločnosť SetCar sk a.s..
12. Z Oznámenia o poistnom plnení spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 18.01.2017 (č.l. 8) adresovaného SetCar sk a.s. súd zistil, že poisťovňa dňa 13.01.2017 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého predkladá žalobcovi výpočet výšky poistného plnenia a poukazuje na účet poistné plnenie v sume 600,- €. 13. V zmysle vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: Náhrada škody z PZP, doložená faktúra, primeraná denná sadzba poškodeného vozidla je 50,- € vrátane DPH, rozdiel nepriznaný, primerané náklady sú 12 dní x 50,- € / deň. 14. V zmysle výpočtu výšky plnenia (č.l. 9) bola od sumy 900,- €, vyúčtovanej faktúrou č. 16010040 (správnym údajom o čísle faktúry je: 160100040 - poznámka súdu) za prenájom vozidla, odpočítaná suma 300,- € a bola priznaná suma 600,- € ako rozdiel medzi faktúrou a primeranými nákladmi.
15. Z dokladu č. 20180001 (č.l. 11) označeného ako Upomienka zo dňa 06.01.2018 súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vyzval žalovanú poisťovňu na úhradu sumy 6.453,71 €, ktorú sumu eviduje žalobca ako neuhradenú ku dňu vyhotovenia tejto upomienky. 16. Súd z predmetného listinného dôkazu ďalej zistil, že na upomienke je uvedený zoznam 27 faktúr, ktorými bola vyúčtovaná celková suma k úhrade 6.453,71 €, pričom pod poradovým č. 4 je uvedená
faktúra č. 160100040 splatná dňa 29.09.2016 na sumu 900,- €, z ktorej bola uhradená suma 600,- €, teda zostáva k úhrade suma 300,- €.
17. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu sp. zn. 25Up/245/2018, vydanému dňa 25.04.2018 Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní, odpor zo dňa 10.05.2018, doručený súdu dňa 14.05.2018 (č.l. 42 spisu). Na odôvodnenie odporu žalovaný uviedol, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. 18. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. Žalovaný má za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe „okrem všeobecných náležitosti podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Zároveň podľa ods. 2: „Opísanie rozhodujúcich skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.". Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočnosti, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - o akú škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúry, zmluvy o postúpení pohľadávok apod. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, tieto vyplývajú len z príloh, čo absolútne nie je, vzhľadom na znenie § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. Žalobca ani nešpecifikoval dôkazy, na ktoré sa odvoláva, niektoré ani len nepredložil spolu so žalobným návrhom. Konkrétne nebola predložená nájomná zmluva, na základe ktorej mal poškodený užívať náhradné vozidlo, a rovnako absentuje zmluva o postúpení pohľadávky, na základe ktorej mal na žalobcu prejsť nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Z dôvodu nepredloženia nájomnej zmluvy teda nemožno zistiť, čo bolo jej obsahom a za akých podmienok bola dojednaná. 19. Nie je zrejmý tiež počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného motorového vozidla. Tento údaj je len ručne dopísaný na Faktúre č. 160100040 zo dňa 15.09.2016, ktorú žalobca predložil a ktorá má podľa žalobcu preukazovať výšku nájomného za prenájom náhradného vozidla, avšak nepredložením zmluvy o nájme, na základe ktorej mala byt' vystavená, nie sú údaje vyplývajúce z faktúry za dostatočne preukázané. Pritom na základe faktúry mal byť fakturovaný prenájom náhradného vozidla od 05.09.2016 do 16.09.2016, ale k vystaveniu faktúry došlo už dňa 15.09.2016. 20. Žalovaný poukázal, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. Na základe vedomosti o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, možno takúto činnosť žalobcu považovať za neoprávnené podnikanie. 21. K samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla žalovaný uviedol, že jeho vznik žalobca opiera odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o PZP"), a ustanovenie § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizuje. Tento údajný nárok voči žalovanému Zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka. 22. Okrem toho žalobca nijako nepreukázal, že poškodený „bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb", ako to uvádza vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca v tejto otázke absolútne neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko svoje tvrdenie nijako nezdokladoval. 23. Žalovaný poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 18.01.2017, v zmysle ktorého bolo žalobcovi zo strany žalovaného, bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti, poukázané plnenie v sume 600,- eur, čo potvrdil aj samotný žalobca. Z vyššie uvádzaných skutočností a dôvodov má žalovaný za to, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
24. Žalobca podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.05.2018 (č.l. 54) navrhol v konaní pokračovať na miestne príslušnom Okresnom súde Žilina a zároveň sa vyjadril k podanému odporu žalovaného:
25. Tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností, ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh, sú v plnom rozsahu neopodstatnené a účelové. 26. Dňa 11.08.2016 došlo v L. ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému L. D., na vozidle Škoda Superb, ev. č. L.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla ev. č. L., poisteného v poisťovni žalovaného, číslo poistnej udalosti 9525503672. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 415 zo dňa 05.09.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 160100040 zo dňa 15.09.2016, s dátumom splatnosti 29.09.2016 na sumu 900,- €. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 18.01.2017 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú sadzbu denného nájomného a poistné plnenie neoprávnene krátil, čím priznal náklady vo výške 600,- €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. 27. Náhrada škody má plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy. Vzhľadom k tomu, že poškodený potrebuje vozidlo každodenne, je potrebné za plnú kompenzáciu považovať aj prenájom náhradného vozidla ako spôsobenej škody. 28. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. (R7/1992) Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014) 29. V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012) Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je zaťažovaním a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného.
