Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6S-300-2021.pdf
PDF · 94.31 KB
Case nature
Subarea
6S/300/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, zastúpený advokátskou kanceláriou: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101600913/2021 zo dňa 30.08.2021 a o opätovnom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 04.03.2022, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101600913/2021 zo dňa 30.08.2021 z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave elektronicky dňa 05.11.2021, domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 101600913/2021 zo dňa 30.08.2021, ktorým ako odvolací orgán, potvrdil odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 100736293/2021 zo dňa 03.05.2021, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok), vyrubil rozdiel dane v sume XX.XXX,XX EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2016 žalobcovi ako daňovému subjektu.
2. Spolu so správnou žalobou podal žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) s odôvodnením, že hrozba závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody s nenapraviteľnými následkami v prípade výkonu rozhodnutia spočíva v tom, že žalobca by sa stal absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú exekučnými titulmi na majetok žalobcu, pričom exekúciou by sa žalobca dostal do objektívnej neschopnosti plniť svoje záväzky, nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale hlavne vo vzťahu k zamestnancom, sociálnym a zdravotným inštitúciám, obchodným partnerom. Žalobca poukázal na prebiehajúce súdne konania na Krajskom súde v Prešove, o ktorých Krajský súd v Bratislave musí mať informáciu, ktorých predmetom je využívanie všetkých dostupných právnych prostriedkov žalobcu na svoju obranu, s ktorými sa stotožnil Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/20/2016 ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane a Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v časti vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie pri daňovom subjekte zo skupiny spoločností hydina. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci pod sp.zn. 1S/255/2019, ktorým vo veci žalobcu priznal súd odkladný účinok, a rovnako vo veci pod sp.zn. 1S/95/2020 zo dňa 22.06.2020.
3. Žalobca ďalej dôvodil, že priznaním odkladného účinku, správny súd odvráti hrozbu závažnej ekonomickej, hospodárskej a finančnej škody v prípade žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý v
súčasnosti zamestnáva približne 300 zamestnancov v regióne sídla prevádzky - Banskobystrického kraja v okrese Zvolen. Aktuálne Banskobystrický kraj predstavuje tretí kraj s najvyššou mierou nezamestnanosti spomedzi krajov v Slovenskej republike. Náklady žalobcu spojené s plnením povinnosti ako zamestnávateľa vo vzťahu k osobám v pracovnoprávnom vzťahu predstavujú približne XXX.XXX,- EUR za jeden kalendárny mesiac, čo je len zlomok celkových nákladov obchodnej spoločnosti, nehovoriac o výrobných nákladoch, nákupe vstupov, pravidelných mesačných splátkach poskytnutých úverov a iných položiek.
4. Žalobca tiež poukázal na stále aktuálny SARS 2 COVID - 19 respiračného vírusu a prijatých reštriktívnych opatrení zo strany vlády Slovenskej republiky, na mieru nezamestnanosti v Banskobystrickom kraji, na vysoký pokles tržieb oproti obdobiu pred koronakrízou až o 53%, pričom žalobca nemal a ani nemá nárok na finančnú pomoc v rámci opatrení, nakoľko má aktuálne daňové záväzky z titulu rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane. Preto udržanie zamestnanosti v podniku žalobcu je za daných okolností mimoriadne náročné a možnosť správcu dane realizovať daňové exekučné konanie na podklade rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane bude predstavovať mimoriadne negatívny zásah do už aj tak veľmi krehkej finančnej situácie žalobcu. Nútený výkon rozhodnutí tak spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností spoločnosti ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v podnikateľskej činnosti spoločnosti, obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., teda úplný zánik spoločnosti, v čoho dôsledku nastane situácia, kedy množstvo partnerských obchodných spoločnosti, podnikateľov stratí obchodného partnera a podstatnú časť svojho príjmu na réžiu ich prevádzky. Ako ďalšiu hrozbu žalobca uviedol neuhradenie záväzkov
- preddavkových faktúr voči svojim dodávateľom, čo bude mať za následok zrušenie dohodnutých obchodných vzťahov. Hrozí, že odberatelia žalobcu prejdú ku konkurencii a žalobca bude nútený znižovať stavy zamestnancov, čo speje k úpadku spoločnosti.
5. Žalobca zdôraznil, že dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe je len hrozba, teda nevyžaduje sa aj naplnenie príslušného následku, ktorým môže byť závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba uvedených následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. (I. ÚS 53/2018). A s poukazom na uvedené, má žalobca za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty, možno bez ďalšieho považovať za rozhodnutie, okamžitým výkonom ktorého by žalobcovi hrozila závažná ujma. Svoj názor žalobca oprel o rozhodnutia správnych súdov, ktoré citoval (napr. Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/95/2018 zo dňa 04.02.2019, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/6/2018 zo dňa 13.06.2018, sp. zn. 6S/7/2018 zo dňa 13.06.2018, sp. zn. 2S/8/2018 zo dňa 12.06.2018, sp. zn. 5S/7/2018 zo dňa 31.05.2018).
6. Žalobca tiež uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom rozhodnutia. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemá vplyv na rozhodnutie vo veci samej, avšak dáva žalobcovi možnosť naďalej udržiavať svoje podnikateľské pôsobenie a zamestnanosť. Nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je v prípade úspechu žalobcu v súdnom konaní spôsobilé privodiť stav, kedy na vrátení výkonom rozhodnutia postihnutých prostriedkov, už nebude mať záujem, nakoľko jeho hospodárska situácia bude nezvratná, prípadne bude už v procese zániku.
7. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 26.01.2022, v zmysle ktorého napadnuté rozhodnutie považuje za správne a námietky žalobcu za neopodstatnené, žalobu navrhol zamietnuť. V rámci vyjadrenia k žalobe, sa žalovaný vyjadril i k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s tým, že s priznaním odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí.
8. Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, uznesením pod sp.zn. 6S/300/2021-218 zo dňa 17.02.2022 zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov v zmysle § 185 SSP.
9. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 04.03.2022, podal opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, z dôvodu zmeny pomerov, ktoré nastali po vydaní uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/3002021-218 zo dňa 17.02.2022.
10. Žalobca opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil aktuálnym nárastom cien energií (elektriny a plynu), ktorý v priebehu 12 po sebe nasledujúcich mesiacov predstavuje 596,83 %. Žalobca predložil ako dôkazný prostriedok prehľad burzových cien elektriny a plynu za posledné zverejnené obdobie k 28.01.2022. Žalobca uviedol, že má záujem dodávať slovenský výrobok na slovenský trh, avšak akékoľvek ďalšie podnikanie a prevádzkovanie výroby sa z dôvodu enormného nárastu cien elektrickej energie a plynu stáva mimoriadne náročným.
11. Žalobca tiež poukázal na svoju mimoriadne ťažkú finančnú a ekonomickú situáciu, keď v dôsledku opatrení vlády Slovenskej republiky v súvislosti so zabránením šírenia koronavírusu spôsobujúceho ochorenie COVID-19, a to uzavretím maloobchodných prevádzok, vrátane maloobchodných prevádzok verejného stravovania a stánkov s rýchlym občerstvením, mimoriadne negatívne zasiahli do príjmovej stránky žalobcu. Uvedené opatrenia sa prejavili predovšetkým v poklese tržieb. Ak by bol povinný žalobca uhradiť daňový záväzok bez priznania odkladného účinku správnej žalobe, za súčasného enormného navýšenia cien a poklesu objednávok v dôsledku vírusu COVID 19, spôsobilo by to značné hospodárske škody v činnosti žalobcu. Žalobca uviedol, že do momentu enormnej inflácie a nárastu cien elektrickej energie a plynu uhrádzal svoje splatné záväzky voči správcovi dane. Pre tento účel si v minulosti vytváral aj finančné rezervy, no v súčasnosti z dôvodu uvedených skutočností je prechodne v mimoriadne nepriaznivej finančnej situácii, kedy akékoľvek rezervy, ktoré boli vytvorené pre účely úhrady daňových záväzkov, boli použité na vykompenzovanie nárastu cien elektrickej energie a plynu. Ďalšou hrozbou pre žalobcu je aj neuhradenie záväzkov - preddavkových faktúr voči svojim dodávateľom, čo bude mať za následok zrušenie dohodnutých obchodných vzťahov. Hrozí, že odberatelia žalobcu prejdú ku konkurencii a žalobca bude nútený znižovať stavy zamestnancov. Žalobca je názoru, že hrozba ekonomickej a finančnej ujmy je objektívne daná, predovšetkým z dôvodu inflácie, nárastu cien elektrickej energie a plynu.
12. Žalobca má zato, že v danom prípade sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty je rozhodnutím, ktorého okamžitým výkonom by žalobcovi hrozila závažná ujma. V tejto súvislosti žalobca tiež poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave vo veciach pod sp.zn. 5S/307/2021, sp.zn. 5S/308/2021, sp.zn. 2S/317/2021, v ktorých súd priznal správnym žalobám odkladný účinok. Súd napr. vo veci sp.zn. 5S/307/2021 uviedol: „Dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe považoval správny súd za opodstatnené, pretože okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia zaväzujúceho žalobcu k zaplateniu vyrubeného rozdielu dane v sume XXX.XXX,XX eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016 hrozí žalobcovi závažná ujma (značná hospodárska i finančná škoda) spočívajúca v ohrození následkom vymáhania vyrubenej dane v daňovom exekučnom konaní, čo by reálne ohrozilo jeho ďalšiu existenciu a ekonomickú činnosť s dopadom i na jeho zamestnancov, odberateľov hotových výrobkov, ale i dodávateľov žalobcu (komodít, obalového materiálu, služieb, atď.). Podľa názoru správneho súdu priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Nedochádza k zániku pohľadávky správcu dane, ale len k odloženiu jej splnenia, a to do právoplatného rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe sa u žalobcu zároveň zabráni vzniku závažnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody, iného vážneho nenapraviteľného následku spočívajúceho aj v prípadnej nutnosti prepúšťania zamestnancov žalobcu ako i možnému likvidačnému následku žalobcu v spojení s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Ako vyplýva z konštantnej judikatúry Krajského súdu v Prešove, vo veci správnych žalôb žalobcu, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, zo dňa 12. júna 2018, spis. zn. 2S/8/2018, bod č. 9, v zmysle ktorého: „V zmysle citovaných ustanovení nie je nevyhnutné, aby
žalobca preukázal, že ujma výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne nastane, avšak vyžaduje sa preukázanie, že určitá reálna hrozba závažnej ujmy existuje.“
13. Žalobca tiež uviedol, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Práve naopak, prípadné ohrozenie alebo ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu nezostane z pohľadu trhu práce a politiky nezamestnanosti bez negatívnych dopadov. Žalobca má za to, že je nevyhnutne daná potreba úpravy pomerov vyplývajúcich z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím, preto opätovne žiada o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
14. Žalovaný sa k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.03.2022 s tým, že s priznaním odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí. Svoje vyjadrenie odôvodnil vyjadrením Úradu pre vybrané hospodárske subjekty, oddelenia správy daní a exekúcií, v zmysle ktorého, u žalobcu je evidovaný daňový nedoplatok odstúpený na vymáhanie v celkovej výške XX.XXX.XXX,XX EUR, z čoho sa formou daňovej exekúcie vymáha suma vo výške X.XXX.XXX,XX EUR. Daňové exekučné konanie je sprevádzané značnými ťažkosťami spojenými s odvolaniami žalobcu voči daňovým exekučným výzvam a následne podávanými súdnymi žalobami. Na základe súdnych žalôb správca dane eviduje celkovo dvadsaťštyri súdom priznaných odkladných účinkov v úhrnnej sume X.XXX.XXX,XX EUR.
15. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
16. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
17. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
18. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
19. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
20. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. Preto správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe po rozhodnutí správneho súdu o prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, t.j., či došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu vo veci.
21. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku, nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP, ktoré sa v svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu aktuálneho nárastu cien energií (elektriny a plynu), čím sa jeho podnikanie a prevádzkovanie výroby stáva mimoriadne náročným. Žalobca opätovne poukázal na svoju mimoriadne ťažkú finančnú a ekonomickú situáciu, keď v dôsledku opatrení vlády Slovenskej republiky v súvislosti ochorenia COVID-19 došlo k uzavretiu maloobchodných prevádzok, vrátane verejného stravovania, čo negatívne zasiahlo príjem žalobcu a to v poklese tržieb.
22. Správny súd skutočnosti uvedené žalobcom v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku, uvedené v odsekoch 10. a 11. tohto uznesenia vyhodnotil tak, že bez relevantného osvedčenia svojho tvrdenia, že aktuálny nárast cien energií mimoriadne zasiahol do podnikania a prevádzkovania výroby žalobcu, hrozba závažnej ujmy, resp. finančnej škody nevyplýva. Správny súd je názoru, že len odkaz, resp. doloženie všeobecných listinných informácií Národnej banky Slovenska k inflácii, burzových cien elektriny a plynu, nie je osvedčením tvrdenia žalobcu o tom, že nárast cien energií zasiahol do podnikania žalobcu. Rovnako žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil ani svoje tvrdenie o tom, že v dôsledku opatrení vlády SR v súvislosti s ochorením COVID-19, kedy došlo k uzavretiu maloobchodných prevádzok a prevádzok verejného stravovania, tieto mimoriadne negatívne zasiahli do príjmovej stránky žalobcu v poklese tržieb (žalobcom predložená účtovná závierka k 31.12.2020, podľa názoru súdu nie je dostatočným osvedčením poklesu tržieb). Len samotnému tvrdeniu v texte žaloby nemožno priznať váhu osvedčenia skutkového stavu, pričom správny súd nemá vyhľadávaciu povinnosť. Na tomto mieste správny súd konštatuje, že žalobca má povinnosť svoje tvrdenia, ktoré majú byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku, správnemu súdu relevantným dôkazom osvedčiť.
23. Súd uzatvára, že žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tvrdenú hrozbu, tak ako predpokladá zákonná úprava § 185 písm. a) SSP, relevantným spôsobom neosvedčil. Len všeobecné opísanie hrozby, bez priameho osvedčenia takejto hrozby, nie je zákonným predpokladom pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a tým žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že mu reálne hrozí značná hospodárska škoda či finančná škoda. Zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Ustanovenie § 185 SSP zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných predpokladov. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu. Keďže žalobca nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, správny súd v súlade s § 188 SSP opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
24. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť. (§ 439 ods.2 písm. e) SSP)