Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 5 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_5S-23-2018.pdf
PDF · 379.89 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu HYDINA SLOVENSKO, s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpeného KVASŇOVSKÝ & PARTNERS ADVOKÁTI, s.r.o., so sídlom Dunajská č. 32, 811 08 Bratislava proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 14. februára 2018 č. 100370058/2018, na základe všeobecnej správnej žaloby takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Nárok na náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného pod č. 100370058/2018 zo dňa 14.02.2018.
I.
Priebeh administratívneho konania
2. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správny orgán I. stupňa“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2012 až máj 2012, júl 2012, august 2012 a október 2012 až december 2012, ktorá začala podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov dňa 23.04.2013 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9712402/5/1533822/2013/Kar zo dňa 23.04.2013).
3. Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca deklaroval v zdaňovacom období apríl 2012 intrakomunitárne dodanie tovaru do Poľska pre odberateľa SPOLKA JAWNA MIKULEC, MOSZCZENICA NIŽNÁ 144 33-340 STARÝ SACZ na základe faktúr č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX až č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX až č. XXXXXXXXX za jatočné kurčatá. Z predložených dodávateľských faktúr ďalej zistil, že tento tovar žalobca obstaral v roku 2012 od dodávateľov z fariem na území Slovenskej republiky - spoločností JANEK s.r.o., Dolný Moštenec, FARMA JANEK, spol. s r.o., Beluša, SHP a. s., Turčianske Teplice, AGRONOVAZ, a.s., Nové Mesto nad Váhom, Združené poľnohospodárske družstvo Poltár, Poltár.
4. Správca dane za účelom preverenia vykázaných intrakomunitárnych dodaní tovaru pre odberateľa SPOLKA JAWNA MIKULEC zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9712402/5/4236263/2013 (E_SK_PL_20130917_4236263.2013_000000). Dňa 20.11.2014 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď zaevidovaná pod číslom 5/5124081/2014, v ktorej poľská daňová správa okrem iného uviedla, že kontrolou vykonanou u tohto daňového subjektu zistila, že preverované nadobudnutie tovaru sa uskutočnilo a tieto transakcie zahŕňali jatočnú hydinu. Ďalej, že hydina bola prepravená do Poľska, do Zamarski, do bitúnku hydiny patriacemu spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. (v januári a februári 2012 porážku vykonala spoločnosť Firma Handlowa Wioletta Hiltawska). Hydina bola prepravená vyššie uvedenou spoločnosťou BESKID 1 Sp. z o.o. a táto spoločnosť znášala prepravné náklady. SPÓLKA JAWNA MIKULEC predal kurence spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. Vykonaná kontrola, vrátane vypočutia vodičov zo spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. zistila, že hydina bola privezená do Poľska. V roku 2012 spoločnosť BESKID 1 Sp. z o.o. vlastnila 7 kamiónov s návesmi prispôsobenými na prepravu hydiny.
5. V súvislosti s tým, že veterinárne podmienky, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín, upravuje smernica Rady č. 2009/158/ES z 30. novembra 2009 a podľa čl. 20 tejto smernice hydinu a násadové vajcia, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi, musí počas prepravy na miesto určenia sprevádzať zdravotné osvedčenie (certifikát), vyzval správca dane žalobca výzvou č. 9712402/5/5421368/2014/Kar zo dňa 15.12.2014 na predloženie dôkazov - dodávateľských faktúr o obstaraní tovaru - jatočnej hydiny, k vyššie uvedeným odberateľským faktúram vyhotoveným pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC a na predloženie certifikátov ku každej odberateľskej faktúre. Dňa 24.02.2015 žalobca predložil na základe tejto výzvy požadované odberateľské faktúry s dodacími listami, vyhláseniami, certifikátmi a v niektorých prípadoch aj s CMR:
6. Z predložených certifikátov správca dane zistil, že príjemcom tovaru - jatočnej hydiny, v mesiaci apríl 2012 bola spoločnosť BESKID 1 Sp. z o.o., ktorá aj vykonala, resp. zabezpečila prepravu na vlastný účet. Zo spisu daňového subjektu Podtatranská hydina a.s., Kežmarok a z preverovania X. (ďalšieho prepravcu) správca dane zistil, že títo prepravcovia fakturovali prepravu predmetného tovaru spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o.
7. V prílohách odberateľských faktúr vyhotovených žalobcom pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC sú certifikáty pre obchod vo vnútri Spoločenstva, na ktorých je uvedený prepravca BESKID 1 Sp. z o.o. alebo Podtatranská hydina a.s. Zo spisu daňového subjektu Podtatranská hydina a.s., Kežmarok bolo zistené, že ku kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až jún, august až október 2012 boli predložené odberateľské faktúry vystavené pre odberateľa BESKID 1 Sp. z o.o. za prepravu živej hydiny.
8. V prílohe ďalších odberateľských faktúr vyhotovených žalobcom pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC sú certifikáty pre obchod vo vnútri Spoločenstva, na ktorých je uvedený prepravca X. P., O. XXX, U.. Správca dane požiadal dožiadaním č. 9712402/5/442099/2015/Kar zo dňa 27.02.2015 miestne príslušného správcu dane o vykonanie miestneho zisťovania u daňového subjektu X. P. a zaslanie dokladov - odberateľských faktúr vyhotovených za prepravu jatočnej hydiny v roku 2012 pre odberateľa BESKID 1 Sp. z o.o. Dňa 13.03.2015 bola správcovi dane doručená zápisnica o ústnom pojednávaní č. 770R/2015 zo dňa 11.03.2015 a faktúry vyhotovené pre odberateľa BESKID 1 Sp. z o.o. za prepravu predmetného tovaru. Z uvedeného vyplýva, že prepravca X. P., U. fakturoval prepravu jatočnej hydiny odberateľovi BESKID 1 Sp. z o.o., čím je potvrdené zistenie správcu dane, že preprava jatočnej hydiny zo Slovenska do Poľska bola vykonaná na účet BESKID 1 Sp. z o.o.
9. Týmito dokladmi, ktoré predložil žalobca dňa 24.02.2015, bol potvrdený skutkový stav zistený správcom dane, že prepravu vykonal v poradí druhý poľský odberateľ - BESKID 1 Sp. z o.o. Preverením na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 9712402/5/4236263/2013 bolo zistené, že prepravu vykonal v poradí druhý poľský odberateľ na vlastný účet do Poľska z fariem z územia Slovenskej republiky.
10. Z takto zistených skutočností správca dane vyvodil záver, že dodávka tovaru medzi žalobcom a poľským odberateľom SPÓLKA JAWNA MIKULEC bola nepohyblivá a prebehla na území Slovenskej republiky. Pri uvedených dodávkach tovaru nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu uvedená v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je oslobodené od dane dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
11. Ďalej správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca vykonal v zdaňovacích obdobiach február, apríl až máj, júl, august a október až december 2012 odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Mirbes, s. r. o. (do 01.08.2012 SEBRIM TRADE s.r.o.), Popradská 66, Košice v celkovej výške 2 543 928,87 eur, z toho v zdaňovacom období apríl 2012 vo výške 51 879,95 eur. Predmetom zdaniteľných obchodov uvedených na faktúrach od dodávateľa Mirbes, s.r.o. (do 01.08.2012 SEBRIM TRADE s.r.o.) sú chladená hydina a chladené hydinové diely, syry, stavebný materiál, stavebné práce a chladiarenské zariadenie.
12. Správca dane v tejto súvislosti stým preveroval skutočnosti týkajúce sa sídla a ekonomickej činnosti spoločnosti Mirbes, s.r.o. Z obchodného registra, spisu platiteľa Mirbes, s.r.o. a z informácií poskytnutých Kriminálnym úradom finančnej správy a z úkonov vykonaných správcom dane zistil, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. má od 04.02.2011 zapísané v obchodnom registri sídlo na adrese Popradská 66, Košice. Jediným spoločníkom (od 23.03.2010 do 01.08.2012) a konateľom (od 23.03.2010 do 30.04.2012) bola T. F., F. 1, A.. Následne jediným spoločníkom (od 02.08.2012) a konateľom (od 30.04.2012) spoločnosti Mirbes s.r.o. je X. J., Q. XXX/X, X. X - Z. XXX XX, Česká republika.
13. Za účelom preverenia reálneho využívania sídla spoločnosťou Mirbes, s.r.o. na adrese jej sídla bola vypočutá D.. T. X., konateľka spoločnosti ŠKOLPO, s. r. o., ktorá je vlastníkom predmetných priestorov a tieto ďalej prenajíma. Pri ústnom pojednávaní, z ktorého bola vyhotovená zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9712402/5/4954094/2013/Kar zo dňa 06.11.2013, svedkyňa D.. T. X. k využívaniu sídla na adrese X. XX, A. spoločnosťou SEBRIM TRADE s.r.o. (Mirbes, s.r.o.) uviedla, že spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o. v zastúpení T. F. si fyzicky nikdy neprevzala kancelárske priestory. Po podpísaní zmluvy zmizla, nikdy sa nevrátila. Následne jej bola zaslaná doporučená zásielka o výpovedi z nájmu, táto zásielka nebola prevzatá. K uvedenému predložila výpoveď z nájmu zo dňa 01.02.2011 adresovanú SEBRIM TRADE, s.r.o., Masarykova 1, Košice a neprevzatú zásielku, návrh na zrušenie sídla spoločnosti zo dňa 19.04.2011 adresovaný Okresnému súdu Košice I. Vypočutia svedka sa za žalobca HYDINA SLOVENSKO s.r.o. nikto nezúčastnil.
14. Ďalej správca dane zistil, že u daňového subjektu Mirbes, s.r.o. boli za zdaňovacie obdobia január až december 2012 začaté daňové kontroly dane z pridanej hodnoty. K výkonu týchto daňových kontrol neboli žalobcom predložené doklady potrebné pre výkon týchto daňových kontrol, t. j. doklady, ktorými by bola preverená reálnosť vykonávanej podnikateľskej činnosti tohto daňového subjektu v roku 2012, a tým aj reálnosť dodania tovaru uvedeného na dokladoch vystavovaných na meno tejto spoločnosti. Z dôvodov uvedených v § 81 ods. 4 bod 2. zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (daňový subjekt opakovane nezastihnuteľný v mieste podnikania, opakované porušovanie povinností pri daňovej kontrole) bola platiteľovi Mirbes, s.r.o. ku dňu 31.07.2013 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty.
15. Dňa 15.10.2013 správca dane pri ústnom pojednávaní, z ktorého vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9712402/5/4653644/2013/Kar, oboznámil P.. T. J., splnomocnenú zástupkyňu žalobcu, s pochybnosťami týkajúcimi sa pravdivosti údajov uvedených v dokladoch predložených ku kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až máj, júl, august, október až december 2012 od dodávateľa Mirbes, s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o., Popradská 66, Košice. Bez vyjadrenia sa k uvedenému doručil daňový subjekt dňa 06.02.2014 kópiu zmluvy zo dňa 05.08.2012 medzi objednávateľom Mirbes s.r.o., Košice a zhotoviteľom ECOBUD Sp. z o.o., Limanowa, Poľsko a dňa 23.01.2014 dokumenty - technická dokumentácie Mraz - Tech Slovakia s.r.o.
16. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly vypočul dňa 15.10.2013 ako svedka T. F., ktorá podľa žalobcu mala v obchodných jednaniach s ním zastupovať spoločnosť Mirbes, s.r.o. (správcom dane prevzaté vyjadrenie pri ústnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2013, z ktorého bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9712402/5/4163604). Z vypočutia svedka vyhotovil správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9712402/5/4658912/2013/Kar zo dňa 15.10.2013. Za žalobca sa ústneho pojednávania zúčastnila P.. T. J., splnomocnený zástupca spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. T. F. uviedla, že zastupovala spoločnosť Mirbes, s.r.o. na základe plnej moci a od februára 2013 ju nezastupuje.
17. Ďalej uviedla, že spoločnosť vykonávala predaj hydiny, červeného mäsa a bravčového mäsa, reálne sídlo mala spoločnosť na adrese Popradská 66, Košice viac ako pol roka, v roku 2012 mala priestory aj na adrese Alžbetina 30, Košice. Ďalej, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. zastupovala na základe plnej moci, vykonávala činnosť obchodného zástupcu, túto činnosť vykonávala osobne, a to na základe mandátnej zmluvy, odmena za prácu bola dohodnutá v mandátnej zmluve, dohodnuté boli podmienky a spôsob vyplácania, pretože jej však nebolo nič vyplatené, prerušila s p. J. obchodné vzťahy a plnú moc vypovedala. Ďalej, že tovar za spoločnosť Mirbes, s.r.o. objednávala ona, denne mailom, resp. podľa objednávok, každý jeden tovar bol obstaraný s dopravou od dodávateľa, výnimočne mala spoločnosť Mirbes, s.r.o. prenajatú dopravu od poľského dodávateľa, osobne bola pri vykládke tovaru, miesto vykládky určila ona na základe požiadaviek odberateľa, prepravné doklady potvrdzovala pri vykládke tovaru, faktúry vyhotovovala len za jej obchodné vzťahy s odberateľmi uvedenými v tejto zápisnici. Zároveň do tejto zápisnice uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by okrem nej niekto vykonával pre spoločnosť Mirbes, s.r.o. akékoľvek činnosti, ona určovala, resp. dojednávala ceny tovaru za spoločnosť Mirbes, s.r.o. Ďalej, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. nemala hotovostné finančné prostriedky, všetko bolo v bankách, doklady spoločnosti Mirbes, s.r.o. boli zasielané každý mesiac po ukončení obdobia poštou na adresu do Prahy - na jeho trvalý pobyt, účtovníctvo spoločnosti sa viedlo v Prahe, nevie, kto ho robil, nevie, kto viedol záznamy dane z pridanej hodnoty, daňové priznanie k DPH jej bolo poslané každý mesiac už vyplnené na jej súkromnú adresu, ona ho opečiatkovala a zaslala na príslušný daňový úrad, činnosť pre Mirbes, s.r.o. prestala vykonávať koncom januára 2013 z dôvodu, že jej nebola vyplácaná dohodnutá odmena, za jej činnosť po 30.04.2012 jej nebola vyplatená žiadna odmena, nie je jej známe, kde sa zdržiava X., konateľ spoločnosti Mirbes, s.r.o., ona s ním nekomunikuje. V priebehu ústneho pojednávania jej boli poskytnuté k nahliadnutiu faktúry od spoločnosti Mirbes, s.r.o., dodacie listy, ktoré boli v prílohách týchto faktúr. K predloženým dokladom uviedla, že faktúry vyhotovila aj podpísala, dodacie listy vystavovala spoločnosť žalobcu - zamestnanci spoločnosti za Mirbes, s.r.o., a ona ich podpisovala a táto prax bola zaužívaná z dôvodu reklamačného konania. Správca dane požiadal svedka o predloženie uvedenej mandátnej zmluvy, k predloženiu bola v zápisnici dohodnutá lehota do 15 dní. Túto povinnosť si svedkyňa nesplnila, preto jej bola zaslaná výzva č. 9712402/5/5111181/2013/Kar zo dňa 14.11.2013 na predloženie mandátnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou Mirbes, s.r.o. a plnej moci na zastupovanie spoločnosti Mirbes, s.r.o., ktorú v úložnej lehote neprevzala.
18. Z konečnej odpovede Daňového úradu Košice na dožiadanie č. 9801401/5/239335/2014/Šál správca dane zistil, že tento daňový subjekt na základe výziev nepredložil doklady, preto zo strany správcu dane nebolo možné preveriť zaúčtovanie preverovaných zdaniteľných obchodov za obdobie marec 2012, zo zistení správcu dane počas výkonu daňovej kontroly za zdaňovacie obdoba január - marec 2012, apríl
- december 2012 vyplynulo, že spoločnosť si neplní svoje daňové povinnosti, ku kontrole nepredložila doklady, správa sa účelovo, na adrese sídla nesídli, konateľ je osobou nekontaktnou, nepreberá zásielky, dosiaľ sa ho ani českej polícii nepodarilo skontaktovať, v prílohe bola zaslaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9800401/5/3193277/2013/Šál zo dňa 02.07.2013, pri ktorom bola vypočutá ako svedok T. F.. Uviedla, že účtovníctvo za spoločnosť Mirbes, s.r.o. robila externá účtovníčka P. F. (adresu nevedela uviesť z dôvodu, že pre účtovné doklady si chodila účtovníčka osobne ku nej domov), ku konaniu nového konateľa uviedla, že spoločnosť sa i naďalej zaoberá obchodnou činnosťou a pokračuje v rozbehnutých obchodných transakciách spoločnosti Mirbes, s.r.o., t. j. nákup a predaj mäsa a mäsových výrobkov.
19. Ďalej správca dane zistil (z výkonu inej daňovej kontroly), že žalobca vykonal v zdaňovacom období január 2013 odpočítanie dane celkom z 86 faktúr od dodávateľa Mirbes, s.r.o., na ktorých je uvedený dátum dodania v období od 01.01.2013 do 31.01.2013. V rozpore s predloženým dokladmi, podľa ktorých mal daňový subjekt Mirbes, s.r.o. vykonávať v období január 2013 rozsiahlu podnikateľskú činnosť, je konanie konateľa tejto spoločnosti vo veci zrušenia obchodnej spoločnosti Mirbes, s.r.o. bez likvidácie, o čom Okresný súd Košice I uviedol v Obchodnom vestníku dňa 01.02.2013 zverejnenie oznámenia - značka R036409, spis. značka: 9CbR/99/2012. Dňa 11.02.2015 bolo správcovi dane doručené oznámenie Okresného súdu Košice I č. 9CbR/99/2012 zo dňa 30.01.2015, zaevidované pod č. 5/319255, v prílohe ktorého bol správcovi dane poskytnutý návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti Mirbes, s.r.o. podaný navrhovateľom X. zo dňa 07.08.2012, v ktorom navrhovateľ uviedol, že spoločnosť si neplní svoju povinnosť a nezaložila v zbierke listín Okresného súdu Košice I individuálnu účtovnú závierku za najmenej dve účtovné obdobia nasledujúce po sebe, a to v rokoch 2010 až 2011, čím je daný dôvod jej zrušenia súdom podľa § 68 ods. 6 písm. f) Obchodného zákonníka, že obchodná spoločnosť nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nemá žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora. Bankové účty spoločnosti boli zrušené. Spoločnosť nie je vlastníkom žiadnych hnuteľných ani nehnuteľných vecí a nie je majiteľom žiadnych iných majetkových hodnôt. Tieto skutočnosti vyplývajú zo súvahy k posledne podanému daňovému priznaniu spoločnosti za rok 2011. Ďalej, že obchodná spoločnosť na dôkaz, že nemá žiaden majetok, predkladá aj potvrdenie o zrušení účtov spoločnosti Mirbes, s.r.o., ktorá je nemajetná, o čom konateľ spoločnosti podáva čestné prehlásenie. Návrh na zrušenie obchodnej spoločnosti Mirbes, s.r.o. bol Okresnému súdu Košice I doručený dňa 28.08.2012. V prílohe návrhu je čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti Mirbes, s.r.o. zo dňa 07.08.2012, v ktorom tento prehlasuje, že spoločnosť nemá žiaden obchodný hmotný, nehmotný majetok.
