Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61Ek-1295-2018.pdf
PDF · 159.93 KB
Case nature
Area
Subarea
61Ek/1295/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo, so sídlom Suľany 243, 951 25 Hruboňovo, IČO 45 741 905, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO 52 262 821proti povinnému Y. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX U. XXX, právne zastúpený BIZOŇ & PARTNER, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Hviezdoslavovo námestie 25, 811 02 Bratislava, IČO 36 833 533, o vymoženie 1.798,80 eur s prísl., vedenom súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Šutliakom, Exekútorský úrad Liptovský Mikuláš, M.M. Hodžu 4058/28, 031 01 Liptovský Mikuláš, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/1295/2018 zo dňa 01.04.2019 takto
rozhodol:
I. M e n í I. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/1295/2018 zo dňa 01.04.2019 tak, že exekúciu zastavuje podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
II. Z r u š u j e II. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/1295/2018 zo dňa 01.04.2019.
odôvodnenie:
1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 61Ek/1295/2018 zo dňa 01.04.2019, ktoré vydal vyšší súdny úradník, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 59,86 eur.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že o vydaní exekučného titulu sa dozvedel až v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 58Cr/7/2018, v ktorom sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v konaní vedenom u oprávneného pod č. RD/263/2017. Tamojší žalovaný tvrdí, že dňa 21.11.2017 mal byť exekučný titul doručený povinnému. Povinný však popiera, že by mu v tento deň malo byť doručené nejaké rozhodcovské rozhodnutie. Povinný tomu vtedy nevenoval osobitnú pozornosť, pretože ani na doručenke, ktorá bola k obálke pripojená, nebolo uvedené, čo malo byť obsahom doručovanej zásielky. Na oboch obálkach bola uvedená iba veta „ULOŽIŤ 5 DNÍ“. Rozhodne ale na doručenke nebola ani zmienka o tom, že by obsahom zásielky malo byť aj nejaké uznesenie. Ďalej povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že je absurdné, aby si oprávnený sám sebe v rozhodcovskom uznesení naúčtoval poplatky za rozhodcovské konanie, ktoré za podanie jedného písomného vyjadrenia predstavujú 131,28 % zo žalovanej sumy. Povinný žiadnu rozhodcovskú zmluvu, ani doložku nikdy neuzavrel, ani iným spôsobom nesúhlasil, aby oprávnený rozhodoval akýkoľvek spor, ktorého stranou by bol povinný. V závere povinný navrhol exekúciu v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku zastaviť.
3. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasil, keď vo vyjadrení podanom prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že skutočnosti, ktoré povinný namieta, sa netýkajú dôvodov uvedených v § 61k až § 61n Exekučného poriadku. Tiež má za to, že povinný neuviedol žiaden relevantný dôvod, ktorý umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekúciu a z toho dôvodu neexistuje žiaden zákonom predpokladaný dôvod na zastavenie exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie je irelevantný a zmätočný. Dôvody, ktoré povinný v návrhu uvádza, sú dôvodmi, ktoré by sa týkali skutočnosti, ktoré nastali po vydaní exekučného titulu a po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Takisto žiadať od exekučného súdu, aby preskúmaval exekučný titul, je irelevantné, nakoľko k tomu exekučný súd nemá žiadne oprávnenie. Tvrdenia námietky povinného voči rozhodcovskému konaniu sú nepravdivé. Právny zástupca povinného má problémy s preberaním si poštových zásielok. O tejto skutočnosti svedčí aj to, že právny zástupca povinného si neprevzal ani rozhodcovský rozsudok. Nepravdivé tvrdenie právneho zástupcu povinného je možné vyvrátiť aj vecným a verifikovateľným dôkazom. Rozhodcovský súd žiadnu zásielku povinnému nezaslal, ale túto zaslal jeho právnemu zástupcovi. Oprávnený predkladá exekučnému súdu poštový podací lístok č. UC231612618SK z 20.11.2017. Rozhodcovské uznesenie bolo právnemu zástupcovi povinného riadne doručené a právnym zástupcom povinného riadne prevzaté. Ďalej sa oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril aj k neprimerane vysokým poplatkom za rozhodcovské konanie. Platenie rozhodcovských poplatkov a iných poplatkov rozhodcovskému súdu ad hoc rozhodcu Ing. Milošovi Valachovi je určené v rozhodcovských pravidlách rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha v čl. I a § 1 ods. 2), 3) a 4) v nadväznosti na Prílohu č. 1 k rozhodcovským pravidlám RSMV ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha čl. II § 6 ods. 1. Žalovaný mal uvedené dokumenty k dispozícii na webovej stránke ROYAL DEVELOPMENT - RSRD, zzpo www.royaldevelopment,sk< http://www.royaldevelopment.sk <http:// www.royaldevelopment,sk%3c%20http:/www.royaldevelopment.sk>> v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy so žalobcom. Oprávnený v závere svojho vyjadrenia žiadal súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol ako nedôvodný v celom rozsahu a aby zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 59,86 eur.
4. Následne vyšší súdny úradník konštatoval, že exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (rozhodnutie NS ČR 20Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
5. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému dlh v sume 1.798,8 eur v zmysle exekučného titulu. Exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Tvrdenie povinného, že nemá vedomosť o existencii rozhodcovského uznesenia, ktoré je v tomto konaní exekučným titulom, nie je založené na skutočnosti. Tunajší súd si vyžiadal celú spisovú dokumentáciu rozhodcovského súdu, v ktorej sa nachádza doručenka, ktorá preukazuje, že predmetné rozhodcovské uznesenie bolo právnemu zástupcovi povinného riadne doručené prostredníctvom Slovenskej pošty, z čoho vyplýva, že právny zástupca povinného o existencii rozhodcovského uznesenia vedomosť mal.
6. K tvrdeniam povinného, že je absurdné, aby si oprávnený sám sebe v rozhodcovskom uznesení naúčtoval poplatky za rozhodcovské konanie, ktoré za podanie jedného písomného vyjadrenia predstavujú 131,28 % zo žalovanej sumy, vyšší súdny úradník uviedol, že čo sa týka mechanizmu fungovania rozhodcovského súdu, súd poukazuje na čl. XV Všeobecných obchodných podmienok, pričom rozhodcovské konanie má prebiehať v súlade s Rozhodcovskými pravidlami ad hoc rozhodcov (vrátane stanovenia rozhodcovských poplatkov a postupu v rozhodcovskom konaní), ktoré sú dostupné na webovej stránke rozhodcovského súdu. Tieto informácie sa nachádzajú aj priamo v uzatvorenej rozhodcovskej doložke.
7. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Skutočnosti, ktoré povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, nie je možné považovať za dôvod, pre ktorý by exekúcia v zmysle ust. § 61k Exekučného poriadku mala byť zastavená. Preto vyšší súdny úradník v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s podaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenia exekúcie vo výške 59,86 eur.
8. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 61k ods. 1, § 61k ods. 2, § 61k ods. 5, § 61l ods. 3 prvá veta, § 61l ods. 4, § 195, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1 a § 199e Exekučného poriadku a § 52 ods. 1, § 52 ods. 3, § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
9. Proti tomuto uzneseniu podal povinný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že z bodu 6 uznesenia vyplýva, že oprávnený sa písomne vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Toto vyjadrenie ale povinnému doručené nebolo, v dôsledku čoho došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Z uznesenia nie je zrejmé, ako dospel exekučný súd k zisteniu, že v rozhodcovskej doložke sa majú nachádzať informácie o rozhodcovských poplatkoch. Povinný totiž žiadnu rozhodcovskú doložku, ani rozhodcovskú zmluvu neuzavrel a opak s istotou nevyplýva ani z pripojeného rozhodcovského spisu. Je potrebné si všímať, ktoré zmluvné strany uzavreli zmluvu o dielo (povinný nebol zmluvnou stranou), ktorá údajne mala obsahovať rozhodcovskú doložku a tiež, či táto doložka skutočne bola súčasťou zmluvy (nebola). Exekučný titul, na základe ktorého bolo začaté tunajšie konanie, bol údajne vydaný v konaní vedenom u ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha z Hruboňova pod sp. zn. RD/263/2017. Povinný napadol rozsudok vydaný v tamojšom konaní dňa 03.01.2018. Konanie o zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku prebieha na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 58Cr/7/2018, ktorého spis navrhol povinný pripojiť ako dôkaz č. 3 k tunajšiemu konaniu. V tomto konaní sa dňa 26.03.2019 konalo pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok zo dňa 03.01.2018 sp. zn. RD/263/2017 vo vzťahu k povinnému a zároveň odložil jeho vykonateľnosť. Dôvodom, ktorý viedol Okresný súd Bratislava I k vydaniu tohto rozsudku, bola okrem iného aj tá skutočnosť, že súd mal za preukázané, že uznesenie rozhodcu Ing. Miloša Valacha z Hruboňova, ktoré je v tunajšom konaní exekučným titulom, povinnému nebolo nikdy doručené a poznámka "UZNESENIE" bola na doručenku dopísaná až dodatočne. Tunajší exekučný súd vyriešil otázku doručenia exekučného titulu ináč ako Okresný súd Bratislava V. Tunajší súd ju ale vyriešil nesprávne, čo pramení z toho, že súd nesprávne pochopil argumentáciu podľa bodu 5 návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný totiž nepopiera, že dňa 21.11.2017 mu bola doručená zásielka od oprávneného. Povinný ale jednoznačne popiera, že by sa v nej skutočne nachádzalo rozhodcovské uznesenie - exekučný titul. Povinný dôkazom č. 2 preukázal, že v čase, kedy jeho právny zástupca prevzal predmetnú zásielku, sa na doručenke nachádzala iba poznámka "ULOŽIŤ 5 DNÍ", ale poznámka "UZNESENIE" sa na nej ešte nenachádzala. Právny zástupca povinného preto svojím podpisom nepotvrdil, že preberá zásielku s nejakým uznesením, ale výlučne to, že preberá zásielku s bližšie nešpecifikovaným obsahom. K rovnakému zisteniu dospel aj Okresný súd Bratislava V, pričom právny zástupca tamojšieho žalovaného, ktorý je zároveň právnym zástupcom tunajšieho oprávneného, túto skutočnosť ani nesporoval. Nakoľko na doručenku bola poznámka "UZNESENIE" dopísaná až dodatočne, t. j. po vrátení doručenky rozhodcovi, táto sama osebe nie je spôsobilá preukázať, že obsahom predmetnej zásielky skutočne bol exekučný titul. Povinný to nechce nazývať vyslovene falšovaním doručenky, jej dodatočné pozmeňovanie sa ale skutočne ináč nazvať nedá. Povinný opätovne navrhuje pripojiť súdny spis Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 58Cr/7/2018, v ktorom je založený originál doručenej obálky. Na základe uvedeného povinný navrhuje, aby súd prvej inštancie uznesenie zmenil tak, že exekúciu zastaví v celom rozsahu a prizná povinnému nárok na náhradu trov konania, alternatívne aby uznesenie zrušil a vrátil vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K sťažnosti právny zástupca povinného pripojil zápisnicu o pojednávaní zo dňa 26.03.2019 v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 58Cr/7/2018.
10. Povinný dňa 22.07.2019 súdu predložil rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 58Cr/7/2018-287 zo dňa 26.03.2019, nový rozhodcovský rozsudok a podanie označené ako predloženie dôkazov k sťažnosti a uviedol, že rozsudok nie je právoplatný, pretože žalovaný podal proti nemu odvolanie. Povinný si je vedomý, že účastníkom konania nie je oprávnený. Povinný nepovažuje pre tunajšie konanie za podstatný ani tak výrok tamojšieho rozsudku, ako skôr jeho skutkové zistenia uvedené v bodoch 18, 19, 44 a 47, keď súd po oboznámení sa s originálom doručenej obálky zistil to isté, čo
tvrdí povinný v bodoch 3 a 4 sťažnosti zo dňa 17.04.2019, t. j. že poznámka „UZNESENIE“ bola na doručenku dopísaná až dodatočne po jej vrátení rozhodcovi a preto táto sama osebe nie je spôsobilá preukázať, že by sa v doručenej obálke skutočne nachádzalo uznesenie, na podklade ktorého je vedené tunajšie exekučné konanie. Povinný disponoval iba jedným originálom obálky, preto ju nemohol založiť do súdneho spisu vo viacerých konaniach. Napriek opakovaným návrhom povinného sa tunajší súd do dnešného dňa s originálom obálky založenej v súdnom spise Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 58Cr/7/2017 neoboznámil. Skutkové zistenie tunajšieho súdu podľa bodu 19 napadnutého uznesenia je preto predčasné. Ďalej povinný poukázal na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 36Ek/1296/2018, najmä na bod 2 tohto podania, v ktorom aj samotný oprávnený uznáva, že „rozhodcovské uznesenie vydané podľa § 38 zákona č. 244/2002 Z. z. sa nemôže stať exekučným titulom pre judikovanie trov rozhodcovského konania podľa § 29 zákona č. 244/2002 Z. z.“ Keď také uznesenie nemôže byť formálne a materiálne vykonateľným exekučným titulom ako povinný namietal v bode 6 návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený v zmysle uvedeného v bode 2 doručil povinnému tento rozsudok, ktorým si opätovne priznal trovy rozhodcovského konania, ktoré vymáha v tunajšom konaní. Povinný považuje za absurdné, aby teraz mali existovať 2 exekučné tituly ukladajúce tú istú povinnosť. Aj sám oprávnený vydaním tohto rozsudku spochybňuje exekučný titul, ktorý je predmetom tunajšieho konania. Podľa povinného ale túto neodstrániteľnú vadu nie je možné zhojiť predložením nového exekučného titulu, ale tunajšie konanie je potrebné zastaviť, pričom oprávnený má možnosť podať nový návrh na vykonanie exekúcie na podklade nového exekučného titulu. Na základe uvedeného povinný zotrváva na podanej sťažnosti a zároveň navrhuje, aby súd za účelom prejednania sťažnosti nariadil pojednávanie.
