Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/122/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka PhD., v právnej veci žalobcu: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., IČO: 45 300 950, Lieskovská cesta 23/640, Lieskovec, právne zastúpeného spoločnosťou KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., IČO: 51 003 848, so sídlom Dunajská 2317/32, Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. Miloš Kvasňovský, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100889409/2019 zo dňa 15.4.2019, jednomyseľne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Správca dane - Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty - zostavil ku dňu 7.11.2018 z údajov evidencie daní výkaz daňových nedoplatkov žalobcu (č. 102189148/2018 zo dňa 7.11.2018) v sume 177.621,72 €. Základom pre takto určený výkaz daňových nedoplatkov boli právoplatné a vykonateľné rozhodnutia č. 101128587/2018 zo dňa 8.6.2018 (daňový nedoplatok v sume 92.754,24 €) a č. 101128794/2018 zo dňa 8.6.2018 (daňový nedoplatok v sume 84.867,48 €).

2. Rozhodnutím Daňového úradu pre vybrané subjekty č. 102642054/2018 zo dňa 19.12.2018, daňovou exekučnou výzvou, správca dane žalobcovi (daňovému subjektu) oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 102189148/2018 zostavený z evidencie daní žalobcu ku dňu 7.11.2018 vo výške 177.621,72 € začal v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok) daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 102369198/2018 zo dňa 27.11.2018 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 177.621,72 €.

3. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. 100889409/2019 zo dňa 15.4.2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 102642054/2018 zo dňa 19.12.2018 ako vecne a právne správne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vydaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia ako aj rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu, nakoľko ten mal možnosť dobrovoľne daňový nedoplatok uhradiť či už z finančných prostriedkov na jeho bankových účtoch, ktoré boli rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania zablokované, alebo z iných zdrojov podľa § 108 ods. 1 DP. V daňovej exekučnej výzve správca dane žalobcovi oznámil možnosť úhrady daňového nedoplatku a tiež súhlas s takouto úhradou. Rovnako je takýto

súhlas daný aj v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania doručovanom bankám, v ktorých má žalobca vedené účty. Ani toto rozhodnutie nebránilo žalobcovi v určenej lehote daňový nedoplatok uhradiť, resp. proti výzve podať námietku. Ďalej žalovaný uviedol, že k uhradeniu daňového nedoplatku nedošlo, z čoho je zrejmé, že úsilím žalobcu nebola úhrada predmetného daňového nedoplatku. Podľa žalovaného z napadnutého rozhodnutia bolo žalobcovi zrejmé, na základe čoho bola daňová exekučná výzva vydaná. Správca dane neinformuje daňového dlžníka o zostavení výkazu daňových nedoplatkov ani o jeho vykonateľnosti. Exekučným titulom v danom prípade bol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 102189148/2018 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 7.11.2018, vychádzajúci z rozhodnutia č. 101128587/2018 zo dňa 8.6.2018 (povinnosť zaplatiť daň v sume 92.754,24 €, splatnú dňa 16.10.2018) a rozhodnutia č. 101128794/2018 zo dňa 8.6.2018 (povinnosť zaplatiť daň v sume 81.867,48 €, splatnú dňa 16.10.2018).

Žalovaný poukázal na to, že žalobca má vedené účty v Československej obchodnej banke, a.s. (so zostatkom na účtoch v sume 18,04 € a 393.430,02 € a disponibilným zostatkom mínus 2.791.126,66 € a mínus 2.706.295,85 €), OTP Banke Slovensko, a.s. (so zostatkom na účtoch vo výške 1.293.959,03 € a 23,03 € a vyznačenými rezerváciami v sume 2.927.350,13 € a 4.212.166,51 €) a Prima banke Slovensko, a.s. (so zostatkom na účte vo výške 61.850,44 € a disponibilným zostatkom vo výške mínus 972.664,24 €).

