Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Svo/2/2026

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: AITEC, s. r. o., so sídlom Ráztočná 19, Bratislava, IČO: 43 829 171, zastúpeného advokato, s. r. o., so sídlom Palisády 14, Bratislava, IČO: 50 167 057, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky, so sídlom Černyševského 50, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8553-6000/2026 zo dňa 11.05.2026, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 02.06.2026 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 02.06.2026, doručenou správnemu súdu toho istého dňa, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 8553-6000/2026 zo dňa 11.05.2026 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný vo veci námietok žalobcu, smerujúcich podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) proti podmienkam uvedeným v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie žiadosti o účasť, ponuky alebo návrhu poskytnutých kontrolovaným, a podľa zákona o verejnom obstarávaní proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f) zákona o verejnom obstarávaní v čiastkovej zákazke s názvom „Dodanie edukačných publikácií pre základné školy v SR – Výzva č. 1“ zadávanej na základe „Výzvy na predkladanie ponúk“ zo dňa 05.03.2026, prostredníctvom dynamického nákupného systému na predmet nadlimitnej zákazky s názvom „DNS Edukačné publikácie pre školy“, vyhlásenej verejným obstarávateľom Ministerstvom školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky v Úradnom vestníku Európskej únie č. OJ S 226/2025 zo dňa 24.11.2025 pod značkou 778457-2025 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 237/2025 zo dňa 25.11.2025 pod značkou 18637 – MUT, rozhodol tak, že podľa zákona o verejnom obstarávaní zastavil námietkové konanie v okruhu I., v okruhu II.b, v okruhu III. námietok žalobcu. Podľa zákona o verejnom obstarávaní námietky žalobcu v okruhu II.a vo vzťahu k častiam čiastkovej zákazky s názvami Človek a príroda 1, Človek a spoločnosť 1, Slovenský jazyk pre druhákov s BODKOU – Bodkin doplnkový zošit, 2. časť a Slovenský jazyk pre druhákov s BODKOU – Bodkin doplnkový zošit, 1. časť, zamietol. Podľa zákona o verejnom obstarávaní žalovaný zastavil námietkové konanie v okruhu II.a námietok žalobcu vo vzťahu k zvyšným 281 častiam čiastkovej zákazky a podľa zákona o verejnom obstarávaní zastavil námietkové konanie v okruhu IV. námietok žalobcu.

2. Žalobca v podanej žalobe zároveň navrhol, aby správny súd podľa (ďalej len „“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom a inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska a finančná škoda, ako aj iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca uviedol, že hrozí, že

počas súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia bude pokračovať proces verejného obstarávania, dôjde k uzavretiu ďalších kúpnych zmlúv, vyplateniu faktúr a plneniu čiastkovej zákazky realizovanej na základe Výzvy č. 1, ktorej zákonnosť nebola vecne a meritórne žalovaným preskúmavaná, čím súdny prieskum napadnutého rozhodnutia stratí reálny reparačný účinok.

3. Žalobca uviedol, že mu hrozí priama hospodárska ujma a keďže je vydavateľom významnej časti titulov edukačných publikácií zahrnutých do Výzvy č. 1, ktorých predpokladaná hodnota ako samostatných častí čiastkovej zákazky je v sume XXX.XXX eur bez DPH z celkovej predpokladanej hodnoty zákazky X.XXX.XXX,XX eur bez DPH, čo predstavuje podiel 44,95 %, pričom môže podľa neho dôjsť aj k zásahu do reálneho naplnenia objednávok škôl, keďže pri 44,95 % objednaných publikácií ide o tituly vydávané ním. Poukázal na to, že verejné obstarávanie slúži nielen na výber dodávateľa, ale aj na ochranu hospodárskej (cenovej) súťaže a efektívne nakladanie s verejnými prostriedkami. Uvádza, že ujmu, ktorá mu prípadným uzavretím kúpnej zmluvy hrozí, avizoval aj ministerstvu, keď na výzvu na rokovanie o znížení ponukovej ceny podľa § 56 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že za danej situácie nedokáže uzavrieť kúpnu zmluvu, keďže by to pre neho znamenalo ekonomickú likvidáciu, pričom ministerstvo na jeho oznámenie nereagovalo. Výzvu ministerstva na rokovanie o znížení ponukovej ceny a následnú absenciu reakcie ministerstva považuje žalobca za jednoznačné potvrdenie dôvodnosti jeho námietok, týkajúcich sa nesprávne stanovenej predpokladanej hodnoty zákazky. Žalobca tvrdil, že je vystavený bezprostrednému riziku, že v dôsledku nesprávne a nezákonne stanovenej predpokladanej hodnoty zákazky a neprimeraných zmluvných podmienok, bude alebo môže byť jeho ponuka vyhodnotená ako neúspešná, prípadne, že dotknuté časti čiastkovej zákazky v celkovom rozsahu cca 45 % predpokladanej hodnoty zákazky stanovenej ministerstvom budú zrušené, alebo ním vydávané edukačné publikácie budú nahradené titulmi iných vydavateľov, čo samo o sebe znásobuje hrozbu závažnej ujmy.

4. Žalobca má dôvodnú obavu, že ministerstvo môže svojvoľne pristúpiť k vyraďovaniu edukačných publikácií zo zoznamu objednateľných titulov nielen z dôvodu, že vydavateľ alebo distribútor nie sú zaradený v DNS, ale aj z dôvodu, že sa v rámci Výzvy č. 1 k čiastkovej zákazke sa ministerstvu nepodarí dospieť k uzavretiu kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal žalobca na verejne deklarovaný zámer ministerstva vyraďovať edukačné publikácie vydavateľa z ponuky. V dôsledku záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí (v okruhu IV. námietok žalobcu), môžu byť tituly žalobcu vyradené zo zoznamu objednateľných titulov, prípadne môžu byť nahradené titulmi iných vydavateľov, čo by malo pre žalobcu, ako aj pre samotné školy, ktoré si jeho tituly objednali, mimoriadne závažný a nenapraviteľný následok. Dodatočné zrušenie napadnutého rozhodnutia po tom, ako by boli tituly žalobcu vyradené, nahradené, zmluvne zabezpečené a školám dodané od iných subjektov alebo distribuované školám, by už podľa názoru žalobcu nevedelo reálne obnoviť pôvodný stav, nakoľko finančné prostriedky by už boli minuté, pričom tento následok je o to závažnejší tým, že predmetná zákazka je financovaná z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR určených na kurikulárnu reformu, ktoré prostriedky má Slovenská republika vyčerpať do konca augusta 2026. Žalobca uviedol, že práve táto verejne deklarovaná možnosť vyradenia titulov v spojení s časovým tlakom na čerpanie prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR do konca augusta 2026 umocňuje dôvodnú obavu zo vzniku závažného nenapraviteľného následku.

5. Žalobca tiež poukázal na to, že právny a implementačný rámec Plánu obnovy a odolnosti SR nevyžaduje výlučne centralizovaný nákup edukačných publikácií prostredníctvom DNS. Uviedol, že platná právna úprava umožňuje poskytovanie finančných prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti SR aj formou príspevku na edukačné publikácie poskytovaného zriaďovateľom základných a stredných škôl, pričom školy si následne vybrané publikácie objednávajú priamo u príslušných vydavateľov alebo ich distribútorov. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na právnu úpravu, ktorou boli za splnenia zákonných podmienok určité nákupy učebníc, učebných textov a pracovných zošitov vyňaté z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní. Podľa žalobcu preto priznanie odkladného účinku správnej žalobe neznamená zmarenie účelu Plánu obnovy a odolnosti SR, znemožnenie čerpania prostriedkov určených na kurikulárnu reformu ani omeškanie dodania edukačných publikácií školám. Ministerstvo školstva má podľa žalobcu k dispozícii aj iný právne predvídaný a legitímny spôsob použitia prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti SR, a to prostredníctvom príspevku na edukačné publikácie poskytovaného zriaďovateľom alebo školám, ktorý bol podľa jeho tvrdenia využívaný aj v predchádzajúcich rokoch.

6. Žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak, predstavuje jeho ochranu. Poukázal na to, že verejný záujem tu nepredstavuje

záujem na urýchlenom ukončení konkrétnej čiastkovej zákazky, ale záujem na tom, aby verejné prostriedky boli použité v zákonnom, transparentnom a účinne preskúmateľnom postupe. Ak by došlo k plneniu čiastkovej zákazky na základe napadnutého rozhodnutia, verejné prostriedky a prostriedky Európskej únie by mohli byť použité spôsobom, ktorého zákonnosť je vážne spochybnená. Ako ďalší verejný záujem žalobca uviedol to, aby školy dostali tie edukačné publikácie, ktoré si podľa vlastných odborných a pedagogických potrieb zvolili, aby nedošlo k svojvoľnému alebo netransparentnému nahrádzaniu objednaných titulov inými publikáciami, a aby prostriedky Plánu obnovy a odolnosti SR boli použité spôsobom, ktorý obstojí v následnej kontrole zákonnosti. Podľa názoru žalobcu, ak až cca 45 % obstarávaných titulov predstavujú publikácie vydávané žalobcom, nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe vytvára reálne riziko, že významná časť škôl nedostane konkrétne publikácie, ktoré si objednala, ale bude vystavená náhradnému riešeniu podľa aktuálneho postupu ministerstva, ktorý nemožno predvídať.

7. V závere návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca zhrnul, že podľa jeho názoru osvedčil splnenie všetkých podmienok podľa . Uviedol, že bez priznania odkladného účinku mu hrozí závažná hospodárska a finančná škoda, strata možnosti realizovať dodávky publikácií tvoriacich značný podiel čiastkovej zákazky podľa Výzvy č. 1, zásah do jeho postavenia na relevantnom trhu a nenapraviteľný následok, spočívajúci vo vyradení alebo faktickom nahradení jeho titulov v procese financovanom z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR. Zároveň poukázal na možné negatívne dôsledky pre školy, ktoré by nemuseli dostať konkrétne edukačné publikácie zvolené pre potreby výučby v rámci kurikulárnej reformy. Priznanie odkladného účinku preto podľa žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom, ale naopak smeruje k zachovaniu účelu súdneho prieskumu, ochrane zákonnosti verejného obstarávania a hospodárskej súťaže, ako aj k ochrane účelového použitia verejných prostriedkov a prostriedkov Európskej únie.

8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11.08.2026 uviedol, že žalobca neosvedčil podmienky podľa , vzhľadom k tomu, že napadnuté rozhodnutie mu neukladá povinnosť, nevylučuje ho z DNS ani nerozhoduje o vyhodnotení jeho ponuky. Poukázal na to, že žalobca nepredložil účtovné údaje ani iné relevantné podklady, ktoré by preukazovali rozsah a závažnosť ujmy alebo jej priamu príčinnú súvislosť s napadnutým rozhodnutím. Vyradenie titulov, zrušenie častí alebo uzavretie zmlúv sú samostatné budúce úkony ďalšieho účastníka. Zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe by bolo v rozpore s verejným záujmom, ktorý spočíva vo včasnom zabezpečení publikácií pre školy a na použití časovo viazaných prostriedkov Plánu obnovy. Poukázal tiež na to, že samotná existencia iného zákonného spôsobu nákupu nepreukazuje, že ho možno v dostupnom čase reálne uskutočniť.

9. Ďalší účastník sa vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 10.08.2026 navrhol, aby správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal ani jednu zo zákonných podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobcom tvrdená hrozba ekonomickej likvidácie alebo nenapraviteľnej ujmy je podľa ďalšieho účastníka výlučne v rovine všeobecných, abstraktných a hypotetických úvah. Uviedol, že žalobca nepredložil žiadne exaktné ekonomické dáta, audítorské správy, analýzy peňažných tokov, či záväzné zmluvné záväzky, ktoré by preukazovali, že okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia preňho skutočne znamená likvidačnú ujmu. Ďalší účastník zdôraznil, že prípadný neúspech žalobcu v transparentnom obstarávaní alebo strata očakávaného hospodárskeho zisku predstavuje bežné podnikateľské riziko a v žiadnom prípade nezakladá legálny dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Poukázal tiež na to, že prioritným verejným záujmom je v danom prípade nerušené a plynulé zabezpečenie práva na vzdelanie, prostredníctvom uskutočneného verejného obstarávania a následnej distribúcie dôležitých didaktických pomôcok pre školy.

10. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

11. Podľa správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná

škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

12. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

13. Pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je potrebné naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku závažnej ujmy na životnom prostredí, 4. hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo s jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne stanovuje podmienku, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom.

14. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí byť na podklade predložených dôkazov osvedčené, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému následku, a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe správny súd žiadnym spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z .

15. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku správnej žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2018). Správny súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 30.05.2017, z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby závažnej ujmy treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

16. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.06.2018).

17. S prihliadnutím na správny súd v danej veci posudzoval, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

18. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu, vyjadrením žalovaného a pripojeným administratívnym spisom nezistil správny súd zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil hrozbou závažnej hospodárskej a finančnej ujmy a iných nenapraviteľných následkov, ktoré by mohli vzniknúť pokračovaním verejného

obstarávania, uzavretím kúpnych zmlúv a plnením zákazky počas súdneho prieskumu. Poukázal najmä na významný podiel svojich edukačných publikácií na predmete zákazky, riziko ich vyradenia alebo nahradenia titulmi iných vydavateľov a s tým spojenú hrozbu jeho ekonomickej likvidácie, pričom následná náprava, po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia, by podľa jeho názoru už nebola reálne možná. Závažnosť týchto rizík podľa žalobcu umocňuje časový tlak na čerpanie prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR do konca augusta 2026. Správny súd uvádza, že tvrdenia žalobcu sú založené na skutočnostiach, ktoré eventuálne podľa názoru žalobcu môžu v budúcnosti nastať. Správny súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorý žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia hrozí. Dôvody na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musia byť jasne zadefinované, ale aj náležite osvedčené. Na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len samotné tvrdenie, ale je potrebné tvrdené skutočnosti aj preukázať. Na podporu svojich tvrdení žalobca nepredložil žiadne dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami môže dôjsť k ním tvrdenej ujme. Pokiaľ žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe na skutočnostiach, ktoré eventuálne (hypoteticky) môžu nastať, z takýchto dôvodov nemôže jeho návrh obstáť ako dôvodný.

19. K argumentácií žalobcu o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia môže byť predmetom prieskumu zo strany súdu až vo veci samej, nie však v štádiu posudzovania existencie dôvodov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle , ktoré ustanovenie predstavuje určitú formu predbežnej ochrany v danom konaní. Správny súd sa pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže zaoberať námietkami, ktoré k meritu veci smerujú a v rámci rozhodovania o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z .

20. Dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, alebo iného vážneho nenapraviteľného následku.

21. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval predovšetkým na potrebu zákonného, transparentného a preskúmateľného nakladania s verejnými prostriedkami, ako aj na záujem škôl na dodaní nimi vybraných edukačných publikácií. Uvedené tvrdenia však samy osebe neosvedčujú, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci vo verejnom záujme. Žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil. Správny súd s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. -44 zdôrazňuje, že verejný záujem možno vymedziť ako záujem, resp. záujmy, ktoré by bolo možné označiť za obecné či verejné, a je tak spojený s činnosťami, ktorých výsledkom je čo najväčší prínos pre maximálny počet subjektov. Osobný záujem je úzko spojený s produktmi, aktivitami alebo cieľmi, ktoré sleduje jednotlivec pre vlastný profit. Nejde teda o prospech, ktorý je vytváraný a využívaný všetkými, alebo väčšinou členov príslušnej spoločnosti alebo skupiny obyvateľov. Osobný záujem reprezentuje finančné i nefinančné záujmy jednotlivca, zamerané na zvyšovanie jeho individuálneho prínosu.

22. Nakoľko vo veci neboli splnené základné, zákonom vyžadované predpoklady, definované v , správny súd podľa návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).