30. Čo sa týka tvrdenia, že žalovanému nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, toto tvrdenie je neopodstatnené a účelové, nakoľko tento údaj vyplýva z predloženej faktúry č. 160100040. Pokiaľ však ide o námietku dôležitosti uvedenia počtu najazdených kilometrov pri prevzatí vozidla poškodeným, vozidlo je zapožičiavané na dni. Žalobca súdu predložil faktúru doplnenú aj o počet najazdených kilometrov.
31. K námietke žalovaného ohľadom času vystavenia faktúry za nájom náhradného motorového vozidla žalovaný uviedol, že daná faktúra bola vystavená dňa 15.09.2016, t.j. až po ukončení opravy. Napokon servis vystavuje faktúru ešte pred prevzatím opraveného motorového vozidla a zasiela ho poisťovni na vystavenie krycieho listu a až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenému. Zároveň je treba uviesť, že pokiaľ už bolo vozidlo opravené, poškodený je oprávnený si prevziať motorové vozidlo nasledujúci deň a do tejto doby je oprávnený užívať náhradné motorové vozidlo ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxi súdov. Navyše samotný deň ukončenia opravy nemá vplyv na deň ukončenia nájmu, nakoľko tento je nezávislý od dĺžky opravy vozidla. Závislá na oprave vozidla je len dĺžka prenájmu uhrádzaná z titulu náhrady škody poisťovňou. Nič nebráni tomu, aby bola faktúra za prenájom vozidla vystavená už pri uzavretí nájomného vzťahu. Poškodený s uvedeným postupom súhlasil, preto je námietka žalovaného irelevantná.
32. Námietka žalovaného týkajúca sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok nemožno v tomto, ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné postúpenie pohľadávky, pričom poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom dňa 16.09.2016 zmluvu o
postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 11.08.2016 na vozidle Škoda Superb, ev. č. L. z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému práve žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Žalobca tak v tomto konaní požaduje žalovaným nepriznanú časť nákladov na nájom náhradného vozidla, o ktorú sa znížil žalobcov majetok.
33. K preukázaniu účelnosti a nutnosti zapožičania náhradného vozidla a vyvráteniu tvrdenia žalovaného ohľadom nepreukázania tejto skutočnosti poukázal žalobca na vyjadrenie poškodeného zo dňa 16.09.2016, z ktorého vyplýva, že poškodený L. D. používal náhradné vozidlo, prenajaté od žalobcu, po dobu opravy svojho vozidla na dochádzanie do práce. S poukazom na tieto skutočnosti je dostatočne preukázaná nevyhnutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla.
34. Pokiaľ ide o žalovaným priznanú sadzbu denného nájomného, túto považuje žalobca za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol užívať svoje vozidlo. Nie je správne a ani zákonné, aby si poisťovňa vinníka v niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase. V danom prípade sa poisťovňa, t.j. žalovaný sama rozhodla považovať ňou uvedenú cenu za obvyklú, s čím žalobca nesúhlasí a namieta to. Má za to, že žalobcom fakturovaná sadzba denného nájomného je s prihliadnutím na všetky okolnosti primeraná.
35. Rovnako tak tvrdenie, že nárok žalobcu voči žalovanému nevyplýva z Občianskeho zákonníka, ani zo zákona o PZP je účelové, nakoľko v zmysle samotného metodického usmernenia členov SKP č. 17/2002 je prenájom náhradného vozidla súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu.
36. Všetky podklady predkladané súdu má žalovaný k dispozícii, nakoľko tieto mu boli doručené pri uplatňovaní si náhrady škody. Predmetný nárok na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla bol preto v danom prípade dostatočným spôsobom konkretizovaný.
37. Žalovaný vzniesol v podaní zo dňa 10.09.2018 (č.l. 83) námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Žilina s tým, že všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Bratislava I. 38. Zároveň sa v podaní, v reakcii na vyjadrenie žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, vyjadril vo veci samej tak, že zotrval na námietke, že žaloba ani po podaní vyjadrenia žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, keď žalobca mal už v samotnej žalobe označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoju žalobu opiera. 39. Žalovaný poukázal, že žalobca od uplatňovaného nároku zjavne neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla (ak by k jeho poškodeniu nedošlo), pričom túto skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil. 40. Napokon má žalovaný za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. 41. V zmysle ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému." S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka.
42. K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky, ako to uvádza žalobca. Vychádzajúc zo žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. 43. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol." 44. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcu sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky malo byť (podľa tvrdení žalobcu) postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), je takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. 45. Žalovaný má za to, že žalobcom uplatnené nároky sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné, preto navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
46. Súd na základe vznesenej námietky miestnej nepríslušnosti postúpil vec dňa 22.10.2018 Okresnému súdu Bratislava I. 47. O nesúhlase Okresného súdu Bratislava I. s postúpením veci rozhodol svojím uznesením sp. zn. 8NcC/2/2019-103 zo dňa 20.02.2019 Krajský súd v Bratislave tak, že na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný Okresný súd Žilina.