20. Ďalej žalovaný, sekcia daňová a colná postúpil správcovi dane v zmysle § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov informácie, ktoré žalovanému poskytol Kriminálny úrad finančnej správy ako informácie získané v súvislosti s plnením jeho úloh (zaevidované pod číslo 5/4622632/13). Správca dane tak získal odpoveď Slovenskej pošty, a.s., Košice, v ktorej je k adresátovi Mirbes, s.r.o., Popradská 66, Košice uvedené, že adresát nemá označenú domovú listovú schránku, požiadal o doposielanie zásielok, poštové zásielky sú doposielané na adresu Mirbes, s.r.o., P.O.BOX E-39, 040 01 Košice. Adresát má zriadený poštový priečinok, ktorý je platný od 01.06.2013 na dobu neurčitú, dňa 24.05.2013 splnomocnil na pošte Košice 1 jednu osobu, pričom ju splnomocnil aj na preberanie poštových zásielok so službou „Do vlastných rúk“. Splnomocnenie vyhotovené na tlačive pošty je platné neobmedzene. Podľa poskytnutých príloh č. 3 a č. 4 vykonala tieto úkony T. F. ako splnomocnenec, ktorá však ako svedok pri vypočutí uviedla, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. od februára 2013 nezastupuje, čo je v rozpore s jej konaním v uvedenej veci.
21. Kriminálny úrad finančnej správy postúpil správcovi dane informácie týkajúce sa bankových účtov spoločnosti Mirbes, s.r.o. (úradný záznam č. 9007027/1/446203/2013 zo dňa 16.09.2013), z ktorých správca dane zistil, že disponentom bankových účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/XXXX boli od založenia T. F. a F.. X. A.. F.. X. A. vykonával z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX hotovostné výbery aj vklady na tento účet, tiež tu vykonával vysoké finančné vklady s označením „O. A.“, Hydina Košice, na účte dochádzalo k presunu peňažných prostriedkov spôsobom: Podtatranská hydina a.s. - Mirbes s.r.o.
- Hydina Slovensko s.r.o., resp. naopak od Hydiny Slovensko s.r.o. cez Mirbes s.r.o. do Podtatranskej hydiny a.s. Kriminálnym úradom finančnej správy boli poskytnuté doklady preukazujúce výber hotovosti MVDr. X. A. z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, a to zo dňa 09.02.2012 v sume 200 800,00 eur, zo dňa 14.03.2012 v sume 255 000,00 eur, zo dňa 30.08.2012 v sume 469 000,00 eur, zo dňa 05.10.2012 y sume 180 000,00 eur, zo dňa 03.10.2012 v sume 170 000,00 eur, ktoré boli poskytnuté Československou obchodnou bankou, a.s., Bratislava pod č. XXXXXXXX/XXXXXX/ XX/RMI.
22. Ďalej správca dane zistil, že v prílohách faktúr od dodávateľa Mirbes, s.r.o. sú doklady o pôvode tovaru, na ktorých je uvedený daňový subjekt „CEDROB“ SPÓLKA AKCYJNA, PLOCKA 5 06-400 CIECHANÓW, a v niektorých prípadoch CMR, kde je uvedené miesto vykládky HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Košice a prevzatie tovaru potvrdené žalobcom, ďalej doklady o pôvode tovaru, na ktorých je uvedený daňový subjekt BESKID 1 SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA, ZAMARSKI CIESZYŇSKA 46 43-419 HAŽLACH a daňový subjekt SPÓLKA JAWNA MIKULEC, MOSZCZENICA NIŽNÁ 144 33-340 STARÝ SACZ, doklady o preprave tovaru, na ktorých je uvedený daňový subjekt KOVÁŔ plus s. r. o., PODOLÍ 63, 686 04 KUNOVICE, ďalej prepravné doklady, na ktorých je uvedený dodávateľ OKROGOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA, BIALOSTOCKA 25 11-500 GIZYCKO - dodávka a montáž chladiarenského zariadenia - dodávateľom bol daňový subjekt F. CZT., C. XX XX-XXX E. - stavebný materiál, a taktiež sú v prílohách aj faktúry od daňového subjektu „GÓR-STAL“ SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA, PRZEMYSLOWA 11 38-300 GORLICE.
23. Za účelom preverenia, či predmetné dodávky boli skutočne zrealizované, a z dôvodu podozrenia, že do týchto obchodov bola zapojená spoločnosť Mirbes, s.r.o. ako nárazník, zaslal správca dane žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií.
24. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. 9712402/5/4211597/2013/Kar správca dane žiadal preveriť obchody s daňovým subjektom „CEDROB“ SPÓLKA AKCYJNA. V odpovedi, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 19.02.2014 a v ktorej sú potvrdené intrakomunitárne dodávky tovaru, poľská daňová správa uviedla, že bola uzatvorená zmluva č. 3/2012 zo dňa 01.01.2012 medzi daňovníkmi HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a CEDROB S.A. Zmluva bola uzatvorená za dobu 5 rokov a to bolo na výrobu a dodávku hydiny vhodnej na porážku. Obchodné jednania boli uskutočnené telefonicky alebo elektronickou poštou. P., N., X. E. konali v mene poľskej spoločnosti a X. A. a H. U. jednali v mene slovenskej spoločnosti.
25. V prípade, že boli dodávky zrealizované spoločnosťou CEDROB S.A., bol tovar naložený zamestnancami skladu spoločnosti CEDROB S.A. (uvedené názvy závodov) a dodané do Podtatranská hydina a.s., Hydina Slovensko s.r.o. a spoločnosti Brovaspol. s.r.o. Preprava bola zabezpečená a platená spoločnosťou CEDROB S.A. a uskutočnená vlastnými vozidlami spoločnosti CEDROB S.A., ktoré boli vybavené špeciálnymi kontajnermi na prepravu kuriatok (veterinárne osvedčenie). V prípade nadobudnutia tovaru adresa vykládky je uvedená na lekárskom osvedčení pre účely intrakomunitárnych obchodov, ktoré bolo predložené poľským daňovníkom. Tovar bol vyložený v Niepolomice, ul. Mokra 7, 32-005 Niepolomice (dôkaz prijatia tovaru daňovník predložil skladové príjmy priložené k faktúram a protokolom). Kurčatá bol zabité v Niepolomice a ďalej určené na následný predaj alebo vlastnú výrobu. Živé zvieratá neboli predávané. Pokiaľ ide o transakcie s daňovníkom Mirbes, s.r.o., počiatočný kontakt bol urobený cez sprostredkovanie spoločnosti Podtatranská hydina a.s., obchodné rokovania boli uskutočnené telefonicky a tiež počas návštevy pána P. B. (zástupca poľskej spoločnosti) v sídle spoločnosti Podtatranská hydina a.s. Zmluva uzatvorená v Ciechanow bola podpísaná v mene slovenskej spoločnosti pánom X. J. a pánom A. U., predseda C. S.A., a pánom W. B.. Nedošlo k žiadnej návšteve zástupcu spoločnosti Mirbes, s.r.o v Poľsku a zástupcu spoločnosti CEDROB S.A. na Slovensku v sídle tohto slovenského daňovníka. Registračné údaje (priložené) a platnosť IČ DPH boli kontrolované pred uzatvorením zmluvy. Obchodná korešpondencia medzi spoločnosťami CEDROB S.A. a Mirbes, s.r.o. pozostáva prevažne z objednávok a úhrad týkajúcich sa odoslania tovaru. Miesta dodania boli stanovené telefonicky a potom s konečným príjemcom kurčiat písomne. Štandardné doklady boli priložené k zásielkam - faktúra, CMR doklad, WZ doklad (prepustenie zo skladu spoločnosti CEDROB S.A.). Obyčajne boli prevzaté vodičom, ktorý bol prítomný počas nakládky. Tovar bol odoslaný na miesto uvedené kupujúcim. CMR doklady boli prijímané od prepravcu alebo od spoločnosti, ktorej bolo dodanie uskutočnené. Preprava bola zabezpečená a uhradená spoločnosťou CEDROB S.A.
26. V odpovedi, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 23.09.2014, na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9712402/5/4211762/2013, ktorou správca dane žiadal preveriť intrakomunitárne dodanie tovaru - jatočnej hydiny, kŕmnych zmesí pre platiteľa BESKID 1 SPÓLKA Z OGRANICZON^ ODPOWIEDZIALNOŠCI4 W LIKWIDACJI, poľská daňová správa uviedla, že spoločnosť BESKID 1 Sp. z 0.0. je v likvidácii, daňové doklady boli sčasti zničené. Vysvetlenia v priebehu daňovej kontroly predložila L. P. - zástupkyňa spoločnosti. Spoločnosť BESKID 1 Sp. z 0.0. mala povolenie na IC obchodovanie a certifikáty potrebné na výkon činnosti na sortiment jatočná hydina a obchodovanie s dobytkom a hydinou. Z predloženého vyjadrenia zástupkyne spoločnosti vyplýva, že spoločnosť BESKID 1 Sp. z 0.0. nakúpila v r. 2012 živé sliepky v Poľsku, Českej republike a na Slovensku. V období od 03/2012 do 06/2012 vykonala IC nadobudnutie tovaru - živá hydina - od spoločnosti žalobcu a v období od 07/2012 do 12/2012 vykonala IC nadobudnutia krmív. L. uviedla, že spoločnosť BESKID 1 Sp. z 0.0. neuzatvorila písomné zmluvy so spoločnosťou žalobcu, ktorú zastupoval H. U., že platby za prepravu tovaru boli vykonané bankovými prevodmi, v hotovosti alebo kompenzáciou, ale kontrolóri nezistili bankové prevody v prospech spoločnosti žalobcu, tovar bol po porážke dodaný vlastnou prepravou alebo prepravou spoločnosti F. Sp. Jawna, údaje týkajúce sa miesta nakládky tovaru poskytol P. Mikulec, chladničky vo vozidle mali certifikáty na prepravu porazeného dobytka, spoločnosť Podtatranská hydina a.s. účtovala prepravu sliepok zo Slovenskej republiky do Poľska spoločnosti BESKID 1 Sp. z 0.0., prepravné služby boli poskytnuté/uskutočnené spoločnosťou X. P., X. hydina. K. bol vyzdvihnutý z rôznych fariem, ktorých adresu cez mail zadal H. U.. Vodiči pri vypočúvaní potvrdili, že v r. 2012 vykonali prepravu z miest Dolné Cockovice, Turčianske Teplice, Zámostie, Veľke Berovce, Poltár, Tornaľa, Nové Mesto nad Váhom, Vajnory, Orsany, Mikulášov, Gbely, Beluša, Sučany, Nový Pavol, Šutovo, Levice, Nová Ľubovňa, Ivachnová, Choceň, Brocno, Kunín, Čata, Súca, Opatovce, Vresina, Milotice, Rimavská Sobota, Vitkov. Zástupca spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. uviedol, že v prípade, keď bol nákup živého dobytka uskutočnený zo spoločnosti žalobcu, potom po porážke na bitúnku boli porazené zvieratá predané spoločnosti žalobcu. V prípade, že bol nákup živého dobytka uskutočnený od spoločnosti Mikulec Sp. P., potom boli porazené zvieratá predané spoločnosti Mikulec Sp. P.. Spolupráca so spoločnosťou Mirbes, s.r.o. bola nadviazaná cez X. A. zo Slovenska, ktorý konal v mene spoločnosti Mirbes, s.r.o. a spoločnosť žalobcu. Zástupkyňa spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. uviedla, že nemá žiadne informácie o obchodnej činnosti spoločnosti Mirbes, s.r.o. Všetky veci týkajúce sa obchodnej spolupráce boli prejednávané v spoločnosti Podtatranska hydina a.s. s X. alebo v spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. s Janusz Mikulec. Pri vypočúvaní uviedli vodiči, že preprava z PoFska na Slovensko bola vykonaná priamo z miesta Kežmarok a Košice. Vodiči uviedli, že im nie je známy názov Mirbes, s.r.o. V transakciách medzi BESKID 1 Sp. z o.o. a Mikulec Sp. Jawna uviedol zástupca spoločnosti Beskid 1 Sp. z o.o., že po kúpe dobytka od spoločnosti Mikulec Sp. Jawna bol porazený dobytok predaný rovnakej spoločnosti. Vyrovnanie platby medzi týmito spoločnosťami bolo vykonané kompenzáciami. Živé sliepky boli dodané cez prepravu spoločnosťou BESKID 1 Sp. z o.o. alebo spoločnosťou Podtatranská hydina a.s. Porazené zvieratá boli prepravené spoločnosťou Mikulec Sp. Jawna, „Mipol“ a BESKID 1 Sp. z o.o., tovar bol prepravený na Slovensko. Preprava porazených zvierat bola zabezpečená / organizovaná pánom P. F.. Prepravné náklady z SK do Poľska, ako aj z PL na Slovensko vznikli spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o.
27. Ďalej na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. 9712402/5/ 4236263/2013, ktorou správca dane žiadal preveriť intrakomunitárne obchody v spoločnosti SPÓLKA JAWNA MIKULEC, bola dňa 02.04.2014 správcovi dane doručená čiastočná odpoveď a dňa 20.11.2014 konečná odpoveď, v ktorej poľská daňová správa uviedla, že kontrola zistila, že tento daňový subjekt uskutočnil IC nadobudnutia tovaru od žalobcu. Tieto transakcie zahŕňali jatočnú hydinu. Hydina bola prepravená do Poľska, do Zamarski, do bitúnku hydiny patriacemu spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. (v januári a februári 2012 porážku vykonala spol. Firma Handlowa Wioletta Hiltawska). Hydina bola prepravená vyššie uvedenou spoločnosťou BESKID 1 Sp. z o.o. a táto spoločnosť, znášala prepravné náklady. Daňový subjekt predal kurence spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. Vykonaná kontrola vrátane vypočutia vodičov zo spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. zistila, že hydina bola privezená do Poľska. V roku 2012 BESKID 1 Sp. z o.o. vlastnila 7 kamiónov s návesmi prispôsobenými na prepravu hydiny. Vyššie uvedené spoločnosti zamestnávali 10 vodičov na plný úväzok, ktorí mali právo prepravovať hydinu. Výsledkom vykonanej kontroly je tiež zistenie, že množstvo hydiny nadobudnutej daňovým subjektom SPÓLKA JAWNA MIKULEC bolo zapísané v „Dziennik Badania Przedubojowego Zwierzat“ (evidovanie prehliadky pred smrťou zvierat) vedený spoločnosťou National Veterinary Inspectorate / Národný veterinár, inšpektorát v Cieszyn. Spoločnosť BESKID 1 Sp. z o.o. porazila kurence a predala mäso daňovému subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC, ktorý predal mäso spoločnosti SEBRIM TRADE s.r.o. (neskorší názov Mirbes, s.r.o.). Preprava hydinového mäsa sa uskutočnila z bitúnku na Slovensko do Kežmarku. Tovar bol vyložený v spoločnosti Podtatranská hydina a.s., prijala ho F. Q. alebo L. Q. a veterinárny lekár. Daňový subjekt SPÓLKA JAWNA MIKULEC uviedol, že daňový subjekt Mirbes, s.r.o. SK2022994413 zastupoval F. P.. Kontakt sa uskutočnil telefonicky a nikdy nebol v sídle spoločnosti Mirbes, s.r.o. Spolupráca so spoločnosťou Mirbes, s.r.o. bola nadviazaná cez spoločnosť Podtatranská hydina a.s. Daňový subjekt SPÓLKA JAWNA MIKULEC zastupoval P. F., ktorý je partnerom v registrovanom partnerstve MIKULEC PL7342599908. Uviedol, že ceny hydinového mäsa boli ním dohodnuté telefonicky s T. U. alebo L. T., a že písomné zmluvy so spoločnosťou SEBRIM TRADE s.r.o./MIRBES, s.r.o. neuzavrel.
28. Dňa 20.01.2013 bola správcovi dane doručená odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9712402/5/4247096/2013 v súvislosti s preverením intrakomunitárneho dodania tovaru
- syra a hydinových dielov, platiteľovi KOVÁŔ plus s. r. o., PODOLÍ 63, KUNOVICE. Česká daňová správa zistila, že spoločnosť KOVÁŔ plus s.r.o. realizuje svoju ekonomickú činnosť v podobe nákupu a predaja živočíšnych a údených produktov a ich skladovanie a prepravu na základe „Dokladu o schválení a registrad44 vydaného Krajskou veterinárnou správou Štátnej veterinárnej správy pre Zlínsky kraj. Spoločnosť KOVÁŔ plus s.r.o. ako odberateľa pri dojednávaní obchodných podmienok zastupoval ich zamestnanec vo funkcii manažéra nákupu a predaja J.. Spoločnosť žalobcu ako dodávateľa pri dojednávaní obchodných podmienok zastupoval F. P., podľa informácie J. A. obchodný riaditeľ menovanej spoločnosti a člen predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s. Jednotlivým dodávkam tovaru predchádzala telefonická či elektronická komunikácia, a to ako zo strany odberateľa KOVÁŔ plus s.r.o., tak zo strany dodávateľa žalobcu (uvedené telefonické čísla). Elektronická komunikácia bola a je realizovaná e-mailom janoscik@hydinakk.sk. Z doloženého splnomocnenia spoločnosti KOVÁŔ plus s.r.o. vyplýva, že spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o. dňa 07.09.2011 splnomocnila F. P., trvalé bytom V. XXX/XX, X. - Q. Q. k vybavovaniu, sprostredkovaniu a podpisu obchodných zmlúv menom spoločnosti SEBRIM TRADE s.r.o., spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o. ako kupujúci v zastúpení ich zástupcom uzatvorila dňa 14.09.2011 rámcovú kúpnu zmluvu so spoločnosťou KOVÁŔ plus s.r.o. ako dodávateľom. Uzatvoreniu zmluvy predchádzalo jednanie manažéra nákupu a predaja J. A. so splnomocneným zástupcom spoločnosti SEBRIM TRADE s.r.o. F. P., ktorý následne zmluvu za spoločnosť SEBRIM TRADE s.r.o. podpísal. Pri uzatvorení zmluvy s dodávateľom sa spoločnosť KOVÁŔ plus s.r.o. oboznámila s ekonomickou činnosťou odberateľa, spoločnosťou SEBRIM TRADE s.r.o. vyplývajúcou z obsahu obchodného registra. Jednotlivým dodávkam tovaru predchádzala telefonická či elektronická komunikácia, a to ako zo strany spoločnosti KOVÁŔ plus s.r.o., tak zo strany zástupcu spoločnosti SEBRIM TRADE s.r.o. Daňové doklady vystavené dodávateľom, spoločnosťou KOVÁŔ plus s.r.o., ktoré deklarovali jednotlivé dodávky tovaru, boli dodávateľom zasielané do sídla spoločnosti SEBRIM TRADE s.r.o. Tovar dodávaný spoločnosťou KOVÁŔ plus s.r.o. bol podľa pokynu splnomocneného zástupcu spoločnosti SEBRIM TRADE s.r.o. dodávaný do mraziarní vo Zvolene alebo v Kežmarku.
