Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/103/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. v právnej veci žalobcu HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta 23/640, Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpeného Kvasňovský & Partners s.r.o., so sídlom Bratislava Dunajská 2317/32 proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 26. septembra 2018, číslo: XXXXXXXXX/XXXX a rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo dňa 08. júna 2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe podanej správnej žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako odvolací orgán podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 08.06.2018 č: XXXXXXXXX/XXXX (rozhodnutie správcu dane), ktorým podľa a Daňového poriadku určil rozdiel v sume 92.754,24 eur na dani z pridanej hodnoty t.j. nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume 17.826,91 eur a vyrubil daň v sume 74.927,33 eur daňovému subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta 23/640, Lieskovec (ďalej aj kontrolovaný daňový subjekt, žalobca), potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na podrobné odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane, ktoré obsahuje skoro identické námietky ako sú uvádzané v žalobných dôvodoch.

2. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia v celom rozsahu skutočností uvádzaných v odvolaní podľa § 74 ods. Daňového poriadku zistil tento skutkový stav: Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu HYDINA SLOVENSKO s.r.o., Lieskovská cesta 23/640, Lieskovec (do 18.08.2014 Nová Ľubovňa 505) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012 až máj 2012, júl 2012, august 2012 a október 2012 až december 2012, ktorá začala podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku dňa 23.04.2013 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 23.04.2013). V rámci daňovej kontroly správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt deklaroval v zdaňovacom období február 2012 intrakomunitárne dodanie tovaru - kŕmnych zmesí do F. pre odberateľa K. M., E. XXA XX-XXX W.. IČ T.: F na základe faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 21.02.2012 č. XXXXXXXXXX zo

dňa 29.2.2012 a č. XXXXXXXXX zo dňa 29.02.2012 za kŕmne zmesi. V prílohe faktúr je vyhlásenie K. M. o tom, že tovar prevzala, prevzatie potvrdila na dodacom liste a prepravila mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu - PE., čo je zároveň potvrdené podpisom. Z dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly správca dane ďalej zistil, že predmetný tovar kontrolovaný daňový subjekt obstaral od dodávateľa W. X., s.r.o., C., k čomu doložil faktúry zo dňa 03.02.2012 - 28.02.2012 (v prílohe faktúr je CMR, na ktorom je prepravca S. a dodacie listy dodávateľa W. na ktorom je potvrdené prijatie tovaru príjemcom O. U., P.J.).

3. Správca dane za účelom preverenia vykázaných intrakomunitárnych dodaní tovaru pre odberateľa K. M. zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar. Dňa 13.06.2014 bola správcovi dane doručená odpoveď zaevidovaná pod č. X/XXXXXXX/XX, v ktorej poľská daňová správa okrem iného uviedla, že pani Y. P. (osoba poverená reprezentovať daňovníka počas kontroly) podala k preverovaným obchodom vysvetlenie, že transakcie s HYDINA SLOVENSKO s.r.o. zahrňujú nákup krmiva a kurčiat v , že nevie, na koho účet bola vykonaná preprava, že tovar bol prepravený externými prepravcami z potravinového skladu a chovu kurčiat, pretože tieto museli byť prepravené špeciálnymi vozidlami, ďalej, že nemá CMR, ani žiadne informácie o prepravcovi, ktorý prepravil tovar, nevie, aké vozidlá boli použité, aké boli ich ŠPZ a kto bol šofér, že preprava krmiva a kurčiat nebola uskutočnená vlastnými vozidlami, preto nemá potvrdenia o zaplatení mýtneho a nemá informácie, odkiaľ bol tovar prepravený, kde bolo miesto naloženia, ale tovar bol predaný trom farmárom, t. j. Y. M., O. U. a N. K.. Uviedla, že tovar bol doručený na farmu v P.J.X-XXX P.J. a tam bol vyzdvihnutý zamestnancami farmy. Správca dane na základe toho konštatoval, že predložené vyhlásenia W. M. o tom, že tovar prepravila do iného členského štátu nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Ďalej správca dane z predložených dodávateľských faktúr od dodávateľa W. X., s.r.o., dodacích listov a prepravných dokladov - CMR zistil, že miestom nakládky tovaru - kŕmnych zmesí, bola C., prepravcom bol S.-S., S., pričom prepravu nevykonal kontrolovaný daňový subjekt HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a nebola vykonaná ani na jeho účet. Zároveň poľská daňová správa vykonaným preverením zistila, že prepravu nevykonal ani odberateľ kontrolovaného daňového subjektu K. M. (nevedela o mieste nakládky, nevedela nič o prepravcovi, nevedela o tom na čí účet bola preprava vykonaná). Správca dane na základe toho konštatoval, že pri uvedených dodávkach tovaru kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa a v znení neskorších predpisov (zákon o DPH), a vznikla mu daňová povinnosť v zmysle v nadväznosti na zákona o DPH vo výške 18.588,12 eura za zdaňovacie obdobie február 2012 pri dodaní tovaru v tuzemsku z faktúr č. XXXXXXXXX. zo dňa 21.02.2012, č. XXXXXXXXX zo dňa 29.02.2012 a č. XXXXXXXXX zo dňa 29.02.2012.

4. Ďalej správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že kontrolovaný daňový subjekt deklaroval v zdaňovacom období marec 2012 intrakomunitárne dodanie tovaru do F. pre odberateľa X. U. P., P. A. XXX XX-XXX X. X. (ďalej len X. U. P.) na základe faktúr č. XXXXXXXXX až č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX, č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX až č. XXXXXXXXX za jatočné kurčatá. Z predložených dodávateľských faktúr ďalej zistil, že tento tovar kontrolovaný daňový subjekt obstaral v roku 2012 od dodávateľov z fariem na území Slovenskej republiky - spoločností U. s.r.o., T. P., M. a.s., L., M. N. s.r.o., F., Y.. a.s., A. P. nad Q.. Správca dane za účelom preverenia vykázaných intrakomunitárnych dodaní tovaru pre odberateľa X. U. P. zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX. Dňa 20.11.2014 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď zaevidovaná pod číslom X/XXXXXXX/XXXX, v ktorej poľská daňová správa okrem iného uviedla, že kontrolou vykonanou u tohto daňového subjektu zistila, že preverované nadobudnutie tovaru sa uskutočnilo a tieto transakcie zahŕňali jatočnú hydinu. Ďalej, že hydina bola prepravená do F., do N., do bitúnku hydiny patriacemu spoločnosti W. X Sp. z o.o. (v januári a februári XXXX porážku vykonala spoločnosť C. M. K. M.). M. bola prepravená vyššie uvedenou spoločnosťou W. X Sp. z o.o. a táto spoločnosť znášala prepravné náklady. X. U. P. predal kurence spoločnosti W. X Sp. z o.o. Vykonaná kontrola vrátane vypočutia vodičov zo spoločnosti W. X Sp. z o.o. zistila, že hydina bola privezená do F.. V roku 2012 spoločnosť W. X Sp. z o.o. vlastnila 7 kamiónov s návesmi prispôsobenými na prepravu hydiny.

5. V súvislosti s tým, že veterinárne podmienky, ktorými sa spravuje obchodovanie s hydinou a násadovými vajcami v rámci Spoločenstva a ich dovoz z tretích krajín, upravuje smernica Rady č. 2009/158/ES z 30. novembra 2009 (ďalej len Smernica) a podľa čl. 20 tejto Smernice hydinu a násadové

vajcia, ktoré sú predmetom obchodu medzi členskými štátmi, musí počas prepravy na miesto určenia sprevádzať zdravotné osvedčenie (certifikát), vyzval správca dane kontrolovaný daňový subjekt výzvou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 15.12.2014 na predloženie dôkazov - dodávateľských faktúr o obstaraní tovaru - jatočnej hydiny, k vyššie uvedeným odberateľským faktúram vyhotoveným pre odberateľa X. U. P. a na predloženie certifikátov ku každej odberateľskej faktúre. Dňa 24.02.2015 kontrolovaný daňový subjekt predložil na základe tejto výzvy požadované odberateľské faktúry s dodacími listami, vyhláseniami, certifikátmi a v niektorých prípadoch aj s CMR. Z predložených certifikátov správca dane zistil, že príjemcom tovaru v mesiaci február 2012 bola spoločnosť K. M. M., ktorá aj vykonala, resp. zabezpečila prepravu na vlastný účet. V prílohe odberateľských faktúr od odberateľov X. U. P. a K. M. je certifikát pre obchod vo vnútri Spoločenstva. Týmito dokladmi, ktoré predložil kontrolovaný daňový subjekt dňa 24.02.2015, bol potvrdený skutkový stav zistený správcom dane, že prepravu vykonal v poradí druhý poľský odberateľ - K. M.. Preverením na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX bolo zistené, že prepravu vykonal v poradí druhý poľský odberateľ (resp. jeho dodávatelia) na vlastný účet do F. z fariem z územia Slovenskej republiky. Z takto zistených skutočností správca dane vyvodil záver, že dodávka tovaru medzi kontrolovaným daňovým subjektom M. X. s.r.o. a poľským odberateľom X. U. P. bola nepohyblivá a prebehla na území Slovenskej republiky. Pri uvedených dodávkach tovaru nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu uvedená v § 43 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého je oslobodené od dane dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

6. Ďalej správca dane v rámci daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt vykonal v zdaňovacích obdobiach február, apríl, máj, júl, august a október až december 2012 odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa Mirbes, s.r.o. (od 01.08.2012 X. S. s.r.o.) O. v celkovej výške 2.543.928,87 eura. Z obchodného registra, spisu platiteľa P., s.r.o., z informácií KÚFS a z úkonov vykonaných správcom dane zistil, že spoločnosť je zapísaná od 04.02.2011 na adrese F. XX, O., jediným spoločníkom je Y. P. (od 23.03.2010 do 30.04.2012) a od 30.04.2012 konateľom spoločnosti je F. H. ČR. V súvislosti s uvedenou spoločnosťou boli vykonané správcom dane vypočutia G.. Y. F. konateľky spoločnosti Q. s.r.o., ktorá mala prenajať priestory spoločnosti P. s.r.o. Uvedené konateľka spoločnosti nepotvrdila. Jej vypočutia sa daňový subjekt nezúčastnil. Správca dane zistil, že v spoločnosti P., s.r.o. za zdaňovacie obdobia január - december 2012 boli vykonané daňové kontroly, ku ktorým nepredložila spoločnosť požadované doklady a následne ku dňu 31.07.20013 jej bola zrušená registrácia DPH.

7. Správca dane 15.10.2013 vypočul za prítomnosti splnomocneného zástupcu daňového subjektu ako svedka Y. P.. Svedkyňa uviedla, že zastupovala spoločnosť P. s.r.o. na základe plnej moci od februára 2013 ju nezastupuje. Uviedla, že spoločnosť vykonávala predaj hydiny, červeného a bravčového mäsa, sídlo mala na F. XX, O.. Ďalej potvrdila, že vykonávala činnosť obchodného zástupcu osobne, na základe mandátnej zmluvy. Tovar za spoločnosť objednávala ona osobne, bola pri vykládke, nakládke, vystavovala doklady. Spoločnosť nemala hotovostné finančné platby, všetko bolo v bankách. Od 30.04.2012 jej nebola vyplatená žiadna finančná odmena, odvtedy je konateľom p. H.. Po nahliadnutí do predložených faktúr, potvrdila, že ich vystavila. Správca dane Daňový úrad Košice zistil, že na uvedenom sídle spoločnosť sa nezdržiava, nepredkladá žiadne doklady, nekomunikuje so správcom dane.

8. Správca dane ďalej mal za preukázané z informácií KÚFS z bankových účtov spoločnosti P. s.r.o., že disponentom na týchto bola Y. P. a P.. F. O.. F. O. vykonával z účtov spoločnosti P., s.r.o. výbery, ale aj vysoké vklady na meno „M. O.“. Ďalej správca dane zistil, že v prílohách faktúr od dodávateľa P.. s.r.o. sú doklady o pôvode tovaru, na ktorých je uvedený daňový subjekt "I." X. Y., F. X XX-XXX I., a v niektorých prípadoch CMR, kde je uvedené miesto vykládky M. X. s.r.o.. KE. prevzatie tovaru potvrdené kontrolovaným daňovým subjektom, ďalej doklady o pôvode tovaru, na ktorých je uvedený daňový subjekt W. X X. Z E. E.ŚI., N. I.ŃX. XX XX-XXX M. a daňový subjekt X. U. P. P. A. XXX XX-XXX X. X., doklady o preprave tovaru, na ktorých je uvedený daňový subjekt O. plus s. r. o., F. XX, XXX XX O., ďalej prepravné doklady, na ktorých je uvedený dodávateľ E. X. P. W. XX XX-XXX L. - dodávka a

montáž chladiarenského zariadenia - dodávateľom bol daňový subjekt P. I., I. XX XX-XXX D. - stavebný materiál, a taktiež sú v prílohách faktúr aj faktúry od platiteľa "L.-X." X. Z E. E.ŚI. F. XX XX-XXX L.. Za účelom preverenia, či predmetné dodávky boli skutočne zrealizované, a z dôvodu podozrenia, že do týchto obchodov bola zapojená spoločnosť P., s.r.o. ako nárazník, zaslal správca dane žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Z MVI správca dane mal preukázané, že bola uzatvorená zmluva č. 3/2012 z 01.01.2012 medzi HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a I. S.A na 5 rokov na výboru a dodávku hydiny. Obchodné jednania sa uskutočňovali telefonicky alebo elektronickou poštou. V prípade, že boli dodávky zrealizované spoločnosťou I. S.A bol tovar naložený touto spoločnosťou a dodaný do F. M. a.s., M. X. s.r.o. a spoločnosti W. s.r.o. Adresa vykládky je uvedená pre účely intrakomunitárnych obchodov. Tovar bol vyložený v A.. Korešpondencia medzi spoločnosťami I. S.A a P., s.r.o. pozostávala prevažne z objednávok a úhrad týkajúcich sa odoslania tovaru. miesta dodania boli stanovené telefonicky a potom s konečným príjemcom kurčiat písomne. Doklady - faktúry, CMR boli prevzaté vodičom, ktorý bol prítomný počas nakládky tovaru. Preprava bola zabezpečená a uhradená spoločnosťou I. S.A.

9. Z odpovedí na MVI ohľadom spoločností - platiteľa mal správca dane za preukázané, že W X. Z E. E. W D. mala daňové doklady sčasti zničené. Z výpovede zástupkyne spoločnosti vyplýva, že spoločnosť nakúpila živé sliepky v F., v ČR a SR. Spoločnosť neuzatvárala žiadne zmluvy so spoločnosťou M. X. s.r.o. Neboli potvrdené žiadne bankové prevody. Zároveň bol popísaný spôsobom nadobúdania tovaru medzi spoločnosťami P., s.r.o., M. X. s.r.o. F. hydina a spoločnosťou W. X Sp z o.o., ako aj spôsobom dopravy. Ďalej predmetom MVI bolo preverenie intrakomunitárnych obchodov v spoločnosti X. U. P., pričom poľská daňová správa uviedla, že daňový subjekt uskutočnil IC tovaru od M. X. s.r.o. M. bola prepravená do F. spoločnosti W Sp. z o.o., ktorá znášala prepravné náklady. Spoločnosť W Sp z o.o. porazila kurence a mäso predala daňovému subjektu X. U. P., ktorý predal mäso spoločnosti X. S. s.r.o. (neskôr P., s.r.o.). Tovar bol následne vyložený v spoločnosti F. hydina a.s. O. spoločnosť X. udržiaval so spoločnosťou P., s.r.o. telefonicky, X. nikdy nebol v sídle P., s.r.o. Spolupráca bola nadviazaná cez spoločnosť F. a.s.

10. Z MVI od Českej daňovej správy ohľadom spoločnosti - platiteľa O. plus s.r.o. O. zastupoval H. O., tento komunikoval s členom predstavenstva F. hydina a.s. a so spoločnosťou M. X. s.r.o. elektronicky. So spoločnosťou X., s.r.o. jednal so splnomocneniu osobou P. U.. Tovar dodávaný spoločnosťou O. spoločnosti X. S. s.r.o. bol dodávaný do mraziarní N. alebo O.. Ohľadom MVI platiteľa E. X. P. pre odberateľa P., s.r.o. bolo zistené, že poľský daňový subjekt uskutočnil IC do spoločnosti X. S. s.r.o. (teraz P., s.r.o.) Žiadni zamestnanci platiteľa nikdy neboli v P., s.r.o. ani nevideli priestory. Spolupráca bola cez p. P. U., faktúra pre P., s.r.o. bola v októbri 2012. Ďalej správca dane v rámci MVI preveroval platiteľa P. I. a „L. - X.“ X. Z E. E..

11. Správca dane sa márne snažil vypočuť konateľa spoločnosti P., s.r.o. F. H., ktorý je na adrese trvalého pobytu 12-15 rokov nezastihnuteľný, neznámy. Pri preverovaní obchodného registra bolo zistené, že F. H. figuruje vo viacerých spoločnostiach. Zo ŠVaP správy SR mal správca dane preukázané, že spoločnosť P., s.r.o. realizovala dovozy poľskej chladenej hydiny pre spoločnosť M. s.r.o. a predložila dodacie listy na dovoz za obdobie od 02.01.2013

- 03.02.2013. Z uvedeného vyplýva, že spoločnosť P., s.r.o. nebola príjemcom zásielok v mieste ich určenia. RaPS Poprad potvrdila, že za príjemcu M. X. s.r.o. nahlasovala zásielky p. F. (sekretárka P.. O.). Vyhodnotením týchto dôkazov správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt vykonal odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti P., s.r.o., pričom táto nikdy nebola skutočným nadobúdateľom tovaru, do intrakomunitárnych dodávok tovaru a iného členského štátu bola nastrčená ako nárazníková spoločnosť, pričom daňový subjekt M. X., s.r.o. sa týchto obchodov s plným vedomím, že ide o konanie poznačené podvodom zúčastňoval.