48. Žalobca sa vo veci vyjadril ďalším podaním zo dňa 17.12.2020 (č.l. 114), v ktorom zaujal stanovisko k podaniu žalovaného zo dňa 10.09.2018. Tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností, ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh, považuje žalobca v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Uvedené žalobca aj urobil, na základe čoho bol vydaný platobný rozkaz. Následne vo vyjadrení k odporu žalobca špecifikoval všetky relevantné skutočnosti. 49. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. 50. K námietke žalovaného o nepredložení všeobecných obchodných podmienok žalobcu spolu so žalobným návrhom žalobca uviedol, že tieto sú riadne zverejnené na webovom sídle spoločnosti SetCar sk, a.s. a poškodený ich má k dispozícii vždy pri podpise zmluvy. Nakoľko však v predmetnom konaní nie je sporná samotná skutočnosť prenájmu vozidla v zmysle zmluvy o nájme, čo žalovaný sám potvrdil v oznámení o poistnom plnení zo dňa 18.01.2017, námietka žalovaného je irelevantná.
51. Pokiaľ ide o odpočet prevádzkových nákladov, ktoré mal poškodený ušetriť tým, že nepoužíval svoje vlastné motorové vozidlo, tak takéto odpočítanie nákladov súčasná rozhodovacia prax súdov SR považuje za neoprávnené aj z toho dôvodu, že cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené, sa na trhu reálne znížila a ak by sa teda mala znížiť hodnota poistného o to, čo poškodený ušetril na prevádzkových nákladoch, tak potom by bolo potrebné ako škodu zohľadniť aj tú skutočnosť, že samotná hodnota motorového vozidla sa v súvislosti so škodovou udalosťou znížila, a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch.
52. Žalobca dal do pozornosti rozsudky Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/77/2019 zo dňa 24.10.2019, sp. zn. 13Cob/81/2019 zo dňa 30.10.2019 a sp. zn. 6Co/100/2019 zo dňa 30.10.2019, podľa ktorých nie je možné spravodlivo požadovať, aby si poškodený v takejto situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom za poskytnutie náhradného motorového vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady nájomného z takéhoto stavu vzniknuté sú nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť. Keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období svoje vozidlo po dobu opravy užívať, po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné. 53. Pokiaľ ide o žalovaným priznanú sadzbu denného nájomného, túto považuje žalobca za neoprávnené krátenie poistného plnenia. Žalovaný v rámci podaného odporu nijako nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia. Aj v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018, ak žalovaný namietal tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, bolo na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje závery. To sa však v tomto prípade nestalo. Žalovaný tak v rámci likvidácie poistnej udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu, na základe čoho by mohol tvrdiť, že fakturovaná sadzba je neprimeraná. Tvrdenia žalovaného je preto potrebné vyhodnocovať podľa § 151 CSP.
54. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, o aktívnej vecnej legitimácii, o rozpore s ust. § 524 OZ, či o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky sú neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Žalobca poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018. 55. Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018 námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným, tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. 56. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Žalobca navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
57. Žalovaný sa k tvrdeniam žalobcu uvedeným vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu nevyjadril ani na výzvu súdu zo dňa 21.01.2019 (č.l. 119).
58. Súd nariadil na deň 19.02.2021 pojednávanie.
59. Strany sporu boli pred pojednávaním z dôvodu mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19 vyzvané súdom na oznámenie, či súhlasia s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti v prípade pokračovania vyhláseného núdzového stavu.
60. Strany na uvedenú výzvu oznámili súdu, že súhlasia s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti, a to strana žalobcu podaním zo dňa 08.02.2021 (č.l. 128) a žalovaná strana podaním zo dňa 18.02.2021 (č.l. 133).
61. Súd vykonal dňa 19.02.2021 pojednávanie. Mal za to, že podmienky pre vykonanie pojednávania boli splnené. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov, na základe súhlasu oboch sporových strán, v súvislosti s pandemickou situáciou a zákazom vychádzania, na základe nasledovnej právnej úpravy:
- podľa uznesenia vlády SR č. 49/2021 Z.z., ktorým bol od 08.02.2021 predĺžený núdzový stav o 40 dní, t.j. do 19.03.2021;
- podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v zmysle ktorého: V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
- Všeobecne záväzným právnym predpisom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z. je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 22. januára 2021 č. 24/2021 Z.z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu, v znení vyhlášky č. 91/2021 Z.z., ktorou došlo k predĺženiu účinnosti vyhlášky č. 24/2021 Z.z. do 31. marca 2021. Na toto konanie sa vzťahuje ust. § 1 ods. 1 písm. p) vyhlášky č. 24/2021 Z.z., podľa ktorého: V čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu sa vykonávajú pojednávania v civilnom sporovom konaní a v civilnom mimosporovom konaní, ak strany sporu alebo účastníci konania súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.
62. Z uvedeného vyplýva, že pojednávanie v predmetnej sporovej veci bolo možné vykonať:
- len v neprítomnosti sporových strán a ich zástupcov,
- a zároveň len vtedy, ak strany s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti súhlasili.
63. Ako to súd uvádza vyššie, vzhľadom na stranami výslovne prejavený súhlas s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti boli nepochybne podmienky pre vykonanie pojednávania splnené.
64. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (v texte aj len „OZ") každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu, zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ust. § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa ust. § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona,
Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len "faktúra"), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.
65. Súd na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 300,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- € od 03.02.2017 do zaplatenia.
66. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 CSP na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom stanoveným CSP.
