Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-104-2020.pdf
PDF · 144.25 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/104/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: Groupama poisťovňa, a. s., so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapešť, Maďarsko, číslo zápisu: 01-10-041071, konajúci prostredníctvom Groupama poisťovňa a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpenému zástupcom: JAVOR - TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, v konaní o zaplatenie sumy 464,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/135/2018-278 zo dňa 23. januára 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 38Cb/135/2018-339 zo dňa 15. júna 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/135/2018-278 zo dňa 23. januára 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 38Cb/135/2018-339 zo dňa 15. júna 2020, v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, p o t v r d z u j e .
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/135/2018-278 zo dňa 23. januára 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 38Cb/135/2018-339 zo dňa 15. júna 2020 v napadnutom výroku, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% m e n í tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 77,78%.
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov tohto odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením č.k. 38Cb/135/2018-339 zo dňa 15. júna 2020 (ďalej len ,,rozsudok“) okresný súd v poradí prvým výrokom žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol v poradí druhým výrokom tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 464,40 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 464,40 Eur od 23.06.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania, na tom skutkovom tvrdení, že dňa 25.05.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Audi A4, EČV: ZA862FL, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej V. C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ktoré v čase dopravnej nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Keďže vozidlo, ktoré bolo v dôsledku poistnej udalosti poškodené, poškodená užívala na nevyhnutné účely, uzatvorila poškodená dňa 07.06.2017 Zmluvu o nájme č. 255, na základe ktorej si prenajala motorové vozidlo po
dobu opravy poškodeného vozidla. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 170265 za prenájom vozidla na sumu 464,40 Eur. Žalovaný však plnenie neposkytol.
2. S poukazom na Kapitolu II Oddiel 1 Článok 4 bod 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Nariadenie Brusel I. v znení platnom a účinnom podľa Článku 66 od 10.1.2015 - Nariadenie Brusel 1 Bis), okresný súd skonštatoval splnenie procesnej podmienky právomoci tohto súdu na prejednanie a rozhodnutie veci. Mal zistené, že k škodovej udalosti došlo na území SR, pričom poškodené vozidlo patrilo poškodenej K. C., s bydliskom v A.. Poškodená so žalobcom uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky poškodenej na náhradu škody z titulu náhrady nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 464,40 Eur. Uvedené skutočnosti medzi stranami neboli sporné. Ďalej skonštatoval, že je daná vecná legitimácia, ako aj právomoc tohto súdu.
3. Okresný súd poukázal na to, že dňa 13.12.2018 vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe v rozsahu 412,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 412,80 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia, vyhovel. V časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 464,40 Eur od 23.06.2017 do 09.09.2017, konanie zastavil. Vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie sumy 51,60 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51,60 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia, žalobu zamietol. Na odvolanie Krajský súd v Žiline ako odvolací súd, rozsudok v časti, v ktorej prvostupňový súd zamietol žalobu, zrušil spolu s výrokom o trovách konania. V časti, v ktorej bolo žalobe vyhovené, t.j. uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 412,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 412,80 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia, rozhodnutie potvrdil.
4. Okresný súd skonštatoval, že predmetom ďalšieho konania zostalo zaplatenie sumy 51,60 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51,60 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia.
5. Na základe vykonaným dokazovaním zisteného skutkového stavu postupom podľa Čl. 8, Čl. 15 ods. 1 a 2, § 151 ods. 1 a 2, § 186 ods. 2, § 191 ods. 1 CSP, právne posúdeným za aplikácie ust. § 4 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, okresný súd dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby v časti o zaplatenie sumy 51,60 Eur s príslušenstvom.
6. Okresný súd uviedol, že medzi stranami konania nebolo sporné (§ 151 ods. 1 CSP), že dňa 25.05.2017 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo K. C., ktorá postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, z ktorých skutkových okolností v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.
7. Okresný súd posúdil, že došlo k platnému postúpeniu na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 15.06.2017. Postúpenie pohľadávky, ako aj oznámenie o postúpení boli žalobcom riadne preukázané a žalovaný to nerozporoval. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.06.2017 vyplývalo postúpenie pohľadávky vo výške 464,40 Eur voči žalovanému. Postúpenie v zmysle bodu 4. tejto zmluvy je odplatné za odplatu vo výške 464,40 Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 170265. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú (č.l. 64 spisu). Z toho dôvodu uzavrel, že je daná aktívna legitimácia žalobcu.
8. Okresný súd mal nepochybne preukázané, že poškodená dňa 07.06.2017 uzavrela Zmluvu o nájme č. 255, na základe ktorej si prenajala motorové vozidlo na obdobie od 07.06.2017 počas nevyhnutného času opravy. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. 170265 za prenájom vozidla v dĺžke 9 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 51,60 Eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom 464,40 Eur s DPH (č.l. 9, 62 spisu). Ďalej mal zistené, že žalovaný poistnú udalosť ukončil a poskytol poistné plnenie poškodenej, čo jej oznámil listom zo dňa 19.06.2017. Plnenie bolo poskytnuté za náklady titulom opravy poškodeného vozidla, žalovaný neposkytol poškodenej, ani žalobcovi náklady za prenájom vozidla, ohľadom toho ani nič žalobcovi neoznámil, hoci si to žalobca/ poškodená uplatnil u žalovaného. Z uvedeného vyplývalo, že žalovaný nespochybňoval škodovú udalosť.