12. Správca dane rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 22.11.2013 prerušil odo dňa 26.11.2013 podľa § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku predmetnú daňovú kontrolu z dôvodu, že zaslal podľa článku 7 nariadenia Rady č. 2010/904/ES o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia dodávok tovaru a služieb posudzovaných v rámci daňovej kontroly, a to až do dňa doručenia výsledku medzinárodnej výmeny informácií Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad na základe zaslaných žiadostí uvedených v tomto rozhodnutí. Listom č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Kar zo dňa 12.12.2014

oznámil správca dane daňovému subjektu, že dňa 09.12.2014 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, a Daňový úrad Prešov pokračuje vo výkone daňovej kontroly začatej dňa 23.04.2013. So skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole oboznámil správca dane kontrolovaný daňový subjekt pri ústnych pojednávaniach, z ktorých vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 28.01.2015 a č. 68126/2015 zo dňa 18.03.2015. Následne dňa 30.03.2015 správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. XXXXXX/XXXX zo dňa 30.03.2015, ktorý spolu s výzvou č. XXXXXX/XXXX zo dňa 30.03.2015 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručil dňa 07.04.2015 kontrolovanému daňovému subjektu. V protokole č. XXXXXX/XXXX zo dňa 30.03.2015 správca dane vyčíslil za zdaňovacie obdobie február 2012 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 111.342,36 eur. T. subjekt podal v zmysle § 46 ods. 8 Daňového poriadku dňa 03.06.2015 svoje vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a návrh na doplnenie dokazovania.

13. V rámci vyrubovacieho konania doplnil správca dane dokazovanie o navrhovaný dôkaz - miestne zisťovanie v spoločnosti W. X., s.r.o., C.. ktoré bolo správcom dane vykonané dňa 08.03.2016 (zápisnica o miestnom zisťovaní č. XXXXXXXXX/XXXX). Pri miestnom zisťovaní zistil, že kŕmna zmes uvedená na odberateľských faktúrach č. FS-XX/XX/K W zo dňa 20.01.2012 a č. FS-XX/XX/K_W zo dňa 20.01.2012 bola prepravená spoločnosťou S. z miesta nakládky C., X. na územie F., k čomu má spoločnosť W. X. s.r.o. zaúčtované dodávateľské faktúry za prepravu tohto tovaru. Prevzatie tovaru príjemcom na území Poľskej republiky je potvrdené na dodacích listoch, k vykonanej preprave tovaru má spoločnosť W. X., s.r.o. CMR, na ktorých je uvedené miesto nakládky - C., X. republika, miesto vykládky na území F. republiky a taktiež potvrdené prevzatie tovaru príjemcom tovaru. Preprava tohto tovaru bola vykonaná na účet spoločnosti W. Slovensko, s.r.o., C., túto prepravu táto spoločnosť ďalej nefakturovala. X. W. Slovensko, s.r.o. dodacie listy a ČMR preukazujúce prevzatie tovaru - kŕmnych zmesí, na území F. republiky príjemcom tovaru poskytla odberateľovi M. O., s.r.o. (dnes M. X. s.r.o.) v prílohe odberateľských faktúr za dodanie kŕmnych zmesí. Zistenie správcu dane zaznamenané v zápisnici o miestnom zisťovaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.03.2016 potvrdil do tejto zápisnice P.. A. W.. splnomocnený zástupca daňového subjektu W. X., s.r.o., C.. Na základe zistených skutočností správca dane ustálil, že dodanie tovaru - kŕmnych zmesí, pre odberateľa K. M. nebolo spojené s prepravou tovaru do iného členského štátu, tento tovar nebol odoslaný alebo prepravený v súlade s § 43 ods. 1 zákona o DPH predávajúcim (M. X. s.r.o.) alebo nadobúdateľom tovaru (K. HILS., PL), v danom prípade v tomto reťazovom obchode nešlo o intrakomunitárne dodanie tovaru, pretože tento tovar bol na územie F. republiky prepravený dodávateľom kontrolovaného daňového subjektu - spoločnosťou W. X., s.r.o., prostredníctvom jeho externého prepravcu - spoločnosti S.-S., S.. K dodaniu kŕmnych zmesí pre odberateľa K. M. došlo na území F. republiky, pričom uvedené dodanie už nebolo spojené s prepravou tovaru.

14. Kontrolovaný daňový subjekt vo svojom vyjadrení sa k protokolu podanom dňa 03.06.2015 uviedol, že predloží dôkaz o zabezpečení prepravy prvým poľským odberateľom K. M. na jeho účet, avšak žiadne dôkazy o svojich tvrdeniach nepredložil. V nadväznosti na vykonané dokazovanie zmenil správca dane vo vyrubovacom konaní vyčíslený rozdiel dane uvedený v protokole č. XXXXXX/XXXX zo dňa 30.03.2015 za zdaňovacie obdobie február 2012 tak. že namiesto vyrubenia daňovej povinnosti vo výške 18.588,12 eur v zmysle § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH (deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru - kŕmnych zmesí, pre odberateľa K. M. na základe predmetných faktúr) správca dane vo vyrubovacom konaní neuznal odpočítanie dane vo výške 21.730,54 eur, ktoré kontrolovaný daňový subjekt uplatnil z faktúr od spoločnosti W. X., s.r.o., z dôvodu porušenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 a § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH tým, že kontrolovaný daňový subjekt vykonal odpočítanie dane z tovarov, ktoré mali byť dodané v tuzemsku, pričom k ich dodaniu v tuzemsku nedošlo.

15. Správca dane v nadväznosti na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k vykázaným intrakomunitárnym dodaniam tovaru pre odberateľa X. U. P. a jeho požiadavku doplniť dokazovanie vypočul ako svedka F. U., M. XXX/X, L. pri ústnom pojednávaní, z ktorého vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 03.09.2015. Ústneho pojednávania sa za daňový subjekt M. X. s.r.o. nikto nezúčastnil, pričom upovedomenie o vypočutí svedka č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.08.2015 bolo daňovým subjektom prevzaté dňa 25.08.2015. Svedok do zápisnice uviedol, že v roku 2012 vykonával podnikateľskú činnosť- prepravu jatočnej hydiny, vykonával ju sám, nemal žiadnych zamestnancov, na prepravu jatočnej hydiny využíval jeden ťahač s návesom, ktorých bol vlastníkom,

prepravu jatočnej hydiny vykonával do F., názov firmy bol K. M., E. XXA, XX-XXX W., prepravu za objednávateľa objednala pracovníčka pani B., priezvisko si nepamätá, ktorá pracovala na dispečingu alebo iná osoba, ktorá ju zastupovala. Uviedol, že prepravu fakturoval firme M., K. M., M., za prepravu mu bolo platené v hotovosti, ale nepravidelne, jatočná hydina bola vyložená v porážkarni, kde bol vedúci, ktorý si ju prevzal, príjemcom tovaru v mieste vykládky bola spoločnosť C. M. K. M., M., certifikáty dostával vypísané od vedúceho farmy, z ktorej sa jatočná hydina expedovala, a tieto odovzdával na porážke vedúcemu príjemcu jatočnej hydiny v F.. K spoločnosti W. X Sp. z o.o., uviedol, že prepravu vykonával pre firmu K. M., M.. že nevie, či sa oni tak premenovali, nikto ho s tým neoboznámil. Správca dane mu počas ústneho pojednávania predložil k nahliadnutiu certifikáty, na ktorých bol uvedený ako prepravca a zároveň sú na nich uvedené evidenčné čísla motorových vozidiel, ku ktorým uviedol, že bol vlastníkom motorového vozidla X ale motorové vozidlá uvedených evidenčných čísiel mu nie sú známe, nebol držiteľom ani vlastníkom uvedených motorových vozidiel, prepravu neobjednával ani u iných prepravcov, nevedel sa k uvedenému viac vyjadriť.

16. Správca dane na základe vyjadrenia daňového subjektu k neuznaniu odpočítania dane z faktúr od spoločnosti P., s.r.o. sa opätovne pokúsil ako svedka Y. P.. Správcovi dane bola prezídiom PZ NKA NJFP poskytnutá jej výpoveď zo dňa 25.09.2015, kde menovaná uviedla, že v minulosti bola konateľkou a jedinou spoločníčkou spoločnosti U. S. s.r.o., pričom po tom, ako sa zoznámila s D. W. z O., túto spoločnosť na základe jeho požiadavky previedla na F. H. z C. republiky. F. spoločnosti zabezpečil D. W.. Následne bola spoločnosť premenovaná na X. S., s.r.o., pričom od nového konateľa (F. H.), ktorého podľa jej výpovede nikdy nevidela, dostala plnomocenstvo na založenie účtu v ČSOB banke a pri zakladaní účtu za disponenta ustanovila P.. F. O., s ktorým tieto veci boli dohodnuté prostredníctvom spomenutého D. W.. Po založení účtu odovzdala všetky podklady od účtu MVDr. F. O.. ktorý prostredníctvom Internet Bankingu na ňom vykonával transakcie. Výbery finančnej hotovosti však vykonávala ona, čo bolo taktiež vopred dohodnuté cez D. W., a finančnú hotovosť následne odovzdávala jemu. Raz, keď vykonala výber finančnej čiastky vo výške 500 000,00 eur, celú odovzdala P.. F. O.. Ďalej uviedla, že samotný obchod so spoločnosťami M. SK s.r.o,. M. X. s.r.o. a F. hydina a.s. prebiehal tak, že F. O. nakupoval do týchto spoločností mäsové výrobky, živú hydinu, pripadne kŕmne zmesi od spoločností z F. a C. republiky, kde tieto produkty nakupoval práve cez spoločnosť P.. s.r.o.. ako aj spoločnosti S. s.r.o. a X. C. s.r.o., aby mal na vstupe vo svojich spoločnostiach vysokú DPH a takýmto spôsobom si vo svojich spoločnostiach ponižoval vlastnú daňovú povinnosť. Spomenuté spoločnosti boli do obchodného reťazca zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre spoločnosti M. SK s.r.o., M. X. s.r.o. a F. hydina a.s. a následného poníženia daňového základu. Množstvo a druh tovaru, ktorý- bol dovážaný do týchto spoločností, bol dodávaný priamo od zahraničných dodávateľov, pričom objednávky mali na starosti P.. F. O. a jeho zamestnanec P. U.. Spoločnosti S. s.r.o., P., s.r.o. a X. C. s.r.o. reálne s nikým neobchodovali, nevykonávali žiadnu činnosť, nemali žiadnych zamestnancov a ani prostriedky, aby mohli vykonávať takto deklarovanú činnosť. Sídla týchto spoločnosti boli len fiktívne, pričom išlo o takmer prázdne kancelárske priestory7. Daňové priznania týchto spoločností mala údajne na starosti účtovníčka nebohého D. W., svedkyňa jej meno nevedela uviesť. Svedok F. H. (konateľ spoločnosti P.. s.r.o.) pri výsluchu svedka, ktorý bol prostredníctvom právnej pomoci vykonaný vrchným inšpektorom Polície Českej republiky. Krajského ředitelství policie hlavního mesta Prahy, Služby kriminálni polície a vyšetrovaní. Odbor hospodárske kriminality uviedol, že o tom. že bol konateľom tejto spoločnosti, mu v podstate ani nebolo známe, vyjadril sa len v tom zmysle, že podpísal nejaké listiny, na čo ho nahovoril P. O.. nemal žiadnu vedomosť o tom, že by spoločnosť, ktorej konateľom bol, vykonávala nejakú obchodnú činnosť, za prevod obchodného podielu nikomu ,nie neplatil, za podpisy dostal od P. O. 2 000,00 Kč. Nepozná ani obchodné spoločnosti M. SK s.r.o.. M. X. s.r.o. a F. hydina a.s. a taktiež ani osoby P.. F. O., M. O., P. U., Y. P. a D. W..

17. S doplneným dokazovaním vykonaným správcom dane vo vyrubovacom konaní, vyhodnotením dokazovania, ako aj so stanoviskom správcu dane k námietkam kontrolovaného daňového subjektu uvedeným vo vyjadrení podanom elektronicky dňa 03.06.2015 bol daňový subjekt oboznámený pri ústnom pojednávaní, z ktorého správca dane vyhotovil zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 17.05.20l6. Za daňový subjekt M. X. s.r.o. sa ústneho pojednávania zúčastnil P.. G.. F. M., spoločník S. E. M. & O., v. o. s., B. XX, W., splnomocnený zástupca daňového subjektu M. X., s.r.o. Na základe jeho pripomienok správca dane doplnil dokazovanie vo vyrubovacom konaní o vypočutie P.. A. W. ako svedka (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.06.2016). K obchodným vzťahom so spoločnosťou M. X. s.r.o. svedok uviedol, že od spoločnosti M. X. s.r.o. dostali zoznam fariem, ktoré môžu kŕmne zmesi priamo objednávať, resp. si to overili u pána D. zo

spoločnosti F. hydina, a.s., O.. Objednávky boli priamo z týchto fariem telefonicky alebo mailom, išlo o farmy, ktoré boli príjemcom kŕmnych zmesí. Prepravu objednávala W. X., s.r.o. u spoločnosti S.-S., prepravu vykonala spoločnosť S.-S., spoločnosť W. X., s.r.o. zaúčtovala prepravu vo svojom účtovníctve, nerefakturovala prepravu tovaru ďalej. Tovar bol naložený v C. vo výrobni kŕmnych zmesí a bol vyložený priamo na farmách, ktoré sa nachádzajú v dodacích listoch, resp. CMR. Objednávateľom bola priamo farma, čiže miesto určenia bolo jasné. Okrem faktúr boli vyhotovené dodacie listy a CMR, tieto za príjemcu tovaru potvrdzovala priamo zodpovedná osoba. resp. majiteľ farmy pri prevzatí tovaru. Tieto doklady boli doručené spoločnosti W. X., s.r.o. poštou, resp. šoférom, keď sa vrátil po novú nakládku. Ďalej uviedol, že CMR vyhotovil zodpovedný pracovník vo výrobni kŕmnych zmesí v C., odberateľovi M. O., s.r.o. (dnes M. X. s.r.o.) boli odovzdané faktúry a k tomu kópie dodacích listov a CMR, k dodaniu tovaru odberateľovi M. O., s.r.o. došlo priamo na farme, M. X. s.r.o. je sprostredkovateľ pri predaji tovaru, fyzicky nebola pri prijímaní tovaru a podpisovaní dodacích listov a CMR, v cene tovaru bola zahrnutá aj preprava tovaru. Na záver vypočutia svedok P.. A. W. uviedol, že M. X. s.r.o. potvrdzovala iba faktúry, nie dodacie listy a CMR.

18. Na základe toho dospel správca dane k záveru, že daňový subjekt M. X. s.r.o. neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr za dodanie tovaru od spoločnosti W. X., s.r.o. vo výške 21.730,54 eur a zároveň z dôvodu, že tento tovar si u svojho dodávateľa W. X., s.r.o., C. objednal pod slovenským IČ DPH (X vznikla mu z titulu nadobudnutia tovaru na území F. v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť v tuzemsku vo výške 21.730,54 eur.

19. V nadväznosti na pripomienku P.. G.. P. M. k vyčíslenému rozdielu na dani z pridanej hodnoty týkajúcemu sa vykázaných intrakomunitárnych dodávok tovaru pre odberateľa X. U. P. zaslal správca dane dňa 27.07.2016 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. XXXXXXX/XXXX, v ktorej požiadal preveriť a uviesť, kedy táto zdaniteľná osoba nadobudla právo nakladať s tovarom (jatočná hydina) ako vlastník a na koho účet bola vykonaná preprava tovaru, komu dodala tovar, na čí účet bola preprava tovaru vykonaná, prečo podpísala vyhlásenia o tom. že prepravila tovar mimo územia Slovenskej republiky do F., keď ho neprepravila. V odpovedi, ktorá bola doručená správcovi dane dňa 30.01.2017, poľská daňová správa uviedla, že kontrola, ktorá bola vykonaná u subjektu X. U. P. za rok 2012, odhalila, že tovar (živá hydina) nakúpený od M. X. s.r.o. bol prepravený do F.. Daňový subjekt X. U. P. priznal intrakomunitárne (IC) nadobudnutie tovaru. Ďalej je v odpovedi uvedené, že vzhľadom na celkové hodnotenie všetkých okolností prípadu je potrebné uviesť, že X. U. P. vykonal IC nadobudnutie tovaru od vášho subjektu (kontrolovaný daňový subjekt), lebo získal právo disponovať tovarom ako majiteľ v území SK počas momentu nakladania tovaru na vozidlá, uviedol svoje IČO číslo pre DPH účely uvedené v PL, vyjadril svoj záujem prepraviť tovar do PL, zabezpečil prepravu zo SK do PL (preprava realizovaná spoločnosťami, ktorým náš subjekt predal hydinu), znášal riziko poškodenia alebo straty tovaru počas prepravy tovaru zo SK do PL, previedol dispozičné práva na tovar na jeho odberateľov (K. M., W. X Sp. z o.o., X.-T. P.Q. D. B H. sp.j.) na území PL, znášal náklady prepravy tovaru zo SK do PL nepriamo (fakt. že tovar bol prepravený odberateľmi nášho daňovníka mal dopad na určovanie predajných cien). X. U. P. podpísal vyjadrenie že tovar bol exportovaný mimo územia SK, lebo tovar bol vydaný subjektu X. U. P.. Hydina zakúpená v 02/2012 na základe faktúr XXXXXXXXX - XXXXXXXXX, XXXXXXXXX. XXXXXXXXX XXXXXXXXX - XXXXXXXXX bola predaná subjektom X. U. P. do spoločnosti K. M. (faktúry boli vystavené v 02/2012) a spoločnosti W. 1 Sp. z o.o. (faktúry boli vystavené 01/03/2012). P. M. viedla hydinový bitúnok na adrese N. ul. I. XX. Na základe dohody uzavretej dňa 29/02/2012 p. M. prenajala bitúnok spoločnosti W. 1 Sp. z o.o. M. zakúpená na základe faktúr č. XXXXXXXXX zo dňa a faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 09/03/2012 bola predaná subjektom X. U. P. spoločnosti X.-T. P.Q. D. B H. sp.j. Zvyšná hydina nakúpená od M. X. s.r.o. v období marec až máj, júl, august, október a november 2012 bola predaná subjektom X. U. P. spoločnosti W. X Sp. z o.o. Ako je jasné z certifikátu poslaného k faktúre č. XXXXXXXXX zo dňa 24.05.2012 a č. XXXXXXXXX zo dňa 08.08.2012 daňovník X. U. P. vysvetlil, že spoločnosť X..j. mala byť prepravcom a príjemcom hydiny, avšak situácia sa zmenila a nakoniec prepravcom bola spoločnosť W. X Sp. z o.o., ktorá takisto nakúpila hydinu od subjektu X. U. P..