Správca dane v súlade s § 90 ods. 1 DP začal výkon daňovej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľa platobných služieb podľa § 108 DP vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č. 102369198/2018 zo dňa 27.11.2018 na vymoženie daňového nedoplatku v sume 177.621,72 €; uvedené rozhodnutie je právoplatné a nedoručuje sa daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi (§ 90 ods. 3 DP). Daňový úrad následne vydal daňovú exekučnú výzvu č. 102642054/2018 zo dňa 19.12.2018, ktorou žalobcovi oznámil začal v zmysle § 90 ods. 1 DP daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 102369198/2018 zo dňa 27.11.2018 na vymoženie daňového nedoplatku v sume 177.621,72 €. Žalobca voči daňovej exekučnej výzve podal odvolanie.

Žalovaný konštatoval, že správca dane vydal daňovú exekučnú výzvu č. 102642054/2018 zo dňa 19.12.2018 v súlade s § 90 ods. 1 DP. Dôvody na zrušenie daňovej exekučnej výzvy uvádzané žalobcom v odvolaní nespĺňajú podmienky na jej zrušenie. Žalobca nepreukázal rozpor napadnutej daňovej exekučnej výzvy s Daňovým poriadkom, ani nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu veci a neuviedol ani iné dôvody, ktoré by preukazovali nesprávnosť alebo nezákonnosť vydanej daňovej exekučnej výzvy. Dôvody, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nenapĺňajú skutkovú podstatu § 91 ods. 5 DP. Tieto okolnosti nie sú dôvodmi, ktoré by spôsobovali zánik daňového nedoplatku a nezákonný postup prvostupňového orgánu pri vydaní daňovej exekučnej výzvy alebo neprípustnosť daňovej exekúcie.

II. Žaloba

4. Žalobou doručenou súdu dňa 14.03.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a žiadal rozhodnutie žalovaného č. 100889409/2019 zo dňa 15.4.2019, ako aj prvostupňové rozhodnutie vydané Daňovým úradom pre vybrané subjekty č. 102642054/2018 zo dňa 19.12.2018 zrušiť a vec vrátiť orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. V prvom rade namietal nepreskúmateľnosť žalobou napadnutých rozhodnutí z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia. Argumentáciu žalovaného, uvedenú v odôvodnení jeho rozhodnutia, považoval za nezákonnú a v hrubom rozpore s judikatúrou slovenských súdov. Akékoľvek rozhodnutie v rámci daňového exekučného konania predstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov daňového subjektu a je spôsobilé spôsobiť mu prípadnú škodu. Žalovaný sa podľa žalobcu nezaoberal námietkou, že v rámci daňového exekučného konania sú žalobcovi blokované prostriedky v celkovej výške približne 4 mil. €, a to aj napriek skutočnosti, že táto blokácia je nezákonná a znemožňuje mu plnenie si jeho zákonných povinností.

6. Pre žalobcu je nepredstaviteľné, ako by mohol uhradiť daňový nedoplatok zo zablokovaných finančných prostriedkov, ktoré mu na účtoch v bankových ústavoch blokuje práve správca dane. Základným účelom exekučného konania formou blokovania finančných prostriedkov na bankových účtoch je daňovému subjektu znemožniť dispozíciu s jeho majetkom. Nie je teda právne možné, aby za

situácie, kedy žalobca má blokované finančné prostriedky na svojich bankových účtoch, s nimi mohol zároveň disponovať a mohol dobrovoľne uhradiť predmetný daňový nedoplatok.

7. Žalobca tiež namietal, že za predpokladu, ak žalovaný tvrdí, že úsilím žalobcu nebola úhrada predmetného daňového nedoplatku, je nevyhnutné, aby toto svoje tvrdenie náležite odôvodnil, v čom nebolo v danej situácii a v danom období úsilím daňového dlžníka uhradiť daňový nedoplatok. Je nevyhnutné, aby takéto závažné tvrdenie žalovaný dostatočne odôvodnil, inak je podľa názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné. Žalovaný síce terminologicky naznačil snahu a vôľu daňového subjektu úmyselne sa vyhýbať plneniu svojich povinností, avšak zistený skutkový stav nevyhodnotil z hľadiska skutkových a právnych okolností ako aj z hľadiska súdnych rozhodnutí. Na základe uvedených skutočností žalobca konštatoval, že žalovaný vydal rozhodnutie bez náležitého vyhodnotenia zisteného skutkového stavu, čo vyplýva nielen z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ale aj zo spôsobu, akým žalobca namietal proti záverom správcu dane.