29. Ďalej správca dane z odpovede doručenej dňa 06.12.2013 na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9712402/5/4240352/2013, ktorou žiadal preveriť dodávky tovaru platiteľa OKROGOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA pre odberateľa Mirbes, s.r.o., zistil, že výsledkom daňových kontrol za obdobie od 01/2012 do 01/2013 bolo zistenie, že poľský daňový subjekt uskutočnil IC dodanie tovaru do SEBRIM TRADE s.r.o. (teraz Mirbes, s.r.o.). Dôvod na začatie spolupráce s Mirbes, s.r.o. bolo hľadanie trhov pre vyrobený tovar. F. A. - členka rady spoločnosti OKROGOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA v Gižycko, má informáciu, že Mirbes s.r.o. sa zaoberá sprostredkovaním obchodu. OKR^GOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA nevie nič o priestoroch, ktoré vlastní Mirbes, s.r.o. Žiadni zamestnanci OKROGOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA neboli v Mirbes, s.r.o., nik nevidel priestory. Spolupráca sa začala cez F., ktorý najskôr zadal objednávky v mene spoločnosti SEBRIM TRADE s.r.o. Spolupráca začala v septembri 2011 (prvá faktúra bola vystavená dna 25.09.2011). Prvá faktúra pre Mirbes, s.r.o. bola vystavená v októbri 2012. OKR^GOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA nemá žiadnu zmluvu, dohodu podpísanú spoločnosťou Mirbes, s.r.o. a SEBRIM TRADE s.r.o. Podľa e-mailových objednávok zadaných F. P. bola preprava vždy organizovaná, najatá spoločnosťou OKRIJGOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA (ktorá platila prepravcom), táto spoločnosť stanovila miesto dodania - vykládky v Kežmarku. Tovar bol dodaný na adresu Slavkovská cesta 54, Kežmarok. Miesto vykládky bolo poskytnuté prepravcovi v písomnej forme (v zadaných objednávkach k preprave) podľa objednávok od Mirbes, s.r.o. Prijatie tovaru bolo v mene Mirbes, s.r.o. potvrdené spoločnosťami Podtatranská hydina a.s., HYDINA SLOVENSKO s.r.o., prevádzka Slavkovská cesta 54, Kežmarok, HYDINA KOŠICE s.r.o., Nová Ľubovňa 505, prevádzka Slavkovská cesta 54, Kežmarok. Vystavené faktúry boli zaslané poštou na adresu poskytnutú na faktúrach, t. j. Mirbes, s.r.o., Popradská 66, Košice.
30. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. 9712402/5/3974969/2013 správca dane žiadal preveriť dodávky a montáž chladiarenského zariadenia platiteľom F. C. a preveriť skutkový stav obchodov realizovaných poľským platiteľom prostredníctvom spoločnosti Mirbes, s.r.o. pre platiteľa žalobcu. Dňa 06.12.2013 bola správcovi dane doručená odpoveď na túto žiadosť, v ktorej je uvedené, že transakcia bola priznaná ako IC dodanie tovaru aj v daňových priznaniach a súhrnných výkazoch, avšak podľa vyjadrenia kontrolóra sa úhrady týkali dodania tovaru s montážou. V tom prípade je miesto dodania miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, t. j. Slovensko. Obchodník bol povinný predložiť opravu vyššie uvedených dokladov. Zariadenia / prístroje pochádzali z EÚ spoločností, t. j. Cool Sp z o.o., Termokey, Beijer Ref Polska Sp z o.o. a boli dodané daňovému subjektu F. C. vyššie uvedenými výrobcami a dodávateľmi pred predajom na Slovensko. Pán F. C. písomne uviedol, že nemá žiadne informácie o obchodnej činnosti spoločnosti Sebrim Trade, s.r.o., nepoznal jej priestory a adresy a nemá z týchto rokovaní zápis.
31. V odpovedi, ktorá bola správcovi dane doručená dňa 06.12.2013 na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9712402/5/3974943/2013, ktorou správca dane žiadal preveriť dodávky stavebného materiálu platiteľom "GÓR-STAL" SPÓLKA Z OGRANICZON4 ODPOWIEDZIALNOŠCIA, je uvedené, že bola vykonaná IC dodávka tovaru. Služba týkajúca sa zhromaždenia tovaru nebola poskytnutá. Transakcie boli zaúčtované v knihách predaja a priznané v DPH priznaniach a súhrnnom výkaze za december 2012. Dodávka zahŕňala kompozitné panely. Prepravu zorganizovala a zaplatila spoločnosť Mirbes, s.r.o., ktorá objednala realizáciu prepravy zo spoločnosti P.H.U. JOPEK Jop Adam, 33-340 Starý Sacz. Na prepravu tovaru boli použité dopravné prostriedky (uvedené ŠPZ a mená vodičov). Nakládku tovaru vykonali zamestnanci daňového subjektu "GÓR-STAL" na adrese 38-300 Gorlice, ul. Przemyslowa 11. Tovar vyzdvihli uvedení vodiči v mene spoločnosti Mirbes, s.r.o. Vykládka tovaru sa uskutočnila na adrese HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Nová Ľubovňa 505, farma Tornaľa. Osoby, ktoré sa zúčastnili vykládky tovaru, nie sú známe. Daňový subjekt „GÓR-STAL“ uviedol, že sa zúčastňoval výstavných veľtrhov (organizovaných na území Slovenska) od roku 2007. Ponuky na spoluprácu sú zasielané potenciálnym nadobúdateľom e-mailom, nevie informovať, ako presne boli nadviazané obchodné vzťahy s Mirbes, s.r.o. X. F. F. bol osobou zo spoločnosti Mirbes, s.r.o., ktorá sprostredkovala predaj a dohody ceny. T. F. zadala objednávku v mene spoločnosti Mirbes, s.r.o., J. C. - obchodník, bol osobou, ktorá vybavovala transakcie u daňového subjektu "GÓR-STAL". Nebola uzatvorená žiadna obchodná zmluva. Obchodná korešpondencia bola vedená e - mailom (e - mail. adresa: silvia@hydinakk.sk). Faktúry boli zaslané obyčajným mailom na adresu Popradská 66, Košice
- m. č. Západ.
32. Správca dane zaslal dňa 18.10.2013 X. J., konateľovi spoločnosti Mirbes, s.r.o., predvolanie na výsluch svedka č. 9712402/5/4705386/2013/Kar zo dňa 18.10.2013, ktoré sa však vrátilo správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy". V nadväznosti na uvedené bola zaslaná žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9712402/5/4708375/2013/Kar, ktorou bola česká daňová správa požiadaná o vypočutie X. J.. Dňa 20.01.2014 bola správcovi dane doručená odpoveď na túto žiadosť, v ktorej česká daňová správa uviedla, že požadované šetrenie nebolo vykonané. Ďalej, že pri predchádzajúcich šetreniach bolo zistené, že pán J. je v mieste bydliska neznámy, majiteľka domu uviedla, že pán J. užíval byt bez platnej nájomnej zmluvy a na adrese sa nevyskytuje asi už 12 až 15 rokov, adresu súčasného pobytu nevedia. Podľa evidencie obyvateľov nemá nahlásenú inú adresu. Pri overovaní obchodného registra bolo zistené, že X. J. figuruje vo viacerých spoločnostiach.
33. Správca dane výzvou zo dňa 07.01.2014 vyzval k súčinnosti Štátnu veterinárnu a potravinovú správu Slovenskej republiky a požiadal o informácie o hláseniach príjemcu zásielky. V zmysle zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov sú sprostredkovatelia obchodu so zvieratami a iní príjemcovia zásielok živočíšnych vedľajších produktov, ktoré sú predmetom obchodu s členskými štátmi, povinní vopred nahlásiť príchod zásielky, miesto jej určenia, krajinu pôvodu zásielky, druh zásielky a jej množstvo. V zmysle zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov je príjemca zásielky produktov živočíšneho pôvodu, nespracovanej zeleniny a nespracovaného ovocia v mieste určenia pochádzajúcej z iného členského štátu Európskej únie povinný najneskôr 24 hodín vopred nahlásiť príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe prostredníctvom elektronického systému štátnej veterinárnej a potravinovej správy príchod zásielky, miesto jej určenia, krajinu pôvodu zásielky, druh zásielky a jej množstvo; ustanovenie sa vzťahuje aj na dovoz potravín.
34. V odpovedi, ktorá bola doručená dňa 13.01.2014, Regionálna veterinárna a potravinová správa Košice - mesto uviedla, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. realizovala dovozy poľskej chladenej hydiny pre spoločnosť HYDINA SLOVENSKO s.r.o., ktorá predložila na tento dovoz dodacie listy v období od 02.01.2013 do 03.02.2013. Príchod zásielok chladenej hydiny bol do elektronického systému evidencie zásielok nahlasovaný prostredníctvom žalobcu. Išlo spolu o 29 zásielok. Voči tejto spoločnosti je vedené správne konanie za nesplnenie povinnosti registrovať sa ako sprostredkovateľ obchodu. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. nebola príjemcom zásielok v mieste ich určenia, ale vykonávala sprostredkovanie obchodu. Zároveň bola Regionálnou veterinárnou a potravinovou správou Košice - mesto poskytnutá zostava z elektronického systému evidencie zásielok za rok 2012.
35. Správcovi dane boli taktiež poskytnuté informácie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č. 2340/2014 zo dňa 04.02.2014 adresované Ministerstvu vnútra, národnej jednotke finančnej polície, expozitúre Východ (úradný záznam č. 63736/2015), že za príjemcov zásielok produktov živočíšneho pôvodu z iných členských štátov sa vykonávali od roku 2012 po súčasnosť hlásenia zásielok do elektronického systému tak, že za príjemcu žalobcu do elektronického systému „Zásielky“ nahlasovala zásielky pre príjemcu v mieste určenia Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok p. X. (sekretárka MVDr. X. Konkoľa, predsedu predstavenstva). Za príjemcu F., s.r.o., Košice do elektronického systému „Zásielky“ nahlasovali pre príjemcu v mieste určenia Podtatranská hydina, a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok zásielky hydinového mäsa p. X., zásielky hovädzieho mäsa a bravčového mäsa D.. F. O., majster rozrábky.
36. Vyhodnotením uvedených zistení a dôkazov správca dane zistil, že žalobca vykonal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti Mirbes, s.r.o., pričom táto nikdy nebola skutočným nadobúdateľom tovaru, do intrakomunitárnych dodávok tovaru z iného členského štátu bola nastrčená ako nárazník, pričom žalobca sa s plným vedomím priamo zúčastňoval na tomto konaní poznačenom podvodom, t. j. na deklarovaných obchodných transakciách - dodávkach tovaru v mene spoločnosti Mirbes, s.r.o. pre spoločnosť žalobcu. Na základe uvedených zistení a vyhodnotení dôkazov správca dane konštatoval porušenie § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
37. Správca dane rozhodnutím č. 9712402/5/5228857/2013/Kar zo dňa 22.11.2013 prerušil odo dňa 26.11.2013 podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov predmetnú daňovú kontrolu z dôvodu, že zaslal podľa článku 7 nariadenia Rady č. 2010/904/ES o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia dodávok tovaru a služieb posudzovaných v rámci daňovej kontroly, a to až do dňa doručenia výsledku medzinárodnej výmeny informácií správnym orgánom I. stupňa na základe zaslaných žiadostí uvedených v tomto rozhodnutí. Listom č. 9712402/5/5405377/ 2014/Kar zo dňa 12.12.2014 oznámil správca dane daňovému subjektu, že dňa 09.12.2014 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a Daňový úrad Prešov pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 23.04.2013.
38. So skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole oboznámil správca dane žalobca pri ústnych pojednávaniach, z ktorých vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9712402/5/205634/2015/Kar zo dňa 28.01.2015 a č. 68126/2015 zo dňa 18.03.2015.
39. Následne dňa 30.03.2015 správca dane vyhotovil protokol z daňovej kontroly č. XXXXXX/XXXX zo dňa 30.03.2015, ktorý spolu s výzvou č. 158500/2015 zo dňa 30.03.2015 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil dňa 07.04.2015 žalobcovi. V protokole č. 158446/2015 zo dňa 30.03.2015 správca dane vyčíslil za zdaňovacie obdobie apríl 2012 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 173.686,39 eur.
40. Daňový subjekt podal v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov dňa 03.06.2015 svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a návrh na doplnenie dokazovania.
41. Správca dane v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu k vykázaným intrakomunitárnym dodaniam tovaru pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC a jeho požiadavku doplniť dokazovanie vypočul ako svedka X. P., O. XXX/X, U. pri ústnom pojednávaní, z ktorého vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 20758283/2015 zo dňa 03.09.2015. Ústneho pojednávania sa za žalobcu nikto nezúčastnil, pričom upovedomenie o vypočutí svedka č. 20623230/2015 zo dňa 05.08.2015 bolo daňovým subjektom prevzaté dňa 25.08.2015. Svedok do zápisnice uviedol, že v roku 2012 vykonával podnikateľskú činnosť
- prepravu jatočnej hydiny, vykonával ju sám, nemal žiadnych zamestnancov, na prepravu jatočnej hydiny využíval jeden ťahač s návesom, ktorých bol vlastníkom, prepravu jatočnej hydiny vykonával do Poľska, názov firmy bol WIOLETTA HILTAWSKA, OBJAZDOWA 33A, 43-438 BRENNA, prepravu za objednávateľa objednala pracovníčka pani M., priezvisko si nepamätá, ktorá pracovala na dispečingu, alebo iná osoba, ktorá ju zastupovala. Uviedol, že prepravu fakturoval firme HANDLOWA, WIOLETTA HILTAWSKA, Hazlach, za prepravu mu bolo platené v hotovosti, ale nepravidelne, jatočná hydina bola vyložená v porážkami, kde bol vedúci, ktorý si ju prevzal, príjemcom tovaru v mieste vykládky bola spoločnosť FIRMA HANDLOWA WIOLETTA HILTAWSKA, Hazlach, certifikáty dostával vypísané od vedúceho farmy, z ktorej sa jatočná hydina expedovala, a tieto odovzdával na porážke vedúcemu príjemcu jatočnej hydiny v Poľsku, k spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. uviedol, že prepravu vykonával pre firmu WIOLETTA HILTAWSKA, Hazlach, že nevie, či sa oni tak premenovali, nikto ho s tým neoboznámil. Správca dane mu počas ústneho pojednávania predložil k nahliadnutiu certifikáty, na ktorých bol uvedený ako prepravca a zároveň sú na nich uvedené evidenčné čísla motorových vozidiel, ku ktorým uviedol, že bol vlastníkom motorového vozidla SI708AL/SI599YA, ale motorové vozidlá uvedených evidenčných čísiel mu nie sú známe, nebol držiteľom ani vlastníkom uvedených motorových vozidiel, prepravu neobjednával ani u iných prepravcov, nevedel sa k uvedenému viac vyjadriť.
42. Správca dane na základe vyjadrenia daňového subjektu v súvislosti s neuznaním odpočítania dane z faktúr od spoločnosti Mirbes, s.r.o. zaslal T. F. predvolanie na výsluch svedka č. 21131244/2015 zo dňa 30.10.2015 a opakované predvolanie na výsluch svedka č. 21392358/2015 zo dňa 04.12.2015, ktorý sa z dôvodu nedostavenia svedka neuskutočnil. Dňa 14.01.2015 bolo správcovi dane doručené ospravedlnenie neúčasti na výsluch dňa 07.01.2016 v prílohe s potvrdením o dočasnej pracovnej neschopnosti T. F. od 07.01.2016. Následne bolo zaslané opätovne opakované predvolanie na výsluch svedka č. 102437157/2016 zo dňa 26.01.2016, a preto, že sa svedkyňa dňa 22.02.2016 k vypočutiu nedostavila, správca dane zaslal žiadosť o jej predvedenie č. 102643489/2016 na Obvodné oddelenie PZ SR na deň 23.03.2016. T. F. k vypočutiu predvedená nebola, o čom bolo správcovi dane zaslané oznámenie zo dňa 23.03.2016 (doručené dňa 07.04.2016). Správca dane k opätovnému vypočutiu T. ako svedka využil všetky procesné postupy podľa príslušných ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, avšak vypočuť sa ju nepodarilo.
43. Správcovi dane však bola poskytnutá informácia zo dňa 16.12.2015 od Prezídia policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Východ z výsluchu T., ktorý sa uskutočnil dňa 25.09.2015. Menovaná uviedla, že v minulosti bola konateľkou a jedinou spoločníčkou spoločnosti JURKY TRADE s.r.o., pričom po tom, ako sa zoznámila s E. B. z A., túto spoločnosť na základe jeho požiadavky previedla na X. J. z G. republiky. X. spoločnosti zabezpečil E. B.. Následne bola spoločnosť premenovaná na SEBRIM TRADE, s.r.o., pričom od nového konateľa (X. J.), ktorého podľa jej výpovede nikdy nevidela, dostala plnomocenstvo na založenie účtu v ČSOB banke a pri zakladaní účtu za disponenta ustanovila F.. X. A., s ktorým tieto veci boli dohodnuté prostredníctvom spomenutého E. B.. Po založení účtu odovzdala všetky podklady od účtu F.. X. A., ktorý prostredníctvom Internet Bankingu na ňom vykonával transakcie. Výbery finančnej hotovosti však vykonávala ona, čo bolo taktiež vopred dohodnuté cez E. B., a finančnú hotovosť následne odovzdávala jemu. Raz, keď vykonala výber finančnej čiastky vo výške 500 000,00 eur, celú odovzdala F.. X. A.. Ďalej uviedla, že samotný obchod so spoločnosťami Hydina SK s.r.o., Hydina Slovensko s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. prebiehal tak, že X. A. nakupoval do týchto spoločností mäsové výrobky, živú hydinu, prípadne kŕmne zmesi od spoločností z Poľska a Českej republiky, kde tieto produkty nakupoval práve cez spoločnosť Mirbes, s.r.o., ako aj spoločnosti TrueCom s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o., aby mal na vstupe vo svojich spoločnostiach vysokú DPH a takýmto spôsobom si vo svojich spoločnostiach ponižoval vlastnú daňovú povinnosť. Spomenuté spoločnosti boli do obchodného reťazca zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre spoločnosti Hydina SK s.r.o., Hydina Slovensko s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. a následného poníženia daňového základu. Množstvo a druh tovaru, ktorý bol dovážaný do týchto spoločností, bol dodávaný priamo od zahraničných dodávateľov, pričom objednávky mali na starosti F.. X. A. a jeho zamestnanec F. P.. Spoločnosti TrueCom s.r.o., Mirbes, s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. reálne s nikým neobchodovali, nevykonávali žiadnu činnosť, nemali žiadnych zamestnancov a ani prostriedky, aby mohli vykonávať takto deklarovanú činnosť. Sídla týchto spoločností boli len fiktívne, pričom išlo o takmer prázdne kancelárske priestory. Daňové priznania týchto spoločností mala údajne na starosti účtovníčka nebohého E., svedkyňa jej meno nevedela uviesť.