20. Dokazovaním správca dane ustálil, že preprava jatočnej hydiny zo X. do F. bola vykonaná, prepravu vykonali odberatelia daňového subjektu X. U. P.. Túto prepravu vykonali títo odberatelia na vlastný účet, nefakturovali ju daňovému subjektu X. U. P.. Daňový subjekt M. X. s.r.o. pri vykázaných intrakomunitárnych dodávkach tovaru pre odberateľa X. U. P. nesplnil podmienky oslobodenia od dane a pri dodaní tohto tovaru v tuzemsku mu vznikla podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vo výške 82.255,88 eur.

21. O priebehu a výsledkoch dokazovania spísal správca dane s daňovým subjektom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.03.2017, ktorá bola poslednou zápisnicou spísanou v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Následne vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.03.2017, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 136.215,32 eur (správca dane nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume 17.826,91 eur a vyrubil daň vo výške 118.388,41 eur). Určený rozdiel v sume 136.215,32 eur pozostáva zo sumy 21.730,54 eur pri neoprávnenom odpočítaní dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou W. X., s.r.o., C. z dôvodu porušenia § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 a § 2 ods. 1 zákona o DPH zo strany daňového subjektu M. X. s.r.o. tým, že v daných prípadoch nešlo o dodanie tovaru v tuzemsku; ďalej zo sumy 21.730,54 eur z dôvodu porušenia § 17 ods. 2 zákona o DPH tým, že daňový subjekt nepriznal daň pri nadobudnutí tohto tovaru v F. republike. Ďalej zo sumy 82.255,88 eur za porušenie § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH tým, že daňový subjekt neuplatnil daň pri dodaní tovaru poľskému odberateľovi X. U. P v tuzemsku. Ďalej zo sumy 10.498,36 eura pri neoprávnenom odpočítaní dane z faktúr od spoločnosti P., s.r.o. z dôvodu porušenia v nadväznosti na , 1 Z.z. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt dňa 25.04.2017 odvolanie. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím o odvolaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 14.02.2018 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 22.03.2017 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Konštatovalo, že vyhodnotením zisteného skutkového stavu týkajúceho sa posúdenia obchodných transakcií s daňovým subjektom W. X., s.r.o. dospel správca dane k nesprávnym právnym záverom. Správca dane v tomto rozhodnutí uviedol, že daňový subjekt M. X. s.r.o. neoprávnene odpočítal daň z pridanej hodnoty z faktúr za dodanie tovaru od spoločnosti W. X., s.r.o. vo výške 21.730,54 eur, a zároveň z dôvodu, že tento tovar si u svojho dodávateľa W. X., s.r.o., C. objednal pod slovenským IČ DPH, vznikla mu z titulu nadobudnutia tovaru na území F. v zmysle zákona o DPH daňová povinnosť v tuzemsku vo výške 21.730,54 eur.

22. V súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho orgánu správca dane v ďalšom konaní opätovne vyhodnotil všetky dôkazy týkajúce sa tohto prípadu a daňovému subjektu priznal nárok na odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru od spoločnosti W., s.r.o. vo výške 21.730,54 eur a zároveň vylúčil vznik povinnosti zdaniť nadobudnutie tohto tovaru v tuzemsku v zmysle § 17 ods. 2 zákona o DPH vo výške 21.730,54 eur. Deň prerokovania priebehu a výsledkov dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní za zdaňovacie obdobia január až marec 2012 určil správca dane na deň 05.06.2018 (oznámenie č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 09.05.2018 bolo doručené dňa 11.05.2018). V určený deň sa za daňový subjekt nikto k ústnemu pojednávaniu nedostavil (úradný záznam č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.06.2018). Následne vydal správca dane rozhodnutie č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.06.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 92.754,24 eur (správca dane nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume 17.826,91 eur a vyrubil daň vo výške 74 927,33 eur). Určený rozdiel v sume 92 754,24 eur odôvodnil porušením § 19 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 1 písm. c) zákona o DPH tým, že daňový subjekt neuplatnil daň pri dodaní tovaru poľskému odberateľovi X. U. P. v tuzemsku.

23. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt dňa 10.07.2018 odvolanie. Žalovaný citoval príslušné ustanovenia a Žalovaný sa na stranách 24 až 29 preskúmavaného rozhodnutia podrobným spôsobom vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu. V závere preskúmavaného rozhodnutia skonštatoval, že správca dane svojim konaním nevybočil zo základných zásad daňového konania, vysporiadal sa so všetkými námietkami kontrolovaného daňového subjektu vyhodnotil dôkazy a rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Na základe týchto skutočností žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.

Žalobné dôvody

24. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.09.2018 a rozhodnutia Daňového úradu Prešov pobočka Poprad číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 08.06.2018, podľa , , , a a vrátenia vecí Daňovému úradu Prešov pobočka Poprad na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Žalobca argumentoval žalobnými námietkami, ktoré boli uvedené pod bodmi I. až IV. a zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v bode VI. v predmetnej žalobe. V bode I. a II. žaloby poukázal na závery ostatného konania, právny základ podanej žaloby, pričom citoval príslušné ustanovenia článkov SR, , ako aj Daňového poriadku a , ako aj o správnom konaní (Správneho poriadku).

25. V bode III. žaloby poukázal na skutkový stav, na nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly a vadu protokolu ako podkladu napadnutých rozhodnutí. Citoval ustanovenie § 61 ods. 1 daňového poriadku kapitolu II. oddiel 2 článok 10, článok 11, a článok 12 Nariadenia rady (EÚ č. 904/2010 zo 07.10.2010), o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej ako Nariadenie) a argumentoval, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom a nariadenie musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. Za účelom posúdenia, či bol dodržaná maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly je dôležité vymedziť deň jej začatia ako aj následný deň jej skončenia. Požiadavku primeranosti vedenia daňovej kontroly (zásada proporcionality v daňovom práve) zákonodarca formuloval exaktne stanovených limitov obmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly. Správca dane je zo zákona časovo limitovaný na výkon daňovej kontroly, t.j. od začiatku jej trvania až po koniec spočívajúci vo vypracovaní príslušného protokolu lehotou 1 roka, okrem prípadov v ktorých vzniká potreba dožiadania, kedy je maximálnou dĺžkou trvania daňovej kontroly možno predĺžiť najviac o 6 mesiacov; aj to len za predpokladu dodržania určitých podmienok. V tejto súvislosti poukázal na bod 25 a ustanovenie článku 10 oddielov 2 nariadenia. Žalobca poukázal, že ako správca dane uviedol deň spísania zápisnice o začatie daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie deň 23.04.2013. Z vyššie citovaných ustanovení daňového poriadku SR o nariadenia vyplýva, že správca dane je povinný vykonať daňovú kontrolu v lehote najviac jeden deň odo dňa jej začatia, pričom v prípade jej prerušenia z dôvodu potreby získať informácie podľa nariadenia môže prerušiť výkon daňovej kontroly, avšak informácie ktorých získanie bolo dôvodom na prerušenie daňovej kontroly musia byť poskytnuté v maximálnej lehote 3 mesiacov odo dňa podania žiadosti. Plynutím predmetnej lehoty, ktorá sa v zmysle nariadenia nemôže prekračovať zaniká dôvod prerušenia výkonu daňovej kontroly v zmysle daňového poriadku a správca dane je povinný v súlade s daňového poriadku pokračovať v konaní aj napriek skutočnosti, že nie sú potrebné informácie. Správca dane bol povinný pokračovať vo výkone daňovej kontroly na základe jej prerušenia zo dňa 26.11.2013, dňom 26.02.2014 čo by znamenalo, že v prípade riadneho a zákonného postupu správcu dane v zmysle daňového poriadku ako aj nariadenia daňová kontrola mala byť ukončená v lehote približne do dňa 23.07.2014. V danom prípade však bola daňová kontrola ukončená dňa 30.03.2015, teda trvala viac ako 700 dní vrátane prerušenia.

26. Žalobca namietal nezákonný postup správcu dane, dĺžku daňovej kontroly a vadu protokolu. Citoval ust. § 61 ods. 10 Daňového poriadku, kapitolu II, oddiel 2, článok 10, 11, 12, bod 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (ďalej ako „Nariadenie"). V danom prípade neobstojí prípadná námietka, že po prerušení daňovej kontroly lehoty neplynú, nakoľko ustanovenia Nariadenia Rady EU 904/2010 upravujúceho okrem iného medzinárodnú výmenu informácií sú priamo aplikovateľným komunitárnym predpisom, a komunitárne právo má v podmienkach Slovenskej republiky ešte stále prednosť. Žalobca zdôraznil, že daňová kontrola má predstavovať akési prípravné konanie, ktoré slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom, určovacom konaní. Za účelom posúdenia, či bola dodržaná maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly je dôležité vymedziť deň jej začatia, ako následne aj deň jej skončenia; nakoľko táto je súčasne limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Požiadavku primeranosti vedenia daňovej kontroly (zásada proporcionality v daňovom práve), zákonodarca formuloval exaktne stanovením limitov obmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly. Žalobca na vyššie uvedenú skutočnosť v podobe nedodržania zákonom stanovených poukázal vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, nakoľko správca dane, rovnako ako žalovaný v

odôvodnení rozhodnutia nijakým spôsobom nevysvetlil, neozrejmil alebo nepreukázal takú skutočnosť', ktorá by ospravedlňovala nedodržanie stanovenej dĺžky zákonnej lehoty. Rovnako neboli predložené žiadne a akékoľvek listiny, z ktorých by vyplynula osobitne stanovená lehota, písomná informácia o nemožnosti odpovede v lehote stanovenej Nariadením, alebo doklad, z ktorého vyplýva uvedenie doby, v ktorej možno predpokladať splnenie informačnej povinnosti v rámci medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní vo vzťahu k členským štátom. Správca dane je zo zákona časovo limitovaný na výkon daňovej kontroly, t. j. od začiatku jej trvania až po koniec spočívajúci vo vypracovaní príslušného protokolu, lehotou jedného roka, okrem prípadov v ktorých vzniká potreba dožiadania, kedy je maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly možno predĺžiť najviac o šesť mesiacov. Z vyššie citovaných ustanovení Daňového poriadku, SR a Nariadenia vyplýva, že správca dane je povinný vykonať daňovú kontrolu v lehote najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom v prípade jej prerušenia z dôvodu potreby získať informácie podľa Nariadenia môže prerušiť výkon daňovej kontroly, avšak informácie, ktorých získanie bolo dôvodom na prerušenie daňovej kontroly musia byť poskytnuté v maximálnej lehota 3 mesiacov odo dňa podania žiadosti. Uplynutím predmetnej lehoty, ktorá sa v zmysle Nariadenia nemôže prekračovať, zaniká dôvod prerušenia výkonu daňovej kontroly v zmysle citovaného Daňového poriadku a správca dane je povinný v súlade s citovaným ustanovením Daňového poriadku pokračovať v konaní, aj napriek skutočnosti, že nezistil potrebné informácie. Nemožno inak vysvetliť situáciu, kedy správca dane a spolupracujúce zahraničné orgány v rámci MVI na otázky, na ktoré správca dane hľadal odpovede, zabrali orgánom verejnej moci časové obdobie viac ako rok. Táto skutočnosť jednoznačne poukazuje na závažné pochybenie správcu dane pri dodržaní zásad Daňového poriadku a zákonom chránených práv kontrolovaného daňového subjektu, žalobcu. Dôkazné bremeno nemôže byť zo strany správcu dane prenesené na žalobcu ako kontrolovaný daňový subjekt. Pokiaľ nebude dodržaná lehota, bez relevantného odôvodnenia a konštatovania prečo, tak jednoducho táto skutočnosť nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu ako daňového subjektu. Správca dane ktorý sa vo vlastnej réžii rozhodne využiť formu medzinárodného dožiadania informácií je povinný si ustriehnuť zákonné lehoty, pričom za predpokladu, že tieto nie sú dodržané, môže vyvodiť dôsledky výlučne voči partnerskému správcovi dane a nie daňového subjektu. Postup správcu dane ako taký je poznačený vadou nezákonnosti, a rovnako ktorého výstupom je Protokol o výkone daňovej kontroly správcu dane, ktorý sa stáva nezákonným dôkazom. Správca dane sa zároveň nemôže odvolávať na skutočnosť, že by mu zo strany Žalobcu nebola poskytnutá všetka a akákoľvek súčinnosť, ktorú si od tohto v rámci daňovej kontroly vyžiadal, nakoľko žalobca v priebehu kontroly pristupoval k celej veci aktívne a správcovi dane priebežne predkladal požadované dokumenty.

27. Nakoľko priebeh daňovej kontroly, ako aj samotný postup je od počiatku poznačený vadou nezákonnosti z dôvodu nedodržania postupu, ktorý ustanovujú pre orgány verejnej moci právne predpisy, je protokol dokumentom, ktorý je vyhotovený na podklade konania, ktoré je priamo v rozpore so zákonom a s ním súvisiacimi právnymi predpismi, v čoho dôsledku sa tento samotný stáva nezákonným listinným dôkazom, na základe ktorého bolo správcom dane vydané rozhodnutie správcu dane, a teda je poznačené vadou nezákonnosti. Žalobca argumentoval tým, že správca dane umelo predlžoval zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly a postup správcu dane bol poznačený vadou nezákonnosti a z čoho vyplývalo, že aj samotný protokol bol nezákonne získaným dôkazom. Žalobca namietal zásadu proporcionality jej nedodržania, ktorú namietal už aj v odvolaní, pričom žalovaný sa v rozhodnutí s touto zásadou nevysporiadal a pritom poukázal na rozhodnutia NS SR pod sp. zn. , a a zároveň na rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS

- 24/2010 z 29.06.2010.

Žalovaný sa podľa žalobcu námietkou dĺžky daňovej kontroly vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Ako už uviedol žalobca protokol je nezákonne získaným dôkazom a preto aj rozhodnutie správcu dane je nezákonné. Nakoľko sa žalovaný s postupom správcu dane stotožnil, tak aj rozhodnutie žalovaného je podľa žalobcu nezákonné. Poukázal pritom na § 23 ods. 4 Daňového poriadku, dôkazy v daňovej kontrole a hneď dôvodil zároveň poukazom na bod 25 Nariadenia, kde sa hovorí o prípustných lehotách na získanie MVI. Dĺžka daňovej kontroly podľa žalobcu má byť ročná, pričom na MVI je dĺžka žiadosti 3 mesiace a preto podľa žalobcu bola daňová kontrola predĺžená umelo za účelom získavania čiastočných informácií na základe viacerých žiadostí o MVI. Žalobca poukázal zároveň v tejto časti žaloby na to, že správca dane úmyselne opomenul aj ďalšie tvrdenia žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu a opätovne len stroho skonštatoval, že vychádzal z odpovedí poľskej daňovej správy na žiadosť o MVI, kedy tento spracoval výpoveď poľského daňovníka a tieto okamžite vyhodnotil ako pravdivý a preukazujúci fakt o určitej skutočnosti. Porušenie

zákona v súvislosti s vydaním Protokolu žalobca vníma súčasne aj v tom, že mu bolo odoprené právo ako kontrolovaného daňového subjektu pri daňovej kontrole sa vyjadrovať v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia v rámci MVI, pričom v rámci činnosti dožiadaných orgánov bol žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt opomenutý a ako subjekt ktorého sa celé konanie najviac dotýka. Poukázal na Smernicu Rady 2011/16 EÚ zo dňa 15.02.2011, konkrétne bod 5 článku VII.