9. Okresný súd mal preukázané, že k poistnej udalosti došlo dňa 25.05.2017, čo nebolo sporné medzi stranami, ako aj vystavenie faktúry servisom PVcar, s.r.o. dňa 14.06.2017 za opravu vozidla poškodenej. Z faktúry vyplývalo, že vozidlo bolo prijaté dňa 01.06.2017 a odovzdané dňa 14.06.2017 (č.l. 99 spisu).
10. Okresný súd uviedol, že medzi stranami konania zostalo sporné, kedy bolo vozidlo odovzdané a s tým súvisiaca účelnosť všetkých nákladov nájmu náhradného vozidla v spojení s mechanizmom vystavovania faktúry a krycieho listu a jeho zasielania príslušnej poisťovni, a preto sa už len zaoberal účelnosťou nájmu za deň 15.06.2017. Podľa predložených listín poškodené vozidlo bolo v servise opodstatnene za účelom opravy od 01.06.2017 do 14.06.2017. Z čestného prehlásenia poškodenej vyplývalo, že poškodená si prenajala vozidlo počas opravy a náhradné vozidlo používala za účelom prepravy do práce, vozenie detí. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že v súčasnosti je vozidlo nevyhnutnosťou, a preto ak rodina poškodenej spolu s poškodenou mala vozidlo v oprave v dôsledku poškodenia poistencom žalovaného, nemohla svoje vozidlo riadne ako vlastník užívať a pre účely bežného života potrebovala náhradné vozidlo. Pokiaľ jej vznikli náklady v súvislosti so znížením obmedzenia, bol vinník, resp. žalovaný povinný nahradiť tieto náklady. V danom prípade také náklady vznikli s prenájmom vozidla počas opravy. Z faktúry vyplývalo, že vozidlo bolo prijaté do servisu dňa 01.06.2017, ale poškodená si prenajala náhradné vozidlo až 07.06.2017.
11. Okresný súd poukázal na to, že žalobca trval na tom, že poškodenej bolo vozidlo odovzdané dňa 15.06.2017 a v ten deň bol ukončený aj nájom a žalovaný trval na tom, že vozidlo bolo odovzdané servisom poškodenej dňa 14.06.2017, čo vyplývalo aj z predložených listín, a to najmä z faktúry.
12. Okresný súd sa preto zaoberal aj listinami - objednávka, faktúra a vyjadrenie žalobcu (č.l. 51-53, 54, 99 spisu). Z objednávky č. 433/2017 nepochybne vyplývalo, že vozidlo poškodenej bolo prevzaté do opravy dňa 01.06.2017 - dátum prijatia a v objednávke je taktiež uvedený predpokladaný dátum ukončenia 14.06.2017. Na objednávke je uvedený aj podpis poškodenej s dátumom pri odovzdaní vozidla do servisu s nečitateľným dátumom, ako aj podpis preberajúceho s dátumom 07.06.2017. Pri podpise poškodenej pri odovzdaní vozidla do servisu je uvedený dátum veľmi nečitateľný, na rozdiel od dátumu pri podpise preberajúceho pracovníka a z toho dátumu pri podpise poškodenej nebolo jednoznačne možné určiť prvú číslicu ako 0 v porovnaní s výtlačkom dátumu uvedeného pri podpise pracovníka servisu, ako ani v číslici označenej mesiac nebolo jednoznačne zrejmé, či ide o 05 alebo o 06. Nebolo možné ani posúdiť, či ide o tú istú pečiatku dátumovky. Na danej listine - objednávke, v časti určenej pre uvedenie dátumu a podpis zákazníka pri prevzatí vozidla je uvedený dátum 15.06.2017, avšak bez podpisu poškodenej. Nebolo zrejmé, či skutočne tento dátum zodpovedá dátumu odovzdania vozidla. Pokiaľ je vedľa toho uvedený dátum výstupnej kontroly 15.06.2017, nebolo zrejmé, či skutočne tieto „dátumovky“ boli vytlačené pred podpismi aj v ten deň, nakoľko jednak nebol predložený originál takej listiny a jednak dátumy pri podpise servisu sú výrazne viditeľnejšie než pri podpise poškodenej, teda ako keby boli vytlačené inou pečiatkou, či inou výraznejšou farbou a pod.. Z uvedených dôvodov okresný súd neposúdil danú listinu v časti dátumov za hodnovernú, keďže neobsahovala podpis poškodenej a považoval za nelogické, že pri odovzdávaní vozidla do servisu podpísala, ale pri prevzatí k danému dátumu svoj podpis neuviedla. Mal za to, že uvedenie podpisu pracovníka pri dátume 15.06.2017 bolo nepostačujúce a nehodnoverné (č.l. 54 spisu). Zároveň zdôraznil, že ak by aj skutočne poškodená prevzala vozidlo dňa 15.06.2017, z ničoho nevyplývalo, že vozidlo nemohla prevziať už aj pred týmto dátumom. Žalobca ničím nepreukázal dôvodnosť prevzatia vozidla až dňa 15.06.2017, keďže vozidlo podľa vystavenej faktúry bolo opravené 14.06.2017, ničím nevysvetlil a nezdôvodnil opodstatnenosť prevzatia vozidla až 15.06.2017 ako tvrdil. Podľa okresného súdu z predloženého čestného vyhlásenia poškodenej vyplývalo iba to, že náhradné vozidlo potrebovala a na aké účely, pričom čestné vyhlásenie bolo vystavené dňa 15.06.2017. Tento dátum však nepreukázal aj dátum prevzatia vozidla a poškodená v tomto vyhlásení neuviedla, kedy vozidlo prevzala.