8. Žalobca poukázal na to, že úlohou právneho štátu je pripraviť legitímne podmienky, ktoré by boli zárukou spravodlivosti prerokovania veci pred kompetentným orgánom verejnej moci. Vytvorenie takýchto podmienok tkvie v právnej úprave jednotlivých konaní, v rámci ktorých dochádza k ochrane hmotnoprávnych vzťahov, a tým aj k reálnemu výkonu a ochrane základných práv a slobôd. Vydané rozhodnutie žalovaného vyššie uvedené popiera, je vydané v rozpore s danými závermi a je svojvoľné. Vzhľadom na procesne vadný postup žalovaného aj správcu dane, ktorí na základe zadovážených skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a následne aj posúdili skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver, mal žalobca za to, že sú ich rozhodnutia nezákonné a je ich potrebné zrušiť.

9. Námietku o nezákonnosti vedenia daňového exekučného konania žalobca oprel o skutočnosť, že správca dane a žalovaný opomenuli, že v danom prípade bolo právoplatnými rozhodnutiami o priznaní odkladného účinku, prípadne na základe podaných kasačných sťažností rozhodnutím súdu, resp. priamo zo zákona priznaný odkladný účinok vo vzťahu k pohľadávkam v rámci vymáhaného roku 2012 v celkovej sume 3.605.601,59 €. Správca dane a žalovaný sa mali vo vzťahu k predmetnej sume zdržať výkonu daňového exekučného konania, úkony v rámci daňového exekučného konania nerealizovať a rešpektovať rozhodnutia súdu a literu zákona. Aj v predmetnej právnej veci bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok.

III. Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

11. Podľa žalovaného žalobca nepreukázal rozpor napadnutej daňovej exekučnej výzvy s § 91 DP. Rovnako nepreukázal nesprávne vyhodnotenie skutkového stavu a neuviedol ani iné dôvody, ktoré preukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť vydanej daňovej exekučnej výzvy. Daňový nedoplatok je nespochybniteľná suma, ktorú je správca dane oprávnený vymáhať v súlade s Daňovým poriadkom. Exekučné konanie začalo na základe právoplatného a vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov. Žalobca podal správnu žalobu proti rozhodnutiu Finančného riaditeľstva SR č. 100889409/2019 zo dňa 15.4.2019, doručeného zástupcovi žalobcu dňa 25.4.2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané subjekty č. 102642054/2018 zo dňa 19.12.2018, ktorým bolo oznámené vymáhanie daňového nedoplatku v sume 177.621,72 € v zmysle § 91 DP stanoveného na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. 102189148/2018, zostavený správcom dane z evidencií daní žalobcu ku dňu 7.11.2018. Išlo o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie.

IV. Replika žalobcu

12. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.

13. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Pojednávanie

14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa a v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol na pojednávaní dňa 3.8.2022 rozsudkom, ktorý vyhlásil postupom podľa druhá veta („Ak sú pri vyhlasovaní rozsudku prítomní iba sudcovia a zapisovateľ, rozsudok správny súd vyhlási vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní; deň vyhlásenia sa poznamená na písomnom vyhotovení.“), keďže žalobca, resp. jeho právny zástupca, ani žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili ani nežiadali o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalobcu aj žalovaný boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní a predvolanie včas prevzali.

VI. Relevantné právne predpisy

15. Podľa § 89 ods. 1 písm. b/ DP exekučným titulom je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov.

16. Podľa § 89 ods. 2 DP výkaz daňových nedoplatkov, ktorý správca dane zostaví z údajov evidencie daní, obsahuje a) označenie daňového dlžníka, b) výšku daňových nedoplatkov podľa daňových priznaní, opravných daňových priznaní, dodatočných daňových priznaní alebo oznámení podľa osobitných predpisov, c) výšku daňových nedoplatkov vzniknutých nezaplatením dane bez podania daňového priznania, d) výšku daňových nedoplatkov podľa právoplatných rozhodnutí v členení podľa jednotlivých druhov daní, e) pôvodnú splatnosť daní, f) deň, ku ktorému je výkaz daňových nedoplatkov zostavovaný.

