Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 226 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (243)III. ÚS 479/2017
PDF · 360.18 KB
No categories available
III. ÚS 479/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2017
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa
Tkáčika, vo veci návrhu Vladimíra Kaššu, Naháč 99, zastúpeného obchodnou spoločnosťou
Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, v mene ktorej koná
konateľ a advokát JUDr. Maroš Prosman, na preskúmanie rozhodnutia Obecného
zastupiteľstva obce Naháč schváleného uznesením č. 68/2017 z 5. júna 2017 vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. takto
rozhodol:
1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Naháč schválené uznesením
č. 68/2017 z 5. júna 2017 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií
verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. z r u š u j e .
2. Obec Naháč j e p o v i n n á zaplatiť Vladimírovi Kaššovi náhradu trov konania
v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho právneho
zástupcu Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. júla
2017 doručený návrh Vladimíra Kaššu, Naháč 99, Naháč (ďalej len „navrhovateľ“),
doplnený podaním doručeným ústavnému súdu 20. júla 2017, ktorým sa domáha
preskúmania rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Naháč (ďalej len „obecné
zastupiteľstvo“) schváleného uznesením č. 68/2017 z 5. júna 2017 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), vydaného v konaní podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona
č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“). Napadnuté
rozhodnutie obecného zastupiteľstva bolo navrhovateľovi doručené 22. júna 2017.
2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 479/2017-22 z 1. augusta 2017 prijal
podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh navrhovateľa na ďalšie
konanie.
3. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi
vo funkcii starostu obce Naháč bola napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva
uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
vo výške 13 897,85 € z dôvodu porušenia „čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) ústavného zákona
č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov
tým, že porušil obmedzenia a povinnosti starostu obce pri výkone svojej funkcie
presadzovať a chrániť verejný záujem, zákaz uprednostniť osobný záujem pred verejným
záujmom a povinnosť zdržať sa všetkého, čo môže byť v rozpore s ústavným zákonom ...“.
4. Navrhovateľ s uvedeným rozhodnutím nesúhlasí a uvádzajúc rozsiahle skutkové
okolnosti danej veci navrhuje uznesenie obecného zastupiteľstva zrušiť. Okrem toho dôvodí
procesnými pochybeniami konania (nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia a vedenie
konania subjektom, ktorému ústavný zákon o ochrane verejného záujmu túto právomoc
nezveril) a zároveň nesplnením formálnych náležitostí rozhodnutia (t. j. jeho výroku
a odôvodnenia).
5. S cieľom preukázania prvého z vytýkaných nedostatkov – nedodržania lehoty
na vydanie rozhodnutia navrhovateľ popisuje chronológiu prijatia napadnutého rozhodnutia:
„Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa začalo
schválením Uznesenia č. 10/2017 zo dňa 13.02.2017 zo strany Obecného zastupiteľstva
obce Naháč na zasadnutí konanom dňa 13.02.2017. Výkon Uznesenia č. 10/2017 bol
navrhovateľom ako starostom obce Naháč pozastavený. Uznesenie č. 10/2017 bolo
potvrdené zo strany Obecného zastupiteľstva schválením Uznesenia č. 34/2017 zo dňa
27.03.2017 na zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce Naháč konanom dňa 27.03.2017.
Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa začalo
najneskôr dňa 27.03.2017 potvrdením Uznesenia č. 10/2017 Uznesením č. 34/2017. Lehota
60 dní na vydanie rozhodnutia uplynula dňa 26.05.2017. Rozhodnutie č. 2/2017 bolo
Obecným zastupiteľstvom obce Naháč schválené až dňa 05.06.2017 na Obecnom
zastupiteľstve konanom dňa 05.06.2017.“ V tejto súvislosti poukazuje na to, že hoci ide
o konanie sui generis, aj na tento typ konania primárne dopadajú princípy uplatňované
v štandardných procesoch a sekundárne aplikácia základných princípov demokratického
a právneho štátu, ktorého súčasťou sú aj zásady legality a právnej istoty. Slovami
navrhovateľa „Zásada právnej istoty je tvorená niekoľkými primárnymi zásadami, medzi
ktoré patrí aj zásada predvídateľnosti rozhodnutí štátnych orgánov, zásada, že konanie
bude ukončené v primeranej lehote a nebude trvať po neobmedzený čas. Z dôvodu právnej
istoty zákonodarca v článku 9 ods. 5 Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
stanovil pre orgán, ktorý bude konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia
rozporu záujmov viesť lehotu na vydanie rozhodnutia. Orgán, ktorý vedie konanie vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, je povinný vydať rozhodnutie
v lehote 60 dní. Prekročením tejto lehoty by sa orgán, ktorý konanie vedie, dopustil
porušenia zásady legality a článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnutie,
ktoré by bolo vo veci vydané, by nemohlo byť v demokratickom a právnom štáte
akceptovateľné.“. V nadväznosti na to uvádza, že „Orgán, ktorý vedie konanie vo veci
ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, je 60 dňovou lehotou
bezpodmienečne viazaný a je povinný v tejto lehote rozhodnutie vydať. Prekročením tejto
lehoty sa orgán vedúci konanie dostáva do pozície, kedy už uvedené rozhodnutie vydať
nemôže, lebo nemá právomoc po tejto lehote rozhodnutie vydať a konanie by mal z tohto
dôvodu zastaviť. Vydaním rozhodnutia po 60 dňovej lehote sa jedná o rozhodnutie vydané
v rozpore s Ústavným zákonom na ochranu verejného záujmu a Ústavou Slovenskej
republiky.“. Napokon uzatvára, že „limitácia dĺžky konania, ktorého predmetom je
zisťovanie porušenia právnej povinnosti subjektu a jeho penalizácia za takéto konanie, je
vhodným nástrojom zabezpečenia právnej istoty subjektu, voči ktorému sa takéto konanie
vedie“.