11. Právny zástupca oprávneného vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že oprávnený sa plne stotožňuje s napadnutým uznesením. Rozhodnutie exekučného súdu je správne a plne v súlade s Exekučným poriadkom. Právna a procesná situácia povinného je stále rovnaká, aká bola aj pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný titul oprávneného - rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017 za nezaplatené rozhodcovské poplatky je právoplatné a vykonateľné, nie je zrušené a k dnešnému dňu voči nemu ani neprebieha žiadne súdne konanie na kauzálne príslušnom súde. U povinného prišlo k absolútnej preklúzii práva voči uvedenému rozhodcovskému uzneseniu už čokoľvek namietať. Podľa § 38 ods. 2 v spojení s § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. sa jedná o riadny exekučný titul, rozhodnutie res iudicata, ktoré svojím obsahom zaväzuje nielen povinného, ale aj všeobecný, resp. exekučný súd. Poukazujúc na body 17, 18 a 19 odôvodnenia právny zástupca oprávneného ďalej uviedol, že oprávnený považuje za potrebné sa vyjadriť aj k dôvodom, pre ktoré povinný žiada exekučný súd, aby ten zastavil exekúciu oprávneného. Povinný žiada od exekučného súdu, aby ten podrobil exekučný titul oprávneného a reálne celé rozhodcovské konanie sp. zn. RD/263/2017 akejsi generálnej revízii a meritórnemu prieskumu. Toto ale nie je úloha exekučného súdu a zákon č. 244/2002 Z. z. a tiež Exekučný poriadok takýto prieskum nespotrebiteľského rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom dokonca vylučujú. Rozhodcovské rozhodnutie podľa § 38 ods. 2, resp. § 35 v spojení s § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. je riadny exekučný titul v súlade s § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Žiadna právna norma neumožňuje exekučnému súdu, aby ten prelamoval nespotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutie, alebo iným spôsobom nahrádzal kauzálne príslušný súd uvedený v § 28 CSP. Exekučný súd totiž v tomto prípade nie je súdom príslušným (kauzálne príslušným podľa § 28 CSP) a o veci by potom rozhodoval nezákonný sudca (bolo by to reálne obchádzanie § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. a § 28 CSP). Tak ako exekučný súd nemôže preskúmavať a negovať rozhodnutie všeobecného súdu, tak isto nemôže preskúmavať a negovať nespotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutia.
12. Informácie, ktoré povinný uvádza v sťažnosti, sú irelevantné a nepravdivé. Exekučný súd má k dispozícii celý rozhodcovský spis sp. zn. RD/263/2017 a preto si môže nasledovné tvrdenia oprávneného potvrdiť. Súdne konanie prebiehajúce na Okresnom súde Bratislava V sp. zn. 58Cr/7/2018 sa netýka exekučného titulu oprávneného. Uvedené súdne konanie nie je právoplatne skončené podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Oprávnený nie je účastníkom uvedeného súdneho konania a akýkoľvek jeho výsledok nemá voči exekučnému titulu oprávneného žiadne procesné následky. Exekučný titul oprávneného sú nezaplatené rozhodcovské poplatky, ktoré si mohol povinný v uvedenom súdnom konaní uplatniť v žalobe voči druhému účastníkovi tohto súdneho konania. V rozhodcovskom konaní vystupovali 2 účastníci na strane žalovaných. Žalovaný 1. Ing. Miroslav Pavelka (povinný v tejto exekúcii) a Ing. Peter Klenovič. Povinný tvrdí, že mu nebolo doručené rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017. Toto tvrdenie si povinný vymyslel zrejme z dôvodu, že nepodal
na príslušný súd námietku - žalobu podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. Druhý účastník rozhodcovského konania Ing. Peter Klenovič mal riadne doručené rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017. Toto potvrdzuje vyjadrenie Ing. Petra Klenoviča zo dňa 29.11.2017 (strana rozhodcovského spisu č. 122 - 126). Tvrdenie povinného o doručovaní rozhodcovského uznesenia sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017 je nepravdivé a nelogické. Prečo by rozhodcovský súd doručoval zásielku iba dvom účastníkom rozhodcovského konania a tretiemu nie? Takáto teória povinného je preto absurdná. Povinný okrem svojho účelového tvrdenia nepredložil žiaden dôkaz o svojich tvrdeniach. Pritom práve povinný mal byť ten, čo bude preukazovať svoje negatívne tvrdenia. V tejto súvislosti právny zástupca oprávneného poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 02.08.2011 sp. zn. 3Sžf/27/2011, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.07.2010 sp. zn. 4 Obdo 23/2010 a uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23 Cr/1/2017 zo dňa 19.07.2017. Povinný Ing. Miroslav Pavelka nepodal námietku na príslušný súd voči rozhodcovskému uzneseniu sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017, čím u neho došlo k procesnej preklúzii práva namietať právomoc rozhodcovského súdu v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Voči rozhodcovskému uzneseniu sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017 (exekučný titul oprávneného) sa nevedie na Okresnom súde Bratislava V žiadne súdne konanie. Rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017 je procesne nespochybniteľné - res iudicata a ani jeden z účastníkov rozhodcovského konania ho nemôže spochybňovať.
13. Citujúc čl. 48 ods. 1 Ústavy SR právny zástupca oprávneného uviedol, že v zmysle novely zákona č. 244/2002 Z. z. v znení platnej od 01.01.2015 prišlo k zásadným a procesne významným zmenám v nespotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ale tiež aj v právomoci exekučného súdu, pokiaľ je exekučným titulom nespotrebiteľské rozhodcovské rozhodnutie. Akýkoľvek prieskum nespotrebiteľského rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom je obmedzený výlučne iba na formálne veci uvedené v Exekučnom poriadku. Exekučný súd naviac môže skúmať či exekučný titul nejaví rozpor s verejným poriadkom alebo nebol vydaný v objektívne nearbitrovateľnej veci (§ 1 ods. 3, 4 zákona č. 244/2002 Z. z.). Exekučný súd nemá právomoc posudzovať a skúmať právomoc rozhodcovského súdu, existenciu rozhodcovskej zmluvy alebo robiť akýkoľvek meritórny prieskum rozhodcovského konania. Právny zástupca oprávneného poukázal na Gyárfáš, J. - Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 610, uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 2CoE/41/2017 zo dňa 30.06.2017, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoR/6/2017 zo dňa 23.11.2017 - článok 45 a súvisiace uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoR/4/2017 zo dňa 28.07.2017 - článok 6.