44. Svedok X. J. (konateľ spoločnosti Mirbes, s.r.o.) pri výsluchu svedka, ktorý bol prostredníctvom právnej pomoci vykonaný vrchným inšpektorom Polície Českej republiky, Krajského řediteľství policie hlavního města Prahy, Služby kriminálni policie a vyšetřování, Odbor hospodářské kriminality uviedol, že o tom, že bol konateľom tejto spoločnosti, mu v podstate ani nebolo známe, vyjadril sa len v tom zmysle, že podpísal nejaké listiny, na čo ho nahovoril F. A., nemal žiadnu vedomosť o tom, že by spoločnosť, ktorej konateľom bol, vykonávala nejakú obchodnú činnosť, za prevod obchodného podielu nikomu nič neplatil, za podpisy dostal od F. A. 2 000,00 Kč. Nepozná ani obchodné spoločnosti HYDINA SK s.r.o., HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a Podtatranská hydina a.s. a taktiež ani osoby F.. E. A., O. A., F. P., T. F. a E. B..
45. S doplneným dokazovaním vykonaným správcom dane vo vyrubovacom konaní, vyhodnotením dokazovania, ako aj so stanoviskom správcu dane k námietkam žalobcu uvedeným vo vyjadrení podanom elektronicky dňa 03.06.2015 bol daňový subjekt oboznámený pri ústnom pojednávaní, z ktorého správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 103165429/2016 zo dňa 17.05.2016. Za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil F.. D.. X. O., spoločník TAX OFFICE Hennel & Králik, v. o. s., Einsteinova 21, Bratislava, splnomocnený zástupca žalobcu.
46. V nadväznosti na pripomienku F.. D.. P. O. k vyčíslenému rozdielu na dani z pridanej hodnoty týkajúcemu sa vykázaných intrakomunitárních dodávok tovaru pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC zaslal správca dane dňa 27.07.2016 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 1262752/2016, v ktorej požiadal preveriť a uviesť, kedy táto zdaniteľná osoba nadobudla právo nakladať s tovarom (jatočná hydina) ako vlastník a na koho účet bola vykonaná preprava tovaru, komu dodala tovar, na čí účet bola preprava tovaru vykonaná, prečo podpísala vyhlásenia o tom, že prepravila tovar mimo územia Slovenskej republiky do Poľska, keď ho neprepravila. V odpovedi, ktorá bola doručená správcovi dane dňa 30.01.2017, poľská daňová správa uviedla, že kontrola, ktorá bola vykonaná u subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC za rok 2012, odhalila, že tovar (živá hydina) nakúpený od HYDINA SLOVENSKO s.r.o. bol prepravený do Poľska. Daňový subjekt SPÓLKA JAWNA MIKULEC priznal IC nadobudnutie tovaru. Ďalej je v odpovedi uvedené, že vzhľadom na celkové hodnotenie všetkých okolností prípadu je potrebné uviesť, že SPÓLKA JAWNA MIKULEC vykonal IC nadobudnutie tovaru od vášho subjektu (žalobca), lebo získal právo disponovať tovarom ako majiteľ v území SK počas momentu nakladania tovaru na vozidlá, uviedol svoje IČO číslo pre DPH účely uvedené v PL, vyjadril svoj záujem prepraviť tovar do PL, zabezpečil prepravu zo SK do PL (preprava realizovaná spoločnosťami, ktorým náš subjekt predal hydinu), znášal riziko poškodenia alebo straty tovaru počas prepravy tovaru zo SK do PL, previedol dispozičné práva na tovar na jeho odberateľov (WIOLETTA HILTAWSKA, BESKID 1 Sp. z o.o., SYSTEM-DROB P.Q.Losiowscy B Rojowicz sp.j.) na území PL, znášal náklady prepravy tovaru zo SK do PL nepriamo (fakt, že tovar bol prepravený odberateľmi nášho daňovníka mal dopad na určovanie predajných cien). SPÓLKA JAWNA MIKULEC podpísal vyjadrenie že tovar bol exportovaný mimo územia SK, lebo tovar bol vydaný subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC. Hydina zakúpená v 02/2012 na základe faktúr č. XXXXXXXXX - XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX - XXXXXXXXX bola predaná subjektom SPÓLKA JAWNA MIKULEC do spoločnosti WIOLETTA HILTAWSKA (faktúry boli vystavené v 02/2012) a spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. (faktúry boli vystavené 01/03/2012) X. viedla hydinový bitúnok na adrese Zamarski ul. Cieszynska 46. Na základe dohody uzavretej dňa 29/02/2012 p. O. prenajala bitúnok spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. Hydina zakúpená na základe faktúr č. XXXXXXXXX zo dňa 08/3/2012 a faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 09/03/2012 bola predaná subjektom SPÓLKA JAWNA MIKULEC spoločnosti SYSTEM-DROB P.Q. Losiowscy B Rojowicz sp.j. Zvyšná hydina nakúpená od žalobcu v období marec až máj, júl, august, október a november 2012 bola predaná subjektom SPÓLKA JAWNA MIKULEC spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. Ako je jasné z certifikátu poslaného k faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa 24.05.2012 a č. XXXXXXXXX zo dňa 08.08.2012, daňovník SPÓLKA JAWNA MIKULEC vysvetlil, že spoločnosť SYSTEM- DROB P.Q. Losiowscy B Rojowicz sp.j. mala byť prepravcom a príjemcom hydiny, avšak situácia sa zmenila a nakoniec prepravcom bola spoločnosť BESKID 1 Sp. z o.o., ktorá takisto nakúpila hydinu od subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC.
47. Dokazovaním správca dane ustálil, že preprava jatočnej hydiny zo Slovenska do Poľska bola vykonaná, prepravu vykonali odberatelia daňového subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC (resp. prepravcovia X. P., Podtatranská hydina a.s., ktorí im túto prepravu fakturovali), túto prepravu vykonali títo odberatelia na vlastný účet, nefakturovali ju daňovému subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC. Žalobca pri vykázaných intrakomunitárnych dodávkach tovaru pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC nesplnil podmienky oslobodenia od dane a pri dodaní tohto tovaru v tuzemsku mu vznikla podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť.
48. O priebehu a výsledkoch dokazovania spísal správca dane so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100468250/2017 zo dňa 15.03.2017, ktorá bola poslednou zápisnicou spísanou v zmysle § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov.
49. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. 100512356/2017 zo dňa 22.03.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume 173 686,39 eur (správca dane nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 54.432,20 eur a vyrubil daň vo výške 119.254,19 eur). Určený rozdiel v sume 173.686,39 eur pozostáva zo sumy 121.806,44 eur za porušenie § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že daňový subjekt neuplatnil daň pri dodaní tovaru poľskému odberateľovi SPÓLKA JAWNA MIKULEC v tuzemsku, a zo sumy 51 879,95 eur pri neoprávnenom odpočítaní dane z faktúr od spoločnosti Mirbes, s.r.o. (do 01.08.2012 SEBRIM TRADE s.r.o.) z dôvodu porušenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
50. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt dňa 25.04.2017 odvolanie.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
51. Žalovaný rozhodnutím č. 100370058/2018 zo dňa 14.02.2018 na základe zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov, zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „Daňový poriadok“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. 100512356/2017 zo dňa 22.03.2017 a podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume 173.686,39 eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 54.432,20 eur a vyrubil daň v sume 119.254,19 eur žalobcovi.
52. V odôvodnení citoval zákonné ustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty vťahujúce sa na posudzovanú vec, ako aj Daňového poriadku a ďalej uviedol, že žalovaný pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z uvedených ustanovení zákonov.
53. Zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2012 až máj 2012, júl 2012, august 2012 a október 2012 až december 2012, pri ktorej preveroval u žalobcu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
54. Žalobca namietal, že správca dane postupoval pri začatí daňovej kontroly v rozpore s ustanovením § 4 Daňového poriadku, pretože žiadnym spôsobom neodôvodnil prítomnosť Bc. F. Q. na začatí daňovej kontroly napriek tomu, že splnomocnený zástupca daňového subjektu pri ústnom pojednávaní konanom dňa 17.05.2016 namietal jeho účasť pri začatí daňovej kontroly.
55. Žalovaný vo vzťahu k tejto námietke žalobcu uviedol, že zo zápisnice o začatí daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 23.04.2013 je zrejmé, že ústneho pojednávania, ktorého hlavným predmetom bolo začatie daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobia, sa zúčastnil aj Bc. F. Q., Kriminálny úrad finančnej správy Slovenskej republiky, Oddelenie závažnej colnej a daňovej kriminality, pobočka Východ Prešov (iná osoba). Zároveň poukazuje na ustanovenie § 160 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého na úkony, ktoré je oprávnené vykonávať finančné riaditeľstvo a Kriminálny úrad finančnej správy podľa osobitného predpisu (zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov) a ktoré podľa tohto zákona patria do pôsobnosti správcu dane, sa ustanovenia tohto zákona vzťahujú rovnako, ako aj na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku, podľa ktorého osobou zúčastnenou na správe daní je aj iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté.
56. Žalovaný zistil, že Kriminálnym úradom finančnej správy Slovenskej republiky, Oddelenie závažnej colnej a daňovej kriminality, pobočka Východ PO je v súlade s ustanovením § 5 zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov vykonávané operatívne preverovanie spoločnosti Podtatranská hydina, a.s. a s ňou súvisiacich spoločností. Na základe skutočností zistených v rámci tohto preverovania požiadal Kriminálny úrad finančnej správy (žiadosť č. 9007027/1/15901-31/2013 zo dňa 21.03.2013) o vykonanie koordinovanej daňovej kontroly za rok 2012 u viacerých spoločností, medzi nimi aj spoločnosti žalobcu. Z týchto dôvodov žalovaný konštatoval, že predmetná osoba účasťou pri začatí daňovej kontroly plnila úlohy Kriminálneho úradu finančnej správy v rámci vykonávaného operatívneho preverovania s poukázaním na § 5 ods. 3 písm. j) bod 3 zákona č. 333/2011 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Kriminálny úrad finančnej správy robí úkony, ktoré inak patria do pôsobnosti daňových úradov alebo colných úradov, ak na dosiahnutie cieľa sledovaného daňovými predpismi alebo colnými predpismi je potrebný bezprostredný zákrok. Činnosť Kriminálneho úradu finančnej správy sa riadi osobitným predpisom a správca dane nie je oprávnený poskytovať zdôvodnenie jeho účasti na uvedenom úkone. Námietky žalobcu týkajúce sa postupu správcu dane pri začatí daňovej kontroly v tomto smere preto nemožno považovať za opodstatnené.
57. Žalobca ďalej namietal, že daňová kontrola bola začatá nezákonne, pretože správca dane nepreukázal dôvodné podozrenie, ktoré odôvodňovali správcu dane v čase začatia daňovej kontroly k aplikácii ustanovenia § 46 ods. 3 daňového poriadku.
58. K tomu žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov je správca dane oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V takom prípade v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly, v ktorej musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie.
59. Zápisnica o začatí daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 23.04.2013 obsahuje všetky uvedené náležitosti, teda aj dôvod začatia daňovej kontroly, a to dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Daňový poriadok pritom neukladá správcovi dane povinnosť preukazovať, na základe čoho má správca dane podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Žalovaný hodnotil túto námietku ako neopodstatnenú. Navyše uviedol, že Kriminálny úrad finančnej správy vo svojej žiadosti zo dňa 21.03.2013 o vykonanie koordinovanej daňovej kontroly uviedol, že vzhľadom na poznatky získané operatívnou cestou je v súvislosti so začatím a výkonom požadovanej daňovej kontroly v uvedených spoločnostiach (medzi nimi aj žalobca) dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady týchto spoločností budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Z toho dôvodu požiadal o začatie daňovej kontroly v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Daňového poriadku.
60. K námietkam týkajúcim sa dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola začala dňa 23.04.2013 a ukončená bola doručením protokolu dňa 07.04.2015. V čase od 26.11.2013 do 09.12.2014 bola rozhodnutím č. 9712402/5/5228857/2013/Kar zo dňa 22.11.2013 prerušená. Vychádzajúc z ustanovenia § 61 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú, berúc do úvahy, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly bolo vydané v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 Daňového poriadku, žalovaný konštatoval, že daňová kontrola bola vykonaná v súlade s § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorého lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia, teda bola ukončená v zákonom stanovenej lehote.
61. Žalobca poukázal v tejto súvislosti na lehotu uvedenú v nariadení Rady EÚ č. 904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty a presadzuje, že uplynutím tejto lehoty zanikol dôvod prerušenia daňovej kontroly a správca dane bol povinný pokračovať v konaní aj napriek skutočnosti, že nezistil potrebné informácie, a to odo dňa 27.02.2014, čo podľa neho znamená, že daňová kontrola mala byť ukončená v lehote do 23.07.2014. Podľa žalobcu tieto námietky sú neopodstatnené, pretože dĺžka lehôt stanovená v nariadení Rady EÚ č. 904/2010 je záväzná pre výkon medzinárodnej výmeny informácií, ktorú vykonáva na to stanovený orgán, a nie pre dobu, na ktorú sa kontrola prerušila. Nie je možné spájať lehotu pre medzinárodnú výmenu informácií uvedenú v nariadení Rady EÚ č. 904/2010 s prekročením zákonom stanovených lehôt na trvanie a prerušenie daňovej kontroly, keďže samotné nariadenie v tomto smere neupravuje dĺžku daňovej kontroly. Dĺžka lehôt stanovená v nariadení Rady EÚ č. 904/2010 nie je záväzná pre dobu prerušenia daňovej kontroly. Aj z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že trojmesačná lehota sa vzťahuje na medzinárodnú výmenu informácií, nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov členského štátu. Medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého lehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú. V danom prípade bola daňová kontrola vykonaná v rámci zákonnej lehoty.
62. V súvislosti s námietkami žalobcu proti záverom správcu dane, ktoré sa týkajú intrakomunitárneho dodania tovaru do Poľska pre odberateľa SPOLKA JAWNA MIKULEC, žalovaný uviedol, že pri preverovaní týchto zdaniteľných obchodov správca dane z predložených dodávateľských faktúr zistil, že tovar (jatočné kurčatá) žalobca obstaral od dodávateľov z fariem na území Slovenskej republiky spoločností JANEK s.r.o., Dolný Moštenec, FARMA JANEK, spol. s r.o., Beluša, SHP a.s., Turčianske Teplice, AGRONOVAZ, a.s., Nové Mesto nad Váhom, Združené poľnohospodárske družstvo Poltár. K faktúram boli predložené dodacie listy, vyhlásenia odberateľa SPOLKA JAWNA MIKULEC, že tento tovar kúpil na základe príslušnej faktúry, prevzal (prevzatie potvrdil na dodacom liste) a prepravil mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu, a certifikáty pre obchod vo vnútri Spoločenstva.
63. Z ďalšieho preverovania a z odpovedí poskytnutých poľskou daňovou správou na základe zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií správca dane zistil, že preprava jatočnej hydiny zo Slovenska do Poľska bola vykonaná a vykonal ju odberateľ daňového subjektu SPOLKA JAWNA MIKULEC, teda spoločnosť BESKID 1 Sp. z o.o. (konkrétne prepravcovia X., Gbely alebo Podtatranská hydina a.s., Kežmarok, ktorí jej túto prepravu fakturovali). Prepravu vykonal tento odberateľ na vlastný účet, nefakturoval ju daňovému subjektu SPOLKA JAWNA MIKULEC (tento daňový subjekt nemá vo svojom účtovníctve faktúry za prepravu tovaru).
64. Správca dane po vyhodnotení takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že dodávky tovaru medzi dodávateľom - žalobcom a poľským odberateľom SPOLKA JAWNA MIKULEC neboli spojené s prepravou do iného členského štátu, že pri týchto dodávkach tovaru nebola splnená podmienka pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty uvedená v § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto daňovému subjektu pri tomto dodaní tovaru vznikla daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 nadväznosti na ustanovenie § 8 ods. 1 písm. a) a §13 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov a povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov vo výške 121 806,44 eur. S týmito závermi správcu dane a jeho odôvodnením sa žalovaný v plnom rozsahu stotožnil.
65. K námietkam žalobcu, že preukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane pri dodaní predmetného tovaru do iného členského štátu, žalovaný uviedol, že podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Okrem splnenia formálnych podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane ustanovených v § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov je teda pre možnosť uplatnenia oslobodenia od dane podstatné, aby tovar bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu, a to predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet. Jednou z podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu je, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a dodávateľ preukáže, že preprava tovaru sa fyzicky skončí v inom členskom štáte, t. j. musí byť uskutočnená preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu, a to dodávateľom alebo odberateľom (nadobúdateľom) alebo inou osobou na ich účet. Práve túto podmienku žalobca nepreukázal.
66. Žalovaný k predmetným obchodným transakciám uviedol, že ide o tzv. reťazový obchod, ktorý je takto určený, pretože sa na ňom zúčastňuje reťazec dodávateľov a odberateľov identifikovaných pre daň v rôznych členských štátoch. Tovar je pritom prepravený priamo od prvého dodávateľa v reťazci k poslednému odberateľovi. V rámci reťazového obchodu je potrebné posudzovať každý zmluvný vzťah samostatne a pre účely DPH sa každý dodávateľ v reťazci považuje za priameho dodávateľa tovaru pre najbližšieho nasledujúceho odberateľa. Iba jedno dodanie tovaru v rámci jedného zmluvného vzťahu môže byť spojené s prepravou (pohyblivá dodávka), ostatné dodávky tovaru sa uskutočňujú bez prepravy (nepohyblivá dodávka) a miestom ich dodania je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Dodávky, ktoré zakladajú jeden pohyb tovaru, sú považované za časovo po sebe nasledujúce. Každý účastník reťazového obchodu môže previesť na druhého podnikateľa právo disponovať s tovarom ako vlastník, len ak toto právo predtým získal od svojho dodávateľa (rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-245/04 EMAG).
67. Správny postup pri uplatňovaní režimu DPH je u reťazových obchodov podmienený aplikáciou ustanovení zákona o DPH, ktoré definujú miesto dodania tovaru (§13 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) a miesto nadobudnutia tovaru (§17 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Tieto ustanovenia sú dôležité z hľadiska určenia členského štátu, v ktorom podlieha dodanie tovaru dani, príp. je oslobodené od dane.
68. Pre správne určenie miesta dodania tovaru a následné uplatnenie dane je pri takýchto obchodoch potrebné zistiť, kde sa preprava tovaru začína a kde končí, postavenie osôb zúčastňujúcich sa na reťazovom obchode, a hlavne, ktorá dodávka tovaru, v rámci ktorého zmluvného vzťahu je spojená s prepravou tovaru (pohyblivá dodávka), pri ktorej sa určí miesto dodania tovaru v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď začína jeho preprava (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), a ktorá dodávka je nepohyblivá a miesto dodania má v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje (§13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov), a taktiež, či dodávka, ktorá je pohyblivou dodávkou, môže byť oslobodená od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
69. V súlade s vyššie popísaným postupom pri uplatňovaní režimu DPH u reťazových obchodov v uvedenom reťazci dodávateľov a odberateľov, keď sa tovar prepravoval priamo od prvých dodávateľov v reťazci k poslednému odberateľovi, došlo v mieste dodania tovaru na farmách na území Slovenskej republiky k dodaniu tovaru bez prepravy (nepohyblivé dodávky) medzi slovenskými dodávateľmi a žalobcom, a taktiež medzi žalobcom a poľským odberateľom SPOLKA JAWNA MIKULEC. Dodanie tovaru medzi SPOLKA JAWNA MIKULEC a jej poľským odberateľom už boli dodania tovaru s prepravou (pohyblivé dodávky).