6. Ďalšou námietkou procesného charakteru je vykonanie konania neoprávneným
subjektom. Navrhovateľ s poukazom na čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu uvádza, že subjektom s právomocou viesť takéto konanie je obecné
zastupiteľstvo. V prerokúvanej veci síce obecné zastupiteľstvo vydalo napadnuté
rozhodnutie, avšak ostatné úkony spočívajúce v „oznámení o začatí konania, zaslaní
žiadosti, aby sa navrhovateľ vyjadril, vo vykonávaní dôkazov, hodnotení dôkazov, príprave
rozhodnutia“ vykonala komisia na ochranu verejného záujmu. „Ak konanie po procesnej
stránke vykonala Komisia na ochranu verejného záujmu obce Naháč, napriek tomu, že táto
právomoc bola zverená výlučne obecnému zastupiteľstvu, konala nad rámec svojich
právomoci a v rozpore so zásadou legality uvedenou v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a takéto konanie nemožno považoval za zákonné. Nezákonnosť tohto konania sa
premieta rovnako do Rozhodnutia č. 2 Obecného zastupiteľstva obce Naháč, ktoré bolo
vydané bez náležitého konania, ktoré by spĺňalo normy Zákona o ochrane verejného
záujmu.“.
7. Námietku o formálnych vadách rozhodnutia navrhovateľ bližšie rozvádza osobitne
vo vzťahu k jeho výroku a osobitne vo vzťahu k jeho odôvodneniu. Výroku rozhodnutia
vyčíta, že „neobsahuje žiadne vymedzenie skutku, ktorý by napĺňal znaky konkrétneho
protiprávneho konania alebo preukazoval porušenie normatívnej povinnosti“. Odôvodnenie
rozhodnutia neobsahuje podľa názoru navrhovateľa jasné, presné a zrozumiteľné
vymedzenie skutočností, ktoré viedli obecné zastupiteľstvo k začatiu konania a rovnako
neobsahuje právne posúdenie skutku a vykonaných dôkazov. Vzhľadom na to, že z výroku
nie je navrhovateľovi zrejmý skutok, resp. skutky, ktorými porušil svoje povinnosti,
„samotné odôvodnenie nie je spôsobilé tento nedostatok napraviť a nie je zrejmé, čoho sa
vlastne odôvodnenie týka“.
8. V závere navrhovateľ sumarizuje, že všetky konania popisované v rozhodnutí sú
konaniami, v ktorých sa obecnému zastupiteľstvu nepodarilo preukázať, že by jeho konaním
došlo k porušeniu verejného záujmu uprednostnením záujmu osobného, a konštatuje, že
„Ak aj Obecné zastupiteľstvo obce Naháč dávalo za vinu navrhovateľovi porušenie
povinností podľa rôznych iných zákonov, porušením týchto povinností nebol poškodený
záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo
mnohým občanom a nedošlo k rozporu verejného a osobnému záujmu. Ak malo Obecné
zastupiteľstvo obce Naháč za to, že navrhovateľ porušil iné povinnosti podľa iných zákonov,
tieto porušenia je možné primárne riešiť inými právnymi inštitútmi, ktoré právny poriadok
pre riešenie takých situácií uprednostňuje.“.
9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ žiada zrušenie napadnutého
rozhodnutia a priznanie náhrady trov konania.
10. K návrhu navrhovateľa sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrilo obecné
zastupiteľstvo podaním doručeným ústavnému súdu 15. augusta 2017, v ktorom
k jednotlivým námietkam navrhovateľa uviedlo: «Nedodržanie lehoty... bolo zapríčinené
neodôvodneným pozastavovaním plnenia uznesení obecného zastupiteľstva starostom obce
Naháč a obštrukciami, ktoré spočívali v tom, že starosta obce na žiadosť všetkých
poslancov nezvolal zasadnutie obecného zastupiteľstva tak ako mu to ukladá § 12 ods. 1
zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákona o obecnom zriadení“) a zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolal až po
upozornení Okresného prokurátora v Trnave, ktorý reagoval na podnet zo strany
poslankyne obecného zastupiteľstva a predsedníčky komisie na ochranu verejného záujmu...
Ďalšie obštrukcie zo strany starostu spôsobili predĺženie lehoty, ktoré bolo zapríčinené
náročným získavaním potrebných dôkazov, ktoré si museli poslanci získavať od starostu
obce prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení
neskorších predpisov. Napriek uvedeným neštandardným spôsobom získavania informácií
poslanci nedostali odpovede v lehote a spôsobom, ktorý určuje zákon o slobodnom prístupe
k informáciám. Navyše boli neúplné a bolo ich potrebné žiadať opätovne.» V nadväznosti
na uvedené obecné zastupiteľstvo poukázalo na to, že ide o poriadkovú lehotu, ktorej márne
uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia i na to,
že s prekročením tejto lehoty zákonodarca nespája žiadne právne následky (II. ÚS
284/2014). Vo vzťahu k subjektu, ktorý namietané konanie uskutočnil, obecné
zastupiteľstvo na rozdiel od navrhovateľa uviedlo, že všetky úkony boli vykonané
oprávneným orgánom v súlade so znením ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
11. K vytýkaným nedostatkom výroku rozhodnutia obecné zastupiteľstvo
poznamenalo: „Konkrétne porušenia zákona sú... podrobne rozpísané a podložené dôkazmi
v najrozsiahlejšej časti predmetného rozhodnutia, ktorým je odôvodnenie. Vzhľadom
na veľké množstvo zistených nedostatkov spočívajúcich v porušení zákonov zo strany
starostu, OZ považovalo za potrebné výrokovú časť z dôvodu prehľadnosti
zhrnúť do zákonného pomenovania a jednotlivým pochybeniam sa podrobne venovalo
v odôvodnení, kde boli podrobne rozpísané zistené nedostatky a finančné dôsledky
pre obecný rozpočet zavinené porušovaním zákona starostom. Pokiaľ je zo strany
navrhovateľa napadnutá skutočnosť, že výrok rozhodnutia je nepreskúmateľný, považujeme
toto za účelovú obranu, nakoľko z rozhodnutia ako celku je jednoznačne zrejmé, za aké
konkrétne pochybenia bola starostovi uložená pokuta a teda je jednoznačne preskúmateľné
a riadne odôvodnené.“
12. Vo vzťahu k odôvodneniu svojho rozhodnutia, t. j. popísaniu protiprávneho
konania, ktorým mal starosta porušiť ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu, obecné zastupiteľstvo zdôraznilo, že „všetkými predloženými dôkazmi jednoznačne
preukázalo, že konanie starostu obce súvisí práve s osobným záujmom zakryť pochybenia,
ktorých sa ako verejný funkcionár dopustil“, pričom niektoré z týchto pochybení opätovne
vymenovalo.
13. Ústavný súd následne zaslal podanie obecného zastupiteľstva právnemu
zástupcovi navrhovateľa, ktorý sa k nemu vyjadril podaním doručeným ústavnému súdu
31. augusta 2017, uvádzajúc:
„... Vyjadrenie nie je vyjadrením Obecného zastupiteľstva obce Naháč, ale iba
vyjadrením jednotlivých poslancov Obecného zastupiteľstva obce Naháč, nakoľko toto
Vyjadrenie nebolo prijaté obecným zastupiteľstvom spôsobom podľa § 12 zákona
č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Nemôže sa teda jednať
o riadne prejavenú vôľu obecného zastupiteľstva, a teda sa nejedná ani o vyjadrenie
účastníka konania. Z tohto dôvodu nie je možné podľa nášho právneho názoru
na Vyjadrenie prihliadať... K námietke uvedenej vo Vyjadrení, že členovia komisie
na ochranu verejného záujmu sú zhodní s členmi obecného zastupiteľstva, si dovoľujeme
uviesť, že tento fakt nemôže sám o sebe zhojiť skutočnosť, že konanie v podstatnej časti
viedla komisia na ochranu verejného záujmu a nie obecné zastupiteľstvo. Komisia obecného
zastupiteľstva na ochranu verejného záujmu nie je obecným zastupiteľstvom a naopak
obecné zastupiteľstvo nie je komisiou na ochranu verejného záujmu. Uvedený výrok platí aj
v prípade, ak sú členovia komisie na ochranu verejného záujmu rovnako aj členmi
obecného zastupiteľstva... Enunciát Rozhodnutia č. 2/2017 Obecného zastupiteľstva obce
Naháč je nedostatočný, nie je v ňom uvedený ani jeden jediný skutok jeho opisom, bez
uvedenia miesta, času a spôsobu jeho spáchania a z pohľadu formálnej logiky predstavuje
tzv. tautológiu, teda sa jedná o definíciu, ktorá sa vysvetľuje rovnakou definíciou
povedanou inými slovami. Nedostatok výroku rozhodnutia je vždy závažným nedostatkom
rozhodnutia a vždy dôvodom na jeho zrušenie.“
14. V závere navrhovateľ dodal, že zotrváva na svojich návrhoch a ich doplneniach
v plnom rozsahu.
II.
15. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento
ústavný zákon vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.
16. Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný
funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2
ods. 1.
17. Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný
funkcionár povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem.
Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem
pred verejným záujmom.
18. Podľa čl. 4 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa verejný
funkcionár musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto
ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie
a) využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté
pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech,
v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb; to sa
nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu jeho
funkcie,
b) žiadať dary, prijímať dary, navádzať iného na poskytovanie darov alebo získavať
iné výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie; to sa nevzťahuje na dary poskytované
zvyčajne pri výkone verejnej funkcie alebo dary poskytované na základe zákona,
c) sprostredkúvať pre seba, blízku osobu, pre inú fyzickú osobu alebo právnickú
osobu okrem prípadu, ak to pre verejného funkcionára vyplýva z výkonu jeho verejnej
funkcie, obchodný styk so štátom, obcou, vyšším územným celkom, štátnym podnikom,
štátnym fondom, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky alebo inou právnickou
osobou zriadenou štátom, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou
zriadenou obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou
vyšším územným celkom alebo inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu
národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,
d) nadobúdať majetok od štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky
inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe; to sa vzťahuje aj na blízke osoby
verejného funkcionára,
e) uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve alebo nadobúdať akcie na doručiteľa inak
ako dedením,
f) používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoju podobizeň, obrazovú
snímku, záznam svojho hlasu alebo svoj podpis na reklamu,
g) používať symboly spojené s výkonom svojej funkcie na osobný prospech.
19. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov
vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1
písm. o) a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.
20. Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán,
ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho
zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol
neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil
povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.
21. Podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán podľa
odseku 1, t. j. obecné zastupiteľstvo rozhodne vo veci do 60 dní odo dňa začatia konania.
Toto rozhodnutie doručí verejnému funkcionárovi, proti ktorému konanie smeruje, a tomu,
na čí podnet sa koná. Rozhodnutie orgánu podľa odseku 1 písm. b) sa doručí aj starostovi
obce alebo zástupcovi starostu obce, ak konanie smeruje proti starostovi...
22. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní
preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie
ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7
alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok,
v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore
s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom
prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
23. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti
rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár
do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie
alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd
Slovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej
republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie
o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú
ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem
rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
24. Citované ustanovenie čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
zakladá právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej
vety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon
o ústavnom súde v ustanoveniach § 73a a § 73b.
25. Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát
ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
26. Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí,
že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu
svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát
ústavného súdu nálezom zruší.
27. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu
je konečné.
III.
28. Predmetom konania ústavného súdu (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde) je
preskúmanie, resp. zistenie, či konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára bolo alebo
nebolo v rozpore s dotknutými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného
záujmu, teda či povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce mu z čl. 4 ods. 1 a ods. 2
písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu porušil alebo neporušil.
29. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je
konaním sui generis upraveným ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu (konkrétne
čl. 9 a nasl.), v rámci ktorého príslušný orgán verejnej moci (čl. 9 ods. 1) v konečnom
dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných
funkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona o ochrane
verejného záujmu. V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené
ústavným zákonom alebo zákonom. Obecné zastupiteľstvo musí preto vykonať dokazovanie
z úradnej povinnosti a na základe vykonaného dokazovania v potrebnom rozsahu
konkretizovať, akú povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo
zákonom verejný funkcionár nesplnil alebo porušil.
30. Predtým, ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu, či sa dotknutý verejný funkcionár
dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, musí
prioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného
orgánu verejnej moci (I. ÚS 356/08, II. ÚS 404/2014).
31. Inak povedané, ústavný súd v konaní (o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov) nemôže posúdiť, či sa dotknutý verejný
funkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného
záujmu, bez toho, aby najskôr posúdil, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné
rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci (v danom prípade obecného zastupiteľstva).
32. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu od takého rozhodnutia vyžaduje
predovšetkým to, aby obsahovalo výrok, v ktorom sa uvedie v čom konkrétnom je konanie
alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo
zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu).
33. Obecné zastupiteľstvo vo výroku napadnutého rozhodnutia vo všeobecnosti
konštatuje, že „Verejný funkcionár... porušil povinnosti starostu obce podľa Čl. 4 ods.1
a ods. 2 písm. a) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ... tým, že porušil obmedzenia
a povinnosti starostu obce pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem,
zákaz uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom a povinnosť zdržať sa všetkého,
čo môže byť v rozpore s ústavným zákonom ...“.
34. Z takto koncipovaného výroku napadnutého rozhodnutia sa však navrhovateľ ani
ústavný súd nedozvedel, aké konanie navrhovateľa považovalo obecné zastupiteľstvo
za porušenie uvedeného článku ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ani to,
v čom konkrétnom mal navrhovateľ podľa názoru obecného zastupiteľstva uprednostniť
osobný záujem pred verejným záujmom. Napadnuté rozhodnutie sa tak v dôsledku
zistených nedostatkov dostáva do pozície nepreskúmateľnosti už na úrovni samotného
výroku. Vzhľadom na absenciu skutkovej vety (t. j. dostatočne konkrétneho
a nezameniteľného popisu konania, ktoré sa navrhovateľovi kladie za vinu) bráni takto
formulovaný výrok napadnutého rozhodnutia jednoznačnej identifikácii eventuálneho
protiústavného skutku navrhovateľa. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach vydaných
v týchto konaniach už viackrát zdôraznil, že iba výrok rozhodnutia (enunciát) je právne
záväzný. Akékoľvek (do)vysvetlenia obecného zastupiteľstva, či už v odôvodnení
rozhodnutia, alebo v jeho vyjadrení k návrhu navrhovateľa sú z analyzovaného hľadiska
irelevantné.
35. V nadväznosti na tento nedostatok, ktorý už sám osebe spôsobuje
nepreskúmateľnosť rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ústavný súd sa oboznámil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, vyčítajúceho navrhovateľovi najmä tieto
pochybenia: „... Napriek kontrole NKÚ a vytknutým nedostatkom hrubým spôsobom
a opakovane porušoval zákony SR a uprednostňoval tak osobný záujem pred záujmom
verejným najmä tým, že za obdobie výkonu funkcie rokov 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017
opakovane porušoval zákony, nechránil majetok obce a nenakladal s majetkom obce
spôsobom, aby zabezpečil nakladanie s ním hospodárnym a efektívnym spôsobom, sústavne
maril prácu poslancov, nezverejňoval zmluvy v zmysle zákona, nezverejňoval informácie,
ktoré boli od neho požadované, ani informácie, ktoré boli požadované poslancami, a členmi
komisií, alebo občanmi podľa infozákona.
... dlhodobo neplní prijaté uznesenia OZ, nezverejňuje a neposkytuje informácie
poslancom, nedodržiava zásady zverejňovania zápisníc a tak marí slobodný prístup
občanov k informáciám. ... Uvedeným postupom starosta obce uprednostňoval svoje
súkromné záujmy, aby neboli preukázané jednoznačné pochybenia a nečinnosť, či naopak
porušovanie zákonov, pred záujmami verejnými a sústavne porušoval právo občanov podľa
§ 3 ods.2 písm. d Zákona o obecnom zriadení, porušoval povinnosti starostu podľa § 13
ods. 4 písm. d) Zákona o obecnom zriadení, maril plnenie zákonnej povinnosti poslancov
podľa § 25 ods. 1 písm. d - obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov, ods. 4 písm. b), písm. e)
Zákona o obecnom zriadení a aj ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám
č. 211/2000 Z. z. a zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, najmä v § 19, a § 20 uvedeného
zákona.
... V priebehu prešetrovania boli zistené ďalšie porušenia zákonov a najmä
uprednostňovanie osobného záujmu pred verejným, najmä tým, že... nezverejňovaním
potrebných informácií, uzatvorených zmlúv, faktúr a objednávok, šírením klamstiev
a dezinformácii kryl porušenia svojich povinností pri ochrane majetku obce najmä
podľa § 8 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení, ďalej porušenia § 7 ods. 1 ods. 2 zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, svojim konaním porušoval schválené Zásady nakladania
s majetkom obce Naháč, schválené zásady rozpočtového hospodárenia obce Naháč.
Starosta obce Naháč... ako štatutár obce uzatváral so svojimi zmluvnými partnermi zmluvy
zjavne nevýhodné pre obec Naháč, nedodržiaval a nekontroloval plnenie zmluvných
povinností, čím spôsoboval obci škodu. V prípade zmluvy na prenájom priestorov
pod poštou vznikla obci škoda nevyplatením energií, neplatením poplatkov za vývoz
odpadov. Škodu svojim konaním spôsobil starosta obce... ktorý nedokázal ani predložiť
výpočet úhrady za energie, nakoľko nedodržal povinnosti, ktoré sám v zmluve stanovil. Tým,
že bez schválenia OZ dal príkaz na úhradu nedoplatkov za energie vznikla neschválením
rozpočtového opatrenia 1/2016 škoda, ktorú starosta obce vyčíslil na 464,84 €. Podľa § 30
ods. 2 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, za hospodárenie s verejnými
prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy. Starosta obce teda
opakovane porušoval rozpočtovú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. k zákona
o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Na uvedené porušovania pritom obec
upozornila aj kontrola NKÚ v roku 2016, keď poukázala, že OZ neschválilo starostovi obce
kompetenciu vykonávať zmeny rozpočtu podľa ustanovenia zákona o obecnom zriadení, tak
v roku 2015 porušil finančnú disciplínu prekročením čerpania rozpočtu vo výške 6 182 €.
Tým, že Obec uvoľňovala k úhradám verejné prostriedky, ktoré neboli schválené v rozpočte
starosta obce... konal v rozpore s § 19 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej
správy, v rozpore so schválenými zásadami nakladania s majetkom obce Naháč
a schválenými Zásadami rozpočtového hospodárenia obce Naháč i Štatútom obce Naháč.
Tieto úhrady starosta obce nariaďoval opakovane i v roku 2016 a v roku 2017, napriek
tomu, že bol na porušovanie zákonov poslancami i občanmi opakovane upozorňovaný.
Poslancami neboli schválené už uhradené rozpočtové opatrenia v roku 2016. Napriek tomu
starosta obce... v roku 2017 opätovne prikázal uhradiť rozpočtovým opatrením č. 3/2017
pokutu vo výške 950 € metrologickému úradu, ktorá bola obci Naháč udelená práve
z dôvodu nečinnosti a neplnenia si povinností štatutárneho zástupcu obce... Za nečinnosť
tiež obci je vyrúbená pokuta zo Životného prostredia vo výške 100 €, informácie ktoré
žiadali poslanci v bode I. A za nedodržiavanie povinnosti podľa zákona o účtovníctve bola
obci vyrubená pokuta Daňového úradu vo výške 2 000 €, za neplnenie povinnosti
vykonávania inventarizácie majetku obce Naháč, na splnenie tejto povinnosti pritom
starostu obce... opätovne upozorňovali poslanci i obyvatelia obce Naháč.
... Verejný funkcionár... porušil zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti
pri používaní verejných prostriedkov a zároveň finančnú disciplínu tým, že sa v dodatku
k zmluve č. 19/2015 s n. o Škôlkárík a Školáčik zaviazala obec uhrádzať z verejných
prostriedkov náklady na energie, náklady na vývoz fekálií, náklady na telefón, bezplatne
dala do užívania pozemok - majetok obce a nakoľko v zmluve nebol zapracovaný sankčný
mechanizmus, tak obec dostatočne nechránila svoj majetok a nekonala v súlade s § 7 ods. 2
zákona o majetku obcí a § 9 Zákona o majetku obci ani v súlade so Zásadami nakladania s
majetkom obce Naháč. Štatutár obce Naháč, aby presadil svoje záujmy a aby nevznikli
podozrenia cielene zverejnil uzatvorené zmluvy... až po 7 mesiacoch, čím spôsobil ich
neplatnosť, pretože podľa ustanovení zákona č. 546/2010 Z. z. je zmluva účinná dňom
nasledujúcim po dni jej zverejnenia a ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od
udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva
nezverejnila platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Tým, že zmluvy... neboli zverejnené
do troch mesiacoch od ich uzavretia sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona
neplatné a neúčinné. Okrem uvedenej skutočnosti zmluvy, ani neboli schválené OZ, takže
nevznikol prejav vôle obce, a tým spôsobil ich neplatnosť... Pri prenájme majetku obce
porušil § 9a zákona o majetku obcí, prevod majetku nebol zverejnený na úradnej tabuli,
nebol prenajatý za cenu obvyklú. Hoci verejný funkcionár... na uvedené pochybenia
a porušovania zákona bol upozorňovaný hlavnou kontrolórkou obce Naháč i obyvateľmi
žiadnym spôsobom nekonal a preto dokázateľne uprednostnil osobný záujem pred záujmom
verejným.
... V oblasti pracovno-právnych vzťahov a dodržiavania ustanovení Zákonníka práce
a Zákona o výkone práce vo verejnom záujme starosta obce... porušil ustanovenia
zákonníka práce § 63 ods. 1 písm. a. uzatváral dohody a zmluvy tak, že prichádzalo k vzniku
vážnych rozporov, zmluvy nezverejňoval v lehotách daných zákonom a porušil finančnú
disciplínu tým, že vyplatil napriek stanovisku IP mzdu za mesiac september
2015 a mimosúdne vyrovnanie za chyby, ktoré spôsobil ako štatutár obce nedodržiavaním
zákonov. Zmluvu o mimosúdnom vyrovnaní uzatvoril bez vedomia a súhlasu OZ a zverejnil
s oneskorením, čím porušil zákon č. 546/2010 Z. z. Nedodržaním zákonných postupov
a nerešpektovaním zákonov nedodržal zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti
pri používaní verejných prostriedkov, čím porušil finančnú disciplínu vo výške 7 000 €.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú
za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť,
efektívnosť a účinnosť ich použitia, takže verejný funkcionár... v snahe zamaskovať vlastné
pochybenia uprednostnil osobný záujem pred záujmom verejným.
Porušil ustanovenia zákonníka práce § 63 ods. 1 písm. a uzatváral dohody a zmluvy
tak, že prichádzalo k vzniku vážnych rozporov, a porušil finančnú disciplínu tým, že vyplatil
napriek stanovisku zaplateného právneho zástupcu obce... a IP mzdu, odstupné
a odvody bez súhlasu OZ a schválených RO, a nedodržaním zákonných postupov
a nerešpektovaním zákonov nedodržal zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti
pri používaní verejných prostriedkov, čím porušil finančnú disciplínu v sume vo výške
4 567,28 €, čím uprednostnil osobný záujem pred verejným a z prostriedkov obecného
rozpočtu zabezpečil úhradu vyplatených finančných nárokov zamestnankyni, ktorá mala
podľa Zákonníka práce prevodom práv a povinnosti byť uhradená zo zdrojov n. o.
Týmto konaním zabezpečil prospech zamestnankyni, ktorá je s ním v príbuzenskom pomere
a takisto prospech právnickej osobe, n. o.
V oblasti pracovno-právnych vzťahov boli zistené porušenia zákona pri uzatvorení
zmluvy o poskytnutí služby , keď boli zistené pochybenia pri uzatváraní
zmluvy, keď bola podpísaná až 18.6.2015 a uvedená pracovníčka nastúpila do práce
3.6.2015. ... Na základe uzatvorenej zmluvy bola vyplatená odmena za výkon práce
vo vyššej sume, ako bol plat zamestnankyne obce. Okrem toho tým, že pracovníčke
z riadneho pracovného pomeru obec vyplácala odmenu za čerpanie dovolenky týmto
postupom prišlo aj k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z. z.
o rozpočtových pravidlách, písmena b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov
nad rámec oprávnenia. Tým, že obec nepredložila doklady o splnení povinnosti predložiť
riadne vyžadované doklady podľa §3 zákona č. 552/2003 o výkone práce vo verejnom
záujme prišlo k porušeniu uvedených zákonov, porušeniu ustanovení Zákona 245/2008 Z. z.,
Zákona o pedagogických zamestnancoch č. 317/2009 Z. z a Vyhlášky o materskej škole
č. 306/2008 Z. z. Zároveň prišlo zo strany starostu obce... k uprednostneniu osobného
záujmu pred verejným a svojim konaním zabezpečil prospech inej právnickej osobe, či
fyzickej osobe. Až z odpovede na infožiadosť sa poslanci dozvedeli, že starosta obce... mal
minimálne v mesiaci jún 2016 vedomosť o tom, že sa od zákonných zástupcov detí
v súkromnej materskej Škole sa neoprávane vyberajú poplatky vo vyššej výške, ako bola
stanovená v zmluvách. Verejný funkcionár... napriek tomu reagoval na upozornenia
zákonných zástupcov detí len listom s upozornením n. o. na porušovanie zmlúv a to až
v mesiaci september 2016. Starosta obce... ďalej žiadnym spôsobom nepreveroval, či prišlo
k náprave, ani nepodnikol žiadne zákonné kroky na zabezpečenie nápravy, čím uprednostnil
osobný záujem pred záujmom verejným a takisto zabezpečil prospech inej právnickej osobe,
či fyzickej osobe...“
36. Z dôvodovej správy k čl. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
vyplýva, že sa ním ustanovujú všeobecné povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov,
ktorých dodržiavanie pri výkone verejnej funkcie by malo zaručiť požadovanú ochranu
verejného záujmu a zároveň vysoký morálny kredit verejných funkcionárov. Tieto zákazy
a obmedzenia majú v čo najširšom rozsahu vylúčiť či obmedziť možnosť vzniku situácií,
pri ktorých by mohlo dôjsť k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným, resp. by
mohlo dôjsť k poskytnutiu nenáležitej výhody pre verejného funkcionára z výkonu jeho
funkcie.
37. Odsek 1 uvedeného článku ustanovuje všeobecnú povinnosť pre verejného
funkcionára presadzovať a chrániť verejný záujem a vykonávať svoju funkciu tak, aby z jej
výkonu plynul verejný prospech a neslúžila na uspokojenie osobného záujmu verejného
funkcionára. Odsek 2 tohto článku ustanovuje činnosti, ktoré nesmie pri výkone svojej
funkcie verejný funkcionár vykonávať, a právne vzťahy, do ktorých nesmie vstupovať. Ide
o taxatívny výpočet takých činností a právnych vzťahov a úkonov, pri ktorých by verejný
funkcionár mohol uprednostniť osobný záujem pred verejným a získať výhodu z výkonu
verejnej funkcie, ktorú by inak získať nemohol.
38. V nadväznosti na toto vymedzenie je potrebné osobitne sa zaoberať pojmom
verejný záujem a osobný záujem. Verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp.
záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami,
ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je
taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému
funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi,
aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit.
Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov
príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné
i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.
39. Vychádzajúc z uvedeného považoval ústavný súd za kľúčový aspekt
pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa ústavnoprávny rozmer problému, najmä preukázanie
príčinnej súvislosti medzi obecným zastupiteľstvom vypočítanými pochybeniami
navrhovateľa uvedenými v napadnutom rozhodnutí a tvrdením obecného zastupiteľstva,
že navrhovateľ svojím konaním uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom.
40. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva
ústavný súd konštatuje, že síce obsahuje celý rad pochybení navrhovateľa, resp. porušení
povinností podľa rôznych zákonov a interných predpisov obce, ale absentuje v ňom
preukázanie akejkoľvek súvislosti s tvrdením obecného zastupiteľstva, že navrhovateľ
týmto postupom, resp. konaním vo funkcii starostu obce uprednostnil svoj osobný záujem
pred verejným záujmom. Tento nedostatok nemôže zhojiť iba strohé konštatovanie
obecného zastupiteľstva, že navrhovateľ „uprednostnil osobný záujem pred záujmom
verejným“ bez toho, aby bolo toto konštatovanie naviazané na zdôvodnenie, akým
spôsobom navrhovateľ svojím konaním uprednostnil svoj osobný záujem, do akého
konkrétneho prospechu sa tento záujem premietol, t. j. bez toho, aby bol identifikovaný jeho
individuálny prínos (finančný či nefinančný) alebo prospech osobám jemu blízkym.
