Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/23/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A. S., s. r. o., K., IČO: X.,

zastúpeného Advokátskou kanceláriou L. A. G., s. r. o., so sídlom v B., IČO: X., proti

žalovanému Ing. M. M., T., zastúpenému právnym zástupcom Mgr. I. P., advokátom, Z.

v konaní o zaplatenie 4 552,87 eur s príslušenstvom, na dovolanie žalovaného proti

uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. -100 zo dňa 20. januára 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k.

-100 zo dňa 20. januára 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd rozsudkom č. k. -67 zo dňa 16. apríla 2009 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 552,87 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

14,25% ročne od 3. septembra 2008 do zaplatenia do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 273,05 eur a trovy

právneho zastúpenia vo výške 728,50 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej

časti súd žalobu zamietol.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá

zmluva o sprostredkovaní poistenia pre pozíciu obchodný zástupca, na základe ktorej

žalovaný ako obchodný zástupca uzatvoril v mene žalobcu ako zastúpeného poistné zmluvy

s produktom životné poistenie s tretími osobami. Súčasťou uvedenej zmluvy boli aj provízne

podmienky, z ktorých z článku V – provízia okrem iného vyplýva, že obchodný zástupca

súhlasil s tým, že časť provízie môže byť poukazovaná do garančného fondu vo výške

a za podmienok stanovených internou normou zastúpeného a že úhrada dlhu sa bude

vykonávať započítaním oproti peňažným prostriedkom garančného fondu, ktoré je možné

2

použiť iba po dobu trvania vzťahu obchodného zastúpenia a po dobu dvoch rokov,

bezprostredne nasledujúcich po skončení tohto vzťahu. Ďalej sa dohodli, že v prípade

odstúpenia od poistnej zmluvy, alebo ak je zmluva zrušená v priebehu prvého roka, prípadne

pokiaľ nie je poistné plnenie zaplatené za celý prvý rok od dátumu počiatku poistenia alebo

od dátumu zmeny poistného, vráti obchodný zástupca celú získateľskú províziu a zároveň

z bodu 3.2 týchto podmienok vyplýva, že obchodný zástupca vracia 100% získateľskej

provízie, ak je poistka s jednorazovým poistným zrušená v priebehu prvého roka trvania

poistenia. Z priloženého zoznamu uzatvorených poistných zmlúv žalovaným vyplýva, že tieto

boli uzatvorené v priebehu obdobia od 15. decembra 2005 do 29. januára 2006

na produkt životné poistenie s tretími osobami celkovo 30 zmlúv a k zrušeniu poistných

zmlúv došlo z dôvodu neplatenia plného poistného za celý prvý rok od dátumu počiatku

poistenia alebo z dôvodu odstúpenia zo strany poistenca, t. j. v období od 23. mája 2007

do 7. októbra 2007. Súd zistil, že nastali tak podmienky zakladúce nárok žalobcu na vrátenie

storno získateľskej provízie, ktorú si žalobca podľa schváleného výpočtu a započítaní úhrady

v zmysle článku V bodu 4/ zmluvy z garančného fondu vo výške 944,20 Sk uplatnil voči

žalovanému v celkovej sume 137 159,80 Sk po prepočítaní na menu euro vo výške 4 552,87

Eur, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil. Neuhradením žalovanej istiny v lehote jej splatnosti

sa žalovaný zároveň dostal s jej úhradou do omeškania, počnúc dňom 3. septembra 2008

(dňom nasledujúcim po doručení platobného rozkazu spolu so žalobou a prílohami), súd preto

priznal žalobcovi úrok z meškania vo výške 14,25% z dlžnej sumy vychádzajúci z úrokovej

sadzby platnej k 01. 01. 2008, v zmysle ustanovenia .

