Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Uznesenie_5S-29-2019.pdf
PDF · 90.84 KB
No categories available
5S/29/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102496756/2018 zo dňa 06.12.2018, o opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby, takto
rozhodol:
Správny súd p r i z n á v a správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102496756/2018 zo dňa 06.12.2018 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 18.02.2019 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102496756/2018 zo dňa 06.12.2018 (ďalej „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 101662081/2018 zo dňa 24.08.2018, ktorým bolo oznámené daňovou exekučnou výzvou vymáhanie daňového nedoplatku v sume XXX.XXX,XX eur v zmysle § 91 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, stanoveného na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. 101542262/2018, ktorý bol zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 09.08.2018. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 101662081/2018 zo dňa 24.08.2018 zrušiť a vec vrátiť Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty na ďalšie konanie.
2. Súčasne s podaním správnej žaloby žalobca navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného účinku odôvodnil tak, že potreba priznania odkladného účinku správnej žalobe je odôvodnená hrozbou závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody, ktoré budú predstavovať vážne nenapraviteľný následok. Ďalej uviedol, že sa dostal do situácie, pri ktorej v rámci výkonu napadnutého rozhodnutia nebude objektívne schopný plniť svoje záväzky, a to nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale najmä vo vzťahu k svojim zamestnancom a príslušným sociálnym alebo zdravotným inštitúciám, ako aj vo vzťahu k obchodným partnerom. Žalobca sa prípadným výkonom daňovej exekúcie stane nielen absolútne a objektívne platobne neschopným, ale pre svojich zamestnancov a dodávateľov aj nedôveryhodným subjektom pre akúkoľvek ďalšiu spoluprácu. Žalobca uviedol, že má vysoké náklady spojené s plnením si povinností žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu, nakoľko zamestnáva XXX zamestnancov v regióne sídla prevádzky - U. kraj. Dôrazne poukázal na skutočnosť, že z obsahu riadnej účtovnej závierky žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2017 vyplýva, že prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho žalobca ako obchodná spoločnosť tvorí
záporný prevádzkový kapitál vo výške -XXX.XXX,- eur a preto je jeho finančná situácia v tejto dobe veľmi napätá. Žalobca uvádza, že jeho záväzky značne prevyšujú pohľadávky žalobcu, čo predstavuje komplikácie v rámci financovania prevádzky žalobcu, ktorý je nútený zdroje a chod na hospodársku réžiu financovať aj z cudzích zdrojov, prijatých formou úveru. Konečné stavy na bankových účtoch žalobcu predstavujú podľa jeho tvrdenia len formálne údaje, nakoľko disponibilné prostriedky na oboch predstavujú sumu vo výške X,- eur z dôvodu blokácie všetkých prostriedkov z titulu prebiehajúcej daňovej exekúcie, a teda sú nepoužiteľné na úhradu záväzkov spoločnosti, potrebných pre jej chod a riadne si plnenie obchodných záväzkov. Podľa žalobcu je daná jeho objektívna nemožnosť dobrovoľného plnenia bez toho, aby ukončil svoju činnosť. Žalobca má za to, že výkon rozhodnutia spôsobí absolútny a nezvratný rozklad jeho spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov. K rozporu priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom sa žalobca vyjadril tak, že je nepochybné, že takýto rozpor nevzniká, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Tvrdené skutočnosti žalobca preukazoval súdu účtovnými dokladmi - mesačným výkazom poistného a príspevkov za obdobie 10/2018, výpismi z podnikateľského účtu a prehľadom jeho podnikateľských účtov, z ktorých vyplýva, že má záporný prevádzkový kapitál, v dôsledku čoho je nútený získavať finančnú pomoc prostredníctvom cudzích zdrojov, dokumentom nazvaným „Rekapitulácia miezd za podnik 10/2018“, mesačnou štatistikou o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie z decembra 2018, emailom zo dňa 13.02.2019 od správcu dane o postúpení daňového nedoplatku na exekučné konanie. Účtovnú závierku zostavenú ku dňu 31.12.2017, na ktorú sa žalobca vo svojom návrhu odvoláva k žalobe nepriložil. Ďalej žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.11.2016, sp. zn. 4S/31/2016, ktorý v obdobnej veci na základe tvrdení žalobcu rozhodol tak, že priznal správnej žalobe žalobcu odkladný účinok. Poukázal aj na ďalšie rozhodnutia, v ktorých súdy priznali odkladný účinok žalobám žalobcu, a to 5S/23/2018, 3S/23/2018, 5S/22/2018, 6S/22/2018, 3S/22/2018, 2S/23/2018, 6S/23/2018. Tieto rozhodnutia k svojmu návrhu nepriložil. V rámci zachovania právnej istoty žalobcu na rozhodovaní súdov a s poukazom na jeho legitímne očakávania v dôsledku už raz priznaného odkladného účinku správnej žalobe je žalobca presvedčený, že jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je relevantný a odôvodnený pre tento účel.
3. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/29/2019 zo dňa 18.07.2019 súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.08.2019.
4. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil tunajšiemu krajskému súdu dňa 12.09.2019 opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a žiadal priznanie odkladného účinku správnej žalobe až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Opätovný návrh odôvodnil tým, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože podľa neho sú splnené všetky podmienky a sú naplnené všetky dôvody pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. Žalobca ďalej konštatuje, že rozpor medzi priznaním odkladného účinku a verejným záujmom je vylúčený, pretože priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Ďalej žalobca dôvodil tým, že mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia a že sa žalobca v dôsledku toho stane absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Žalobca poukázal na konania vedené na Krajskom súde v Prešove, kde správny súd priznal odkladný účinok správny žalobám daňových subjektov spadajúcich do skupiny hydina aj v prípade nižších súm vyrubeného rozdielu dane z pridanej hodnoty. Vyčítal Krajskému súdu v Bratislave, že v rozhodnutí o zamietnutí odkladného účinku neodôvodnil odklon od tejto ustálenej rozhodovacej praxe. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr/28/2010 zo dňa 21.06.2011, v zmysle ktorého s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. K návrhu na priznanie odkladného účinku priložil uznesenia Krajského súdu v Prešove o priznaní odkladného účinku správnym žalobám v konaniach sp. zn. 5S/7/2018, 2S/23/2018, 6S/8/2018, 5S/23/2018, 6S/7/2018, 2S/103/2018, 6S/6/2018, 2S/8/2018, 2S/7/2018. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorým zrušil rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/20/2016, ktorým krajský súd potvrdil správnosť rozhodnutí správcu dane a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v časti vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie pri daňovom subjekte zo skupiny hydina. V dôvodoch svojho návrhu poukázal aj na skutočnosť, že z obsahu riadnej účtovnej závierky žalobcu zostavenej ku dňu 31.12.2018 vyplýva, že prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho žalobca ako obchodná spoločnosť tvorí záporný prevádzkový kapitál vo výške -XX.XXX.XXX,- EUR a preto je jeho finančná situácia v tejto dobe veľmi napätá. O krátkodobej nepriaznivej finančnej situácii žalobcu svedčí aj skutočnosť, že Sociálna poisťovňa pristúpila k vymáhaniu pohľadávok, ktoré voči žalobcovi eviduje titulom neuhradených preddavkov na sociálne poistenie za jednotlivé mesiace roku 2018 a 2019. V návrhu na priznanie odkladného účinku ďalej žalobca zdôraznil svoju úlohu ako zamestnávateľa, ktorý zamestnáva XXX zamestnancov v regióne sídla prevádzky - U. kraj s tým, že náklady spojené s plnením si povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancom predstavujú len zlomok celkových nákladov obchodnej spoločnosti žalobcu. Argumentoval aj tým, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe by predstavovalo vážne ekonomické a sociálne komplikácie aj v spôsobe života regionálneho obyvateľstva. Takýto zásah by mal za následok zvýšenie už teraz neprimerane vysokej miery nezamestnanosti v rámci regiónu pôsobnosti žalobcu. Žalobca ďalej argumentoval konečným stavom na svojich bankových účtoch, ktoré sú len formálnymi údajmi, nakoľko disponibilné prostriedky na bankových účtoch žalobcu predstavujú zápornú sumu alebo sumu vo výške X,XX eur. Ďalej žalobca v návrhu uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, avšak dáva žalobcovi možnosť naďalej udržiavať svoje podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť. V návrhu ďalej argumentoval skutočnosťou, že Krajský súd v Bratislave pri rozhodovaní o odkladnom účinku správnej žaloby nezohľadnil tvorbu účelovej rezervy vo výške X,X J. eur na daňové záväzky v roku 2017 a účelovú rezervu na úhradu daňových záväzkov vo výške X,X J. eur v účtovnom roku 2018 a rovnako nezohľadnil splácanie splatných daňových pohľadávok a platobnú disciplínu žalobcu vo vzťahu k daňovým pohľadávkam a správcovi dane. Uviedol, že žalobca pristupuje aj v terajšej mimoriadne zložitej situácii k plneniu svojich daňových záväzkov riadne a zodpovedne a snaží sa dodržiavať platobnú disciplínu. Výkon napadnutého rozhodnutia bude mať za následok ekonomickú likvidáciu žalobcu, prípadne výrazné a radikálne reštrikčné opatrenia, ktoré sa dotknú jeho prevádzkovej činnosti a zamestnanosti v značnom rozsahu. K návrhu žalobca na podporu svojich tvrdení priložil účtovnú závierku k 31.12.2018, výpis z účtu v Prima banka Slovensko, a.s. ku dňu 31.07.2019, výpis z účtu v OTP Banka Slovensko, a.s. ku dňu 14.08.2019, výpis z účtu ČSOB ku dňu 01.08.2019, rekapituláciu miezd za podnik za mesiac 7/2019, mesačnú štatistiku o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie a uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5S/7/2018, 2S/23/2018, 6S/8/2018, 5S/23/2018, 6S/7/2018, 2S/103/2018, 6S/6/2018, 2S/8/2018, 2S/7/2018, ktorými súd priznal odkladný účinok žalobcom zo skupiny spoločností hydina.
5. Krajský súd v Bratislave doručil opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovanému s tým, že má možnosť sa k nemu v lehote 15 dní vyjadriť. Žalovaný sa v stanovenej lehote k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril tak, že neodporučil správnemu súdu priznať odkladný účinok správnej žalobe ani po podaní opätovného návrhu. Ďalej uviedol, že žalobcovi sú zrejmé skutočnosti, ktoré nastanú pri neplnení si svojich povinností. Úhradou dlžnej sumy žalobca odstráni ním uvádzané negatívne dôsledky exekučného konania.
6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
9. Krajský súd v Bratislave preskúmal návrh žalobcu zo dňa 10.09.2019, doručený tunajšiemu súdu dňa 12.09.2019 a dospel k záveru že je dôvodný. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal na základe tej skutočnosti, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia a že sa žalobca v dôsledku toho stane absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžr/28/2010 zo dňa 21.06.2011 a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktorými bol žalobám žalobcov zo skupiny spoločností hydina v obdobných veciach priznaný odkladný účinok. K návrhu zo dňa 10.09.2019 tieto rozhodnutia Krajského súdu v Prešove priložil ako dôkaz. Návrh zo dňa 10.09.2019 odôvodňoval aj tým, že prevádzkové zdroje nepokrývajú ani prevádzkové záväzky, v dôsledku čoho žalobca ako obchodná spoločnosť tvorí záporný prevádzkový kapitál. Ďalej v opätovnom návrhu zdôraznil svoju úlohu zamestnávateľa, ktorý zamestnáva XXX zamestnancov v regióne sídla prevádzky
- U. kraj. Žalobca taktiež uviedol tvrdenia o výške disponibilných prostriedkov na svojich bankových účtoch a o tvorbe účelovej rezervy na daňové záväzky v roku 2017. Svoju argumentáciu rozšíril oproti návrhu na priznanie odkladného účinku zo dňa 18.02.2019 o tvrdenie o tvorbe účelovej rezervy na daňové záväzky v roku 2018 a predložil účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2018, vypracovanú dňa 07.06.2019. V oboch návrhoch na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zhodne argumentoval aj dodržiavaním svojich daňových záväzkov a ich riadnym plnením, ako aj tvrdeniami o svojej objektívnej platobnej neschopnosti, krátkodobej zlej finančnej situácii, pozitívnej prognóze zisku v nasledujúcich daňových obdobiach a plnením daňovej povinnosti na základe napadnutého rozhodnutia s následnou likvidáciou žalobcu. Žalobca žiadal priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok aj z dôvodu zachovania právnej istoty a legitímnych očakávaní žalobcu, keďže jeho správnym žalobám v obdobných veciach súdy už priznali odkladný účinok. Podmienku, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom žalobca odôvodnil tak, že takýto rozpor nevzniká, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. K návrhu zo dňa 10.09.2019 žalobca priložil okrem účtovnej závierky ku dňu 31.12.2018 a uznesení Krajského súdu v Prešove aj výpis z účtu č. XX OTP Banka Slovensko, a.s. ku dňu 14.08.2019, výpis z účtu č. XX/XXXX ČSOB banka, a.s. ku dňu 01.08.2019, rekapituláciu miezd za podnik za mesiac 7/2019, mesačnú štatistiku o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie a dokumenty - Rezervy na dorubenie a Rekapitulácia DPH dodatočné vyrubenie. Súd má po posúdení všetkých vyššie uvedených skutočností za osvedčené, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného závažná finančná ujma, hospodárska škoda ako aj vážny nenapraviteľný následok, spočívajúci v možnej likvidácii spoločnosti žalobcu a ohrození pracovných miest u žalobcu. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.09.2019 rozšíril svoju argumentáciu týkajúcu sa priznania odkladného účinku správnej žalobe, uviedol nové skutočnosti a osvedčil ich priloženými dôkazmi, preukázal teda zmenu skutkového stavu. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa názoru správneho súdu nebude v rozpore s verejným záujmom, nakoľko ako žalobca tvrdí, nedôjde k zániku pohľadávky správcu dane, ale len k odloženiu jej splnenia do právoplatného rozhodnutia správneho súdu. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, finančnej a hospodárskej škody u žalobcu, prepúšťaniu zamestnancov žalobcu a prípadnému likvidačnému následku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia u žalobcu.
10. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.09.2019 vyjadril, že nedoporučuje správnemu súdu priznať správnej žalobe odkladný účinok, avšak neuviedol žiadny dôvod prečo by súd nemal návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovieť. Uviedol len všeobecné tvrdenia o tom, že nevznikli také skutočnosti, ktoré by mali meniť názor správneho súdu v tejto veci, pričom sa však nevyjadril k dôvodom uvedeným žalobcom v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to ani po ich rozšírení a predložení nových dôkazov. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ žalovaný nedoporučoval ani opätovne priznať správnej žalobe žalobcu
odkladný účinok, bol povinný tento svoj postoj riadne odôvodniť, rovnako, ako je žalobca povinný riadne odôvodniť návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd mal z opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.09.2019 za dostatočne preukázané splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a keďže mu nie sú známe dôvody, pre ktoré žalovaný nedoporučoval priznať správnej žalobe odkladný účinok, nemohol tieto vziať pri posudzovaní opätovného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe do úvahy.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za preukázané splnenie podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto postupoval v súlade s ustanovením § 185 písm. a) SSP a rozhodol o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.09.2019 tak, že žalobe priznal odkladný účinok až do právoplatného rozhodnutia súdu.
12. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).