41. Ak obecné zastupiteľstvo v napadnutom rozhodnutí čiastočne naznačilo zneužitie
funkcie starostu obce tým, že vyplatil odstupné zamestnankyni, ktorá je s ním (údajne)
v príbuzenskom pomere (s. 7 napadnutého rozhodnutia, pozn.), čím mal zabezpečiť
prospech aj „právnickej osobe, n. o.“, takýto popis konania v spojení s nedostatočným
vymedzením vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je postačujúci, pôsobí zmätočne
a vytvára priestor pre mnohé dohady a dedukcie. Podľa názoru ústavného súdu musí byť
skutkové vymedzenie vytýkaného porušenia povinnosti uprednostniť verejný záujem
pred osobným záujmom ustanovenej ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu
identifikované v rozhodnutí dostatočne, presne a určito. Zároveň platí, že dodatočné
vysvetľovanie skutočného dôvodu vydania napadnutého rozhodnutia je právne irelevantné.
42. Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie
zákonných náležitostí samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane
zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen
jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným
zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu (čl. 46 ods. 1 ústavy). Preto
nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť odôvodnenia je v rozpore s ústavnými
princípmi právneho a demokratického štátu (m. m. I. ÚS 356/08).
43. Ústavný súd po preskúmaní dôkazov, ktoré mu boli v tomto konaní predložené,
nevylučuje, že navrhovateľ sa mohol dopustiť v rozhodnutí uvedených porušení ustanovení
právnych predpisov, tak ako to uviedlo obecné zastupiteľstvo [t. j. zákon č. 369/1990 Zb.
o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“), zákon č. 211/2000 Z. z.
o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon
č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach, zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, zákon
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, zákona č. 311/2001 Z. z. zákonník práce, pozn.], či interných
predpisov obce, avšak zanedbanie povinností podľa týchto predpisov ešte nemusí
automaticky znamenať porušenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu
(pokiaľ verejnému funkcionárovi z tohto porušenia zároveň neplynie prospech). Pokiaľ sa
starosta obce dopustí porušenia, resp. zanedbania povinností pri výkone svojej funkcie,
zákon o obecnom zriadení upravuje prostriedky, ktoré obecné zastupiteľstvo môže,
resp. musí v takom prípade použiť na to, aby sa proti starostovi obce vyvodila
zodpovednosť. Podľa § 13a ods. 3 písm. a) bodu 2 zákona o obecnom zriadení obecné
zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak hrubo alebo opakovane
zanedbáva povinnosti starostu, porušuje ústavu, ústavné zákony, zákony a ostatné
všeobecne záväzné právne predpisy.
44. S ohľadom na charakter pochybení navrhovateľa popísaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia a na to, že v rozhodnutí chýba prepojenie týchto pochybení
na porušenie ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (konkretizácia
uprednostneného osobného záujmu navrhovateľa a jeho profitu), dospel ústavný súd
k záveru, že napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva obce Naháč č. 68/2017 z 5. júna
2017 je nepreskúmateľné. Opačný záver ústavného súdu by mohol vytvoriť priestor
na možné zneužívanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, napr.
na „vyrovnávanie si účtov“.
45. Ústavou garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46
ústavy sa premieta pri ochrane práva do požiadavky rešpektovania postupu ustanoveného
príslušným procesným poriadkom (v okolnostiach daného prípadu upraveným v čl. 9
ústavného zákona o ochrane verejného záujmu), pričom rešpektovanie tohto postupu je
svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého procesu, preto
zároveň predstavuje aj základnú podmienku na to, aby mohlo byť rozhodnutie orgánu
verejnej moci považované za zákonné a ústavne konformné.
46. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom
konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo vzťahu
k navrhovateľovi dodržané princípy spravodlivého procesu tým, že obecné zastupiteľstvo
svoje závery „neoprelo“ o preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na to bolo potrebné
napadnuté rozhodnutie považovať za rozporné s týmito ústavnými princípmi a v uvedenej
podobe aj za arbitrárne. Ďalšie námietky navrhovateľa prednesené v jeho návrhu ústavný
súd nepovažoval za potrebné meritórne vyhodnotiť, pretože zistené nedostatky napadnutého
rozhodnutia obecného zastupiteľstva samy osebe postačujú na jeho zrušenie. Závery
ústavného súdu o ďalších námietkach by tak nemali podstatný vplyv na zrušujúci výrok
tohto nálezu.
47. Pretože ústavný súd je oprávnený iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutie
zastupiteľstva (§ 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde), na základe už uvedeného zrušil
napadnuté rozhodnutie. Zároveň platí, že toto rozhodnutie je konečné (§ 73b ods. 4 zákona
o ústavnom súde).
IV.
48. Navrhovateľ žiadal priznať proti obci Naháč náhradu trov konania pred ústavným
súdom, ktorú jeho právny zástupca vyčíslil sumou 312,34 €. Trovy právneho zastúpenia
právny zástupca bližšie špecifikoval ako odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia – doplnenie podania). K takto vypočítanej sume
odmeny prirátal zodpovedajúci režijný paušál.
49. Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,
ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
50. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
51. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma
za dva úkony právnej služby je vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto boli trovy právneho zastúpenia
priznané v požadovanej sume 2 x 147,33 €, k tomu 2 x režijný paušál 8,84 €, t. j. odmena
advokáta za poskytnuté právne služby predstavuje celkovú sumu 312,34 € (bod 2 výroku
nálezu).
52. Náhradu trov konania je obec Naháč povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu
navrhovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
53. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. septembra 2017