17. Podľa § 90 ods. 1 DP začatie daňového exekučného konania ods. 1 daňového poriadku daňové exekučné konanie začína správca dane na podklade exekučného titulu vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania. Dňom vydania rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania správcom dane je toto rozhodnutie právoplatné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.

18. Podľa § 90 ods. 2 DP rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum vydania tohto rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov, d) označenie konkrétneho exekučného titulu, e) výšku vymáhaného daňového nedoplatku, f) označenie osôb, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, g) výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, ktorý podľa ustanovení tohto zákona podlieha daňovej exekúcii, osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ako aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhoduje; tento zákaz sa dňom doručenia oznámenia podľa § 91 ods. 7 vzťahuje aj na osoby, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené nakladať s majetkom daňového dlžníka, ktorý správca dane zistí v priebehu daňového exekučného konania po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania, h) spôsob vykonania daňovej exekúcie, i) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 90 ods. 3 DP rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa nedoručuje daňovému dlžníkovi ani jeho ručiteľovi.

20. Podľa § 90 ods. 3 DP rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) do vlastných rúk. Dňom doručenia rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania sa zakazuje osobám uvedeným v odseku 2 písm. f) akokoľvek nakladať s majetkom daňového dlžníka, a to ani v prospech daňového dlžníka alebo na jeho príkaz, ani zaťažiť

majetok daňového dlžníka. Týmto nie je dotknuté právo správcu dane zriadiť zákonné záložné právo podľa § 81.

21. Podľa § 91 DP výzva ods. 1 daňového poriadku správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f).

22. Podľa § 91 ods. 2 DP rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania obsahuje a) názov a sídlo správcu dane, ktorý daňovú exekučnú výzvu vydal, b) číslo a dátum vydania daňovej exekučnej výzvy, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu daňového dlžníka alebo obchodné meno, sídlo daňového dlžníka, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového dlžníka pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného zákona alebo ak je to nevyhnutné podľa osobitných predpisov,46) <https://www.zakonypreludi.sk/ zz/2009-563> d) oznámenie o začatí daňového exekučného konania, e) výšku daňových nedoplatkov podľa výkazu daňových nedoplatkov alebo vykonateľných rozhodnutí, ktorými bolo uložené peňažné plnenie, f) výzvu na zaplatenie daňového nedoplatku v lehote určenej správcom dane, pričom táto lehota nesmie byť kratšia ako osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy, g) upozornenie, že ak daňový nedoplatok nebude zaplatený v lehote určenej správcom dane, správca dane vykoná daňovú exekúciu vydaním daňového exekučného príkazu na majetok daňového dlžníka vrátane majetku, na ktorý sa zriadilo záložné právo správcu dane podľa § 81, na mzdu alebo plat, alebo niektorý z príjmov uvedených v § 106 ods. 1, h) označenie majetku, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, i) zákaz nakladania s majetkom, na ktorý chce správca dane uplatniť výkon daňovej exekúcie, a upozornenie, že daňový dlžník je povinný umožniť správcovi dane vykonať súpis hnuteľného majetku,

23. Podľa § 91 ods. 3 veta prvá DP daňová exekučná výzva sa doručuje účastníkom daňového exekučného konania do vlastných rúk.