13. Okresný súd uviedol, že z predloženej faktúry vyplývalo, že bola vystavená dňa 14.06.2017, je v nej riadne uvedený dátum prijatia 01.06.2017 a dátum odovzdania 14.06.2017. Žalobca sa k tomu vyjadril tak, že z faktúry nevyplýva, že by vozidlo bolo odovzdané 14.06.2017 a že faktúra nie je podpísaná poškodenou a keď faktúra bola vystavená 14.06.2017, neznamená to, že aj vozidlo bolo vtedy odovzdané. Okresný súd poukázal na to, že vo faktúre je uvedený dátum odovzdania vozidla, na čo žalobca zjavne prekvapivo reagoval, teda evidentne nemal vedomosť o tomto údaji na listine, ktorú sám predložil a následne na to reagoval tým, že to nie je podpísané poškodenou. Okresný súd zdôraznil, že žalobca nepredložil žiadnu listinu, z ktorej by vyplýval podpis poškodenej pri prevzatí vozidla, teda
ani na objednávke. Dokonca poškodená ani v ničom neprehlásila, kedy vozidlo skutočne prevzala. Ukončenie nájmu dňa 15.06.2017, či vystavenie čestného prehlásenia pre žalobcu, nepreukázalo a ani neznamenalo deň prevzatia vozidla, ako ani deň objektívneho dôvodu ukončenia nájmu. Pokiaľ poškodená mohla prevziať vozidlo dňa 14.06.2017, čo vyplývalo aj z predloženej faktúry ako dokladu vystaveného servisom potvrdzujúcim ukončenie opravy a pripravenie vozidla pre odovzdanie, nebolo možné požadovať náhradu za nájomné za deň 15.06.2017 od žalovaného.
14. Okresný súd zhodnotil, že zo žiadnej listiny nevyplýval podpis poškodenej, ktorým potvrdila prevzatie vozidla zo servisu. Zdôraznil, že v predloženej faktúre servisu zo dňa 14.06.2017 je riadne uvedený dátum odovzdania vozidla 14.06.2017. Pokiaľ servis odovzdal vozidlo poškodenej až 15.06.2017, bolo nepochybné, minimálne z danej faktúry, že vozidlo bolo pripravené k odovzdaniu už 14.06.2017. Žalobca ničím nepreukázal, prečo vozidlo prevzal až 15.06.2017, hoci podľa ním predložených listín vyplývala možnosť prevzatia, resp. odovzdania zo strany servisu už 14.06.2017. Okresný súd považoval za irelevantné, kedy skutočne poškodená vozidlo prevzala, podstatné bolo, kedy ho objektívne prevziať mohla a mala. Žalobca nepreukázal, ani netvrdil žiadne objektívne, ani subjektívne dôvody prevzatia vozidla dňa 15.06.2017. Keďže poškodená mala nájom do 15.06.2017 a neuviedla relevantný dôvod, ako ani žalobca, pre prevzatie vozidla až 15.06.2017 a nie 14.06.2017, nebolo možné považovať za účelný a opodstatnený nájom v trvaní do 15.06.2017. Podľa okresného súdu na účelnosť trvania nájmu aj v deň 15.06.2017 z dôvodu neprevzatia vozidla už 14.06.2017, nemal vplyv subjektívny dôvod na strane poškodenej, ktorý však ani nebol tvrdený.
15. Ak žalobca tvrdil, že faktúra nie je podpísaná poškodenou ohľadom odovzdania vozidla, tak okresný súd uviedol, že ani iná žiadna listina nebola podpísaná poškodenou ohľadom prevzatia vozidla z opravy. Teda na jednej strane žalobca spochybnil údaj na faktúre, ale nepredložil žiadnu listinu podpísanú poškodenou, resp. inú listinu, ktorá by hodnoverne preukazovala prevzatie vozidla, či dôvod neprevzatia vozidla v čase možného prevzatia.
16. Podľa okresného súdu pokiaľ vozidlo bolo pripravené k odovzdaniu 14.06.2017 a poškodená by si ho v ten deň nevyzdvihla, ale až 15.06.2017, ako tvrdí žalobca, samozrejme nič nebránilo poškodenej zotrvať v nájomnom vzťahu so žalobcom, avšak už bez nároku na náhradu nájmu voči žalovanému. Žalobca nepreukázal dôvodnosť zotrvania vzťahu až do 15.06.2017. Okresný súd posúdil účelnosť nájmu náhradného vozidla iba do 14.06.2017, a to bez ohľadu na to, že vozidlo bolo dané do opravy 01.06.2017 a náhradné vozidlo bolo prenajaté až 07.06.2017.