14. Oprávnený si už v minulosti uplatňoval nezaplatené rozhodcovské poplatky v desiatkach exekučných konaní z rozhodcovských konaní voči štatutárom spoločnosti dlžníka o náhradu škody podľa § 135a ods. 5, alebo § 194 ods. 9 Obchodného zákonníka v situácii, kedy si veriteľ (žalobca v rozhodcovskom konaní) nedokázal vymôcť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti dlžníka. Exekúcia oprávneného nie je ničím neobyčajná, ani zvláštna. Jedná sa o úplne štandardné vymáhanie nezaplatených rozhodcovských poplatkov v súlade s § 29 zákona č. 244/2002 Z. z. Exekučným titulom oprávneného je rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/90/2018 zo dňa 31.05.2018. Exekvovaná pohľadávka sú nezaplatené rozhodcovské poplatky, t. j. ide o exekúciu samotného rozhodcovského súdu, ktorý nie je účastníkom rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd si svoje nároky vždy uplatňuje (rovnako ako všeobecný súd) uznesením, ktoré je zároveň aj exekučným titulom. Všeobecný súd si takéto uznesenie vymáha prostredníctvom Justičnej pokladnice a rozhodcovský súd prostredníctvom návrhu na exekúciu. Citujúc § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku právny zástupca oprávneného uviedol, že Exekučný poriadok uvádza ako rozhodcovský exekučný titul iba pojem „rozhodnutie.“ Preto je potrebné tento pojem, čo je „rozhodcovské rozhodnutie“ správne chápať. V rozhodcovskom konaní (rovnako ako v súdnom konaní) sa rozhoduje uznesením, alebo rozsudkom. Aj rozhodcovské uznesenie pokiaľ jeho výroková časť niečo prikazuje, alebo zakazuje, je exekučným titulom. Túto procesnú situáciu treba chápať v kontexte § 38 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Zákon č. 244/2002 Z. z. aj rozhodcovskému uzneseniu prikladá rovnaký význam a platnosť ako rozhodcovskému rozsudku. Rozhodcovský rozsudok je podľa § 35 v nadväznosti na § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. riadnym exekučným titulom. Preto je aj rozhodcovské uznesenie na plnenie rovnaký exekučný titul, ako keby rozhodcovský súd vydal rozhodcovský rozsudok. Neexistuje preto jediný zákonný dôvod spochybňovať ako exekučný titul rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017.
15. Rozhodcovské poplatky a iné hotové výdavky rozhodcovského konania vzniknuté podľa § 29 zákona č. 244/2002 Z. z. stanovuje rozhodcovský súd výlučne rozhodcovským uznesením vydaným podľa § 38 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Tu je potrebné na rozhodcovské uznesenie správne aplikovať ustanovenie § 38 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Je nesporné, že zákonodarca dal aj rozhodcovskému uzneseniu rovnakú právnu silu, ako patria rozhodcovskému rozsudku vydanému podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. Rozhodcovský súd o rozhodcovských poplatkoch, ktoré vzniknú priamo rozhodcovskému súdu, nemôže nikdy rozhodnúť v rozhodcovskom rozsudku. V rozhodcovskom rozsudku je možné vo výrokovej časti rozhodnúť iba o nárokoch účastníkov rozhodcovského konania, t. j. o nárokoch žalobcu voči žalovanému. Iný postup by sa priamo priečil princípu rozsudku ako takého. Rozhodcovský súd preto nemôže nijakým iným spôsobom ako rozhodcovským uznesením stanoviť povinnosť účastníkovi rozhodcovského konania na úhradu rozhodcovských poplatkov. Rozhodcovský súd rovnako ako všeobecný súd môže rozsudkom rozhodnúť iba vo veci samej. Opačne to znamená, že o postupe v konaní a o poplatkoch sa môže rozhodnúť iba uznesením. Opačný výklad by znamenal, že ani všeobecný súd, pokiaľ by nemal vlastné súdne poplatky zahrnuté v rozsudku, tak by si ich nemohol vymáhať prostredníctvom Justičnej pokladnice. Takto to ale v justičnej praxi nefunguje. Z právnym zástupcom oprávneného citovaných § 238 ods. 3 a § 262 ods. 2 CSP vyplýva, že rozhodcovské uznesenie, tak isto ako uznesenie všeobecného súdu, môže nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa § 38 ods. 2 v nadväznosti na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovské uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť ako rozhodcovský rozsudok. Je to riadny exekučný titul. Na základe rozhodcovského uznesenia je možné viesť exekučné konania a to aj v iných veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania, napríklad pri predbežnom opatrení vydanom podľa § 22c ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. a pod.
16. Ďalej právny zástupca oprávneného poukázal na predmet rozhodcovského konania sp. zn. RD/263/2017, komentár k Rozsahu rozhodcovskej zmluvy Gyárfáš, J. - Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 68, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo/228/2013 str. 13, rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 24Csr/2/2016 čl. 7 a uviedol, že rozhodcovské uznesenie o právomoci sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017 je právoplatné a vykonateľné, týmto rozhodnutím rozhodcovského súdu je plne viazaný aj súd prvej inštancie. Otázka právomoci rozhodcovského súdu už nemôže byť predmetom súdneho konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pozitívne uznesenie o právomoci má účinky res iudicata. Otázka existencie právomoci rozhodcovského súdu je teda rozsúdenou otázkou. Rozhodnutie rozhodcovského súdu o tejto otázke je záväzné aj pre všeobecné súdy. Ak namietajúci účastník proti rozhodcovskému uzneseniu potvrdzujúcemu právomoc nepodá návrh na súd, nemôže sa nedostatku rozhodcovskej právomoci domáhať v neskoršej žalobe podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. Zmeškanie podania žaloby podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. má podobné prekluzívne účinky ako nenamietanie právomoci v lehote podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. Táto otázka je v súdnej praxi a v odbornej verejnosti jednotne ustálená, čo preukazujú súdne rozhodnutia a odborná literatúra, na ktoré právny zástupca oprávneného poukázal, a to uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoR/4/2018, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoR/1/2016, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoR/4/2016, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 20Cb/32/2014, rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 23Cb/160/2015, uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/10/2016, uznesenia Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/18/2015, komentár Gyárfáš, J.
- Števček, M. a kol. Zákon o rozhodcovskom konaní. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 314 - 315. U povinného prišlo k procesnej preklúzii práva čokoľvek namietať voči právomoci rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/263/2017.
17. Oprávnený z vyššie uvedených dôvodov navrhuje, aby konajúci súd zamietol sťažnosť povinného a aby zaviazal povinného na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 60,56 eur. K vyjadreniu právny zástupca oprávneného priložil vyjadrenie v tejto veci zo dňa 03.06.2019, uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoR/4/2017, uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoR/6/2017, uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cr/1/2017, uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 58Cr/15/2017 a uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 2CoE/41/2017.