28. V bode 3.2. žaloby sa žalobca vyjadril k dodaniu tovaru a služieb. Argumentoval, že poľská daňová správa vykonanou kontrolou vyhodnotila uskutočnenie obchodu medzi slovenským kontrolovaným daňovým subjektom a poľským daňovým subjektom X. U. P., ako intrakomunitárny obchod a vo vzťahu k poľskému daňového subjektu zároveň konštatuje, že sa z pohľadu daňového subjektu X. U. P. o intrakomunitárne nadobudnutie tovaru od kontrolovaného slovenského daňového subjektu, pričom poľská daňová správa poskytla vo svojej odpovedi na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) správcovi dane dokonca taxatívny výpočet nevyvrátených právnych skutočností na základe ktorých, daný prípad posúdila ako intrakomunitárne nadobudnutie tovaru poľským daňovým subjektom X. U. P.. Žalobca vyslovil názor, že správca dane a žalovaný sa týmito zistenými právnymi skutočnosťami poľskej daňovej správy v rozhodnutí vôbec, prípadne dostatočne nezaoberali. F. daňová správa v súvislosti s vykonaním preverovaním a kontrolou uskutočneného intrakomunitárneho nadobudnutia poľským daňovým subjektom X. žiadnej z odpovedi na žiadosti o MVI Slovenskej finančnej správy neuvádza, že by poľskému daňovému subjektu X. U. P. nevznikla povinnosť a taktiež, že by nepriznal a neodviedol daň. Žalobca namietal, že dôkazné prostriedky žalovaný vyhodnotil zásadne a výlučne len v neprospech žalobcu. Prihliadal výlučne a zásadne len na dôkaze prostriedky, ktoré svedčia v neprospech žalobcu a dôkazné prostriedky, ktoré svedčia v prospech žalobcu a žalobcom uplatneného nároku nijakým spôsobom nebral do úvahy a neprihliadal na nich. Tvrdenie o premietnutí ceny prepravy do následnej ceny dodania tovaru daňového subjektu W Sp. z o.o. je navyše objektivizovaná odpoveďou poľskej daňovej správy a rovnako aj vyjadrením konateľky, ktorá uviedla, že preprava zvierat bola zabezpečená a organizovaná pánom U. P. a teda o to viac je potrebné prijať tvrdenie, že spoločnosť X. U. P. nie len organizovala, ale aj zabezpečovala prepravu vrátane finančného zabezpečenia prepravy. Žalovaný k danému tvrdeniu opätovne len alibisticky uviedol, že z uvedeného nevyplýva, že daňový subjekt X. U. P. znášal náklady spojené s prepravou tovaru v následnej cene. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného nie je výsledkom postupu podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, keďže žalovaný nebral ohľad na skutočnosti (výsledky rozsiahlej MVI vykonanej počas daňovej kontroly), ktoré mali podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a na ktoré ako odvolací orgán mal prihliadať. Je nepochybné, že správca dane pre vyvodenie záveru, premietnutého do rozhodnutia použil predovšetkým informácie získané pred začatím daňovej kontroly. Preto bolo povinnosťou žalovaného, ak potvrdil závery správcu dane dôsledne odôvodniť správnosť postupu správcu dane pri MVI, ktorá bola dôvodom dlhého prerušenia daňovej kontroly. Žalobca poukázal na rozhodnutia súdov, rozhodnutia ESD, v ktorých na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že rozhodnutia trpí vadou nepreskúmateľnosti, ako také je potrebné ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uložil žalovanému povinnosť preskúmať zákonnosť prerušenia daňovej kontroly, čo do jej dôvodov a jej dĺžky. V bode 3.3 žaloby namietal žalobca, že správca dane počas celého konania neuviedol dôvody pre začiatok daňovej kontroly, nakoľko v zápisnici o začatí daňovej kontroly zo dňa 23.04.2013 sa neuvádzajú žiadne dôvody alebo podozrenia prípadne existencia hrozby, ktoré by odôvodňovali realizáciu daňovej kontroly.

29. V bode IV. žaloby žalobca namietal vady konania, nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí, konkrétne neobstaranie dostatočného množstva podkladov a neúplné zistenie skutkového stavu pre rozhodnutia vo veci. Žalobca má za to, že je nevyhnutné aby v ďalšom konaní správca dane v súčinnosti so žalobcom opätovne preveril skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane z pridanej hodnoty, pričom zistený skutkový stav vo veci posúdil v súlade s ustanoveniami zákona o DPH, judikatúrou ESD a odstránil vady. Žalovaný len opísal doslovný skutkový stav predložený správcom dane. Stroho skonštatoval správnosť postupu v neprospech žalobcu. Žalobca tiež namietal nedôvodné prenesenie dôkazného bremena žalobcu v neprimeranom rozsahu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.03.2011 sp. zn. , na závery Najvyššieho súdu ČR sp. zn. , že dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť stíha úplne iný subjekt. Ak správne orgány chceli spochybniť nárok žalobcu, boli povinný vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce z predložených dokumentov a skutočnosti tvrdené žalobcom bez akýchkoľvek následných pochybností

a zároveň uviesť, aké ďalšie dôkazy považujú za relevantné pre posúdenie preukázania nároku na odpočet DPH, čo však správne orgány nevykonali. Žalobca v postavení kontrolovaného daňového subjektu za seba ako účtovnú jednotku predložil všetku potrebnú dokumentáciu preukazujúcu realizáciu zdaniteľného obchodu, ktorý je predmetom kontroly a zároveň predmetom spochybnenia strany príslušného daňového orgánu. Jeho povinnosť je vymedzená rozsahom práv, ktoré sú mu zo zákona priznané v časti zabezpečenia dokladov dostatočne preukazujúcich predmetný zdaniteľný obchod. Žalobca po celý čas prebiehajúcej daňovej kontroly poukazoval na skutočnosť, že obchodná spolupráca v súčasnej dobe už s nekontaktnými obchodnými spoločnosťami bola uskutočňovaná v rámci riadnych obchodnoprávnych vzťahov dodávateľa a odberateľa, legálnymi postupmi a pokiaľ niektoré formy spolupráce vykazovali nadštandardný charakter, ich výlučným účelom bolo len zabezpečiť čo najväčšiu plynulosť jednotlivých transakcií s tovarom, ktorý si tento pre svoj špecifický charakter vyžaduje, nakoľko obchodovanie s takýmto druhom tovaru je podmienené efektivitou, rýchlosťou a precíznou logistikou. Rovnako žalobca poukazuje na to, že neštandardnosť obchodnej spolupráce neznamená automaticky jej nezákonnosť. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-624/15 Litdana z 18.05.2017 bod 40 a rozsudok Súdneho dvra v spojených veciach C-80/11a C-142/11 Mahagében kft. a Péter David z 21.06.2012.

30. Žalobca dôvodil, že daňový orgán nemôže zamietnuť právo na odpočítanie z dôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar splnila svoju povinnosť podľa daňového priznania a uhradila daň. Žalobcu nemožno nútiť preukazovať skutočnosti pri iných daňových subjektoch ako je on sám, nakoľko jeho dispozícia ja na rozdiel od žalovaného a správcu dane limitová v rozsahu žalobcu ako samotného osobitného daňového subjektu. Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutia daňových orgánov neobsahujú zákonom predpísané náležitosti v zmysle citovaných ustanovení Správneho poriadku. V bode 4.6. žalobca namietal porušenie ustanovení Daňového poriadku, a to, že rozhodnutie bolo doručované žalobcovi prostredníctvom bývalého splnomocneného právneho zástupcu splnomocneného na základe generálnej plnej moci, a to G.. P. O., pričom spôsob doručovanie žalobcovi nebol v súlade so zákonom. Za splnomocneného právneho zástupcu preberala zásielky p. L., ktorá nemala na preberanie zásielok a) G.. P. O. platný titul, ktorý by ju k takej činnosti oprávňoval. Na základe informácie žalobcu mala pani L. ako zamestnankyňa poštového doručovateľa preberať zásielky za splnomocneného zástupcu G.. P. O., avšak po uplynutí platnosti zmluvy, ktorá ju na takéto úkony oprávňovala. Osoba preberajúca poštové zásielky za splnomocneného zástupcu žalobcu G.. P. O. pani L. je uvedená a podpísaná na každej jednej doručenke k zásielke, ktorá bola Ing. P. O. adresovaná zo strany správcov dane alebo iných orgánov verejnej správy. Na základe týchto skutočností došlo k nezákonnému doručovaniu a jedná sa o procesne vadný postup žalovaného, ako aj správcu dane.

31. Žalobca namietal, že vzhľadom na procesne vadný postup žalovaného, ako aj správcu dane, ktorí na základe zadovážených skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a následne aj posúdili skutočný skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom ustanovenými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver, má žalobca jednoznačne za to, že po dôslednom preskúmaní rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane, je nutné dospieť k záveru, že žalovaný a správca dane neobstarali dostatok potrebných podkladov pre rozhodnutia vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, nevydali rozhodnutí obsahujúce zákonom predpísané náležitosti, procesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom, a preto je na mieste aj naďalej zastávať taký názor, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správcu dane malo byť žalovaným zrušené a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov, že: vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe a rozhodnutie o odklade vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí

32. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 18.02.2019. Zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí, nesúhlasil s návrhom žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žaloby, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a v zmysle § 105 ods. 2 písm. a) S.s.p. žiadal nariadiť vo veci pojednávanie.

33. Uznesením sp. zn. -77 zo dňa 19.07.2019 správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok a odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správcu dane do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. z dôvodov uvedených v tomto uznesení.

IV.

Závery správneho súdu

34. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť (ďalej len „“).

35. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

36. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

37. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p., správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

38. Podľa § 178 ods. 1 S.s.p., žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

39. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p., žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

40. Podľa § 190 ods. 1 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

41. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správcu dane, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 92.754,24 eur na dani z pridanej hodnoty, t. j. nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie február 2012 v sume 17.826,91 eur a vyrubil daň v sume 74.927,33 eur žalobcovi za porušenie § 69 ods. 1 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 1 Zákona o DPH, nakoľko žalobca neuplatnil daň pri dodaní tovaru poľskému odberateľovi X. U. P. v tuzemsku, pretože nesplnil podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu.

42. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právneho zástupcu žalobcu, konal a rozhodol s poukazom na § 114 S.s.p. v neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom. Správny súd považuje námietky vznesené žalobcom v procesnoprávnej aj hmotnoprávnej rovine za nedôvodné.

43. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (zákona o DPH), predmetom dane je

a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b/ poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len „členský štát“), d/ dovoz tovaru do tuzemska.

44. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

45. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14.

46. Podľa § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH, miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.

47. Podľa § 17 ods. 1 zákona o DPH, miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.

48. Podľa § 17 ods. 2 zákona o DPH, ako nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.

49. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH (prvá a druhá veta) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

50. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

51. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH (v znení účinnom do 30.09.2012), je platiteľ povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a/ ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b/ ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c/ ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d/ inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar.

52. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

53. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

54. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

55. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.

56. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

57. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

58. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

59. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

60. Podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku, daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

61. Podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku, je správca dane oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie.

62. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dané alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

63. Daňová kontrola je procesným oprávnením správcu dane, prostredníctvom ktorej realizuje záujem štátu na zaistení riadneho výberu dane tým, že overuje, preskúmava a vymáha daňové povinnosti daňových subjektov. Výber subjektov na kontrolu dane z pridanej hodnoty upravujú interné predpisy, usmernenia a metodické pokyny vydané Finančným riaditeľstvom SR. V súlade s aktuálne platnými opatreniami v oblasti boja proti daňovým podvodom sú aj kritéria výberu subjektov na daňovú kontrolu a interné postupy správcu dane v daňových kontrolách neverejné.

64. K začatiu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január - máj, júl, august, október až december 2012 podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku, t.j. bez oznámenia, správca dane uvádza, že podľa ustanovenia § 3 ods. 1 cit. zákona sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Zásada vyjadrená v tomto ustanovení patrí medzi základné zásady, ktorými sa každý správca riadi pri správe daní. Zásady uvedené v § 3 Daňového poriadku sú nevyhnutnými interpretačnými návodmi, z ktorých je nutné vychádzať pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov v oblasti daňového práva. Zásada uvedená v ustanovení Daňového poriadku zodpovedá SR, ktorý stanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe , v j ej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné). Pre princípy právneho štátu je nevyhnutné, aby štátne orgány postupovali s rešpektom k procesným pravidlám, zásadám a vykonávali svoje právomoci v súlade správnymi predpismi a brali pri tom ohľad na práva dotknutých subjektov, pretože tento postup je nevyhnutný preto, že len takýmto spôsobom je možné dospieť k zákonnému výsledku - rozhodnutiu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia, avšak ustanovenie neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení, nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. V tomto prípade sa jedná o jasný a evidentný záujem zákonodarcu nedávať povinnosť správcovi dane oznamovať pri začatí daňovej kontroly podľa Daňového poriadku kontrolovanému daňovému subjektu dôvody, z ktorých jednoznačne vyplýva podozrenie, že účtovné doklady alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené.

65. Ak by správca dane musel pri začatí daňovej kontroly podľa § 46 ods. 3 Daňového poriadku preukázať dôvody, z ktorých jednoznačne vyplýva podozrenie, že účtovné doklady alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené, došlo by týmto spôsobom k extrémnemu oslabeniu oprávnení správcu dane pri preverovaní dodržiavania ustanovení osobitných predpisov. Je nutné zdôrazniť nebezpečnosť dôsledkov kriminálnych aktivít v oblasti ekonomiky, nápadnú podobnosť ich technologických postupov s bežnými ekonomickými činnosťami a vďaka tejto podobnosti obťažnosť a komplikovanosť spojenú s ich zdokumentovaním. Pre ekonomickú kriminalitu je viac než pre iné druhy kriminality charakteristické zložité určenie hranice medzi neetickým správaním sa, t.j. konaním, ktoré využíva všetky možnosti na úplnej hrane platnej legislatívy a konaním, ktoré už presahuje hranice práva. Ekonomická kriminalita má extrémny sociálny a ekonomický dopad na vnútornú stabilitu štátu. Okrem iného má zásadný vplyv na príjmové zložky štátu, ktorých ohrozenie spochybňuje dlhodobé a kvalitné fungovanie štátneho mechanizmu.

66. Ustanovenie § 46 ods. 3 Daňového poriadku taxatívne vymedzuje náležitosti, ktoré okrem náležitostí uvedených v § 19 Daňového poriadku musí zápisnica o začatí daňovej kontroly obsahovať. Týmito náležitosťami sú deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Z ustanovenia § 46 ods. 3 Daňového poriadku nevyplýva, že by zápisnica o začatí daňovej kontroly mala obsahovať osobitné odôvodnenie dôvodu na vykonanie daňovej kontroly, resp. že by mala obsahovať odôvodnenie dôvodného podozrenia, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené, teda uvedené nie je jej povinnou náležitosťou. Právny predpis nemožno vykladať tak extenzívne, že sa správcovi dane uložia povinnosti, ktoré mu zákon neukladá. Správny súd dôvodí, že postupom správcu dane nedošlo k diskriminácii žalobcu v porovnaní s inými kontrolovanými daňovými subjektmi, správca dane svojím postupom neobmedzil právo žalobcu ako kontrolovaného daňového subjektu na štandardné začatie daňovej kontroly vyplývajúce z § 46 ods. 1 Daňového poriadku.

67. K určeniu lehoty, resp. dohodnutiu lehoty na predloženie dokladov pri aplikácii ustanovenia § 46 ods. 3 Daňového poriadku správny súd súhlasil s tvrdením správcu dane, že tým, že bola dohodnutá lehota na predloženie dokladov, nebol popretý princíp okamžitého začatia daňovej kontroly pre tam vymedzené špecifické prípady a ani vo vzťahu k účelu citovaného ustanovenia, že v danom prípade nebol negovaný zmysel citovaného ustanovenia a to z dôvodu, že správca dane pri začatí tejto daňovej kontroly prevzal na technickom nosiči dát (CD) databázy - došlé faktúry, vyšlé faktúry a záznamy dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2012, o čom bolo spísané Potvrdenie o

prevzatí databáz na technickom nosiči dát č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar. zo dňa 23.04.2013, čím zabezpečil, že nedôjde k pozmeneniu údajov uvedených na dokladoch k podaným daňovým priznaniam k dani z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia.

68. Ohľadom námietky žalobcu k začiatku, ukončeniu a následkom prerušenia daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január a až máj, júl, august, október až december 2012 správny súd uvádza, že pre posúdenie, či bola dodržaná maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly, je dôležité vymedziť deň jej začatia a deň jej skončenia. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január a až máj, júl, august, október až december 2012 bola začatá dňa 23.04.2013 spísaním Zápisnice o začatí daňovej kontroly č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Kar a ukončená bola dňa 07.04.2015 doručením Výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXX/XXXX zo dňa 30.03.2015 spolu s protokolom č. XXXXXX/XXXX zo dňa 30.03.2015, ktoré boli prevzaté dňa 07.04.2015. Lehotu na vykonanie daňovej kontroly je možné podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku prerušiť. Daňový poriadok rozlišuje obligatórne a fakultatívne prerušenie daňovej kontroly. Obligatórne bude správca dane prerušovať daňovú kontrolu v prípade, ak má vedomosť o tom, že sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 61 ods.1 písm. a/). Pokiaľ sa začalo konanie o inej skutočnosti alebo ak je potrebné získať informácie v rámci medzinárodnej výmeny informácií, bude na úvahe správcu dane, či daňovú kontrolu preruší, vtákom prípade ide o fakultatívne prerušenie daňovej kontroly (§ 61 ods. 1 písm. b/). Daňová kontrola je prerušená dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení kontroly. Ak je daňová kontrola prerušená, lehota na jej vykonanie podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynie.

69. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až máj, júl, august, október až december 2012 bola prerušená Rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 22.11.2013 a to dňom 26.11.2013, rozhodnutie bolo doručené dňa 02.12.2013. Prerušenie daňovej kontroly teda znamená, že časový interval medzi začatím daňovej kontroly a jej ukončením môže byť dlhší ako jeden rok. Správca dane prerušil daňovú kontrolu z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie týkajúce sa intrakomunitárnych obchodov, zistiť skutočnosti potrebné na správne a úplne určenie dane, čo v Rozhodnutí o prerušení daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar zo dňa 22.11.2013, odôvodnil. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty bola prerušená do obdržania výsledku medzinárodnej výmeny informácií Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad na základe zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií. Realizácia medzinárodnej výmeny informácií je legitímnou činnosťou správcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o subdodávateľoch tovaru resp. odberateľoch tovaru. Výmena informácií bola uskutočnená v súlade s Nariadením rady č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty, ktoré je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Svojím obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výberu DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a v boji proti podvodom súvisiacim s DPH.

70. Správca dane vo výkone daňovej kontroly pokračuje z vlastného podnetu alebo na podnet kontrolovaného daňového subjektu, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo. Pokračovanie v daňovej kontrole správca dane písomne oznámi účastníkom konania. Skutočnosť, že dňa 09.12.2014 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január

- máj, júl, august, október až december 2012 prerušila, bola kontrolovanému daňovému subjektu oznámená písomne pod č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Kar, ktoré bolo doručené dňa 30.12.2014. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až máj, júl, august, október až december 2012 bola prerušená, lehota na jej vykonanie neplynula, t. j. výkon daňovej kontroly sa predĺžil o čas, po ktorý bola prerušená. Výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až máj, júl, august, október až december 2012 trval v období od jej začatia (začatá dňa 23.04.2013) do prerušenia (prerušená dňom 26.11.2013) celkom 217 dní a za obdobie od pokračovania vo výkone (dňa 09.12.2014 pominuli dôvody, pre ktoré bola prerušená) do doručenia protokolu s výzvou (protokol s výzvou doručený dňa 07.04.2015) trval celkom 119 dní, t.j. výkon daňovej kontroly trval spolu celkom 336 dní.

71. Nariadenie rady EÚ č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (Nariadenie) je osobitným predpisom, v zmysle ktorého sa vykonáva samotná administratívna výmena informácií medzi členskými štátmi EU, na výkon ktorej je príslušný na to zriadený orgán Finančného riaditeľstva. Lehota na poskytovanie informácií je určená čl. 10 a to najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícií, mali poskytnúť bez už ďalšieho odkladu. Takto určené lehoty nemožno chápať ako maximálne, ktoré sa nesmú prekračovať, ale ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, čo v kontexte cit. nariadenia znamená, že „žiadaný orgán“ je povinný vybaviť žiadosť v lehote 3 mesiacov, ale v odôvodnených prípadoch je možné túto lehotu aj prekročiť. Uvedené je upravené v čl. 12, v ktorom samotné nariadenie stanovuje postup v prípade pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote, pričom podľa znenia tohto článku informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Samotné nariadenie pripúšťa v odôvodnených prípadoch nedodržanie maximálnej 3-mesačnej lehoty. K lehotám, ktoré vypočítava žalobca, správny súd uvádza, že žiadaným orgánom podľa čl. 2 cit. nariadenia je ústredný kontaktný úrad, kontaktné oddelenie alebo každý príslušný úradník členského štátu, ktorý prijíma žiadosť o pomoc za príslušný orgán. Každá žiadosť o pomoc je prijímaná ústredným kontaktným úradom resp. kontaktným oddelením príslušného členského štátu a následne zasielaná k vybaveniu príslušnému úradníkovi členského štátu, pričom žiadajúci orgán nemá informáciu o tom, kedy prijal žiadosť o pomoc príslušný úradník členského štátu, a preto nemôže počítať lehotu na vybavenie svojej žiadosti. Žalobca sa mylne domnieva, že 3-mesačná lehota plynie odo dňa zaslania žiadosti, a preto aj jeho námietky k výpočtu 3-mesačnej lehoty na vybavenie žiadosti o pomoc sú v danom prípade irelevantné. Správca dane nesúhlasí s tvrdením odvolávajúceho, že daňová kontrola mohla byť na základe vydaného rozhodnutia ojej prerušenie prerušená maximálne na 3 mesiace. Konanie správcu dane nebolo v rozpore s Nariadením rady EÚ č. 904/2010 a v rozpore s § 46 ods. 10 v nadväznosti na § 61 Daňového poriadku, že pri výkone daňovej kontroly nedošlo zo strany správcu dane k porušeniu princípu proporcionality. Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly nebolo vydané v rozpore s citovaným ustanovením § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku.

72. Protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až máj, júl, august, október až december 2012 nenadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, celé daňové konanie nie je zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe takéhoto protokolu, a ktoré vychádzajú zo skutočností zistených počas zákonnej daňovej kontroly a uvedených v protokole, sú taktiež vydané v súlade s Daňovým poriadkom. Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až máj, júl, august, október až december 2012 bola vykonaná v zákonnej lehote ustanovenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku.

73. Kontrolou dane z pridanej hodnoty bolo zistené, že kontrolovaný platiteľ vykázal v zdaňovacom období február 2012 intrakomunitárne dodanie tovaru - kŕmnych zmesí do Poľska pre odberateľa K. M., E. XXA XX-XXX W., IČ T.: PI.XXXXXXXXXX na základe faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.02.2012 a č. XXXXXXXXX zo dňa 29.02.2012. V prílohe faktúr je Q. W. M. o tom, že tovar prevzala, prevzatie potvrdila na dodacom liste a prepravila mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu EU - F., čo je zároveň potvrdené podpisom. Kontrolovaný platiteľ k faktúram vystaveným za intrakomunitárne dodanie tovaru - kŕmnych zmesí doložil doklad - vyhlásenie odberateľa o tom. že prepravil tovar do iného členského štátu, pričom tento poskytol vyjadrenie, že nemá informáciu o prepravcovi, nemá CMR. nevie, na koho účet bola preprava tovaru vykonaná, nemá informácie o tom, odkiaľ bol tovar prepravený. Predložené vyhlásenia W. M. podľa správcu dane nezodpovedajú zistenému skutkovému stavu.

74. Daňový subjekt vo svojom vyjadrení k protokolu z daňovej kontroly uviedol, že v rámci vyrubovacieho konania predloží dôkazy o svojich tvrdeniach, ktoré preukážu podmienky a skutočnosti týkajúce sa realizovanej prepravy, že tieto dôkazy nemohli byť kontrolovaným daňovým subjektom predložené v rámci výkonu kontroly, nakoľko v priebehu výkonu kontroly nebol oboznámený s výsledkom MVI zo strany správcu dane a preto nemohol tieto tvrdenia vyvrátiť resp. dokázať ich opak, prepravu tovaru zabezpečil prvý poľský odberateľ na svoj účet, prostredníctvom prepravu až na konečné miesto určenia. Informáciu, ktorú získal správca dane prostredníctvom MVI nepovažuje za relevantnú. Vysvetlenia,

ktoré v rámci MVI poskytla osoba poverená reprezentovať daňovníka počas kontroly, neboli podložené žiadnymi konkrétnymi dokladmi, ktoré by potvrdzovali jej tvrdenia. Ďalej uviedol, že so záverom správcu dane nesúhlasí, navrhol doplniť dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania a to:

- predloží dôkaz o zabezpečení prepravy prvým poľským odberateľom na jeho účet

- žiadal správcu dane o zaslanie žiadosti o MVI stým, že požiada o vyjadrenie ku preprave prvého poľského odberateľa K..

75. Z doplneného dokazovania vykonaného správcom dane vo vyrubovacom konaní vyplynulo, že preprava kŕmnych zmení pre odberateľa K. M PL nebola zabezpečená týmto odberateľom tovaru, nebola vykonaná na jeho účet. Dodanie tovaru - kŕmnych zmesí pre odberateľa K. M., OB.G. XXA XX-XXX W., IČ T.: F za ktoré kontrolovaný platiteľ M. X. s.r.o. vyhotovil odberateľské faktúru č. XXXXXXXXX, nebolo spojené s prepravou tovaru do iného členského štátu, tento tovar nebol odoslaný alebo prepravený v súlade s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov predávajúcim (M. X. s.r.o.) alebo nadobúdateľom tovaru (K. M., PL), v danom prípade v tomto reťazovom obchode nešlo o intrakomunitárne dodanie tovaru, nakoľko tento tovar bol na územie F. republiky prepravený dodávateľom kontrolovaného platiteľa - spoločnosťou W. X., s.r.o. prostredníctvom jeho externého prepravcu - spoločnosti S.-S., S.. K dodaniu tovaru - kŕmny ch zmesí pre odberateľa K. M., E. XXA XX-XXX W., IČ T.: F došlo na území F. republiky, pričom uvedené dodanie už nebolo spojené s prepravou tovaru. Uvedený skutkový stav hol a je známy aj kontrolovanému platiteľovi/odvolávajúcemu

- spoločnosti M. X. s.r.o., kontrolovaný platiteľ disponuje aj dokladmi preukazujúcimi tento skutkový stav a to dodávateľskými faktúrami od spoločnosti W. X., s.r.o., v prílohe ktorých sú dodacie listy a CMR tejto spoločnosti s potvrdením prijatia tovaru príjemcom na území F. republiky. V nadväznosti na vykonané dokazovanie je v tomto prípade irelevantné tvrdenie kontrolovaného platiteľa M. X. s.r.o., že preukázal splnenie podmienok oslobodenia, že splnil všetky podmienky, ktoré ustanovuje zákon o dani z pridanej hodnoty. Vyjadrenie kontrolovaného platiteľa, že predloží dôkazy o svojich tvrdeniach, ktoré preukážu podmienky a skutočnosti týkajúce sa realizovanej prepravy (pričom žiadne vo vyrubovacom konaní nepredložil), a že tieto dôkazy nemohli byť kontrolovaným daňovým subjektom predložené v rámci výkonu kontroly, nakoľko v priebehu výkonu kontroly nebol oboznámený s výsledkom MVI zo strany správcu dane, a preto nemohol tieto tvrdenia vyvrátiť resp. dokázať ich opak, správca dane uvádza, že kontrolovaný platiteľ bol s výsledkom MVI oboznámený počas výkonu daňovej kontroly pri ústnom pojednávaní konanom dňa 28.XX.2015, z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/O.. Mohol tvrdenia správcu dane vyvrátiť resp. dokázať ich opak. Na základe pripomienok P.. G.. P. M., spoločníka S. E. M. & O., v. o. s.. B. XX. XXX 01 W., splnomocneného zástupcu daňového subjektu M. X. s.r.o. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2016 k vyčíslenej daňovej povinnosti za dodanie tovaru - kŕmnych zmesí do F. pre odberateľa K. HID.. E. XXA XX-XXX W.. 1Č T. I: F správca dane doplnil dokazovanie vo vyrubovacom konaní o vypočutie svedka - P.. A. W., P. ká XXXX/XX, O. - m. č. U., splnomocneného zástupcu daňového subjektu W. X., s.r.o., N. 2, C., G.: XX XXX XXX. Z vypočutia svedka bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní.

76. Na základe pripomienok splnomocneného zástupcu daňového subjektu k vyčísleniu daňovej povinnosti za dodanie kŕmnych zmesí do F. pre K. M., W. bol vypočutý správcom dane svedok P.. A. W.. Ústneho pojednávania dňa 16.06.2016 sa za daňový subjekt M. X. s.r.o. zúčastnila U.. Y. H.. splnomocnený zástupca tohto daňového subjektu. K obchodným vzťahom so spoločnosťou M. X. s.r.o. svedok uviedol, že od spoločnosti M. X. s.r.o. dostali zoznam fariem, ktoré môžu kŕmne zmesi priamo objednávať resp. si to overili u pána D. zo spoločnosti F. hydina, a.s., O.. Objednávky boli priamo z týchto fariem telefonicky alebo mailom, išlo o farmy, ktoré boli príjemcom kŕmnych zmesí. Prepravu objednávala W. X., s.r.o. u spoločnosti S.-S.. prepravu vykonala spoločnosť S.-S.. spoločnosť W. X., s.r.o. zaúčtovala prepravu vo svojom účtovníctve, nerefakturovala prepravu tovaru ďalej. Tovar bol naložený v C. vo výrobni kŕmnych zmesí a bol vyložený priamo na farmách, ktoré sa nachádzajú v dodacích listoch resp. CMR. Objednávateľom bola priamo farma, čiže miesto určenia bolo jasné. Okrem faktúr boli vyhotovené dodacie listy a CMR. tieto za príjemcu tovaru potvrdzovala priamo zodpovedná osoba resp. majiteľ farmy pri prevzatí tovaru. Tieto doklady boli doručené spoločnosti W., s.r.o. poštou resp. šoférom, keď sa vrátil po novu nakládku. CMR vyhotovil zodpovedný pracovník vo výrobni kŕmnych zmení v C.. Odberateľovi M. O., s.r.o.. G.: XXXXXXXX (dnes M. X. s.r.o.) boli odovzdané faktúry a k tomu kópie dodacích listov a CMR. K dodaniu tovaru odberateľovi M. O., s.r.o.. G.: XXXXXXXX (dnes M. X. s.r.o.) došlo priamo na farme. M. X. s.r.o. je sprostredkovateľ pri predaji tovaru, fyzicky nebola pri prijímaní tovaru a podpisovaní

dodacích listov a CMR. v cene tovaru bola zahrnutá aj preprava tovaru. Na záver vypočutia svedok P.. A. W. uviedol, že M. X. s.r.o. potvrdzovala iba faktúry, nie dodacie listy a CMR. Vypočutím svedka P.. A. W.. Košice sa len potvrdili zistenia správcu dane a to zistenia z miestneho zisťovania vykonaného u daňového subjektu W. X. s.r.o.. C.. že preprava tovaru - kŕmnych zmesí, ktoré daňový subjekt HV. X. s.r.o. obstaral od dodávateľa W. X., s.r.o.. C.. a ktoré následne fakturoval odberateľovi K. HID.. OB.IY. XXA XX-XXX W., IČ T.: F pričom daňový subjekt M. X. s.r.o. tieto dodávky vykázal ako intrakomunitárne dodanie tovaru oslobodené od dane z pridanej hodnoty, bola obstaraná spoločnosťou W. X., s.r.o., C., bola vykonaná na jej účet, k dodaniu tovaru odberateľovi došlo priamo na farme v PL, preprava tovaru bola zahrnutá do ceny tovaru pre odberateľa M. O., s.r.o., G.: XXXXXXXX (dnes M. X. s.r.o.). Daňový subjekt W. X., s.r.o. obstaral službu - prepravu kŕmnych zmesí, faktúry za prepravu zaúčtoval a uhradil (službu prepravy neobstaral vo svojom mene pre inú osobu - nefakturoval ju ďalej), a preto správca dane tvrdí, že preprava kŕmnych zmesí bola vykonaná na účet tohto daňového subjektu - t.j. daňového subjektu W. X., s.r.o.. A preto v predmetných reťazových obchodoch je dodávka medzi daňovým subjektom W. X., s.r.o. a M. X. s.r.o. pohyblivou dodávkou.

77. Správca dane následne nevykonal navrhnuté dokazovanie - vypočutie p. Y. P. k jej postaveniu voči daňovému subjektu K. M.. K predloženiu vyhlásení p. W. M. k preprave tovaru, k prevereniu pravosti vyhlásenia a pravosti podpisu správca dane nepovažoval za potrebné, nakoľko skutkový stav bol spoľahlivo zistený, navrhnuté dokazovanie nesmerovalo k jeho ďalšiemu objasneniu. Daňový subjekt M. X. s.r.o. vedel, aký je skutkový stav v danej veci, napriek tomu predložil vyhlásenia W. M., v ktorých je uvedené, že tovar prepravila mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu EÚ - F.o a vo vyrubovacom konaní žiadal správcu dane vykonať dokazovanie vo veci pravosti vyhlásenia a pravosti podpisu a v odvolacom konaní uvedené namietal. Daňový subjekt M. X. s.r.o. v súvislosti s dodaním tovaru odberateľovi K. M., E. XXA XX-XXX W., IČ T.: F neobstaral službu - prepravu tovaru, nemohol ju preto zahrnúť do ceny tovaru dodávaného odberateľovi. Z dôvodu, že prepravu daného tovaru obstaral ako službu jeho dodávateľ, tento ju vykonal na vlastný účet. Skutočnosť, že ju započítal do ceny dodávaného tovaru pre odberateľa M. X. s.r.o. však nie je dôvodom pre konštatovanie, že prepravu tovaru odberateľ M. X. s.r.o. vykonal na vlastný účet. Prepravu tovaru na vlastný účet môže vykonať v reťazei len jeden daňový subjekt a to ten, ktorý ju vykoná resp. obstará na svoj účet u svojho dodávateľa (t.j. neobstará ju na účet svojho odberateľa t.j. nefakturuje prepravu tovaru svojmu odberateľovi ako samostatné zdaniteľné plnenie - službu). Daňový subjekt M. X. s.r.o. vykázal na základe odberateľských faktúr intrakomunitárne dodania tovaru pre nadobúdateľa K. M W.. V prílohe ktorých predložil vyhlásenia W. M.. Podmienky oslobodenia od dane dokladoval podľa v znení neskorších predpisov písomným vyhlásením odberateľa, že tovar prepravil do iného členského štátu. Správca dane predložené vyhlásenia považoval za vykonštruované, nepravdivé, nakoľko zistený skutkový stav je iný, dodanie tovaru medzi daňovým subjektom M. X. s.r.o. a K. M. bolo bez prepravy a prebehlo na území F.. Žalobca pri vykazovanom intrakomunitárnom dodaní tovaru nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia podľa v znení neskorších predpisov.