17. K poukazu odvolacieho súdu na mechanizmus vystavenia faktúry a krycieho listu, okresný súd uviedol, že žalobca žiadny mechanizmus nepreukázal. Nepreukázal, ako daný servis postupuje. Až na pojednávaní dňa 23.01.2020 žalobca uviedol, že nájom bol ukončený ešte pred poskytnutím poistného plnenia a pred odovzdaním poškodeného vozidla. Z listín však vyplývalo, že hoci Oznámenie o poistnom plnení je z 19.06.2017, nájom bol ukončený dňa 15.06.2017, pričom faktúra bola vystavená dňa 14.06.2017 a na faktúre je výslovne uvedené, že vozidlo bolo odovzdané dňa 14.06.2017. Z toho vyplýva, že servis predpokladal odovzdanie vozidla poškodenou v ten deň, t.j. 14.06.2017. Pokiaľ by ho poškodená vyzdvihla až 15.06.2017, tak nemá nárok voči žalovanému na náhradu za ten deň, keďže za ten deň nájom nebol účelný a opodstatnený vo vzťahu k poškodenému vozidlu a náklady nevznikli v príčinnej súvislosti so škodou na vozidle za deň 15.06.2017. Z oznámenia o poistnom plnení vyplývalo, že bolo vystavené dňa 19.06.2017. V danom prípade z ničoho nevyplývalo, že by servis čakal na vystavenie krycieho listu, resp. vydal vozidlo až po doručení krycieho listu. Vozidlo bolo opravené a podľa faktúry aj odovzdané 14.06.2017 a žalobca tvrdil, že 15.06.2017, keďže vtedy ukončil s poškodenou nájomnú zmluvu. Okresný súd posúdil, že v danom prípade nebola preukázaná relevantnosť prípadného krycieho listu, bolo vecou žalobcu uvedené preukázať, k čomu nedošlo. Okresný súd poukázal na to, že nie vždy sa aplikuje mechanizmus krycieho listu a v danom prípade nebolo preukázané, že by servis požadoval krycí list ako podmienku pre odovzdanie vozidla. Predsa keby to tak bolo, bolo povinnosťou žalobcu to preukázať.
18. K tvrdeniu žalobcu, že ak vozidlo bolo opravené, poškodený je oprávnený si ho prevziať nasledujúci deň a do tej doby je oprávnený používať náhradné vozidlo, okresný súd zdôraznil, že poškodený je povinný vozidlo prevziať ihneď po oprave. Pokiaľ ho prevezme až na druhý deň, z ničoho relevantného nevyplýva, že má právo si uplatniť za ten nasledujúci deň nájom od žalovaného. Podľa okresného súdu žalobca týmto tvrdením nepriamo potvrdil neopodstatnenosť trvania nájmu do 15.06.2017.
19. Okresný súd mal jednoznačne za to, že pokiaľ bola oprava ukončená, poškodený bol povinný si prevziať vozidlo bezodkladne. Pokiaľ si vozidlo vyzdvihne v iný deň, ako je ukončená oprava vozidla daného k dispozícii k prevzatiu, tak ak poškodenému vzniknú ďalšie náklady s užívaním náhradného vozidla po ukončení opravy a po umožnení disponovať s vozidlom, nesúvisí to v zmysle podmienok pre uplatnenie náhrady škody s danou škodou a nemožno požadovať náklady takto vzniknuté od vinníka, či jeho poisťovne. Poškodená ani žalobca nepreukázali žiadny objektívny dôvod pre nutnosť nájmu aj 15.06.2017, či prevzatie vozidla 15.06.2017. Okresný súd bol však názoru, že poškodená prevzala vozidlo dňa 14.06.2017 tak, ako to vyplývalo z vystavenej faktúry, na ktorej nie je žiadny logický dôvod uvedenia iného dátumu prevzatia vozidla, pričom faktúru nikto nenamietal. Pokiaľ si poškodená vozidlo prevzala až nasledujúci deň, náklady spojené s nájmom po tom dni si musí znášať sama. Neboli preukázané žiadne objektívne dôvody, pre ktoré by mal znášať tieto náklady žalovaný. Žalobca v danom prípade nekonkretizoval použitý mechanizmus, ani tento nepreukázal. Z listín bolo možné konštatovať, že vozidlo bolo odovzdané po vystavení faktúry a bez toho, aby servis čakal na krycí list. Žalobcom predložené dôkazy preukázali stav, na základe ktorého okresný súd dospel k záveru, že náklady za nájom za deň 15.06.2017 nie sú voči žalovanému v spojitosti so spôsobenou škodou na vozidle poškodenej, opodstatnené. Vozidlo bolo nepochybne odovzdané dňa 14.06.2017, preto žalobcovi vznikli náklady za účelný prenájom len do 14.06.2017, a preto nepriznal žalobcovi náhradu za nájom za deň 15.06.2017 a v tejto časti súd žalobu zamietol, ako aj v časti úrokov z omeškania.
20. Okresný súd zhodnotil, že pri zohľadnení nesporných skutočností, žalobcom uplatnená pohľadávka vo výške 412,80 Eur bola uplatnená dôvodne a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania okresného súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP, a to rozsudkom z 13.12.2018. Žalobu v časti zaplatenia sumy 51,60 Eur s úrokmi z omeškania z danej sumy, ktorá zostala predmetom toho ďalšieho konania, zamietol.