18. Dňa 18.07.2019 oprávnený predložil súdu Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým súdu na základe jeho výzvy predložil Rokovacie a rozhodcovské pravidlá rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha účinné v roku 2017 a zároveň uviedol, že dopĺňa svoj návrh na exekúciu o rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 01.07.2019, ktorým sú judikované
trovy rozhodcovského konania sp. zn. RD/263/2017 v zmysle § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., ktoré už boli stanovené rozhodcovským uznesením sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017. Oprávnený sa opätovne stretol v rozhodovacej praxi exekučného Okresného súdu Banská Bystrica s právnym názorom, že rozhodcovské uznesenie vydané podľa § 38 zákona č. 244/2002 Z. z. sa nemôže stať exekučným titulom pre judikovanie trov rozhodcovského konania podľa § 29 zákona č. 244/2002 Z. z. Z toho dôvodu oprávnený doplnil svoj exekučný návrh o rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 01.07.2019 vydaný podľa § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z., ktorý sa týka judikovania trov rozhodcovského konania a ktoré boli vyčíslené v rozhodcovskom uznesení sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017. Oprávnený rešpektuje vyššie uvedený právny názor exekučného Okresného súdu Banská Bystrica. Z dôvodu právnej istoty svojej exekučnej pohľadávky doložením rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 01.07.2019 odstraňuje akékoľvek pochybnosti o procesných podmienkach svojej exekúcie. Doložením rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/263/2017zo dňa 01.07.2019 už neexistuje v exekučnom konaní oprávneného žiaden ani hypotetický nedostatok procesnej podmienky jeho návrhu na exekúciu. Citujúc § 34 ods. 4 a § 29 zákona č. 244/2002 Z. z., § 200 Exekučného poriadku, § 161 od. 3 Civilného sporového poriadku a § 45 ods. 2 písm. d) Exekučné poriadku právny zástupca oprávneného uviedol, že je potrebné tento pojem, čo je „rozhodcovské rozhodnutie“ správne chápať. V rozhodcovskom konaní (rovnako ako v súdnom konaní) sa rozhoduje uznesením alebo rozsudkom. Aj rozhodcovské uznesenie pokiaľ jeho výroková časť niečo prikazuje alebo zakazuje, je exekučným titulom. To znamená, že zákon č. 244/2002 Z. z. aj rozhodcovskému uzneseniu prikladá rovnaký význam a platnosť ako rozhodcovskému rozsudku. Rozhodcovský rozsudok je podľa § 35 v nadväznosti na § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. riadnym exekučným titulom. Exekučné konanie rovnako ako súdne konanie v zmysle § 200 Exekučného poriadku musí zohľadňovať základné procesné postupy vyjadrené v Civilnom sporovom poriadku v § 161 ods. 1 až 3. Je nepochybné, že rozhodcovské uznesenie vydané podľa § 38 zákona č. 244/2002 Z. z. môže podľa odseku 2 nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, nakoľko je priamo v texte zákona naviazané na procesnú podobu rozhodcovského rozsudku podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. Táto právna veta priamo vyplýva z textu § 38 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. To znamená, že aj na rozhodcovské uznesenie je plne aplikovateľné ustanovenie § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. V princípe je procesne jedno, či rozhodcovský súd o trovách rozhodcovského konania rozhodne rozhodcovským uznesením alebo rozhodcovským rozsudkom. Táto skutočnosť vyplýva hlavne z toho, že voči rozhodcovskému uzneseniu, tak isto ako aj voči rozhodcovskému rozsudku, ktorý judikuje iba trovy rozhodcovského konania, nie je možné podať žalobu na kauzálne príslušný súd, nakoľko § 40 ods. 1 písm. a) odsek. 1 až 4 takúto možnosť nedáva. Napadnúť rozhodcovské rozhodnutie o trovách rozhodcovského konania je možné iba pri napadnutí rozhodcovského rozsudku žalobou o jeho zrušenie. V prípade, že kauzálne príslušný súd rozhodcovský rozsudok zruší, tak trovy rozhodcovského konania a všetky ostatné náklady rozhodcovského konania budú predmetom pokračovania súdneho konania podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. Rozhodcovské konanie začína podaním žaloby na rozhodcovský súd podľa § 19 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. a končí vydaním rozhodcovského rozsudku podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. V prípade, že je rozhodcovský rozsudok napadnutý žalobu o zrušenie podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovské konanie končí až postupom podľa § 43 zákona č. 244/2002 Z. z. Oprávnený už k veci podal podrobné vyjadrenia. Spolu s týmto podaním je preto nepochybné, že exekúcia oprávneného netrpí žiadnym nedostatkom procesnej podmienky a preto neexistuje jediný zákonný a procesný dôvod exekúciu oprávneného spochybňovať.
19. Dňa 08.10.2019 oprávnený súdu predložil Vyjadrenie oprávneného a doplnenie vyjadrenia oprávneného k sťažnosti povinného, v ktorom uviedol, že predkladá nové aktuálne súdne rozhodnutie, ktoré preukazuje, že rozhodcovský súd má právo judikovať svoje nároky za nezaplatené rozhodcovské poplatky aj rozhodcovským uznesením vydaným podľa § 38, kde podľa § 38 ods. 2 v spojení s § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. má aj rozhodcovské uznesenie rovnakú platnosť ako rozhodcovský rozsudok vydaný podľa § 34 ods. 4, resp. § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. a je to riadny exekučný titul. Uvedené a oprávneným citované uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoR/5/2019-379 zo dňa 26.06.2019 v čl. 35, 37, 38, 41 v kontexte odôvodnenia celého uznesenia uvádza, že rozhodcovský súd má právo na uplatňovanie vlastných pohľadávok nezaplatených rozhodcovských poplatkov a tieto si môže uplatňovať aj rozhodcovským uznesením, ktoré je riadnym exekučným titulom. Rozhodcovské poplatky sú účastníci konania povinní uhradiť a v prípade napadnutia základného konania si ich uplatňujú strany voči sebe ako svoje náhrady, napr. v rámci postupu kauzálne príslušného súdu podľa § 43 ods. 1 zákona č. 243/2002 Z. z. Nie ale tak, že budú vťahovať do svojich sporov samotný rozhodcovský súd a odmietať uhradiť náklady rozhodcovského konania. Exekučný súd nemá takémuto konaniu povinných namáhať a tiež nemá brániť vo vymáhaní nárokov rozhodcovského súdu a posudzovať nároky rozhodcovského súdu, akoby ten
bol účastníkom napadnutého rozhodcovského konania. Forma, akou si rozhodcovský súd uplatňuje svoje nároky nezaplatené rozhodcovské poplatky nemôže byť dôvodom na negovanie jeho exekúcie. Je to iba procesné rozhodnutie rozhodcovského súdu, či to bude v podobe rozhodcovského uznesenia alebo v podobe rozhodcovského rozsudku. Exekučný súd nemá právo vstupovať do procesnej situácie rozhodcovského konania. Citujúc § 45 ods. 2 písm. d) oprávnený uvádza, že Exekučný poriadku nerobí rozdiel medzi rozhodcovským uznesením a rozhodcovským rozsudkom. Ako vybraná právnická osoba podľa § 6 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. vedie na Okresnom súde Banská Bystrica viacero exekučných konaní voči účastníkom rozhodcovských konaní za nezaplatené rozhodcovské poplatky a hotové výdavky rozhodcovského konania, ktoré vznikli podľa § 29 zákona č. 244/2002 Z. z. V niektorých prípadoch exekučný súd reštriktívne rozhodol a zastavil exekúciu oprávneného z dôvodu, že rozhodcovské uznesenie nemôže byť exekučným titulom. Jedná sa o nesprávny výklad aplikácie ust. § 38 ods. 2 v spojení s § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. v spojení s neoprávneným zásahom do meritórneho preskúmavania rozhodnutia rozhodcovského súdu. Oprávnenému takýmito nesprávnymi rozhodnutiami exekučného súdu vzniká priamo majetková ujma a tiež nové náklady spojené so zastavením exekúcie. Preto oprávnený žiada Okresný súd Banská Bystrica, aby ten akceptoval základné princípy ustálenej súdnej praxe a nevytváral úplne nové prejudiciálne postupy, ktoré negujú už zaužívané súdne postupy ustálené od roku 2015 v rámci slovenských súdov, nespôsoboval oprávnenému ujmu na jeho ústavných právach a nespôsoboval oprávnenému priame finančné škody. Oprávnený považuje svoj návrh na exekúciu svojich nárokov nezaplatených rozhodcovských poplatkov za zákonný, oprávnený a bez akýchkoľvek procesných a právnych vád. Preto žiada súd, aby mu nevytváral prekážky pri vymáhaní zákonných nárokov.
20. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
21. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
22. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
23. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
24. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
25. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
26. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
27. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
28. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
29. Podľa § 21 ods. 4 ZoRK ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc
rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
30. Podľa § 22c ods. 1 ZoRK predbežné opatrenie nariadené rozhodcovským súdom s výnimkou predbežného opatrenia podľa § 22a ods. 1, je exekučným titulom, na ktorého výkon sa použijú ustanovenia osobitného predpisu.
31. Podľa § 29 ZoRK ak rozhodcovský súd neurčil inak, trovy rozhodcovského konania sú najmä hotové výdavky účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, trovy na vykonanie dôkazov, poplatky za rozhodcovské konanie, odmena rozhodcovského súdu a jeho hotové výdavky, odmena znalca, odmena tlmočníka a odmena za zastupovanie.
32. Podľa § 33 ods. 1 ZoRK rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok, a) ak rozhoduje o veci samej, b) na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania.
33. Podľa § 34 ods. 4 ZoRK výroková časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Rozhodcovský súd môže o trovách konania rozhodnúť aj samostatným rozhodcovským rozsudkom po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak sa v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.
34. Podľa § 38 ods. 1 ZoRK ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.
35. Podľa čl. 9 CSP strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná.
37. Súd nepopiera, že v exekučnom konaní nie je oprávnený preskúmavať vecnú stránku exekučného titulu. Zároveň však je súd v exekučnom konaní povinný preskúmavať každý exekučný titul (vrátane rozhodcovských rozsudkov) z hľadiska jeho vykonateľnosti. Exekučné konanie sa môže vykonávať len na uspokojovanie skutočne existujúcich práv, len za podmienok a spôsobmi, ktoré určuje zákon. Jednou z materiálnych podmienok každej exekúcie je aj existencia riadne exekučného titulu, t. j. právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, príp. iného vykonateľného rozhodnutia, ktoré vykonanie zákon pripúšťa. Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať v každom štádiu exekučného konania, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, medzi ktoré patrí i spôsobilý exekučný titul. V zmysle konštantnej judikatúry napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 164/1996, R 58/1997 zo dňa 27.01.1997 „rozhodnutie znejúce na peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie exekúcie, musí byť formálne vykonateľné už v dobe zahájenia exekučného titulu“, t. j. exekučný súd je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia nemala ďalej prebiehať. Ak exekučný súd zistí, že nie sú splnené podmienky vedenia exekúcie, je jeho povinnosťou na takto zistenú nezákonnosť vedenia exekúcie adekvátne procesne reagovať (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 391/2012 zo dňa 21.03.2013). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010 uviedol, že „Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu.“ (obdobne
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 384/2009 zo dňa 09.12.2009 alebo sp. zn. I. ÚS 456/2011 zo dňa 23.11.2011).
38. V danej veci musí exekučný súd skonštatovať, že tu existuje práve takýto nedostatok vykonateľného exekučného titulu, ktorý tu už bol v čase začatia exekučného konania. Exekučný titul, ktorý oprávnený predložil a na podklade ktorého navrhol vykonať exekúciu proti povinnému, je rozhodcovské uznesenie (nie rozsudok), ktorým bolo rozhodnuté o povinnosti platiť trovy rozhodcovského konania (poplatok za podanú žalobnú odpoveď a námietku). Takéto rozhodcovské uznesenie, ako bude vysvetlené nižšie, však nie je vykonateľným rozhodnutím, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu, teda nepredstavuje relevantný exekučný titul.
