Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)42d/366446.4a2fe2.pdf
PDF · 107.61 KB
No categories available
4Obdo/23/2010
Najvyšší súd 4 Obdo 23/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. S., s. r. o., K., IČO: X.,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou L. A. G., s. r. o., so sídlom v B., IČO: X., proti
žalovanému Ing. M. M., T., zastúpenému právnym zástupcom Mgr. I. P., advokátom, Z.
v konaní o zaplatenie 4 552,87 eur s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 13 Cob/191/2009-100 zo dňa 20. januára 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.
13 Cob/191/2009-100 zo dňa 20. januára 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Prvostupňový súd rozsudkom č. k. 5Cb/186/2008-67 zo dňa 16. apríla 2009 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 552,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
14,25% ročne od 3. septembra 2008 do zaplatenia do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 273,05 eur a trovy
právneho zastúpenia vo výške 728,50 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej
časti súd žalobu zamietol.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá
zmluva o sprostredkovaní poistenia pre pozíciu obchodný zástupca, na základe ktorej
žalovaný ako obchodný zástupca uzatvoril v mene žalobcu ako zastúpeného poistné zmluvy
s produktom životné poistenie s tretími osobami. Súčasťou uvedenej zmluvy boli aj provízne
podmienky, z ktorých z článku V – provízia okrem iného vyplýva, že obchodný zástupca
súhlasil s tým, že časť provízie môže byť poukazovaná do garančného fondu vo výške
a za podmienok stanovených internou normou zastúpeného a že úhrada dlhu sa bude
vykonávať započítaním oproti peňažným prostriedkom garančného fondu, ktoré je možné
použiť iba po dobu trvania vzťahu obchodného zastúpenia a po dobu dvoch rokov,
bezprostredne nasledujúcich po skončení tohto vzťahu. Ďalej sa dohodli, že v prípade
odstúpenia od poistnej zmluvy, alebo ak je zmluva zrušená v priebehu prvého roka, prípadne
pokiaľ nie je poistné plnenie zaplatené za celý prvý rok od dátumu počiatku poistenia alebo
od dátumu zmeny poistného, vráti obchodný zástupca celú získateľskú províziu a zároveň
z bodu 3.2 týchto podmienok vyplýva, že obchodný zástupca vracia 100% získateľskej
provízie, ak je poistka s jednorazovým poistným zrušená v priebehu prvého roka trvania
poistenia. Z priloženého zoznamu uzatvorených poistných zmlúv žalovaným vyplýva, že tieto
boli uzatvorené v priebehu obdobia od 15. decembra 2005 do 29. januára 2006
na produkt životné poistenie s tretími osobami celkovo 30 zmlúv a k zrušeniu poistných
zmlúv došlo z dôvodu neplatenia plného poistného za celý prvý rok od dátumu počiatku
poistenia alebo z dôvodu odstúpenia zo strany poistenca, t. j. v období od 23. mája 2007
do 7. októbra 2007. Súd zistil, že nastali tak podmienky zakladúce nárok žalobcu na vrátenie
storno získateľskej provízie, ktorú si žalobca podľa schváleného výpočtu a započítaní úhrady
v zmysle článku V bodu 4/ zmluvy z garančného fondu vo výške 944,20 Sk uplatnil voči
žalovanému v celkovej sume 137 159,80 Sk po prepočítaní na menu euro vo výške 4 552,87
Eur, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil. Neuhradením žalovanej istiny v lehote jej splatnosti
sa žalovaný zároveň dostal s jej úhradou do omeškania, počnúc dňom 3. septembra 2008
(dňom nasledujúcim po doručení platobného rozkazu spolu so žalobou a prílohami), súd preto
priznal žalobcovi úrok z meškania vo výške 14,25% z dlžnej sumy vychádzajúci z úrokovej
sadzby platnej k 01. 01. 2008, v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.
V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 14,25%
už od 22. decembra 2007 z dlžnej sumy súd žalobu zamietol, keďže nemal hodnoverným
spôsobom preukázané, že by žalobca žalovaného vyzýval na úhradu žalovanej sumy.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p.