78. Následne správca dane za uvedené zdaňovacie obdobie preveroval aj prepravu tovaru, ktorú obstaral od dodávateľa W. X., s.r.o. žalobca. Z vykonaného dokazovania správcom dane bolo bezpochyby preukázané, že platitelia dane W. realizovali reťazový obchod. Tovar sa prepravil priamo od platiteľa dane W. X., s.r.o. na územie F. republiky ďalšiemu poľskému odberateľovi, preprava bola vykonaná na účet spoločnosti W. X., s.r.o.. Pohyblivou dodávkou bola dodávka tovaru v rámci zmluvného vzťahu medzi platiteľmi W. X., s.r.o.. N. 2. C.. IČ T.: X a M. X. s.r.o.. D.. IČ T.: X Táto pohyblivá dodávka mohla byť oslobodená od dane. ak by sa splnili podmienky podľa v znení neskorších predpisov. Zdanenie dodávky tovaru dodávateľom W. X., s.r.o.. N. 2. C.. IČ T.: X bolo opodstatnené, dodanie tohto tovaru poľskému odberateľovi K. M.. E. XXA XX-XXX W.. IČ T.: F nemal kontrolovaný platiteľ uvádzať v súhrnnom výkaze, nakoľko miestom dodania tohto tovaru bola F. republika. Kontrolovaný platiteľ M. X. s.r.o. však nemá nárok na odpočítanie dane uplatnenej dodávateľom W. X., s.r.o.. Podľa záverov rozsudkov Európskeho súdneho dvora C-536/08 a C-539/08, ak by sa právo na odpočet v takomto prípade priznalo, mohlo by to viesť k narušeniu účinku podľa čl. 28b A ods. 2 druhého a tretieho pododseku šiestej smernice, keďže zdaniteľná osoba, ktorej sa priznalo právo na odpočet v členskom štáte, ktorý vydal identifikačné číslo, by už nebola motivovaná preukázať zdanenie dotknutého nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva v členskom štáte, kde došlo k ukončeniu prepravy, k čomu aj

došlo, nakoľko následné dodanie tovaru bolo kontrolovaným platiteľom vykázané ako intrakomunitárne dodanie tovaru s oslobodením od dane. Takéto riešenie by mohlo ohroziť uplatnenie základného pravidla, podľa ktorého sa, pokiaľ ide o nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva, miesto zdanenia nachádza v členskom štáte ukončenia prepravy, teda v členskom štáte konečnej spotreby. Ak platiteľ M. X. s.r.o. kupoval tovar od platiteľa W. X., s.r.o. a dal si ho previezť do F., mal v F. registračnú povinnosť. Pridelené IČ pre T. v F. mal použiť pri kúpe tovaru od platiteľa W. X., s.r.o.. ktorý by uplatnil oslobodenie od dane a platiteľ M. X. s.r.o. mal v F. zdaniť nadobudnutie tovaru a dodanie tovaru pre odberateľa K. M.. E. XXA XX-XXX W.. IČ DPH: F

79. Nakoľko podľa v znení neskorších predpisov miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu je miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia prepravy k nadobúdateľovi a dodávateľ W. X. s.r.o., C. vykonal cezhraničnú dodávku tovaru, ktorej preprava skončila na území F., je daňový subjekt M. X. s.r.o. v tomto obchodnom prípade nadobúdateľom tovaru na území F.. Z dôvodu, že tento tovar si u svojho dodávateľa W. X. s.r.o, C. objednal pod slovenským IČ T. a to X vznikla mu z titulu nadobudnutia tovaru na území F. v zmysle v znení neskorších predpisov daňová povinnosť v tuzemsku. Z uvedeného dôvodu správca dane vyčíslil naviac vo vyrubovacom konaní daňovému subjektu M. X. s.r.o. daňovú povinnosť, ktorá mu vznikla z titulu nadobudnutia tovaru - kŕmnych zmesí na území F. od dodávateľa W. X. s.r.o., C. z deklarovaných dodávateľských faktúr pre porušenie

80. Kontrolovaný daňový subjekt tak nesplnil podmienky oslobodenia vyplývajúce z ustanovenia v znení neskorších predpisov. Správca dane informácie získané z medzinárodnej výmeny informácií od poľskej daňovej správy vyhodnotil správne, k dodaniu tovaru medzi kontrolovaným daňovým subjektom a odberateľom K. M. došlo, avšak táto dodávka nebola spojená s prepravou daného tovaru, nebola intrakomunitárnou dodávkou, ale bola uskutočnená na území PL. Správca dane nepoprel prepravu tovaru ako takú, ale na základe zistených skutočností posúdil intrakomunitárnu dodávku tovaru v reťazovom obchode. K námietke, že neakceptoval predložené dôkazy v daňovom konaní a to prepravné doklady (CMR), na ktorých bol deklarovaný prepravca tovaru, správca dane uvádza, že akceptoval CMR, ktoré boli predložené, na týchto CMR je uvedené miesto nakládky W. X., s.r.o.. C.. je uvedený prepravca S.-S., S., PL a miesto vykládky PL. Akceptoval aj dodacie listy, ktorými kontrolovaný daňový subjekt potvrdil dodanie tovaru odberateľovi - K. M., dodanie predmetného tovaru odberateľovi nespochybnil ani správca dane. Správca dane neprihliadal na predložené vyhlásenia, a to z dôvodu, že na základe zaslanej žiadosti boli zistené iné skutočnosti, t.j. skutočnosť, že odberateľ K. M. nemá informácie o preprave a prepravcovi, nevie kto prepravu vykonal a v súvislosti s tým správca dane poukazuje na skutočnosť, že kontrolovaný daňový subjekt M. X. s.r.o. obstaral kŕmne zmesi aj s ich prepravou do PL, mal vedomosť o tom, že prepravu tovaru nemohol vykonať jeho odberateľ K. M., nakoľko ju zabezpečil jeho dodávateľ W. X., s.r.o. externým prepravcom na účet spoločnosti W. X., s.r.o.. Preto aj námietka žalobcu, že správca dane nepreveril uskutočnenie prepravy u prepravnej spoločnosti je nedôvodná a účelová, nakoľko správca dane vo veci vykonanej prepravy a toho, na čí účet bola vykonaná, vykonal dokazovanie v rozsahu preukazujúcom skutkový stav veci. F. daňová správa v odpovedi na MVI síce oznámila, že daňový subjekt K. M. predložila ku kontrole doklady - príslušnú faktúru, dodací list a vyhlásenie dokumentujúce nadobudnutie krmiva, že údaje na faktúrach boli deklarované v hodnotách kompatibilných s DPH s nákupným registrom za mesiac 01, 02 a 03/2012, avšak k vykonaniu prepravy a dokladom preukazujúcim prepravu (CMR) uviedla p. A. P., osoba poverená reprezentovať daňovníka počas kontroly, skutočnosti, ktoré už správca dane uviedol. F. námietku žalobcu v tomto smere považoval správca dane za nedôvodnú. Žalobca poukázal na to, že správca dane nevykonal vypočutie poľského svedka K. M. v zmysle daňového poriadku a neodstránil rozpory uvedené v informácii z MVI, kde informácie nepodávala K. M. ale iná osoba, ktorá síce reprezentovala daňový subjekt, ale jej vypočutie nemal charakter svedeckej výpovede v zmysle daňového poriadku, takisto namieta, že správca dane nepreveril uskutočnenie prepravy u prepravnej spoločnosti, že mal vykonať výsluchy svedkov, ktorí realizovali prepravu tovaru medzi predávajúcim a kupujúcim resp. u posledného poľského odberateľa, ako aj vykonať výsluch svedka posledného odberateľa s miestom vykládky na území F. na farme O. U., P. XX, PL. Uvedené námietky však správca dane považoval za účelové, nakoľko skutkový stav bol v danej veci správcom dane dostatočne zistený, jeho účelovosť vidí aj v tom, že odvolávajúci - daňový subjekt M. X. s.r.o. obstaral tovar od dodávateľa W. X., s.r.o., C. aj s jeho prepravou na územie PL, t.j. mal informácie o tom, že si obstaral tovar aj s jeho prepravou, pričom za prepravu ako službu neplatil, zohľadnil mu ju do ceny predávaného tovaru jeho dodávateľ, pre ktorého bola preprava vykonaná externým dodávateľom prijatou

službou. V súvislosti s dokazovaním správca dane poukázal na to, že ho vykonal v súlade s daňovým poriadkom, neporušil ustanovenie § 24 ods. 2 Daňového poriadku, dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a odstránil rozpory medzi vykonanými dôkazmi (o uvedenom svedčí skutočnosť, že sa neuspokojil s odpoveďou na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ale následne vykonal miestne zisťovanie v spoločnosti W. X., s.r.o. a vypočul ako svedka osobu oprávnenú konať za túto spoločnosť

- p. P.. A. W.). V tejto súvislosti akceptoval aj dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom vo veci intrakomunitárnych dodávok pre poľského odberateľa W. M., a tieto v súvislosti s vykonaným dokazovaním a zistenými skutočnosťami vyhodnotil. K dokladom predloženým kontrolovaným daňovým subjektom k vykázanému intrakomunitárnemu dodaniu tovaru, ktorými kontrolovaným daňový subjekt deklaroval splnenie podmienok podľa v znení neskorších predpisov, správca dane uvádza, že tie síce spĺňali formálne právne náležitosti, avšak neboli vyhotovené v súlade so skutkovým stavom. Preprava tovaru prebehla inak, ako deklaroval kontrolovaný daňový subjekt v predložených vyhláseniach W. M..

81. Ďalej správca dane vyhodnotil dodanie tovaru v tuzemsku na základe odberateľských faktúr pre odberateľa X. U. P., X. X.. Kontrolovaný platiteľ vykázal v zdaňovacom období február 2012 intrakomunitárne dodanie tovaru do Poľska pre odberateľa X. U. P., P. A. XXX XX-XXX X. SĄCZ. IČ T.: F na základe deklarovaných faktúr. Predmetom zdaniteľných obchodov boli jatočné kurčatá. Z predložených dodávateľských faktúr bolo zistené, že tieto kontrolovaný platiteľ obstaral v roku 20X2 od dodávateľov z fariem na území Slovenskej republiky spoločností U. s.r.o., T. P.. Y., a.s., A. P. nad Q., M., a.s.. L.. M. N., s.r.o.. F.. Z vyžiadaných MVI, z ktorých mal správca dane preukázané, že kontrola vykonaná u daňového subjektu X. U. P. zistila, že uskutočnil IC nadobudnutia tovaru od X Tieto transakcie zahŕňali jatočnú hydinu. M. bola prepravená clo F., do N., do bitúnku hydiny patriacemu spol. W. X sp. z o.o., IČ T.: F (v januári a februári 2012 porážku vykonala spol. C. M. K. M., IČ T.: F Hydina bola prepravená vyššie uvedenou spoločnosťou W. X. sp. z o.o. a táto spol. znášala prepravné náklady. X. U. P. predal kurence spoločnosti W. X sp. z o.o. Vykonaná kontrola, vrátane vypočutia vodičov zo spol. W. X . sp. z o.o. zistila, že hydina bola privezená do F.. V roku 2012 spol. W. X s.p. z o.o. vlastnila 7 kamiónov s návesmi prispôsobenými na prepravu hydiny. Vyššie uvedené spoločnosti zamestnávali 10 vodičov na plný úväzok, ktorí mali právo prepravovať hydinu. Výsledkom vykonanej kontroly je tiež zistenie, že množstvo hydiny nadobudnutej X. U. P. bolo zapísané v „T. W.a F. N." (evidovanie prehliadky pred smrťou zvierat) vedený spoločnosťou National Veterinary Inspectorate / Národný veterinár, inšpektorát v Cieszyn.

82. Správcovi dane žalobca predložil odberateľské faktúry s dodacími listami, vyhláseniami, certifikátmi. Na predložených certifikátoch je uvedený príjemca W. 1 SP. Z O.O.. N. I. XX XX-XXX M. a tento je uvedený aj ako prepravca alebo príjemca J. T. SP.j. X. - T. P.i W.D.. D. XX. XX-XXX D. a tento je uvedený aj ako prepravca. Z predložených certifikátov bolo zistené, že príjemcom tovaru - jatočnej hydiny v mesiaci február 2012 bola W. 1 Sp. z o.o., N. I. XX XX- XXX M., resp. J. T. Sp.j. X. - T. P. Q. D., D. XX, XX-XXX D., pričom bolo na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií zistené, že tento príjemca aj vykonal prepravu tovaru na vlastný účet, t.j. znášal náklady na prepravu tovaru z SK do PL. Preverením na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bolo zistené, že prepravu vykonal v poradí druhý poľský odberateľ (resp. jeho dodávatelia) na vlastný účet do F. z fariem dodávateľov spoločnosti M. X. s.r.o. z územia Slovenskej republiky. Z uvedeného vyplýva, že dodávka medzi kontrolovaným platiteľom M. X. s.r.o. a poľským odberateľom X. U. P. bola nepohyblivá a prebehla na území Slovenskej republiky. Pri uvedených dodávkach tovaru nebola splnená základná podmienka pre oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu uvedená v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, podľa znenia ktorého je oslobodené od dane dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet. ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

83. Zákonodarca v ustanovení v znení neskorších predpisov definoval oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pričom v odseku 5 kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Nestačí však iba formálne preukázanie dokladmi, podstatné je. či tovar skutočne fyzicky opustil územie SR. či prepravu vykonal predávajúci alebo nadobúdateľ alebo iná osoba na ich

účet. Správca dane zdôraznil, že intrakomunitárne dodanie tovaru musí byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná. Dodávky jatočnej hydiny medzi kontrolovaným platiteľom M. X. s.r.o. a poľským odberateľom S F. U. P., za ktoré boli vyhotovené faktúry č. XXXXXXXXX - XXXXXXXXX, XXXXXXXXX, XXXXXXXXX,XXXXXXXXX - XXXXXXXXX boli nepohyblivé, prebehli na území Slovenskej republiky, neboli spojené s prepravou do iného členského štátu. K vyčísleniu daňovej povinnosti v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie a cit. zákona kontrolovaný daňový subjekt uviedol, že správca dane vo svojom protokole uvádza také skutočnosti, ktoré vôbec nie sú rozhodujúce pre posúdenie dodržiavania ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom poukazuje na certifikáty vo vnútri spoločenstva, ku ktorým sa nebude vyjadrovať, nakoľko tieto podliehajú výlučne o veterinárnej starostlivosti a ich dodržiavanie ako aj kontrola a sankcie sú vo výlučnej kompetencii regionálnych veterinárnych a potravinových správ na Slovensku. Kontrolovaný daňový subjekt ďalej uviedol, že certifikáty ako aj iné doklady, nie sú pre preukazovanie splnenia podmienok oslobodenia vôbec rozhodujúce. V prípade úplnej absencie takýchto certifikátov porušenie podlieha výlučne o veterinárnej starostlivosti. Ďalej kontrolovaný daňový subjekt vo svojom vyjadrení poukázal na dôkazné bremeno správcu dane, v závere uviedol, že nesúhlasí so záverom správcu dane a navrhol doplniť dokazovanie v rámci vyrubovacieho konania a to:

- predloží dôkaz o zabezpečení prepravy prvým poľským odberateľom na jeho účet

- navrhol, aby správca dane zaslal žiadosť o MVI s tým, že požiada o vyjadrenie sa ku preprave tovaru a jej nákladom prvého poľského odberateľa X. U. P..

84. Správca dane na základe vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu uvedeného vo vyjadrení podanom elektronicky dňa 03.06.2015 pod číslom X/XXXXXXXX/XXXX týkajúceho sa vyčíslenej daňovej povinnosti v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie a cit. zákona

- vykázané intrakomunitárne dodanie tovaru (jatočnej hydiny) do F. pre odberateľa X. uviedol, že za účelom preverenia, či dodávky uvedené na faktúrach vystavených pre odberateľa X. U. P.. P. A. XXX XX-XXX X. X.. IČ T.: F boli skutočne zrealizované, zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií za účelom preverenia obchodov realizovaných poľskému platiteľovi X. U. P.. Dňa 20.11.2014 bola správcovi dane doručená konečná odpoveď, v ktorej je uvedené, že kontrola vykonaná u daňového subjektu X. U. P. zistila, že uskutočnil IC nadobudnutia tovaru od X Tieto transakcie zahŕňali jatočnú hydinu. M. bola prepravená do F. do bitúnku hydiny patriacemu spol. W. X sp. z o.o., IČ T.: XXXXXXXXXX (v januári a februári 2012 porážku vykonala spol. C. M. K. M., IČ T.: XXXXXXXXXX). M. bola prepravená vyššie uvedenou spoločnosťou W. X sp. z o.o. a táto spol. znášala prepravné náklady. X. U. P. predal kurence spoločnosti W. I sp. z o.o. Vykonaná kontrola, vrátane vypočutia vodičov zo spol. W. 1 sp. z o.o. zistila, že hydina bola privezená do F.. V roku 2012 spol. W. 1 sp. z o.o. vlastnila 7 kamiónov s návesmi prispôsobenými na prepravu hydiny. Vyššie uvedené spoločnosti zamestnávali 10 vodičov na plný úväzok, ktorí mali právo prepravovať hydinu. Výsledkom vykonanej kontroly je tiež zistenie, že množstvo hydiny nadobudnutej X. U. P.' bolo zapísané v „T. W. F. N.“ (evidovanie prehliadky pred smrťou zvierat) vedený spoločnosťou National Veterinary Inspectorate / Národný veterinár, inšpektorát v Cieszyn.

