Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 33 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (41)Rozsudok_2S-8-2018.pdf
PDF · 233.38 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/8/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu Podtatranská hydina a.s., so sídlom v Kežmarku, Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 651 682, zastúpená predsedom predstavenstva MVDr. Pavlom Konkoľom, právne zastúpeného kvasňovský & partners advokáti s.r.o., so sídlom v Bratislave Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 06. novembra 2017 Č: XXXXXXXXX/ XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie správcu dane Daňového úradu G. zo dňa pod č.: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 21.12.2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane vyrubil rozdiel dane v sume 795 610,43 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie C. daňovému subjektu Podtatranská hydina a.s., so sídlom v Kežmarku, Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, potvrdil.
2. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na obsiahle odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ktoré obsahuje identické námietky, ako sú uvádzané v žalobných dôvodoch. Žalovaný ako odvolací orgán v zmysle § 74 ods. 2 Daňového poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu skutočností uvádzaných v odvolaní a zistil tento skutkový stav. Správca dane Daňový úrad G. vykonal u daňového subjektu Podtatranská hydina a.s. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až jún XXXX a august až október XXXX, ktorá začala podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku dňa 22.04.2013. Správca dane v rámci daňovej kontroly preveroval opodstatnenosť uplatnenia odpočítania dane zo strany kontrolovaného daňového subjektu v daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie marec XXXX vo výške 795 610,43 Eur z faktúr od spoločnosti C., s.r.o. za dodávky tovaru hlavne mäsa
z hydiny, hovädzie mäso, bravčové mäso, syry, korenie, soľ, črevá, sója, kŕmne zmesi, stroje, panely, prepravky a služby spojené s prepravou.
3. Dožiadaním z 08.07.2013 v súlade s ustanovením § 21 Daňového poriadku požiadal správca dane miestne príslušného správcu dane daňového subjektu C.. o preverenie uskutočnených dodávok tovaru a služieb. Z čiastočnej odpovede Daňového úradu T. z 27.08.2013 zistil, že uvedený daňový subjekt C. s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, zásielky zasielané správcom dane konateľovi spoločnosti sa vracajú s odôvodnením „adresát neznámy“. U daňového subjektu C., s.r.o. boli za zdaňovacie obdobia január až december XXXX začaté daňové kontroly dane z pridanej hodnoty, ale k výkonu týchto daňových kontrol kontrolovaný daňový subjekt nepredložil žiadne účtovné ani iné doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady. Ďalej, že dožiadaný správca dane uviedol, že vykonal svedeckú výpoveď bývalej konateľky spoločnosti S. C. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu C. s.r.o., ktorá do zápisnice z 02.07.2013 uviedla, že pri prevode obchodného podielu spoločnosti C., s.r.o. odovzdala všetky účtovné a listinné doklady dňa 30.04.2012. Uviedla, že za spoločnosť C. s.r.o. v čase keď bola konateľkou tejto spoločnosti vystavovala daňové doklady ona osobne u seba doma, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov a v čase, kedy ona bola konateľkou tejto spoločnosti, nemala spoločnosť určeného splnomocneného zástupcu. Spoločnosť mala prenajaté skladové priestory v areáli Podtatranská hydina a.s., že každá jedna obchodná transakcia sa realizovala na základe zmluvy, z ktorej boli dohodnuté skôr platobné podmienky. Jednotlivé obchodné transakcie potom boli realizované na základe týždennej objednávky, ktorú ona sama posielala priamo dodávateľovi do odbytu. Zmluvy uzatvorila s každým dodávateľom priamo, s obchodnými zástupcami. Dodávka tovaru pre jej odberateľov bola realizovaná tiež na základe zmluvy, kde boli dohodnuté fixné odbery, množstvá a platobné podmienky. Ďalej uviedla, že s pánom O. sa skontaktovala tak, že on ju vyhľadal so svojim právnikom s tým, že vedel, že už nemôže vykonávať funkciu konateľky spoločnosti, o čom sa zmienila u svojich obchodných partnerov a v okolí svojich známych. Dodanie tovaru bolo realizované dodávateľskou firmou, ktorá zabezpečovala prepravné doklady, pričom súčasťou prevzatia boli doklady WZ, ktorý dokladoval obsah prepravy, dokument Y. - doklad obsahoval veterinárne číslo, CMR. Tieto doklady prevzala, podpísala a opečiatkovala, následne sa prefotili a odovzdali šoférovi dodávateľskej spoločnosti, pričom uviedla poľskej spoločnosti Q. českú spoločnosť T.., druhé vyhotovenie ostávalo spoločnosti C., s.r.o. a tretie išlo odberateľovi, uviedla, že to bola Podtatranská hydina a.s., Hydina Slovensko s.r.o., MVDr. Konkoľová Hana a Y. SK, s.r.o. C. uviedla, že faktúry sa vystavovali na základe objednávky WZ dokladu v deň prevzatia tovaru odberateľom, dodávatelia faktúry posielali skôr až po úhrade bol tovar zložený v mieste určenia a že reklamácie o množstve a kvalite v čase, keď bola konateľkou spoločnosti neriešila. Na otázku správcu dane, či vie uviesť, za akým účelom odberatelia spoločnosti C..r.o. tovar nadobudli sa vyjadrila, že podľa jej vedomosti na vlastné účely - polky bravčového, hovädzieho mäsa a hydiny spracovávali na rozrábke pre svojich odberateľov na svoje maloobchody.
4. Z konečnej odpovede dožiadaného správcu dane zo dňa 17.03.2015 vyplýva, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly spoločnosti C., s.r.o. zistil, že spoločnosť si neplní svoje daňové povinnosti, slúži odberateľským spoločnostiam na účely vystavovania faktúr, na základe ktorých si tieto spoločnosti odpočítavajú DPH na vstupe. Spoločnosť C., s.r.o. doklady ku kontrole nepredložila, správa sa účelovo, na adrese nesídli, manipuluje s poštou. Zásielky preberá neoprávnená osoba konať za uvedenú spoločnosť na základe doposielania, predložených splnomocnení na pošte vystavených osobou vedenou v súčasnosti ako konateľ G. O., ktorý je v ČR nekontaktný, nepreberá zásielky a dosiaľ sa ho ani českej polícii nepodarilo skontaktovať. V zmysle § 81 ods. 4 Zákona o DPH bola tomuto daňovému subjektu dňom 31.07.2013 zrušená registrácia pre DPH.
5. Správca dane zaslal Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v G. dňa 25.09.2013 dožiadanie v zmysle § 26 ods. 7 Daňového poriadku, či spoločnosti Podtatranská hydina a.s., Kežmarok, boli vydané v mesiacoch január až jún a august až október XXXX certifikáty na vývoz živých zvierat - jatočných kurčiat a na aké množstvo. Regionálna veterinárna a potravinová správa v Poprade uviedla v odpovedi, že spoločnosť Podtatranská hydina a.s. je registrovaná ako výrobca potravín a produktov živočíšneho pôvodu a bola jej podľa platnej legislatívy pridelená identifikačná značka. V mesiaci január XXXX bolo daňovému subjektu vydaných 6 certifikátov na vývoz živých zvierat - jatočných kurčiat a uvedená spoločnosť nahlasovala v zmysle § 33 ods. 3 Zákona o veterinárnej starostlivosti Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v Poprade prostredníctvom internetovej aplikácie zásielky tak, ako jej to určuje vyššie uvedený právny predpis. Za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 bolo v aplikácii
„zásielky“ nahlásené 4 854 767,255 kg hydinového mäsa, 54 938 hovädzieho mäsa a 260 601 bravčového mäsa. Za obdobie od 01.08.2012 do 31.10.2012 v aplikácii „zásielky“ bolo nahlásené 2 971 586,679 kg. hydinového mäsa. Ďalej na výzvu správcu dane z 27.02.2015 Regionálna veterinárna a potravinová správa T. uviedla, že spoločnosť C., s.r.o., G. XX, T., nie sú registrované orgánom veterinárnej starostlivosti podľa § 40 zákona č. 39/2007 Z.z. tzn., že nebola oprávnená obchodovať so živočíšnymi produktmi, ani ako sprostredkovateľ obchodu. Napriek tomu toto nahlasovanie v sledovanom období január až október 2012 vykonávala za C., s.r.o. spoločnosť Podtatranská hydina a.s. Správcovi dane bola poskytnutá zostava zo systému evidencie zásielok, z ktorého vyplýva, že v mesiacoch január až október XXXX bolo certifikovaných do členských štátov EÚ celkovo 99 zásielok živej hydiny, ktorých odosielateľom bola spoločnosť Podtatranská hydina a.s. Taktiež bolo potvrdené, že spoločnosť Podtatranská hydina a.s. dodávky mäsa nadobudla priamo - fyzicky od zahraničných dodávateľov. Firma C. s.r.o. priamo do kontaktu s tovarom neprichádzala, je uvedená len ako príjemca v sprievodných dokladoch tovaru. FR SR poskytlo správcovi dane údaje a dôkazy, ktoré správca dane zaznamenal v úradnom zázname z 15.06.2015. Z nich zistil, že Daňový úrad T. vykonával u daňového subjektu C. za zdaňovacie obdobia roka XXXX kontroly dane z pridanej hodnoty. Ani v jednej z týchto kontrol daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane, nepredložil ku kontrolám žiadne doklady, pričom vo všetkých zdaňovacích obdobiach vykazuje vysoké obraty na vstupe (daň celkom za rok XXXX v daňovom priznaní predstavuje 12 034 940,88 Eur, odpočítanie dane v celku predstavuje 11 172 760,42 Eur a výsledný vzťah ku štátnemu rozpočtu za rok XXXX predstavuje vlastná daňová povinnosť vo výške 820 513,79 Eur). Deklarované nadobudnutia tovaru z iných členských štátov v daňovom priznaní predstavovali za rok XXXX celkovú sumu 30 395 117,00 Eur, deklarované dodania do iných členských krajín predstavovalo sumu 24 856 561,00 Eur, pričom daňový subjekt ani za jedno zdaňovacie obdobie roka XXXX nepodal súhrnný výkaz. Daňové priznania za august až december XXXX boli podané dňa 06.05.2013. Žiadna z daňových povinností nebola zaplatená a daňový subjekt vykazuje k mesiacu jún XXXX nedoplatky voči správcovi dane vo výške 3 386 000,00 Eur. Z dôvodov uvedených v § 81 ods. 4 bod 2 Zákona o DPH bola daňovému subjektu C. s.r.o. zrušená registrácia platiteľa DPH dňom 31.07.2013. Ďalej správca dane zistil, že na okresnom súde bolo začaté konanie vo veci zrušenia spoločnosti C. s.r.o. bez likvidácie na návrh konateľa spoločnosti G. O..
6. Ďalej FR SR sekcia daňová a colná postúpil správcovi dane v zmysle § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 479/2009 Z.z. informácie, ktoré FR SR poskytol Kriminálny úrad Finančnej správy ako informácie získané v súvislosti s plnením jeho úloh. Správca dane z odpovede Ministerstva vnútra SR, Prezídium policajného zboru, Národná kriminálna agentúra NJFP, Expozitúra východ, Košice na výzvu zistil, že bola vykonaná previerka k pobytu súčasného konateľa daňového subjektu C. s.r.o. T. G. O. s adresou D. XXX/ X, G. X - L., ČR, ktorému vznikla funkcia k 30.04.2012. Previerkou bolo na základe spolupráce s políciou ČR zistené, že je v súčasnej dobe preverovaný políciou ČR. Spis sa týka trestnej činnosti neoprávneného uplatnenia nadmerného odpočtu DPH. Menovaný podával vysvetlenie uvedené v trestnej veci, vystupuje v nej ako tzv. biely kôň, teda konateľ jednej so záujmovej spoločnosti. Sám uviedol, že je vedený ako konateľ aj v ďalších spoločnostiach, pričom mená všetkých ani nepozná. Na podnikaní sa údajne nikdy nepodieľal, iba podpisoval generálnu plnú moc a ešte nejaké dokumenty, pričom bol aj na notárstve. Konal tak zčasti za úplatu. Kvôli tomu bol opakovane vypočúvaný na polícii, bol stotožnený ako G. O., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom L. kpt. I., G. X - B. G. Y., adresa na doručovanie S. D. XXXX/XX.
7. Kriminálny úrad finančnej správy, oddelenie závažnej daňovej a colnej kriminality, pobočka východ T. poskytol FR SR informácie a listinné dôkazy, ktoré boli následne zo strany FR SR odstúpené správcovi dane. Zo zápisnice zo dňa 14.01.2013 z výsluchu D. G., zamestnankyne Podtatranskej hydiny a.s. správca dane zistil, že táto na otázku týkajúcu sa držania pečiatok iných firiem, medzi ktorými je aj spoločnosť D. P. s.r.o., C. s.r.o. a spólka I. C., G. republika uviedla, že sú to pečiatky sprostredkovateľských firiem. Spoločnosť Podtatranská hydina a.s. ich má k dispozícii z dôvodu, že v určitých prípadoch tovar, ktorý je dodaný do spoločnosti Podtatranská hydina a.s. je fakturovaný na niektorú zo sprostredkovateľských firiem a dodávateľ potrebuje mať potvrdené doklady o dodaní tovaru. Uvedený tovar vždy následne kupuje spoločnosť Podtatranská hydina a.s. od sprostredkovateľskej firmy. Ďalej z Úradného záznamu z 30.01.2013 v súvislosti s preverovaním sídla spoločnosti C. s.r.o. bola kontaktovaná W.. S. G., zástupkyňa spoločnosti E., s.r.o., ktorá je správcom budovy podnikateľského centra na adrese G. T., kde má podľa údajov sídlo spoločnosť C. s.r.o. a W.. S. G. sa vyjadrila, že je konateľkou spoločnosti E., s.r.o., ktorá je vlastníkom administratívnej budovy, spoločnosť D. P. s.r.o. obchodné meno od 02.08.2012 C. s.r.o. uviedla, že za spoločnosť D. P. s.r.o. jednala pani
C., ktorá podpísala nájomnú zmluvu a viackrát sa nedostavila. Nikdy neprevzala kľúče ani samotné kancelárske priestory. Mobilný telefón následne nebrala, poštu nepreberala. Správca dane predložil W.. G. k nahliadnutiu zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 04.01.2011, ku ktorej uviedla, že k reálnemu prenájmu kancelárskych priestorov nedošlo a že spoločnosť D. P. s.r.o. v zastúpení S. C. fyzicky nikdy neprevzala kancelárske priestory. Po podpísaní zmluvy zmizla a nikdy sa nevrátila. Následne jej bola zaslaná doporučená zásielka o výpovedi z nájmu, túto zásielku neprevzala, svedkyňa predložila výpoveď z nájmu zo dňa 01.02.2011 adresovanú spoločnosti D. P. s.r.o. Zamestnanci správcu dane vyhotovili kópie z predložených dokladov a správca dane požiadal Ing. G. o vyjadrenie, či pozná osobu S. C., C. 1, T., odkiaľ ju pozná uviedla, že ju videla jeden krát v živote v sprievode jedného pána, ktorého meno si nepamätá, pri podpisovaní nájomnej zmluvy na otázku, či pozná osobu G. O. W.. G. uviedla, že takúto osobu nepozná.
8. Ďalej správcovi dane bola poskytnutá zápisnica o ústnom pojednávaní z 15.10.2013 o vypočutí svedka S. C.. Z jej obsahu správca dane zistil, že svedkyňa uviedla, že spoločnosť C., s.r.o. v roku XXXX zastupovala na základe plnej moci. Od februára XXXX ju nezastupuje, plná moc bola zrušená a spoločnosť C. s.r.o. zakladala ona, ako I. P. s.r.o., kde bola spoločníkom aj konateľom. G. O. ju oslovil z dôvodu, že mala inzerát na internete o prevode obchodného podielu spoločnosti I. P. s.r.o. Svedkyňa uviedla, že po 30.04.2012 sa s pánom O. dohodla, že ona bude pokračovať v obchodných aktivitách spoločnosti, o ktoré mal záujme, aby spoločnosť v nich pokračovala, lebo mala vybudované dobré obchodné vzťahy, túto spoločnosť zastupovala na základe plnej moci v pôvodnej činnosti a to predaj hydiny, červeného mäsa a bravčového mäsa. Takúto činnosť spoločnosť C. s.r.o. vykonávala v období do 30.04.2012, aj v období po tomto dátume do konca roka XXXX. Čo sa týka nájomnej zmluvy s vlastníkom E. s.r.o. zmluvu uzatvárala Ing. G., reálne sídlo bolo na tejto adrese viac ako polroka. V roku XXXX mala spoločnosť ďalšie priestory na podnikanie na adrese S. XX, T.. Uviedla ďalej, že spoločnosť C. s.r.o. zastupovala na základe plnej moci ako obchodný zástupca, túto činnosť vykonávala osobne, starala sa o obchodné vzťahy. Mala dohodnutú odmenu za vykonanú prácu pre spoločnosť C. s.r.o. v mandátnej zmluve, pričom jej nebolo vyplatené nič a tak s pánom O. prerušila obchodné vzťahy a vypovedala plnú moc. Medzi hlavnými dodávateľmi uviedla svedkyňa spoločnosť M. D. C. W N., dodávateľ syrov a jedným z hlavných odberateľov bola spoločnosť G. hydina a.s. Svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť akým spôsobom a v čom konkrétne sa na podnikateľskej činnosti spoločnosti C. s.r.o. podieľal v roku XXXX v období od 30.04.2012 jej konateľ G. O., ani kde túto činnosť vykonával. Ďalej uviedla, že ona určovala, resp. dojednávala ceny tovaru, dodávateľmi a odberateľmi za spoločnosť C. s.r.o. za obdobie roku XXXX. Taktiež realizovala úhrady faktúr, všetko bolo realizované cez účet a že hotovostné finančné prostriedky spoločnosti C. s.r.o. spoločnosť nemala, všetko bolo v bankách. K spôsobu odovzdávania dokladov spoločnosť C. s.r.o. v roku XXXX po 30.04.2012 konateľovi spoločnosti G. O. uviedla, že každý mesiac po skončení obdobia poštou na adresu do G. na jeho trvalý pobyt zaslala uvedené doklady a spolu sa niekoľkokrát stretli v G. u T.. Účtovníctvo sa viedlo v G., nevie kto ho robil a že doklady posielala poštou do G. za každé obdobie jedného mesiaca. Svedkyňa sa vyjadrila, že činnosť pre spoločnosť C. s.r.o. prestala vykonávať koncom januára XXXX z dôvodu, že jej nebola vyplatená dohodnutá odmena.
9. Správcovi dane boli Kriminálnym úradom Finančnej správy postúpené aj informácie týkajúce sa bankových účtov spoločnosti C. s.r.o. Bankový účet založený 26.09.2011 zakladateľ a disponent účtu S. C. bol zrušený 22.02.2013 č. XXXXXXXXXX/XXXX. Ďalej bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bol založený dňa 02.08.2012 pri založení účtu spoločnosť zastupovala S. C. a disponentami účtu boli od jeho založenia S. C. a C.. G. T.. Účet bol zrušený 31.12.2012. Ďalej boli poskytnuté doklady preukazujúce výbery hotovosti C.. G. T. z tohto účtu a to dňa 09.02.2012 suma 200 800,00 Eur, dňa 14.03.2012 suma 255 000 Eur, dňa 31.08.2012 suma 469 Eur, dňa 05.10.2012 suma 180 000 Eur, ktoré boli poskytnuté V. obchodnou bankou a.s. C.. G. T. vykonával vysoké finančné vklady s označením S. T., Y. T., na účte dochádzalo k presunu peňažných prostriedkov medzi spoločnosťami G. hydina a.s. - C. s.r.o. - Y. D. s.r.o. resp. naopak cez C. s.r.o do G. hydiny a.s. J. účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v G. založený 02.08.2011 pri založení účtu spoločnosť zastupovala S. C. a disponentami účtu od jeho založenia S. C. a C.. G. T., účet bol zrušený 18.12.2012. Správca dane ďalej zistil, že prílohou niektorých faktúr vyhotovených spoločnosťou C., s.r.o., z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane boli prepravné doklady a doklady o pôvode tovaru, na ktorých ako dodávateľ tovaru pre spoločnosť C., s.r.o. boli uvedené spoločnosti z iných členských štátov (G. republika, V. republika).
10. Ďalej mal správca dane k dispozícii formou žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ohľadom intrakomunitárnych dodávok tovaru deklarovaných dodávateľom za účelom preverenia skutkového stavu. Odpoveď poľskej daňovej správy z 11.04.2014, že spoločnosť Q. s.a. G., Q. zabezpečovala prepravu špeciálnymi vozidlami na prepravu zvierat, následne spracované tovary boli dodávané so špeciálnymi vozidlami prenajatými touto spoločnosťou. Kurčatá boli zakúpené od slovenskej zmluvnej strany, boli naložené na farme I. W. a následne boli vyložené v L. na predložených faktúrach figurovala G. hydina a.s. ako spoločnosť zasielajúca tovar. Následne bol tovar prevezený a vyložený v prevádzke spoločnosti Q. s.a. na adrese, L.. Potom boli kurčatá po zabití v L. predané spoločnosti C. s.r.o., odtiaľ boli prepravené finálnym príjemcom spoločnosti Y. D. s.r.o., alebo spoločnosti Podtatranská hydina a.s. na miesto D. cesta XX, T.. Úhrady faktúr boli uskutočnené formou vzájomných kompenzácii, zápočet medzi Q. s.a., D. P. s.r.o./C. s.r.o. a G. hydina a.s., kde figurovali pečiatky a podpisy zástupcov týchto spoločností. G. predstavenstva T. T. podpísaná v mene spoločnosti Y. T. s.r.o., C.. G. T. v mene spoločnosti G. hydina a.s. a S. C. v mene spoločnosti C. s.r.o. Platby boli uskutočňované z bankových účtov spoločnosti G. hydina a.s. D. Q. s.a. nepozná účet spoločnosti C. s.r.o. Na účet tejto spoločnosti platby uskutočňované neboli. Objednávky uskutočňovali za spoločnosť Q. s.a. pán B. a pán N., zo slovenskej strany C. I., za Mirbes s.r.o. M. rokovania boli uskutočnené s G. T. a M. N. za slovenskú stranu. D. Q. s.a. uzatvorila kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 14.01.2011 na obdobie 5 rokov, ktorej predmetom bola výroba a dodanie hydiny - kurčatá brojleri so spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. podpísanou G. T. za slovenskú stranu. Tovar bol prepravovaný z fariem výrobcu do spoločnosti Q. s.r.o. na jeho účet. Ďalej správca dane zistil, že dňa 24.10.2011 bola podpísaná zmluva na predaj hydiny a hydinových výrobkov spoločnosti Q. s.a. pre spoločnosť D. P. s.r.o. ( od 02.08.2012 premenovaná na C. s.r.o.). Na uvedenej zmluve sú za slovenskú stranu nečitateľné podpisy patriace S. C. a C. I.. Dňa 10.09.2012 bola podpísaná identická zmluva na nedefinované obdobie, kde bol za slovenskú stranu na zmluve podpísaný G. O.. Objednávky boli uskutočňované telefonicky a elektronickou formou, neskôr písomne. D. Q. s.a. predložila vzorový email, v ktorom pán I. za spoločnosť C. s.r.o. dával inštrukcie k miestu dodania tovaru.
11. V ďalšej odpovedi na základe žiadosti o MVI z odpovedi z 13.10.2014 poľská daňová správa uviedla, že spoločnosť J Sp. z o.o. v likwidajci X. Q.ńska XX, Y. v likvidácii, daňová dokumentácia bola čiastočne zničená. Spoločnosť v kontrolovanom období vlastnila povolenia a certifikáty na podnikateľskú činnosť
- obchod so živými zvieratami a hydinovým mäsom v období od júla XXXX do decembra 2012 vykonala nadobudnutie krmiva, zaúčtovala, priznala ho vo svojom účtovníctve a táto spoločnosť neuzatvorila v preverovanom období žiadne písomné zmluvy so spoločnosťou D. P. s.r.o. (C. s.r.o.). G. za prepravu a tovar bola vykonávaná bankovými prevodmi, v hotovosti, alebo vzájomnou kompenzáciou, avšak bankové prevody neboli preverené. Spolupráca so spoločnosťou J Sp z o.o. v likvidácii bola naviazaná zo strany G. T. zo SR, ktorý konal v mene spoločnosti C. s.r.o., ako aj spoločnosti Y. D.. Objednávky došlé za slovenského daňovníka uskutočnila D. G. a G. T., za poľskú stranu ich realizovala K. I.. Zástupkyňa spoločnosti J Sp z o.o. v likwidácji uviedla, že nemá žiadne informácie týkajúce sa podnikateľskej činnosti spoločnosti C. s.r.o. Všetky prípady týkajúce sa obchodnej spolupráce boli riešené s G. T. v spoločnosti Podtatranská hydina a.s., alebo spoločnosti J Sp z o.o. v likvidácii s pánom I. C.. Vodiči vykonali prepravu tovaru, uviedli, že preprava z G. na D. bola vykonaná priamo do T. a T. a názov C. s.r.o. im nie je známy. Preprava tovaru bola zabezpečená I. C., prepravné náklady z G. na Slovensko znášala spoločnosť J Sp z o.o. v likvidácii, prepravné náklady neboli oddelene fakturované.
12. Z odpovede na žiadosť o MVI poľská daňová správa uviedla, že spoločnosť D. I. C., D. D. priznala intrakomunitárne dodanie tovaru v súhrnných výkazoch za január až október XXXX spoločnosti D. P. s.r.o. od 02.08.2012 C. s.r.o. a uvádza konkrétne sumy za jednotlivé mesiace. za uvedené dodania vystavila spoločnosť D. I. C. XXX faktúr, kontrolou bolo zistené, že v období od februára do októbra XXXX spoločnosť D. I. C. časť dodaní neuskutočnila. Tieto faktúry sa týkajú nadobudnutí od slovenských daňovníkov Y. T. a Y. SK, s.r.o. Spoločnosť D. I. C. uviedla, že mäso nebolo prepravené na územie G., tiež uviedla, že jej úloha pozostávala z prijatia faktúr vystavených spoločnosťou Y. T. a Y. SK s.r.o. a vystavenia faktúr pre D. P. s.r.o. ( od 02.08.2012 C. s.r.o.). Spoločnosť D. I. C. mala zisk z rozdielu medzi cenou nákupu a predajnou cenou. Podľa vysvetlenia spoločnosti D. I. C. vyššie uvedené slovenské daňové subjekty mali záujem o vykonanie uvedených obchodov, pričom táto podala súhrny opravný výkaz za obdobie od februára do októbra XXXX a vykonaná kontrola neobjavila nezrovnalosti. C. uviedla, že sumy skutočných dodaní tovaru spoločnosťou D. I. C. pre daňový subjekt D. P. s.r.o. a tieto dodania boli dokumentované 449 faktúrami, ktoré boli priložené k odpovedi aj s prepravnými dokladmi. Realizované dodania zahŕňajú
okrem hydinového mäsa, ktoré spoločnosť D. I. C. nakúpila v G. od spoločnosti J Sp. z o.o. v likwidacji. C. bolo dodané z porážky uskutočnené spoločnosťou J Sp. z o.o. v likwidajci. Ako ďalej vyplýva spoločnosť J Sp z o.o. nakúpila živú hydinu od spoločnosti D. I. C., ktorá nakúpila hydinu od slovenských daňovníkov Y. T. s.r.o. a G. hydina a.s. Y. bola prepravená do G. do mesta X., patriacej spoločnosti J Sp. z o.o. v likwidajci. Kurčatá boli prepravené vyššie uvedenou spoločnosťou J Sp z o.o., ktorá znášala aj prepravné náklady. Vykonaná kontrola zahŕňajúca vypočúvanie vodičov zo spoločnosti J Sp. z o.o. v likwidajci ukázala, že živé kurčatá boli prepravené do G., preprava hydinového mäsa bola vykonaná z porážky na Slovensku do mesta T.. Tovar bol vyložený spoločnosti Podtatranská hydina s.r.o. a prijatie tovaru bolo uskutočnené pani C. D. alebo pánom K. D. a veterinárom. Spoločnosť D. I. C. uviedla, že dohadovala ceny hydinového mäsa telefonicky s S. N., alebo K. S.. Ďalej uviedla, že spoločnosť D. P. s.r.o. bola zastúpená C. I.. Kontakt uskutočnený telefonicky zástupcovia spoločnosti Spólka I. C. nikdy neboli v sídle spoločnosti D. P. s.r.o. ( od 02.08.2012 C. s.r.o.) a spolupráca s ňou bola založená cez spoločnosť Podtatranská hydina a.s. Spoločnosť D. I. C. bola zastúpená I. C., ktorý uviedol, že neuzatvoril žiadnu písomnú dohodu so spoločnosťou D. P. s.r.o., teda C. s.r.o. Spoločnosť D. I. C. poskytla prepravné doklady týkajúce sa jej realizovaných dodaní, ktoré preukázali, kto a akými prepravnými prostriedkami prepravoval tovar z G. na D.. Prepravu vykonala spoločnosť D. I. C.. V roku XXXX spoločnosť D. P. s.r.o. uskutočnila platby v celkovej hodnote 9 177 300, 00 Eur a 1 000 407,00 PLN.
13. Ďalej na základe odpovedí v rámci žiadosti o MVI poľská daňová správa uviedla, že v rámci požiadaní preverila tovar dodaný do spoločnosti J., pšeničného terminálu v K., kde spoločnosť D. P. s.r.o. prijala tovar vlastnými prepravnými prostriedkami. Objednávky uskutočňovala D. G. mailom, komunikovala s pánom C. C., úhrady faktúr boli uskutočnené s účtov Y. T. s.r.o., Podtatranská hydina a.s. a D. P. s.r.o. Ďalej pri preverovaní obchodov od spoločnosti M. D. C. W N. bolo uvedené, že tovar, ktorého odberateľom bola spoločnosť C. s.r.o. bol doručený na adresy D. P. s.r.o., G. XX, T., G. hydina a.s., D. cesta XX, T., Y. T. s.r.o., L. P. XXX, prevádzka D. cesta XX, T., Y. D. s.r.o., L. P., prevádzka D. cesta XX, T.. P. objednával mailom C. I., prepravné služby boli objednané a uhradené dodávateľom M. D. C. W N. v uskutočnených objednávkach ako miesto naloženia F., G., miesto vyloženia T.. Medzi obidvoma obchodnými stranami nebola podpísaná žiadna zmluvy, úhrady faktúr boli uskutočnené prostredníctvom bankových prevodov z účtov spoločnosti D. P. s.r.o., G. hydina a.s., Y. D. s.r.o. a D. farma s.r.o. D. dane rozhodnutím z 12.11.2013 prerušil odo dňa 22.11.2013 podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku a zaslal podľa čl. 7 Nariadenia Rady č. 2010/904/ES o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH o medzinárodnú výmenu informácii za účelom preverenia dodávok tovaru a služieb posudzovaných v rámci daňovej kontroly. Listom z 26.02.2015 oznámil správca dane daňovému subjektu, že daňová kontrola, ktorá bola prerušená bolo v nej pokračované dňom 26.02.2015, kedy pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená.
14. Za účelom preverenia obchodov týkajúcich sa daňového subjektu T. T. správca dane nahliadol do spisov iných kontrolných dvojíc a zistil, že obsahujú odpoveď z 18.02.2014 na žiadosť o MVI, ktorou správca dane žiadal preveriť intrakomunitálne dodanie tovaru - syra a hydinových dielcov platiteľovi T. plus s.r.o. a preveriť skutkový stav obchodov realizovaných prostredníctvom spoločnosti C. s.r.o. pre platiteľa G. hydina a odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorých česká daňová správa uviedla, že spoločnosť D. P. s.r.o. ako kupujúci v zastúpení ich zástupcom uzatvorila XX.XX.XXXX rámcovú kúpnu zmluvu so spoločnosťou T. plus s.r.o. ako dodávateľom. Za spoločnosť D. P. s.r.o. podpisoval C. I., ako splnomocnený zástupca, za spoločnosť T. plus s.r.o. oboznámila sa s ekonomickou činnosťou odberateľa spoločnosťou D. P. s.r.o. vyplývajúcou z obsahu obchodného registra. Za spoločnosť C. s.r.o. tovar objednával C. I. prevažne telefonicky alebo mailom. Spoločnosť C. s.r.o. bol tovar prepravený zo sídla spoločnosti T. plus s.r.o. do mraziarni mesta X., T. alebo T.. Zo strany dodávateľa nebola uplatnená výhrada vlastníctva, odberateľ sa stal vlastníkom tovaru v čase jeho prevzatia. Na otázku, či O. T. pozná osoby S. C., Petra O. odpovedal, že menované osoby nepozná, pripúšťa ale nie si je istý, či pani C. nebola prítomná v spoločnosti T. plus s.r.o. s pánom I.. Platby za dodaný tovar boli odberateľom spoločnosti C. s.r.o. uskutočnené bezhotovostne na účet spoločnosti T. plus s.r.o.
15. Zo zápisnice z ústneho pojednávania z 25.03.2015 bol kontrolovaný daňový subjekt oboznámený s doterajšími výsledkami zistenými správcom dane pri výkone daňovej kontroly na základe zisteného skutkového stavu vyhotovil správca dane za zdaňovacie obdobia január XXXX až jún XXXX a august až október XXXX Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý spolu s
výzvou na vyjadrenie bol doručený kontrolovanému daňovému subjektu XX.XX.XXXX. Daňový subjekt podal dňa 26.08.2015 svoje vyjadrenie. V rámci vyrubovacieho konania predvolal správca dane listom z 21.10.2015 ako svedka S. C., zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, ani opakované predvolania neboli vyzdvihnuté. Ďalšie predvolanie z 02.02.2016 bolo zaslané na deň 24.02.2016, ktoré prevzala na pošte posledný deň odbernej lehoty, avšak dňa 24.02. pred vypočutím zavolal správcovi jej právny zástupca, ktorý požiadal o jej ospravedlnenie z dôvodu jej PN. Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania získal vyjadrenie bývalej konateľky spoločnosti C. s.r.o., ktorá poskytla zamestnancom správcu dane pri ústnom pojednávaní ako svedok v priestoroch ústavy pre výkon väzby J. J. dňa 02.07.2015. Pri uvedenom vypočutí jej boli položené otázky, ktoré sa týkali jej činnosti ako konateľky. Na otázku, či podpísala plnú moc udelenú pre C. I. z 10.10.2012, ako aj kto objednával u dodávateľov tovar za spoločnosť C. s.r.o., ktorý bol predmetom faktúr vyhotovených pre odberateľa G. hydina a.s. za mesiac január XXXX odpovedala, že nevie, kto za túto spoločnosť obchodoval a objednával tovar od dodávateľov, ona v mene spoločnosti C. s.r.o. tovar nikdy od žiadnych spoločností neobjednávala, taktiež sa vyjadrila, že nikdy nevlastnila pečiatku spoločnosti C. s.r.o., že nepozná štatutára spoločnosti G. hydina a.s. C.. G. T., nikdy s ním nejednala, raz sa stretli v T. v V. z dôvodu disponovania s účtom spoločnosti C. s.r.o., ale nevedela uviesť, z akého dôvodu. Správcovi dane bola poskytnutá aj informácia zo dňa 16.12.2015 od prezídia Policajného zboru NAKA, expozitúra východ z výsluchu S. C., ktorý sa uskutočnil dňa 25.09.2015, v ktorej menovaná uviedla, že v minulosti bola konateľkou a jedinou spoločníčkou spoločnosti I. P. s.r.o., pričom potom ako sa zoznámila s B. J. z T., túto spoločnosť na základe jeho požiadavky previedla na G. O. z ČR. Prevod spoločnosti zabezpečil B. J.. Následne bola spoločnosť premenovaná na D. P. s.r.o., pričom od nového konateľa G. O., ktorého podľa jej výpovede nikdy nevidela, dostala plnomocenstvo na založenie účtu v V. kde pri zakladaní účtu za disponenta ustanovila C.. G. T., s ktorým tieto veci boli dohodnuté prostredníctvom spomenutého B. J.. Po založení účtu odovzdala všetky podklady od účtu C.. G. T., výbery finančnej hotovosti vykonávala ona, čo bolo tiež vopred dohodnuté cez B. J. a finančnú hotovosť následne odovzdala jemu. Raz, keď vykonala výber čiastky vo výške 500 00 Eur celú odovzdala G. T.. Ďalej uviedla, že samotný obchod so spoločnosťami Y. SK s.r.o., Y. D. s.r.o. a G. hydina a.s. prebiehal tak, že G. T. nakupoval do týchto spoločností mäsové výrobky, živú hydinu, prípadne kŕmne zmesi od spoločnosti z G. a ČR, kde tieto produkty nakupoval práve cez spoločnosť C. s.r.o., ako aj spoločnosti P. s.r.o. a D. farma s.r.o., aby mal na vstupe vo svojich spoločnostiach vysokú K. a takýmto spôsobom si vo svojich spoločnostiach ponižoval vlastnú daňovú povinnosť. Spomenuté spoločnosti boli do obchodného reťazca zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre spoločnosti Y. SK s.r.o., Y. D. s.r.o. a G. hydina a.s. a následného poníženia daňového základu. C. a druh tovaru, ktorý bol dovážaný do týchto spoločností bol dodávaný priamo od zahraničných dodávateľov, pričom objednávky mali na starosti MVDr. G. T. a jeho zamestnanec C. I.. D. P. s.r.o., C. s.r.o. a D. farma s.r.o. reálne s nikým neobchodovali, nevykonávali žiadnu činnosť, nemali žiadnych zamestnancov a ani prostriedky, aby mohli vykonávať takto deklarovanú činnosť. D. týchto spoločností boli iba fiktívne, pričom išlo o takmer prázdne kancelárske priestory. Daňové priznania týchto spoločností mala údajne na starosti účtovníčka nebohého B. J., svedkyňa jej meno nevedela uviesť. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania vykonal dňa 08.03.2016 aj miestne zisťovanie u dodávateľa kŕmnych zmesí spoločnosť J. D. s.r.o. za účelom preverenia skutočností, či v januári XXXX . bola bolo odberateľa Podtatranská hydina a.s. vykonané dodanie kŕmnych zmesí.
16. Prerokovanie pripomienok predložených daňovým subjektom sa uskutočnilo pri ústnom pojednávaní dňa 15.06.2016, z ktorého vyhotovil správca dane zápisnicu. K obsahu zápisnice doručil daňový subjekt dňa 08.08.2016 svoje vyjadrenie. Na základe tohto správca dane uskutočnil s daňovým subjektom prerokovanie pripomienok predložených v tejto zápisnici, z ktorého vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní 08.12.2016. Následne bolo vydané rozhodnutie z 21.12.2016 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec XXXX rozdiel dane v sume 795 610,43 Eur, z dôvodu porušenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH v znení neskorších predpisov pri uplatnení odpočítania dane na základe faktúr vyhotovených spoločnosťou C., s.r.o. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie.
17. Ďalej žalovaný citoval príslušné ustanovenia Zákona o DPH č. 222/2004 Z.z., konkrétne ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c), § 19 ods. 1, § 43 ods. 1, ods. 5, § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm.
a), § 51 ods. 1 písm. a), § 69 ods. 1, ako aj príslušné ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z., konkrétne § 3 ods. 1, ods. 2, 3, 6 a § 24 ods. 1, 2, 3, 4. Žalovaný ako odvolací orgán pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z uvedených ustanovení zákona, ktoré boli vyššie citované potom, čo zistil, že správca dane vykonal u daňového subjektu Podtatranská hydina a.s., T. daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január až jún XXXX a august až október XXXX, pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Na základe zisteného skutkového stavu v rámci daňovej kontroly dospel k záveru, že spoločnosť C., s.r.o. nikdy nebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od dodávateľov z iných členských štátov, pretože nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť. Na základe uvedených zistení, vykonaného dokazovania a po zhodnotení všetkých dôkazov a rozhodujúcich skutočností bolo preukázané, že platiteľ dane Podtatranská hydina a.s. si v kontrolovanom zdaňovacom období marec XXXX neoprávnene odpočítal daň na vstupe na základe dodávateľských faktúr vystavených v mene spoločnosti C., s.r.o. P. postupom porušil ustanovenie § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože daňový subjekt C., s.r.o. nikdy nevykonával skutočnú ekonomickú činnosť, nikdy nenadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, a preto následne nemohlo kontrolovanému platiteľovi G. hydine a.s. vzniknúť právo na odpočítanie dane v sume 795 610,43 Eur z dodania tovaru spoločnosťou C., s.r.o.
18. Pokiaľ odvolávajúci sa namietal, že napadnuté rozhodnutie v danej veci neobsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu a úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov žalovaný k tomuto uviedol, že túto námietku hodnotí ako neopodstatnenú, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutie je evidentné, že správca dane sa vysporiadal so všetkými bodmi vyjadrenia sa k zápisnici o ústnom pojednávaní z 25.03.2015, ako aj so všetkými návrhmi a námietkami daňového subjektu uvedenými vo vyjadrení k zisteniam uvedených v protokole a následne k vyjadreniam daňového subjektu v zápisnici o ústnom pojednávaní z 15.06.2016. K námietkam týkajúcim sa začatia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Daňového poriadku je správca dane oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa ods. 1, ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Zápisnica o začatí daňovej kontroly z 22.04.2013 obsahuje všetky uvedené náležitosti, teda aj dôvod začatia daňovej kontroly a to podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V čase začatia daňovej kontroly mal správca dane k dispozícii informácie od inej kontrolnej skupiny, že v mesiaci november XXXX došlo k znehodnoteniu dokladov spoločnosti G. hydina a.s. požiarom v priestoroch spoločnosti D.E.A Q. s.r.o. T., ktorá vzbudila jeho podozrenie, že doklady by mohli byť znova zničené. Potvrdenie opodstatnenosti tohto podozrenia žalovaný tiež uviedol, že daňový subjekt správcovi dane doručil v rámci daňovej kontroly Zmluvu o obchodných a dodacích podmienkach so spoločnosťou D. P. s.r.o. zo dňa 01.07.2011 a Zmluvou o obchodných a dodacích podmienkach so spoločnosťou C. s.r.o. zo dňa 02.08.2012. V obidvoch predložených zmluvách je ako predávajúci uvedená spoločnosť G. hydina a.s. a ako kupujúci spoločnosť C. s.r.o. resp. D. P. s.r.o., pričom podľa dokladov predložených ku kontrole vystupovali tieto subjekty v opačných vzťahoch, t.j. G. hydina a.s. bola kupujúcim a spoločnosť C. s.r.o. predávajúcim. Správca dane vyhodnotil obidve zmluvy za účelovo vyhotovené, o čom bol daňový subjekt aj upovedomený pri ústnom pojednávaní dňa 25.03.2015.
19. K námietke daňového subjektu týkajúcej sa nedodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola začala 22.04.2013 a ukončená bola doručením protokolu dňa 03.07.2015. V čase od 22.11.2013 do 26.02.2015 bolo rozhodnutím zo dňa 22.11.2013 prerušená a to v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 Daňového poriadku a žalovaný konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Pokiaľ odvolávajúci sa poukázal v tejto súvislosti na lehotu uvedenú v Nariadení Rady EÚ č. 904/2010 zo 07.10.2010 žalovaný uviedol, že správca dane bol povinný pokračovať v konaní aj napriek skutočnosti, že nezistil potrebné informácie a to odo dňa 23.02.2014, čo podľa neho znamená, že daňová kontrola mala byť ukončená do 23.07.2014. K tejto námietke žalovaný uviedol, že je neopodstatnená, pretože dĺžka lehôt stanovená v Nariadení Rady EÚ č. 904/2010 je záväzná pre výkon medzinárodnej výmeny informácií, ktorú vykonáva na to stanovený orgán a nie pre dobu, na ktorú sa kontrola prerušila. Poukázal žalovaný zároveň na judikatúru NS SR, ako aj na to, že medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú.
20. K námietkam daňového subjektu týkajúcich sa záverov správcu dane v súvislosti s odpočítaním dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa C. s.r.o. žalovaný uviedol, že z dokazovania správcu dane je preukázané, že spoločnosť C. s.r.o. nikdy nevykonávala skutočnú ekonomickú činnosť, nikdy nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník, tovar nedodala a preto daňovému subjektu G. hydina a.s. nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 v nadväznosti na § 51 Zákona o DPH. Podľa zistení správcu dane je spoločnosť C. s.r.o. nekontaktná spoločnosť, v sídle uvedenom v obchodnom registri nikdy reálne nemala sídlo, nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť, jej súčasný konateľ je občan ČR, ktorý nepreberá na adrese trvalého pobytu zásielky. Zároveň bolo zistené, že menovaný plní úlohu bieleho koňa vo viacerých spoločnostiach a zároveň bolo preukázané, že za činnosťou spoločnosti C. s.r.o. stojí jediná fyzická osoba S. C., ktorá na základe plnomocenstva a podľa potreby účelovo vykonávala určité úkony, napr. preberanie pošty, disponovanie účtami, z ktorých vyberá finančné hotovosti, uzatvára zmluvy a vyhotovuje faktúry, pričom toto svoje konanie nepreukázala relevantnými dôkazmi. Spoločnosť C. s.r.o. nemala vytvorené podmienky na podnikanie a správca dane preukázal, že reálne nevykonávala činnosť zo svojho sídla, ktoré predstavovalo takmer prázdne kancelárske priestory, nemala žiadnych zamestnancov, nevlastnila majetok a s jej finančnými prostriedkami na bankových účtoch disponoval konateľ spoločnosti G. hydina a.s. V priebehu daňovej kontroly bolo preukázané, že štatutárny zástupca spoločnosti G. hydina a.s. vystupoval v obchodných rokovaniach v mene nárazníkovej spoločnosti C. s.r.o. a dokonca mal aj dispozičné právo k bankovým účtom k uvedenej spoločnosti. X. spoločnosti G. hydina a.s. objednávali tovar v mene spoločnosti C. s.r.o. a disponovali pečiatkami tejto spoločnosti (C. I. a D. G.). Správca dane v rámci konania ďalej preukázal vedomosť kontrolovaného daňového subjektu o charaktere obchodných transakcií so spoločnosťou C. s.r.o., aj o tom, že táto spoločnosť nie je vlastníkom tovaru a nie je oprávnená s ním nakladať za účelom jeho predaja. Kontrolovaný daňový subjekt sa s plným vedomím zúčastňoval na podpísaných obchodných transakciách a nemôže tvrdiť, že nadobudol tovar od spoločnosti C. s.r.o. v dobrej viere, ako od osoby oprávnenej nakladať s tovarom ako vlastník, pretože ich sám organizoval, dával pokyny dodávateľom a jednoznačne musel mať vedomosť, že on sám je skutočným odberateľom tovaru, nie spoločnosť C. s.r.o., ako aj o skutočnosti, že spoločnosť C. s.r.o. je len umelým článkom obchodného reťazca s cieľom získať daňovú výhodu pre spoločnosť G. hydina a.s.
21. K námietkam daňového subjektu, ktorými presadzuje, že dôkazy, ktorými správca dane preukazuje, že spoločnosť C. s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť zároveň potvrdzujú vykonávanie podnikateľskej činnosti spoločnosti C. s.r.o. žalovaný uviedol, že preverované poľské daňové subjekty potvrdili, že obchodných rokovaní za spoločnosť C. s.r.o. sa zúčastňoval C.. G. T. a objednávky tovaru za spoločnosť C. s.r.o. uskutočňoval taktiež C.. T., alebo aj D. G., zamestnanec spoločnosti G. hydina a.s. a C. I., ktorý bol členom predstavenstva spoločnosti G. hydina a.s. Z odpovedí na C. tiež vyplynulo, že dodávatelia z G. nepoznajú S. C. a G. O.. Navyše dôkazy, ktoré zhromaždil správca dane v priebehu daňovej kontroly nakoniec potvrdila aj bývala konateľka C. s.r.o. S. C. pri svojej výpovedi z 25.09.2015, kedy uviedla, že samotný obchod so spoločnosťou G. hydina a.s. prebiehal tak, že G. T. nakupoval do tejto spoločnosti tovar od spoločností z G. a ČR, kde tieto produkty nakupoval práve cez spoločnosť C. s.r.o., ako aj iné spoločnosti, aby mal na vstupe vo svojich spoločnostiach vysokú K. a takýmto spôsobom si vo svojich spoločnostiach ponižoval vlastnú daňovú povinnosť. Potvrdila, že spoločnosť C. s.r.o. reálne s nikým neobchodovala, nevykonávala žiadnu činnosť, nemala žiadnych zamestnancov a ani prostriedky, aby mohla vykonávať takto deklarovanú činnosť.
22. V súvislosti s týmito námietkami žalovaný poukázal na aplikáciu rozsudku Európskeho súdneho dvora vo veci C-277/14, ku ktorému uviedol, že závery uvedené v tomto rozsudku z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou nemožno považovať za neexistujúci subjekt, že nie je možné už určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od jednej zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela, alebo mala vedieť, že uvedené dodania boli súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Z uvedeného je zrejmé, že východiská, z ktorých vychádza uvedený rozsudok nie sú totožné s daným prípadom, pretože subjekt, ktorý v danom prípade vystavil faktúru nie je neexistujúci subjekt, pretože v prípadoch, keď tovar bol dodaný je jeho skutočný dodávateľ známy a hlavne preto, že bolo preukázané, že zdaniteľná osoba vedela, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane pri vysporiadní sa s uvedenou námietkou o aplikácii predmetného rozsudku.
23. Odvolávajúci sa ďalej uviedol, že správca dane nebral do úvahy dôkaz predložený kontrolovaným daňovým subjektom, ktorý preukazoval udelenie plnej moci zo strany S. C. na C. I., ktorý nebol zamestnancom spoločnosti Podtatranská hydina a.s. a teda mohol za spoločnosť C. s.r.o. konať v jej mene. K tomu je potrebné uviesť, že C. I. bol v kontrolovanom zdaňovacom období členom štatutárneho orgánu kontrolovaného daňového subjektu G. hydina a.s. a zároveň pre neho pracoval aj na základe zmluvného vzťahu. Uvedené potvrdzuje vedomosť kontrolovaného daňového subjektu o charaktere obchodných transakcií pri dodávkach tovaru spoločnosťou C. s.r.o., ktoré popísal a preukázal správca dane.
24. Pokiaľ odvolávajúci sa poukázal na neodstránenie rozporov vo výpovediach S. C. zo dňa 02.07.2015 a 25.09.2015, kedy zmenila svoju výpoveď z 15.10.2013 žalovaný uviedol, že správca dane vzal do úvahy výpovede zo spisového materiálu a k svojim záverom dospel už na základe dôkazov, ktoré mal k dispozícii v rámci daňovej kontroly. Z protokolu z daňovej kontroly je zrejmé, že pri jeho vyhotovovaní dňa XX.XX.XXXX ešte správca dane nedisponoval ani výpoveďou S. C. z 02.07.2015 a ani informáciami z jej výpovede z 25.09.2015 a dospel k záverom rovnakým ako po zhodnotení výpovede, resp. vzatí v úvahu výpovede z 02.07.2015 a z 25.09.2015. Z týchto dôvodov považuje žalovaný uvedenú námietku za nedôvodnú.
25. Ďalej sa žalovaný vyjadril k tvrdeniam daňového subjektu, že správca dane nevykonal sám žiadne dôkazy a všetky dôkazy, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí o vyrubení dane prevzal od iných štátnych orgánov a daňových orgánov iných štátov, poukázal žalovaný na to, že je potrebné zdôrazniť, že dôkazy získané od orgánov činných v trestnom konaní, ako aj od iných správcov dane získal správca dane v súlade so zákonom, bol oprávnený takto získané dôkazné prostriedky použiť v daňovom konaní a v rámci daňového konania ich použil v súlade so zákonom.
26. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál a dospel k záveru, že správca dane svojim konaním nevypočul zo základných zásad daňového konania a vychádzal z nich pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov. Zároveň sa vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu a uviedol, aké úvahy ho ovplyvnili pri hodnotení dôkazov. Na základe týchto skutočností žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
II.
27. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka G. z 21.12.2016 a vrátenia veci Daňovému úradu Prešov, pobočka G. na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania v 100% nej výške.
28. Žalobca argumentoval žalobnými námietkami, ktoré boli uvedené pod bodom I. až VIII. a zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby v bode IX. v predmetnej žalobe.
29. V bode I. a II. poukázal na skutkový a právny základ podanej žaloby, pričom citoval príslušné ustanovenia tak článkov Ústavy SR, Správneho súdneho poriadku ako aj zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty.
30. V bode III. argumentoval poukazom na nezákonný postup správcu dane, dĺžku daňovej kontroly a vadu protokolu ako podkladu napadnutých rozhodnutí, pričom poukázal na prerušenie daňovej kontroly, ako aj dĺžku prerušenia, na ktoré poukazoval takisto aj v odvolaní. Citoval príslušné ustanovenie § 61 ods. 10, ako aj čl. 10, 11 a bod 25 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010 a poukázal zároveň na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Zdôraznil, že preverenie spoločnosti C. s.r.o. Daňovým úradom T. počas 18tich mesiacov prerušenia, z ktorého správca dane nakoniec zistil len to, že spoločnosť C. s.r.o. je nekontaktná. Takisto sa týkali informácie získané Daňovým úradom Košice aj ohľadom spoločnosti D. farma s.r.o. Čo sa týka prerušenia daňovej kontroly rozhodnutím z 12.11.2013 hlavným dôvodom bolo získanie informácií ohľadne spoločnosti C. s.r.o. Na základe oznámenia z 02.03.2015, že pominuli dňa 26.02.2015 dôvody prerušenia pokračoval správca dane v daňovej kontrole opätovne, pričom nerešpektovanie maximálnej dĺžky trvania kontroly bolo porušením zo strany správcu dane. Ustanovenia o maximálnej dĺžke trvania daňovej kontroly, ako a zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti porušil správca dane podľa žalobcu ďalej pri správe daní.
Ďalej žalobca argumentoval tým, že správca dane umelo predlžoval zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly a postup správcu dane bol poznačený vadou nezákonnosti a z čoho vyplývalo, že aj samotný protokol bol nezákonne získaným dôkazom. Žalobca namietal zásadu proporcionality jej nedodržania, ktorú namietal už aj v odvolaní, pričom žalovaný sa v rozhodnutí s touto zásadou nevysporiadal a pritom poukázal na rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 3Sžf/1/2009, 3Sžf/2/2009 a 3Sžf/107/2009 a zároveň na rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS
- 24/2010 z 29.06.2010.
Žalovaný sa podľa žalobcu námietkou dĺžky daňovej kontroly vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Ako už uviedol žalobca protokol je nezákonne získaným dôkazom a preto aj rozhodnutie správcu dane je nezákonné. Nakoľko sa žalovaný s postupom správcu dane stotožnil, tak aj rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nezákonné. Poukázal pritom na § 23 ods. 4 Daňového poriadku, dôkazy v daňovej kontrole a hneď dôvodil zároveň poukazom na bod 25 Nariadenia, kde sa hovorí o prípustných lehotách na získanie MVI. Dĺžka daňovej kontroly podľa žalobcu má byť ročná, pričom na MVI je dĺžka žiadosti 3 mesiace a preto podľa žalobcu bola daňová kontrola predĺžená umelo o 800 dní, pričom na 461 dní bola prerušená za účelom získavania čiastočných informácií na základe viacerých žiadostí o MVI. Žalobca poukázal zároveň v tejto časti žaloby na dispozíciu MVDr. T. s bankovým účtom spoločnosti C. s.r.o., pričom je potrebné rozlišovať neštandardné a nezákonné konanie. Ďalej argumentoval žalobca poukazom na bod 5. čl. VII. Smernice Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 a nadväzne na § 61 ods. 4 Daňového poriadku. Žalobca zdôraznil, že na dôkazy, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi pritom nemožno prihliadnuť. Iný postup správneho orgánu by totiž mal za následok, že porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu by sa premietlo do skutkového stavu veci, ktorý zistil správny orgán, a v konečnom dôsledku aj do rozhodnutia vo veci. Ak správny orgán napriek tomu prihliada na nezákonné dôkazy a na základe takýchto dôkazov stavia skutkové zistenia, potom je správne konanie v predmetnej veci zaťažené vadou, ktorá má za následok vecne nesprávne a v konečnom dôsledku aj nezákonné rozhodnutie.
31. V bode IV. žaloby poukázal na neobstaranie dostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, pričom žalobca argumentoval absenciou zodpovedania základných zásadných otázok v rozhodnutí žalovaného aj správcu dane. Podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil správca dane, že spoločnosť C. nevykonávala reálne ekonomickú činnosť, pričom jediným cieľom jej existencie bolo znižovanie daňovej povinnosti kontrolovaného daňového subjektu t. j. žalobcu. Zo záverov poľskej daňovej správy podľa žalobcu vyplýva opak. Z výpovede pani C. vyplýva, že v spoločnosti C. s.r.o. potvrdila ekonomickú činnosť. Žalobca pritom poukázal, že tieto skutočnosti mal správca dane akceptovať a argumentoval pritom rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora C-255/02, C-439/04, C-440/04 a C-285/11, pričom podľa žalobcu je v judikatúre ESD poukázané na princíp neutrality v rámci spoločného systému DPH, čo sa týka všetkých ekonomických činností bez ohľadu na ich účel a následok. Podľa žalobcu zásah do práv a povinností iného daňového subjektu t. j. C. s.r.o., ako aj v protokole konštatácia daňových orgánov, že žalobca má zodpovedať aj za konanie iného daňového subjektu. K uvedenému opätovne poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora C-80/11, C-142/11.
32. V bode V. žaloby poukázal žalobca na nemožnosť kontaktu správcu dane s treťou osobou na ťarchu žalobcu a v tejto súvislosti argumentoval tým, že existencia spoločnosti C. s.r.o. a výpoveď pani C., ktorá podľa žalobcu účelovo menila svoje výpovede, „ako aj nemožnosť preverenia týchto plnení s odstupom času viacerých rokov“ nemôže byť vyhodnotená v neprospech žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu.
33. V bode VI. žaloby poukázal žalobca na nesprávne posúdenie pohybu tovaru vo vzťahu k nároku na odpočítanie DPH. Žalobca má za to, že predložil všetky potrebné doklady na preukázanie intrakomunitárnych obchodov a za zdaniteľné obchody mal právo na odpočet DPH. Unesenie vecného bremena žalobcom bolo v tomto prípade preukázané. Zo strany daňových orgánov išlo o nerešpektovanie zásady uvedenej v § 3 ods. 3 Daňového poriadku a to tak správcom dane ako aj žalovaným. Rozloženie dôkazného bremena medzi žalobcu a správcu dane v tomto prípade nebolo realizované. Závery Európskeho súdneho dvora s poukazom na jeho smernicu, pričom v jej závere je uvedené, že vnútroštátneho práva sa môže domáhať daňový subjekt iba pred vnútroštátnym súdom. Opätovne žalobca poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora a rozsudok pod č. C-146/05. Žalobca poukázal na to, že faktické nejasnosti, ktoré sa vyskytli v konaní, mali byť riešené opätovnou komunikáciou príslušnými poľskými orgánmi v rámci MVI. Nakoľko bola preprava zabezpečovaná
obchodnou spoločnosťou D. I. C. ako kupujúcim, žalobca ako dodávateľ nemá k dispozícii tie dôkazy, aké by mal v prípade vlastnej prepravy alebo prepravy zabezpečovanej ním samým. Práve tieto dokumenty mali byť predmetom vyžiadania zo strany správcu dane, aby vyvrátil skutočnosti tvrdené žalobcom, nakoľko tento dostatočne preukázal oprávnenosť svojho nároku a postupu pri vedení účtovnej evidencie.
34. V bode VII. žaloby poukázal žalobca na prekročenie medze zákonom dovolenej správnej úvahy a porušenie zásady dvojinštančnosti v daňovom konaní. Zdôraznil, že bolo nesprávne zo strany správcu dane hodnotenie dôkazov, pričom žalobca preukázal svoj nárok na odpočet DPH. Žalobca dôrazne namietal túto skutočnosť a poukázal na absurditu záverov žalovaného i správcu dane, nakoľko zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by bol certifikát pre obchod vo vnútri spoločenstva rozhodujúcim listinným dôkazom pre preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Tvrdenie žalovaného je účelové, zavádzajúce a v priamom rozpore s platnými právnymi predpismi. Kompletizácia dôvodov a kritérií ako podklad, z ktorých správca dane a žalovaný v konaní vychádzali pritom musí tvoriť obligatórne náležitosti odôvodnenia rozhodnutí vydaných v predmetnej veci, inak nemôže spĺňať požiadavky preskúmateľnosti a takéto rozhodnutie je nevyhnutné považovať vo vzťahu k žalobcovi za arbitrárne. Podľa žalobcu je mimoriadne dôležité dôkladné posúdenie otázky, či vykonané dôkazy, z ktorých ako správne orgány v predmetnej veci vychádzajú nie sú pochybné, alebo či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správne orgány v predmetnej veci dospeli. Z odôvodnenia žalovaného podľa žalobcu však uvedené nemožno bez ďalšieho vyvodiť a s takýmto odôvodnením sa stotožniť.
35. V bode VIII. poukázal žalobca na nemožnosť zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní, pričom cituje príslušné ustanovenia § 2 ods. 1 Zákona o policajnom zbore, § 2 ods. 4 Trestného poriadku a čl. 50 ods. 1 Ústavy SR. Podľa žalobcu skutočnosti, ktoré vyplývajú z uvedených ustanovení len vnútroštátny súd môže rozhodnúť o zamietnutí práva na odpočet DPH z dôvodov týkajúcich sa podvodného konania, len vnútroštátny súd môže rozhodnúť o tom, či došlo k účasti spoločnosti, ktorá uplatňuje právo na odpočítanie dane na daňovom podvode. Prijatie takýchto záverov v daňovom konaní správcom dane a na základe takto prijatých záverov nepriznania práva na odpočet dane bez vysporiadania sa s inými predloženými dôkazmi je prekročením kompetencie správcu dane a je preto postup, ktorý je v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR a na základe zákonov.
III.
36. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 18.04.2018 vyjadril žalovaný, pričom navrhol na základe skutkových a právnych skutočností uvedených v rozhodnutiach daňových orgánov žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
37. Správny súd rozhodol rozhodnutím zo dňa 12.06.2018 pod sp. zn. 2S/8/2018-57 o odklade vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.
IV.
38. Ako vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správneho súdneho poriadku účinného od 01.07.2016, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam, alebo právom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
40. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
41. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy, alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach, alebo právom chránených záujmoch.
42. V zmysle ustanovenia § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba, alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
43. Ako vyplýva z obsahu preskúmavaných rozhodnutí, ako aj z podanej žaloby predmetom preskúmania v danom konaní je rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.11.2017 pod Číslom: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 21.12.2016 pod č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 795 610,43 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 žalobcovi ako daňovému subjektu.
44. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe, pričom sa vypočul právneho zástupcu žalobcu a povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, ktorý žalovaný predložil na výzvu súdu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 S.s.p. zamietol.
45. Správny súd sa pri preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, sa v prvom rade musel vysporiadať so žalobnou námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného, ako aj správcu dane došlo k porušeniu zásady proporcionality za okolností, keď správca dane v daňovej kontrole mal prekročiť zákonom stanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom získania informácií na základe žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií správcom dane.
46. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného mal súd za preukázané, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2012 začala dňa 22.04.2013.
47. Správca dane ako vyplýva z uvedeného administratívneho spisu prerušil konanie rozhodnutím zo dňa 12.11.2013 a znovu pokračoval v konaní na základe oznámenia zo dňa 02.03.2015o pominutí dôvodov na prerušenie na základe podaných informácii o MVI dňa 26.02.2015.
48. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.
49. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
50. Podľa ustanovenia § 61 ods. 4 daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
51. Podľa § 61 ods. 5 daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
52. Lehoty na poskytovanie informácií v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sú upravené v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie“).
53. Podľa bodu 25 citovaného nariadenia lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.
54. V zmysle článku 10 oddiel 2 nariadenia lehota na poskytovanie informácií žiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ sa však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.
55. Podľa ustanovenia článku 12 oddiel 2 nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.
56. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane zasielal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia vštkých obchodných transakcií, ktoré boli predmetom výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2012. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že správca dane v tomto prípade nebol nečinný, keďže mu neboli doručené odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.
57. Správny súd neakceptoval žalobnú námietku nedodržania zákonnej lehoty pri výkone daňovej kontroly a poukázal na skutočnosť, že otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu na protokol z daňovej kontroly ako zákonný dôkazný prostriedok v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS 24/2010 sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: III. ÚS 726/2016-20, v ktorom ústavný súd konštatoval nasledovné: „Argumentácia sťažovateľky opierajúca o judikovaný precedentný právny názor však opomína jeho dôležité pozadie dané dogmatikou základných práv a slobôd. Ústavný súd totiž v odôvodnení tohto nálezu zdôraznil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly (§ 15 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práva, právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov).“ Z citovanej právnej vety i časti odôvodnenia minulého nálezu je zreteľné, že daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry kontrolovaného daňového subjektu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Naznačuje to aj podmienka vyjadrená v právnej vete analyzovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorej trvať na rešpektovaní zákonného limitu dĺžky daňovej kontroly je potrebné vtedy, ak kontrolovaný daňový subjekt neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy. I samotnou sťažovateľkou argumentačne použitý nález ústavného súdu teda predpokladá skutkovú okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu dĺžky daňovej kontroly ospravedlniť. Musí ísť o takú okolnosť, ktorá zásahový charakter pôsobenia kontrolných aktivít na kontrolovaný daňový subjekt v určitom časovom úseku vylučuje. V náleze zo dňa 29.júna 2010 bol za takú okolnosť označený subjektívny postoj kontrolovaného daňového subjektu prejavujúci sa navonok nesúčinnosťou. V sťažovateľkinej veci je síce situácia z uvedeného hľadiska v podstate ešte jednoduchšia. Medzi účastníkmi konania pred ústavným súdom totiž nie je sporné, že v období medzi začatím opakovanej daňovej kontroly (17.augusta 2009) a jej ukončením (14.februára 2012) sa vyskytol časový úsek (. počas ktorého bola sporná daňová kontrola právoplatne prerušená. Bez zreteľa na to, či prerušenie tejto daňovej kontroly rešpektovalo skutočnú predstavu zákonodarcu vyjadrené v tom čase v nie celkom jednoznačnej legálnej formulácii podmienok prerušenia daňového konania (i daňovej kontroly) ústavný súd zdôrazňuje, že počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou kontrolovaný daňový subjekt zaťažujú a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú.“ Ďalej ústavný súd konštatoval,
že práve zákonnosť protokolu z opakovanej daňovej kontroly bola v konaní o žalobe sťažovateľky podstatným determinantom kvality žalovaných postupov i rozhodnutí správcu dane i finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej kontroly takýto význam pre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva podľa názoru ústavného súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva, že prieskum zákonnosti sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by vykazoval reálnu ústavnoprávnu dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania v správnom súdnictve (ochrana pred nečinnosťou správcu dane).... Ešte raz ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty kontrolovaného daňového subjektu, keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavné právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku a preto nie sú samy osebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.
58. S dôrazom na obsah vyššie uvedeného uznesenia ÚS SR správny súd aj v tomto prípade dodáva, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že zo strany správcu dane nebol zachovaný postup a lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa citovaného nariadenia, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (vrátane jej prerušenia), mohol sa svojich práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však v tomto prípade zo strany žalobcu vykonané nebolo. Správny súd je toho názoru, že zo strany správcu dane a žalovaného nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobu a tým ani k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a námietku žalobcu ohľadom nedodržania zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly považuje za nedôvodnú.
59. Nie je pravdou, že z MVI správca dane dospel iba k záveru, že poštové zásielky pri spoločnosti C. nie sú preberané a nereagujú na žiadosti o predloženie dokladov, pretože počas prerušenia konania v čase od 22.11.2013 do 26.02.2015 došlo k viacerým dožiadaniam správcu dane o MVI zahraničných daňových subjektov z G. ako aj z V. republiky. Správny súd poukázal v tejto časti na žiadosti správcu dane z 03.10.2013 ohľadom spoločnosti Q. S.A. a odpoveď na ňu z 11.04.2014, ďalej na žiadosť o MVI z 13.10.2014 ohľadom spoločnosti J. XSp. z o.o. v B. a odpoveď na ňu z 24.10.2014, ďalej na žiadosť z 25.09.2013 o MVI ohľadom spoločnosti D. I. C. a odpoveď zo dňa 03.12.2014, na základe žiadosti z 23.09.2013 ohľadom spoločnosti B. K. Q. G. Sp. z o.o. a odpovedí na ňu z 05.12.2013 ohľadom spoločnosti M. D. C. W N. a odpoveď na ňu zo dňa 29.10.2013. Nahliadnutím do spisov správcu dane z 28.05.2015 sa oboznámil správca dane s odpoveďou na MVI z 18.02.2014. Ohľadom daňového subjektu T. plus s.r.o. za účelom preverenia splnenia podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane na základe faktúr od odberateľa D. I. C. bola doručená správca na základe žiadosti o MVI dňa 02.05.2015 odpoveď poľskej daňovej správy. Daňová kontrola bola správcom dane dňa 12.11.2013 rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Mis prerušená odo dňa 22.11.2013 do 26.02.2015 kedy pominuli dôvody na prerušenie daňovej kontroly. Odôvodnenie správcu dane zložitosťou dožiadaných informácii bolo podľa názoru správneho súdu na mieste vzhľadom na rozsah a počet dožiadaní a zo strany správcu dane v tomto prípade nešlo ani o neúčelnosť postupu, ani o poškodenie práv žalobcu v daňovej kontrole. Dĺžka daňovej kontroly bola tak ovplyvnená objektívnymi skutočnosťami, za ktoré bezpochyby považuje správny súd vyžiadanie predmetných MVI. Neobstojí námietka žalobcu, že správca dane porušil ustanovenie o maximálnej dĺžke konania a zásadu primeranosti a zákonnosti pri správe daní. Podľa názoru správneho súdu práve naopak za účelom dodržania zásady zákonnosti vykonal uvedený postup pri dožiadaní MVI za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci. Týmto svojím postupom v žiadnom smere neporušil subjektívne práva žalobcu, pričom o všetkých výsledkoch zistených na základe MVI informoval správca dane daňový subjekt, pričom postupoval podľa uvedených ustanovení daňového poriadku. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku bola daňová kontrola, ktorá začala dňa 22.04.2013 prerušená od 22.11.2013 do 26.02.2015, počas ktorej zákonné lehoty neplynuli a protokol z daňovej kontroly bol vyhotovený dňa 17.06.2015. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola trvala menej ako jeden rok, teda v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku, preto túto námietku považuje správny súd za nedôvodnú.
60. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
61. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.
62. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného ďalej správny súd zistil, že žalobca bol oboznamovaný so skutočnosťami, ktoré sú predmetom preverovania oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo strany správcu dane a to v prvom rade doručeným rozhodnutím o prerušení kontroly zo dňa 12.11.2013, v ktorom mu správca dane oznámil dôvod prerušenia daňovej kontroly. Taktiež správca dane vyzýval žalobcu, aby sa vyjadril ku skutočnostiam týkajúcich sa dodávateľských faktúr v sume 4 773 662,82 Eur od spoločnosti C. s.r.o. Na túto výzvu žalobca reagoval ústnym podaním dňa 25.03.2015. Nemožno sa preto stotožniť s tvrdením žalobcu, že správca dane bol nečinný a zabránil mu uplatniť si práva vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, pretože tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností, toto právo žalobca riadne využil a vyjadroval sa k skutočnostiam, na ktoré bol správcom dane písomné vyzvaný. Tvrdenie žalobcu, že žiadnym spôsobom nebol informovaný zo strany správcu dane o zistených skutočnostiach, je preto z tohto dôvodu účelové.
63. Správca dane zaslal dožiadanie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe v Poprade zo dňa 25.09.2013 podľa § 26 ods. 7 Daňového poriadku o oznámenie, či žalobcovi bolo vydané v mesiacoch január - jún, august - október XXXX certifikáty na vývoz živých zvierat jatočných kurčiat a na aké množstvo.
64. Ako vyplýva z § 3 písm. f) zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti veterinárnymi požiadavkami podľa § 1 ods. 1 sú certifikácia zvierat, násadových vajec, zárodočných produktov, produktov živočíšneho pôvodu vrátane živočíšnych vedľajších produktov a vybraných produktov rastlinného pôvodu.
65. Správny súd argumentuje tým, že daňové orgány v odôvodnení rozhodnutí netvrdili, že certifikát považujú za výlučný dôkaz na splnenie podmienok priznania DPH podľa zákona o DPH. Žalobca však predložením certifikátov spochybnil formálne deklarovanie dodávky tovaru od dodávateľa spoločnosť C. Pokiaľ žalobca poukazuje na odpovede na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, je potrebné poukázať na to, že v odpovedi na medzinárodnú výmenu informácií podanej poľskou daňovou správou je zrejmé, že tovar bol prepravovaný spoločnosť J., ktorá znášala aj náklady na prepravu hydiny do G. republiky, čo potvrdil aj sám daňový subjekt J. pri medzinárodnej výmene informácií, keď uviedol, že prepravu tovaru sám zabezpečoval a znášal aj náklady na prepravu. To isté potvrdili aj spoločnosti Q. S.A. a N. - D. Sp. z. o.o. Z uvedeného vyplýva, že certifikát nebol výlučným dôkazom pre preukázanie splnenia podmienok priznania dane podľa § 49 a § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty ale bol jedným z dôkazov, ktorý spochybnil, že dodávka tovaru od dodávateľa C., s.r.o. sa uskutočnila tak, ako ju deklaroval žalobca predloženými dokladmi.
66. Z dožiadania Regionálnej a veterinárnej správy Košice - mesto zo dňa 09.03.2015 mali daňové orgány preukázané, že spoločnosť C.. do kontaktu s tovarom priamo neprichádzala, je uvedená na sprievodných dokladoch k tovaru iba ako príjemca.
67. Vo vzťahu k nepriznaniu nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľských faktúr od dodávateľa C., s.r.o. žalobca tvrdil, že všetky informácie a dôkazy, ktoré správca dane získal v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ako aj v rámci výziev a dožiadaní, preukazujú, že tieto spoločnosti boli v kontrolovanom období marec XXXX existujúcimi subjektmi, boli registrované ako platiteľ DPH s prideleným identifikačným číslom pre DPH a boli súčasťou obchodných vzťahov. Nesúhlasil teda s tvrdením, že tieto spoločnosti nevykonávali reálnu hospodársku činnosť, pričom poukázal na názor Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp, že nekontaktnosť dodávateľa tovaru sama o sebe nie je dôvodom na nepriznanie práva na odpočítanie dane, zvlášť ak z iných dôkazov vyplýva, že dodávateľ v čase dodania tovaru vykonával ekonomickú činnosť a nadobudol právo s predmetným tovarom nakladať ako vlastník.
68. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný ako aj správca dane odôvodňovali svoj postup a rozhodnutia výlučne tým, že spoločnosť C. s.r.o. je nekontaktná. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného, správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa ekonomickej činnosti tejto spoločnosti v čase realizovania dodávky tovaru. V prípade spoločnosti C. správca dane preveroval túto spoločnosť formou dožiadania zo dňa 08.07.2013, kde z odpovedí na toto dožiadanie zistil, že táto spoločnosť je nekontaktná, na adrese podľa obchodného registra nesídli, nie je tam žiadna prevádzka ani kancelária a nie je tam vykonávaná reálna ekonomická činnosť spoločnosti. Za mesiac marec XXXX podala táto spoločnosť daňové priznanie, v ktorom vykázala nízku daňovú povinnosť. Tento daňový subjekt vykazuje veľké obraty na vstupe a výstupe, ale výsledkom je nízka daňová povinnosť. Daňové priznania za august až deQ.X boli podané naraz dňa 06.05.2013. Žiadna z daňových povinností nebola zaplatená a daňový subjekt vykazuje k mesiacu jún XXXX nedoplatky voči správcovi dane 3 386 000 Eur. Odborom boja proti podvodom FR bola správcovi dane postúpená informácia z 30.01.2013 a 08.10.2013, z ktorej vyplýva, že spoločnosť C., s.r.o. na adrese PM. XX, reálne žiadne kancelárske priestory nevyužívala a nemala tam zriadenú poštovú schránku. Poštu preberala pani G. a následne, keď si adresát poštu nevyzdvihol, odovzdávala ju späť poštovej doručovateľke. Spoločnosť C., s.r.o. mala založené tri účty v bankách, pričom zakladateľom a disponentom týchto účtov bola p. S. C. a v prípade dvoch účtov aj C.. G. T., štatutárny zástupca žalobcu. Ďalej vo vzťahu k spoločnosti C., s.r.o. si správca zadovážil ďalší dôkaz a to z Okresného súdu Košice I., ktorý mu bol doručený dňa 12.02.2015, ktorý obsahoval návrh na zrušenie tejto obchodnej spoločnosti zo dňa 07.08.2012, ktorý na Okresný súd Košice I. podal konateľ spoločnosti C., s.r.o. G. O.. V tomto návrhu konateľ uviedol, že spoločnosť C., s.r.o. nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Bankové účty spoločnosti sú zrušené, spoločnosť nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných ani nehnuteľných vecí a nie je majiteľom žiadnych iných majetkových hodnôt. Spoločnosť si neplní svoju povinnosť a nezaložila v zbierke listín Okresného súdu Košice I. riadnu individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe a to v rokoch 2010 a 2011, čím je daný dôvod jej zrušenia súdom podľa § 68 ods. 6 písm. f/ Obchodného zákonníka. Na dôkaz, že nemá žiaden majetok, predložil potvrdenie o zrušení účtov spoločnosti C., s.r.o., z čoho jednoznačne vyplýva, že v mesiaci marec XXXX spoločnosti C. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť.
69. Správny súd sa nestotožnil ani s žalobnou námietkou žalobcu, že sa správca dane a žalovaný riadne nevysporiadali so svedeckými výpoveďami S. C., ktorá mala konať za spoločnosť C., s.r.o.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného je nesporné, že žalovaný ako i správca dane sa rozsiahlym spôsobom vysporiadavali s vykonaným dokazovaním a to aj s výsluchom svedkyne S. C.. Z obsahu administratívneho spisu ako aj s odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal úkony, aby zabezpečil dôkaz, na ktorom trval žalobca a to vykonanie vypočutia svedka S. C.. Správca dane aj žalovaný vyhodnotili zrealizovaný výsluch S. C. dňa 15.10.2013 a 02.07.2015, keď v prvom rade konštatovali, že dňa 15.10.2013 S. C. vypovedala ako svedkyňa vo vzťahu k daňovému subjektu Y. D. s.r.o.. Zápisnicu o výsluchu si zaobstaral správca dane ako jeden z dôkazov. Podrobne popísal obsah výpovedí S. C. dňa 02.07.2015 a 25.09.2015 až žalovaný vo svojom rozhodnutí, kde bolo konštatované, že po vykonaní vypočutia S. C. nemali pochybnosti o vykonaných dôkazoch, ktoré preukazovali, že S. C. nejednala s poľskými dodávateľmi tovaru.
70. Z vykonaného dokazovania odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií vyplynulo, že s dodávateľmi konal C.. G. T. a C. I. (zamestnanec a štatutárny zástupca žalobcu). Preukázaná bola aj skutočnosť, že C.. G. T. mal dispozičné právo s účtom spoločnosti C., s.r.o., čo p. T. pri ústnom pojednávaní dňa 08.03.2016 neuviedol. Generálnu plnú moc a plnú moc pre C. I. vo vzťahu k spoločnosti C., s.r.o. S. C. aj napriek výzve správcu dane nepredložila, tieto naopak predložil žalobca spolu s vyjadrením k protokolu. Správca dane a žalovaný reagovali na všetky zistené skutočnosti a vyjadrenia S. C. ako aj žalobcu, pričom po vyhodnotení všetkých už vyššie uvedených skutočností dospeli k záveru, že S. C. za spoločnosť C., s.r.o. nekonala, tovar neobjednávala a nejednala s dodávateľmi tovaru, s čím sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu. Výsluch S. C. nebol jediným, ale jedným z množstva dôkazov na preukázanie uvedeného záveru.
71. Podľa § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.
72. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.
73. K námietke žalobcu ohľadom vykonania výpovede svedkyne S. C. zo dňa 15.10.2013 s dôrazom na ustanovenie § 25 Daňového poriadku, správny súd vyhodnotením zistených skutočností dospel k záveru, že správca dane pri zabezpečovaní výsluchu S. C. ako svedka konal v súlade s daňovým poriadkom a o každom úkone žalobcu riadne a bezodkladne upovedomil. Podľa názoru súdu ani opakovanie výsluchu S. C. by neprivodilo pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie a to s prihliadnutím na výsledky rozsiahleho dokazovania správcu dane. V čase vydania protokolu správca dane ešte nedisponoval postúpenými informáciami ohľadom výpovedí S. C. z 02.07.2015 a 25.09.2015 nakoľko tieto boli poskytnuté orgánmi polície až vo vyrubovacom konaní.
74. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
75. Podľa § 63 ods. 2 citovaného zákona, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
76. Podľa § 63 ods. 5 citovaného zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
77. Podľa § 74 ods. 2 citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výkon rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.
78. K námietkam žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov správcom dane a žalovaným a k zistenému skutkovému stavu správny súd dôvodí tým, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne súm v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následné verifikácie skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré má v priebehu konania k dispozícii.
79. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane a obsahu administratívneho spisu dospel k záveru, že v danom prípade nebol porušený princíp dvojinštančnosti konania tak, ako to namietal žalobca. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí podrobne popísal zistený skutkový stav, vykonané dôkazy, ktoré v rozsiahlom dokazovaní vykonal správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, ktoré riadne vyhodnotil a vysporiadal sa aj s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Rozhodnutia spĺňajú všetky zákonom požadované kritéria. Skutočnosť, že sa žalovaný ako odvolací orgán nevysporiadal s odvolacími námietkami podľa predstáv žalobcu, nemôže byť dôvodom pre vyslovenie nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia.
80. Predmetné rozhodnutia daňových orgánov nemajú povahu arbitrárneho rozhodnutia obzvlášť s poukazom na to, že o právnu úpravu dane z pridanej hodnoty, ktorá je dostatočne zrozumiteľná aj zo samotného zákonného textu bez potreby odhľadovania zmyslu právnej úpravy pokročilejšími a presnejšími právnymi metódami.
Správca dane rozsiahlym popisom chronologického postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia vo veci samej dostatočne preukázal a presvedčil správny súd o jeho správnosti. Zákonným postupom dospel k správnemu záveru na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Rozhodnutia obidvoch daňových orgánov sú odôvodnené, pričom žalovaný ako odvolací orgán sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v odvolaní.
81. K rozsiahlej žalobe žalobcu sa správny súd snažil reagovať k podstatným námietkam, pričom poukázal na to, že i z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva právny záver, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (správneho súdu), ktorí stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka spravodlivý proces.
82. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II US 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 84/2007, sp. zn. 6 Sžo 98/2008, sp. zn. 1 Sžo 33/2008, sp. zn. 2 Sžo 5/2009 či sp. zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.
83. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu k problematike daní plynie, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na odpočítanie DPH (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 8Sžf/75/2014).
84. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (sp. zn. 8 Sžf/26/2014). Podľa správneho súdu správca dane postupoval v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a pri vyžadovaní plnenia jeho povinností v tomto konaní použil len také prostriedky, ktoré najmenej zaťažovali tak daňový subjekt a umožnili pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Podľa súdu správca dane pri hodnotení dôkazov vychádzal z ustanovenia § 24 ods. 1 až ods. 4 Daňového poriadku a ako dôkaz použil všetky prostriedky, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a tieto podľa názoru súdu boli získané v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, ako aj v súlade s týmito ustanoveniami Daňového poriadku. Podľa názoru súdu sa správca dane jednoznačne riadil ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku, pričom v rámci daňovej kontroly zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola bola vykonaná v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Správny súd dospel bezpochyby k záveru, že správca dane vydal rozhodnutie, ktoré vychádzalo jednoznačne zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, pričom obsahovalo všetky náležitosti ustanovené týmto zákonom a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými návrhmi a námietkami daňového subjektu, pričom uviedol všetky úvahy, ktoré ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých správca dane rozhodoval. Čo sa týka rozhodnutia žalovaného tento poukázal na rozsiahle dokazovanie správcu dane, pričom sa s vykonaným dokazovaním v plnom rozsahu stotožnil a odkázal na splnenie jednotlivých ustanovení daňového poriadku, pretože rozhodnutie správcu dane považoval za zákonné.
85. Pokiaľ žalobca namietal, že daňové orgány nezákonne použili dôkazy získané v trestnom konaní (zistenia miestne príslušného správcu dane Košice) pri miestnom zisťovaní NAKA Prezídium PZ Košice správny súd argumentuje obsahom ustanovenia § 24 Daňového poriadku, ktoré boli zabezpečené zákonnou formou. Správny súd pritom poukázal na judikatúru NS SR, z ktorej cituje „... najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že správca dane môže počas prebiehajúceho daňového konania použiť aj iné dôkazy než tie, ktoré boli zistené a vykonané v daňovom konaní, teda aj tie, ktoré boli zistené v trestnom konaní (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku v spojení s § 3 Daňového poriadku)...“ rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžf/72/2015 zo dňa 28.02.2018.
86. Čo sa týka námietky uvádzanej právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní, že rozhodnutia správnych orgánov nepreberala splnomocnená osoba, táto skutočnosť z obsahu administratívneho spisu nevyplýva.
87. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.
88. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd nárok na náhradu trov konania nepriznal. Vo vzťahu k úspešnému žalovanému správny súd rozhodol, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi z dôvodu, že tento si neuplatnil nárok na náhradu trov konania a vo vzťahu k žalobcovi nezistil také dôvody, pre ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať, aby žalovanému nahradil trovy konania.
89. Toto rozhodnutie prijal správny súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.), a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.