Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 479/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. septembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika, vo veci návrhu Vladimíra Kaššu, Naháč 99, zastúpeného obchodnou spoločnosťou

Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Maroš Prosman, na preskúmanie rozhodnutia Obecného

zastupiteľstva obce Naháč schváleného uznesením č. 68/2017 z 5. júna 2017 vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

v znení ústavného takto

rozhodol:

1. Rozhodnutie Obecného zastupiteľstva obce Naháč schválené uznesením

č. 68/2017 z 5. júna 2017 vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

podľa ústavného o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií

verejných funkcionárov v znení ústavného z r u š u j e .

2. Obec Naháč j e p o v i n n á zaplatiť Vladimírovi Kaššovi náhradu trov konania

v sume 312,34 € (slovom tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho právneho

zástupcu Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná 31, Trnava, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 4. júla

2017 doručený návrh Vladimíra Kaššu, Naháč 99, Naháč (ďalej len „navrhovateľ“),

doplnený podaním doručeným ústavnému súdu 20. júla 2017, ktorým sa domáha

preskúmania rozhodnutia Obecného zastupiteľstva obce Naháč (ďalej len „obecné

zastupiteľstvo“) schváleného uznesením č. 68/2017 z 5. júna 2017 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“), vydaného v konaní podľa ústavného o ochrane

verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona

č. (ďalej len „“). Napadnuté

rozhodnutie obecného zastupiteľstva bolo navrhovateľovi doručené 22. júna 2017.

2. Ústavný súd uznesením č. k. -22 z 1. augusta 2017 prijal

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) návrh navrhovateľa na ďalšie

konanie.

3. Z návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi

vo funkcii starostu obce Naháč bola napadnutým rozhodnutím obecného zastupiteľstva

uložená pokuta podľa čl. 9 ods. 10 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

vo výške 13 897,85 € z dôvodu porušenia „čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) ústavného zákona

č. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov

tým, že porušil obmedzenia a povinnosti starostu obce pri výkone svojej funkcie

presadzovať a chrániť verejný záujem, zákaz uprednostniť osobný záujem pred verejným

záujmom a povinnosť zdržať sa všetkého, čo môže byť v rozpore s ústavným zákonom ...“.

4. Navrhovateľ s uvedeným rozhodnutím nesúhlasí a uvádzajúc rozsiahle skutkové

okolnosti danej veci navrhuje uznesenie obecného zastupiteľstva zrušiť. Okrem toho dôvodí

procesnými pochybeniami konania (nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia a vedenie

konania subjektom, ktorému túto právomoc

nezveril) a zároveň nesplnením formálnych náležitostí rozhodnutia (t. j. jeho výroku

a odôvodnenia).

5. S cieľom preukázania prvého z vytýkaných nedostatkov – nedodržania lehoty

na vydanie rozhodnutia navrhovateľ popisuje chronológiu prijatia napadnutého rozhodnutia:

„Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa začalo

schválením Uznesenia č. 10/2017 zo dňa 13.02.2017 zo strany Obecného zastupiteľstva

obce Naháč na zasadnutí konanom dňa 13.02.2017. Výkon Uznesenia č. 10/2017 bol

navrhovateľom ako starostom obce Naháč pozastavený. bolo

potvrdené zo strany Obecného zastupiteľstva schválením Uznesenia č. 34/2017 zo dňa

27.03.2017 na zasadnutí Obecného zastupiteľstva obce Naháč konanom dňa 27.03.2017.

Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov sa začalo

najneskôr dňa 27.03.2017 potvrdením Uznesenia č. 10/2017 Uznesením č. 34/2017. Lehota

60 dní na vydanie rozhodnutia uplynula dňa 26.05.2017. Rozhodnutie č. 2/2017 bolo

Obecným zastupiteľstvom obce Naháč schválené až dňa 05.06.2017 na Obecnom

zastupiteľstve konanom dňa 05.06.2017.“ V tejto súvislosti poukazuje na to, že hoci ide

o konanie sui generis, aj na tento typ konania primárne dopadajú princípy uplatňované

v štandardných procesoch a sekundárne aplikácia základných princípov demokratického

a právneho štátu, ktorého súčasťou sú aj zásady legality a právnej istoty. Slovami

navrhovateľa „Zásada právnej istoty je tvorená niekoľkými primárnymi zásadami, medzi

ktoré patrí aj zásada predvídateľnosti rozhodnutí štátnych orgánov, zásada, že konanie

bude ukončené v primeranej lehote a nebude trvať po neobmedzený čas. Z dôvodu právnej

istoty zákonodarca v článku 9 ods. 5 Ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

stanovil pre orgán, ktorý bude konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia

rozporu záujmov viesť lehotu na vydanie rozhodnutia. Orgán, ktorý vedie konanie vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, je povinný vydať rozhodnutie

v lehote 60 dní. Prekročením tejto lehoty by sa orgán, ktorý konanie vedie, dopustil

porušenia zásady legality a článku 2 ods. 2 a rozhodnutie,

ktoré by bolo vo veci vydané, by nemohlo byť v demokratickom a právnom štáte

akceptovateľné.“. V nadväznosti na to uvádza, že „Orgán, ktorý vedie konanie vo veci

ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, je 60 dňovou lehotou

bezpodmienečne viazaný a je povinný v tejto lehote rozhodnutie vydať. Prekročením tejto

lehoty sa orgán vedúci konanie dostáva do pozície, kedy už uvedené rozhodnutie vydať

nemôže, lebo nemá právomoc po tejto lehote rozhodnutie vydať a konanie by mal z tohto

dôvodu zastaviť. Vydaním rozhodnutia po 60 dňovej lehote sa jedná o rozhodnutie vydané

v rozpore s Ústavným zákonom na ochranu verejného záujmu a Slovenskej

republiky.“. Napokon uzatvára, že „limitácia dĺžky konania, ktorého predmetom je

zisťovanie porušenia právnej povinnosti subjektu a jeho penalizácia za takéto konanie, je

vhodným nástrojom zabezpečenia právnej istoty subjektu, voči ktorému sa takéto konanie

vedie“.

6. Ďalšou námietkou procesného charakteru je vykonanie konania neoprávneným

subjektom. Navrhovateľ s poukazom na čl. 9 ods. 1 písm. a) ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu uvádza, že subjektom s právomocou viesť takéto konanie je obecné

zastupiteľstvo. V prerokúvanej veci síce obecné zastupiteľstvo vydalo napadnuté

rozhodnutie, avšak ostatné úkony spočívajúce v „oznámení o začatí konania, zaslaní

žiadosti, aby sa navrhovateľ vyjadril, vo vykonávaní dôkazov, hodnotení dôkazov, príprave

rozhodnutia“ vykonala komisia na ochranu verejného záujmu. „Ak konanie po procesnej

stránke vykonala Komisia na ochranu verejného záujmu obce Naháč, napriek tomu, že táto

právomoc bola zverená výlučne obecnému zastupiteľstvu, konala nad rámec svojich

právomoci a v rozpore so zásadou legality uvedenou v článku 2 ods. 2 Slovenskej

republiky a takéto konanie nemožno považoval za zákonné. Nezákonnosť tohto konania sa

premieta rovnako do Rozhodnutia č. 2 Obecného zastupiteľstva obce Naháč, ktoré bolo

vydané bez náležitého konania, ktoré by spĺňalo normy Zákona o ochrane verejného

záujmu.“.

7. Námietku o formálnych vadách rozhodnutia navrhovateľ bližšie rozvádza osobitne

vo vzťahu k jeho výroku a osobitne vo vzťahu k jeho odôvodneniu. Výroku rozhodnutia

vyčíta, že „neobsahuje žiadne vymedzenie skutku, ktorý by napĺňal znaky konkrétneho

protiprávneho konania alebo preukazoval porušenie normatívnej povinnosti“. Odôvodnenie

rozhodnutia neobsahuje podľa názoru navrhovateľa jasné, presné a zrozumiteľné

vymedzenie skutočností, ktoré viedli obecné zastupiteľstvo k začatiu konania a rovnako

neobsahuje právne posúdenie skutku a vykonaných dôkazov. Vzhľadom na to, že z výroku

nie je navrhovateľovi zrejmý skutok, resp. skutky, ktorými porušil svoje povinnosti,

„samotné odôvodnenie nie je spôsobilé tento nedostatok napraviť a nie je zrejmé, čoho sa

vlastne odôvodnenie týka“.

8. V závere navrhovateľ sumarizuje, že všetky konania popisované v rozhodnutí sú

konaniami, v ktorých sa obecnému zastupiteľstvu nepodarilo preukázať, že by jeho konaním

došlo k porušeniu verejného záujmu uprednostnením záujmu osobného, a konštatuje, že

„Ak aj Obecné zastupiteľstvo obce Naháč dávalo za vinu navrhovateľovi porušenie

povinností podľa rôznych iných zákonov, porušením týchto povinností nebol poškodený

záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo

mnohým občanom a nedošlo k rozporu verejného a osobnému záujmu. Ak malo Obecné

zastupiteľstvo obce Naháč za to, že navrhovateľ porušil iné povinnosti podľa iných zákonov,

tieto porušenia je možné primárne riešiť inými právnymi inštitútmi, ktoré právny poriadok

pre riešenie takých situácií uprednostňuje.“.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ žiada zrušenie napadnutého

rozhodnutia a priznanie náhrady trov konania.

10. K návrhu navrhovateľa sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrilo obecné

zastupiteľstvo podaním doručeným ústavnému súdu 15. augusta 2017, v ktorom

k jednotlivým námietkam navrhovateľa uviedlo: «Nedodržanie lehoty... bolo zapríčinené

neodôvodneným pozastavovaním plnenia uznesení obecného zastupiteľstva starostom obce

Naháč a obštrukciami, ktoré spočívali v tom, že starosta obce na žiadosť všetkých

poslancov nezvolal zasadnutie obecného zastupiteľstva tak ako mu to ukladá § 12 ods. 1

o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákona o obecnom zriadení“) a zasadnutie obecného zastupiteľstva zvolal až po

upozornení Okresného prokurátora v Trnave, ktorý reagoval na podnet zo strany

poslankyne obecného zastupiteľstva a predsedníčky komisie na ochranu verejného záujmu...

Ďalšie obštrukcie zo strany starostu spôsobili predĺženie lehoty, ktoré bolo zapríčinené

náročným získavaním potrebných dôkazov, ktoré si museli poslanci získavať od starostu

obce prostredníctvom o slobodnom prístupe k informáciám v znení

neskorších predpisov. Napriek uvedeným neštandardným spôsobom získavania informácií

poslanci nedostali odpovede v lehote a spôsobom, ktorý určuje zákon o slobodnom prístupe

k informáciám. Navyše boli neúplné a bolo ich potrebné žiadať opätovne.» V nadväznosti

na uvedené obecné zastupiteľstvo poukázalo na to, že ide o poriadkovú lehotu, ktorej márne

uplynutie nemôže byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia i na to,

že s prekročením tejto lehoty zákonodarca nespája žiadne právne následky (II. ÚS

284/2014). Vo vzťahu k subjektu, ktorý namietané konanie uskutočnil, obecné

zastupiteľstvo na rozdiel od navrhovateľa uviedlo, že všetky úkony boli vykonané

oprávneným orgánom v súlade so znením ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

11. K vytýkaným nedostatkom výroku rozhodnutia obecné zastupiteľstvo

poznamenalo: „Konkrétne porušenia zákona sú... podrobne rozpísané a podložené dôkazmi

v najrozsiahlejšej časti predmetného rozhodnutia, ktorým je odôvodnenie. Vzhľadom

na veľké množstvo zistených nedostatkov spočívajúcich v porušení zákonov zo strany

starostu, považovalo za potrebné výrokovú časť z dôvodu prehľadnosti

zhrnúť do zákonného pomenovania a jednotlivým pochybeniam sa podrobne venovalo

v odôvodnení, kde boli podrobne rozpísané zistené nedostatky a finančné dôsledky

pre obecný rozpočet zavinené porušovaním zákona starostom. Pokiaľ je zo strany

navrhovateľa napadnutá skutočnosť, že výrok rozhodnutia je nepreskúmateľný, považujeme

toto za účelovú obranu, nakoľko z rozhodnutia ako celku je jednoznačne zrejmé, za aké

konkrétne pochybenia bola starostovi uložená pokuta a teda je jednoznačne preskúmateľné

a riadne odôvodnené.“

12. Vo vzťahu k odôvodneniu svojho rozhodnutia, t. j. popísaniu protiprávneho

konania, ktorým mal starosta porušiť ustanovenia ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, obecné zastupiteľstvo zdôraznilo, že „všetkými predloženými dôkazmi jednoznačne

preukázalo, že konanie starostu obce súvisí práve s osobným záujmom zakryť pochybenia,

ktorých sa ako verejný funkcionár dopustil“, pričom niektoré z týchto pochybení opätovne

vymenovalo.

13. Ústavný súd následne zaslal podanie obecného zastupiteľstva právnemu

zástupcovi navrhovateľa, ktorý sa k nemu vyjadril podaním doručeným ústavnému súdu

31. augusta 2017, uvádzajúc:

„... Vyjadrenie nie je vyjadrením Obecného zastupiteľstva obce Naháč, ale iba

vyjadrením jednotlivých poslancov Obecného zastupiteľstva obce Naháč, nakoľko toto

Vyjadrenie nebolo prijaté obecným zastupiteľstvom spôsobom podľa § 12 zákona

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Nemôže sa teda jednať

o riadne prejavenú vôľu obecného zastupiteľstva, a teda sa nejedná ani o vyjadrenie

účastníka konania. Z tohto dôvodu nie je možné podľa nášho právneho názoru

na Vyjadrenie prihliadať... K námietke uvedenej vo Vyjadrení, že členovia komisie

na ochranu verejného záujmu sú zhodní s členmi obecného zastupiteľstva, si dovoľujeme

uviesť, že tento fakt nemôže sám o sebe zhojiť skutočnosť, že konanie v podstatnej časti

viedla komisia na ochranu verejného záujmu a nie obecné zastupiteľstvo. Komisia obecného

zastupiteľstva na ochranu verejného záujmu nie je obecným zastupiteľstvom a naopak

obecné zastupiteľstvo nie je komisiou na ochranu verejného záujmu. Uvedený výrok platí aj

v prípade, ak sú členovia komisie na ochranu verejného záujmu rovnako aj členmi

obecného zastupiteľstva... Enunciát Rozhodnutia č. 2/2017 Obecného zastupiteľstva obce

Naháč je nedostatočný, nie je v ňom uvedený ani jeden jediný skutok jeho opisom, bez

uvedenia miesta, času a spôsobu jeho spáchania a z pohľadu formálnej logiky predstavuje

tzv. tautológiu, teda sa jedná o definíciu, ktorá sa vysvetľuje rovnakou definíciou

povedanou inými slovami. Nedostatok výroku rozhodnutia je vždy závažným nedostatkom

rozhodnutia a vždy dôvodom na jeho zrušenie.“

14. V závere navrhovateľ dodal, že zotrváva na svojich návrhoch a ich doplneniach

v plnom rozsahu.

II.

15. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. o) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento

ústavný zákon vzťahuje aj na funkcie starostov obcí.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný

funkcionár je na účely tohto ústavného zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2

ods. 1.

17. Podľa čl. 4 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný

funkcionár povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem.

Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem

pred verejným záujmom.

18. Podľa čl. 4 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa verejný

funkcionár musí pri výkone svojej funkcie zdržať všetkého, čo môže byť v rozpore s týmto

ústavným zákonom. Na tento účel verejný funkcionár nesmie

a) využívať svoju funkciu, právomoci z nej vyplývajúce a informácie nadobudnuté

pri jej výkone alebo v súvislosti s jej výkonom na získavanie výhod vo svoj prospech,

v prospech jemu blízkych osôb ani iných fyzických osôb alebo právnických osôb; to sa

nevzťahuje na činnosť alebo úlohu, ktorá vyplýva verejnému funkcionárovi z výkonu jeho

funkcie,

b) žiadať dary, prijímať dary, navádzať iného na poskytovanie darov alebo získavať

iné výhody v súvislosti s výkonom svojej funkcie; to sa nevzťahuje na dary poskytované

zvyčajne pri výkone verejnej funkcie alebo dary poskytované na základe zákona,

c) sprostredkúvať pre seba, blízku osobu, pre inú fyzickú osobu alebo právnickú

osobu okrem prípadu, ak to pre verejného funkcionára vyplýva z výkonu jeho verejnej

funkcie, obchodný styk so štátom, obcou, vyšším územným celkom, štátnym podnikom,

štátnym fondom, s Fondom národného majetku Slovenskej republiky alebo inou právnickou

osobou zriadenou štátom, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou

zriadenou obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou zriadenou

vyšším územným celkom alebo inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, Fondu

národného majetku Slovenskej republiky, obce alebo vyššieho územného celku,

d) nadobúdať majetok od štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky

inak ako vo verejnej súťaži alebo vo verejnej dražbe; to sa vzťahuje aj na blízke osoby

verejného funkcionára,

e) uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve alebo nadobúdať akcie na doručiteľa inak

ako dedením,

f) používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoju podobizeň, obrazovú

snímku, záznam svojho hlasu alebo svoj podpis na reklamu,

g) používať symboly spojené s výkonom svojej funkcie na osobný prospech.

19. Podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov

vykonáva obecné zastupiteľstvo, ak ide o verejných funkcionárov uvedených v čl. 2 ods. 1

písm. o) a p), t. j. aj vtedy, ak ide o starostu obce.

20. Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán,

ktorý uskutočňuje konanie podľa odseku 1, začne konanie z vlastnej iniciatívy, ak jeho

zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol

neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil

povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

21. Podľa čl. 9 ods. 5 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu orgán podľa

odseku 1, t. j. obecné zastupiteľstvo rozhodne vo veci do 60 dní odo dňa začatia konania.

Toto rozhodnutie doručí verejnému funkcionárovi, proti ktorému konanie smeruje, a tomu,

na čí podnet sa koná. Rozhodnutie orgánu podľa odseku 1 písm. b) sa doručí aj starostovi

obce alebo zástupcovi starostu obce, ak konanie smeruje proti starostovi...

22. Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní

preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie

ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7

alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok,

v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore

s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom

prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

23. Podľa čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu proti

rozhodnutiu orgánu podľa čl. 9 ods. 1 písm. b) až d) môže dotknutý verejný funkcionár

do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie

alebo ktorým bola uložená pokuta, podať návrh na preskúmanie rozhodnutia na Ústavný súd

Slovenskej republiky. Podanie návrhu má odkladný účinok. Ústavný súd Slovenskej

republiky rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie

o preskúmaní takého rozhodnutia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky upravujú

ustanovenia zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky je konečné okrem

rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

24. Citované ustanovenie čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

zakladá právomoc ústavného súdu rozhodnúť o návrhu navrhovateľa na preskúmanie

napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva. Podrobnosti o konaní v zmysle štvrtej

vety citovaného čl. 10 ods. 3 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu upravuje zákon

o ústavnom súde v ustanoveniach § 73a a § 73b.

25. Podľa o návrhu koná a rozhoduje senát

ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

26. Podľa ak senát ústavného súdu zistí,

že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom, rozhodnutie orgánu

svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát

ústavného súdu nálezom zruší.

27. Podľa rozhodnutie ústavného súdu

je konečné.

III.

28. Predmetom konania ústavného súdu ( ) je

preskúmanie, resp. zistenie, či konanie navrhovateľa ako verejného funkcionára bolo alebo

nebolo v rozpore s dotknutými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného

záujmu, teda či povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce mu z čl. 4 ods. 1 a ods. 2

písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu porušil alebo neporušil.

29. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je

konaním sui generis upraveným ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu (konkrétne

čl. 9 a nasl.), v rámci ktorého príslušný orgán verejnej moci (čl. 9 ods. 1) v konečnom

dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach verejných

funkcionárov vyplývajúcich im predovšetkým z čl. 4 až čl. 8 ústavného zákona o ochrane

verejného záujmu. V takomto konaní musí byť bez akýchkoľvek pochybností preukázané,

že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené

ústavným zákonom alebo zákonom. Obecné zastupiteľstvo musí preto vykonať dokazovanie

z úradnej povinnosti a na základe vykonaného dokazovania v potrebnom rozsahu

konkretizovať, akú povinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo

zákonom verejný funkcionár nesplnil alebo porušil.

30. Predtým, ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu, či sa dotknutý verejný funkcionár

dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu, musí

prioritne posúdiť, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné rozhodnutie príslušného

orgánu verejnej moci (, ).

31. Inak povedané, ústavný súd v konaní (o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany

verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov) nemôže posúdiť, či sa dotknutý verejný

funkcionár dopustil konania, ktoré je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného

záujmu, bez toho, aby najskôr posúdil, či je preskúmateľné (čo sa týka formy) samotné

rozhodnutie príslušného orgánu verejnej moci (v danom prípade obecného zastupiteľstva).

32. od takého rozhodnutia vyžaduje

predovšetkým to, aby obsahovalo výrok, v ktorom sa uvedie v čom konkrétnom je konanie

alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo

zákonom (čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu).

33. Obecné zastupiteľstvo vo výroku napadnutého rozhodnutia vo všeobecnosti

konštatuje, že „Verejný funkcionár... porušil povinnosti starostu obce podľa Čl. 4 ods.1

a ods. 2 písm. a) ústavného ... tým, že porušil obmedzenia

a povinnosti starostu obce pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem,

zákaz uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom a povinnosť zdržať sa všetkého,

čo môže byť v rozpore s ústavným zákonom ...“.

34. Z takto koncipovaného výroku napadnutého rozhodnutia sa však navrhovateľ ani

ústavný súd nedozvedel, aké konanie navrhovateľa považovalo obecné zastupiteľstvo

za porušenie uvedeného článku ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, ani to,

v čom konkrétnom mal navrhovateľ podľa názoru obecného zastupiteľstva uprednostniť

osobný záujem pred verejným záujmom. Napadnuté rozhodnutie sa tak v dôsledku

zistených nedostatkov dostáva do pozície nepreskúmateľnosti už na úrovni samotného

výroku. Vzhľadom na absenciu skutkovej vety (t. j. dostatočne konkrétneho

a nezameniteľného popisu konania, ktoré sa navrhovateľovi kladie za vinu) bráni takto

formulovaný výrok napadnutého rozhodnutia jednoznačnej identifikácii eventuálneho

protiústavného skutku navrhovateľa. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach vydaných

v týchto konaniach už viackrát zdôraznil, že iba výrok rozhodnutia (enunciát) je právne

záväzný. Akékoľvek (do)vysvetlenia obecného zastupiteľstva, či už v odôvodnení

rozhodnutia, alebo v jeho vyjadrení k návrhu navrhovateľa sú z analyzovaného hľadiska

irelevantné.

35. V nadväznosti na tento nedostatok, ktorý už sám osebe spôsobuje

nepreskúmateľnosť rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ústavný súd sa oboznámil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, vyčítajúceho navrhovateľovi najmä tieto

pochybenia: „... Napriek kontrole NKÚ a vytknutým nedostatkom hrubým spôsobom

a opakovane porušoval zákony SR a uprednostňoval tak osobný záujem pred záujmom

verejným najmä tým, že za obdobie výkonu funkcie rokov 2013, 2014, 2015, 2016 a 2017

opakovane porušoval zákony, nechránil majetok obce a nenakladal s majetkom obce

spôsobom, aby zabezpečil nakladanie s ním hospodárnym a efektívnym spôsobom, sústavne

maril prácu poslancov, nezverejňoval zmluvy v zmysle zákona, nezverejňoval informácie,

ktoré boli od neho požadované, ani informácie, ktoré boli požadované poslancami, a členmi

komisií, alebo občanmi podľa infozákona.

... dlhodobo neplní prijaté uznesenia , nezverejňuje a neposkytuje informácie

poslancom, nedodržiava zásady zverejňovania zápisníc a tak marí slobodný prístup

občanov k informáciám. ... Uvedeným postupom starosta obce uprednostňoval svoje

súkromné záujmy, aby neboli preukázané jednoznačné pochybenia a nečinnosť, či naopak

porušovanie zákonov, pred záujmami verejnými a sústavne porušoval právo občanov podľa

§ 3 ods.2 písm. d Zákona o obecnom zriadení, porušoval povinnosti starostu podľa § 13

ods. 4 písm. d) Zákona o obecnom zriadení, maril plnenie zákonnej povinnosti poslancov

podľa § 25 ods. 1 písm. d - obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov, ods. 4 písm. b), písm. e)

Zákona o obecnom zriadení a aj ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám

č. a o sťažnostiach, najmä v , a uvedeného

zákona.

... V priebehu prešetrovania boli zistené ďalšie porušenia zákonov a najmä

uprednostňovanie osobného záujmu pred verejným, najmä tým, že... nezverejňovaním

potrebných informácií, uzatvorených zmlúv, faktúr a objednávok, šírením klamstiev

a dezinformácii kryl porušenia svojich povinností pri ochrane majetku obce najmä

podľa § 8 ods. 3 Zákona o obecnom zriadení, ďalej porušenia § 7 ods. 1 ods. 2 zákona

č. o majetku obcí, svojim konaním porušoval schválené Zásady nakladania

s majetkom obce Naháč, schválené zásady rozpočtového hospodárenia obce Naháč.

Starosta obce Naháč... ako štatutár obce uzatváral so svojimi zmluvnými partnermi zmluvy

zjavne nevýhodné pre obec Naháč, nedodržiaval a nekontroloval plnenie zmluvných

povinností, čím spôsoboval obci škodu. V prípade zmluvy na prenájom priestorov

pod poštou vznikla obci škoda nevyplatením energií, neplatením poplatkov za vývoz

odpadov. Škodu svojim konaním spôsobil starosta obce... ktorý nedokázal ani predložiť

výpočet úhrady za energie, nakoľko nedodržal povinnosti, ktoré sám v zmluve stanovil. Tým,

že bez schválenia dal príkaz na úhradu nedoplatkov za energie vznikla neschválením

rozpočtového opatrenia 1/2016 škoda, ktorú starosta obce vyčíslil na 464,84 €. Podľa § 30

ods. 2 Zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, za hospodárenie s verejnými

prostriedkami zodpovedá štatutárny orgán subjektu verejnej správy. Starosta obce teda

opakovane porušoval rozpočtovú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. k zákona

o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Na uvedené porušovania pritom obec

upozornila aj kontrola NKÚ v roku 2016, keď poukázala, že neschválilo starostovi obce

kompetenciu vykonávať zmeny rozpočtu podľa ustanovenia zákona o obecnom zriadení, tak

v roku 2015 porušil finančnú disciplínu prekročením čerpania rozpočtu vo výške 6 182 €.

Tým, že Obec uvoľňovala k úhradám verejné prostriedky, ktoré neboli schválené v rozpočte

starosta obce... konal v rozpore s § 19 ods. 4 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej

správy, v rozpore so schválenými zásadami nakladania s majetkom obce Naháč

a schválenými Zásadami rozpočtového hospodárenia obce Naháč i Štatútom obce Naháč.

Tieto úhrady starosta obce nariaďoval opakovane i v roku 2016 a v roku 2017, napriek

tomu, že bol na porušovanie zákonov poslancami i občanmi opakovane upozorňovaný.

Poslancami neboli schválené už uhradené rozpočtové opatrenia v roku 2016. Napriek tomu

starosta obce... v roku 2017 opätovne prikázal uhradiť rozpočtovým opatrením č. 3/2017

pokutu vo výške 950 € metrologickému úradu, ktorá bola obci Naháč udelená práve

z dôvodu nečinnosti a neplnenia si povinností štatutárneho zástupcu obce... Za nečinnosť

tiež obci je vyrúbená pokuta zo Životného prostredia vo výške 100 €, informácie ktoré

žiadali poslanci v bode I. A za nedodržiavanie povinnosti podľa zákona o účtovníctve bola

obci vyrubená pokuta Daňového úradu vo výške 2 000 €, za neplnenie povinnosti

vykonávania inventarizácie majetku obce Naháč, na splnenie tejto povinnosti pritom

starostu obce... opätovne upozorňovali poslanci i obyvatelia obce Naháč.

... Verejný funkcionár... porušil zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti

pri používaní verejných prostriedkov a zároveň finančnú disciplínu tým, že sa v dodatku

k zmluve č. 19/2015 s n. o Škôlkárík a Školáčik zaviazala obec uhrádzať z verejných

prostriedkov náklady na energie, náklady na vývoz fekálií, náklady na telefón, bezplatne

dala do užívania pozemok - majetok obce a nakoľko v zmluve nebol zapracovaný sankčný

mechanizmus, tak obec dostatočne nechránila svoj majetok a nekonala v súlade s § 7 ods. 2

zákona o majetku obcí a § 9 Zákona o majetku obci ani v súlade so Zásadami nakladania s

majetkom obce Naháč. Štatutár obce Naháč, aby presadil svoje záujmy a aby nevznikli

podozrenia cielene zverejnil uzatvorené zmluvy... až po 7 mesiacoch, čím spôsobil ich

neplatnosť, pretože podľa ustanovení je zmluva účinná dňom

nasledujúcim po dni jej zverejnenia a ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od

udelenia súhlasu, ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva

nezverejnila platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Tým, že zmluvy... neboli zverejnené

do troch mesiacoch od ich uzavretia sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona

neplatné a neúčinné. Okrem uvedenej skutočnosti zmluvy, ani neboli schválené , takže

nevznikol prejav vôle obce, a tým spôsobil ich neplatnosť... Pri prenájme majetku obce

porušil § 9a zákona o majetku obcí, prevod majetku nebol zverejnený na úradnej tabuli,

nebol prenajatý za cenu obvyklú. Hoci verejný funkcionár... na uvedené pochybenia

a porušovania zákona bol upozorňovaný hlavnou kontrolórkou obce Naháč i obyvateľmi

žiadnym spôsobom nekonal a preto dokázateľne uprednostnil osobný záujem pred záujmom

verejným.

... V oblasti pracovno-právnych vzťahov a dodržiavania ustanovení

a Zákona o výkone práce vo verejnom záujme starosta obce... porušil ustanovenia

. uzatváral dohody a zmluvy tak, že prichádzalo k vzniku

vážnych rozporov, zmluvy nezverejňoval v lehotách daných zákonom a porušil finančnú

disciplínu tým, že vyplatil napriek stanovisku IP mzdu za mesiac september

2015 a mimosúdne vyrovnanie za chyby, ktoré spôsobil ako štatutár obce nedodržiavaním

zákonov. Zmluvu o mimosúdnom vyrovnaní uzatvoril bez vedomia a súhlasu a zverejnil

s oneskorením, čím porušil Nedodržaním zákonných postupov

a nerešpektovaním zákonov nedodržal zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti

pri používaní verejných prostriedkov, čím porušil finančnú disciplínu vo výške 7 000 €.

Podľa o rozpočtových pravidlách verejnej správy

právnické osoby a fyzické osoby, ktorým sa poskytujú verejné prostriedky, zodpovedajú

za hospodárenie s nimi a sú povinné pri ich používaní zachovávať hospodárnosť,

efektívnosť a účinnosť ich použitia, takže verejný funkcionár... v snahe zamaskovať vlastné

pochybenia uprednostnil osobný záujem pred záujmom verejným.

Porušil ustanovenia uzatváral dohody a zmluvy

tak, že prichádzalo k vzniku vážnych rozporov, a porušil finančnú disciplínu tým, že vyplatil

napriek stanovisku zaplateného právneho zástupcu obce... a IP mzdu, odstupné

a odvody bez súhlasu a schválených RO, a nedodržaním zákonných postupov

a nerešpektovaním zákonov nedodržal zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti

pri používaní verejných prostriedkov, čím porušil finančnú disciplínu v sume vo výške

4 567,28 €, čím uprednostnil osobný záujem pred verejným a z prostriedkov obecného

rozpočtu zabezpečil úhradu vyplatených finančných nárokov zamestnankyni, ktorá mala

podľa prevodom práv a povinnosti byť uhradená zo zdrojov n. o.

Týmto konaním zabezpečil prospech zamestnankyni, ktorá je s ním v príbuzenskom pomere

a takisto prospech právnickej osobe, n. o.

V oblasti pracovno-právnych vzťahov boli zistené porušenia zákona pri uzatvorení

zmluvy o poskytnutí služby , keď boli zistené pochybenia pri uzatváraní

zmluvy, keď bola podpísaná až 18.6.2015 a uvedená pracovníčka nastúpila do práce

3.6.2015. ... Na základe uzatvorenej zmluvy bola vyplatená odmena za výkon práce

vo vyššej sume, ako bol plat zamestnankyne obce. Okrem toho tým, že pracovníčke

z riadneho pracovného pomeru obec vyplácala odmenu za čerpanie dovolenky týmto

postupom prišlo aj k porušeniu finančnej disciplíny podľa

o rozpočtových pravidlách, písmena b) poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov

nad rámec oprávnenia. Tým, že obec nepredložila doklady o splnení povinnosti predložiť

riadne vyžadované doklady podľa o výkone práce vo verejnom

záujme prišlo k porušeniu uvedených zákonov, porušeniu ustanovení Zákona ,

Z. z a Vyhlášky o materskej škole

č. Zároveň prišlo zo strany starostu obce... k uprednostneniu osobného

záujmu pred verejným a svojim konaním zabezpečil prospech inej právnickej osobe, či

fyzickej osobe. Až z odpovede na infožiadosť sa poslanci dozvedeli, že starosta obce... mal

minimálne v mesiaci jún 2016 vedomosť o tom, že sa od zákonných zástupcov detí

v súkromnej materskej Škole sa neoprávane vyberajú poplatky vo vyššej výške, ako bola

stanovená v zmluvách. Verejný funkcionár... napriek tomu reagoval na upozornenia

zákonných zástupcov detí len listom s upozornením n. o. na porušovanie zmlúv a to až

v mesiaci september 2016. Starosta obce... ďalej žiadnym spôsobom nepreveroval, či prišlo

k náprave, ani nepodnikol žiadne zákonné kroky na zabezpečenie nápravy, čím uprednostnil

osobný záujem pred záujmom verejným a takisto zabezpečil prospech inej právnickej osobe,

či fyzickej osobe...“

36. Z dôvodovej správy k čl. 4 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

vyplýva, že sa ním ustanovujú všeobecné povinnosti a obmedzenia verejných funkcionárov,

ktorých dodržiavanie pri výkone verejnej funkcie by malo zaručiť požadovanú ochranu

verejného záujmu a zároveň vysoký morálny kredit verejných funkcionárov. Tieto zákazy

a obmedzenia majú v čo najširšom rozsahu vylúčiť či obmedziť možnosť vzniku situácií,

pri ktorých by mohlo dôjsť k uprednostneniu osobného záujmu pred verejným, resp. by

mohlo dôjsť k poskytnutiu nenáležitej výhody pre verejného funkcionára z výkonu jeho

funkcie.

37. Odsek 1 uvedeného článku ustanovuje všeobecnú povinnosť pre verejného

funkcionára presadzovať a chrániť verejný záujem a vykonávať svoju funkciu tak, aby z jej

výkonu plynul verejný prospech a neslúžila na uspokojenie osobného záujmu verejného

funkcionára. Odsek 2 tohto článku ustanovuje činnosti, ktoré nesmie pri výkone svojej

funkcie verejný funkcionár vykonávať, a právne vzťahy, do ktorých nesmie vstupovať. Ide

o taxatívny výpočet takých činností a právnych vzťahov a úkonov, pri ktorých by verejný

funkcionár mohol uprednostniť osobný záujem pred verejným a získať výhodu z výkonu

verejnej funkcie, ktorú by inak získať nemohol.

38. V nadväznosti na toto vymedzenie je potrebné osobitne sa zaoberať pojmom

verejný záujem a osobný záujem. Verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp.

záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami,

ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je

taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech verejnému

funkcionárovi alebo jemu blízkym osobám. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi,

aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec (verejný funkcionár) pre vlastný profit.

Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov

príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné

i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

39. Vychádzajúc z uvedeného považoval ústavný súd za kľúčový aspekt

pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa ústavnoprávny rozmer problému, najmä preukázanie

príčinnej súvislosti medzi obecným zastupiteľstvom vypočítanými pochybeniami

navrhovateľa uvedenými v napadnutom rozhodnutí a tvrdením obecného zastupiteľstva,

že navrhovateľ svojím konaním uprednostnil osobný záujem pred verejným záujmom.

40. Preskúmaním odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva

ústavný súd konštatuje, že síce obsahuje celý rad pochybení navrhovateľa, resp. porušení

povinností podľa rôznych zákonov a interných predpisov obce, ale absentuje v ňom

preukázanie akejkoľvek súvislosti s tvrdením obecného zastupiteľstva, že navrhovateľ

týmto postupom, resp. konaním vo funkcii starostu obce uprednostnil svoj osobný záujem

pred verejným záujmom. Tento nedostatok nemôže zhojiť iba strohé konštatovanie

obecného zastupiteľstva, že navrhovateľ „uprednostnil osobný záujem pred záujmom

verejným“ bez toho, aby bolo toto konštatovanie naviazané na zdôvodnenie, akým

spôsobom navrhovateľ svojím konaním uprednostnil svoj osobný záujem, do akého

konkrétneho prospechu sa tento záujem premietol, t. j. bez toho, aby bol identifikovaný jeho

individuálny prínos (finančný či nefinančný) alebo prospech osobám jemu blízkym.