V časti, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 14,25%

už od 22. decembra 2007 z dlžnej sumy súd žalobu zamietol, keďže nemal hodnoverným

spôsobom preukázané, že by žalobca žalovaného vyzýval na úhradu žalovanej sumy.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia

Na odvolanie žalovaného proti prvostupňovému rozsudku odvolací súd uznesením č.

k. -100 zo dňa 20. januára 2010 odvolanie žalovaného odmietol z dôvodu

oneskorenia jeho podania. Z odôvodnenia vyplýva, že z výpisu zo živnostenského registra

žalovaného súd zistil, že má žalovaný pozastavenú podnikateľskú činnosť od 15. júna 2007

do 31. decembra 2010 a miestom podnikania žalovaného bolo A. 476/20. Podľa potvrdenia

Mestského úradu T. zo 16. decembra 2009 je žalovaný prihlásený na trvalý pobyt na adrese

A. 851 od 10. septembra 2008. Rozsudok okresného súdu bol doručovaný žalovanému na

3

adresu A. 20/476, na ktorej adrese sa žalovaný zdržiaval s odkazom na výzvu krajského súdu

z 25. novembra 2009, a to aj v čase od 18. mája 2009 do 8. júna 2009, čo potvrdil v oznámení

z 19. decembra 2009 aj právny zástupca žalovaného. Vzhľadom k uvedenému mal preto

krajský súd za preukázané, že pri doručovaní rozsudku okresného súdu spôsobom

vyplývajúcim z obálky na č. l. 70 spisu sa v čase jeho doručovania žalovaný na adrese

doručenia zdržiaval, preto bolo aplikované ust. v znení k dátumu

doručovania, a to k dátumu 18. mája 2009. Z dôvodu, že žalovaný má pozastavenú činnosť

ako podnikateľský subjekt od 15. júna 2007 do 31. decembra 2010, pri doručovaní rozsudku

okresného súdu v mesiaci máj 2009 nebolo možné aplikovať ust. , ale ust.

V zmysle obálky na č. l. 70 spisu, ktorá preukazuje doručovanie napadnutého

rozsudku okresného súdu, z jej obsahu vyplynulo, že prvý pokus o doručenie bol vykonaný

18. mája 2009, opakované doručenie 19. mája 2009 a k uloženiu zásielky došlo dňa 19. mája

2009. Súd zistil, že zásielka sa vrátila okresnému súdu dňa 9. júna 2009, ktorý súd považoval

za deň doručenia rozsudku okresného súdu. Lehota 15 dní na podanie odvolania začala plynúť

10. júna 2009 a jej posledný deň pripadol na 24. júna 2009. Žalovaný odvolanie podal až

14. júla 2009, a teda po uplynutí zákonnej odvolacej lehoty. Súd neprihliadal na duplicitné,

následné doručenie rozsudku okresného súdu žalovanému v zmysle doručenky na č. l. 69

spisu, a to dňa 30. júna 2009, kedy žalovaný aj fyzicky prevzal rozsudok opäť z tej istej

adresy doručenia, teda A. 20/476. Pokiaľ už zákonne relevantným spôsobom došlo

k doručeniu rozsudku okresného súdu žalovanému dňa 9. júna 2009, tak následné duplicitné

doručovanie rozsudku bolo nadbytočné a nenieslo so sebou dôsledok doručenia rozsudku

okresného súdu, až od ktorého dátumu 30. júna 2009 by mala začať plynúť odvolacia lehota

15 dní. Preto odvolací súd podané odvolanie odmietol z dôvodu jeho oneskoreného podania.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal žalovaný dovolanie v zákonom stanovenej

lehote podľa ust. , s poukazom na ust.

Uviedol, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne nesprávne, keď získané dôkazy

nevyhodnotil správne a dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Odvolací súd

prijal záver, že žalovaný v čase od 18. mája 2009 do 8. júna 2009 sa zdržiaval v mieste, kde sa

doručovala zásielka. Žalovaný tvrdí, že od 10. septembra 2008 je prihlásený na trvalý pobyt

na adrese A. 851. Na doručovanej obálke zo dňa 18. mája 2009 bola nesprávne uvedená

4

adresa doručovania – A. 20/476. Táto adresa je zjavne nesprávna a nezodpovedá z pohľadu

presnosti označenia jeho trvalého bydliska ani jeho novej a ani predošlej adrese trvalého

pobytu. V zápisnici pred Okresným súdom Námestovo zo dňa 16. apríla 2009 je výslovne

uvedená jeho presná adresa – A. 851. Napriek tomu nedošlo ani zo strany žalobcu a ani zo

strany súdu k oprave označenia jeho správnej adresy a k doručovaniu súdnych písomností na

jeho presnú adresu – A 851.. Poukázal na skutočnosť, že na obálke na č. l. 70 súdneho spisu je

uvedená adresa A. 20/476. Všetky tieto nepresnosti vyvolávajú zrejmý záver, že takto

nepresná adresa nemusela byť ani pre poštovú doručovateľku jednoznačná, a teda s určitosťou

upovedomenie o následnom doručení tejto súdnej zásielky zo dňa 18. mája 2009 prenechala

na inej adrese, ako na riadnej adrese jeho bydliska. Avšak o takto doručenej zásielke sa

žalovaný nemohol dozvedieť. Poukazuje na to, že účinky fikcie doručenia v zmysle ust. § 47

ods. 2 možno spájať len pri tých zásielkach, na ktorých je uvádzaná riadna adresa

prijímateľa, podľa jeho zápisu v príslušnej evidencii. Preto žalovaný navrhol, aby dovolací

súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, pretože

podľa , dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho

súdu, len pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania, smerujúceho proti

uzneseniu odvolacieho súdu, sú upravené v a

Podľa ust. dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu

v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v ,

neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Žalovaný namietal odňatie možnosti konať pred súdom, najmä tým, že nebolo správne

doručené rozhodnutie prvostupňového súdu. Vo svojom písomnom podaní presne opísal

skutočný stav veci, ktorý už uviedol aj v zápisnici prvostupňového súdu zo dňa 16. apríla

2009, kde je uvedená jeho presná adresa – A. 851. I napriek tomu konajúci súd doručoval

predmetnú zásielku na adresu A. 20/476, čo zjavne nie je identická s adresou trvalého pobytu

žalovaného.

5

Podľa ust. , ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť

do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným

spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka

vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.

Pričom adresát písomnosti je charakterizovaný svojím menom a priezviskom, ako aj

správnou adresou pre doručovanie, čo však v predmetnom prípade bolo opomenuté.

Porušenie predpisov o doručovaní má závažné procesnoprávne účinky. Doklad

o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka, má povahu verejnej listiny. Ustanovenie § 45

ods. 2 upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník

konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že ustanovený

postup doručenia nebol dodržaný), je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom

preukázať svoje tvrdenie.

Dovolací súd dospel k záveru, že vykonané doručenie dňa 18. mája 2009 na adresu A.

20/476 a jeho opakované doručenie v zmysle ust. dňa 9. júna 2009, kedy

sa súdu vrátila nedoručená zásielka, nemohlo mať následky tzv. fikcie doručenia, nakoľko

nebol splnený základný atribút, a to presná adresa adresáta, a to A. 851.

Odvolací súd mal prihliadať na opakované doručovanie rozsudku okresného súdu

žalovanému, ktoré bolo vykonané v súlade s ust. (viď. doručenka na č. l.

69), ku ktorému došlo dňa 30. júna 2009. Od 1. júla 2009 začala plynúť pätnásťdňová

odvolacia lehota. Žalovaný podal odvolanie prostredníctvom poštového úradu dňa 14. júla

2009, t. j. v zákonnej odvolacej lehote.

Dovolací súd poznamenáva, že právny zástupca žalovaného podaním zo dňa

28. decembra 2009 potvrdil, že adresa trvalého pobytu žalovaného je A. 851 a na tejto adrese

sa aj zdržiaval v čase od 10. septembra 2008, ako aj v čase od 18. mája 2009 do 8. júna 2009.

Preto konštatovanie súdu na strane 2 napadnutého uznesenia, že právny zástupca žalovaného

6

potvrdil uvedeným podaním, že sa adresát v rozhodnom období zdržiaval na adrese A.

20/476, nemá právnu oporu v predloženom dôkaze.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ustanovenia § 243b ods. 1, 2

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie vychádzajúc

z toho, že prípustnosť dovolania vo veci je daná podľa ustanovenia

Odvolací súd právnym názorom dovolacieho súdu je viazaný. O trovách dovolacieho

konania rozhodne odvolací súd v novom konaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 28. júla 2010

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová