Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2S-143-2022.pdf
PDF · 89.19 KB
Case nature
Subarea
2S/143/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpený: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101359692/2022 zo dňa 12.05.2022, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 12.07.2022 zamieta.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 12.07.2022, doručenou elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) toho istého dňa, v spojení s jej doplním zo dňa 30.12.2022, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101359692/2022 zo dňa 12.05.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), pričom navrhuje, aby správny súd rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie spolu s rozhodnutím Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 102533839/2021 zo dňa 09.12.2021 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňovému orgánu verejnej správy“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bol žalobcovi podľa § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku vyrubený úrok z omeškania v sume 2.106,90 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2018 v ustanovenej lehote a ustanovenej výške.
2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol v jej bode V., aby správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodnil tým, že v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda s nenapraviteľnými následkami, ktorá mu hrozí v prípade výkonu napadnutého rozhodnutia a ak žalovaný a Úrad pre vybrané hospodárske subjekty bude ďalej pokračovať v blokácií jeho bankového účtu. Žalobca sa stane absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení
s rozhodnutím prvostupňovému orgánu verejnej správy sú exekučnými titulmi na majetok žalobcu, pričom akýmkoľvek ďalším trvaním exekúcie sa žalobca dostane do objektívnej neschopnosti plniť svoje záväzky, nielen vo vzťahu k daňovému úradu, ale hlavne vo vzťahu k zamestnancom, sociálnym a zdravotným inštitúciám, obchodným partnerom.
3. Žalobca ďalej vo svojom návrhu poukazuje na skutočnosť, že ak správny súd neprizná odkladný účinok správnej žalobe, bude možné naďalej realizovať výkon rozhodnutia, následkom čoho bude žalobca objektívne nútený rušiť svoje ďalšie prevádzky a prepúšťať svojich zamestnancov. Žalobca je teda jednoznačne toho názoru, že hrozba ekonomickej a finančnej ujmy je tu objektívne daná, v dôsledku blokácie bankových účtov aj prítomná a teda existujúca a preukázaná. Hrozba a negatívny vplyv výkonu rozhodnutia má dopad aj na zamestnanosť v danom regióne s dosahom do rodinnej pohody zamestnancov žalobcu či dokonca k možnosti absolútneho rozkladu a rozpadu rodinných životov zamestnancov žalobcu v dôsledku odchodu za prácou živiteľov rodiny do zahraničia.
4. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca ďalej odôvodnil aktuálne sa zvyšujúcimi cenami energií, a to elektrickej energie a plynu, pričom upresnil a porovnal nárast cien uvedených komodít s obdobím v roku 2019, 2020 a 2021. Za účelom preukázania týchto tvrdení priložil ako dôkazný prostriedok prehľad burzových cien elektriny a plynu za posledné zverejnené obdobie ku dňu 28.01.2022 a k 27.06.2022. Ďalej poukázal aj na enormné navýšenie cien motorovej nafty, ktorú žalobca využíva ako vstupný zdroj pre logistiku a distribúciu svojich výrobkov vlastnými nákladnými motorovými vozidlami. Žalobca tiež uviedol, že v období podania správnej žaloby (12.07.2022) sa nachádzal v mimoriadne ťažkej finančnej a ekonomickej situácii v súvislosti s opatreniami na zabránenie šírenia koronavírusu spôsobujúceho ochorenia COVID-19, ktoré sa prejavili predovšetkým v poklese jeho tržieb, ale výrazne ovplyvňujú aj ekonomiku v rámci Slovenskej republiky.
5. Nútený výkon napadnutého rozhodnutia podľa tvrdenia žalobcu spôsobí absolútny a nezvratný rozklad spoločnosti v dôsledku nedostatku prostriedkov, čím bude narušený a nenávratne poškodený celý systém financovania réžie, hospodárskej činnosti a plnenia si povinností žalobcu ako zamestnávateľa v časti miezd a odvodov, čo bude reálne predstavovať iba vznik ďalších exekučných titulov a nezvratné problémy v jeho podnikateľskej činnosti, v oblasti obchodných vzťahoch, pracovných miestach a pod., teda úplný zánik obchodnej spoločnosti, v čoho dôsledku nastane situácia, kedy množstvo partnerských obchodných spoločností i podnikateľov stratí v osobe žalobcu obchodného partnera a podstatnú časť ich príjmu.
6. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe nepochybne podľa tvrdenia žalobcu nevzniká rozpor s verejným záujmom, ktorým je zabezpečenie včasného a riadneho výberu daní, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej žalobe nezaniká žiadne právo, pohľadávka a ani akýkoľvek právny nárok správcu dane, ktorý je predmetom napadnutého rozhodnutia. Dôjde len k odkladu splnenia prípadnej daňovej povinnosti do konečného rozhodnutia vo veci samej, čo pri súčasnej situácii žalobcu nie je na neprospech ani verejnému záujmu a ani správcovi dane. Skôr naopak, keďže prípadné ohrozenie alebo ukončenie podnikateľskej činnosti žalobcu nezostane z pohľadu trhu práce a politiky nezamestnanosti bez negatívnych dopadov.
7. Žalobca poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu prax tunajšieho súdu v súdnych konania vedených pod sp. zn. 5S/307/2021, 5S/308/2021 a 2S/317/2021 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vedeného pod sp. zn. 2S/8/2018.
8. Prílohou návrhu žalobcu tvorili listiny dostupné na verejne dostupnej medzinárodnej počítačovej siete o vývoji ceny a grafy motorovej nafty zo dňa 24.03.2022, o vývoji ceny a grafy elektriny zo dňa 11.01.2022, o vývoji ceny a grafy zemného plynu zo dňa 11.01.2022 (zdroj: www.kurzy.cz <http:// www.kurzy.cz>), články Regulované ceny potiahli infláciu nad 8% (zdroj: www.nbs.sk <http://www.nbs.sk>) a Burzové ceny elektriny a plynu bez uvedenia zdroja.
9. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním č. 100467899/2023 zo dňa 01.02.2023 tak, že navrhuje, aby ju správny súd zamietol. Žalovaný podaním č. 100762804/20234
zo dňa 10.03.2023, predložil správnemu súdu elektronický administratívny spis, ktorý vedie v predmetnej veci.
10. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný uviedol, že neodporúča správnemu súdu odkladný účinok správnej žalobe priznať z dôvodu, že uvedené argumenty žalobcu nie sú takými argumentami, ktoré by mali za následok vyvolať žalobcom zamýšľané právne účinky. Žalobca má vedomosť o všetkých právnych skutočnostiach v súvislosti s napadnutým rozhodnutím a za následné vonkajšie vplyvy nenesie žalovaný ani správca dane zodpovednosť. Svojou ekonomickou činnosťou žalobca pretavuje vplyv rôznych faktorov a pokiaľ chce byť konkurencieschopným, musí sa týmto skutočnostiam prispôsobovať. Tie však nemôžu mať vplyv na plnenie zákonných povinností žalobcu.
11. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
12. Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
13. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
14. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
15. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
16. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje. 17. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018). Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy
či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
18. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej a finančnej škody v dôsledku vyrubenia úroku z omeškania správcom dane v sume 2.106,90 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty. Žalobca neuviedol, či túto sumu pokladá za tak neprimerane vysokú sumu, ktorá v jeho podnikateľskej činnosti predstavuje hrozbu vzniku hospodárskej a finančnej škody. Tento záver správny súd dedukoval z jeho tvrdení až o možnom zániku jeho podnikateľskej činnosti na slovenskom trhu.
19. Žalobca je obchodnou spoločnosťou v holdingu spoločností HYDINA SK s.r.o., Domäsko s.r.o., BEST MEAT s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. Žalobca na slovenskom potravinárskom trhu pôsobí od roku 2010 v oblasti spracovanie a konzervovanie hydinového mäsa. Z verejne dostupnej medzinárodnej počítačovej siete správny súd zistil súd zistil, že žalobcove tržby sa od roku 2015 pohybujú v priemere vo výške 49 miliónov eur, pričom v rokoch 2020 a 2021 dosiahol tržby 12,5 milióna eur. Preto správny súd nepovažuje tvrdenie o nedostatku finančných prostriedkov bez ďalšieho za osvedčujúce opodstatnenosť žiadosti o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hoci žalobca podľa správnemu súdu dostupných zdrojov (www.finstat.sk) deklaruje od roku 2019 stratu, v roku 2021 zaznamenal zníženie straty o 87% na - 340.420,- eur. Tento parameter však reálne nevypovedá o solventnosti žalobcu a jeho schopnosti splácať záväzky. 20. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uvádza, že v dôsledku blokácii bankového účtu žalobcu žalovaným sa stane absolútne a objektívne platobne neschopným a pre svojich dodávateľov a zamestnancov nedôveryhodným. V značnej miere poukazuje na zvýšenie cien vstupných komodít (plynu, elektrickej energie, pohonných hmôt) pre jeho podnikateľskú činnosť, o čom ako dôkaz predložil aj listiny a články dostupné z verejne dostupnej medzinárodnej počítačovej siete, ako sú uvedené v bode 8. tohto uznesenia. Na osvedčenie svojich tvrdení, že žalobcovi vznikne okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ekonomická a finančná ujma, nepredložil žalobca správnemu súdu žiadne relevantné doklady súvisiace priamo z jeho podnikateľskou činnosťou. Správny súd preto v takto formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú obavu odôvodňujúcu hrozbu či vznik závažnej ujmy a finančnej škody. Žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne neosvedčil svoju majetkovú situáciu. Nepriložil v tomto smere ani žiadne doklady potrebné správnemu súdu na posúdenie celkovej majetkovej situácie žalobcu alebo k ním tvrdenej insolvencii, napr. v podobe výpisu z bankového účtu.
21. Správny súd v tejto veci upozorňuje, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu na jeho právach. Správny súd tak nezistil dôvod pre vyhovenie vyššie uvedenému návrhu, nakoľko žalobca nepreukázal a ani neosvedčil reálnu hrozbu závažnej ujmy či finančnej škody a preto konštatuje, že žalobca dôvody, pre ktoré by mal správny súd priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa ustanovenia § 185 písm. a) SSP, neosvedčil.
22. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Správny súd odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 479/2017-44 zo dňa 20.09.2017 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné,
a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku riadnym spôsobom neosvedčil.
23. Správny súd považuje za potrebné poznamenať, že pokiaľ žalobca poukazuje na obdobné súdne konania, v ktorých krajské súdy rozhodli o priznaní odkladného účinku jeho správnym žalobám, správny súd v predmetnej právnej veci nie je viazaný týmito právnymi názormi krajských súdov (čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a taktiež poznamenáva, že správny súd má vedomosť o neskoršom zrušení viacerých uznesení o priznaní odkladného účinku.
24. Záverom správny súd pripomína, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného napadnutého rozhodnutia, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP. 25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).