Na odvolanie žalovaného proti prvostupňovému rozsudku odvolací súd uznesením č.
k. 13 Cob/191/2009-100 zo dňa 20. januára 2010 odvolanie žalovaného odmietol z dôvodu
oneskorenia jeho podania. Z odôvodnenia vyplýva, že z výpisu zo živnostenského registra
žalovaného súd zistil, že má žalovaný pozastavenú podnikateľskú činnosť od 15. júna 2007
do 31. decembra 2010 a miestom podnikania žalovaného bolo A. 476/20. Podľa potvrdenia
Mestského úradu T. zo 16. decembra 2009 je žalovaný prihlásený na trvalý pobyt na adrese
A. 851 od 10. septembra 2008. Rozsudok okresného súdu bol doručovaný žalovanému na
adresu A. 20/476, na ktorej adrese sa žalovaný zdržiaval s odkazom na výzvu krajského súdu
z 25. novembra 2009, a to aj v čase od 18. mája 2009 do 8. júna 2009, čo potvrdil v oznámení
z 19. decembra 2009 aj právny zástupca žalovaného. Vzhľadom k uvedenému mal preto
krajský súd za preukázané, že pri doručovaní rozsudku okresného súdu spôsobom
vyplývajúcim z obálky na č. l. 70 spisu sa v čase jeho doručovania žalovaný na adrese
doručenia zdržiaval, preto bolo aplikované ust. § 47 ods. 2 O. s. p. v znení k dátumu
doručovania, a to k dátumu 18. mája 2009. Z dôvodu, že žalovaný má pozastavenú činnosť
ako podnikateľský subjekt od 15. júna 2007 do 31. decembra 2010, pri doručovaní rozsudku
okresného súdu v mesiaci máj 2009 nebolo možné aplikovať ust. § 48 ods. 3 O. s. p., ale ust.
V zmysle obálky na č. l. 70 spisu, ktorá preukazuje doručovanie napadnutého
rozsudku okresného súdu, z jej obsahu vyplynulo, že prvý pokus o doručenie bol vykonaný
18. mája 2009, opakované doručenie 19. mája 2009 a k uloženiu zásielky došlo dňa 19. mája
2009. Súd zistil, že zásielka sa vrátila okresnému súdu dňa 9. júna 2009, ktorý súd považoval
za deň doručenia rozsudku okresného súdu. Lehota 15 dní na podanie odvolania začala plynúť
10. júna 2009 a jej posledný deň pripadol na 24. júna 2009. Žalovaný odvolanie podal až
14. júla 2009, a teda po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty. Súd neprihliadal na duplicitné,
následné doručenie rozsudku okresného súdu žalovanému v zmysle doručenky na č. l. 69
spisu, a to dňa 30. júna 2009, kedy žalovaný aj fyzicky prevzal rozsudok opäť z tej istej
adresy doručenia, teda A. 20/476. Pokiaľ už zákonne relevantným spôsobom došlo
k doručeniu rozsudku okresného súdu žalovanému dňa 9. júna 2009, tak následné duplicitné
doručovanie rozsudku bolo nadbytočné a nenieslo so sebou dôsledok doručenia rozsudku
okresného súdu, až od ktorého dátumu 30. júna 2009 by mala začať plynúť odvolacia lehota
15 dní. Preto odvolací súd podané odvolanie odmietol z dôvodu jeho oneskoreného podania.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie v zákonom stanovenej
lehote podľa ust. § 240 ods. 1 O. s. p., s poukazom na ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne nesprávne, keď získané dôkazy
nevyhodnotil správne a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd
prijal záver, že žalovaný v čase od 18. mája 2009 do 8. júna 2009 sa zdržiaval v mieste, kde sa
doručovala zásielka. Žalovaný tvrdí, že od 10. septembra 2008 je prihlásený na trvalý pobyt
na adrese A. 851. Na doručovanej obálke zo dňa 18. mája 2009 bola nesprávne uvedená
adresa doručovania – A. 20/476. Táto adresa je zjavne nesprávna a nezodpovedá z pohľadu
presnosti označenia jeho trvalého bydliska ani jeho novej a ani predošlej adrese trvalého
pobytu. V zápisnici pred Okresným súdom Námestovo zo dňa 16. apríla 2009 je výslovne
uvedená jeho presná adresa – A. 851. Napriek tomu nedošlo ani zo strany žalobcu a ani zo
strany súdu k oprave označenia jeho správnej adresy a k doručovaniu súdnych písomností na
jeho presnú adresu – A 851.. Poukázal na skutočnosť, že na obálke na č. l. 70 súdneho spisu je
uvedená adresa A. 20/476. Všetky tieto nepresnosti vyvolávajú zrejmý záver, že takto
nepresná adresa nemusela byť ani pre poštovú doručovateľku jednoznačná, a teda s určitosťou
upovedomenie o následnom doručení tejto súdnej zásielky zo dňa 18. mája 2009 prenechala
na inej adrese, ako na riadnej adrese jeho bydliska. Avšak o takto doručenej zásielke sa
žalovaný nemohol dozvedieť. Poukazuje na to, že účinky fikcie doručenia v zmysle ust. § 47
ods. 2 O. s. p. možno spájať len pri tých zásielkach, na ktorých je uvádzaná riadna adresa
prijímateľa, podľa jeho zápisu v príslušnej evidencii. Preto žalovaný navrhol, aby dovolací
súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie
smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretože
podľa § 236 ods. 1 O. s. p., dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho
súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania, smerujúceho proti
uzneseniu odvolacieho súdu, sú upravené v § 237 a § 239 O. s. p.