21. Okresný súd uviedol, že vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia, posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
22. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, § 256, Čl. 4, § 262 ods. 1, 2 CSP. Vzhľadom k tomu, že v danej veci bolo rozhodnutím zo dňa 13.12.2018 rozhodnuté o časti predmetu a o zvyšnej časti (51,60 Eur s prísl.) v tomto rozhodnutí, pričom odvolacím súdom bol výrok o trovách konania v rozhodnutí zo dňa 13.12.2018 zrušený, okresný súd bol povinný vysporiadať sa v tomto rozhodnutí s trovami celého konania. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 464,40 Eur s príslušenstvom. V časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 464,40 Eur od 23.06.2017 do 09.09.2017, okresný súd konanie rozsudkom zo dňa 13.12.2018 zastavil, pričom v danej časti išlo o nepatrný úspech žalovaného, keďže išlo len o úroky z omeškania za krátke obdobie. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu sumy 412,80 Eur s úrokmi z omeškania od 10.09.2017 do zaplatenia, čo mu bolo priznané vyššie uvedeným rozsudkom. Žalobca bol neúspešný iba v časti sumy 51,60 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51,60 Eur od 10.09.2017, keďže súd žalobu v tej časti zamietol. S poukazom na pomer úspechu a neúspechu, pričom v zastavenej časti nebol zohľadňovaný aj neúspech, keďže zastavenie sa týkalo iba príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania za krátke obdobie
- cca 2 mesiace, okresný súd posúdil, že ide o nepatrný neúspech na strane žalobcu, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému, a to aj s prihliadnutím na Čl. 4 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
23. Proti tomuto rozsudku, a to prvému výroku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Poukázal na predchádzajúce konanie, ako aj na to, že predmetom tohto konania zostalo iba zaplatenie sumy 51,60 Eur za jeden deň prenájmu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51,60 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia. Poukázal na záver vyjadrený v rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý na rozdiel od okresného súdu v predchádzajúcom rozhodnutí uviedol, že dátum odovzdania opraveného vozidla servisom poškodenému z faktúry vystavenej servisom nevyplýva. Napriek tomu súd prvej inštancie akceptoval iba dátum uvedený na predmetnej faktúre za opravu ako dátum odovzdania opraveného
vozidla bez náležitého zohľadnenia ďalších žalobcom tvrdených skutočností vyplývajúcich z listinných dôkazov. Okresný súd svoj záver o nedôvodnosti náhrady nákladov prenájmu za deň 15.06.2017 opiera len o dátum uvedený na faktúre za opravu. Podľa žalobcu okresný súd nevyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a v zmysle intencií odvolacieho súdu. Kľúčovým faktom totiž je, že servis vystavuje faktúru vždy ešte pred odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. V danom čase poškodený ešte nemá možnosť vyzdvihnúť si vozidlo. Relevantným v predmetnej veci bolo určenie okamihu, kedy poškodený už nemusí v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky. Až od tohto momentu by bolo možné považovať nájom náhradného vozidla za neopodstatnený. Podľa žalobcu vystavenie faktúry za opravu totiž samo osebe nie je spôsobilé zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky. Dôležitým je až faktické vrátenie opraveného vozidla, ktoré vyplýva z predloženej objednávky č. 433/2017 v spojení s čestným prehlásením poškodenej. Záver okresného súdu v odseku 40. odôvodnenia, že vozidlo bolo nepochybne odovzdané dňa 14.06.2017, resp. že z predložených listín vyplýva odovzdanie vozidla už dňa 14.06.2017, považoval za ničím nepodložený, nakoľko okresný súd pri ustálení daného momentu vychádzal opätovne iba z predmetnej faktúry za opravu, hoci bolo odvolacím súdom konštatované, že dátum odovzdania opraveného vozidla servisom poškodenej z faktúry jednoznačne nevyplýva. Mal za to, že okresný súd nerešpektoval názor vyjadrený v zrušujúcom rozhodnutí krajského súdu sp. zn. 13Cob/81/2019. Mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 51,60 Eur spolu s príslušenstvom.
24. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 26.2.2020 (č.l. 309 spisu) bolo odvolanie žalobcu doručené žalovanému (doručenka na č.l. 309 rub spisu) s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný nevyužil.
25. Proti tomuto rozsudku, a to druhému výroku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Žalovaný mal za to, že ak okresný súd uviedol, v akej časti bol žalobca zo žalovaného nároku úspešný a v ktorej časti bol neúspešný, potom nebol dôvod, aby okresný súd neaplikoval na trovy konania § 255 ods. 1 CSP. Podľa žalovaného rozsah úspechu je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený žalobcom, pričom v zásade platí, že žalobca má plný úspech vo veci vtedy, ak súd v celom rozsahu jeho žalobe vyhovie. Na druhej strane žalovaný má vo veci plný úspech vtedy, ak súd žalobu v celom rozsahu zamietne. V prípade, ak žalobe nebolo v celom rozsahu vyhovené, nemožno hovoriť o plnom úspechu na strane žalobcu, ani na strane žalovaného, a preto je potrebné posúdiť rozsah čiastočného úspechu jednej zo sporových strán a náhrada trov konania musí byť rozdelená v pomere tohto čiastočného úspechu a čiastočného neúspechu sporových strán. Pri pomernom rozdelení náhrady trov konania, čistý úspech žalobcu bol v rozsahu 77,78%, čo svedčí o rovnakom rozsahu neúspechu žalovaného. Rozhodnutie okresného súdu, kedy priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania z priznanej sumy, nemá oporu v zákone. Poukázal na to, že žalobca si uplatňoval presne vymedzený a vyčíslený nárok na náhradu škody a z tohto dôvodu rozhodnutie okresného súdu v časti priznaného nároku na náhradu trov konania pre žalobcu v rozsahu 100% je nespravodlivé. Navrhol, aby krajský súd rozhodol ohľadne napadnutého výroku o nároku na náhradu trov konania v spore.
26. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca. Tvrdenia žalovaného považoval za neopodstatnené, pričom poukázal na základné princípy CSP, predovšetkým Čl. 4, Čl. 5, Čl. 15 a Čl. 17. Nepovažoval za nesprávny a nespravodlivý záver okresného súdu o trovách konania. Mal za to, že nesprávny je výrok I. napadnutého rozsudku.
27. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 11.5.2020 bolo vyjadrenie žalobcu doručené na vedomie žalovanému.
28. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu a žalovaného podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP a za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením (ďalej len ,,rozsudok“) v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku
o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania bol zmenený podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
29. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/104/2020-345 zo dňa 11.01.2021 s tým, že podľa ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke tohto súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 19.01.2021, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.
30. Podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a odvolacími dôvodmi viazaný.
31. Krajský súd poukazuje na uvedené zákonné ustanovenia, ktoré sa aplikujú na konanie pred krajským súdom v rámci právnej úpravy CSP, a preto sa zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 18.02.2020 a žalovaného vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 18.02.2020.
32. V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami žalobcu a žalovaného odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa, ktoré v sebe zahŕňajú kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
33. Žalobca podaným odvolaním zo dňa 18.02.2020 napadol rozsudok okresného súdu vo vzťahu k prvému výroku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
34. Žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 18.02.2020 napadol druhý výrok o trovách prvoinštančného konania, ktoré odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov tohto prvoinštančného konania.
35. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu v napadnutom prvom výroku bol posudzovaný len v medziach odvolacích dôvodov obsiahnutých v písomne podanom odvolaní, a to len tých, ktoré sa týkali posúdenia nároku žalobcu, jeho relevantných tvrdení a dôkazov produkovaných v konaní pred súdom prvej inštancie vo väzbe na dôvody a rozsah obrany žalovaného v tomto konaní za viazanosti odvolacieho súdu skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd podľa § 383 CSP.
36. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu krajský súd poukazuje na ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa stotožňuje so skutkovými, ako i právnymi závermi rozsudku okresného súdu, viažucimi sa k odvolaním napadnutého výroku rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje. K odvolacím dôvodom žalobcu však krajský súd za dodržania ust. § 387 ods. 3 CSP je povinný sa vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalobcu, čo je v zhode aj s judikatúrou Ústavného súdu SR.
37. Podľa odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd posudzoval, či rozhodnutie okresného súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá (v zostávajúcom nároku o zaplatenie 51,60 Eur s príslušenstvom titulom nákladov za nájom náhradného vozidla za deň 15.06.2017) a jeho závery sú správnym spôsobom po právnej stránke posúdené, keďže k právnemu posúdeniu veci je možné pristúpiť až po ustálení skutkového stavu základu uplatneného nároku.
38. V ďalšom krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobcu bolo nevyhnutné vychádzať zo záverov k druhému výroku rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/81/2019-237 zo dňa 30.10.2019, ktorým bol rozsudok okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/135/2018-132 zo dňa 13. decembra 2018 v napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v časti zaplatenie sumy 51,60 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 51,60 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia zamietnutá zrušený a vrátený, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení
veci vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu postupoval v zmysle záverov krajského súdu vyjadrených v predmetnom rozsudku, jeho zrušujúcej časti. Krajský súd v opätovne vyvolanom odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania, za dôkaznej povinnosti sporových strán, dôsledne vychádzal z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/81/2019, keďže nebolo preukázané, že od vysloveného záväzného právneho názoru do momentu rozhodnutia okresného súdu by nastala kvalitatívne odlišná skutková a právna situácia, ktorá by už nedávala základ vychádzať zo záväzného právneho názoru, pokynu uloženého okresnému súdu v predmetnom zrušujúcom rozsudku. Krajský súd vo svojom rozsudku, a to v zrušujúcej časti konštatoval, že ak okresný súd uzavrel, že z faktúry vystavenej servisom PVcar, s.r.o. za opravu poškodeného vozidla vyplývalo, že vozidlo bolo prijaté dňa 01.06.2017 a odovzdané dňa 14.06.2017, a teda žalobca nepreukázal dôvodnosť a účelnosť nájmu za deň 15.06.2017, tak dátum odovzdania opraveného vozidla servisom poškodenému z tejto faktúry jednoznačne nevyplýval, a preto je právny záver okresného súdu predčasný. Krajský súd uviedol, že pre právne posúdenie nároku nutnej a účelnej dĺžky prenájmu motorového vozidla (doby) bolo potrebné, aby sa okresný súd zaoberal a vyhodnotil všetky tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom, teda nielen údaje vo vystavenej faktúre na č.l. 99 spisu, ale i obsah objednávky č. 433/2017 zo dňa 01.06.2017, ako i tvrdenia žalobcu týkajúce sa mechanizmu vystavovania faktúry, krycieho listu a jeho zasielania príslušnej poisťovni a vrátenia prenajatého vozidla poškodeným. Krajský súd v zrušujúcej časti svojho rozsudku uložil okresnému súdu opätovne posúdiť okolnosti účelnosti nákladov vynaložených v súvislosti so zapožičaním náhradného vozidla, posúdiť hodnotový význam listín a obsahové údaje vystavenej faktúry na č.l. 99 spisu a objednávky č. 433/2017 zo dňa 01.06.2017 a zhodnotiť vykonané dokazovanie. Po rozsudku krajského súdu v zrušujúcej časti okresný súd vykonal dokazovanie, vyhodnotil obsah jednotlivých listín, a teda postupoval v zmysle vyššie uvedeného postupu uloženého mu krajským súdom. Okresný súd sa dôsledne zaoberal údajmi v jednotlivých listinách, a to v objednávke č. 433/2017 (odsek 29. odôvodnenia rozsudku), údajmi faktúry č. 170265 (odsek 31., 33. odôvodnenia rozsudku), obsahom oznámenia o poistnom plnení (odsek 38. odôvodnenia rozsudku), čestným vyhlásením poškodenej (odsek 30. odôvodnenia rozsudku) a hodnotil, práve vo vzťahu k riešeniu krajským súdom uloženého posúdenia hodnotového významu týchto listín a ich obsahových údajov vo vzťahu k nároku nutnej a účelnej dĺžky prenájmu motorového vozidla, a to primárne za dôkaznej povinnosti sporových strán. Krajský súd konštatuje, že tomuto postupu okresného súdu nebolo možné vytknúť žiaden nedostatok.
39. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu, vykonaného dokazovania a jeho zhodnotenia, odvolací súd konštatuje, že pred okresným súdom v rozsahu splnenej dôkaznej povinnosti sporových strán, bolo pred okresným súdom v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre posúdenie sporovej veci, z ktorého vychádzal aj krajský súd, a to za stavu doplnenia tohto dokazovania po zrušujúcom uznesení, za aplikácie ust. § 383 CSP. Zvýrazňuje krajský súd, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom hodnotení. Zistenie skutkového stavu je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu vôbec. Je potrebné uviesť, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu, procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jej návrhy, procesné úkony a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je povinný na tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu.
40. Pokiaľ žalobca namietal záver okresného súdu, že vozidlo bolo nepochybne odovzdané dňa 14.06.2017, čo vyplývalo z predložených listín a považoval ho za nepodložené, pretože vychádzal opätovne iba z predmetnej faktúry za opravu, pretože len vystavenie faktúry nie je samo osebe spôsobilé zamedziť tomu, aby poškodený už nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie prostriedky, krajský súd uvádza, že k týmto tvrdeniam žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobcom tvrdená kľúčová skutočnosť, že servis vystavuje faktúru pred odovzdaním opraveného motorového vozidla, zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu, a teda poškodený ešte nemá možnosť vyzdvihnúť si vozidlo, zo strany žalobcu preukázaná nebola. Naopak, z údajov nachádzajúcich sa v relevantných listinách, a to faktúre, objednávke, čestnom prehlásení, ktoré boli dôsledným spôsobom zhodnocované jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti, bolo preukázané len to, že vozidlo bolo opravené a pripravené na odovzdanie dňa 14.06.2017. Bol to žalobca, ktorý bol povinný preukázať dôvod prevzatia vozidla až dňa 15.06.2017, k čomu nedošlo. Súhlasí krajský súd so zhodnotením okresného súdu, že z údajov doložených listín, ktoré bolo možno považovať za hodnoverné, a to v
objednávke, faktúre bol zrejmý dátum pripravenosti vozidla k odovzdaniu, a to deň 14.06.2017, že z obsahu čestného prehlásenia poškodenej nebolo možné určiť dátum prevzatia tohto motorového vozidla, a preto tvrdenie žalobcu, že nutnosť a účelnosť nájmu trvala i za deň 15.06.2017, nebolo dokázané. Práve tieto zistenia, porovnanie jednotlivých dôkazných prostriedkov - listín, ktoré okresný súd podrobne špecifikoval v dôvodoch svojho rozhodnutia, viedli k správnemu záveru, že žalobca nepreukázal nutnosť a účelnosť nájmu za deň 15.06.2017.
41. Krajský súd v súvislosti so svojim konaním a rozhodovaním uvádza, že uplatnený nárok žalobcu na náhradu nákladov za deň nájmu 15.06.2017 bolo nevyhnutné posúdiť a hodnotiť vo väzbe k tejto konkrétnej sporovej veci, ku konkrétnemu dôkaznému a právnemu stavu. Bolo nevyhnutné, aby účelnosť nákladov vynaložených v súvislosti s poistnou udalosťou pri nájme náhradného motorového vozidla počas opravy poškodeného motorového vozidla bola konštatovaná vo väzbe k dôkazom práve tejto konkrétnej sporovej veci. Bolo potrebné vychádzať z konkrétneho dôkazného stavu, ktorý v tejto danej sporovej veci nastal. Z výsledkov vykonaného dokazovania poškodená V. C. uzavrela Zmluvu o nájme č. 255 dňa 07.06.2017, a to o nájme náhradného vozidla len počas nevyhnutného času opravy, teda kedy náhradné motorové vozidlo potrebovala a nemala možnosť v dôsledku dopravnej nehody a následnej opravy poškodeného motorového vozidla v servise, používať svoje motorové vozidlo. Vo všeobecnosti platí, že náklady vynaložené na prenájom náhradného vozidla sú vynakladané účelne a nutne len do doby trvania nepriaznivého následku dopravnej nehody, spočívajúceho v spôsobenej škode na motorovom vozidle. Poškodená si náhradné vozidlo požičala od 07.06.2017 (č.l. 62 spisu), oprava mala trvať do 14.06.2017 v zmysle objednávky a faktúry na č.l. 54, 99, v ktorej je vyjadrený dátum vystavenia/ dátum dodania, dátum prijatia/dátum odovzdania dňa 14.06.2017. Z údajov čestného prehlásenia podpísaného dňa 15.06.2017 vyplynulo len to, že poškodená počas opravy poškodeného vozidla mala zapožičané náhradné vozidlo, avšak nevyplýval z neho žiaden údaj o prevzatí tohto motorového vozidla z opravy. Pokiaľ sa teda poškodené vozidlo nachádzalo v servise za účelom vykonania jeho opravy a oprava podľa údajov objednávky a vystavenej faktúry mala byť uskutočnená 14.06.2017, tak účelnosť a nevyhnutnosť nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, jeho zapožičania, tu bola v zhode s okresným súdom i podľa názoru krajského súdu v období do 14.06.2017. Z výsledkov vykonaného dokazovania tak nebola preukázaná nevyhnutnosť a účelnosť nákladov spojená s nájmom náhradného motorového vozidla aj za deň 15.06.2017.