39. Exekučný poriadok ustanovuje v § 45 ods. 2 písm. d), že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia vydané v rozhodcovskom konaní. Zákon o rozhodcovskom konaní (ZoRK) ako lex specialis vo vzťahu k Exekučnému poriadku, pokiaľ ide o otázku exekučných titulov, explicitne za vykonateľné rozhodnutia považuje len rozhodcovské rozsudky (§ 44 ods. 2 ZoRK) a uznesenia o predbežnom opatrení (§ 22c ods. 1 ZoRK). Žiadne iné rozhodcovské rozhodnutie vydané podľa zákona č. 244/2002 Z. z. nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. V tejto súvislosti súd dáva oprávnenému do pozornosti výklad k ust. § 38 zákona č. 244/2002 Z. z. uvedený v odbornej literatúre, Zákone o rozhodcovskom konaní - Komentár (Gyárfáš J., Števček M. a kol., str. 508), na ktorý oprávnený sám opakovane poukazuje a v zmysle ktorého „...kľúčovým rozdielom medzi rozhodcovským rozsudkom a rozhodcovským uznesením je to, že rozhodcovské uznesenie nie je exekučným titulom (§ 44 ods. 2 a contrario, s výnimkou rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podľa § 22c). Takisto nemôže byť predmetom žaloby o zrušenie podľa § 40 (opäť s výnimkou rozhodcovského uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podľa § 22d)“. Predložené rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 20.11.2017 však nie je uznesením o predbežnom opatrení, ale uznesením o povinnosti zaplatiť rozhodcovský poplatok, ktorý má povinný nahradiť nie druhej strane sporu, ale rozhodcovi, ktorý spor rozhodoval. Jedná sa o rozhodnutie procesnej povahy, ktorému zákon o rozhodcovskom konaní nepriznáva vykonateľnosť. Vykonateľnosť je jednou zo základných vlastností exekučného titulu a bez vykonateľného rozhodnutia exekúciu nemožno vykonať. Treba podotknúť, že aj keď rozhodca na uznesení vyznačil doložku právoplatnosti a vykonateľnosti, rozhodnutie sa nestáva vykonateľným vyznačením tejto doložky, ale zo zákona po splnení tam ustanovených podmienok. Zákon o rozhodcovskom konaní však priamo zakotvuje, že o trovách rozhodcovského konania, medzi ktoré podľa § 29 ZoRK patria aj rozhodcovské poplatky, treba rozhodnúť rozhodcovským rozsudkom (§ 34 ods. 4 ZoRK) a túto možnosť má rozhodca i po vydaní rozhodcovského rozsudku vo veci samej. Aj v tejto súvislosti súd poukazuje na výklad k predmetnému zákonnému ustanoveniu prezentovaný v odbornej literatúre, Zákone o rozhodcovskom konaní - Komentár (Gyárfáš J., Števček M. a kol., str. 489). V zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. „... môže rozhodcovský súd o trovách konania rozhodnúť aj samostatným rozhodcovským rozsudkom. Forma rozhodnutia je v tomto prípade mimoriadne dôležitá. Na rozdiel od civilného procesu, kde sa o trovách konania rozhoduje formou uznesenia, ktoré však predstavuje exekučný titul, je v prípade rozhodcovského konania dôležité priznať nárok na náhradu trov konania formou rozhodcovského rozsudku....“. Súd napokon v tejto súvislosti len poznamenáva, že postup oprávneného, pokiaľ rozhodol o rozhodcovských poplatkoch uznesením pred rozhodnutím vo veci samej, je aj v rozpore s jeho Rozhodcovskými pravidlami, ktorý v § 8 Prílohy č. 1 k rozhodcovským pravidlám RSMV ad hoc rozhodcu Ing. Miloša Valacha (Následky nezaplatenia poplatkov vyberaných v rozhodcovskom konaní) stanovuje, že pokiaľ účastník konania nezaplatí rozhodcovský poplatok, rozhodcovský súd mu na základe výzvy poskytne sedem dňovú náhradnú lehotu na jeho zaplatenie a následne, až po vynesení rozsudku sa bude poplatok vymáhať, o čom rozhodne rozhodcovský súd uznesením, ktoré bude súčasťou rozhodcovského rozsudku. Preto nemožno rozhodcovské uznesenie o náhrade rozhodcovských poplatkov považovať za vykonateľné rozhodnutie, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu i napriek tomu, že na ňom bola vyznačená doložka vykonateľnosti.
40. Zo správania oprávneného v prebiehajúcej exekúcii je zrejmé, že oprávnený si je sám vedomý skutočnosti, že predložené rozhodcovské uznesenie o poplatku nepredstavuje exekučný titul a z vlastnej iniciatívy uvádzajúc, že rešpektuje právny názor exekučného súdu o nemožnosti rozhodcovského uznesenia vydaného podľa § 38 ZoRK stať sa exekučným titulom pre judikovanie trov rozhodcovského konania podľa § 29 ZoRK, „doplnil“ svoj exekučný návrh o rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 01.07.2019. S argumentáciu oprávneného, že nepredložením exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku išlo o hypotetický nedostatok procesnej podmienky exekučného titulu, ktorý možno odstrániť, nemôže súd súhlasiť. Za odstrániteľné nedostatky procesných podmienok možno totiž v zmysle CSP považovať napr. príslušnosť súdu, prekážku začatej veci, neúplnosť návrhu, riadne zastúpenie účastníka, procesnú subjektivitu, v žiadnom prípade však za odstrániteľnú podmienku nemožno považovať nahradenie nespôsobilého exekučného titulu iným rozhodnutím, ktoré už exekučným titulom je a už vôbec nie po začatí exekúcie. Uvedené možno vyvodiť aj z rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, keď pri zistení materiálnej nevykonateľnosti, neexistencii exekučného titulu, jeho ničotnosti súdy nevyzývajú oprávneného na opätovné predloženie materiálne vykonateľného exekučného titulu, resp. spôsobilého exekučného titulu, ale následkom uvedeného je zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie a v prípade, že exekúcia bola nariadená, jej zastavenie (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Pls 1/87, R 19/1987 zo dňa 11.06.1987, už spomínané rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.1997, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo 1560/2005 zo dňa 15.02.2006).
41. Nebolo možné si nevšimnúť aj argumentáciu ad hoc rozhodcu v odôvodnení predloženého rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/263/2017 zo dňa 01.07.2019, ktorý v bode 2 odôvodnenia uviedol, že „Exekučný Okresný súd v Banskej Bystrici procesne požaduje doplniť Rozhodcovské uznesenie RD/263/2017 z 20.11.2017 vydaním samostatného rozhodcovského rozsudku o trovách rozhodcovského konania pre potrebu prebiehajúceho exekučného konania.“ Zo strany rozhodcovského súdu ide o nepravdivé a hrubo zavádzajúce tvrdenie, pretože tunajší súd nikdy nevyzval žiadneho z účastníkov exekučného konania vedeného pod sp. zn. 61Ek/1295/2018, ani ad hoc rozhodcu, aby súdu predložil, príp. vyhotovil rozhodcovský rozsudok týkajúci sa povinnosti uhradiť rozhodcovský poplatok a takúto výzvu by v prebiehajúcom exekučnom konaní ani nikdy neučinil, nakoľko to nie je právne možné z dôvodov už súdom vyššie uvedených.
42. Materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul. Keďže exekúcia sa vedie na podklade rozhodnutia, ktoré nepredstavuje exekučný titul, čo nakoniec nepoprel ani samotný oprávnený vydaním „nového“ exekučného titulu rozhodcovského rozsudku, následkom je zastavenie exekúcie (obdobne napr. R 19/1987 výkon rozhodnutia treba zastaviť i v prípade, že doposiaľ neexistuje rozhodnutie, ktoré má byť vykonávané). Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2011 zo dňa 20.04.2011,). Tento následok nemôže v prebiehajúcom konaní zvrátiť ani „doplnenie“ návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným, predložením rozhodcovského rozsudku o trovách rozhodcovského konania. Je absolútne neprípustné, aby v prebiehajúcej exekúcii došlo k nahradeniu rozhodnutia, na podklade ktorého už bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie iným rozhodnutím a exekúcia sa ďalej vykonávala (pokračovala) na základe tohto iného rozhodnutia. Exekučný poriadok totiž pripúšťa len jedinú výnimku, kedy môže exekúcia pokračovať aj na podklade iného rozhodnutia, ktoré nebolo uvedené v poverení na vykonanie exekúcie. Ide o prípady výživného, keď podľa § 75 ods. 2 Exekučného poriadku dôjde k zmene rozsudku, ktorá spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa exekučný príkaz (ktorý bol vydaný na podklade poverenia a upovedomenia o začatí exekúcie) aj na všetky sumy zvýšeného výživného. Exekučným poriadkom nie je upravený ani procesný postup, ktorý by umožnil zmeniť v poverení uvedené podkladové rozhodnutie (exekučný titul) napr. vydaním dodatku k povereniu. Dodatok k povereniu totiž možno vydať len v prípade, že po začatí exekúcie dôjde k zmene alebo vylúčeniu súdneho exekútora (§ 33 a § 34 Exekučného poriadku), ďalej k zmene účastníkov konania alebo smrti povinného (§ 37 a § 38 Exekučného poriadku), prípadne sa oprávnenému priznajú trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Nakoľko predmetom tohto exekučného konania nie je vymáhanie výživného, nie je daný ani zákonný predpoklad na zmenu rozhodnutia uvedeného v poverení súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Keďže oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil a predložil rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 45 Exekučného poriadku, súdu neostáva nič iné ako nesprávne nariadenú exekúciu zastaviť podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku.