67. Predovšetkým súd uvádza, že žalobca si svoj nárok voči žalovanému - spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group uplatnil v zmysle ust. § 15 ods. 1 druhej vety zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Žalobca sa žalobou teda domáhal náhrady škody priamo voči poisťovni z dôvodu, že poisťovňa odmietla uznať celkovú výšku škody, ktorá vznikla poškodenému pri dopravnej nehode zo dňa 11.08.2016 titulom nájmu náhradného motorového vozidla
zn. zn. Audi A6, K. ktoré poškodený používal namiesto svojho motorového vozidla zn. Škoda Superb, ev. č. L., poškodeného pri dopravnej nehode. Poškodenému tak vznikla voči poisťovateľovi pohľadávka na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla, v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 11.08.2016 na vozidle zn. Škoda Superb, ev. č. L..
68. Žalobca si svoje právo voči žalovanému uplatnil ako postupník zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 16.09.2016 medzi žalobcom spol. SetCar sk, a.s. ako postupníkom a L. D. ako postupcom, predmetom ktorej zmluvy bolo postúpenie na žalobcu pohľadávky za odplatu vo výške 900 € (ktorá suma zodpovedá sume vyúčtovanej faktúrou č. 160100040 vystavenej žalobcom - postupníkom ako prenajímateľom, postupcovi ako nájomcovi náhradného vozidla) v zmysle § 524 ods. 1 OZ. 69. Poisťovňa uhradila pred začatím konania časť nákladov za nájom vozidla vo výške 600 € a žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia poisťovňou neuznanej sumy 300 €.
70. V konaní bolo nesporné, že dňa 11.08.2016 došlo v L. ku dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Škoda Superb, ev. č. L.. postupcu - poškodeného L. D., z ktorého dôvodu bol poškodený vylúčený z užívania motorového vozidla, a preto na svoje účely využíval náhradné vozidlo, z ktorého dôvodu mu vznikli výdavky za nájom náhradného vozidla.
71. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu vydanému dňa 25.04.2018 v upomínacom konaní, a v podaní zo dňa 10.09.2018 poprel dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej sumy z nasledovných dôvodov:
- v žalobe absentujú dostatočné skutkové tvrdenia (čo je v rozpore s ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku);
- žalobou uplatnený nárok zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto tento nárok nevyplýva ani z Občianskeho zákonníka;
- žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný, keďže zmluva o postúpení pohľadávky je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka, pretože poškodený bol dlžníkom žalobcu
- v zmysle predloženej faktúry bol zaviazaným subjektom na plnenie práve poškodený a nie žalovaný; nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol preto so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky;
- žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok, pričom na základe vedomosti o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, sa má takáto činnosť žalobcu považovať za neoprávnené podnikanie;
- žalobca nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb;
- zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého náhradného motorového vozidla, tento údaj je len ručne dopísaný na faktúre č. 180178 zo dňa 19.03.2018, čo je nevierohodné; pritom na základe faktúry mal byť fakturovaný prenájom náhradného vozidla od 05.09.2016 do 16.09.2016, ale k vystaveniu faktúry došlo už dňa 15.09.2016;
- od uplatňovaného nároku žalobca neodpočítal náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by k jeho poškodeniu nedošlo).
72. V prípade námietky žalovaného o absencii skutkových tvrdení v žalobe, čo je v rozpore s ustanovením § 132 CSP, súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní, podľa prvej vety ktorého ustanovenia uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. 73. Pokiaľ aj v návrhu na vydanie platobného rozkazu nie sú všetky skutočnosti podrobne a konkrétne opísané, z listín pripojených k návrhu na vydanie platobného rozkazu tieto skutočnosti vyplývajú, ktorý postup žalobcu pri uplatnení si nároku v upomínacom konaní je v súlade s citovaným ustanovením § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. 74. Táto námietka žalovaného bola preto nedôvodná.
75. Okrem toho súd poukazuje, že žalobca vo vyjadrení k podanému odporu žalovaného proti platobnému rozkazu (č.l. 54) dostatočne opísal skutkový stav za účelom bližšej špecifikácie skutočností a predložil ďalšie relevantné dôkazy. Súd konštatuje, že opísanie skutkového stavu žalobcom v celom rozsahu zodpovedá predloženým listinným dôkazom, ohľadom ktorých žalobca taktiež poukázal, že žalovaný týmito listinami disponuje, nakoľko mu ich žalobca pri uplatnení si svojho nároku na náhradu škody ešte pred začatím konania poskytol.
76. Námietka žalovaného, že právo na náhradu škody uplatnené v tomto konaní z právnej úpravy nevyplýva, je nedôvodná.
77. Pokiaľ žalovaný namietal skutkový základ s tým, že právo na náhradu škody uplatnené v tomto konaní z právnej úpravy nevyplýva, súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, v zmysle ktorej je prenájom náhradného vozidla považovaný za skutočnú škodu (teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu), upravenú v ustanoveniach § 427, 420 a § 442 Občianskeho zákonníka a § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (v texte aj ako „PZP"). Škoda vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s porušením pravidiel cestnej premávky a spočíva v nákladoch na prenájom náhradného vozidla.
78. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú ustanovenia § 427 OZ alebo § 420 OZ. Za škodu bude teda zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ, alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle ust. § 427 a nasl. OZ spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Vzhľadom na to, že škoda spôsobená na motorovom vozidle zn. Škoda Superb, ev. č. L. prevádzkou motorového vozidla ev. č. L.. je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 prvej vety Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.
79. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.
80. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia, sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Z právneho hľadiska ide o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
81. Ako už súd uviedol vyššie, mal za nesporné, že dňa 11.08.2016 došlo v Žiline ku dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Škoda Superb, ev. č. L. postupcu - poškodeného L. D., z ktorého dôvodu bol poškodený vylúčený z užívania motorového vozidla, a preto na svoje prevádzkové účely využíval náhradné vozidlo, z ktorého dôvodu mu vznikla povinnosť uhradiť nájomné za nájom náhradného vozidla, predstavujúce ujmu na majetku, teda škodu, ktorej náhrady sa žalobca v tomto konaní domáha.
82. Súd pre úplnosť poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, podľa ktorých: Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť užívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil a uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. jeho právnemu predchodcovi vznikli, a ktoré by inak nenastali, ak by mohol užívať svoje vlastné vozidlo. Skutočnou škodou je aj majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že na vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné zabezpečiť hneď.
83. Súd má tiež za to, že predmetná obrana žalovaného je účelová, keď žalovaný ani nepoprel tvrdenia žalobcu, že aj v zmysle samotného metodického usmernenia členov SKP č. 17/2002 je prenájom náhradného vozidla súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do pôvodného stavu.
84. K námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu súd uvádza:
85. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný, lebo zmluva o postúpení pohľadávky je v rozpore s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka (pretože poškodený bol dlžníkom žalobcu - v zmysle predloženej faktúry bol zaviazaným subjektom na plnenie práve poškodený a nie žalovaný; nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol preto so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky), tak súd uvádza, že táto problematika už bola judikatúrou ustálená a takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu.
86. Súd poukazuje napr. na Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, v zmysle ktorého „...záver súdu, že nebol preukázaný vznik škody poškodeného t.j. zaplatenie nájomného za požičanie vozidla, tak je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení z 2.4.2013, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Tiež odvolací súd prisvedčil námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, keďže poškodený nemohol postúpiť právo na náhradu škody na žalobcu, ak mu samotná škoda ešte nevznikla. V prejednávanej veci je predmetom konania skutočná škoda podľa § 442 ods. 1, Obč. zák. v spojení so zák. č. 381/2001, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1, Občianskeho zákonníka, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky. Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných."
87. Je dovolené postúpiť i pohľadávku budúcu, pokiaľ je určitá a identifikovateľná. Na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, a to za predpokladu, že zo zákona nevyplýva zákaz postúpenia pohľadávky.
88. Z hospodárskeho hľadiska má započítanie charakter platenia. Z právneho hľadiska započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú rovnaké, ako v prípade platenia. Úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok
na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 381/2001 Z.z. predstavuje náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Nejde teda o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je žalobca aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla.
89. Podľa článku 5 Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 16.09.2016 medzi spoločnosťou SetCar sk, a.s. a L. D. zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto zmluvy započítaním, konkrétne zanikli pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy na odplatu za postúpenie pohľadávky a pohľadávka žalobcu ako prenajímateľa voči poškodenému ako nájomcovi na úhradu nájomného titulom zmluvy o nájme. Škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky.
90. Okrem toho súd poukazuje, že žalovaný síce paradoxne namieta vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu, a to aj napriek tomu, že z Oznámenia o poistnom plnení žalovaného, t.j. poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, zo dňa 18.01.2017 vyplýva, že toto oznámenie bolo adresované priamo žalobcovi - spoločnosti SetCar sk a.s., teda poisťovňa akceptovala v plnom rozsahu právne nástupníctvo žalobcu ako postupníka zo zmluvy o postúpení pohľadávok, ako i svoje právne postavenie poisťovateľa a svoju povinnosť na náhradu škody v zmysle § 15 ods. 1 zákona o PZP, keď žalobcovi predmetným Oznámením:
- jednak predložila výpočet výšky poistného plnenia,
- oznámila zaslanie čiastočného poistného plnenia vo výške 600,- € a
- uviedla vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie ako dôvod, pre ktorý nepriznala poistné plnenie v celom rozsahu.
91. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky, a o svojej povinnosti podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, nepoukázal by krátené poistné plnenie na účet žalobcu.
92. K námietke žalovaného o neoprávnenom podnikaní žalobcu súd uvádza:
93. Súd dospel k záveru, že námietka je neopodstatnená. Pokiaľ žalovaný poukazoval, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok, pričom na základe vedomosti o existencii ďalších zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, sa má takáto činnosť žalobcu považovať za neoprávnené podnikanie, tak súd uvádza, že skutočne nemal preukázané, že by žalobca v tejto oblasti vykonával podnikateľskú činnosť.
94. Pokiaľ ale žalobca uzatvoril ako postupník s poškodeným dňa 16.09.2016 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou zmluvou bola postúpená pohľadávka postupcu ako poškodeného pri dopravnej nehode, tak súd má za to, že uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky vzniknutej postupcovi - poškodenému voči poisťovni titulom škody spôsobenej pri dopravnej nehode, spočívajúcej vo vynaložení nákladov na nájom náhradného vozidla, nie je možné považovať za neoprávnené podnikanie žalobcu, ale za postup, ktorým vlastne došlo k vysporiadaniu práv a povinností účastníkov zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla, a to k náhradnému plneniu nájomného zo strany nájomcu, formou vzájomného zápočtu dohodnutého v zmluve o postúpení pohľadávok, na základe ktorého vstúpil žalobca do práv a povinností poškodeného. V danom prípade sa teda jednalo o bežné postúpenie pohľadávky.
95. Námietka žalovaného, že žalobca nepreukázal, že poškodený bol nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, je nedôvodná, keďže žalobca na preukázanie uvedenej spornej skutočnosti predložil vyjadrenie poškodeného L. D., označeného ako „Účelovosť zapožičania náhradného vozidla", zo dňa 16.09.2016, v ktorom poškodený uviedol, že po dobu opravy svojho poškodeného vozidla mal zapožičané náhradné vozidlo od žalobcu za účelom dopravovania sa do práce.
Tým mal súd preukázanú nevyhnutnosť a účelnosť nájmu náhradného vozidla, keďže z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že poškodený využíval náhradné motorové vozidlo na ten istý každodenný účel, ako svoje vlastné poškodené vozidlo, teda primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich súkromných potrieb. Opak v konaní preukázaný nebol a žalovaný nenavrhol v tomto smere vykonanie ďalšieho dokazovania.
96. V súvislosti s otázkou, či bol samotný prenájom náhradného vozidla nutný, súd poukazuje, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné vozidlo, a to na zabezpečovanie svojich súkromných i pracovných potrieb. Nie je možné od poškodenému spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.
97. K námietke žalovaného, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla a že na základe faktúry bol fakturovaný prenájom náhradného vozidla od 05.09.2016 do 16.09.2016, ale k vystaveniu faktúry došlo už dňa 15.09.2016, súd uvádza:
98. Tvrdenie žalovaného, že zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého vozidla, je irelevantné, pretože pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku nie je podstatné, aký počet kilometrov nájomca najazdil, ale je podstatný počet dní, počas ktorých mal náhradné motorové vozidlo v nájme, keďže nájomné nebolo zmluvou dohodnuté na základe počtu najazdených kilometrov, ale na základe fixne stanovenej sumy denného nájomného. Ak by aj Všeobecné obchodné podmienky žalobcu zakotvovali limit najazdených kilometrov, po prekročení ktorého sa cena nájomného zvýši (ako to stanovujú obchodné podmienky niektorých požičovní automobilov), z faktúry č. 160100040 ale vyplýva, že za základ pre výpočet výsledného nájomného bola použitá sadzba nájomného dohodnutá zmluvou o nájme vo výške 75 € / 1 deň nájmu. 99. Okrem toho mal súd preukázané z čestného prehlásenia poškodeného L. D., že poškodený počas opravy svojho vozidla využíval náhradné vozidlo len bežným spôsobom, a to na prepravu do práce a žalovaný nepreukázal opak. Súd tak mal preukázanú účelnosť nájmu aj čo sa týka spôsobu využitia náhradného motorového vozidla poškodeným počas doby nájmu. 100. Údaj o počte kilometrov pritom vyplýva z predloženej faktúry č. 160100040, ako na to poukazoval aj žalobca. 101. Uvedená obranná argumentácia žalovaného je aj nelogická, keďže pri uzatváraní zmluvy o nájme nemohlo byť účastníkom zmluvy známe, koľko kilometrov nájomca s náhradným motorovým vozidlom počas doby nájmu najazdí.
102. Námietka žalovaného, že zo zmluvy nie je zrejmý počet najazdených kilometrov, je irelevantná aj z dôvodu, že v konaní nebola sporná účelnosť trvania doby nájmu, keďže poisťovňa priznala žalobcovi náhradu škody za nájom náhradného motorového vozidla v trvaní 12 dní, teda za čas nájmu, za ktorý si žalobca náhradu škody u poisťovne uplatnil.
103. Námietka žalovaného, že na základe faktúry bol fakturovaný prenájom náhradného vozidla od 05.09.2016 do 16.09.2016, ale k vystaveniu faktúry došlo už dňa 15.09.2016, je irelevantná, keďže dátum vyhotovenia faktúry nepreukazuje dátum skončenia nájmu, pričom súd je toho názoru, že dodávateľovi nič nebráni vystaviť faktúru kedykoľvek počas trvania nájmu, ale aj po jeho skončení. Okrem toho v konaní nebol sporný vznik záväzkovo-právneho vzťahu na základe zmluvy o nájme č. 415 a ani samotný nájom náhradného vozidla poškodeným počas doby 12 dní, pričom žalovaný akceptoval, že medzi poškodeným a žalobcom uvedený právny vzťah vznikol a trval 12 dní, čo potvrdil vyplatením časti náhrady škody.
104. V konaní bola spornou primeranosť výšky zmluvou o nájme dohodnutého nájomného v sume 75 € / 1 deň nájmu, nakoľko žalovaný uznal žalobcovi nárok na poistné plnenie len vo výške 600 € za obdobie
12 dní nájmu, a to vlastným určením denného nájomného vo výške 50 € / 1 deň. Podľa názoru žalobcu tak došlo k neoprávnenému kráteniu poistného plnenia.
105. Na tomto mieste súd poukazuje, že krátenie poistného plnenia nebolo zo strany žalovaného vôbec odôvodnené, keď žalovaný sa k dôvodom krátenia v odpore proti platobnému rozkazu vôbec nevyjadril a dôvody krátenia nevyplývajú ani z vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie, ktoré bolo súčasťou Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 18.01.2017, v ktorom vyjadrení likvidátor len uviedol: „Náhrada škody z PZP doložená faktúrou, primeraná denná sadzba poškodeného vozidla je 50,- € vrátane DPH, rozdiel nepriznaný, primerané náklady sú 12 dní x 50,- € / deň."
106. Dôvod krátenia poistného plnenia tak z vyššie uvedeného stručného vyjadrenia likvidátora vôbec nevyplýva, keďže nie je zrejmé, ako dospel likvidátor k záveru o primeranosti dennej sadzby nájomného vo výške 50 €.
107. Ani v konaní nebolo žalovaným vysvetlené, z akého dôvodu považoval likvidátor práve výšku nájmu 50 € / 1 deň za primeranú.
108. Žalovaný tak dôkazné bremeno tvrdenia, že šetrenie poistnej udalosti ním vykonané bolo v súlade so zákonom, neuniesol.
109. Stručné vyjadrenie likvidátora: „Náhrada škody z PZP doložená faktúrou, primeraná denná sadzba poškodeného vozidla je 50,- € vrátane DPH, rozdiel nepriznaný, primerané náklady sú 12 dní x 50,- € / deň.", t.j. bez dostatočného konkrétneho a zrozumiteľného odôvodnenia nepredstavuje relevantný dôvod spochybňujúci žalobcom uplatnený nárok čo do jeho výšky, pre ktorý by žalobca nemal mať právo na poistné plnenie v celkovej výške sumy 900 €, vyúčtovanej faktúrou č. 160100040 zo dňa 15.09.2016, splatnou dňa 29.09.2016.
110. Súd poznamenáva, že poškodený nemá právnu povinnosť, na základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi posudzovanie požičiavania motorových vozidiel u jednotlivých poisťovní. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už skutočnosť poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je zaťažovaním a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. 111. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady nájomného z takéhoto stavu vzniknuté sú nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť.
112. K námietke žalovaného, že žalobca neodpočítal od uplatňovaného nároku náklady, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ak by k jeho poškodeniu nedošlo, súd poukazuje, že v zmysle Oznámenia o poistnom plnení spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 18.01.2017 bolo poistné plnenie krátené z dôvodu stanovenia poisťovňou obvyklej ceny v danom čase a mieste za nájom náhradného vozidla vo výške 50 eur / 1 deň ako ceny primeranej. Z Oznámenia poisťovne zo dňa 18.01.2017 ale vôbec nevyplýva, že by likvidátor za účelom stanovenia tejto obvyklej ceny použil okrem kritéria primeranosti ceny nájmu aj dôvod, ktorý by mal spočívať v neodpočítaní nákladov, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla. 113. Likvidátor na odôvodnenie krátenia poistného plnenia len uviedol: „Náhrada škody z PZP, doložená faktúra, primeraná denná sadzba poškodeného vozidla je 50,- € vrátane DPH, rozdiel nepriznaný, primerané náklady sú 12 dní x 50,- € / deň." Z takéhoto vyjadrenia likvidátora tak vyplýva, že k zníženiu ceny nájmu za jeden deň nájmu zo sumy 75 € za 1 deň nájmu na sumu 50 € za 1 deň nájmu pristúpil likvidátor na základe jeho názoru o tom, že obvyklou cenou je takto ním stanovená cena, pričom z textácie odôvodnenia likvidátora ale nevyplýva, že by bolo v takto zníženej cene zohľadnené aj prípadné odpočítanie nákladov, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku jeho motorového vozidla, ak by nedošlo k škodovej udalosti. 114. Z uvedeného je zrejmé, že táto obranná argumentácia žalovaného nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a bola účelová a nadbytočná.
115. Okrem toho súd poznamenáva, že tvrdenie o prevádzkových nákladoch žalovaného v rámci jeho námietky je nedostatočné z dôvodu jeho neurčitosti, keď žalovaný nešpecifikoval, konkrétne o ktoré prevádzkové náklady by sa malo jednať, ktoré mal teda poškodený nevyužívaním svojho vozidla ušetriť počas 12 dní doby nájmu náhradného vozidla.
116. Súd ale poukazuje, že poškodený bol nútený vynaložiť neporovnateľne vyššie náklady na vypožičanie náhradného motorového vozidla, v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, pričom súd má za to, že tieto náklady, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, sú zanedbateľné v porovnaní so sumou nájomného za náhradné motorové vozidlo. Okrem toho je takéto odpočítanie nákladov v zmysle súčasnej rozhodovacej praxe súdov neprípustné, keď v skutočnosti sa cena motorového vozidla, ktoré bolo pri dopravnej nehode poškodené, na trhu reálne znížila, a to nepochybne o sumu väčšiu, než je suma, ktorá spočíva v prevádzkových nákladoch.
117. Súd na tomto mieste uvádza, že žalovaný vo svojom podaní zo dňa 10.09.2018, ktorým reagoval na vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu, nezaujal žiadne stanovisko k argumentácii žalobcu uvedenej vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu (č.l. 54), okrem vyjadrenia sa k stanovisku žalobcu k námietke žalovaného o absencii dostatočných skutkových tvrdení (§ 132 CSP), pričom žalovaný v tomto podaní zo dňa 10.09.2018 len doplnil svoju obrannú argumentáciu o ďalšie dve námietky, týkajúce sa nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v konaní a neodpočítania od uplatňovaného nároku nákladov, ktoré by poškodený inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla. Žalobca sa následne v podaní zo dňa 17.12.2020 podrobne vyjadril aj k týmto ďalším dvom námietkam žalovaného. Súd podanie žalobcu zo dňa 17.12.2020 zaslal právnemu zástupcovi žalovaného spolu s výzvou zo dňa 21.01.2021 (č.l. 119) na vyjadrenie sa k nemu, doručenou právnemu zástupcovi dňa 25.01.2021 (č.l. 120), na ktorú výzvu už žalovaný nereagoval.
118. Ako už súd uvádza vyššie, podmienka uvedenia žalobcom rozhodujúcich skutočností v upomínacom konaní bola v rozsahu požadovanom zákonom splnená, pričom následne boli zo strany žalobcu v konaní produkované ďalšie, v súlade s ust. § 132 CSP, úplné skutkové tvrdenia vo vyjadrení žalobcu k odporu žalovaného a v ďalšom podaní žalobcu zo dňa 17.12.2020 a žalovaný mal možnosť sa k týmto tvrdeniam vyjadriť, na ktoré vyjadrenie bol žalovaný súdom výslovne vyzvaný výzvami zo dňa 23.08.2018 (č.l. 79, 80) a zo dňa 21.01.2021 (č.l. 119). Žalovaný sa ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam tvrdeným žalobcom nevyjadril a nevyužil tak možnosť produkovať príslušnú obrannú argumentáciu, teda uvádzať príslušné tvrdenia spochybňujúce dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu, ako i predkladať dôkazné prostriedky, resp. ich vykonanie navrhnúť.
119. Pokiaľ žalovaný túto možnosť nevyužil a nevyjadril sa ku všetkým rozhodujúcim skutočnostiam, a to ani pred vykonaním pojednávania nariadeného na deň 19.02.2021 a substancovane tieto skutočnosti nepoprel, súd preto vychádzal z predpokladu, že všetky žalovaným nepopreté skutočnosti sú nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). 120. Súd poukazuje, že aj keď bolo pojednávanie dňa 19.02.2021 vykonané v neprítomnosti sporových strán a ich právnych zástupcov z dôvodu mimoriadnej pandemickej situácie, a to na základe výslovného súhlasu sporových strán, žalovaný sa do merita veci v uvedenom smere ani v čase pred nariadeným pojednávaním, po doručení predvolania na pojednávanie nariadené na deň 19.02.2021, vôbec nevyjadril.
121. Žalovaný si tak nesplnil svoju základnú procesnú povinnosť tvrdenia podľa § 150 ods. 1 CSP, t.j. úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (substancované tvrdenia), teda uviesť tvrdenia, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a ku ktorým je možné vykonať dokazovanie. Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili a nie zisťovať to, čo strany tvrdiť opomenuli. Túto povinnosť tvrdenia nie je možné nahradiť ani odkazom na obsah priložených listinných dôkazov (§ 132 ods. 2 CSP), lebo by takýmto postupom súdu bola porušená rovnosť strán sporu a išlo by o neoprávnené zvýhodňovanie tej strany, ktorá si povinnosť tvrdenia nesplnila, kedy by súd nesplnenú povinnosť tvrdenia nahrádzal štúdiom predložených dôkazov a vyvodzovaním relevantných skutočností pre daný prípad. Strany majú možnosť produkovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany jednak v sudcovských zákonných lehotách, prípadne až do
vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, pričom mal možnosť v tomto smere argumentovať a predkladať listinné dôkazy, keďže obidve podania žalobcu, t.j. vyjadrenie žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu a podanie zo dňa 17.12.2020 mu doručené boli (v zmysle doručeniek na č.l. 81 a 120). Bolo preto nutné konštatovať, že žalovaný dôkazné bremeno neuniesol. 122. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena nepreukázaním tvrdených skutočností vznikla dôkazná núdza, t.j. strana sporu neponúkla, nepredložila dôkazné prostriedky, resp. nenavrhla vykonanie takých dôkazných prostriedkov, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočností. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal z dôkazov, ktoré mal k dispozícii a na ktoré poukazovali sporové strany (vyhodnotiac tieto dôkazy v ich vzájomnej súvislosti), keďže strany vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhli.
123. V konaní bolo definitívne ustálené a bolo nepochybné, že k vzniku škody - poškodeniu motorového vozidla zn. Škoda Superb, ev. č. L. došlo pri škodovej udalosti dňa 11.08.2016 prevádzkou motorového vozidla ev. č. L., preto je daná príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla škodcu a vzniknutou škodou. .124. Výška celkovej škody titulom nájmu náhradného motorového vozidla nepochybne vyplynula z faktúry č. 160100040 vyhotovenej dňa 15.09.2016, splatnej dňa 29.09.2016, ktorou dodávateľ SetCar sk, a.s. vyfakturoval poškodenému L. D. sumu 900 €, pričom žalovaný bezdôvodne nepriznal poškodenému náhradu škody v celom rozsahu, ale priznal len v časti, čo do sumy 600 €. 125. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu škody 300 €, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatnil.
126. Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na príslušenstvo pohľadávky, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 300,- € od 03.02.2017 do zaplatenia. Z oznámenia o poistnom plnení poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zo dňa 18.01.2017 adresovaného žalobcovi
- spoločnosti SetCar sk, a.s. mal súd preukázané, že poisťovňa dňa 13.01.2017 ukončila šetrenie poistnej udalosti. S poukazom na ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, sa tak žalovaný dostal do omeškania s náhradou škody (s plnením poistného plnenia) dňa 29.01.2017, keďže do 28.01.2017 plynula lehota 15 dní po skončení prešetrovania poistnej udalosti v zmysle § 11 ods. 7 cit. zákona na poskytnutie poistného plnenia. Pokiaľ si teda žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania až od 03.02.2017, súd mal preukázané, že v tom čase už bol žalovaný v omeškaní s platením dlhu. Súd tak dospel k záveru, že žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy dôvodne, a to aj z hľadiska jeho zákonnej výšky, podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Súd preto žalobe aj v časti príslušenstva žalovanej istiny vyhovel.
127. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa nasledovných zákonných ustanovení:
128. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
129. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
130. Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, súd preto priznal žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno podať písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie podané v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP, teda ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).