42. Krajský súd vo všeobecnosti len dopĺňa, že k nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného motorového vozidla pristupuje samotná skutočnosť, že poškodenému z titulu škodovej - poistnej udalosti bol vnútený skutkový a právny stav, keď nemôže užívať svoje motorové vozidlo a tým sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného motorového vozidla počas opravy svojho vozidla. Práve táto nutnosť, v ktorej sa ocitla poškodená, je nevyhnutné, aby bola v potrebnom rozsahu aj preukázaná. Túto nevyhnutnosť a nutnosť žalobca v konaní po zrušujúcom uznesení krajského súdu tak, ako správne uzavrel okresný súd, nepreukázal, a to za deň 15.06.2017. Teda poškodená mala právo na náhradu nákladov účelne vynaložených za nájom náhradného vozidla po dobu opravy vlastného motorového vozidla len za dobu účelnosti a nevyhnutnosti vynaloženia takýchto nákladov, teda za dobu do 14.06.2017. Z uvedeného pokiaľ okresný súd na základe predložených dôkazov vyhodnotil, že náklady za nájom za deň 15.06.2017 neboli voči žalovanému v spojitosti so spôsobenou škodou na vozidle poškodenej opodstatnené, bolo vecne správne.
43. Odvolací súd nezistil žiaden z dôvodov, pre ktorý by sa mal odchýliť od logických záverov a zhodnotení vykonaných okresným súdom, ktorým predchádzala racionálna úvaha vychádzajúca z vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia. Z uvedeného preto došlo k potvrdeniu rozsudku okresného súdu ako vo výroku vecne správneho podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, za konštatovania úplného zistenia skutkového stavu, ktorý tvoril spoľahlivý základ pre posúdenie veci a následne jeho právne zhodnotenie. V podrobnostiach sa poukazuje na podrobné zdôvodnenie rozhodnutia okresného súdu.
44. Základným odvolacím dôvodom žalovaného v písomne podanom odvolaní zo dňa 18.02.2020 bola námietka nesprávnej aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP, pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a to priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 100% so záverom, že vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu ide o nepatrný neúspech na strane žalobcu, a to aj s poukazom na Čl. 4 CSP.
45. Krajský súd preskúmal napadnutý druhý výrok rozsudku okresného súdu a uvádza, že v ust. § 255 CSP je upravené rozhodovanie súdu o nároku na náhradu trov konania podľa miery úspechu vo veci. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP z hľadiska procesného výsledku je potrebné zhodnotiť, či žalobný petit bol prevzatý do súdneho rozhodnutia, pričom rozhodujúci je výrok, ktorým súd rozhodol o uplatnenom nároku. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie nepostupoval správne pri zisťovaní úspechu žalobcu a žalovaného, a tým nesprávne dospel k záveru, že na strane žalobcu ide o nepatrný neúspech. Odlišne od záveru okresného súdu krajský súd vníma a hodnotí rozdiel úspechu a neúspechu strán sporu ako nie nepatrný neúspech na strane žalobcu. Bolo zrejmé, že predmetom žaloby žalobcu bol nárok na zaplatenie sumy 464,40 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 23.06.2017 do zaplatenia. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 464,40 Eur od 23.06.2017 do 09.09.2017 späť, o čom bolo rozhodnuté (prvý rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 38Cb/135/2018-132 zo dňa 13. decembra 2018) tak, že konanie v tejto časti bolo zastavené. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie istiny 412,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 412,80 Eur od 10.09.2017 do zaplatenia, ktorý výrok nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2019, pričom v časti o zaplatenie 51,60 Eur spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania bol žalobca neúspešný. Žalobcovi bolo teda priznané právo na zaplatenie istiny 412,80 Eur spolu s príslušenstvom, čo k predmetu sporu predstavuje úspech 88,89% a žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie 51,60 Eur, čo predstavuje úspech žalovaného 11,11% k predmetu sporu, keď súhlasí krajský súd, že v časti zastavenia konania o zaplatenie úroku z omeškania išlo o pomerne nepatrný neúspech žalobcu. Pri zhodnotení úspechu v konaní teda vychádzal odvolací súd z predmetu žaloby, a to žalobného nároku o zaplatenie istiny 464,40 Eur a pri pomere žalobou uplatneného nároku rozsudkom okresného súdu vyhoveného v časti 412,80 Eur a nevyhoveného v časti 51,60 Eur, potom žalobca mal úspech 88,89% a neúspech 11,11 %, a preto pomerný úspech žalobcu bol 77,78%. Vzhľadom k tomuto záveru odvolacieho súdu došlo k zmene napadnutého rozsudku okresného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania podľa § 388 CSP tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 77,78%. Odlišnosť rozhodovania krajského súdu od záveru okresného súdu vychádzala z iného nazerania na vyhodnotenie pomerného úspechu strán sporu.
46. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca so svojim odvolaním neúspešný, naopak žalovaný bol so svojim odvolaním úspešný, a preto krajský súd rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom rozsahu.
47. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.