70. Námietky žalobcu, ktorými presadzuje, že splnil podmienky na oslobodenie dodania tohto tovaru od dane, sú neopodstatnené, pretože správca dane rozsiahlym dokazovaním vo veci vyvrátil tvrdenia daňového subjektu, že prepravu tovaru uskutočnil jeho odberateľ SPOLKA JAWNA MIKULEC, resp., že bola vykonaná na jeho účet. Vyhlásenie odberateľa SPOLKA JAWNA MIKULEC, že tovar prepravil mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu, sa vzhľadom na vykonané dôkazy ukázalo ako nepravdivé. Preto tento doklad nemožno považovať za relevantný dôkaz preukázania prepravy tovaru tak, ako je na ňom uvedené a ako vyžaduje ustanovenie § 43 ods. 5 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, a ani za dôkaz, že k dodaniu tovaru spojeného s prepravou tovaru došlo v zmluvnom vzťahu medzi žalobcom a poľským odberateľom SPOLKA JAWNA MIKULEC.
71. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje (zhodne aj správca dane) na rozsudok ESD C-409/04 (Teleos), podľa ktorého musí dodávateľ riadne a dôveryhodne preukázať splnenie základných podmienok nevyhnutých na účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty v rámci Spoločenstva, musí prijať všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, aby sa uistil, že dodávka v rámci Spoločenstva, ktorú uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Naopak, dôkazné bremeno nesie aj správca dane, ktorý musí dôkladne preveriť všetky základné podmienky na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva. Bolo by nedostatočné, ak by sa správca dane pri preverovaní, či daňový subjekt splnil podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 až 5 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, opieral len o predložené doklady a hodnotil by ich len z pohľadu formálneho obsahu, a nezisťoval skutkový stav, čiže nepreveroval ich skutočný obsah. Pri tomto preverovaní správca dane získal relevantné dôkazy vyvracajúce tvrdenia daňového subjektu.
72. K námietke, že predložené certifikáty pre obchod vo vnútri Spoločenstva nie sú pre preukazovanie splnenia podmienok oslobodenia podľa ustanovenia § 43 ods. 1 až 4 zákona o dani z pridanej hodnoty vôbec rozhodujúce, žalovaný uviedol, že v súlade s ustanovením § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Certifikáty o zdravotnom stave zvierat, ktoré k odberateľským faktúram pre odberateľa SPOLKA JAWNA MIKULEC predložil žalobca dňa 24.02.2015, potvrdzujú zistenia správcu dane, že prepravu vykonal v poradí druhý poľský odberateľ. Zároveň tieto certifikáty preukazujú vedomosť žalobcu o skutočnostiach týkajúcich sa prepravy tovaru, pretože tieto sú súčasťou vystavovaných certifikátov, a žiadosť, na základe ktorej vystaví príslušná RVPS certifikát o zdravotnom stave zvierat na vývoz do krajín EÚ, sa podáva príslušnej RVPS najneskôr tri dni pred plánovaným vývozom zvierat.
73. Správca dane na návrh žalobcu k vykázaným intrakomunitárnym dodaniam tovaru pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC vypočul ako svedka X. (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20758283/2015 zo dňa 03.09.2015) a v nadväznosti na pripomienku F.. D.. P. O. dňa 27.07.2016 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 1262752/2016. Doplnené dokazovanie na návrh daňového subjektu potvrdilo už aj dovtedy správcom dane zistený skutkový stav.
74. V súvislosti s námietkami žalobcu týkajúcimi sa neuznania odpočítania dane z faktúr od spoločnosti Mirbes, s.r.o. (do 01.08.2012 SEBRIM TRADE s.r.o.) žalovaný uviedol, že správca dane z vykonaného dokazovania zistil, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. je nekontaktná spoločnosť, na sídle Popradská 66, Košice uvedenom v obchodnom registri nikdy reálne nemala sídlo, pri vykonávaných daňových kontrolách nepreukázala deklarovanú ekonomickú činnosť, jej súčasný konateľ je občanom Českej republiky, ktorý, ako vyplýva zo šetrení vykonaných Kriminálnym úradom finančnej správy a dôkazov vykonaných správcom dane, je na adrese trvalého pobytu nezastihnuteľný, na adrese trvalého bydliska sa nezdržiava 12-15 rokov, jeho pobyt je neznámy a zásielky si nepreberá. Bolo preukázané, že za činnosťou tejto spoločnosti stojí jediná fyzická osoba, T., ktorá na základe plnomocenstva podľa potreby vykonáva určité účelové úkony ako preberanie pošty, vyhotovuje faktúry, disponuje s účtami, z ktorých vyberá finančné hotovosti, uzatvára zmluvy a podobne, pričom svoje konanie nedoložila relevantnými dôkazmi (mandátna zmluva, splnomocnenie). Výpovede T. F. si navzájom odporujú, napr. výpoveď týkajúca sa vedenia účtovníctva, jej prehlásenie, že od februára 2013 nezastupuje daňový subjekt Mirbes, s.r.o., pričom v mesiaci máj 2013 na Pošte Košice I zriadila poštový priečinok a určila splnomocnenca na preberanie zásielok „do vlastných rúk", prehlásenie, že nemá vedomosť, že by okrem nej niekto vykonával pre Mirbes, s.r.o. akékoľvek činnosti, pričom umožnila MVDr. X. Konkoľovi mať dispozičné právo na účty tejto spoločnosti, ktoré ním boli aj využívané. X. bolo zistené, že doklady spoločnosti Mirbes, s.r.o. nevystavovala len T. F., ale aj zamestnanci žalobcu. Zásielky chladených kurčiat a kuracích dielov do elektronického systému evidencie zásielok za príjemcu Mirbes, s.r.o. s miestom určenia HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Napájadlá 1, Košice nahlasoval žalobca, s miestom určenia Podtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok, zásielky hydinového mäsa nahlasovala p. X., sekretárka F.. X. A., predsedu predstavenstva, zásielky hovädzieho mäsa a bravčového mäsa nahlasoval D.. F. O., majster rozrábky.
75. Správca dane vyhodnotil všetky dôkazy a na základe zistených skutočností dospel k záverom, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. nikdy nebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od dodávateľov „CEDROB“ SPÓLKA AKCYJNA, BESKID 1 SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA W LIKWIDACJI, SPÓLKA JAWNA MIKULEC, OKROGOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA, KOVÁŔ plus, s.r.o., MAREK CZAMARA, "GÓR-STAL“ SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA, v deklarovaných obchodoch vystupovala ako nárazník. Vystavovanie faktúr v mene daňového subjektu Mirbes, s.r.o. pre žalobcu bolo len účelové, t. j. bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov. Deklarované obchody s daňovým subjektom Mirbes, s.r.o. mali len jediný účel, a to znižovanie daňovej povinnosti žalobcu smerujúce k získaniu daňovej výhody v podobe odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr od spoločnosti Mirbes, s.r.o., a v takom prípade sú deklarované obchody poznačené podvodom. Spoločnosť Mirbes, s.r.o. mala v reťazcoch intrakomunitárnych nadobudnutí tovaru - chladenej hydiny, chladených hydinových dielov, syrov, postavenie účelovo vytvoreného nárazníka, ktorý reálne nevykonával ekonomickú činnosť. Jej úlohou bolo vystavenie faktúr za dodanie tovaru v tuzemsku, na základe ktorých bolo žalobcom vykonané odpočítanie dane. Daň z pridanej hodnoty vykázaná na odberateľských faktúrach vystavených za spoločnosť Mirbes, s.r.o. pre žalobcu však nebola nikdy odvedená do štátneho rozpočtu, a to z dôvodu, že výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu v daňových priznaniach podaných nárazníkovou spoločnosťou Mirbes, s.r.o. napriek vysokým obratom bola nízka daňová povinnosť (v podaných daňových priznaniach podaných platiteľom Mirbes, s.r.o. bolo vykázané intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a v nadväznosti na uvedené aj odpočítanie dane z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru, zdaniteľné obchody v tuzemsku, odpočítanie dane z tuzemských zdaniteľných obchodov a vykázané intrakomunitárne dodávky tovaru oslobodené od dane, ku ktorým neboli týmto platiteľom nikdy podané súhrnné výkazy preukazujúce, do akého členského štátu, akému platiteľovi bol tovar dodaný). Spoločnosť Mirbes, s.r.o. ako nekomunikujúci daňový subjekt neumožnil výkon daňových kontrol, ku kontrolám nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal, že ekonomickú činnosť deklarovanú podanými daňovými priznaniami k dani z pridanej hodnoty v skutočnosti aj vykonával. V rozpore s podanými daňovými priznaniami za zdaňovacie obdobia august 2012 až december 2012, január 2013 až február 2013, v ktorých tento platiteľ vykazuje vysoké obraty s nízkou daňovou povinnosťou vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, je konanie X. J., konateľa tejto spoločnosti, vo veci zrušenia spoločnosti Mirbes, s.r.o. bez likvidácie (návrh doručený dňa 28.08.2012 na Okresný súd Košice . s odôvodnením, že spoločnosť nemá žiaden majetok, ani žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora, a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť). Pokiaľ by v deklarovaných intrakomunitárnych nadobudnutiach tovaru nebola využitá nárazníková spoločnosť Mirbes, s.r.o., žalobca ako nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu by v podanom daňovom priznaní zdanil intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a zároveň si odpočítal daň z intrakomunitárnych nadobudnutí tovaru, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu z týchto obchodných transakcií by bol nulový. Výhoda u žalobcu spočívala v podobe odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa Mirbes, s.r.o. ako nárazníkovej spoločnosti, pričom táto daň nebola do štátneho rozpočtu nikdy odvedená.
76. Správca dane zistil, že žalobca sa svojím konaním (vystavovanie dodacích listov za spoločnosť Mirbes, s.r.o. zamestnancami žalobcu, konanie za spoločnosť Mirbes, s.r.o. F. P., členom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s., sprostredkovanie obchodov F.. X. A., v tom čase spoločníkom žalobcu a predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s., dispozičné právo F.. X. A. na účty dodávateľa, ktoré bolo v priebehu roku 2012 touto osobou využívané k výberu hotovostí z účtov, nahlasovanie zásielok do elektronického systému „Zásielky“ za príjemcu Mirbes, s.r.o. žalobcom, resp. zamestnancami spoločnosti Podtatranská hydina a.s.) s plným vedomím priamo zúčastňoval na tomto konaní poznačenom podvodom, t. j. na deklarovaných obchodných transakciách - dodávkach tovaru v mene spoločnosti Mirbes, s.r.o. pre žalobcu.
77. Správca dane v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora (tretia komora) v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 (Axel Kittel a RecoltaRecycling SPRL), z ktorých vyplýva, že v prípade, že dodávka bola uskutočnená platiteľom dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného predávajúcim, má sa článok 17 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dane z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty, vykladať v tom zmysle, že bráni pravidlu vnútroštátneho práva, podľa ktorého zrušenie kúpnej zmluvy podľa vnútroštátneho občianskeho práva, ktoré postihuje túto zmluvu absolútnou neplatnosťou ako zmluvu, ktorá je v rozpore s verejným poriadkom pre nezákonný dôvod na strane predaj cu, má za následok stratu práva na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej týmto platiteľom dane. Naopak, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane.
78. Na základe uvedených zistení a vyhodnotení dôkazov správca dane konštatoval, že daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. si z faktúr od spoločnosti Mirbes, s.r.o. odpočítal daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2012 vo výške 51 879,95 eur v rozpore s ustanovením § 51 ods. 1 v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
79. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s týmito závermi správcu dane týkajúcimi sa neoprávneného odpočítania dane z faktúr od Mirbes, s.r.o. (do 01.08.2012 SEBRIM TRADE s.r.o.).
80. Žalobca namietal, že ak správca dane cituje v rozhodnutí výpoveď T. F., ktorú vykonala pred Daňovým úradom Košice, išlo o svedka a správca dane mal tento dôkaz zabezpečiť tak, aby žalobca mohol uplatniť svoje právo počas vykonávania tohto dôkazu, klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku.
81. Žalovaný zo zápisníc o ústnom pojednávaní, ktoré boli vyhotovené z výpovedí T. F., zistil, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly vypočul dňa 15.10.2013 ako svedka T. F., z vypočutia svedka vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9712402/5/4658912/2013/Kar zo dňa 15.10.2013 a za žalobca sa ústneho pojednávania zúčastnila JUDr. T. J., splnomocnený zástupca žalobcu. Žalobca teda neopodstatnene namietal, že mu bolo upreté právo klásť svedkovi otázky pri ústnom pojednávaní. Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9800401/5/3193277/2013/Šál zo dňa 02.07.2013, pri ktorom bola vypočutá ako svedok T. F., získal správca dane od Daňového úradu Košice. Túto svedeckú výpoveď vykonal príslušný správca dane s bývalou konatePkou daňového subjektu Mirbes, s.r.o. T. F. v súvislosti s výkonom daňovej kontroly u daňového subjektu Mirbes, s.r.o. za zdaňovacie obdobia január až december 2012, a nie v súvislosti s daňovou kontrolou v spoločnosti žalobcu. Preto nie je opodstatnená námietka, že išlo o taký dôkaz - výpoveď svedka, pri ktorom mal daňový subjekt právo klásť svedkovi otázky, pretože nebol v postavení žalobcu. Na túto výpoveď T. správca dane prihliadal ako na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov).
82. Žalobca namietal, že za priznanie a odvedenie dane je zodpovedný daňový subjekt Mirbes, s.r.o. a za to, či si túto povinnosť splnil alebo nie, nenesie zodpovednosť a domnieva sa, že tvrdenie správcu dane, že daň vykázaná na faktúrach vystavených spoločnosťou Mirbes, s.r.o. nikdy nebola odvedená do ŠR z dôvodu, že výsledný vzťah k ŠR v daňových priznaniach spoločnosti Mirbes, s.r.o. bola nízka daňová povinnosť napriek vysokým obratom, je tvrdenie, ktoré sa správcovi dane nepodarilo preukázať.
83. Žalovaný vzhľadom na všetky zistené skutočnosti v danom prípade nepovažuje tieto tvrdenia žalobcu za opodstatnené. Správca dane v rámci konania preukázal vedomosť žalobcu o charaktere obchodných transakcií so spoločnosťou Mirbes, s.r.o. a aj o tom, že žalobca sa s plným vedomím zúčastňoval na popísaných obchodných transakciách poznačených podvodom, pretože ich sám organizoval, dával pokyny dodávateľom a jednoznačne musel mať vedomosť, že on sám je skutočným odberateľom tovaru (nie spoločnosť Mirbes, s.r.o.), a aj o skutočnosti, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. nevykonávajúca žiadnu ekonomickú činnosť je len umelým článkom obchodného reťazca s cieľom získať daňovú výhodu pre žalobcu.
84. V súvislosti s námietkami žalobcu, ktorými presadzuje aplikáciu rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPHU Stehcemp žalovaný uviedol za závery tohto rozsudku, podľa ktorých sa ustanovenia šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2002/38/ES zo 7. mája 2002, majú vykladať vtom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zdaniteľnej osobe zamieta právo na odpočet dane z pridanej hodnoty splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol dodaný, a to z dôvodu, že faktúru vystavil subjekt, ktorý je potrebné z hľadiska kritérií upravených touto právnou úpravou považovať za neexistujúci subjekt, a že je nemožné určiť totožnosť skutočného dodávateľa tovaru, okrem prípadu, že sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od tejto zdaniteľnej osoby vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukáže, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
85. Z uvedeného je zrejmé, že východiská, z ktorých vychádza uvedený rozsudok, nie sú totožné s daným prípadom, pretože subjekt, ktorý v danom prípade vystavil faktúru, nie je neexistujúci subjekt, pretože skutočný dodávateľ je známy, a hlavne preto, že bolo preukázané, že zdaniteľná osoba vedela, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH. Žalovaný sa stotožnil s názorom správcu dane pri vysporiadaní sa s námietkami daňového subjektu o aplikácii tohto rozsudku a námietky žalobcu sa hodnotí v tomto smere ako neopodstatnené.
86. K záverom, že daň vykázaná na faktúrach vystavených spoločnosťou Mirbes, s.r.o. nikdy nebola odvedená do Slovenskej republiky, dospel správca dane na základe všetkých zistených skutočností týkajúcich sa spoločnosti Mirbes, s.r.o. a deklarovaných obchodov so spoločnosťou žalobcu, a taktiež z informácií, ktoré poskytujú podané daňové priznania o objemoch zdaniteľných obchodov s vykázaným základom dane a daňou, s vykázaným intrakomunitárnym dodaním tovaru oslobodeným od dane, pričom v nadväznosti na uvedené neboli podané týmto daňovým subjektom súhrnné výkazy preukazujúce vykázané intrakomunitárne dodanie nadobúdateľom a v nadväznosti na to vykonané odpočítanie dane s výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu vykazujúcim nízku vlastnú daňovú povinnosť.
87. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú tvrdenia správcu dane, že sa s plným vedomím priamo zúčastňoval na tomto konaní poznačenom podvodom, žalovaný uviedol, že tieto vyplývajú z dôkazov, ktoré zhromaždil správca dane v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania. Navyše, tieto tvrdenia správcu dane potvrdila aj T. F. vo výpovedi zo dňa 25.09.2015, ktorú uskutočnila pred PPZ, NAKA, národná jednotka finančnej polície expozitúra Východ, keď uviedla, že samotný obchod so žalobcom, (okrem nej aj s Podtatranská hydina a.s,. HYDINA SK s.r.o.) prebiehal tak, že X. A. nakupoval do tejto spoločnosti tovar od spoločností z Poľska a Českej republiky, kde tieto produkty nakupoval práve cez spoločnosť Mirbes, s.r.o., ako aj iné spoločnosti (SLOVAKIA FARMA s.r.o., TrueCom s.r.o.), aby mal na vstupe vo svojich spoločnostiach vysokú DPH, a takýmto spôsobom si vo svojich spoločnostiach ponižoval vlastnú daňovú povinnosť, že spoločnosť Mirbes s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. reálne s nikým neobchodovala, nevykonávala žiadnu činnosť, nemala žiadnych zamestnancov a ani prostriedky, aby mohla vykonávať takto deklarovanú činnosť. PPZ, NAKA, národná jednotka finančnej polície expozitúra Východ poskytla správcovi dane aj informáciu z výsluchu X. J., konateľa spoločnosti Mirbes, s.r.o., ktorý uviedol, že nevedel o tom, že bol konateľom spoločnosti Mirbes, s.r.o., vyjadril sa iba v tom zmysle, že podpísal nejaké listiny, nemal vedomosť o tom, že by spoločnosť, ktorej bol konateľom, vykonávala nejakú obchodnú činnosť.
88. Žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie a celý spisový materiál a dospel k záveru, že správca dane svojím konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania a vychádzal z nich pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov. Dodržal zásadu zákonnosti a riadil sa všeobecne záväznými právnymi predpismi (hmotnými aj procesnými), zásadu objektívnej pravdy, keď zisťoval a zistil v náležitom rozsahu skutkový stav vecí, zásadu úzkej súčinnosti správcu dane a účastníkov konania, keď vytvoril dostatočné podmienky, aby daňový subjekt mohol realizovať svoje práva, a na druhej strane, aby si plnil zákonnú povinnosť súčinnosti - dobrovoľnej účasti, zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď hodnotil každý dôkaz samostatne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti a preukaznej hodnoty na zabezpečenie presného, pravdivého a úplného zistenia skutkového stavu. Pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň sa vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Žalovaný hodnotí námietky žalobcu sa ako neopodstatnené.
89. Na základe týchto skutočností žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
90. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100370058/2018 zo dňa 14.02.2018, a rozhodnutia správneho orgánu I. stupňa č. 100512356/2017 zo dňa 22.03.2017 podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c), d) e) f) a g) SSP a vrátenia veci Daňovému úradu Prešov, na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania v 100% nej výške. 91. Žalobca argumentoval žalobnými námietkami, ktoré boli uvedené pod bodom I. až V. a zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby v bode VI. v predmetnej žalobe. 92. V bode I. a II. poukázal na závery ostatného konania, právny základ podanej žaloby, pričom citoval príslušné ustanovenia tak článkov Ústavy Slovenskej republiky, Správneho súdneho poriadku ako aj zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty. 93. V bode III. poukázal na skutkový stav, argumentoval poukazom na neuvedenie odôvodnenia výkonu daňovej kontroly. Namietal, že zo strany žalovaného celkom zjavne nebola pochopená námietka žalobcu, nakoľko žalovaný sa k námietke žalobcu nevyjadril, predmetom ktorej bolo oprávnenie začatia výkonu daňovej kontroly ako postupu všeobecne dôvodného podozrenia, ktoré by odôvodňovalo výkon daňovej kontroly u žalobcu. Citoval nález Ústavného súdu Českej republiky I. ÚS 1835/07 zo dňa 18. novembra 2008. Žalobca má na podklade citovaného rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky za to, že vedená daňová kontrola nemá podklad v zákone ani samotnej ústave, a je vedená nanajvýš svojvoľne; čo opätovne len svedčí o skutočnosti, že Protokol je nezákonným podkladom celého daňového konania a nemožno naň prihliadať. V zápisnici o začatí daňovej kontroly č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 23.04.2013 sa neuvádzajú žiadne dôvody, ktoré by preukazovali podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené, je dôvodné sa domnievať, že takéto dôvody neexistovali a správca dane začal daňovú kontrolu v zmysle ust. § 46 ods. 3 Daňového poriadku neoprávnene. Ak také dôvody podľa správcu dane jestvujú, alebo jestvovali, mal ich uviesť, preukázať a odôvodniť, aby sa k nim žalobca ako daňový subjekt mohol vyjadriť, pretože v opačnom prípade žalobca nemá možnosť sa vyjadriť a prípadne rozporovať skutočnosti, ktoré sú v konečnom dôsledku pričítané na ťarchu žalobcu. Absencia jednoznačného a nezameniteľného odôvodnenia postupu zvoleného zo strany žalovaného má priamo vzťah k porušeniu práv žalobcu, čo žalobca vníma v tom, že nemohol využiť právo použitia prostriedku procesnej obrany, nakoľko nebolo a do dnes nie je zrejmé, čo sa mu vyčíta. Ak by hrozilo, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené, bol by správca dane požadoval predložiť predmetné doklady okamžite, bez určenia alebo dohodnutia následnej lehoty na ich predloženie. 94. Žalobca taktiež naďalej rozporuje prítomnosť B. pri výkone daňovej kontroly, ktorého prítomnosť namietal, avšak správca dane ani žalovaný protichodne a účelovo uvádzajú tvrdenia, ktoré len ospravedlňujú pochybenie v podobe prítomnosti namietanej osoby pri výkone daňovej kontroly. Určenie lehoty alebo dohodnutie lehoty na predloženie dokladov pri aplikácii ust. § 46 ods. 3 Daňového poriadku absolútne popiera princíp okamžitého začatia daňovej kontroly pre tam vymedzené špecifické prípady a vo vzťahu k účelu citovaného ustanovenia/zabránenie pozmeneniu, znehodnoteniu alebo zničeniu dokladov/neguje jeho zmysel v citovanom ustanovení o začatí daňovej kontroly. Takéto konanie správcu dane je v rozpore s citovaným ustanovením § 46 ods. 3 Daňového poriadku a je zároveň v rozpore s ust. § 3 ods. 7 Daňového poriadku, podľa ktorého majú daňové subjekty pri správe daní rovnaké práva a povinnosti . Nakoľko Správca dane neuviedol v odôvodnení zápisnice o začatí daňovej kontroly opodstatnené dôvody na takéto konanie, došlo postupom správcu dane k diskriminácii žalobcu ako daňového subjektu v porovnaní s inými kontrolovanými daňovými subjektami, vzhľadom k tomu, že svojim postupom správca dane obmedzil právo žalobcu na štandardné začatie daňovej kontroly, vyplývajúce z ustanovenia § 46 ods. i Daňového poriadku.
95. Žalobca namietal nezákonný postup správcu dane, dĺžku daňovej kontroly a vadu protokolu. Citoval ustanovenie § 61 ods. 10 Daňového poriadku, kapitolu II, oddiel 2, článok 10, 11, 12, bod 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „Nariadenie"). V danom prípade neobstojí prípadná námietka, že po prerušení daňovej kontroly lehoty neplynú, nakoľko ustanovenia Nariadenia Rady EU 904/2010 upravujúceho okrem iného medzinárodnú výmenu informácií sú priamo aplikovateľným komunitárnym predpisom, a komunitárne právo má v podmienkach Slovenskej republiky ešte stále prednosť. 96. Žalobca zdôraznil, že daňová kontrola má predstavovať akési prípravné konanie, ktoré slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom, určovacom konaní. Za účelom posúdenia, či bola dodržaná maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly je dôležité vymedziť deň jej začatia, ako následne aj deň jej skončenia; nakoľko táto je súčasne limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Požiadavku primeranosti vedenia daňovej kontroly (zásada proporcionality v daňovom práve), zákonodarca formuloval exaktne stanovením limitov obmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly. 97. Žalobca na vyššie uvedenú skutočnosť v podobe nedodržania zákonom stanovených poukázal vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, nakoľko správca dane, rovnako ako žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom nevysvetlil, neozrejmil alebo nepreukázal takú skutočnosť, ktorá by ospravedlňovala nedodržanie stanovenej dĺžky zákonnej lehoty. Rovnako neboli predložené žiadne a akékoľvek listiny, z ktorých by vyplynula osobitne stanovená lehota, písomná informácia o nemožnosti odpovede v lehote stanovenej Nariadením, alebo doklad, z ktorého vyplýva uvedenie doby, v ktorej možno predpokladať splnenie informačnej povinnosti v rámci medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní vo vzťahu k členským štátom. Správca dane je zo zákona časovo limitovaný na výkon daňovej kontroly, t. j. od začiatku jej trvania až po koniec spočívajúci vo vypracovaní príslušného protokolu, lehotou jedného roka, okrem prípadov v ktorých vzniká potreba dožiadania, kedy je maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly možno predĺžiť najviac o šesť mesiacov. Ako deň začatia daňovej kontroly správca dane uviedol deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie deň 23.04.2013. Z vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku, Ústavy Slovenskej republiky a Nariadenia vyplýva, že správca dane je povinný vykonať daňovú kontrolu v lehote najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom v prípade jej prerušenia z dôvodu potreby získať informácie podľa Nariadenia môže prerušiť výkon daňovej kontroly, avšak informácie, ktorých získanie bolo dôvodom na prerušenie daňovej kontroly musia byť poskytnuté v maximálnej lehota 3 mesiacov odo dňa podania žiadosti. Uplynutím predmetnej lehoty, ktorá sa v zmysle Nariadenia nemôže prekračovať, zaniká dôvod prerušenia výkonu daňovej kontroly v zmysle citovaného § 61 ods.1 písm. b) Daňového poriadku a správca dane je povinný v súlade s citovaným ustanovením § 61 ods. 4 Daňového poriadku pokračovať' v konaní, aj napriek skutočnosti, že nezistil potrebné informácie. 98. Správca dane bol povinný pokračovať vo výkone daňovej kontroly odo dňa 27.02.2014, čo by znamenalo, že v prípade riadneho a zákonného postupu správcu dane v zmysle ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku ako aj Nariadenia, daňová kontrola mala byť ukončená v lehote do 23.07.2014. Nemožno inak vysvetliť situáciu, kedy správca dane a spolupracujúce zahraničné orgány v rámci MVI (ďalej len „medzinárodnej výmeny informácií“) na otázky, na ktoré správca dane hľadal odpovede, zabrali orgánom verejnej moci časové obdobie viac ako rok. Táto skutočnosť jednoznačne poukazuje na závažné pochybenie Správcu dane pri dodržaní zásad Daňového poriadku a zákonom chránených práv kontrolovaného daňového subjektu - žalobcu. Dôkazné bremeno nemôže byť zo strany správcu dane prenesené na žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt. Pokiaľ nebude dodržaná lehota, bez relevantného odôvodnenia a konštatovania prečo, tak jednoducho táto skutočnosť nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu ako daňového subjektu. Správca dane ktorý sa vo vlastnej réžii rozhodne využiť formu medzinárodného dožiadania informácií je povinný si ustriehnuť zákonné lehoty, pričom za predpokladu, že tieto nie sú dodržané, môže vyvodiť dôsledky výlučne voči partnerskému správcovi dane a nie daňového subjektu. Postup správcu dane ako taký je poznačený vadou nezákonnosti, a rovnako ktorého výstupom je Protokol o výkone daňovej kontroly správcu dane, ktorý sa stáva nezákonným dôkazom. Správca dane sa zároveň nemôže odvolávať na skutočnosť, že by mu zo strany žalobcu nebola poskytnutá všetka a akákoľvek súčinnosť, ktorú si od tohto v rámci daňovej kontroly vyžiadal, nakoľko žalobca v priebehu kontroly pristupoval k celej veci aktívne a správcovi dane priebežne predkladal požadované dokumenty. 99. Nakoľko priebeh daňovej kontroly, ako aj samotný postup je od počiatku poznačený vadou nezákonnosti z dôvodu nedodržania postupu, ktorý ustanovujú pre orgány verejnej moci právne predpisy, je Protokol dokumentom, ktorý je vyhotovený na podklade konania, ktoré je priamo v rozpore so zákonom a s ním súvisiacimi právnymi predpismi, v čoho dôsledku sa tento samotný stáva nezákonným listinným dôkazom, na základe ktorého bolo správcom dane vydané Rozhodnutie Správcu dane, a teda je poznačené vadou nezákonnosti. Žalobca argumentoval tým, že správca dane umelo predlžoval zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly a postup správcu dane bol poznačený vadou nezákonnosti a z čoho vyplývalo, že aj samotný protokol bol nezákonne získaným dôkazom. 100. Žalobca namietal zásadu proporcionality jej nedodržania, ktorú namietal už aj v odvolaní, pričom žalovaný sa v rozhodnutí s touto zásadou nevysporiadal a pritom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 3Sžf/1/2009, 3Sžf/2/2009 a 3Sžf/107/2009 a zároveň na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky III.ÚS - 24/2010 z 29.06.2010. 101. Žalovaný sa podľa žalobcu námietkou dĺžky daňovej kontroly vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Ako už uviedol žalobca protokol je nezákonne získaným dôkazom a preto aj rozhodnutie správcu dane je nezákonné. Nakoľko sa žalovaný s postupom správcu dane stotožnil, tak aj rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nezákonné. Poukázal pritom na § 23 ods. 4 Daňového poriadku, dôkazy v daňovej kontrole a hneď dôvodil zároveň poukazom na bod 25 Nariadenia, kde sa hovorí o prípustných lehotách na získanie MVI. Dĺžka daňovej kontroly podľa žalobcu má byť ročná, pričom na MVI je dĺžka žiadosti 3 mesiace a preto podľa žalobcu bola daňová kontrola predĺžená umelo za účelom získavania čiastočných informácií na základe viacerých žiadostí o MVI. 102. Žalobca poukázal zároveň v tejto časti žaloby na to, že správca dane úmyselne opomenul aj ďalšie tvrdenia žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu a opätovne len stroho skonštatoval, že vychádzal z odpovedí poľskej daňovej správy na žiadosť o MVI, kedy tento spracoval výpoveď poľského daňovníka a tieto okamžite vyhodnotil ako pravdivý a preukazujúci fakt o určitej skutočnosti. Porušenie zákona v súvislosti s vydaním Protokolu žalobca vníma súčasne aj v tom, že mu bolo odoprené právo ako kontrolovaného daňového subjektu pri daňovej kontrole sa vyjadrovať v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia v rámci MVI, pričom v rámci činnosti dožiadaných orgánov bol žalobca ako žalobca opomenutý a ako subjekt ktorého sa celé konanie najviac dotýka odignorovaný. 103. V bode IV. žaloby poukázal na neobstaranie dostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, pričom žalobca argumentoval absenciou zodpovedania základných zásadných otázok v rozhodnutí žalovaného aj správcu dane. Žalobca namietal, že v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje zodpovedanie zásadných otázok, ktoré konkrétne relevantné informácie, a teda podania, návrhy, vyjadrenia, dôkazy a ďalšie skutočnosti sa stali pre žalovaného a správcu dane podkladom pre rozhodnutie v predmetnej veci a prečo žalobcom navrhované dôkazy, preukázané skutočnosti a námietky žalovaný a správca dane nezohľadnili v procese rozhodovania v predmetnej veci a ako sa s nimi v procesnom postupe vyrovnal, a rovnako ako správca dane a žalovaný vôbec mohli z celého postupu vyvodiť záver tak, ako je to uvedené v prvom odseku a samotnom rozhodnutí. 104. Žalobcovi nie je zrejmé, ako nesprávne zisťovanie zo strany správcu dane u bývalého obchodného partnera žalobcu súvisí s kontrolovaným daňovým obdobím, a rovnako má za to, že v prípade, ak takýmto postupom a tvrdením chcel správca dane dať uvedenú skutočnosť na ťarchu žalobcovi, takýto postup je v hrubom rozpore s legislatívou a judikatúrou tak na národnej ako aj európskej úrovni. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2012, sp. zn. 6Sžf/10/2012, v časti preukázania dôkazného bremena žalobca opätovne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. marca 2011, v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sžf/1/2011. 105. Namietal, že unesenie dôkazného bremena, ktoré žalovaný, ako aj správca dane od žalobcu požadujú, je nie len prekročením zákonom stanovených mantinelov, vzhľadom na neprimeranú administratívnu záťaž podnikateľského subjektu, ale tiež dôvodne vzbudzujú podozrenie, že v rámci svojej kontrolnej činnosti, na ktorú sú na základe príslušných právnych predpisov oprávnené, účelovo vyberajú a vykladajú len tie skutočnosti a informácie, ktoré spochybňujú reálne prijatie alebo poskytnutie zdaniteľného plnenia. Stále sa ale pohybuje v rovine spochybňovania a nie preukazovania a podloženia tvrdení. V rámci procesu dokazovania boli vykonané dôkazy a prednesené tvrdenia, s ktorými sa správca dane a žalovaný dostatočne nevysporiadali, prípadne bol výklad informácií zistených v rámci procesu dokazovania uskutočnený účelovo, bez rešpektovania zákonnej povinnosti vysporiadať sa s každým dôkazom jednotlivo a so všetkými v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadať na všetko, čo vyšlo najavo, pri súčasnom zachovaní stavu, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. správca dane a žalovaný neprihliadli na svedecké výpovede svedčiace v prospech žalobcu a podporujúce jeho tvrdenia, čo možno označiť za šikanózny postup zo strany správcu dane a žalovaného, nakoľko predloženie zákonom predpokladaných podkladov na účely uplatnenia svojho nároku považovali za nedostatočné a následne po podporení týchto dokumentov svedeckými výpoveďami tieto vylúčili.
106. Žalobca namietal, že správca dane nevykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 Daňového poriadku, neakceptoval bez odôvodnenia dôkaz, ktorý preukazuje uskutočnenie zdaniteľného plnenia v súlade s ustanovením § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov a neodôvodnil dostatočne svoje tvrdenie o porušení tohto ustanovenia zákona. Záver správcu dane o účelovom vystavení predmetných faktúr vychádzal z domnienky, že MIRBES, s.r.o. ako súčasť obchodného vzťahu a reťazca nemal v nekonkretizovanom časovom období ekonomické, technické a personálne vybavenie na vykonávanie ekonomickej činnosti - neevidoval žiadneho zamestnanca. Žalobca namieta tvrdenia správcu dane a žalovaného, nakoľko v rámci logistiky skladovania, prepravy a koordinácie obchodu s predmetnou komoditou správca dane nepochopil systém obchodovania, sprostredkovania a skladovania tovaru, ktorý je predmetom nákupu a predaja. 107. Rovnako žalobca poukazuje na to, že neštandardnosť obchodnej spolupráce neznamená automaticky jej nezákonnosť. Žalobca mal a má možnosť obchodovať so svojimi obchodnými partnermi spôsobom, v rámci ktorého koná spôsobom. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-624/15 Litdana z 18. mája 2017, bod 40 , rozsudok z 21. júna 2012, Mahagében a L., C 80/11 a C 142/11, EU:C:2012:373, bod 61, rozsudok Súdneho dvora v spojených veciach C- 80/11 a C-1425/11 Mahagében kft a X. Dávid z 21. júna 2012. 108. Žalobca namietal, že žalovaný a správca dane na základe predloženej dokumentácie nepreukázali jej nepravdivosť, iba účelovo spochybňovali skutočnosti v nej deklarované a uvádzali hypotézy, v zmysle ktorých sa mal žalobca zúčastňovať na fiktívnych obchodoch. Správne orgány boli povinné prijať závery na základe preukázaného skutočného skutkového stavu, avšak jednotlivé rozhodnutia sú postavené na domnienkach, nepreukázaných tvrdeniach a nepodložených argumentoch. 109. V predmetnej veci sa však žalovaný ako odvolací správny orgán vo svojom rozhodnutí o odvolaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní žalobcu, čo je podstatným dôvodom toho, aby konajúci správny súd zrušil takéto rozhodnutie žalovaného z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Správca dane neakceptoval bez odôvodnenia dôkazy, ktoré preukazovali uskutočnené obchodné transakcie pre žalobcu ako žalobca a sú v jeho prospech, čím porušil ustanovenie § 3 ods. 3 daňového poriadku. Správca dane rovnako neodôvodnil dostatočne svoje tvrdenia o porušení ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, čím porušil ustanovenie § 47 písm. h) a ustanovenia § 63 ods. 5 daňového poriadku. Správca dane postupoval v rozpore s citovaným ustanovením § 3 ods. 1 Daňového poriadku, keď nedodržal zásadu zákonnosti a postupoval v rozpore so všeobecne záväznými predpismi a nedbal pritom na zachovávanie práva a právom chráneného záujmu žalobcu zistiť skutočnosti čo najúplnejšie, a to aj tie ktoré sú v prospech daňového subjektu, ktoré konkrétne námietky, v rozhodnutí sa k nej nevyjadruje. Rovnako v časti dôkazného bremena nesie, v daňovom konaní nesie dôkazné bremeno aj Správca dane, ktorý musí dôkladne preveriť všetky základné podmienky na účely oslobodenia dodávky v rámci spoločenstva. Ak má správca dane pochybnosti o vyššie uvedenej obchodnej transakcii, pričom existujú na to dôvody osobitného zreteľa, je v jeho právomoci, aby počas daňovej kontroly riadne a dôkladne preveril, a to najmä, či v danom prípade išlo o intrakomunitárne dodanie, či tovar fyzicky opustil tuzemsko, čo v danom prípade správca dane aj vykonal. Rovnako s touto námietkou žalobcu sa žalovaný nezaoberal a opakovane sa vyjadruje v zmysle absolútneho dôkazného bremena na strane žalobcu. Žalobca mal za jednoznačne preukázané, že konaním a rozhodovacou činnosťou Správcu dane ako aj žalovaného došlo k porušeniu základných princípov materiálneho právneho štátu, ako aj k porušeniu základných zásad správneho konania upravených hlavne v ust. § 3 Správneho poriadku. 110. Žalobca namietal, že vzhľadom na procesne vadný postup žalovaného, ako aj správcu dane, ktorí na základe zadovážených skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a následne aj posúdili skutočný skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver, má žalobca jednoznačne za to, že po dôslednom preskúmaní rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane, je nutné dospieť k záveru, že žalovaný a správca dane neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, nevydali rozhodnutí obsahujúce zákonom predpísané náležitosti, procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom, a preto je na mieste aj naďalej zastávať taký názor, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správcu dane malo byť žalovaným zrušené a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov, že: vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
111. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 22.05.2018, v ktorom žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Žalovaný v súvislosti s tvrdeniami žalobcu uviedol, že na stranách 29 až 31 tohto rozhodnutia uviedol svoje vysporiadanie sa s námietkami týkajúcimi sa dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Na svojich záveroch, že daňová kontrola bola ukončená v zákonom stanovenej lehote, a že námietky žalobcu sú neopodstatnené, žalovaný trvá. Ďalej žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí detailne popísal zistený skutkový stav veci, popísal, z ktorých dokladov a dôkazov vychádzal, vyhodnotil všetky zistené skutočnosti a zaoberal sa aj námietkami žalobcu. Rovnako aj žalovaný na stranách 6 až 26 napadnutého rozhodnutia popisuje zistený skutkový stav a na stranách 29 až 40 uviedol svoje vysporiadanie sa s odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný aj vo vzťahu k žalobným námietkam trval na tom, že v konaní správca dane získal dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov tým, že neuplatnil daň pri dodaní tovaru poľskému odberateľovi SPÓLKA JAWNA MIKULEC v tuzemsku vo výške 89 395,60 eur a že neoprávnene odpočítal daň z faktúr od spoločnosti Mirbes, s.r.o. vo výške 420 465,77 eur a od spoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o. vo výške 519 891,58 eur z dôvodu porušenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
112. Žalovaný k námietke žalobcu uvedenej v časti III. bod 1.4.4. žaloby - nemožnosť zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní, uviedol, že pojem daňový podvod (konanie poznačené podvodom) stabilne používa judikatúra Súdneho dvora na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. nimi vytvoreného reťazca si neplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie. V takých prípadoch nejde o podvod v zmysle vnútroštátneho trestného práva, avšak vzhľadom na to, že daňové orgány aplikujú relevantnú judikatúru Súdneho dvora spolu s prevzatím ním používaných odborných termínov, nemôžu sa vyhnúť pojmu daňový podvod i na účely rozhodovania vo veciach odpočítania dane z pridanej hodnoty.
113. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalovaný na svojich záveroch trvá a jeho vyjadrenie k žalobným námietkam sa zhoduje s jeho vysporiadaním sa s odvolacími námietkami uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
V.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
114. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 06.06.2018, kde uviedol, že žalobca nenamieta skutkový stav, kedy neboli poskytnuté odpovede na žiadosti o výmenu daňových informácií neboli doručené správcovi dane do troch mesiacov. Nedodržanie lehoty zo strany dožiadaného lehoty má v zmysle nižšie uvedeného za následok taký postup príslušného správcu dane, kedy tento je povinný pokračovať vo výkone daňovej kontroly aj napriek tomu, že neobdŕžal odpoveď na zadané otázky v rámci MVI.
115. Na tomto mieste je rovnako dôležité ozrejmiť dve výkladové roviny, a to tak v časti označenia lehôt ako hraničných, ako aj výnimky v určitých zvláštnych skupinách. Z uvedeného je evidentne zrejmé, že Nariadenie pracuje s pojmami ako najneskôr, maximálne a konečný termín, čo je nepochybne vyjadrená ich zákonná hranica. Túto skutočnosť nie je možné účelovo vykladať a prispôsobovať na základe ľubovôle Správcu dane a žalovaného.
116. Výnimku predstavujú LEN určité zvláštne skupiny, ktoré je nevyhnutné v rámci daného konania jednoznačne pomenovať a identifikovať a LEN na základe okamžitého informovania medzi dožiadajúcim a žiadaným orgánom, súčasne s relevantným uvedení dôvodu a stanovením lehoty, kedy je objektívne možné odpoveď zabezpečiť.
117. Možnosť vzájomnej dohody medzi dožadujúcim a žiadaným orgánom v zmysle zápisu Protokolu nebola v danom prípade využitá, a teda ostáva lehota stanovená príslušnými právnymi predpismi v tomto prípade zachovaná a pevne určená. V prípade zamlčania takejto vzájomnej dohody by svojim postupom Správca dane dostal daňový subjekt do stavu neistoty, kedy by správca dane účelovo zatajoval skutočnosti a výkon kontroly realizoval svojvoľne bez zachovania zákonom nastavených mantinelov.
118. Žalovaný svojim tvrdením naznačuje, že v podstate akékoľvek práva a povinnosti správnych orgánov pri autoritatívnom rozhodovaní a zásahu do práv daňových subjektov sú nastavené na dobrovoľnej báze, kedy samotná legislatíva na európskej úrovni, ktorá bola prijatá za účelom zrýchlenia a zintenzívnenia komunikácie medzi daňovými správami 2 jednotlivých štátov, a s ich nedodržaním citované nariadenie nespája žiadne právne dôsledky, stráca absolútne svoje opodstatnenie. Žalobca v konaní žalovaného a zahraničnou daňovou správou nevidí ani efektivitu, ani rýchlosť a rovnako ani dodržanie práv žalobcu.
119. Takýto postup správcu dane a odobrenie daného postupu zo strany žalovaného nemá oporu v právnom poriadku, predmetný postup má za následok nezákonnosť vyhotoveného protokolu o daňovej kontrole, ktorý je podkladom rozhodnutia správcu dane, v dôsledku čoho sa samotné rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného stáva nezákonným.
120. Žalobca už v samotnej žalobe poukázal na skutočnosť, že žalovaný vo svojom rozhodnutí síce opisuje skutkový stav na základe čiastočných zistení, avšak žalovaným prezentovaný skutkový stav obsahuje množstvo medzier, nezodpovedaných otázok, ktoré žalovaný vyplnil hypotézami a vykonštruovaným dejom, nakoľko podmienky práva na odpočet dane z pridanej hodnoty žalobca splnil, žalovaný spochybnil reálne uskutočnenie transakcií len na podklade nekontaktnosti úplne odlišného subjektu, ako je žalobca. Nevysporiadal sa s časovým nesúladom obchodovania a výkonom daňovej kontroly, výpoveďami a dôkazmi svedčiacimi v prospech žalobcu, žalovaný ako žalovaný vychádzal výlučne s opisu skutkového stavu zisteného správcom dane aj napriek skutočnosti, že sú zrejmé viaceré pochybenia a nejasnosti. Za žiadnych okolností sa nemožno stotožniť s takýmto postupom žalovaného a je potrebné poznamenať, že odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa predpoklady preskúmateľného rozhodnutia.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
121. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. (ďalej len „zákon o DPH), je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak. na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda. teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.
122. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
123. Podľa § 17 ods. 3 zákona o DPH, ak nadobúdateľ podľa odseku 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25.
124. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (prvá veta), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
125. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
126. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH, platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
127. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
128. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň. ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
129. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
130. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
131. Správny súd vychádzal pri preskúmaní žalobou napádaného rozhodnutia zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy - správcom dane. Preskúmaním administratívneho spisu a v ňom vykonaných dôkazov považoval vykonané dokazovanie za dostatočné a preukazujúce skutočnosti tvrdené v žalobou napádanom rozhodnutí. O zistenom skutkovom stave po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správny súd nemal dôvod k pochybnostiam.
132. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. - Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
133. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
134. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p. žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
135. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
136. Predmetom preskúmania v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým ako žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa č. 100512356/2017 zo dňa 22.03.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 173.686,39 eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2012 v sume 54.432,20 eur a vyrubil daň v sume 119.254,19 eur, žalobcovi, potvrdil.
137. Z uvedeného je zrejmé, že ide o konanie o všeobecnej správnej žalobe podľa § 177 a nasledujúcich ustanovení S.s.p.
138. Správny súd posúdil preskúmavané rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa § 134 ods. 1 S.s.p., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
139. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu.
140. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd Slovenskej republiky, napr. v rozsudku č. k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok.
141. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa Daňového priadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 citovaného zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, t.j. že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ.
142. Správny súd sa v prvom prípade zaoberal námietkou žalobcu, že zo strany žalovaného a správcu dane došlo k porušeniu zásady proporcionality za okolností, keď správca dane prekročil zákonom ustanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom získania odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií.
143. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že správny orgán I. stupňa vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2012 až máj 2012, júl 2012, august 2012 a október 2012 až december 2012, ktorá začala podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov dňa 23.04.2013 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9712402/5/1533822/2013/Kar zo dňa 23.04.2013). Správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že žalobca deklaroval v zdaňovacom období apríl 2012 intrakomunitárne dodanie tovaru do Poľska pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC, MOSZCZENICA NIŽNÁ 144 33-340 STARÝ SACZ na základe faktúr č. XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX až č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX až č. XXXXXXXXX, za jatočné kurčatá. Z predložených dodávateľských faktúr ďalej zistil, že tento tovar žalobca obstaral v roku 2012 od dodávateľov z fariem na území Slovenskej republiky - spoločností JANEK s.r.o., Dolný Moštenec, FARMA JANEK, spol. s.r.o., Beluša, SHP a.s., Turčianske Teplice, AGRONOVAZ, a.s., Nové Mesto nad Váhom, Združené poľnohospodárske družstvo Poltár, Poltár. Správca dane za účelom preverenia vykázaných intrakomunitárnych dodaní tovaru pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 9712402/5/4236263/2013. Dňa 20.11.2014 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď zaevidovaná pod číslom 5/5124081/2014, v ktorej poľská daňová správa okrem iného uviedla, že kontrolou vykonanou u tohto daňového subjektu zistila, že preverované nadobudnutie tovaru sa uskutočnilo a tieto transakcie zahŕňali jatočnú hydinu, že hydina bola prepravená do Poľska, do Zamarski, do bitúnku hydiny patriacemu spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. (v januári a februári 2012 porážku vykonala spoločnosť Firma Handlowa Wioletta Hiltawska). Hydina bola prepravená vyššie uvedenou spoločnosťou BESKID 1 Sp. z o.o. a táto spoločnosť znášala prepravné náklady. SPÓLKA JAWNA MIKULEC predal kurence spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. Vykonaná kontrola, vrátane vypočutia vodičov zo spoločnosti BESKID 1 Sp. z o.o. zistila, že hydina bola privezená do Poľska.
144. Z administratívneho spisu mal súd preukázané, že správca dane rozhodnutím č. 9712402/5/5228857/2013/Kar zo dňa 22.11.2013 prerušil odo dňa 26.11.2013 podľa § 61 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov predmetnú daňovú kontrolu z dôvodu, že zaslal podľa článku 7 nariadenia Rady č. 2010/904/ES o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia dodávok tovaru a služieb posudzovaných v rámci daňovej kontroly, a to až do dňa doručenia výsledku medzinárodnej výmeny informácií správnym orgánom I. stupňa na základe zaslaných žiadostí uvedených v tomto rozhodnutí. Listom č. 9712402/5/5405377/ 2014/Kar zo dňa 12.12.2014 oznámil správca dane žalobcovi, že dňa 09.12.2014 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a správny orgán I. stupňa pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 23.04.2013. So skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole oboznámil správca dane žalobca pri ústnych pojednávaniach, z ktorých vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9712402/5/205634/2015/Kar zo dňa 28.01.2015 a č. 68126/2015 zo dňa 18.03.2015. Následne dňa 30.03.2015 správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXX/XXXX zo dňa 30.03.2015, ktorý spolu s výzvou č. 158500/2015 zo dňa 30.03.2015 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil dňa 07.04.2015 žalobcovi. V Protokole č. 158446/2015 zo dňa 30.03.2015 správca dane vyčíslil za zdaňovacie obdobie apríl 2012 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 173.686,39 eur. Žalobca podal v zmysle § 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov dňa 03.06.2015 svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a návrh na doplnenie dokazovania.
145. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov.
146. Podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
147. Podľa ustanovenia § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
148. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
149. Lehoty na poskytovanie informácií v rámci podávania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií sú upravené v Nariadení Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti daní z pridanej hodnoty (ďalej len „nariadenie“).
150. Podľa bodu 25 citovaného nariadenia lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.
151. Podľa článku 10 oddiel 2 nariadenia lehota na poskytovanie informácií žiadaný orgán poskytne informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.
152. Podľa ustanovenia článku 12 oddiel 2 nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.
153. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že správca dane zasielal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, súčasne zistil, že správca dane v tomto prípade nebol nečinný a aktívne získaval informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií.
154. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že otázkou zákonnosti prerušenia daňovej kontroly a jej vplyvu na protokol z daňovej kontroly ako zákonný dôkazný prostriedok sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn.: III. ÚS 726/2016-20, v ktorom ústavný súd konštatoval nasledovné: „Argumentácia sťažovateľky opierajúca o judikovaný precedentný právny názor však opomína jeho dôležité pozadie dané dogmatikou základných práv a slobôd. Ústavný súd totiž v odôvodnení tohto nálezu zdôraznil, že „daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti žalobcu počas daňovej kontroly (§15 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov). Cieľ daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práva, právom chránených záujmov daňových subjektov. Aj v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúcich voči daňovým subjektom (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov).“ Z citovanej právnej vety i časti odôvodnenia minulého nálezu je zreteľné, že daňová kontrola trvajúca dlhšie než zákon dovoľuje, narúša súlad jej právne významného výsledku so zákonom nie kvôli jeho formálnemu nerešpektovaniu, ale z dôvodu intenzity daňovej kontroly ako materiálneho zásahu do individuálnej sféry žalobcu tvorenej jeho základnými právami a slobodami. Naznačuje to aj podmienka vyjadrená v právnej vete analyzovaného nálezu ústavného súdu, podľa ktorej trvať na rešpektovaní zákonného limitu dĺžky daňovej kontroly je potrebné vtedy, ak žalobca neodopieral povinnú súčinnosť orgánu daňovej správy. I samotnou sťažovateľkou argumentačne použitý nález ústavného súdu teda predpokladá skutkovú okolnosť, v dôsledku ktorej možno formálne prekročenie limitu dĺžky daňovej kontroly ospravedlniť. Musí ísť o takú okolnosť, ktorá zásahový charakter pôsobenia kontrolných aktivít na žalobca v určitom časovom úseku vylučuje. V náleze zo dňa 29.júna 2010 bol za takú okolnosť označený subjektívny postoj žalobcu prejavujúci sa navonok nesúčinnosťou. V sťažovateľkinej veci je síce situácia z uvedeného hľadiska v podstate ešte jednoduchšia. Medzi účastníkmi konania pred ústavným súdom totiž nie je sporné, že v období medzi začatím opakovanej daňovej kontroly (17.augusta 2009) a jej ukončením (14.februára 2012) sa vyskytol časový úsek (od 11.mája 2010 do 09.novembra 2011), počas ktorého bola sporná daňová kontrola právoplatne prerušená. Bez zreteľa na to, či prerušenie tejto daňovej kontroly rešpektovalo skutočnú predstavu zákonodarcu vyjadrené v tom čase v nie celkom jednoznačnej legálnej formulácii podmienok prerušenia daňového konania (i daňovej kontroly) ústavný súd zdôrazňuje, že počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nebol oprávnený vyžadovať od sťažovateľky práve tú súčinnosť, v ktorej sú inkorporované mocenské nástroje zasahujúce do jej základných práv a slobôd. Inými slovami, počas prerušenia daňovej kontroly nemožno uvažovať o realizácii kontrolných úkonov správcu dane, ktoré svojou podstatou žalobca zaťažujú a tým ho v jeho slobode a základných právach obmedzujú." Ďalej ústavný súd konštatoval, že práve zákonnosť protokolu z opakovanej daňovej kontroly bola v konaní o žalobe sťažovateľky podstatným determinantom kvality žalovaných postupov i rozhodnutí správcu dane i finančného riaditeľstva. Samotné prerušenie daňovej kontroly takýto význam pre súdny prieskum žalovaného postupu a rozhodnutia finančného riaditeľstva podľa názoru ústavného súdu z uvedených dôvodov nemalo. Len marginálne tu ústavný súd dodáva, že prieskum zákonnosti sťažovateľkou kritizovaného prerušenia daňovej kontroly, ktorý by vykazoval reálnu ústavnoprávnu dimenziu, by prichádzal do úvahy v iných typoch konania v správnom súdnictve (ochrana pred nečinnosťou správcu dane).... Ešte raz ústavný súd zdôrazňuje, že prerušená daňová kontrola (či už zákonne alebo nezákonne) nemôže spôsobovať obmedzovanie základných práv a slobôd daňového subjektu, lebo v období prerušenia správca dane nesmie realizovať žiadnu kontrolnú aktivitu. Inou otázkou je celkové predĺženie stavu právnej neistoty žalobcu, keďže je zrejmé, že prerušenie daňovej kontroly raz skončí (rovnako ako samotná daňová kontrola) a následne bude musieť dôjsť k meritórnemu daňovému rozhodnutiu. Takto ponímané ústavné právne riziká prerušenia daňovej kontroly však nie sú spôsobilé vyvolať nezákonnosť (a tým aj nepoužiteľnosť) protokolu ako jej finálneho formálneho výsledku a preto nie sú samy o sebe spôsobilé ani viesť k nezákonnosti rozhodnutia vydaného v daňovom konaní.