24. Podľa § 91 ods. 5 DP do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať u správcu dane odvolanie, ak a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná. 25. Podľa § 108 ods. 5 DP správca dane prikáže poskytovateľom platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia podľa odseku 4 zablokovali na účte daňového dlžníka peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Na základe príkazu daňového dlžníka poskytovatelia platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu na účet správcu dane, ktorý je uvedený v rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti. 26. Podľa § 163 DP na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

VII. Posúdenie veci správnym súdom

27. Predmetom prieskumu správnym súdom je v rozsahu žalobných bodov rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie - daňová exekučná výzva na vymáhanie daňového nedoplatku v sume 177.621,72 € stanoveného ku dňu 7.11.2018 na základe vykonateľného výkazu daňových nedoplatkov č. 102189148/2018. Medzi účastníkmi je sporné, či je napadnuté rozhodnutie žalovaného riadne odôvodnené a či žalovaný rešpektoval, že podľa žalobcu bol rozhodnutím súdu povolený odkladný účinok správnej žalobe proti bližšie nešpecifikovanému rozhodnutiu.

28. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v relevantných intenciách posúdi aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,

ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

29. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

30. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis, alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu a zmysel na účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.

31. Je potrebné zdôrazniť, že právny poriadok tvorí jednotný celok, má povahu systému, ktorý je ďalej diferencovaný na subsystémy rôznych úrovní (právo súkromné a verejné, právne odvetvia a právne inštitúty), ktoré v sebe zlučujú prvky podľa rôznych kritérií. Zo systémovej povahy právneho poriadku vyplýva, že jeho jednotlivé súčasti (subsystémy a prvky) vstupujú do určitých funkčných väzieb. Z toho vyplýva prirodzená požiadavka, aby interpret určitého ustanovenia právneho predpisu neobmedzoval svoj rozhľad len na jedno či niekoľko ustanovení, ale aby ho chápal ako súčasť celku (systému), ktoré s ohľadom na princípy jednotnosti a bezrozpornosti právneho poriadku vytvárajú s ostatnými časťami logický, resp. logicky súladný významový celok. Súčasťou systémového chápania právneho poriadku je aj rešpektovanie toho, že rôzne právne predpisy upravujú inštitúty, ktoré sú spoločné celému právnemu poriadku, príp. aspoň niekoľkým jeho odvetviam. Rovnaké právne inštitúty môžu patriť do niekoľkých rôznych právnych odvetví (napr. premlčanie, úroky z omeškania, príslušenstvo ale aj právoplatnosť, zastúpenie, absolútna neplatnosť právneho úkonu alebo dôkazné bremeno, ručenie), a to preto, lebo tak kľúčové inštitúty akým sú napr. premlčanie, úroky z omeškania, príslušenstvo, preklúzia, sa uplatňujú nielen v práve súkromnom, ale aj v práve verejnom, a to ako v hmotnom tak aj procesnom. Pre každý systém je charakteristické, že na strane jednej sa elementy, z ktorých je tvorený, prispôsobujú štruktúre, ktorej sú súčasťou, na strane druhej na túto štruktúru sami pôsobia. V dôsledku prispôsobovania elementov štruktúre tak môže dôjsť a zákonite dochádza k tomu, že pôvodne identický element sa môže v dôsledku pôsobenia štruktúry líšiť od rovnakého elementu, ktorý sa stal súčasťou inej štruktúry, resp. jej inej úrovne. To isté platí aj pre právo. Každý právny inštitút ovplyvňuje právne odvetvie, ktorého je súčasťou, avšak zároveň toto právne odvetvie prispôsobuje právny inštitút svojim funkciám a svojej povahe. Preto sa môže právny inštitút, ktorý sa uplatňuje v rôznych právnych odvetviach, obsahovo odlišovať, nemôže však ísť o odlišnosti obsahovo tak veľké, aby tým boli popreté základné pojmové znaky konkrétneho právneho inštitútu, nakoľko potom by už nešlo o ten istý ale o iný právny inštitút.

32. V nadväznosti na vyššie uvedený výklad správny súd poukazuje na skutočnosť, že v Daňovom poriadku právne upravené rozhodnutia vydávané daňovým orgánom v daňovom exekučnom konaní, rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania a daňová exekučná výzva, sú dva samostatné inštitúty, ktoré oba pramenia z povinnosti správcu dane exekvovať sumu daňového nedoplatku po márnom uplynutí lehoty na jeho úhradu, pričom tieto dva inštitúty pri koexistencii popri sebe zároveň na seba nadväzujú a dopĺňajú sa v konaní majúcom za cieľ splatenie daňového dlhu priamym vynútením príslušnou autoritou verejnej moci.

33. Rozhodnutím o začatí daňového exekučného konania sa daňová exekúcia začína. Vydáva ho správca dane na podklade exekučného titulu. Exekučným titulom je okrem vykonateľného rozhodnutia alebo exekučného titulu podľa osobitného predpisu aj výkaz nedoplatkov. Toto rozhodnutie je právoplatné dňom doručenia, pričom však nie je určené daňovému subjektu - jemu sa toto rozhodnutie nedoručuje (§ 90 ods. 3 DP). Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania sa doručuje v súlade s § 90 ods. 1 písm. f/ DP osobám, na ktoré sa vzťahuje výrok o zákaze nakladania s majetkom daňového dlžníka, teda osobám užívajúcim, evidujúcim, nakladajúcim alebo spravujúcim tento majetok. Takýmito osobami sú napríklad banky. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania správca dane doručoval bankám, v ktorých má žalobca vedené účty, a obsahuje okrem iných náležitostí aj výrok o zákaze nakladania s majetkom žalobcu ako daňového dlžníka, ktorý podlieha daňovej exekúcii, a aj zákaz umožniť zaťažiť majetok daňového dlžníka, s výnimkou práva správcu dane zriadiť zákonné záložné právo v prospech vymáhanej dane.

34. Ako vyplynulo z administratívneho spisu rozhodnutím č. 102369198/2018 zo dňa 27.11.2018 správca dane podľa § 90 ods. 1 DP začal daňové exekučné konanie vo veci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 177.621,72 € od žalobcu ako daňového dlžníka. Exekučným titulom na začatie daňového exekučného konania bol vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č. 102189148/2018 zostavený správcom dane z evidencie daní daňového dlžníka (žalobcu) ku dňu 7.11.2018 vo vyššie uvedenej sume. K uvedenému možno dodať, že medzi účastníkmi výška daňových nedoplatkov žalobcu nebola sporná. V rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania č. 102369198/2018 zo dňa 27.11.2018, ktoré správca dane doručil trom bankám, v ktorých mal žalobca vedené účty (Prima banka Slovensko, a.s., Československá obchodná banka, a.s., a OTP Banka Slovensko, a.s.) správca dane informoval, že v súlade s § 108 DP vykoná daňovú exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu vedeného u poskytovateľov platobných služieb. Ďalej správca dane v tomto rozhodnutí zakázal poskytovateľom platobných služieb, aby akokoľvek nakladali s majetkom daňového dlžníka (žalobcu), ktorý podlieha daňovej exekúcii, a to ani v jeho prospech alebo na jeho príkaz vrátane jeho zaťaženia. Daňový úrad v súlade s § 108 ods. 5 DP prikázal poskytovateľom platobných služieb, aby po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania zablokovali na účtoch daňového dlžníka (žalobcu) peňažné prostriedky do výšky daňového nedoplatku, a to aj vtedy, ak peňažné prostriedky prichádzajú na účet daňového dlžníka postupne. Zároveň rozhodnutie obsahuje informáciu, že podľa § 108 ods. 5 DP na základe príkazu daňového dlžníka poskytovateľ platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukáže na daňový exekučný účet Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty vedený v Štátnej pokladnici číslo účtu 1080 2874 5828, variabilný symbol 8790000217, špecifický symbol 18019429, peňažné prostriedky vo výške vymáhaného daňového nedoplatku alebo jeho časti.

35. Vychádzajúc z vyššie opísaného skutočného stavu veci a zákonnej úpravy vzťahujúcej sa na posudzovaný prípad, pri rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania správca dane postupoval v súlade so zákonom. Rozhodnutím oznámil začatie daňovej exekúcie, adresoval ho osobám, ktorým je podľa zákona toto rozhodnutie určené, a v súlade so zákonom im zakázal nakladať s finančnými prostriedkami žalobcu. Nemožno zároveň opomenúť, že správca dane v tomto rozhodnutí umožnil v obmedzenej miere nakladať s finančnými prostriedkami žalobcu na predmetných bankových účtoch, pokiaľ sa dispozičný úkon žalobcu bude týkať úhrady daňových nedoplatkov - exekvovaného daňového dlhu.

36. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím - daňovou exekučnou výzvou - č. 102642054/2018 zo dňa 19.12.2018 správca dane žalobcovi oznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov správcu dane č. 102189148/2018 zostavený z evidencie daní žalobcu ku dňu 7.11.2018 vo výške 177.621,72 € začal v súlade s § 90 ods. 1 DP daňové exekučné konanie vydaním rozhodnutia č. 102369198/2018 zo dňa 27.11.2018 na vymoženie daňového nedoplatku vo výške 177.621,72 € a vyzval ho, aby v lehote osem dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy zaplatil daňový nedoplatok vo výške 177.621,72 € na daňový exekučný účet správcu dane. Podľa § 91 ods. 2 písm. g/ DP správca dane žalobcu upozornil, že ak daňový nedoplatok v určenej lehote nezaplatí, vydá správca dane exekučný príkaz na vykonanie exekúcie, a to z účtov žalobcu vedených v Prima banke Slovensko, a.s., Československej obchodnej banke, a.s., a OTP Banke Slovensko, a.s. Týmto rozhodnutím zároveň žalobcovi zakázal nakladať z finančnými prostriedkami na účtoch vedených v uvedených bankách podľa § 91 ods. 2 písm. i/ DP a tiež ho upozornil, že podľa § 108 ods. 5 DP na základe príkazu žalobcu poskytovatelia platobných služieb zo zablokovaných peňažných prostriedkov poukážu daňový nedoplatok alebo jeho časť na daňový exekučný účet správcu dane.

37. Ani pri posúdení žalobou napadnutej daňovej exekučnej výzvy daňový orgán nepochybil a konal v súlade so zákonom. Daňová exekučná výzva sa doručuje daňovému subjektu ako účastníkovi daňového konania (§ 91 ods. 3 DP). Správca dane doručuje exekučnú výzvu bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v § 90 ods. 2 písm. f/ DP (§ 91 ods. 1 DP). Po nadobudnutí právoplatnosti sa zostavený výkaz daňových nedoplatkov žalobcu, ktoré žalobca nerozporoval, stal exekučným titulom.

38. Aj obsahovo je žalobou napadnuté druhostupňové rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu bezprostredne predchádzalo, súladné so zákonom. Správca dane v daňovej exekučnej výzve zrozumiteľne vysvetlil dôvod vydania tohto rozhodnutia a vyzval žalobcu na dobrovoľné plnenie daňového dlhu. Hoci rozhodnutie zakazuje žalobcovi nakladať s prostriedkami na v rozhodnutí uvedených bankových účtoch, zároveň ho informuje o tom, že pokiaľ bude dispozičným úkonom úhrada žalobcovho daňového dlhu, ktorý je predmetom exekúcie, tento úkon bude možný. Uvedené je plne v súlade s § 108 ods. 5 druhá veta DP. Nebola preto na mieste námietka žalobcu, že mu bolo na jednej strane zakázané nakladať s jeho finančnými prostriedkami na bankových účtoch a zároveň mal určenú povinnosť splatiť daňový dlh.

39. Pokiaľ žalobca namietal, že sú mu blokované prostriedky vo výške 4 mil. €, k tomuto argumentu správny súd uvádza, že táto skutočnosť z administratívneho spisu nevyplýva. Rozhodnutia daňových orgánov týkajúce sa exekučnej výzvy žalobcu obmedzujú len vo výške exekvovanej sumy, nie nad jej rámec. Taktiež rozhodnutie o začatí exekučného konania, ako je to v ňom explicitne uvedené, ukladá dotknutým osobám (bankám) obmedzenia s prostriedkami žalobcu na jeho bankových účtoch len do výšky exekvovanej sumy. Preto ani túto námietku správny súd nepovažoval za dôvodnú.

40. Správny súd dodáva, že žalobca ako daňovník, ktorého príjmy podliehajú dani, mal právo využitia opravných prostriedkov počas daňového konania, ktoré aj na úrovni odvolacích orgánov využil. Exekúcia v súlade so zákonom nastúpila až po tom, ako sa stali nedoplatky žalobcu na daniach vykonateľnými. Správny súd konštatuje, že žalobné dôvody nie sú spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného ani daňovej exekučnej výzvy, ktoré sú len logickým zákonným vyústením začatého exekučného konania, v ktorom správca dane uskutočňuje úkony na vymoženie daňového nedoplatku vyrubeného právoplatnými a vykonateľnými rozhodnutiami.

41. V rámci súdneho prieskumu exekučnej výzvy je súd oprávnený preveriť zákonnosť postupu správcu dane len v danom štádiu exekučného konania. Neskúma zákonnosť právoplatných a vykonateľných rozhodnutí (exekučného titulu), na základe ktorých bolo daňové exekučné konanie začaté. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že vykonateľný exekučný titul napadol žalobou, a žeby správny súd priznal takejto správnej žalobe odkladný účinok; žalobca v žalobe nekonkretizoval žiadne také rozhodnutie súdu. Žalobcom pripojené uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. -98 zo dňa 11.6.2018, č.k. -61 zo dňa 31.5.2018, č.k. -57 zo dňa 12.6.2018, č.k. -66 zo dňa 13.6.2018, č.k. -60 zo dňa 13.7.2018, č.k. -131 zo dňa 13.6.2018, č.k. -65 zo dňa 13.6.2018, č.k. -92 zo dňa 11.6.2018 sa netýkajú vykonateľného exekučného titulu v predmetnej právnej veci:

a. uznesením č.k. -98 zo dňa 11.6.2018 Krajský súd v Prešove priznal odkladný účinok správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 100370058/2018 zo dňa 14.2.2018, b. uznesením č.k. -61 zo dňa 31.5.2018 Krajský súd v Prešove priznal odkladný účinok správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 102305631/2017 zo dňa 6.11.2017, c. uznesením č.k. -57 zo dňa 12.6.2018 Krajský súd v Prešove priznal odkladný účinok správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 102306319/2017 zo dňa 6.11.2017, d. uznesením č.k. -66 zo dňa 13.6.2018 Krajský súd v Prešove priznal odkladný účinok správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 102305092/2017 zo dňa 6.11.2017, e. uznesením č.k. -60 zo dňa 13.7.2018 Krajský súd v Prešove priznal odkladný účinok správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 102304614/2017 zo dňa 6.11.2017, f. uznesením č.k. -131 zo dňa 13.6.2018 Krajský súd v Prešove priznal odkladný účinok správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 102303765/2017 zo dňa 6.11.2017, g. uznesením č.k. -65 zo dňa 13.6.2018 Krajský súd v Prešove priznal odkladný účinok správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 102306470/2017 zo dňa 6.11.2017,

h. uznesením č.k. -92 zo dňa 11.6.2018 Krajský súd v Prešove priznal odkladný účinok správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 100370545/2018 zo dňa 14.2.2018.

Keďže v predmetnej právnej veci boli podkladom pre výkaz daňových nedoplatkov č. 102189148/2018 zo dňa 7.11.2018 úplne iné vykonateľné rozhodnutia, a to č. 101128587/2018 zo dňa 8.6.2018 (daňový nedoplatok v sume 92.754,24 €) a č. 101128794/2018 zo dňa 8.6.2018 (daňový nedoplatok v sume 84.867,48 €), je námietka žalobcu o tom, že daňové orgány oboch stupňov nezohľadnili odkladný účinok priznaný vykonateľným rozhodnutiam, právne irelevantný. Priznanie odkladných účinkov správnym žalobám, ktorými žalobca napáda iné rozhodnutia daňových orgánov, nie je v predmetnej právnej veci rozhodujúce.

42. Správny súd sumarizujúc uvádza, že nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcu dane sú vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol v zmysle .

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

44. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.