41. Ak obecné zastupiteľstvo v napadnutom rozhodnutí čiastočne naznačilo zneužitie

funkcie starostu obce tým, že vyplatil odstupné zamestnankyni, ktorá je s ním (údajne)

v príbuzenskom pomere (s. 7 napadnutého rozhodnutia, pozn.), čím mal zabezpečiť

prospech aj „právnickej osobe, n. o.“, takýto popis konania v spojení s nedostatočným

vymedzením vo výroku napadnutého rozhodnutia nie je postačujúci, pôsobí zmätočne

a vytvára priestor pre mnohé dohady a dedukcie. Podľa názoru ústavného súdu musí byť

skutkové vymedzenie vytýkaného porušenia povinnosti uprednostniť verejný záujem

pred osobným záujmom ustanovenej ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu

identifikované v rozhodnutí dostatočne, presne a určito. Zároveň platí, že dodatočné

vysvetľovanie skutočného dôvodu vydania napadnutého rozhodnutia je právne irelevantné.

42. Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie

zákonných náležitostí samotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia (vrátane

zistenia skutkového stavu a jeho hodnotenia v dostatočnom rozsahu) predstavuje nielen

jednu zo základných podmienok pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným

zo základných znakov ústavne ustanoveného postupu ( ). Preto

nedostatky formy rozhodnutia alebo povrchnosť odôvodnenia je v rozpore s ústavnými

princípmi právneho a demokratického štátu (m. m. ).

43. Ústavný súd po preskúmaní dôkazov, ktoré mu boli v tomto konaní predložené,

nevylučuje, že navrhovateľ sa mohol dopustiť v rozhodnutí uvedených porušení ustanovení

právnych predpisov, tak ako to uviedlo obecné zastupiteľstvo [t. j.

o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“),

o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon

č. o sťažnostiach, o majetku obcí, zákon

č. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení

niektorých zákonov, , pozn.], či interných

predpisov obce, avšak zanedbanie povinností podľa týchto predpisov ešte nemusí

automaticky znamenať porušenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu

(pokiaľ verejnému funkcionárovi z tohto porušenia zároveň neplynie prospech). Pokiaľ sa

starosta obce dopustí porušenia, resp. zanedbania povinností pri výkone svojej funkcie,

zákon o obecnom zriadení upravuje prostriedky, ktoré obecné zastupiteľstvo môže,

resp. musí v takom prípade použiť na to, aby sa proti starostovi obce vyvodila

zodpovednosť. Podľa § 13a ods. 3 písm. a) bodu 2 zákona o obecnom zriadení obecné

zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak hrubo alebo opakovane

zanedbáva povinnosti starostu, porušuje ústavu, ústavné zákony, zákony a ostatné

všeobecne záväzné právne predpisy.

44. S ohľadom na charakter pochybení navrhovateľa popísaný v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia a na to, že v rozhodnutí chýba prepojenie týchto pochybení

na porušenie ustanovení ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (konkretizácia

uprednostneného osobného záujmu navrhovateľa a jeho profitu), dospel ústavný súd

k záveru, že napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva obce Naháč č. 68/2017 z 5. júna

2017 je nepreskúmateľné. Opačný záver ústavného súdu by mohol vytvoriť priestor

na možné zneužívanie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, napr.

na „vyrovnávanie si účtov“.

45. garantované základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

sa premieta pri ochrane práva do požiadavky rešpektovania postupu ustanoveného

príslušným procesným poriadkom (v okolnostiach daného prípadu upraveným v čl. 9

ústavného zákona o ochrane verejného záujmu), pričom rešpektovanie tohto postupu je

svojou povahou i významom základným predpokladom spravodlivého procesu, preto

zároveň predstavuje aj základnú podmienku na to, aby mohlo byť rozhodnutie orgánu

verejnej moci považované za zákonné a ústavne konformné.

46. Na základe uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom

konaní vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov neboli vo vzťahu

k navrhovateľovi dodržané princípy spravodlivého procesu tým, že obecné zastupiteľstvo

svoje závery „neoprelo“ o preukázanie svojich tvrdení. Vzhľadom na to bolo potrebné

napadnuté rozhodnutie považovať za rozporné s týmito ústavnými princípmi a v uvedenej

podobe aj za arbitrárne. Ďalšie námietky navrhovateľa prednesené v jeho návrhu ústavný

súd nepovažoval za potrebné meritórne vyhodnotiť, pretože zistené nedostatky napadnutého

rozhodnutia obecného zastupiteľstva samy osebe postačujú na jeho zrušenie. Závery

ústavného súdu o ďalších námietkach by tak nemali podstatný vplyv na zrušujúci výrok

tohto nálezu.

47. Pretože ústavný súd je oprávnený iba potvrdiť alebo zrušiť rozhodnutie

zastupiteľstva ( ), na základe už uvedeného zrušil

napadnuté rozhodnutie. Zároveň platí, že toto rozhodnutie je konečné (§ 73b ods. 4 zákona

o ústavnom súde).

IV.

48. Navrhovateľ žiadal priznať proti obci Naháč náhradu trov konania pred ústavným

súdom, ktorú jeho právny zástupca vyčíslil sumou 312,34 €. Trovy právneho zastúpenia

právny zástupca bližšie špecifikoval ako odmenu za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia – doplnenie podania). K takto vypočítanej sume

odmeny prirátal zodpovedajúci režijný paušál.

49. Podľa trovy konania pred ústavným súdom,

ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

50. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

51. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená suma

za dva úkony právnej služby je vyčíslená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov, preto boli trovy právneho zastúpenia

priznané v požadovanej sume 2 x 147,33 €, k tomu 2 x režijný paušál 8,84 €, t. j. odmena

advokáta za poskytnuté právne služby predstavuje celkovú sumu 312,34 € (bod 2 výroku

nálezu).

52. Náhradu trov konania je obec Naháč povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu

navrhovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

53. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, je pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia potrebné rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017