155. S poukázaním na vyššie uvedené uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky správny súd aj v tomto prípade dodáva, že pokiaľ bol žalobca toho názoru, že zo strany správcu dane nebol zachovaný postup a lehoty na vybavenie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií podľa citovaného nariadenia, v dôsledku čoho daňová kontrola trvala dlhšie ako jeden rok (vrátane jej prerušenia), mohol sa svojich práv a právom chránených záujmov domáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však v tomto prípade zo strany žalobcu vykonané nebolo. Správny súd je toho názoru, že zo strany správcu dane a žalovaného nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobu a tým ani k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a námietky žalobcu považuje za nedôvodné.
156. Správny súd dospel k záveru, že daňová kontrola u žalobcu trvala v súlade so zákonom, pričom dobu prerušenia nie je možné zarátať do doby jej trvania, a preto nepresiahla zákonom maximálne vymedzenú dĺžku trvania daňovej kontroly v rozsahu jedného roka. Pokiaľ ide o lehotu na poskytnutie informácií v dĺžke 3 mesiacov, jedná sa o lehotu určenú pre cudzozemský daňový orgán, ktorej nesplnenie nemožno ako procesnú vadu pričítať žalovanému.
157. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku a v znení a doplnení niektorých zákonov, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
158. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon.
159. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
160. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku, právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane.
161. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
162. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
163. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
164. Podľa § 27 ods. 1 Daňového poriadku, ak nie je lehota pre niektorý úkon ustanovená týmto zákonom alebo osobitným predpisom, určí primeranú lehotu správca dane a zároveň upozorní na následky nedodržania tejto lehoty. Lehotu kratšiu ako osem dní možno určiť len výnimočne pre jednoduché úkony alebo osobitne naliehavé úkony.
165. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
166. Podľa § 47 písm. h) Daňového poriadku, protokol musí obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov a podľa § 47 písm. i) aj vyjadrenia žalobcu podľa § 45 ods. 1 písm. f).
167. K námietke žalobcu týkajúcej sa rozloženia dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, v ktorom rovnako poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 správny súd uvádza, že s predmetným odôvodnením citovaného rozsudku sa nestotožnil, považuje právny názor v ňom vyslovený za ojedinelý, ktorý nebol predmetom zjednocovacieho stanoviska pléna správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ktorý bol následne judikatúrne ďalšou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prekonaný. V tomto smere poukazuje správny súd, napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžf/32/2012, resp. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/81/2013 8Sžf/81/2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálne, ako aj formálne podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, príp. iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Najvyšší súdu Slovenskej republiky zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložených dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí poukázal na predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, a takisto na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 vtedy účinného zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH). Primárne je nevyhnuté uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto jej jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. V citovanom rozsudku sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej zaoberal aj plynutím lehôt daňovej kontroly. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú, a preto s poukazom na túto skutočnosť treba počítať aj základnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly.
168. Správny súd sa stotožnil s právnou argumentáciou správcu dane, že uplatnenie si práva na odpočítanie dane je právom daňového subjektu (nie jeho povinnosťou) a keď toto právo daňový subjekt využije, je povinný preukázať splnenie všetkých podmienok potrebných k odpočítaniu dane v súlade s § 49 zákona o DPH v znení neskorších predpisov, a to: - právo odpočítať daň má platiteľ dane (§ 49 ods. 1) - právo odpočítať daň z tovarov vzniká vtedy, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť - právo odpočítať daň vzniká z tovarov, ktoré platiteľ použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa § 498 ods. 3 a 7 (§ 49 ods. 2) - právo odpočítať daň môže platiteľ, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (49 ods. 2 písm. a)) - právo odpočítať daň môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru vyhotovenú podľa § 71 (§ 51 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z pridanej hodnoty.
169. Správny súd sa stotožnil v celom rozsahu s argumentáciou žalovaného v napadnutom rozhodnutí, dokazovaním správca dane správne ustálil, že preprava jatočnej hydiny zo Slovenska do Poľska bola vykonaná, prepravu vykonali odberatelia daňového subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC (resp. prepravcovia X., Podtatranská hydina a.s., ktorí im túto prepravu fakturovali), túto prepravu vykonali títo odberatelia na vlastný účet, nefakturovali ju daňovému subjektu SPÓLKA JAWNA MIKULEC. Daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. pri vykázaných intrakomunitárnych dodávkach tovaru pre odberateľa SPÓLKA JAWNA MIKULEC nesplnil podmienky oslobodenia od dane a pri dodaní tohto tovaru v tuzemsku mu vznikla podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť. O priebehu a výsledkoch dokazovania spísal správca dane s daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100468250/2017 zo dňa 15.03.2017. V priebehu administratívneho konania v spojitosti so všetkými ostatnými vykonanými zabezpečenými dôkazmi správcom dane bolo zistené, že žalobca nepredložil ku kontrole žiadny hodnoverný dôkaz, ktorým by uvedené zistenia spochybnil. Žalobca ako dôkaz reálneho dodania tovaru predkladal iba formálne dôkazy (faktúry, úhrady), ale žiadne iné relevantné dôkazy preukazujúce materiálnu podstatu veci, t.j. reálne dodanie tovaru nepredložil. Skutočnosť, že faktúry mali požadované náležitosti v predmetnej veci ešte nemusí znamenať, že údaje v nich uvedené odrážajú aj materiálne a reálne naplnenie tam deklarovaných skutočností. Správne správca dane konštatoval, že dôkazné bremeno v tomto prípade bolo na strane žalobcu, ktorý mohol materiálnu podstatu veci preukázať podpornými dokladmi, na základe ktorých by sa dalo preveriť, či skutočne došlo k zdaniteľným obchodom, t.j. dodaniu tovaru tak, ako je uvedené na faktúrach, napr. zmluvy, doklady o preprave, objednávky, e-mailová komunikácia a pod.
170. Vo vzťahu k námietkam uvedeným v žalobe, ktorými žalobca spochybňoval zákonnosť dôkazov, resp. informácií získaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií s poukazom na skutočnosť, že nemal možnosť realizovať svoje procesné práva správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora č. C-276/12 v právnej veci P. proti Finančnímu ředitelství pro hlavní mesto Prahu, zo dňa 22.10.2013. V tomto rozsudku Európsky súdny dvor posudzoval procesne totožnú žalobcom namietanú otázku, a síce, či je možné použiť dôkazy získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií za situácie, ak pri medzinárodnej výmene informácií neboli realizované procesné práva daňového subjektu, ktoré má v rámci vnútroštátneho daňového konania. V tomto smere správny súd poukazuje na bod 44 a nasl. citovaného rozsudku, v ktorom Súdny dvor uviedol, že dodržania práv daňovníka na obhajobu nevyžaduje, aby sa daňovník podieľal na žiadosti o informácie, ktorú adresuje dožadujúci členský štát dožiadanému členskému štátu. Nevyžaduje ani to, aby bol daňovník vypočutý v čase, keď sa v dožiadanom členskom štáte uskutočňujú vyšetrovania, ktoré by mohli zahŕňať výsluch svedkov ani predtým, ako tento členský štát poskytne informácie dožadujúcemu členskému štátu. Neúčasť daňovníka pri procesných úkonoch realizovaných v rámci medzinárodnej výmeny informácií teda Súdny dvor vykladal tak, že informácie získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií, ktoré sa následne majú použiť v daňovom konaní nie sú nezákonnými informáciami, ani za situácie, že daňovníkovi nebolo priznané právo na obhajobu v rámci dožiadaného členského štátu.
171. V tomto smere správny súd poznamenáva, že informácie, ktoré správca dane získaval v rámci medzinárodnej výmeny informácií neboli jedinými dôkaznými prostriedkami, ale jednalo sa o informácie, ktoré následne správca dane v rámci dokazovania preveril aj inými vykonanými dôkazmi tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane.
172. Z obsahu napadnutého rozhodnutia správcu dane a žalovaného nevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Samotná skutočnosť, že tieto doklady boli v rámci dožiadaní preverované ako i iné súvisiace daňové doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľných plnení obchodovaním so sporným tovarom medzi jednotlivými článkami obchodného reťazca, neznamená, že bolo povinnosťou žalobcu v daňovom konaní vo veci preverenia jeho nároku na nadmerný odpočet takéto daňové doklady týkajúce sa iných subjektov predkladať. Správca dane mal právo preveriť pôvod tovaru, jeho reálnu existenciu, spôsob jeho prepravy, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bolo vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval a že obchod prebiehal skutočne tak, ako deklaroval. Mohol predložiť dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného obchodu a spôsob jeho prevedenia, ako i komunikácia s dodávateľmi sa nijako neodlišuje od nevykonávaných obdobných obchodov s uvedeným typom tovaru alebo jeho obchodných zvyklostí, spôsob komunikácie s dodávateľom, spôsob preverovania množstva a kvality tovaru.
173. Na základe výsledku vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, resp. jeho pohybu u dodávateľov žalobcu, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení sa javí unesenie dôkazného bremena zaťažujúce žalobcu spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcich právo poskytované zásadou neutrality DPH, čo nie je nič neobvyklé. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí žalobcove jednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality dane z pridanej hodnoty a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie administratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených v obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom zdaniteľnom obchode.
174. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004 IIIÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. IIIÚS 95/06 zo dňa 15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody, pre ktoré bolo správcom dane rozhodnuté o nepriznaní nadmerného odpočtu DPH.
175. K žalobným námietkam žalobcu, správny súd uvádza, správca dane vyhodnotil všetky dôkazy a na základe zistených skutočností dospel v súlade so zákonom k záverom, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. nikdy nebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od dodávateľov "CEDROB" SPÓLKA AKCYJNA, BESKID 1 SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA W LIKWIDACJI, SPÓLKA JAWNA MIKULEC, OKREGOWA SPÓLDZIELNIA MLECZARSKA, KOVÁR plus, s.r.o., MAREK CZAMARA, „GÓR-STAL“ SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA, v deklarovaných obchodoch vystupovala ako nárazník. Vystavovanie faktúr v mene daňového subjektu Mirbes, s.r.o. pre daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. bolo len účelové, t. j. bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov. Deklarované obchody s daňovým subjektom Mirbes, s.r.o. mali len jediný účel, a to znižovanie daňovej povinnosti žalobcu smerujúce k získaniu daňovej výhody v podobe odpočítania dane z pridanej hodnoty z faktúr od spoločnosti Mirbes, s.r.o., a v takom prípade sú deklarované obchody poznačené podvodom. Spoločnosť Mirbes, s.r.o. mala v reťazcoch intrakomunitárnych nadobudnutí tovaru - chladenej hydiny, chladených hydinových dielov, syrov, postavenie účelovo vytvoreného nárazníka, ktorý reálne nevykonával ekonomickú činnosť. Jej úlohou bolo vystavenie faktúr za dodanie tovaru v tuzemsku, na základe ktorých bolo žalobcom vykonané odpočítanie dane. Daň z pridanej hodnoty vykázaná na odberateľských faktúrach vystavených za spoločnosť Mirbes, s.r.o. pre spoločnosť žalobcu však nebola nikdy odvedená do štátneho rozpočtu, a to z dôvodu, že výsledným vzťahom k štátnemu rozpočtu v daňových priznaniach podaných nárazníkovou spoločnosťou Mirbes, s.r.o. napriek vysokým obratom bola nízka daňová povinnosť (v podaných daňových priznaniach podaných platiteľom Mirbes, s.r.o. bolo vykázané intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a v nadväznosti na uvedené aj odpočítanie dane z intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru, zdaniteľné obchody v tuzemsku, odpočítanie dane z tuzemských zdaniteľných obchodov a vykázané intrakomunitárne dodávky tovaru oslobodené od dane, ku ktorým neboli týmto platiteľom nikdy podané súhrnné výkazy preukazujúce, do akého členského štátu, akému platiteľovi bol tovar dodaný). Spoločnosť Mirbes, s.r.o. ako nekomunikujúci daňový subjekt neumožnil výkon daňových kontrol, ku kontrolám nepredložil žiadne doklady, ktorými by preukázal, že ekonomickú činnosť deklarovanú podanými daňovými priznaniami k dani z pridanej hodnoty v skutočnosti aj vykonával. V rozpore s podanými daňovými priznaniami za zdaňovacie obdobia august 2012 až december 2012, január 2013 až február 2013, v ktorých tento platiteľ vykazuje vysoké obraty s nízkou daňovou povinnosťou vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, je konanie X., konateľa tejto spoločnosti, vo veci zrušenia spoločnosti Mirbes, s.r.o. bez likvidácie (návrh doručený dňa 28.08.2012 na Okresný súd Košice s odôvodnením, že spoločnosť nemá žiaden majetok, ani žiaden majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora, a nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť). Pokiaľ by v deklarovaných intrakomunitámych nadobudnutiach tovaru nebola využitá nárazníková spoločnosť Mirbes, s.r.o., žalobca ako nadobúdateľ tovaru z iného členského štátu by v podanom daňovom priznaní zdanil intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a zároveň si odpočítal daň z intrakomunitárnych nadobudnutí tovaru, výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu z týchto obchodných transakcií by bol nulový. Výhoda u žalobcu spočívala v podobe odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúr od dodávateľa Mirbes, s.r.o. ako nárazníkovej spoločnosti, pričom táto daň nebola do štátneho rozpočtu nikdy odvedená. Správca dane zistil, že žalobca sa svojím konaním (vystavovanie dodacích listov za spoločnosť Mirbes, s.r.o. zamestnancami žalobcu, konanie za spoločnosť Mirbes, s.r.o. F. P., členom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s., sprostredkovanie obchodov F.. X. A., v tom čase spoločníkom spoločnosti žalobcu a predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s., dispozičné právo F.. X. A. na účty dodávateľa, ktoré bolo v priebehu roku 2012 touto osobou využívané k výberu hotovostí z účtov, nahlasovanie zásielok do elektronického systému „Zásielky“ za príjemcu Mirbes, s.r.o. žalobcom, resp. zamestnancami spoločnosti Podtatranská hydina a. s.) s plným vedomím priamo zúčastňoval na tomto konaní poznačenom podvodom, t. j. na deklarovaných obchodných transakciách - dodávkach tovaru v mene spoločnosti Mirbes, s.r.o. pre žalobcu.
176. Správny súd konštatuje, že vyhodnotením administratívneho spisu, ako aj prvostupňového a žalobou napádaného rozhodnutia nezistil porušenie procesných ustanovení daňového poriadku týkajúcich sa rozhodnutia o odvolaní. V tomto smere treba poukázať na skutočnosť že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa spolu s odvolacím rozhodnutím tvoria jeden celok. Rozhodnutie správcu dane v rámci odvolacieho konania podrobuje žalovaný prieskumu, jeho rozhodnutie môže modifikovať, príp. zrušiť jeho rozhodnutie a vec vrátiť na nové konanie. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia však vyplýva, že riadne prebehlo odvolacie konanie, v ktorom sa žalovaný riadne vysporiadaval s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v odvolacom konaní, pričom na zásadné a podstatné odvolacie námietky poskytol žalovaný svoje zdôvodnenie.
177. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa arbitrárnosti a nedostatočného zdôvodnenia žalobou napádaných rozhodnutí tak správcu dane, ako žalovaného správny súd poukazuje na vyššie citovanú judikatúru tak európskych súdov, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej nie je povinnosťou súdu, ako ani správneho orgánu odpovedať na každú žalobcom, resp. odvolateľom vznesenú námietku. Povinnosťou správneho orgánu, ako i súdu je zaoberať sa pre vec podstatnými námietkami. V zmysle uvedených kritérií preskúmavané rozhodnutie spĺňa kritéria preskúmateľnosti, nie je možné ho podľa správneho súdu označiť za arbitrárne, pretože žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odpovedal na relevantné odvolacie námietky žalobcu.
178. Správny súd poznamenáva, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremenom. Uvedené platí v plnom rozsahu aj na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane je oprávnený a zároveň i povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na uplatnené vrátenie DPH. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane predchádzajúcej rozhodnutiu o uplatnení nároku na vrátenie DPH, autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane vo vzťahu k potrebným zisteniam. Aplikácia zásady voľného hodnotia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnou povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bezpochybne nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. Uvedeným kritériám zodpovedal v preskúmavanom prípade tak v rozhodnutí správcu dane, ako aj rozhodnutie žalovaného. Z vykonaných dôkazov žalovaným vyplýva podľa správneho súdu, že v predmetnej veci sa mohlo jednať o klasickú schému karuselového podvodného konania, keď sa pri dodávke tovaru z cudziny, ktorý by inak ako intrakomunitárny obchod sa realizoval bez uplatnenia DPH, v predmetnej veci sa využili nárazníkové subjekty, ktoré následne ukončili svoju hospodársku činnosť len za tým účelom, aby bolo možné uplatniť nárok na nadmerné odpočty DPH. Tieto skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súčasne z vykonaného dokazovania vyplynuli i závery o tom, že žalobca, resp. s ním prepojené osoby vystupovali za tieto nárazníkovej spoločnosti, resp. od nich prijímali ekonomické benefity v procese dodávok tovaru. Tieto skutočnosti vzali daňové orgány za preukázané a z nich vyvodili právne závery, ktoré správny súd považoval za logické a odôvodnené pre postup, ktorý bol následne zvolený daňovými orgánmi a mal odraz vo výroku jeho rozhodnutia.
179. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že daňové orgány v danej veci postupovali v súlade aj s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, na ktorú vo svojom rozhodnutí aj poukázali. Súčasne sa vysporiadali aj s námietkami žalobcu týkajúcimi sa aplikácie niektorých rozsudkov Európskeho súdneho dvora, napr. č. C-277/14 PPHU Stehcemp zo dňa 22.10.2015, o ktorom správne uzavreli, že tento je možné aplikovať na neuznanie nároku na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených neexistujúcim subjektom, resp. subjektom, ktorý stratil postavenie platiteľa DPH.
180. Správny súd súčasne poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 a C-442/04 Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu a Belgické kráľovstvo proti Recycling Sprl, v ktorom Európsky súdny dvor uzavrel, že pokiaľ sa kupujúci vedome zúčastňuje na karuselovej podvodnej daňovej operácii, ktorej jediným cieľom je znížiť daňové zaťaženie, čím sa dopustí zneužitia práva, uvedený spoločný systém stanovuje, že právo na odpočítanie dane stráca. V bode 62 rozsudku Súdny dvor konštatuje že prvá a šiesta smernica o DPH nielen umožňujú, ale priam vyžadujú stratu práva na odpočítanie dane, pokiaľ sa jeho držiteľ vedome zúčastní na podvodoch tohto typu, na ktorých posúdenie majú byť zohľadnené vyššie uvedené kritéria. V tomto zmysle rozsudok (36) pripomenul, že vnútroštátny súd je povinný odmietnuť priznanie práva na odpočet, pokiaľ sa preukáže, že právo je uplatňované protiprávne (bod 34).
181. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.
182. O trovách konania súd rozhodol podľa § 165 v spojení s § 168 a nasl. S.s.p. a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.
183. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Prešove v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.