Podľa ust. § 242 ods. 1 O.s. p. dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu
v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O. s. p.,
neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Žalovaný namietal odňatie možnosti konať pred súdom, najmä tým, že nebolo správne
doručené rozhodnutie prvostupňového súdu. Vo svojom písomnom podaní presne opísal
skutočný stav veci, ktorý už uviedol aj v zápisnici prvostupňového súdu zo dňa 16. apríla
2009, kde je uvedená jeho presná adresa – A. 851. I napriek tomu konajúci súd doručoval
predmetnú zásielku na adresu A. 20/476, čo zjavne nie je identická s adresou trvalého pobytu
žalovaného.
Podľa ust. § 47 ods. 2 O. s. p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť
do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným
spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú
v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka
vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
Pričom adresát písomnosti je charakterizovaný svojím menom a priezviskom, ako aj
správnou adresou pre doručovanie, čo však v predmetnom prípade bolo opomenuté.
Porušenie predpisov o doručovaní má závažné procesnoprávne účinky. Doklad
o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny. Ustanovenie § 45
ods. 2 O. s. p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník
konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že ustanovený
postup doručenia nebol dodržaný), je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom
preukázať svoje tvrdenie.
Dovolací súd dospel k záveru, že vykonané doručenie dňa 18. mája 2009 na adresu A.
20/476 a jeho opakované doručenie v zmysle ust. § 47 ods. 2 O. s. p. dňa 9. júna 2009, kedy
sa súdu vrátila nedoručená zásielka, nemohlo mať následky tzv. fikcie doručenia, nakoľko
nebol splnený základný atribút, a to presná adresa adresáta, a to A. 851.
Odvolací súd mal prihliadať na opakované doručovanie rozsudku okresného súdu
žalovanému, ktoré bolo vykonané v súlade s ust. § 45 ods. 1 O. s. p. (viď. doručenka na č. l.
69), ku ktorému došlo dňa 30. júna 2009. Od 1. júla 2009 začala plynúť pätnásťdňová
odvolacia lehota. Žalovaný podal odvolanie prostredníctvom poštového úradu dňa 14. júla
2009, t. j. v zákonnej odvolacej lehote.
Dovolací súd poznamenáva, že právny zástupca žalovaného podaním zo dňa
28. decembra 2009 potvrdil, že adresa trvalého pobytu žalovaného je A. 851 a na tejto adrese
sa aj zdržiaval v čase od 10. septembra 2008, ako aj v čase od 18. mája 2009 do 8. júna 2009.
Preto konštatovanie súdu na strane 2 napadnutého uznesenia, že právny zástupca žalovaného
potvrdil uvedeným podaním, že sa adresát v rozhodnom období zdržiaval na adrese A.
20/476, nemá právnu oporu v predloženom dôkaze.
Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ustanovenia § 243b ods. 1, 2
O. s. p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie vychádzajúc
z toho, že prípustnosť dovolania vo veci je daná podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.
Odvolací súd právnym názorom dovolacieho súdu je viazaný. O trovách dovolacieho
konania rozhodne odvolací súd v novom konaní (§ 243d ods. 1 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 28. júla 2010
JUDr. Alena Priecelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová