Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/6/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu Podtatranská hydina a.s., so sídlom v Kežmarku, Slavkovská cesta 54, IČO: 31 651 682, zast. kvasňovský & partners advokáti s.r.o., so sídlom v Bratislave Dunajská 2317/32, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. novembra 2017 číslo: 102303765/2017 na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov () rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Prešov zo dňa pod č.: 104526475/2016 zo dňa 21.12.2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane vyrubil rozdiel dane v sume 626 312,19 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 daňovému subjektu Podtatranská hydina a.s., so sídlom v Kežmarku, Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok ( kontrolovaný daňový subjekt, žalobca), potvrdil.

2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na podrobné odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ktoré obsahuje identické námietky, ako sú uvádzané v žalobných dôvodoch.

3. Žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu skutočností uvádzaných v odvolaní a zistil tento skutkový stav: Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až jún 2012 a august až október 2012, ktorá začala podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku dňa 22.04.2013. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane zo strany kontrolovaného daňového subjektu v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie vo výške 543 787,14 Eur z faktúr od spoločnosti Mirbes, s.r.o. Popradská 66, Košice ( do 01.08.2012 SEBRIM TRADE s.r.o.) za dodávky tovaru hlavne mäsa z hydiny, hovädzie mäso, bravčové mäso, syry, korenie, soľ, črevá, sója, kŕmne zmesi, stroje, panely, prepravky a služby spojené s prepravou a vo výške 10 855,87 Eur z faktúr od spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o. Železničná 2, Čaňa za dodanie kŕmnych zmesí. Ďalej správca dane preveroval splnenie podmienok zo strany daňového subjektu na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu s faktúr č. 6120300003-6120300014 v hodnote 375 029,08 Eur pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC,

Poľská republika a z faktúr č. 6120300002 č.6120300002 pre odberateľa FIRMA HANDLOWA-Wioletta Hiltawska, Poľská republika.

4. Dožiadaním zo dňa 08.07.2013 v súlade s § 21 Daňového poriadku požiadal správca dane miestne príslušného správcu dane daňového subjektu Mirbes s.r.o. o preverenie uskutočnených dodávok tovaru a služieb. Z čiastočnej odpovede Daňového úradu Košice zo dňa 27.08.2013 zistil, že uvedený daňový subjekt Mirbes s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, zásielky zasielané správcom dane konateľovi spoločnosti sa vracajú s odôvodnením „adresát neznámy“. U daňového subjektu Mirbes, s.r.o. boli za zdaňovacie obdobia január až december 2012 začaté daňové kontroly dane z pridanej hodnoty, ale k výkonu týchto daňových kontrol kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadne účtovné ani iné doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady. Ďalej, že dožiadaný správca dane uviedol, že vykonal svedeckú výpoveď bývalej J. spoločnosti O. K. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu Mirbes s.r.o., ktorá do zápisnice z 02.07.2013 uviedla, že pri prevode obchodného podielu spoločnosti Mirbes, s.r.o. odovzdala všetky účtovné a listinné doklady dňa 30.04.2012. Uviedla, že za spoločnosť Mirbes s.r.o. v čase keď bola konateľkou tejto spoločnosti vystavovala daňové doklady ona osobne u seba doma, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a v čase, kedy ona bola konateľkou tejto spoločnosti, nemala spoločnosť určeného splnomocneného zástupcu. Spoločnosť mala prenajaté skladové priestory v areáli Podtatranská hydina a.s., že každá jedna obchodná transakcia sa realizovala na základe zmluvy, z ktorej boli dohodnuté skôr platobné podmienky. Jednotlivé obchodné transakcie potom boli realizované na základe týždennej objednávky, ktorú ona sama posielala priamo dodávateľovi do odbytu. Zmluvy uzatvorila s každým dodávateľom priamo, s obchodnými zástupcami. Dodávka tovaru pre jej odberateľov bola realizovaná tiež na základe zmluvy, kde boli dohodnuté fixné odbery, množstvá a platobné podmienky. Ďalej uviedla, že s pánom W. sa skontaktovala tak, že on ju vyhľadal so svojim právnikom s tým, že vedel, že už nemôže vykonávať funkciu konateľky spoločnosti, o čom sa zmienila u svojich obchodných partnerov a v okolí svojich známych. Dodanie tovaru bolo realizované dodávateľskou firmou, ktorá zabezpečovala prepravné doklady, pričom súčasťou prevzatia boli doklady WZ, ktorý dokladoval obsah prepravy, dokument Handlowy - doklad obsahoval veterinárne číslo, CMR. Tieto doklady prevzala, podpísala a opečiatkovala, následne sa prefotili a odovzdali šoférovi dodávateľskej spoločnosti, pričom uviedla poľskej spoločnosti CEDROM s.a.p. Mas, sPÓLKA JAWNA MIKULEC a českú spoločnosť KOVÁŘ plus, s.r.o., druhé vyhotovenie ostávalo spoločnosti Mirbes, s.r.o. a tretie išlo odberateľovi, uviedla, že to bola Podtatranská hydina a.s., Hydina Slovensko s.r.o., K.. J. H. a HYDINA SK, s.r.o. Ďalej uviedla, že faktúry sa vystavovali na základe objednávky WZ dokladu v deň prevzatia tovaru odberateľom, dodávatelia faktúry posielali skôr, až po úhrade bol tovar zložený v mieste určenia, a že reklamácie o množstve a kvalite v čase, keď bola konateľkou spoločnosti neriešila. Na otázku správcu dane, či vie uviesť, za akým účelom odberatelia spoločnosti Mirbes, s.r.o. tovar nadobudli sa vyjadrila, že podľa jej vedomosti na vlastné účely - polky bravčového, hovädzieho mäsa a hydiny spracovávali na rozrábke pre svojich odberateľov na svoje maloobchody.

5. Z konečnej odpovede dožiadaného správcu dane zo dňa 17.03.2015 vyplýva, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly spoločnosti Mirbes, s.r.o. zistil, že spoločnosť si neplní svoje daňové povinnosti, slúži odberateľským spoločnostiam na účely vystavovania faktúr, na základe ktorých si tieto spoločnosti odpočítavajú DPH na vstupe. Spoločnosť Mirbes, s.r.o. doklady ku kontrole nepredložila, správa sa účelovo, na adrese nesídli, manipuluje s poštou. Zásielky preberá neoprávnená osoba konať za uvedenú spoločnosť na základe doposielania, predložených splnomocnení na pošte vystavených osobou vedenou v súčasnosti ako konateľ N. W., ktorý je v ČR nekontaktný, nepreberá zásielky a dosiaľ sa ho ani českej polícii nepodarilo skontaktovať. V zmysle § 81 ods. 4 zákona o DPH bola tomuto daňovému subjektu dňom 31.07.2013 zrušená registrácia pre DPH.

6. Správca dane zaslal Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVaPS) v Poprade dňa 25.09.2013 dožiadanie v zmysle § 26 ods. 7 Daňového poriadku, či spoločnosti Podtatranská hydina a.s., Kežmarok, boli vydané v mesiacoch január až jún a august až október 2012 certifikáty na vývoz živých zvierat - jatočných kurčiat a na aké množstvo. RVaPS v Poprade uviedla v odpovedi, že spoločnosť Podtatranská hydina a.s. je registrovaná ako výrobca potravín a produktov živočíšneho pôvodu a bola jej podľa platnej legislatívy pridelená identifikačná značka. V mesiaci január 2012 bolo daňovému subjektu vydaných 6 certifikátov na vývoz živých zvierat - jatočných kurčiat a uvedená spoločnosť nahlasovala v zmysle § 33 ods. 3 zákona o veterinárnej starostlivosti RVaPS v Poprade prostredníctvom internetovej aplikácie zásielky tak, ako jej to určuje vyššie uvedený právny predpis. Za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 bolo v aplikácii „zásielky“ nahlásené 4 854 767,255 kg hydinového mäsa, 54 938 hovädzieho

mäsa a 260 601 bravčového mäsa. Za obdobie od 01.08.2012 do 31.10.2012 v aplikácii „zásielky“ bolo nahlásené 2 971 586,679 kg. hydinového mäsa. Ďalej na výzvu správcu dane z 27.02.2015 RVaPS Košice uviedla, že spoločnosť Mirbes, s.r.o., Popradská 66, Košice, ani spoločnosť SEBRIM TRADE, s.r.o. nie sú registrované orgánom veterinárnej starostlivosti podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z.z. tzn., že nebola oprávnená obchodovať so živočíšnymi produktmi, ani ako sprostredkovateľ obchodu. Napriek tomu toto nahlasovanie v sledovanom období január až október 2012 vykonávala za Mirbes, s.r.o. spoločnosť Podtatranská hydina a.s. Správcovi dane bola poskytnutá zostava zo systému evidencie zásielok, z ktorého vyplýva, že v mesiacoch január až október 2012 bolo certifikovaných do členských štátov EÚ celkovo 99 zásielok živej hydiny, ktorých odosielateľom bola spoločnosť Podtatranská hydina a.s. Taktiež bolo potvrdené, že spoločnosť Podtatranská hydina a.s. dodávky mäsa nadobudla priamo - fyzicky od zahraničných dodávateľov. Firma Mirbes s.r.o. priamo do kontaktu s tovarom neprichádzala, je uvedená len ako príjemca v sprievodných dokladoch tovaru.

7. Finančné riaditeľstvo SR (FR SR) poskytlo správcovi dane údaje a dôkazy, ktoré správca dane zaznamenal v úradnom zázname z 15.06.2015. Z nich zistil, že Daňový úrad Košice vykonával u daňového subjektu Mirbes s.r.o. za zdaňovacie obdobia roka 2012 kontroly dane z pridanej hodnoty. Ani v jednej z týchto kontrol daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane, nepredložil ku kontrolám žiadne doklady, pričom vo všetkých zdaňovacích obdobiach vykazuje vysoké obraty na vstupe (daň celkom za rok 2012 v daňovom priznaní predstavuje 12 034 940,88 Eur, odpočítanie dane v celku predstavuje 11 172 760,42 Eur a výsledný vzťah ku štátnemu rozpočtu za rok 2012 predstavuje vlastná daňová povinnosť vo výške 820 513,79 Eur). Deklarované nadobudnutia tovaru z iných členských štátov v daňovom priznaní predstavovali za rok 2012 celkovú sumu 30 395 117,00 Eur, deklarované dodania do iných členských krajín predstavovalo sumu 24 856 561,00 Eur, pričom daňový subjekt ani za jedno zdaňovacie obdobie roka 2012 nepodal súhrnný výkaz. Daňové priznania za august až december 2012 boli podané dňa 06.05.2013. Žiadna z daňových povinností nebola zaplatená a daňový subjekt vykazuje k mesiacu jún 2015 nedoplatky voči správcovi dane vo výške 3 386 000,00 Eur. Z dôvodov uvedených v § 81 ods. 4 bod 2 zákona o DPH bola daňovému subjektu Mirbes s.r.o. zrušená registrácia platiteľa DPH dňom 31.07.2013. Správca dane zistil, že na okresnom súde bolo začaté konanie vo veci zrušenia spoločnosti Mirbes s.r.o. bez likvidácie na návrh konateľa spoločnosti N. W.. Ďalej FR SR sekcia daňová a colná postúpil správcovi dane v zmysle § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 479/2009 Z.z. informácie, ktoré FR SR poskytol Kriminálny úrad Finančnej správy ako informácie získané v súvislosti s plnením jeho úloh. Správca dane z odpovede Ministerstva vnútra SR, Prezídium policajného zboru, Národná kriminálna agentúra NJFP, Expozitúra východ, Košice na výzvu zistil, že bola vykonaná previerka k pobytu súčasného konateľa daňového subjektu Mirbes s.r.o. Košice N. W. s adresou I. XXX/X, N. X - R., F., ktorému vznikla funkcia k 30.04.2012. Previerkou bolo na základe spolupráce s políciou ČR zistené, že je v súčasnej dobe preverovaný políciou ČR. Spis sa týka trestnej činnosti neoprávneného uplatnenia nadmerného odpočtu DPH. Menovaný podával vysvetlenie uvedené v trestnej veci, vystupuje v nej ako tzv. biely kôň, teda konateľ jednej so záujmovej spoločnosti. Sám uviedol, že je vedený ako konateľ aj v ďalších spoločnostiach, pričom mená všetkých ani nepozná. Na podnikaní sa údajne nikdy nepodieľal, iba podpisoval generálnu plnú moc a ešte nejaké dokumenty, pričom bol aj na notárstve. Konal tak zčasti za úplatu. Kvôli tomu bol opakovane vypočúvaný na polícii, bol stotožnený ako N. W., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom R. J.. S., N. X - Q. pre D. H., adresa na doručovanie O. I. M./XX.

8. Kriminálny úrad finančnej správy, oddelenie závažnej daňovej a colnej kriminality, pobočka východ Košice poskytol FR SR informácie a listinné dôkazy, ktoré boli následne zo strany FR SR odstúpené správcovi dane. Zo zápisnice zo dňa 14.01.2013 z výsluchu I. N., zamestnankyne Podtatranskej hydiny a.s. správca dane zistil, že táto na otázku týkajúcu sa držania pečiatok iných firiem, medzi ktorými je aj spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o., Mirbes s.r.o. a sPÓLKA JAWNA MIKULEC, Poľská republika uviedla, že sú to pečiatky sprostredkovateľských firiem. Spoločnosť Podtatranská hydina a.s. ich má k dispozícii z dôvodu, že v určitých prípadoch tovar, ktorý je dodaný do spoločnosti Podtatranská hydina a.s. je fakturovaný na niektorú zo sprostredkovateľských firiem a dodávateľ potrebuje mať potvrdené doklady o dodaní tovaru. Uvedený tovar vždy následne kupuje spoločnosť Podtatranská hydina a.s. od sprostredkovateľskej firmy. Ďalej z Úradného záznamu z 30.01.2013 v súvislosti s preverovaním sídla spoločnosti Mirbes s.r.o. bola kontaktovaná X.. O. N., zástupkyňa spoločnosti Školpo, s.r.o., ktorá je správcom budovy podnikateľského centra na adrese N. XX, J., kde má podľa údajov sídlo spoločnosť Mirbes s.r.o. a X.. N. sa vyjadrila, že je konateľkou spoločnosti Školpo, s.r.o., ktorá je vlastníkom administratívnej budovy, spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o. obchodné meno od 02.08.2012 Mirbes s.r.o. uviedla, že za spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o. jednala pani K., ktorá podpísala nájomnú zmluvu

a viackrát sa nedostavila. Nikdy neprevzala kľúče ani samotné kancelárske priestory. Mobilný telefón následne nebrala, poštu nepreberala. Správca dane predložil X.. N. k nahliadnutiu zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.01.2011, ku ktorej uviedla, že k reálnemu prenájmu kancelárskych priestorov nedošlo a že spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o. v zastúpení O. K. fyzicky nikdy neprevzala kancelárske priestory. Po podpísaní zmluvy zmizla a nikdy sa nevrátila. Následne jej bola zaslaná doporučená zásielka o výpovedi z nájmu, túto zásielku neprevzala, svedkyňa predložila výpoveď z nájmu zo dňa 01.02.2011 adresovanú spoločnosti SEBRIM TRADE s.r.o. Zamestnanci správcu dane vyhotovili kópie z predložených dokladov a správca dane požiadal X.. N. o vyjadrenie, či pozná osobu O. K., K. X, J., odkiaľ ju pozná uviedla, že ju videla jeden krát v živote v sprievode jedného pána, ktorého meno si nepamätá, pri podpisovaní nájomnej zmluvy na otázku, či pozná osobu N. W. X.. N. uviedla, že takúto osobu nepozná.

9. Ďalej správcovi dane bola poskytnutá zápisnica o ústnom pojednávaní z 15.10.2013 o vypočutí svedka O. K.. Z jej obsahu správca dane zistil, že svedkyňa uviedla, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. v roku 2012 zastupovala na základe plnej moci. Od februára 2013 ju nezastupuje, plná moc bola zrušená a spoločnosť Mirbes s.r.o. zakladala ona, ako JURKY TRADE s.r.o., kde bola spoločníkom aj konateľom. N. W. ju oslovil z dôvodu, že mala inzerát na internete o prevode obchodného podielu spoločnosti JURKY TRADE s.r.o. Svedkyňa uviedla, že po 30.04.2012 sa s pánom W. dohodla, že ona bude pokračovať v obchodných aktivitách spoločnosti, o ktoré mal záujem, aby spoločnosť v nich pokračovala, lebo mala vybudované dobré obchodné vzťahy, túto spoločnosť zastupovala na základe plnej moci v pôvodnej činnosti a to predaj hydiny, červeného mäsa a bravčového mäsa. Takúto činnosť spoločnosť Mirbes s.r.o. vykonávala v období do 30.04.2012, aj v období po tomto dátume do konca roka 2012. Čo sa týka nájomnej zmluvy s vlastníkom Školpo s.r.o. zmluvu uzatvárala X.. N., reálne sídlo bolo na tejto adrese viac ako polroka. V roku 2012 mala spoločnosť ďalšie priestory na podnikanie na adrese O. XX, J.. Uviedla ďalej, že spoločnosť Mirbes s.r.o. zastupovala na základe plnej moci ako obchodný zástupca, túto činnosť vykonávala osobne, starala sa o obchodné vzťahy. Mala dohodnutú odmenu za vykonanú prácu pre spoločnosť Mirbes s.r.o. v mandátnej zmluve, pričom jej nebolo vyplatené nič a tak s pánom W. prerušila obchodné vzťahy a vypovedala plnú moc. Medzi hlavnými dodávateľmi uviedla svedkyňa spoločnosť OKREGOWA SPÓLDZIELNIA MLECSZARSKA SP.Z O.O. Gyzicko, (dodávateľ syrov) a jedným z hlavných odberateľov bola spoločnosť Podtatranská hydina a.s. Svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť akým spôsobom a v čom konkrétne sa na podnikateľskej činnosti spoločnosti Mirbes s.r.o. podieľal v roku 2012 v období od 30.04.2012 jej J. N. W., ani kde túto činnosť vykonával. Ďalej uviedla, že ona určovala, resp. dojednávala ceny tovaru, dodávateľmi a odberateľmi za spoločnosť Mirbes s.r.o. za obdobie roku 2012. Taktiež realizovala úhrady faktúr, všetko bolo realizované cez účet a že hotovostné finančné prostriedky spoločnosti Mirbes s.r.o. spoločnosť nemala, všetko bolo v bankách. K spôsobu odovzdávania dokladov spoločnosť Mirbes s.r.o. v roku 2012 po 30.04.2012 konateľovi spoločnosti N. W. uviedla, že každý mesiac po skončení obdobia poštou na adresu do N. na jeho trvalý pobyt zaslala uvedené doklady a spolu sa niekoľkokrát stretli v N. „u J.“. Účtovníctvo sa viedlo v N., nevie kto ho robil a že doklady posielala poštou do N. za každé obdobie jedného mesiaca. Svedkyňa sa vyjadrila, že činnosť pre spoločnosť Mirbes s.r.o. prestala vykonávať koncom januára 2013 z dôvodu, že jej nebola vyplatená dohodnutá odmena, nevie kde sa W. zdržiava.

10. Správcovi dane boli Kriminálnym úradom Finančnej správy postúpené aj informácie týkajúce sa bankových účtov spoločnosti Mirbes s.r.o. Bankový účet založený 26.09.2011 zakladateľ a disponent účtu O. K. bol zrušený 22.02.2013 č. XXXXXXXXXX/XXXX. Ďalej bankový účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX bol založený dňa 02.08.2012 pri založení účtu spoločnosť zastupovala O. K. a disponentami účtu boli od jeho založenia O. K. a K.. N. J.. Účet bol zrušený dňa 31.12.2012. Ďalej boli poskytnuté doklady preukazujúce výbery hotovosti K.. N. J. z tohto účtu a to dňa 09.02.2012 suma 200 800,00 Eur, dňa 14.03.2012 suma 255 000 Eur, dňa 31.08.2012 suma 469 Eur, dňa 05.10.2012 suma 180 000 Eur, ktoré boli poskytnuté Československou obchodnou bankou a.s. K.. N. J. vykonával vysoké finančné vklady s označením O. J., H. J., na účte dochádzalo k presunu peňažných prostriedkov medzi spoločnosťami Podtatranská hydina a.s. - Mirbes s.r.o. - Hydina Slovensko s.r.o. resp. naopak cez Mirbes s.r.o do Podtatranskej hydiny a.s.. Bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v PLN založený 02.08.2011 pri založení účtu spoločnosť zastupovala O. K. a disponentami účtu od jeho založenia O. K. a K.. N. J., účet bol zrušený 18.12.2012.

Správcovi dane boli poskytnuté informácie a dôkazy inou kontrolnou skupinou zo spisu prebiehajúcej daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO, s.r.o. Nová

Ľubovňa 505 za zdaňovacie obdobia január až máj 2012, júl a august 2012, október až december 2012.Z nich zistil, že dňa 11.02.2015 bolo správcovi dane doručené oznámenie Okresného súdu Košice I. č.9CbR/99/2012 zo dňa 30.01.2015, v prílohe ktorého bol zaslaný návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti Mirbes, s.r.o. podaný navrhovateľom N. W.. V návrhu sa uvádza, že spoločnosť si neplní svoju povinnosť a nezaložila v zbierke listín OS Košice I. individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia, čím je daný dôvod jej zrušenia súdom podľa § 68 ods.6 písm.f/Obchodného zákonníka, že spoločnosť nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny likvidátora, bankové účty boli zrušené, spoločnosť nevlastní žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci, ani iné majetkové hodnoty. V rozpore s vyhlásením N. W., konateľa spoločnosti sú podané daňové priznania k DPH platiteľa Mirbes, s.r.o. za zdaňovacie obdobia rokov 2010-2012 s vysokými obratmi a s nízkou daňovou povinnosťou vo vzťahu k štátnemu rozpočtu.

11. Správca dane ďalej zistil, že prílohou niektorých faktúr vyhotovených spoločnosťou Mirbes s.r.o., z ktorých si kontrolovaný daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane , boli prepravné doklady (CMR) a doklady o pôvode tovaru, na ktorých ako dodávateľ tovaru pre spoločnosť Mirbes s.r.o. boli uvedené spoločnosti z iných členských štátov (Poľská republika a Česká republika). Správca dane preto formou žiadostí o MVI preveroval intrakomunitárne dodávky tovaru deklarovaných dodávateľov za účelom preverenia skutkového stavu. Z odpovede poľskej daňovej správy zo dňa 11.04.2014 zistil, že spoločnosť CEDROB S.A. Plotska, Ciechanow zabezpečovala prepravu špeciálnymi vozidlami na prepravu zvierat, následne spracované tovary boli dodávané so špeciálnymi vozidlami prenajatými touto spoločnosťou. Kurčatá boli zakúpené od slovenskej zmluvnej strany, boli naložené na farme Janek Ivachnová a následne boli vyložené v Niepoliciach na predložených faktúrach figurovala Podtatranská hydina a.s. ako spoločnosť zasielajúca tovar. Následne bol tovar prevezený a vyložený v prevádzke spoločnosti CEDROB, S.A. na adrese, Niepolice. Potom boli kurčatá po zabití v Niepoliciach predané spoločnosti Mirbes s.r.o., odtiaľ boli prepravené finálnym príjemcom spoločnosti Hydina Slovensko s.r.o., alebo spoločnosti Podtatranská hydina a.s. na miesto Slavkovská cesta 54, Kežmarok. Úhrady faktúr boli uskutočnené formou vzájomných kompenzácii, (zápočet medzi CEDROB, S.A., SEBRIM TRADE s.r.o./Mirbes s.r.o. a Podtatranská hydina a.s.), kde figurovali pečiatky a podpisy zástupcov týchto spoločností. Predseda predstavenstva J. J. podpísaná v mene spoločnosti Hydina Košice s.r.o., K.. N. J. v mene spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a O. K. v mene spoločnosti Mirbes s.r.o. Platby boli uskutočňované z bankových účtov spoločnosti Podtatranská hydina a.s. Spoločnosť CEDROB s.a. nepozná účet spoločnosti Mirbes s.r.o. Na účet tejto spoločnosti platby uskutočňované neboli. Objednávky uskutočňovali za spoločnosť CEDROB, S.A. pán Q. a pán Z., zo slovenskej strany K. S. (za Mirbes s.r.o.). Obchodné rokovania boli uskutočnené s N. J. a V. Z. za slovenskú stranu. Spoločnosť CEDROB,S.A. uzatvorila kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 14.01.2011 na obdobie 5 rokov, ktorej predmetom bola výroba a dodanie hydiny - kurčatá brojleri so spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. podpísanou N. J. za slovenskú stranu. Tovar bol prepravovaný z fariem výrobcu do spoločnosti CEDROB, S.A. na jeho účet. Ďalej správca dane zistil, že dňa 24.10.2011 bola podpísaná zmluva na predaj hydiny a hydinových výrobkov spoločnosti CEDROB, S.A. pre spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o. ( od 02.08.2012 premenovaná na Mirbes s.r.o.). Na uvedenej zmluve sú za slovenskú stranu nečitateľné podpisy patriace O. K. a K. S.. Dňa 10.09.2012 bola podpísaná identická zmluva na nedefinované obdobie, kde bol za slovenskú stranu na zmluve podpísaný N. W.. Objednávky boli uskutočňované telefonicky a elektronickou formou, neskôr písomne. Spoločnosť CEDROB S.A. predložila vzorový e- mail, v ktorom pán S. za spoločnosť Mirbes s.r.o. dával inštrukcie k miestu dodania tovaru.

12. V ďalšej odpovedi na základe žiadosti o MVI z 13.10.2014 poľská daňová správa uviedla, že spoločnosť BESKID1 Sp z o. o. v Likwidacji ZAMARSKI CIEZYŃSKA 46, HAŽLACH v Likwidacji, daňová dokumentácia bola čiastočne zničená. Spoločnosť v kontrolovanom období vlastnila povolenia a certifikáty na podnikateľskú činnosť - obchod so živými zvieratami a hydinovým mäsom v období od júla 2012 do decembra 2012 vykonala nadobudnutie krmiva, zaúčtovala, priznala ho vo svojom účtovníctve a táto spoločnosť neuzatvorila v preverovanom období žiadne písomné zmluvy so spoločnosťou SEBRIM TRADE s.r.o. (Mirbes s.r.o.). Platba za prepravu a tovar bola vykonávaná bankovými prevodmi, v hotovosti, alebo vzájomnou kompenzáciou, avšak bankové prevody neboli preverené. Spolupráca so spoločnosťou BESKID1 Sp z o.o. v Likwidacji bola naviazaná zo strany N. J. zo SR, ktorý konal v mene spoločnosti Mirbes s.r.o., ako aj spoločnosti Hydina Slovensko. Objednávky došlé za slovenského daňovníka uskutočnila I. N. a N. J., za poľskú stranu ich realizovala A. S.. Zástupkyňa spoločnosti BESKID 1 Sp z o.o. v Likwidacji uviedla, že nemá žiadne informácie týkajúce sa podnikateľskej činnosti spoločnosti Mirbes s.r.o. Všetky prípady týkajúce sa obchodnej spolupráce boli riešené s N. J. v

spoločnosti Podtatranská hydina a.s., alebo v spoločnosti BESKID1 Sp z o.o. v Likwidacji s pánom S. K.. Vodiči vykonali prepravu tovaru, uviedli, že preprava z Poľska na Slovensko bola vykonaná priamo do Kežmarku a Košíc a názov Mirbes s.r.o. im nie je známy. Preprava tovaru bola zabezpečená S. K., prepravné náklady z Poľska na Slovensko znášala spoločnosť BESKID1 Sp z o.o. v Likwidacji, prepravné náklady neboli oddelene fakturované.

13. V odpovedi na žiadosť z 03.12.2014 o MVI poľská daňová správa uviedla, že spoločnosť SPÓLKA JAWNA MIKULEC, Stary Sacz priznala intrakomunitárne dodanie tovaru v súhrnných výkazoch za január až október 2012 spoločnosti SEBRIM TRADE s.r.o. od 02.08.2012 Mirbes s.r.o. a uvádza konkrétne sumy za jednotlivé mesiace. za uvedené dodania vystavila spoločnosť SPÓLKA JAWNA MIKULEC 499 faktúr, kontrolou bolo zistené, že v období od februára do októbra 2012 spoločnosť SPÓLKA JAWNA MIKULEC časť dodaní neuskutočnila. Tieto faktúry sa týkajú nadobudnutí od slovenských daňovníkov H. J. a Hydina SK, s.r.o. Spoločnosť SPÓLKA JAWNA MIKULEC uviedla, že mäso nebolo prepravené na územie Poľska, tiež uviedla, že jej úloha pozostávala z prijatia faktúr vystavených spoločnosťou H. J. a Hydina SK s.r.o. a vystavenia faktúr pre SEBRIM TRADE s.r.o. ( od 02.08.2012 Mirbes s.r.o.). Spoločnosť SPÓLKA JAWNA MIKULEC mala zisk z rozdielu medzi cenou nákupu a predajnou cenou. Podľa vysvetlenia tejto spoločnosti vyššie uvedené slovenské daňové subjekty mali záujem o vykonanie uvedených obchodov, pričom táto podala súhrny opravný výkaz za obdobie od februára do októbra 2012 a vykonaná kontrola neobjavila nezrovnalosti. Ďalej uviedla, že sumy skutočných dodaní tovaru spoločnosťou SPÓLKA JAWNA MIKULEC pre daňový subjekt SEBRIM TRADE s.r.o. a tieto dodania boli dokumentované 449 faktúrami, ktoré boli priložené k odpovedi aj s prepravnými dokladmi. Realizované dodania zahŕňajú okrem hydinového mäsa, ktoré spoločnosť SPÓLKA JAWNA MIKULEC nakúpila v Poľsku od spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. v Likwidacji. Mäso bolo dodané z porážky uskutočnené spoločnosťou BESKID1 Sp. z o.o. v Likwidajci. Spoločnosť BESKID 1 Sp z o.o. nakúpila živú hydinu od spoločnosti SPÓLKA JAWNA MIKULEC, ktorá nakúpila hydinu od slovenských daňovníkov Hydina Košice s.r.o. a Podtatranská hydina a.s.. Hydina bola prepravená do Poľska do mesta Zamarski, patriacej spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. v Likwidajci. Kurčatá boli prepravené vyššie uvedenou spoločnosťou BESKID1 Sp z o.o., ktorá znášala aj prepravné náklady. Vykonaná kontrola zahŕňajúca vypočúvanie vodičov zo spoločnosti BESKID1 Sp. z o.o. v Likwidacji ukázala, že živé kurčatá boli prepravené do Poľska, preprava hydinového mäsa bola vykonaná z porážky na Slovensku do mesta Kežmarok. Tovar bol vyložený spoločnosti Podtatranská hydina s.r.o. a prijatie tovaru bolo uskutočnené pani K. I. alebo pánom A. I. a veterinárom. Spoločnosť SPÓLKA JAWNA MIKULEC uviedla, že dohadovala ceny hydinového mäsa telefonicky s O. Z., alebo A. O.. Ďalej uviedla, že spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o. bola zastúpená K. S.. Kontakt bol uskutočnený telefonicky zástupcovia spoločnosti SPÓLKA JAWNA MUKULEC nikdy neboli v sídle spoločnosti SEBRIM TRADE s.r.o. ( od 02.08.2012 Mirbes s.r.o.) a spolupráca s ňou bola založená cez spoločnosť Podtatranská hydina a.s.. Spoločnosť SPÓLKA JAWNA MIKULEC bola zastúpená S. K., ktorý uviedol, že neuzatvoril žiadnu písomnú dohodu so spoločnosťou SEBRIM TRADE s.r.o., teda Mirbes s.r.o.. Spoločnosť SPÓLKA JAWNA MIKULEC poskytla prepravné doklady týkajúce sa jej realizovaných dodaní, ktoré preukázali, kto a akými prepravnými prostriedkami prepravoval tovar z Poľska na Slovensko. Prepravu vykonala spoločnosť SPÓLKA JAWNA MIKULEC, časť prepravy vykonaná vlastnými vozidlami. V roku 2012 spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o. (od 02.08.2012 Mirbes, s.r.o.) uskutočnila platby v celkovej hodnote 9 177 300, 00 Eur a 1 000 407,00 PLN.

14. Ďalej na základe odpovedí v rámci žiadosti o MVI poľská daňová správa uviedla, že preverila tovar dodaný do spoločnosti Baltik, pšeničného terminálu v Gdaňsku, kde spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o. prijala tovar vlastnými prepravnými prostriedkami. Objednávky uskutočňovala I. N. e-mailom, komunikovala s pánom K. K., úhrady faktúr boli uskutočnené z účtov Hydina Košice s.r.o., Podtatranská hydina a.s. a SEBRIM TRADE s.r.o. Ďalej pri preverovaní obchodov od spoločnosti OKREGOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA W GIZYCKU bolo uvedené, že tovar, ktorého odberateľom bola spoločnosť Mirbes s.r.o. bol doručený na adresy SEBRIM TRADE s.r.o., Popradská 66, Košice, Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok, Hydina Košice s.r.o., Nová Ľubovňa 505, prevádzka Slavkovská cesta 54, Kežmarok, Hydina Slovensko s.r.o., Nová Ľubovňa, prevádzka Slavkovská cesta 54, Kežmarok. Tovar objednával e-mailom K. S., prepravné služby boli objednané a uhradené dodávateľom OKREGOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA W GIZYCKU v uskutočnených objednávkach ako miesto naloženia Gyzicko- Poľsko a miesto vyloženia Kežmarok. Medzi obidvoma obchodnými stranami nebola podpísaná žiadna zmluvy, úhrady faktúr boli uskutočnené prostredníctvom

bankových prevodov z účtov spoločnosti SEBRIM TRADE s.r.o., Podtatranská hydina a.s., Hydina Slovensko s.r.o. a Slovakia farma s.r.o.

15. Správca dane rozhodnutím zo dňa 12.11.2013 prerušil odo dňa 22.11.2013 podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku a zaslal podľa čl. 7 Nariadenia Rady č. 2010/904/ES o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH o medzinárodnú výmenu informácii za účelom preverenia dodávok tovaru a služieb posudzovaných v rámci daňovej kontroly, a to až do dňa doručenia poslednej odpovede na žiadosti o MVI uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Listom zo dňa 26.02.2015 oznámil správca dane daňovému subjektu, že dňa 26.02.2015 pominuli dôvody, pre sa daňová kontrola prerušila, a správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 22.04.2013.

16. Za účelom preverenia obchodov týkajúcich sa daňového subjektu KOVÁŘ plus s.r.o., Kunovice správca dane nahliadol do spisov iných kontrolných dvojíc a zistil, že obsahujú odpoveď z 18.02.2014 na žiadosť o MVI, ktorou správca dane žiadal preveriť intrakomunitálne dodanie tovaru - syra a hydinových dielcov platiteľovi KOVÁŘ plus s.r.o. a preveriť skutkový stav obchodov realizovaných prostredníctvom spoločnosti Mirbes s.r.o. pre platiteľa Podtatranská hydina a odpoveď zo dňa 20.01.2013, v ktorých česká daňová správa uviedla, že spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o. ako kupujúci v zastúpení ich zástupcom uzatvorila 14.09.2011 rámcovú kúpnu zmluvu so spoločnosťou KOVÁŘ plus s.r.o. ako dodávateľom. Za spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o. podpisoval K. S., ako splnomocnený zástupca, za spoločnosť KOVÁŘ plus s.r.o. oboznámila sa s ekonomickou činnosťou odberateľa spoločnosťou SEBRIM TRADE s.r.o. vyplývajúcou z obsahu obchodného registra. Za spoločnosť Mirbes s.r.o. tovar objednával K. S. prevažne telefonicky alebo e-mailom. Spoločnosť Mirbes s.r.o. bol tovar prepravený zo sídla spoločnosti KOVÁŘ plus s.r.o. do mraziarní mesta Zvolen, Kežmarok alebo Košice. Zo strany dodávateľa nebola uplatnená výhrada vlastníctva, odberateľ sa stal vlastníkom tovaru v čase jeho prevzatia. Na otázku, či W. J. pozná osoby O. K., N. W. odpovedal, že menované osoby nepozná, pripúšťa ale nie si je istý, či pani K. nebola prítomná v spoločnosti Kovář plus s.r.o. s pánom S.. Platby za dodaný tovar boli odberateľom spoločnosti Mirbes s.r.o. uskutočnené bezhotovostne na účet spoločnosti KOVÁŘ plus s.r.o.

17. Zo zápisnice z ústneho pojednávania z 25.03.2015 vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt bol oboznámený s doterajšími výsledkami zistenými správcom dane pri výkone daňovej kontroly, od miestne príslušných správcov dane a zo súčinnosti so štátnymi orgánmi a inými subjektmi. Daňový subjekt sa k zisteniam správcu dane vyjadril písomne listom zo dňa 10.04.2015.

18. Na základe zisteného skutkového stavu vyhotovil správca dane za zdaňovacie obdobia január 2012 až jún 2012 a august až október 2012 Protokol z daňovej kontroly č. 20383538/2015 zo dňa 17.06.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie bol doručený kontrolovanému daňovému subjektu 03.07.2015. Daňový subjekt podal dňa 26.08.2015 svoje vyjadrenie.

19. V rámci vyrubovacieho konania predvolal správca dane listom z 21.10.2015 ako svedka O. K., zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, ani opakované predvolania neboli vyzdvihnuté. Ďalšie predvolanie z 02.02.2016 bolo zaslané na deň 24.02.2016, ktoré prevzala na pošte posledný deň odbernej lehoty, avšak dňa 24.02.2016 pred vypočutím zavolal správcovi jej právny zástupca, ktorý požiadal o jej ospravedlnenie z dôvodu jej PN. Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania získal vyjadrenie bývalej konateľky spoločnosti Mirbes s.r.o., ktorá poskytla zamestnancom správcu dane pri ústnom pojednávaní ako svedok v priestoroch ústavy pre výkon väzby Banská Bystrica dňa 02.07.2015. Pri uvedenom vypočutí jej boli položené otázky, ktoré sa týkali jej činnosti ako konateľky. Na otázku, či podpísala plnú moc udelenú pre K. S. z 10.10.2012, ako aj kto objednával u dodávateľov tovar za spoločnosť Mirbes s.r.o., ktorý bol predmetom faktúr vyhotovených pre odberateľa Podtatranská hydina a.s. za mesiac január 2013 odpovedala, že nevie, kto za túto spoločnosť obchodoval a objednával tovar od dodávateľov, ona v mene spoločnosti Mirbes s.r.o. tovar nikdy od žiadnych spoločností neobjednávala, taktiež sa vyjadrila, že nikdy nevlastnila pečiatku spoločnosti Mirbes s.r.o., že nepozná štatutára spoločnosti Podtatranská hydina a.s. K.. N. J., nikdy s ním nejednala, raz sa stretli v Kežmarku v ČSOB z dôvodu disponovania s účtom spoločnosti Mirbes s.r.o., ale nevedela uviesť, z akého dôvodu.

20. Správcovi dane bola poskytnutá aj informácia zo dňa 16.12.2015 od prezídia Policajného zboru NAKA, expozitúra východ z výsluchu O. K., ktorý sa uskutočnil dňa 25.09.2015, v ktorej menovaná

uviedla, že v minulosti bola konateľkou a jedinou spoločníčkou spoločnosti JURKY TRADE s.r.o., pričom potom ako sa zoznámila s Q. D. z J., túto spoločnosť na základe jeho požiadavky previedla na N. W. z F.. Prevod spoločnosti zabezpečil Q. D.. Následne bola spoločnosť premenovaná na SEBRIM TRADE s.r.o., pričom od nového konateľa N. W., ktorého podľa jej výpovede nikdy nevidela, dostala plnomocenstvo na založenie účtu v ČSOB, kde pri zakladaní účtu za disponenta ustanovila K.. N. J., s ktorým tieto veci boli dohodnuté prostredníctvom spomenutého Q. D.. Po založení účtu odovzdala všetky podklady od účtu K.. N. J., výbery finančnej hotovosti vykonávala ona, čo bolo tiež vopred dohodnuté cez Q. D. a finančnú hotovosť následne odovzdala jemu. Raz, keď vykonala výber čiastky vo výške 500 000 Eur celú odovzdala N. J.. Ďalej uviedla, že samotný obchod so spoločnosťami Hydina SK s.r.o., Hydina Slovensko s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. prebiehal tak, že N. J. nakupoval do týchto spoločností mäsové výrobky, živú hydinu, prípadne kŕmne zmesi od spoločnosti z Poľska a ČR, kde tieto produkty nakupoval práve cez spoločnosť Mirbes s.r.o., ako aj spoločnosti TrueCom s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o., aby mal na vstupe vo svojich spoločnostiach vysokú DPH a takýmto spôsobom si vo svojich spoločnostiach ponižoval vlastnú daňovú povinnosť. Spomenuté spoločnosti boli do obchodného reťazca zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre spoločnosti HYDINA SK s.r.o., Hydina Slovensko s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. a následného poníženia daňového základu. Množstvo a druh tovaru, ktorý bol dovážaný do týchto spoločností bol dodávaný priamo od zahraničných dodávateľov, pričom objednávky mali na starosti K.. N. J. a jeho zamestnanec K. S.. Spoločnosti TrueCom s.r.o., Mirbes s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. reálne s nikým neobchodovali, nevykonávali žiadnu činnosť, nemali žiadnych zamestnancov a ani prostriedky, aby mohli vykonávať takto deklarovanú činnosť. Sídla týchto spoločností boli iba fiktívne, pričom išlo o takmer prázdne kancelárske priestory. Daňové priznania týchto spoločností mala údajne na starosti účtovníčka nebohého Q. D., svedkyňa jej meno nevedela uviesť.

21.Správca dane v rámci vyrubovacieho konania vykonal dňa 08.03.2016 aj miestne zisťovanie u dodávateľa kŕmnych zmesí spoločnosť BARBARA Slovensko s.r.o. za účelom preverenia skutočností, či v januári 2012 bola bolo odberateľa Podtatranská hydina a.s. vykonané dodanie kŕmnych zmesí, o čom bola vyhotovená zápisnica zo dňa 08.03.2016. Pri miestnom zisťovaní zistil, že spoločnosť BARBARA Slovensko, s.r.o. dodala v januári 2012 kŕmne zmesi, za dodanie ktorých vyhotovila pre daňový subjekt odberateľské faktúry v celkovom množstve 191,8 ton. Kŕmne zmesi boli prepravené spoločnosťou TRANS TUR, Grzegorz Wedrycovicz, 33-167 Turza 195 s miestom nakládky Čaňa, Slovensko, na územie Poľska, k čomu má spoločnosť BARBARA Slovensko, s.r.o. zaúčtované dodávateľské faktúry za prepravu tovaru. Prevzatie tovaru príjemcom na území Poľska je potvrdené na dodacích listoch, k vykonanej preprave má BARBARA Slovensko, s.r.o. CMR, na ktorých je uvedené miesto nakládky Čaňa, Slovensko a miesto vykládky na území Poľska, tiež potvrdené príjemcom. Preprava tovaru- kŕmne zmesi, za ktoré BARBARA Slovensko, s.r.o. vyhotovila odberateľské faktúry pre odberateľa podtatranská hydina, a.s. bola vykonaná na účet spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o. Čaňa, túto prepravu táto spoločnosť ďalej nefakturovala. Spoločnosť BARBARA Slovensko, s.r.o. dodacie listy a CMR poskytla odberateľovi Podtatranská hydina, a.s. v prílohe vyhotovených odberateľských faktúr za dodanie kŕmnych zmesí. Správca dane na základe dokazovania zistil, že prepravu kŕmnych zmesí, ktoré Podtatranská hydina, a.s. obstarala od spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o., prepravila spoločnosť BARBARA Slovensko, s.r.o. externým prepravcom na vlastný účet na územie Poľska pre odberateľa FIRMA HANDLOWA-Wioletta Hiltawska, preto zmenil správca dane záver uvedený v protokole zo dňa 17.06.2015 tak, že vypočítanú daňovú povinnosť vo výške 9 749,83 Eur zrušil a neuznal odpočítanie dane vo výške 10 855,87 Eur z faktúr od spoločnosti BARBARA Slovensko, s.r.o. za dodávky kŕmnych zmesí.

22. Prerokovanie pripomienok predložených daňovým subjektom sa uskutočnilo pri ústnom pojednávaní dňa 15.06.2016, z ktorého vyhotovil správca dane zápisnicu. K obsahu zápisnice doručil daňový subjekt dňa 08.08.2016 svoje vyjadrenie. Na základe tohto správca dane uskutočnil s daňovým subjektom prerokovanie pripomienok predložených v tejto zápisnici, z ktorého vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní 08.12.2016. Následne bolo vydané rozhodnutie z 21.12.2016 pod č. 104526475/2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 rozdiel dane v sume 626 312,19 Eur, ktorý pozostáva zo sumy 548 787,14 Eur za neoprávnené odpočítanie dane na základe faktúr vyhotovených spoločnosťou Mirbes s.r.o. a zo sumy 10 855,87 Eur za neoprávnené odpočítanie dane na základe faktúr vyhotovených spoločnosťou BARABARA Slovensko, s.r.o., z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ďalej zo sumy 62 504,85 Eur z dôvodu porušenia ustanovenia § 69 ods. 1 v nadväznosti

na § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že nepriznal daň z faktúr č.6120300003-6120300014 pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC, ktorú bol povinný platiť pretože nesplnil podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu a zo sumy 4 164,33 Eur z dôvodu porušenia ustanovenia § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 1 zákona o DPH tým, že nepriznal daň pri dodaní tovaru z faktúry č. 612030001 pre odberateľa FIRMA HANDLOWA-Wioletta Hiltawska, ktorú bol povinný platiť. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie.

23. Ďalej žalovaný v rozhodnutí citoval príslušné ustanovenia zákona o DPH, konkrétne § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c), § 19 ods. 1, § 43 ods. 1, ods. 5, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), § 51 ods. 1 písm. a), § 69 ods. 1, ako aj príslušné ustanovenia Daňového poriadku , konkrétne § 3 ods. 1, ods. 2, 3, 6 a § 24 ods. 1, 2, 3, 4.

24. Žalovaný ako odvolací orgán pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z uvedených ustanovení zákona a zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu Podtatranská hydina a.s., Kežmarok daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až jún 2012 a august až október 2012, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane na základe uvedených zistení správcom dane, vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých dôkazov a rozhodujúcich skutočností dospel k záveru, že bolo preukázané, že platiteľ dane Podtatranská hydina a.s. v kontrolovanom zdaňovacom období neoprávnene odpočítal daň na vstupe na základe dodávateľských faktúr vystavených v mene spoločnosti Mirbes s.r.o. Týmto postupom porušil ustanovenie § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože daňový subjekt Mirbes s.r.o. nikdy nevykonával skutočnú ekonomickú činnosť, nikdy nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník a preto následne nemohlo kontrolovanému platiteľovi Podtatranskej hydine a.s. vzniknúť právo na odpočítanie dane z dodania tovaru spoločnosťou Mirbes s.r.o.

25. Následne sa žalovaný podrobne vysporiadal s odvolacími námietkami kontrolovaného daňového subjektu (str.25 až 32 rozhodnutia).Námietku, že napadnuté rozhodnutie v danej veci neobsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, že správca dane neuviedol úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov, žalovaný hodnotí ako neopodstatnenú. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že správca dane sa vysporiadal so všetkými bodmi vyjadrenia sa k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 25.03.2015, ako aj so všetkými návrhmi a námietkami daňového subjektu uvedenými vo vyjadrení k zisteniam uvedených v protokole a následne k vyjadreniam daňového subjektu v zápisnici o ústnom pojednávaní z 15.06.2016.