43. Napokon ešte vzhľadom na posledné podanie oprávneného pred rozhodnutím sudcu o sťažnosti, ktorým doložil rozhodnutie Krajského súdu Bratislava č. k. 2CoR/5/2019-379 zo dňa 26.06.2019, z
ktorého malo podľa jeho tvrdenia vyplývať, že rozhodcovské uznesenie je spôsobilým exekučným titulom, súd uvádza, že oprávnenie preskúmať rozhodnutie z pohľadu či sa jedná o spôsobilý exekučný titul má v zmysle Exekučného poriadku jedine exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 26.02.2013 sp. zn. 4M Cdo 8/2012). Preto jeho poukazovanie na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorý nebol exekučným súdom a ktorý ani navyše v rozhodnutí nevyslovil, že rozhodcovské uznesenie o poplatkoch je spôsobilým exekučným titulom, ale v ods. 41 dokonca uviedol, že pri uplatňovaní rozhodcovského uznesenia o rozhodcovskom poplatku nemôže súd prvej inštancie nahradiť exekučný súd, je nenáležité. Rovnako nenáležitý je aj poukaz oprávneného v jeho vyjadreniach po podanej sťažnosti na rôzne rozhodnutia či už okresných alebo krajských súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a exekučný súd ich nemohol vziať na zreteľ, nakoľko nemajú súvis s prejednávanou vecou a v prípade rozhodnutí nižších súdov sa nejedná ani o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít.
44. Pokiaľ povinný v sťažnosti namietal, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, keď mu nebolo doručené vyjadrenie oprávneného k jeho návrhu na zastavenie exekúcie, exekučný súd musí uviesť, že v zmysle čl. 9 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku má princíp kontradiktórnosti svoje limity, t. j. právo vyjadriť svoje stanovisko majú strany v rozsahu, ktorý im určí zákon, z čoho vyplýva, že uvedené právo vyjadriť sa v konaní nie je absolútne, ale má svoje medze tak, aby zároveň bol zachovaný iný tiež ústavnoprávny princíp - princíp účinnej a rýchlej súdnej ochrany v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Vzhľadom na charakter exekučného konania a jeho účel, ktorý nie je v riešení právnych sporov, ale vo vymožení judikovaných nárokov, zákonodarca najmä po novele č. 2/2017 Z. z. obmedzil možnosť právnych debát (vyjadrovací ping pong) v tomto konaní. Preto v tomto zmysle pri zachovaní práva vyjadriť sa stanovil v § 61k ods. 5 Exekučného poriadku aké právne podklady má mať exekučný súd pre svoje rozhodnutie o návrhu na zastavenie exekúcie k dispozícii, čo bolo aj v tomto konaní dodržané. Teda ak vyšší súdny úradník pred rozhodnutím o návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil vyjadrenie oprávneného povinnému, neporušil ústavné práva povinného a neodňal mu možnosť konať pred súdom, navyše keď v danom vyjadrení neboli žiadne nové skutočnosti, z ktorých by pri rozhodnutí o návrhu na zastavenie exekúcie vychádzal. Postupom vyššieho súdneho úradníka tak nebol porušený princíp rovnosti zbraní (pozri napr. Niederöst-Huber proti Švajčiarsku zo dňa 18. februára 1997 a neuviedol povinného do nevýhodnejšej pozície. Z rovnakého dôvodu súd postupoval rovnako aj pri rozhodovaní o tejto sťažnosti, keď povinnému nezaslal vyjadrenie oprávneného k jeho sťažnosti, ani navzájom ďalšie podania a vyjadrenia, ktoré účastníci predložili po podaní sťažnosti povinného.
45. Pokiaľ povinný v sťažnosti žiadal aby súd nariadil vo veci pojednávanie, exekučný súd postupoval v konaní v súlade s § 202 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 249 Civilného sporového poriadku a pojednávanie vo veci nenariadil. V štádiu súdneho konania, ktorým je exekučné (vykonávacie) konanie, nepovažoval súd za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie, nakoľko riešil iba otázku, ktorá vyžadovala len právne posúdenie (splnenie podmienok pre vedenie exekučného konania) na základe obsahu spisu, resp. listín, ktoré sú jeho súčasťou a ku ktorým mali prístup i účastníci konania a vzhľadom na to nebola nevyhnutná osobná účasť účastníkov exekučného konania (oprávneného, ani povinného).
46. K v sťažnosti uvedenému návrhu povinného vykonať dôkaz pripojením spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 58Cr/7/2018, súd uvádza, že len súd rozhoduje o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná (§ 185 CSP) a nie je jeho povinnosťou vykonať všetky navrhnuté dôkazy, a to s ohľadom na zásadu voľného hodnotenia dôkazov, pretože „tento princíp v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci sudcovi a súdu umožňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k takémuto rozhodnutiu vedú“. (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 64/1997 zo dňa 08.10.1997). Na druhej strane je však povinnosťou súdu vo svojom rozhodnutí oznámiť a vysvetliť účastníkom prečo určitý dôkaz nevykonal. Exekučný súd povinným navrhovaný dôkaz nepovažoval za potrebný a nevykonal ho vzhľadom na zistené závažné skutočnosti uvedené v bodoch 38 až 42 odôvodnenia tohto uznesenia. Všetky potrebné skutočnosti mal preukázané z predložených vyjadrení účastníkov konania a listinných dôkazov, pričom navrhovaný dôkaz by neviedol k inému právnemu záveru ako zastaveniu exekúcie v dôsledku neexistencie vykonateľného exekučného titulu a bol by iba zbytočným predlžovaním exekučného konania.
47. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanou právnou úpravou súd postupom podľa § 250 ods. 2 CSP zmenil I. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61Ek/1295/2018 zo dňa 01.04.2019 tak, že exekúciu zastavuje v celom rozsahu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku a zároveň zrušil ako závislý II. výrok uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
61Ek/1295/2018 zo dňa 01.04.2019. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník rozhodne o trovách exekúcie vrátane trov konania o sťažnosti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.