26. K námietkam týkajúcim sa začatia daňovej kontroly žalovaný poukázal, že podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Daňového poriadku je správca dane oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa ods. 1, ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Zápisnica o začatí daňovej kontroly z 22.04.2013 obsahuje všetky uvedené náležitosti, teda aj dôvod začatia daňovej kontroly a to podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V čase začatia daňovej kontroly mal správca dane k dispozícii informácie od inej kontrolnej skupiny, že v mesiaci november 2012 došlo k znehodnoteniu dokladov spoločnosti Podtatranská hydina a.s. požiarom v priestoroch spoločnosti D.E.A CONSULT s.r.o. Košice, ktorá vzbudila jeho podozrenie, že doklady by mohli byť znova zničené. Potvrdenie opodstatnenosti tohto podozrenia žalovaný tiež uviedol, že daňový subjekt správcovi dane doručil v rámci daňovej kontroly Zmluvu o obchodných a dodacích podmienkach so spoločnosťou SEBRIM TRADE s.r.o. zo dňa 01.07.2011 a Zmluvou o obchodných a dodacích podmienkach so spoločnosťou Mirbes s.r.o. zo dňa 02.08.2012. V obidvoch predložených zmluvách je ako predávajúci uvedená spoločnosť Podtatranská hydina a.s. a ako kupujúci spoločnosť Mirbes s.r.o. resp. SEBRIM TRADE s.r.o., pričom podľa dokladov predložených ku kontrole vystupovali tieto subjekty v opačných vzťahoch, t.j. Podtatranská hydina a.s. bola kupujúcim a spoločnosť Mirbes s.r.o. predávajúcim. Správca dane vyhodnotil obidve zmluvy za účelovo vyhotovené, o čom bol daňový subjekt aj upovedomený pri ústnom pojednávaní dňa 25.03.2015.

27.K námietke daňového subjektu týkajúcej sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola začala 22.04.2013 a ukončená bola doručením protokolu dňa 03.07.2015. V čase od 22.11.2013 do 26.02.2015 bolo rozhodnutím zo dňa 22.11.2013 prerušená a to v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 Daňového poriadku a žalovaný konštatoval, že daňová kontrola bola

vykonaná v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Pokiaľ odvolávajúci sa poukázal v tejto súvislosti na lehotu uvedenú v Nariadení Rady EÚ č. 904/2010 zo 07.10.2010 žalovaný uviedol, že správca dane bol povinný pokračovať v konaní aj napriek skutočnosti, že nezistil potrebné informácie a to odo dňa 23.02.2014, čo podľa neho znamená, že daňová kontrola mala byť ukončená do 23.07.2014. K tejto námietke žalovaný uviedol, že je neopodstatnená, pretože dĺžka lehôt stanovená v Nariadení Rady EÚ č. 904/2010 je záväzná pre výkon medzinárodnej výmeny informácií, ktorú vykonáva na to stanovený orgán a nie pre dobu, na ktorú sa kontrola prerušila. Zároveň na judikatúru NS SR, ako aj na to, že medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú.

28. K námietkam daňového subjektu týkajúcich sa záverov správcu dane v súvislosti s odpočítaním dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Mirbes s.r.o. žalovaný uviedol, že z dokazovania správcu dane je preukázané, že spoločnosť Mirbes s.r.o. nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nikdy nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, tovar nedodala a preto daňovému subjektu Podtatranská hydina a.s. nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH. Podľa zistení správcu dane je spoločnosť Mirbes s.r.o. nekontaktná spoločnosť, v sídle uvedenom v obchodnom registri nikdy reálne nemala sídlo, nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť, jej súčasný konateľ je občan ČR, ktorý nepreberá na adrese trvalého pobytu zásielky. Zároveň bolo zistené, že menovaný plní úlohu bieleho koňa vo viacerých spoločnostiach a zároveň bolo preukázané, že za činnosťou spoločnosti Mirbes s.r.o. stojí jediná fyzická osoba O. K., ktorá na základe plnomocenstva a podľa potreby účelovo vykonávala určité úkony, napr. preberanie pošty, disponovanie účtami, z ktorých vyberá finančné hotovosti, uzatvára zmluvy a vyhotovuje faktúry, pričom toto svoje konanie nepreukázala relevantnými dôkazmi.Spoločnosť Mirbes s.r.o. nemala vytvorené podmienky na podnikanie a správca dane preukázal, že reálne nevykonávala činnosť zo svojho sídla, ktoré predstavovalo takmer prázdne kancelárske priestory, nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila majetok a s jej finančnými prostriedkami na bankových účtoch disponoval konateľ spoločnosti Podtatranská hydina a.s. V priebehu daňovej kontroly bolo preukázané, že štatutárny zástupca spoločnosti Podtatranská hydina a.s. vystupoval v obchodných rokovaniach v mene nárazníkovej spoločnosti Mirbes s.r.o. a dokonca mal aj dispozičné právo k bankovým účtom k uvedenej spoločnosti. Zamestnanci spoločnosti Podtatranská hydina a.s. objednávali tovar v mene spoločnosti Mirbes s.r.o. a disponovali pečiatkami tejto spoločnosti (K. S. a I. N.). Správca dane v rámci konania ďalej preukázal vedomosť kontrolovaného daňového subjektu o charaktere obchodných transakcií so spoločnosťou Mirbes s.r.o., aj o tom, že táto spoločnosť nie je vlastníkom tovaru a nie je oprávnená s ním nakladať za účelom jeho predaja. Kontrolovaný daňový subjekt sa s plným vedomím zúčastňoval na podpísaných obchodných transakciách a nemôže tvrdiť, že nadobudol tovar od spoločnosti Mirbes s.r.o. v dobrej viere, ako od osoby oprávnenej nakladať s tovarom ako vlastník, pretože ich sám organizoval, dával pokyny dodávateľom a jednoznačne musel mať vedomosť, že on sám je skutočným odberateľom tovaru, nie spoločnosť Mirbes s.r.o., ako aj o skutočnosti, že spoločnosť Mirbes s.r.o. je len umelým článkom obchodného reťazca s cieľom získať daňovú výhodu pre spoločnosť Podtatranská hydina a.s.

29. K námietkam daňového subjektu, že dôkazy, ktorými správca dane preukazuje, že spoločnosť Mirbes s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť zároveň však potvrdzujú vykonávanie podnikateľskej činnosti spoločnosti Mirbes s.r.o. žalovaný uviedol, že preverované poľské daňové subjekty potvrdili, že obchodných rokovaní za spoločnosť Mirbes s.r.o. sa zúčastňoval K.. N. J. a objednávky tovaru za spoločnosť Mirbes s.r.o. uskutočňoval taktiež K.. J., alebo aj I. N., zamestnanec spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a K. S., ktorý bol členom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. Z odpovedí na MVI tiež vyplynulo, že dodávatelia z Poľska nepoznajú O. K. a N. W.. Navyše dôkazy, ktoré zhromaždil správca dane v priebehu daňovej kontroly nakoniec potvrdila aj bývala konateľka Mirbes s.r.o. O. K. pri svojej výpovedi z 25.09.2015, kedy uviedla, že samotný obchod so spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. prebiehal tak, že N. J. nakupoval do tejto spoločnosti tovar od spoločností z Poľska a ČR, kde tieto produkty nakupoval práve cez spoločnosť Mirbes s.r.o., ako aj iné spoločnosti, aby mal na vstupe vo svojich spoločnostiach vysokú DPH a takýmto spôsobom si vo svojich spoločnostiach ponižoval vlastnú daňovú povinnosť. Potvrdila, že spoločnosť Mirbes s.r.o. reálne s nikým neobchodovala, nevykonávala žiadnu činnosť, nemala žiadnych zamestnancov a ani prostriedky, aby mohla vykonávať takto deklarovanú činnosť. NAKA, národná jednotka finančnej polície expozitúra Východ poskytla správcovi dane informáciu z výsluchu svedka N. W., konateľa spoločnosti Mirbes, s.r.o., ktorý uviedol, že nemal vedomosť o tom, že bol konateľom spoločnosti Mirbes, s.r.o., že podpísal nejaké listiny, nemal vedomosť, že by spoločnosť, ktorej bol konateľom vykonávala nejakú obchodnú

činnosť, a že spoločnosť Podtatranská hydina, a.s. nepozná. V súvislosti s týmito námietkami žalovaný poukázal na aplikáciu rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-277/14, ku ktorému uviedol, že závery uvedené v tomto rozsudku z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou nemožno považovať za neexistujúci subjekt, že nie je možné už určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od jednej zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela, alebo mala vedieť, že uvedené dodania boli súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Z uvedeného je zrejmé, že východiská, z ktorých vychádza uvedený rozsudok nie sú totožné s daným prípadom, pretože subjekt, ktorý v danom prípade vystavil faktúru nie je neexistujúci subjekt, pretože v prípadoch, keď tovar bol dodaný je jeho skutočný dodávateľ známy a hlavne preto, že bolo preukázané, že zdaniteľná osoba vedela, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane pri vysporiadaní sa s uvedenou námietkou o aplikácii predmetného rozsudku.

30. Odvolávajúci sa ďalej uviedol, že správca dane nebral do úvahy dôkaz predložený kontrolovaným daňovým subjektom, ktorý preukazoval udelenie plnej moci zo strany O. K. na K. S., ktorý nebol zamestnancom spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a teda mohol za spoločnosť Mirbes s.r.o. konať v jej mene. K tomu je potrebné uviesť, že K. S. bol v kontrolovanom zdaňovacom období členom štatutárneho orgánu kontrolovaného daňového subjektu Podtatranská hydina a.s. a zároveň pre neho pracoval aj na základe zmluvného vzťahu. Uvedené potvrdzuje vedomosť kontrolovaného daňového subjektu o charaktere obchodných transakcií pri dodávkach tovaru spoločnosťou Mirbes s.r.o., ktoré popísal a preukázal správca dane.

31. K námietke o neodstránení rozporov vo výpovediach O. K. zo dňa 02.07.2015 a 25.09.2015, kedy zmenila svoju výpoveď z 15.10.2013 žalovaný uviedol, že správca dane vzal do úvahy výpovede zo spisového materiálu a k svojim záverom dospel už na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícii v rámci daňovej kontroly. Z protokolu z daňovej kontroly je zrejmé, že pri jeho vyhotovovaní dňa 17.06.2015 ešte správca dane nedisponoval ani výpoveďou O. K. z 02.07.2015 a ani informáciami z jej výpovede z 25.09.2015 a dospel k záverom rovnakým ako po zhodnotení výpovede, resp. vzatí v úvahu výpovede z 02.07.2015 a z 25.09.2015. Z týchto dôvodov považuje žalovaný uvedenú námietku za nedôvodnú.

32. Ďalej sa žalovaný vyjadril k tvrdeniam daňového subjektu, že správca dane nevykonal sám žiadne dôkazy a všetky dôkazy, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí o vyrubení dane prevzal od iných štátnych orgánov a daňových orgánov iných štátov, poukázal žalovaný na to, že je potrebné zdôrazniť, že dôkazy získané od orgánov činných v trestnom konaní, ako aj od iných správcov dane získal správca dane v súlade so zákonom, bol oprávnený takto získané dôkazné prostriedky použiť v daňovom konaní a v rámci daňového konania ich použil v súlade so zákonom.

33. Ďalšie námietky sa týkali preverovania opodstatnenosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu na základe faktúr pre SPÓLKA JAWNA MIKULEC. Žalovaný uviedol, že správca dane na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že tovar uvedený na faktúrach č.6120300003-6120300014, na základe ktorých si daňový subjekt uplatnil oslobodenie od dane, nebol odoslaný ani prepravený z tuzemska do iného členského štátu, čím nebola splnená podmienka podľa § 43 ods.1 zákona o DPH. Keďže tovar nebol dodaný v prospech spoločnosti SPÓLKA JAWNA MIKULEC, daňový subjekt nemá nárok na oslobodenie od dane pri dodávke tohto tovaru z dôvodu, že neopustil územie SR. Tovar (hovädzie a bravčové mäso) uvedený v týchto faktúrach bol v skutočnosti vyskladnený zo skladu kontrolovaného daňového subjektu podľa výdajok ním vystavených v zdaňovacom období január 2012.Odberateľ SPÓLKA JAWNA MIKULEC poprel nadobudnutie tovaru , tovar bol vyskladnený a daňový subjekt (platiteľ) nevie preukázať dodanie tohto tovaru do iného členského štátu, miesto dodania tohto tovaru je v tuzemsku a pri jeho dodaní vznikla daňovému subjektu daňová povinnosť podľa § 19 ods.1 zákona o DPH v nadväznosti na § 8 ods.1 písma) a § 69 ods.1 zákona o DPH vo výške 62 504,85 Eur (20% zo sumy 375 029,08 Eur).

34. Ku argumentácii daňového subjektu, že ak dodávky tovaru uvedené na faktúrach od Mirbes, s.r.o. boli podľa správcu dane fiktívne, tak aj údaje o tovare uvedené vo výdajkách týkajúcich sa týchto faktúr musia byť fiktívne, žalovaný poukázal, že v konaní bolo preukázané, že týmto tovarom kontrolovaný daňový subjekt disponoval

(objednával a prijímal ho od iných subjektov z iných členských štátov), avšak nenadobudol ho od spoločnosti uvedenej na faktúrach ako dodávateľ, ktorá tovar iba fakturovala fiktívnymi faktúrami, avšak tovar skutočne nedodala. Pri existencii tovaru a preukázaní, že tento tovar bol vyskladnený a zároveň nebol prepravený do iného členského štátu, musela daňovému subjektu pri jeho dodaní vzniknúť daňová povinnosť.

35. Žalovaný dôvodil, že v súvislosti s preverovaním opodstatnenosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu na základe faktúr pre FIRMA HANDLOWA-Wioletta Hiltawska správca dane mal za preukázané, že prepravu živej hydiny do Poľska vykonala spoločnosť BESKID 1 Sp.Z o.o. v Likwidacji na vlastný účet. Ide o prípad zdaniteľných obchodov nazvaných „reťazové obchody“, pri ktorých sa na dodanie toho istého tovaru medzi viacerými podnikateľmi viaže jeden pohyb tovaru. Pre správne určenie miesta dodania tovaru a uplatnenia DPH je potrebné určiť, ktorá dodávka tovaru teda v rámci ktorého zmluvného vzťahu je spojená s prepravou tovaru, ktorá dodávka tovaru je tzv. pohyblivá a pri ktorej je možné určiť miesto dodania tovaru v tomto štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho preprava. Iba jedna dodávka tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť pohyblivou dodávkou, ktorej miesto je možné určiť tam, kde sa tovar nachádza, keď sa začína jeho preprava a všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé. Tzn. miesto dodania majú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. V danom prípade bola pohyblivá dodávka v rámci zmluvného vzťahu medzi spoločnosťami FIRMA HANDLOWA- Wioletta Hiltawska a BESKID 1 Sp.Z o.o. v Likwidacji. Daňový subjekt Podtatranská hydina a.s. dodal živé sliepky spoločnosti FIRMA HANDLOWA-Wioletta Hiltawska bez prepravy, pričom túto dodávku deklaroval nesprávne ako intrakomunitárne dodanie oslobodené od dane. V rámci reťazového obchodu sa ďalej uskutočnilo dodania toho istého tovaru- kŕmnej zmesi (faktúra č.6120300002) medzi viacerými zdaniteľnými osobami (BARBARA Slovensko, s.r.o., Podtatranská hydina, a.s. a FIRMA HANDLOWA- Wioletta Hiltawska).Tovar bol priamo prepravený od slovenského platiteľa BARBARA Slovensko, s.r.o. do Poľska, čo bola pohyblivá dodávka, lebo preprava tovaru sa vykonávala na účet dodávateľa, t.j. spoločnosti BARBARA Slovensko. Táto pohyblivá dodávka mohla byť oslobodená od dane, ak by boli splnené podmienky § 43 zákona o DPH.

36. V závere preskúmavaného rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že správca dane svojim konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania, vysporiadal sa so všetkými námietkami kontrolovaného daňového subjektu, vyhodnotil dôkazy a rozhodnutie náležite odôvodnil. Na základe týchto skutočností žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.

37. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad z 21.12.2016 a vrátenia veci Daňovému úradu Prešov, pobočka Poprad na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania v 100% nej výške. Žalobca argumentoval žalobnými námietkami, ktoré boli uvedené pod bodom I. až VIII. a zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby v bode IX. v predmetnej žalobe. V bode I. a II. poukázal na skutkový a právny základ podanej žaloby, pričom citoval príslušné ustanovenia tak článkov Ústavy SR, Správneho súdneho poriadku, Daňového poriadku a zákona o DPH. V bode III. argumentoval poukazom na nezákonný postup správcu dane, dĺžku daňovej kontroly a vadu protokolu ako podkladu napadnutých rozhodnutí, pričom poukázal na prerušenie daňovej kontroly, ako aj dĺžku prerušenia, na ktoré poukazoval takisto aj v odvolaní. Citoval príslušné ustanovenie § 61 ods. 10, ako aj čl. 10, 11 a bod 25 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 a poukázal zároveň na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zdôraznil, že preverenie spoločnosti Mirbes s.r.o. Daňovým úradom Košice počas 18tich mesiacov prerušenia, z ktorého správca dane nakoniec zistil len to, že spoločnosť Mirbes s.r.o. je nekontaktná. Takisto sa týkali informácie získané Daňovým úradom Košice aj ohľadom spoločnosti Slovakia farma s.r.o. Čo sa týka prerušenia daňovej kontroly rozhodnutím z 12.11.2013 hlavným dôvodom bolo získanie informácií ohľadne spoločnosti Mirbes s.r.o. Na základe oznámenia z 02.03.2015, že pominuli dňa 26.02.2015 dôvody prerušenia pokračoval správca dane v daňovej kontrole opätovne, pričom nerešpektovanie maximálnej dĺžky trvania kontroly bolo porušením zo strany správcu dane. Ustanovenia o maximálnej dĺžke trvania daňovej kontroly, ako a zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti porušil správca dane podľa žalobcu ďalej pri správe daní. Ďalej žalobca argumentoval tým, že správca dane umelo predlžoval zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly a postup správcu dane bol poznačený vadou nezákonnosti a z čoho vyplývalo, že aj samotný protokol bol nezákonne získaným dôkazom. Žalobca namietal zásadu proporcionality jej nedodržania, ktorú namietal už aj v odvolaní, pričom žalovaný sa v rozhodnutí s touto zásadou nevysporiadal a pritom poukázal na rozhodnutia NS SR

pod sp. zn. 3Sžf/1/2009, 3Sžf/2/2009 a 3Sžf/107/2009 a zároveň na rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS - 24/2010 z 29.06.2010. Žalovaný sa podľa žalobcu námietkou dĺžky daňovej kontroly vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Ako už uviedol žalobca protokol je nezákonne získaným dôkazom a preto aj rozhodnutie správcu dane je nezákonné. Nakoľko sa žalovaný s postupom správcu dane stotožnil, tak aj rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nezákonné. Poukázal pritom na § 23 ods. 4 Daňového poriadku, dôkazy v daňovej kontrole a hneď dôvodil zároveň poukazom na bod 25 Nariadenia, kde sa hovorí o prípustných lehotách na získanie MVI. Dĺžka daňovej kontroly podľa žalobcu má byť ročná, pričom na MVI je dĺžka žiadosti 3 mesiace a preto podľa žalobcu bola daňová kontrola predĺžená umelo o 800 dní, pričom na 461 dní bola prerušená za účelom získavania čiastočných informácií na základe viacerých žiadostí o MVI. Žalobca poukázal zároveň v tejto časti žaloby na dispozíciu K.. J. s bankovým účtom spoločnosti Mirbes s.r.o., pričom je potrebné rozlišovať neštandardné a nezákonné konanie. Ďalej argumentoval žalobca poukazom na bod 5. čl. VII. Smernice Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 a nadväzne na § 61 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca zdôraznil, že na dôkazy, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi pritom nemožno prihliadnuť. Iný postup správneho orgánu by totiž mal za následok, že porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu by sa premietlo do skutkového stavu veci, ktorý zistil správny orgán, a v konečnom dôsledku aj do rozhodnutia vo veci. Ak správny orgán napriek tomu prihliada na nezákonné dôkazy a na základe takýchto dôkazov stavia skutkové zistenia, potom je správne konanie v predmetnej veci zaťažené vadou, ktorá má za následok vecne nesprávne a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie. V bode IV. žaloby poukázal na neobstaranie dostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, pričom žalobca argumentoval absenciou zodpovedania základných zásadných otázok v rozhodnutí žalovaného aj správcu dane. Podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil správca dane, že spoločnosť Mirbes nevykonávala reálne ekonomickú činnosť, pričom jediným cieľom jej existencie bolo znižovanie daňovej povinnosti kontrolovaného daňového subjektu t. j. žalobcu. Zo záverov poľskej daňovej správy podľa žalobcu vyplýva opak. Z výpovede pani K. vyplýva, že v spoločnosti Mirbes s.r.o. potvrdila ekonomickú činnosť. Žalobca pritom poukázal, že tieto skutočnosti mal správca dane akceptovať a argumentoval pritom rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora C-255/02, C-439/04, C-440/04 a C-285/11, pričom podľa žalobcu je v judikatúre ESD poukázané na princíp neutrality v rámci spoločného systému DPH, čo sa týka všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel a následok. Podľa žalobcu zásah do práv a povinností iného daňového subjektu t. j. Mirbes s.r.o., ako aj v protokole konštatácia daňových orgánov, že žalobca má zodpovedať aj za konanie iného daňového subjektu. K uvedenému opätovne poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-80/11, C-142/11. V bode V. žaloby poukázal žalobca na nemožnosť kontaktu správcu dane s treťou osobou na ťarchu žalobcu a v tejto súvislosti argumentoval tým, že existencia spoločnosti Mirbes s.r.o. a výpoveď pani K., ktorá podľa žalobcu účelovo menila svoje výpovede, „ako aj nemožnosť preverenia týchto plnení s odstupom času viacerých rokov“ nemôže byť vyhodnotená v neprospech žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu. V bode VI. žaloby poukázal žalobca na nesprávne posúdenie pohybu tovaru vo vzťahu k nároku na odpočítanie DPH. Žalobca má za to, že predložil všetky potrebné doklady na preukázanie intrakomunitárnych obchodov a za zdaniteľné obchody mal právo na odpočet DPH. Unesenie vecného bremena žalobcom bolo v tomto prípade preukázané. Zo strany daňových orgánov išlo o nerešpektovanie zásady uvedenej v § 3 ods. 3 Daňového poriadku a to tak správcom dane ako aj žalovaným. Rozloženie dôkazného bremena medzi žalobcu a správcu dane v tomto prípade nebolo realizované. Závery Európskeho súdneho dvora s poukazom na jeho smernicu, pričom v jej závere je uvedené, že vnútroštátneho práva sa môže domáhať daňový subjekt iba pred vnútroštátnym súdom. Opätovne žalobca poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora a rozsudok pod č. C-146/05. Žalobca poukázal na to, že faktické nejasnosti, ktoré sa vyskytli v konaní, mali byť riešené opätovnou komunikáciou príslušnými poľskými orgánmi v rámci MVI. Nakoľko bola preprava zabezpečovaná obchodnou spoločnosťou SPOLKA JAWNA MIKULEC ako kupujúcim, žalobca ako dodávateľ nemá k dispozícii tie dôkazy, aké by mal v prípade vlastnej prepravy alebo prepravy zabezpečovanej ním samým. Práve tieto dokumenty mali byť predmetom vyžiadania zo strany správcu dane, aby vyvrátil skutočnosti tvrdené žalobcom, nakoľko tento dostatočne preukázal oprávnenosť svojho nároku a postupu pri vedení účtovnej evidencie. V bode VII. žaloby poukázal žalobca na prekročenie medze zákonom dovolenej správnej úvahy a porušenie zásady dvojinštančnosti v daňovom konaní. Zdôraznil, že bolo nesprávne zo strany správcu dane hodnotenie dôkazov, pričom žalobca preukázal svoj nárok na odpočet DPH. Žalobca dôrazne namietal túto skutočnosť a poukázal na absurditu záverov žalovaného i správcu dane, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by bol certifikát pre obchod vo vnútri spoločenstva rozhodujúcim listinným dôkazom pre preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Tvrdenie žalovaného je účelové, zavádzajúce a v priamom rozpore s platnými právnymi predpismi.

Kompletizácia dôvodov a kritérií ako podklad, z ktorých správca dane a žalovaný v konaní vychádzali pritom musí tvoriť obligatórne náležitosti odôvodnenia rozhodnutí vydaných v predmetnej veci, inak nemôže spĺňať požiadavky preskúmateľnosti a takéto rozhodnutie je nevyhnutné považovať vo vzťahu k žalobcovi za arbitrárne. Podľa žalobcu je mimoriadne dôležité dôkladné posúdenie otázky, či vykonané dôkazy, z ktorých ako správne orgány v predmetnej veci vychádzajú nie sú pochybné, alebo či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správne orgány v predmetnej veci dospeli. Z odôvodnenia žalovaného podľa žalobcu však uvedené nemožno bez ďalšieho vyvodiť a s takýmto odôvodnením sa stotožniť. V bode VIII. poukázal žalobca na nemožnosť zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní, pričom cituje príslušné ustanovenia § 2 ods. 1 Zákona o policajnom zbore, § 2 ods. 4 Trestného poriadku a čl. 50 ods. 1 Ústavy SR. Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré vyplývajú z uvedených ustanovení len vnútroštátny súd môže rozhodnúť o zamietnutí práva na odpočet DPH z dôvodov týkajúcich sa podvodného konania, len vnútroštátny súd môže rozhodnúť o tom, či došlo k účasti spoločnosti, ktorá uplatňuje právo na odpočítanie dane na daňovom podvode. Prijatie takýchto záverov v daňovom konaní správcom dane a na základe takto prijatých záverov nepriznania práva na odpočet dane bez vysporiadania sa s inými predloženými dôkazmi je prekročením kompetencie správcu dane a je preto postup, ktorý je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR a na základe zákonov.

38. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 11.05.2018 vyjadril žalovaný, pričom navrhol na základe skutkových a právnych skutočností uvedených v rozhodnutiach daňových orgánov žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V zmysle § 105 ods.2 Správneho súdneho poriadku žiadal nariadiť pojednávanie.

39. Uznesením sp.zn.6S/6/2018-131 zo dňa 13.júna 2018 priznal správnej žalobe odkladný účinok a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn.6S/6/2018 z dôvodov uvedených v tomto uznesení.

40.Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správneho súdneho poriadku (SSP) účinného od 01.07.2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam, alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

42. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

43. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.

44. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba, alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

45. Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.11.2017 číslo: 102303765/2017, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 21.12.2016 č. 104526475/2016, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 626 312,19 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012, pretože si neoprávnene odpočítal daň na vstupe na základe dodávateľských faktúr vystavených v mene spoločnosti Mirbes, s.r.o. a zároveň si žalobca neoprávnene uplatnil odpočítanie dane na vstupe na základe dodávateľských faktúr (špecifikovaných číslom na str.31 rozhodnutia žalovaného)vyhotovených spoločnosťou BARBARA Slovensko, s.r.o., čím porušil § 49 ods.1 a ods.2 písm.a) a § 51 ods1 písm.a) v nadväznosti na § 19 ods.1 zákona o DPH.

46.Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právneho zástupcu žalobcu, konal a rozhodol s poukazom na § 114 SSP v neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov je v súlade so zákonom.

47.Správny súd považuje námietky vznesené žalobcom v procesnoprávnej aj hmotnoprávnej rovine za nedôvodné.

48. Správny súd pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, sa v prvom rade musel vysporiadať so žalobnou námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného, ako aj správcu dane došlo k porušeniu zásady proporcionality, keď správca dane v daňovej kontrole mal prekročiť zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom získania informácií na základe žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií správcom dane. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobcu za zdaňovacie obdobie október 2012 začala dňa 22.04.2013. Správca dane ako vyplýva z uvedeného administratívneho spisu prerušil konanie rozhodnutím zo dňa 12.11.2013 a znovu pokračoval v konaní na základe oznámenia zo dňa 02.03.2015 o pominutí dôvodov na prerušenie na základe podaných informácii o MVI dňa 26.02.2015.

49.Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.

50. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

51. Lehoty na poskytovanie informácií v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sú upravené v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie“). Podľa bodu 25 citovaného nariadenia, lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu. V zmysle článku 10 oddiel 2 nariadenia,- lehota na poskytovanie informácií- žiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ sa však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac. Podľa ustanovenia článku 12 oddiel 2 nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

52. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane zasielal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia všetkých obchodných transakcií, ktoré boli predmetom výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2012. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane nebol nečinný, keďže mu neboli doručené odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.

53. Správny súd považuje žalobnú námietku o nedodržaní zákonnej lehoty pri výkone daňovej kontroly za nedôvodnú. Argumentuje, že otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu na

protokol z daňovej kontroly ako zákonný dôkazný prostriedok v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 24/2010 sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: III. ÚS 726/2016-20, v ktorom ústavný súd konštatoval nasledovné: „Argumentácia sťažovateľky opierajúca o judikovaný precedentný právny názor však opomína jeho dôležité pozadie dané dogmatikou základných práv a slobôd. Ústavný súd totiž v odôvodnení tohto nálezu zdôraznil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práva, právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov).“ Z citovanej právnej vety i časti odôvodnenia minulého nálezu je zreteľné, že daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Naznačuje to aj podmienka vyjadrená v právnej vete analyzovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorej trvať na rešpektovaní zákonného limitu dĺžky daňovej kontroly je potrebné vtedy, ak kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy. I samotnou sťažovateľkou argumentačne použitý nález ústavného súdu teda predpokladá skutkovú okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu dĺžky daňovej kontroly ospravedlniť. Musí ísť o takú okolnosť, ktorá zásahový charakter pôsobenia kontrolných aktivít na kontrolovaný daňový subjekt v určitom časovom úseku vylučuje. V náleze zo dňa 29.júna 2010 bol za takú okolnosť označený subjektívny postoj kontrolovaného daňového subjektu prejavujúci sa navonok nesúčinnosťou. V sťažovateľkinej veci je síce situácia z uvedeného hľadiska v podstate ešte jednoduchšia. Medzi účastníkmi konania pred ústavným súdom totiž nie je sporné, že v období medzi začatím opakovanej daňovej kontroly (17.augusta 2009) a jej ukončením (14.februára 2012) sa vyskytol časový úsek (od 11.mája 2010 do 09.novembra 2011), počas ktorého bola sporná daňová kontrola právoplatne prerušená. Bez zreteľa na to, či prerušenie tejto daňovej kontroly rešpektovalo skutočnú predstavu zákonodarcu vyjadrené v tom čase v nie celkom jednoznačnej legálnej formulácii podmienok prerušenia daňového konania (i daňovej kontroly) ústavný súd zdôrazňuje, že počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Ďalej ústavný súd konštatoval, že práve zákonnosť protokolu z opakovanej daňovej kontroly bola v konaní o žalobe sťažovateľky podstatným determinantom kvality žalovaných postupov i rozhodnutí správcu dane i finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej kontroly takýto význam pre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva podľa názoru ústavného súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva, že prieskum zákonnosti sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by vykazoval reálnu ústavnoprávnu dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania v správnom súdnictve (ochrana pred nečinnosťou správcu dane).... Ešte raz ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavné právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku a preto nie sú samy osebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.

54. S poukazom na obsah vyššie uvedeného uznesenia ÚS SR správny súd dodáva, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že zo strany správcu dane nebol zachovaný postup a lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa citovaného nariadenia, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (vrátane jej prerušenia), mohol sa svojich práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však zo strany žalobcu vykonané nebolo.

Správny súd je toho názoru, že zo strany daňových orgánov nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, a tým ani k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

55. Žalobca v žalobe spochybňuje zákonnosť vykonaného dokazovania využitím inštitútov miestneho zisťovania prostredníctvom dožiadaných príslušných správcov dane aj v rámci medzinárodnej výmeny. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, že inštitút miestneho zisťovania prostredníctvom príslušných dožiadaní správcov dane a medzinárodná výmena informácií sú zákonnými prostriedkami získania informácií správcom dane na preverovanie skutočností potrebných na správne určenie alebo preverenie základu dane, prípadne nárokov uplatnených daňovými subjektmi. Zápisnica z miestneho zisťovania a získané informácie sú daňovému subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly prístupné, k nim má právo sa vyjadrovať, navrhovať dôkazy, rovnako má právo vyjadriť sa v zákonom stanovenej lehote k protokolu o výsledku daňovej kontroly, podávať námietky proti postupu správcu dane v priebehu výkonu daňovej kontroly. Z judikatúry Súdneho dvora napr. rozsudok vo veci C-276/12 vyplýva... „právo Únie, tak ako vyplýva najmä zo smernice Rady 77/799/EHS z 19.12.1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a dane poistnej prémie, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2006/98/ES z 20.11.2006, a zo základného práva byť vypočutý, sa má vykladať v tom zmysle, že daňovníkovi určitého členského štátu nepriznáva ani právo byť informovaný o žiadosti tohto štátu o pomoc adresovanej inému členskému štátu najmä na účely overenia údajov, ktoré tento daňovník poskytol v rámci svojho priznania k dani z príjmov, ani právo podieľať sa na formulácii žiadosti adresovanej dožiadanému členskému štátu, ani právo zúčastniť sa na výsluchu svedkov, ktoré tento členský štát uskutočnil. Smernica 77/799/ zmenená a doplnená smernicou 2006/98, neupravuje otázku, za akých podmienok môže daňovník spochybniť správnosť informácie, ktorú poskytol dožiadaný členský štát, ani neustanovuje nijakú osobitnú požiadavku v súvislosti s obsahom poskytnutej informácie“.

56. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.

57. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ďalej správny súd zistil, že žalobca bol oboznamovaný so skutočnosťami, ktoré sú predmetom preverovania oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo strany správcu dane a to v prvom rade doručeným rozhodnutím o prerušení kontroly zo dňa 25.09.2013 a 22.10.2014, v ktorých mu správca dane oznámil dôvod prerušenia daňovej kontroly. Taktiež správca dane vyzýval žalobcu, aby sa vyjadril ku skutočnostiam týkajúcich sa dodávateľských faktúr od spoločností MIRBES s.r.o. a BARBARA Slovensko, s.r.o., tiež požadoval od žalobcu, aby sa vyjadril k odberateľským faktúram pre spoločností SPÓLKA JAWNA MIKULEC a FIRMA HANDLOWA- Wioletta Hiltawska. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, že správca dane bol nečinný a bránil mu uplatniť si právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, pretože toto právo žalobca riadne využil (písomné vyjadrenie zo dňa 10.04.2015) a vyjadroval sa k skutočnostiam, na ktoré bol správcom dane písomne vyzvaný. Tvrdenie žalobcu, že žiadnym spôsobom nebol informovaný zo strany správcu dane o zistených skutočnostiach, je podľa názoru správneho súdu účelové.

58. Správny súd sa nestotožnil ani s žalobnou námietkou žalobcu, že sa správca dane a žalovaný riadne nevysporiadali so svedeckými výpoveďami O. K., ktorá mala konať za spoločnosť Mirbes, s.r.o.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesporné, že žalovaný ako i správca dane sa rozsiahlym spôsobom vysporiadavali s vykonaným dokazovaním a to aj s výsluchom svedkyne O. K.. Z obsahu administratívneho spisu ako aj s odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal úkony, aby zabezpečil dôkaz, na ktorom trval žalobca a to vykonanie vypočutia svedka O. K.. Správca dane aj žalovaný vyhodnotili zrealizovaný výsluch O. K. dňa 15.10.2013 a dňa 02.07.2015, keď v prvom rade konštatovali, že dňa 15.10.2013 O. K. vypovedala ako svedkyňa vo vzťahu k daňovému subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o.. Zápisnicu o výsluchu si zaobstaral správca dane ako jeden z dôkazov. Podrobne popísali obsah výpovede O. K. dňa 02.07.2015 zo zápisnice č. 20452768/2015, ktorú aj vyhodnotili Správcom dane a žalovaným bolo konštatované, že po vykonaní vypočutia O. K. nemali pochybnosti o vykonaných dôkazoch, ktoré preukazovali, že O. K. nejednala s poľskými dodávateľmi tovaru.

59. Z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že s dodávateľmi konal K.. N. J. a K. S. (zamestnanec a štatutárny zástupca žalobcu). Preukázaná bola aj skutočnosť, že K.. N. J. mal dispozičné právo s účtom spoločnosti Mirbes, s.r.o., čo K.. J. pri ústnom pojednávaní dňa 08.03.2016 neuviedol. Generálnu plnú moc a plnú moc pre K. S. vo vzťahu k spoločnosti Mirbes, s.r.o. O. K. aj napriek výzve správcu dane nepredložila, tieto naopak predložil žalobca spolu s vyjadrením k protokolu zo dňa 30.04.2013. Správca dane a žalovaný reagovali na všetky zistené skutočnosti a vyjadrenia O. K. ako aj žalobcu, pričom po vyhodnotení všetkých už vyššie uvedených skutočností dospeli k záveru, že O. K. za spoločnosť Mirbes, s.r.o. nekonala, tovar neobjednávala a nejednala s dodávateľmi tovaru, s čím sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu. Výsluch O. K. nebol jediným, ale jedným z množstva dôkazov na preukázanie uvedeného záveru.

60. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.

61. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

62. K námietke žalobcu ohľadom vykonania výpovede svedkyne O. K. zo dňa 15.10.2013 s dôrazom na ustanovenie § 25 Daňového poriadku, správny súd vyhodnotením zistených skutočností dospel k záveru, že správca dane pri zabezpečovaní výsluchu O. K. ako svedka konal v súlade s Daňovým poriadkom a o každom úkone žalobcu riadne a bezodkladne upovedomil. Podľa názoru súdu ani opakovanie výsluchu O. K. by neprivodilo pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie a to s prihliadnutím na výsledky rozsiahleho dokazovania správcu dane.

63. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

64. Podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výkon rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

65. K námietkam žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správcom dane a žalovaným a k zistenému skutkovému stavu správny súd dôvodí tým, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne súm v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následné verifikácie skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré má v priebehu konania k dispozícii.

66. Taktiež nie je dôvodná žalobná námietka žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne

vysporiadal s jeho námietkami uvedenými proti rozhodnutiu správcu dane, pretože uviedol všetky skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie jeho rozhodnutia. Správny súd poukazuje na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21.01.2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zároveň odôvodnil, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov a pri aplikácii právnej úpravy.

67. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že v danom prípade nebol porušený princíp dvojinštančnosti konania tak, ako to namietal žalobca. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal zistený skutkový stav, vykonané dôkazy, ktoré v rozsiahlom dokazovaní vykonal správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré riadne vyhodnotil a vysporiadal sa aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Rozhodnutia spĺňajú všetky zákonom požadované kritéria. Skutočnosť, že sa žalovaný ako odvolací orgán nevysporiadal s odvolacími námietkami podľa predstáv žalobcu, nemôže byť dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.

68. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a/ kópiou faktúry, b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľom poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom, ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, toto potvrdenie musí obsahovať 1/ meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2/ množstvo a druh tovaru, 3/ adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4/ meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5/ evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru a d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

69. Ustanovenie § 43 zákona o DPH určuje základný princíp fungovania dane pri dodaní tovaru z jedného členského štátu, ak sú na obchode zúčastnení podnikatelia - dodávateľ a odberateľ, z ktorých dodávateľ je identifikovaný pre DPH v štáte dodania tovaru a odberateľ je identifikovaný pre DPH v štáte nadobudnutia tovaru - ide o intrakomunitárne dodanie tovaru. Za intrakomunitárnu dodávku tovaru môžeme označiť len takú, ktorá je spojená s prepravou. Správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a zároveň všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Tovar v zmysle predložených odberateľských faktúr bol v skutočnosti vyskladnený zo skladu kontrolovaného daňového subjektu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty v kontrolovanom zdaňovacom období, avšak odberatelia tovaru (poľské daňové subjekty) v rámci výkonu kontroly popreli intrakomunitárne nadobudnutie tovarov, pričom uviedli, že išlo o fiktívne transakcie medzi dodávateľom (žalobcom) a odberateľmi, tiež prepravcovia tovarov - šoféri vypovedali, že prepravu tovaru do Poľskej republiky uskutočnili iba jedenkrát. Na základe uvedeného daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie dodania tovaru pre nadobúdateľa - osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte s oslobodením od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH a nepreukázal, že splnil podmienky pre oslobodenie od dane pre dodaný tovar z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH. Žalobkyni vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, v

nadväznosti na ust. § 8 ods. 1 písm. a/ a § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, t.j. dňom nadobudnutia tovaru, nakoľko miesto dodania tovaru je tuzemsko.

70. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti rozsudok ESD vo veci C-184/05 (bod 26), z ktorého vyplýva:... „dôkazné bremeno vzniku nároku na zrušenie alebo oslobodenie z daňovej povinnosti znáša osoba, ktorá sa domáha uplatnenia takéhoto práva uvedeného v rámci obmedzení práva Spoločenstva. Okrem toho z hľadiska uplatnenia článku 28c A písm.a/ prvého odseku šiestej smernice, znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že boli splnené podmienky oslobodenia uvedené v bode 23 tohto rozsudku (t.j. ..., aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa, keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania)“.

71. Podľa § 8 ods. 1 zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, miesto dodania tovaru je miestom, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ dane, ktorý dodáva tovar v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

72. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

73 . v ustanovení § 24 upravuje, že dôkaznú povinnosť má daňový subjekt, ktorý preukazuje všetky skutočnosti a údaje v daňových priznaniach alebo v iných podaniach, ďalej skutočnosti v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (vyrubovacieho konania, odvolacieho konania) na preukázanie ktorých je správcom vyzvaný, a tiež úplnosť, vierohodnosť a správnosť záznamov a evidencií, ktoré je povinný viesť.

74. Toto ustanovenie zakotvuje, že zákonné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý je povinný preukázať, že si nárok uplatňuje oprávnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III.ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011).

75. Daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a vyslovili právny názor, že nárok na odpočet dane bol žalobcom uplatnený v rozpore so zákonnými podmienkami upravenými v § 49 a § 51 zákona o DPH. Daňová kontrola bola správcom dane vykonávaná v nevyhnutnom rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu. Na preukázanie skutočne realizovaných transakcií bolo potrebné preverovanie dodávateľov z dôvodu, či došlo k dodaniu tovaru subjektom na faktúre uvedeným. Z obsahu administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že správca dane pri použití zásady voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle šetrenie a dokazovanie, z ktorého vyplýva, že daňovým dokladom, ktoré predložil žalobca chýba reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil právo na nadmerný odpočet, ako i vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom.

76. Podmienky upravené v § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH majú hmotnoprávnu povahu a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje. Pre účely § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH je nevyhnutné

kumulované splnenie všetky zákonom definovaných podmienok v ich vzájomnej súvislosti, t.j. vrátene preukázania vecného súvisu medzi prijatým zdaniteľným plnením a daňovým dokladom, ktorým platiteľ deklaruje prijatie zdaniteľného plnenia.

77. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku zo dňa 30.01.2013 sp.zn. 8Sžf/9/2012 vykonanie dokazovania je primerane rozložené medzi daňovníka a správcu dane. V prípade, že správca dane vykonaným dokazovaním preukáže daňovníkovi, že tovar skutočne nemohol dodať na faktúrach uvedený dodávateľ daňovníka, je povinnosťou daňovníka preukázať, že jeho závery sú nesprávne, alebo označiť skutočného dodávateľa na základe nových dôkazov. Ak daňovník skutočného dodávateľa neoznačí alebo správcovi dane nenavrhne alebo nepredloží nové dôkazy, alebo neoznámi inú osobu, ktorá by mohla byť skutočným dodávateľom tovaru alebo služby, tak potom musí niesť dôsledok tohto svojho konania, že riadne nepreukázal správcovi dane dodanie tovaru alebo služby. V tejto súvislosti správny súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 784/2015 zo dňa 02.12.2015, v ktorom vyslovil právny názor, že prelievanie dôkazného bremena v daňovom konaní nie je samo o sebe porušením základného práva daňového subjektu na inú právnu ochranu.

78. Z judikatúry Najvyššieho súdu SR jednoznačne vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym, pričom táto zásada umožňuje, ale súčasne aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktúr, teda, že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať, a za správnosť ktorých zodpovedá.

79. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa Mirbes, s.r.o. žalobca tvrdil, že všetky informácie a dôkazy, ktoré správca dane získal v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ako aj v rámci výziev a dožiadaní, preukazujú, že tieto spoločnosti boli v kontrolovanom období december 2012 existujúcimi subjektmi, boli registrované ako platiteľ DPH s prideleným identifikačným číslom pre DPH a boli súčasťou obchodných vzťahov. Nesúhlasil teda s tvrdením, že tieto spoločnosti nevykonávali reálnu hospodársku činnosť, pričom poukázal na názor Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp, že nekontaktnosť dodávateľa tovaru sama o sebe nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane, zvlášť ak z iných dôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase dodania tovaru vykonával ekonomickú činnosť a nadobudol právo s predmetným tovarom nakladať ako vlastník.

80. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný ako aj správca dane odôvodňovali svoj postup a rozhodnutia výlučne tým, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. je nekontaktná. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa ekonomickej činnosti tejto spoločnosti v čase realizovania dodávky tovaru. V prípade spoločnosti Mirbes, s.r.o. správca dane preveroval túto spoločnosť formou dožiadania č. 9712402/5/1746921 zo dňa 06.05.2013, kde z odpovedí na toto dožiadanie zistil, že táto spoločnosť je nekontaktná, na adrese podľa obchodného registra nesídli, nie je tam žiadna prevádzka ani kancelária a nie je tam vykonávaná reálna ekonomická činnosť spoločnosti. Za mesiac december 2012 podala táto spoločnosť daňové priznanie, v ktorom vykázala daňovú povinnosť vo výške 1 256,99 Eur. Tento daňový subjekt vykazuje veľké obraty na vstupe a výstupe, ale výsledkom je nízka daňová povinnosť. Odborom boja proti podvodom FR bola správcovi dane postúpená informácia č. 5/46228632/13 zo dňa 14.10.2013, z ktorej vyplýva, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. na adrese Popradská 66, reálne žiadne kancelárske priestory nevyužívala a nemala tam zriadenú poštovú schránku. Poštu preberala pani N. a následne, keď si adresát poštu nevyzdvihol, odovzdávala ju späť poštovej doručovateľke. Spoločnosť Mirbes, s.r.o. mala založené tri účty v bankách, pričom zakladateľom a disponentom týchto účtov bola p. O. K. a v prípade dvoch účtov aj K.. N. J., štatutárny zástupca žalobcu. Ďalej vo vzťahu k spoločnosti Mirbes, s.r.o. si správca zadovážil ďalší dôkaz a to z Okresného súdu Košice I., ktorý mu bol doručený dňa 12.02.2015, ktorý obsahoval návrh na zrušenie tejto obchodnej spoločnosti zo dňa 07.08.2012, ktorý na Okresný súd Košice I. podal konateľ spoločnosti Mirbes, s.r.o. N. W.. V tomto návrhu konateľ uviedol, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiaden majetok,

ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Bankové účty spoločnosti sú zrušené, spoločnosť nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných ani nehnuteľných vecí a nie je majiteľom žiadnych iných majetkových hodnôt. Spoločnosť si neplní svoju povinnosť a nezaložila v zbierke listín Okresného súdu Košice I. riadnu individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe a to v rokoch 2010 a 2011, čím je daný dôvod jej zrušenia súdom podľa § 68 ods. 6 písm. f/ Obchodného zákonníka. Na dôkaz, že nemá žiaden majetok, predložil potvrdenie o zrušení účtov spoločnosti Mirbes, s.r.o., z čoho jednoznačne vyplýva, že v mesiaci december 2012 spoločnosti Mirbes, s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.

81. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobkyne odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil. Z uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

82. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania vzhľadom k tomu, že mal žalobca vo veci celkom úspech.

83. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).