85. Správca dane už počas výkonu daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až máj, júl, august, október až december 2012 preveril žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií u prvého poľského odberateľa X. U. P. skutočnosti týkajúce sa prepravy a toho, na čí účet bola preprava vykonaná, t.j. skutočnosti, ktoré žiada opätovne kontrolovaný platiteľ preveriť vo vyrubovacom konaní. V nadväznosti na zistenie poľskej daňovej správy uvedené v konečnej odpovedi zaevidovanej pod číslom X/XXXXXXX/XXXX doručenej dňa 20.11.2014, že daňový subjekt X. U. P. nevlastní vo svojom účtovníctve laktúrv za prepravu kurčiat, správca dane posúdil dodávku medzi kontrolovaným platiteľom M. X. s.r.o. a prvým poľským odberateľom X. U. P. ako nepohyblivú, nakoľko tovar si priamo z fariem prevzal príjemca - W. 1 Sp. z o.o., PL resp. J. T. SP.j. X., PL. F. nebola vykonaná na účet prvého poľského odberateľa S. J. P. (čo zistila poľská daňová správa u prvého odberateľa X. U. P.). V mieste dodania - na farmách na území SR prebehli reťazové nepohyblivé dodávky tovaru a to ako prvá dodávka od slovenského dodávateľa napr. U. s.r.o. (farma O.) pre odberateľa M. X. s.r.o., ako ďalšia dodávka od slovenského dodávateľa M. X. s.r.o. pre prvého poľského odberateľa X. U. P.. Až následne prebehla posledná dodávka tovaru a to od prvého poľského odberateľa X. U. P.C druhému

poľskému odberateľovi, táto dodávka tovaru bola spojená s prepravou, bola pohyblivá, prevzatím tovaru na prepravu nadobudla právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník. Reťazové dodávky tovaru musia byť považované za časovo po sebe nasledujúce. K druhej dodávke môže dôjsť až po vykonaní prvej dodávky a k tretej dodávke tovaru môže dôjsť až po vykonaní druhej dodávky tovaru. Takto musí byť posudzované aj ekonomické vlastníctvo tovaru, t.j. prevod práva nakladať s tovarom ako vlastník. Tým, že si predmetný tovar - jatočnú hydinu prevzal priamo na farmách príjemca tovaru, ktorý m nebol S. J. P. ale až jeho ďalší odberateľ a zároveň správca dane zistil, že preprava nebola vykonaná na účet S. J. P., s dodávkou tovaru od prvého poľského odberateľa X. U. P. pre druhého poľského odberateľa bola spojená preprava tovaru, až táto dodávka tovaru bola pohyblivá. Všetky predchádzajúce dodávky tovaru boli nepohyblivé a prebehli na území Slovenskej republiky. Podľa cit. zákona je dodaním tovaru prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Podľa v znení neskorších predpisov ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, miestom dodania tovaru je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje. Dodávka tovaru medzi kontrolovaným platiteľom - M. X. s.r.o. a odberateľom X. U. P. bola nepohyblivá, prebehla na území Slovenskej republiky, a preto v súlade s v znení neskorších predpisov v nadväznosti na cit. zákona je miesto dodania tovaru tuzemsko. Kontrolovanému platiteľovi - spoločnosti M. X. s.r.o. tam v súlade s v znení neskorších predpisov vznikla povinnosť pri dodaní tovaru v tuzemsku u dodávok, za ktoré holi vyhotovené odberateľské faktúry pre odberateľa X. U. P.. Tieto zistenia potvrdzujú aj certifikáty o zdravotnom stave zvierat, ktoré k odberateľským faktúram pre odberateľa X. U. P. predložil kontrolovaný platiteľ dňa 24.02.2015. X. dane tým, že v F. č. XXXXXX/ XXXX zo dňa 30.03.2015 poukázal na tieto certifikáty ako dôkazné prostriedky, nezasahuje týmto do kompetencií regionálnych veterinárnych a potravinových správ na Slovensku. Certifikáty sú listinným dôkazným prostriedkom preukazujúcim, že prepravu vykonal v poradí druhý poľský odberateľ - W. 1 Sp. z o.o., PL resp. J. T. Sp.j. X., PL, že miestom nakládky boli farmy na území SR napr. O., miestom vykládky bola spoločnosť W. 1 SP. Z O.O. na adrese: N. I. XX XX-XXX M. resp. J. T. Sp.j. X. - T. P.I.Q D. na adrese: D. XX, XX-XXX D., čím sa len potvrdilo zistenie poľskej daňovej správy uvedené v čiastočnej odpovedi. Žiadosť o vystavenie certifikátu o zdravotnom stave zvierat na vývoz do krajín EU sa podáva príslušnej RVPS najneskôr tri dni pred plánovaným vývozom zvierat a na základe tejto žiadosti vystaví certifikát o zdravotnom stave zvierat príslušná RYPS (čo tvrdí aj kontrolovaný platiteľ vo svojom vyjadrení), certifikáty u zdravotnom stave zvierat sú dôkazom toho, že kontrolovaný platiteľ vedel resp. mohol vedieť o skutočnostiach týkajúcich sa prepravy, nakoľko skutočnosti týkajúce sa prepravy boli súčasťou vystavovaných certifikátov. V nadväznosti na to, že podklady pre vystavenie certifikátov sa podávajú regionálnej veterinárnej a potravinovej správe najneskôr tri dni pred plánovaným vývozom zvierat a až na základe toho vystaví RVPS certifikát o zdravotnom stave zvierat, kontrolovaný platiteľ mal resp. mohol mal1 všetky informácie pre posúdenie správneho postupu podľa platných ustanovení zákona e. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Preverovaním vykonaným správcom dane bolo zistené, že prepravu tovaru nevykonal predávajúci - kontrolovaný platiteľ spoločnosť M. X. s.r.o. a nevykonala ju ani iná osoba na jej účet a nevykonal ju ani kupujúci - X. U. P., P. A. XXX XX-XXX X. SĄCZ, IČ T.: F alebo iná osoba na jeho účet. Toto zistenie správcu dane kontrolovaný platiteľ nevyvrátil resp. opak nepreukázal. Zároveň k preukázaniu splnenia podmienok oslobodenia podľa cit. zákona správca dane uviedol, že toto ustanovenie definuje dôkazy, ktoré musí platiteľ dane mať o dodaní tovaru do iného členského štátu. V danom prípade však bolo správcom dane zistené, že v prípade dodávok tovaru - jatočnej hydiny pre odberateľa X. U. P., PI. išlo o nepohyblivú dodávku na území SR, t.j. nešlo o dodanie tovaru do iného členského štátu, a preto odvolávanie sa kontrolovaného platiteľa na splnenie podmienok oslobodenia podľa cit. zákona považoval správca dane za bezpredmetné.

86. P. G.. F. M., spoločník S. E. M. & O., v. o. s.. B. XX, XXX XX W., splnomocneného zástupcu daňového subjektu M. X. s.r.o. do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.05.2016 k dokazovaniu a vyhodnoteniu dokazovania týkajúceho sa vyčíslenej daňovej povinnosti v zmysle o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie a cit. zákona - vykázané intrakomunitárne dodanie tovaru (jatočnej hydiny) do Poľska pre odberateľa X. U. P., P. A. XXX XX-XXX X. X., 1Č T.: F uviedol, že podľa odpovede poľskej daňovej správy č. X/XXXXXXX/XXXX daňový subjekt SP. U. P. uskutočnil IC nadobudnutia tovaru od M. X. s.r.o.. Správca dane tvrdí, že IC nadobudnutie tovaru vykonala spoločnosť W. 1 Sp. z o.o. a táto znášala aj prepravné náklady. Z dokazovania nie je jasné, kto teda uskutočnil IC nadobudnutie tovaru, na koho účet bola vykonaná preprava, ak podľa poľskej daňovej správy IC

nadobudnutie vykonala spoločnosť SP. U. P.. Z dokazovania nie je jasné, či náklady na prepravu neboli zohľadnené v cene dodávaného tovaru. Požiadal o vykonanie dokazovania za účelom jednoznačného určenia prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na kontrolovaný daňový subjekt a vo veci definovania, na koho účet bola vykonaná preprava tovaru. Správca dane počas výkonu daňovej kontroly ako aj vo vyrubovacom konaní požiadal o preverenie skutkového stavu vykázaných intrakomunitárnych dodávok poľskú daňovú správu ohľadom všetkých odberateľov za mesiac február XXXX - X. U. P., W. X Sp. z o.o.

87. Hydina zakúpená v 02/2012 na základe faktúr XXXXXXXXX-XXXXXXXXX. XXXXXXXXX. XXXXXXXXX. XXXXXXXXX-XXXXXXXXX bola predaná subjektom X. U. P. do spol. K. M. F (faktúry boli vystavené v 02/2012) a spoločnosti W. 1 Sp.z.o.o. F (faktúry boli vystavené 01/03/2012). P. M. viedla hydinový bitúnok na adrese N. ul. I. XX. Na základe dohody uzavretej dňa 29/02/2012. p. M. prenajala bitúnok spoločnosti W. X Sp.z.o.o.

88. Správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2012 zistil, že žalobca vykonal v uvedených zdaňovacích obdobiach odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti P., s.r.o. (do 01.08.2012 X. S. s.r.o.) F. XX, O. v celkovej výške 2.543.928,87 eura, z toho za február 2012 vo výške 10.498,36 eur. Predmetom zdaniteľných obchodov uvedených na faktúrach sú chladená hydina a chladené diely, syry, stavebný materiál, stavebné práce a chladiarenské zariadenie. Správca dane mal z vykonaného dokazovania preukázané, že spoločnosti P., s.r.o. nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, nemala žiadnych zamestnancov. Jediným zástupcom spoločnosti bola Y. P., ktorá vo svojej výpovedi zo dňa 25.09.2015 potvrdila, že spoločnosti P., s.r.o. vystavovala fiktívne faktúry, bola tzv. nárazníkovou spoločnosťou, napojenou na spoločnosti M. X., s.r.o., F. hydina a.s., M. SK s.r.o. uvedené spoločnosti boli do obchodného reťazca zaradené len z dôvodu navýšenia DPH na vstupe pre tieto spoločnosti a následného poníženia daňového základu. Disponentom bankových účtov spoločnosti bola Y. P. a P.. F. O., ktorí vykonávali vklady a výbery. P.. O. vykonával vysoké finančné vklady na účet s označením „M. O.“. Správca dane mal preukázané, že spoločnosti P., s.r.o. je nárazníkovou spoločnosťou aj z MVI ohľadom preverovania dodávok tovarov na základe doručených správ od F. daňovej správy.

89. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ dodávka tovaru vnútri Spoločenstva a jeho nadobudnutie vnútri Spoločenstva predstavujú jeden zdaniteľný obchod, preto akémukoľvek zdaneniu nadobudnutia tovaru v členskom štáte určenia zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky v členskom štáte odoslania alebo prepravy tovaru. K uplatneniu oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania (C- 409/04 Teleos). V závislosti od toho, či prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ alebo iná osoba na ich účet, je platiteľ dane povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane dokladmi stanovenými v v znení neskorších predpisov. Zákonodarca v ustanovení v znení neskorších predpisov definoval oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pričom v odseku 5 kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Nestačí však iba formálne preukázanie dokladmi, podstatné je, či tovar skutočne fyzicky opustil územie SR, či prepravu vykonal predávajúci alebo nadobúdateľ alebo iná osoba na ich účet. Správca dane zdôrazňuje, že intrakomunitárne dodanie tovaru musí byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná.

90. Splnenie podmienok oslobodenia od dane u vykázaných intrakomunitárnych dodávok tovaru pre odberateľa X. U. P., P A. XXX XX-XXX X. X., 1Č T.: F platiteľ M. X. s.r.o. deklaroval predloženými vyhláseniami odberateľa X. U. P., v ktorých tento uviedol, že tovar prepravil mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu, t.j. podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Podľa v znení neskorších predpisov pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia správca dane

hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z preverovania vykonaného správcom dane a z odpovedí poskytnutých poľskou daňovou správou na základe zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií bolo zistené, že preprava jatočnej hydiny zo Slovenska do Poľska bola vykonaná, prepravu vykonali odberatelia daňového subjektu X. U. P., P. A. XXX XX-XXX X. X., IČ T.: F túto prepravu vykonali títo odberatelia na vlastný účet, nefakturovali ju daňovému subjektu X. U. P., P. A. XXX XX-XXX X. X., IČ T.: F daňový subjekt X. U. P. nevlastní vo svojom účtovníctve faktúry za prepravu tovaru.

91. V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EU dodávka tovaru vnútri Spoločenstva a jeho nadobudnutie vnútri Spoločenstva predstavujú jeden zdaniteľný obchod, preto akémukoľvek zdaneniu nadobudnutia tovaru v členskom štáte určenia zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky v členskom štáte odoslania alebo prepravy tovaru. K uplatneniu oslobodenia od dane v rámci Spoločenstva dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto odoslania alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania (C- 409/04 Teleos). V závislosti od toho, či prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu zabezpečuje dodávateľ alebo odberateľ alebo iná osoba na ich účet, je platiteľ dane povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane dokladmi stanovenými v v znení neskorších predpisov. Zákonodarca v ustanovení v znení neskorších predpisov definoval oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pričom v odseku 5 kogentne stanovil zoznam dokladov, ktorými je daňový subjekt povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu. Nestačí však iba formálne preukázanie dokladmi, podstatné je, či tovar skutočne fyzicky opustil územie SR, či prepravu vykonal predávajúci alebo nadobúdateľ alebo iná osoba na ich účet. Správca dane zdôrazňuje, že intrakomunitárne dodanie tovaru musí byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná. Splnenie podmienok oslobodenia od dane u vykázaných intrakomunitárnych dodávok tovaru pre odberateľa X. U. P., P. A. XXX XX-XXX X. X., IČ T.: F platiteľ M. X. s.r.o. deklaroval predloženými vyhláseniami odberateľa X. U. P., v ktorých tento uviedol, že tovar prepravil mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu, t.j. podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

92. Podľa v znení neskorších predpisov pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkaze v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Z preverovania vykonaného správcom dane a z odpovedí poskytnutých poľskou daňovou správou na základe zaslaných žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií bolo preukázané, že preprava jatočnej hydiny zo Slovenska do Poľska bola vykonaná, prepravu vykonali odberatelia daňového subjektu X. U. P., P. A. XXX XX-XXX X. X., IČ T.: F (resp. prepravcovia F. U.. M. XXX. L.. F. hydina a.s.. O., ktorí im túto prepravu fakturovali), túto prepravu vykonali títo odberatelia na vlastný účet, nefakturovali ju daňovému subjektu X. U. P. a daňový subjekt X. U. P. nevlastní vo svojom účtovníctve faktúry za prepravu tovaru. Daňový subjekt M. X. s.r.o. predložil k vykázaným intrakomunitárnym dodaniam tovaru - jatočnej hydiny pre odberateľa X. U. P. vyhlásenia odberateľa X. U. P., v ktorých tento uviedol, že tovar prepravil mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu, t.j. podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. K uvedenému podala poľská daňová správa informáciu, že X. U. P. podpísal vyjadrenie, že tovar bol exportovaný mimo územia SK, lebo tovar bol vydaný subjektu X. U. P.. K uvedenému vyjadreniu správca dane uviedol, že tovar nebol vydaný daňovému subjektu X. JAK. P., tovar bol vydaný na farmách priamo prepravcovi - príjemcovi, ktorým bol spravidla odberateľ daňového subjektu X. U. P. - C. M. K. M., N. I. XX XX-XXX M. (resp. jej prepravca F. U.. M. XXX. L.. F. hydina a.s.. O.). W. X Sp. Z o.o. N. I. XX XX-XXX M. (resp. jej prepravca F. U.. M. XXX. L. alebo F. hydina a.s.. O.), Ubojnia T. SP.j. X. - T. P.i W.D., D. XX. XX-XXX D.. Tovar nevydal daňový subjekt M. X. s.r.o.. ale tovar bol vydaný na farmách na území SR, ktorých údaje sa nachádzajú v časti 1.1. Odosielateľ a v časti 1.12 Miesto pôvodu/miesto zberu predložených certifikátov pre obchod vo vnútri Spoločenstva. Daňový subjekt M. X. s.r.o. a X. U. P. participovali na uvedených reťazových obchodoch len fakturačne. Dôkazom toho. že tieto subjekty participovali na uvedených reťazových obchodoch len fakturačne a tomu boli prispôsobené aj dodacie listy svedčí fakt. že na väčšine predložených dodacích

listov (sú v prílohách predložených odberateľských faktúr) sú uvedené dátumy - dátum vyhotovenia a dátum prijatia po dátume odjazdu zásielky jatočnej hydiny z územia Slovenskej republiky do Poľska. Vzhľadom na uvedené, vyhlásenia odberateľa X. U. P., P. A. XXX XX-XXX X. X., IČ T.: F v ktorých tento uviedol, že tovar prepravil mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu, správca dane považuje za vykonštruované, nepravdivé, nakoľko zistený skutkový stav je iný. Daňový subjekt M. X. s.r.o. pri vykázaných intrakomunitárnych dodávkach tovaru pre odberateľa X. U. P. nesplnil podmienku oslobodenia od dane podľa zákona e. v znení neskorších predpisov.

93. K doplňujúcemu vyjadreniu poľskej daňovej správy správca dane správne konštatoval, že pri preukazovaní splnenia podmienok oslobodenia od dane v členskom štáte odoslania alebo prepravy tovaru považuje za nepostačujúce len vyjadriť svoj záujem prepraviť tovar do iného členského štátu, ale intrakomunitárne dodanie tovaru musí byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná. Takisto nepostačuje len zabezpečiť prepravu, ale prepravu musí zabezpečiť dodávateľ alebo odberateľ alebo iná osoba na ich účet. K splneniu podmienky, že preprava bola vykonaná na účet dodávateľa resp. odberateľa, nedošlo. Poľská daňová správa vo svojej odpovedi síce poskytla vyjadrenie, že X. U. P. previedla dispozičné práva na tovar na jeho odberateľov na území PL, avšak uvedené je v rozpore s jej zistením, že prepravu vykonali odberatelia daňového subjektu X. U. P. a títo zároveň znášali náklady na prepravu. K vyjadreniu, že X. U. P. previedla dispozičné práva na tovar na jeho odberateľov na území PL. Poľská daňová správa neposkytla žiadne dôkazy, ktorými by svoje tvrdenie preukázala. Zároveň jej vyjadrenie, že X. U. P. znášala náklady prepravy tovaru z SK do PL nepriamo (fakt, že tovar bol prepravený odberateľmi daňovníka X. U. P. mal dopad na určovanie predajných cien) správca dane považuje za bezpredmetné, nakoľko pri reťazových obchodoch jednotlivé dodávky musia byť považované za časovo po sebe nasledujúce, len jedna z týchto dodávok môže byť pohyblivá, pričom toto dodanie musí byť intrakomunitárnym dodaním tovaru, musí byť spojené s prepravou tovaru, prepravu tejto dodávky tovaru musí zabezpečiť dodávateľ alebo odberateľ ako nadobúdateľ tovaru alebo iná osoba na ich účet. Len v takom prípade je toto dodanie tovaru intrakomunitárnym dodaním tovaru, pričom oslobodenie od dane je dodávateľ povinný preukázať splnením podmienok podľa v znení neskorších predpisov. K naplneniu týchto podmienok nedošlo. Správca dane zaslaním žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií preveril správne a dostatočne skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru a jej nákladov.

94. K použitiu certifikátov ako dôkazných prostriedkov správca dane uviedol, že nezasahuje týmto do kompetencií regionálnych veterinárnych a potravinových správ na Slovensku. Certifikáty sú listinným dôkazným prostriedkom preukazujúcim, že prepravu vykonal v poradí druhý poľský odberateľ - W. X Sp. z o.o., N. CIB. XX XX-XXX M., resp. J. T. SP.j. X. - T. P.I.Q D., D. XX, XX-XXX D., že miestom nakládky boli farmy na území SR, miestom vykládky bola spoločnosť W. X Sp. z o.o. na adrese N. I. XX XX-XXX M. resp. J. T. SP.j. X. - T. P.i W.D. na adrese: D. XX, XX-XXX D.. čím sa len potvrdilo zistenie poľskej daňovej správy uvedené v čiastočnej odpovedi. Tým, že žiadosť o vystavenie certifikátu o zdravotnom stave zvierat na vývoz do krajín EÚ sa podáva príslušnej RVPS najneskôr tri dni pred plánovaným vývozom zvierat a na základe tejto žiadosti vystaví certifikát o zdravotnom stave zvierat príslušná RVPS (čo tvrdí aj kontrolovaný platiteľ vo svojom vyjadrení), certifikáty o zdravotnom stave zvierat sú dôkazom toho, že kontrolovaný platiteľ vedel resp. mohol vedieť o skutočnostiach tykajúcich sa prepravy, nakoľko skutočnosti týkajúce sa prepravy boli súčasťou vystavovaných certifikátov. V nadväznosti na to, že podklady pre vystavenie certifikátov sa podávajú regionálnej veterinárnej a potravinovej správe najneskôr tri dni pred plánovaným vývozom zvierat a až na základe toho vystaví RVPS certifikát o zdravotnom stave zvierat, kontrolovaný platiteľ mal resn. mohol mať všetky informácie pre posúdenie správneho postupu podľa platných ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

95. K námietke žalobcu, kde žiadal uviesť z akého všeobecne záväzného právneho predpisu vyplýva tvrdenie správcu dane. že pojem „na účet" je spájaný s osobitnou fakturáciou hodnoty prepravy, teda z čoho vyplýva, že ak hodnota prepravy je zahrnutá v hodnote tovaru a nie je fakturovaná osobitnou faktúrou, že hodnotu prepravy neznáša odberateľ, správny súd poukázal na Rozsudok súdneho dvora vo veci C-245/04 (EMAG) a záver vyslovený súdny dvorom v predmetnej veci: 1. Ak dve po sebe nasledujúce dodávky toho istého tovaru vykonané za protihodnotu medzi zdaniteľnými osobami, ktoré konajú ako také osoby, zakladajú jediné zaslanie tohto tovaru v rámci Spoločenstva alebo jedinú dopravu tohto tovaru v rámci Spoločenstva, toto zaslanie alebo táto doprava môže byť pripočítaná iba jednej z týchto dvoch dodávok a len táto dodávka bude oslobodená od dane podľa čl. 28c

písm. a) prvého pododseku šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 95/7/ES z apríla 1995. Tento výklad platí bez ohľadu na to, ktorá zo zdaniteľných osôb - prvý predávajúci, sprostredkujúci nadobúdateľ alebo druhý nadobúdateľ - má právo disponovať s tovarmi počas uvedeného zaslania alebo uvedenej dopravy. 2. Iba miesto dodávky, ktorá zakladá zaslanie alebo dopravu tovarov v rámci Spoločenstva, je určené podľa článku 8 ods. 1 písm. a) šiestej smernice 77/388 zmenenej a doplnenej smernicou 95/7 považuje sa za neho miesto nachádzajúce sa v členskom štáte odoslania tejto zásielky alebo tejto dopravy. Miesto inej dodávky je určené podľa článku 8 ods. 1 písm. b) tej istej smernice, považuje sa za neho miesto nachádzajúce sa v členskom štáte odoslania alebo členskom štáte určenia uvedenej zásielky alebo dopravy podľa toho. či táto dodávka je prvou alebo druhou z dvoch po sebe nasledujúcich dodávok.

96. V zmysle uvedeného rozsudku je potrebné za dodávku tovaru v rámci Spoločenstva oslobodenú od dane považovať dodávku, ktorá vedie priamo k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva. Podľa článku 28a ods. 3 šiestej smernice sa za „nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva“ považuje právo nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom, ktorý je odoslaný alebo odovzdaný na prepravu nadobúdateľovi, predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo na jeho účet. do iného členského štátu, než je členský štát odoslania tovaru. Keďže ide o skutkovú okolnosť, teda získanie práva nakladať s tovarom, je akékoľvek všeobecné riešenie vylúčené. Za rozhodujúcu teda nemôže byť považovaná vždy napr. prvá alebo vždy posledná dodávka tovaru. Treba naopak vziať do úvahy okolnosti každej konkrétnej veci. ..Prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník“ tiež predstavuje ústredný prvok definície dodávky tovaru, ktorá je uvedená v článku 5 ods. 1 šiestej smernice. V tejto súvislosti už Súdny dvor konštatoval v rozsudku Shipping and Forwarding Enterprise Safe. že nemusí ísť o prevod vlastníctva v zmysle vnútroštátneho práva. Naopak, stačí, aby nadobúdateľ mal faktickú možnosť nakladať s tovarom, ako by bol jeho vlastníkom. Toto odôvodnenie sa použije mutatis mutandis na definíciu nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva. Typickým výrazom oprávnenia vlastníka je právo nakladať s tovarom podľa svojej vôle. predovšetkým mať tovar v držbe a postúpiť ho iným osobám. Popri získaní oprávnenia vlastníka je určujúcim prvkom nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva prekročenie hranice s tovarom. Zdá sa preto vhodné priznať zvláštny význam doprave, ako aj jej začatiu. Osoba, ktorá tovar prepravuje, rozhoduje v zásade o okamihu, kedy sa tovar ocitne na mieste určenia. Pokiaľ sa obráti na účely dopravy na tretiu osobu, fyzická kontrola tovaru skutočne patrí odosielateľovi. Určenie miesta, kde sa tovar bude nachádzať, je výrazom práv vlastníka, teda rozhodujúceho prvku nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva. V dôsledku toho platí, že nadobudnutie tovaru v rámci Spoločenstva je. pokiaľ neexistujú iné oporné body, uskutočnené osobou, ktorá vykonáva prepravu, a tým vykonáva priamo alebo nepriamo právo nakladať s tovarom pri jeho cezhraničnom presune. Toto spojenie so zodpovednosťou za prepravu sa zdá logické, keďže osoba, na základe ktorej príkazu sa tovar prepravuje a ktorá má právo sním nakladať v priebehu dopravy, je najlepšie informovaná všetkými podnikmi zúčastňujúcimi sa na reťazovom plnení v mieste odoslania a na mieste určenia. V rámci cezhraničnej dodávky tovaru táto osoba preberá osobitnú zodpovednosť za správne zdanenie tohto plnenia.

97. Správny súd ďalej argumentoval poukazom na správny postup správcu dane pri posudzovaní dodania tovaru pre odberateľa X. v nadväznosti na zistené skutočnosti týkajúce sa prepravy tovaru s jeho prevzatím na farmách dodávateľov spoločnosti M. X. s.r.o. uplatnil závery uvedenej judikatúry a prihliadol na návrhy generálnej advokátky v predmetnej veci, preto nesúhlasil s názorom žalobcu, že k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru mohlo dôjsť len medzi HYT. X. s.r.o. a X. U. P., že táto dodávka bola pohyblivá, že preprava tovaru sa realizovala na pokyn a náklady prvého poľského odberateľa X. U. P. a to prostredníctvom prepravcu W.. V zmysle uvedenej judikatúry môže byť v reťazovom obchode spojenom s jednou prepravou medzi členskými štátmi len jedna dodávka pohyblivá. Za rozhodujúce preto považoval posúdenie vykonania prepravy pri cezhraničnom presune aj s ohľadom k tomu, na čí účet bola vykonaná. Dôvody považoval správny súd za nelogické a účelové, odôvodňujúce nesprávnu aplikáciu ustanovení v znení neskorších predpisov.

98. Tvrdenia poľskej finančnej správy dostatočne a správne správca dane zhodnotil v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 15.03.2017, v ktorej uviedol: Daňový subjekt M. X. s.r.o. predložil k vykázaným intrakomunitárnym dodaniam tovaru - jatočnej hydiny pre odberateľa X. U. P., P. A. XXX XX-XXX X. X.. IČ T.: F vyhlásenia odberateľa X. U. P., v ktorých tento

uviedol, že tovar prepravil mimo územia Slovenskej republiky do iného členského štátu, t.j. podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. K uvedenému podala poľská daňová správa informáciu, že X. U. P. podpísal vyjadrenie, že tovar bol exportovaný mimo územia SK, lebo tovar bol vydaný subjektu X. U. P.. K uvedenému vyjadreniu správca dane uviedol, že tovar nebol vydaný daňovému subjektu X. U. P., tovar bol vydaný na farmách priamo prepravcovi - príjemcovi, ktorým bol spravidla odberateľ daňového subjektu X. - C. M. K. M., N. I. XX XX-XXX M. (resp. jej prepravca F. U.. M. XXX. L.. F. hydina a.s.. O.), W. X Sp. z o.o., N. I. XX XX- XXX M. (resp. jej prepravca F. U.. M. XXX. L. alebo F. hydina a.s.. O.). J. T. SP.j. X. - T. P.i W.D., D. XX, XX-XXX D.. Tovar nevydal daňový subjekt M. X. s.r.o., ale tovar bol vydaný na farmách na území SR. ktorých údaje sa nachádzajú v časti 1.1. Odosielateľ a v časti 1.12 Miesto pôvodu miesto zberu predložených certifikátov pre obchod vo vnútri Spoločenstva. Daňový subjekt M. X. s.r.o. a X. U. P. participovali na uvedených reťazových obchodoch len fakturačne. Dôkazom toho, že tieto subjekty - M. X. s.r.o. a X. U. P. participovali na uvedených reťazových obchodoch len fakturačne a tomu boli prispôsobené aj dodacie listy svedčí fakt. že na väčšine predložených dodacích listov (sú v prílohách predložených odberateľských faktúr) sú uvedené dátumy - dátum vyhotovenia a dátum prijatia po dátume odjazdu zásielky jatočnej hydiny z územia Slovenskej republiky do Poľska.

99. Správny súd ďalej k žalobným námietkam týkajúcich sa MVI konštatoval, že správca dane správne vyhodnotil informácie získané z MVI od poľskej daňovej správy, v protokole a v rozhodnutí uviedol také skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre posúdenie dodržiavania ustanovení v znení neskorších predpisov. Vo vykonávanej daňovej kontrole ako aj vo vyrubovacom konaní dbal, aby skutočnosti nevyhnuté na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie (čo preukazuje opakované zaslanie žiadostí o MVI), dokazovanie vykonal v súlade s ustanovením Daňového poriadku, akceptoval všetky dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom a tieto vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo, t.j. postupoval v súlade s Daňového poriadku, svoje tvrdenia dostatočne odôvodnil. Správca dane v súvislosti s uvedeným dôvodil tým, že nevie na základe akého skutkového stavu posudzovala situáciu poľská finančná správa, ale nesúhlasil s názorom, že fakt, že tovar prepravený odberateľmi X. U. P. mal dopad na určovanie predajných cien a z uvedeného dôvodu znášal X. U. P. náklady na prepravu tovaru z SK do PL nepriamo. Taktiež nesúhlasil s tvrdením, že znášal riziko poškodenia alebo straty tovaru počas prepravy, nakoľko uvedené nebolo doložené dôkazmi, z čoho uvedený záver vyplynul, keď prepravu vykonal prepravca - druhý poľský odberateľ a tento ju vykonal na vlastný účet. a taktiež nesúhlasil so záverom, že subjekt X. U. P. podpísal vyjadrenie, že tovar bol exportovaný mimo územia SK, lebo tovar mu bol vydaný, nakoľko uvedené sa nezakladá na skutočnosti, pretože tovar bol vydávaný na farmách na území SR (farmy dodávateľov kontrolovaného daňového subjektu M. X. s.r.o.) priamo prepravcovi - t.j. druhému poľskému odberateľovi (C. M. K. M., N. I. XX XX- XXX M.. W. X Sp. Z o.o., N. I. XX XX-XXX M.. J. T. SP.j. X. - T. P.i W.D., D. XX, XX-XXX D.), k fyzickému dodaniu tovaru kontrolovaným daňovým subjektom M. X. s.r.o. odberateľovi X. U. P. nikdy nedošlo.

100.K námietke žalobcu týkajúcej sa rozloženia dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane, v ktorom rovnako poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. správny súd uvádza, že s predmetným odôvodnením citovaného rozsudku sa nestotožnil, považuje právny názor v ňom vyslovený za ojedinelý, ktorý nebol predmetom zjednocovacieho stanoviska pléna správneho kolégia Najvyššieho súdu SR a ktorý bol následne judikatúrne ďalšou rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR prekonaný. V tomto smere poukazuje správny súd napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , resp. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom Najvyšší súd SR zdôraznil, že zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasne splnenie tak materiálne, ako aj formálne podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, príp. iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Najvyšší súd SR zdôraznil, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu. Splnenie podmienok

na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom splnenie uvedených podmienok nespočíva len v ich formálnej deklarácii predložených dokladov s predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť byť aj preukázané. Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí poukázal na predchádzajúci rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010, a takisto na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. -17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( vtedy účinného v spojení s , zákona o DPH). Primárne je nevyhnuté uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto jej jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. V citovanom rozsudku sa Najvyšší súd SR ďalej zaoberal aj plynutím lehôt daňovej kontroly. Podľa Najvyššieho súdu SR počas prerušenia daňovej kontroly lehoty neplynú, a preto s poukazom na túto skutočnosť treba počítať aj základnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly.

101.Správny súd sa stotožnil s právnou argumentáciou správcu dane, že uplatnenie si práva na odpočítanie dane je právom daňového subjektu (nie jeho povinnosťou) a keď toto právo daňový subjekt využije, je povinný preukázať splnenie všetkých podmienok potrebných k odpočítaniu dane v súlade s § 49 zákona o DPH a to:

- právo odpočítať daň má platiteľ dane (§ 49 ods. 1) - právo odpočítať daň z tovarov vzniká vtedy, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť,

- právo odpočítať daň vzniká z tovarov, ktoré platiteľ použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa § 498 ods. 3 a 7 (§ 49 ods. 2),

- právo odpočítať daň môže platiteľ, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (49 ods. 2 písm. a/)

- právo odpočítať daň môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH (§ 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH) .

102.Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným a s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia uviedol, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej Ruiz Toria proti Španielsku, rozsudok zo dňa 09.12.1994 týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, Van de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19.04.1994 týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90, judikatúry Ústavného súdu SR (sp. zn. zo dňa 12.05.2004, zo dňa 23.06.2004, sp. zn. zo dňa 15.03.2006, sp. zn. zo dňa 23.08.2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu. Súd je povinný dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody, pre ktoré bolo správcom dane rozhodnuté o nepriznaní nadmerného odpočtu DPH.

103.Správny súd konštatoval, že vyhodnotením administratívneho spisu, ako aj daňových rozhodnutí napádaných žalobou, nezistil porušenie procesných ustanovení daňového poriadku týkajúcich sa rozhodnutia o odvolaní. V tomto smere treba poukázať na skutočnosť že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa spolu s odvolacím rozhodnutím tvoria jeden celok. Rozhodnutie správcu dane v rámci odvolacieho konania podrobuje odvolací orgán prieskumu, jeho rozhodnutie môže modifikovať, príp. zrušiť jeho rozhodnutie a vec vrátiť na nové konanie. Z odôvodnenia žalobou napádaného rozhodnutia žalovaného však vyplýva, že riadne prebehlo odvolacie konanie, v ktorom sa žalovaný

riadne vysporiadaval s námietkami, ktoré žalobca uplatnil v odvolacom konaní, pričom na zásadné a podstatné odvolacie námietky reagoval odvolací orgán, pričom svoje závery aj dôsledne zdôvodnil. K žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa arbitrárnosti a nedostatočného zdôvodnenia žalobou napádaných rozhodnutí tak správcu dane, ako žalovaného správny súd poukazuje na vyššie citovanú judikatúru tak európskych súdov, ako aj Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej nie je povinnosťou súdu, ako ani správneho orgánu odpovedať na každú žalobcom, resp. odvolateľom vznesenú námietku. Povinnosťou správneho orgánu, ako i súdu je zaoberať sa pre vec podstatnými námietkami. V zmysle uvedených kritérií preskúmavané rozhodnutie spĺňa kritéria preskúmateľnosti, nie je možné ho podľa správneho súdu označiť za arbitrárne, pretože žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odpovedal na relevantné odvolacie námietky žalobcu.

104.Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že daňové orgány v danej veci postupovali v súlade aj s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, na ktorú vo svojom rozhodnutí aj poukázali. Zároveň sa vysporiadali aj s námietkami žalobcu týkajúcimi sa aplikácie niektorých rozsudkov Európskeho súdneho dvora, napr. č. C-277/14 PPHU Stehcemp zo dňa 22.10.2015, o ktorom správne uzavreli, že tento je možné aplikovať na neuznanie nároku na odpočítanie dane na základe faktúr vystavených neexistujúcim subjektom, resp. subjektom, ktorý stratil postavenie platiteľa DPH. Správny súd súčasne poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-439/04 a C-442/04 Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu a Belgické kráľovstvo proti Recycling Sprl, v ktorom Európsky súdny dvor uzavrel, že pokiaľ sa kupujúci vedome zúčastňuje na karuselovej podvodnej daňovej operácii, ktorej jediným cieľom je znížiť daňové zaťaženie, čím sa dopustí zneužitia práva, uvedený spoločný systém stanovuje, že právo na odpočítanie dane stráca. V bode 62 rozsudku Súdny dvor konštatuje že prvá a šiesta smernica o DPH nielen umožňujú, ale priam vyžadujú stratu práva na odpočítanie dane, pokiaľ sa jeho držiteľ vedome zúčastní na podvodoch tohto typu, na ktorých posúdenie majú byť zohľadnené vyššie uvedené kritéria. V tomto zmysle rozsudok (36) pripomenul, že vnútroštátny súd je povinný odmietnuť priznanie práva na odpočet, pokiaľ sa preukáže, že právo je uplatňované protiprávne (bod 34).

105.K rozsiahlej žalobe žalobcu sa správny súd snažil reagovať k podstatným námietkam, pričom poukázal na to, že i z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva právny záver, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (správneho súdu), ktorí stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Správny súd ďalej zdôraznil, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , či sp. zn. ) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

106.Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k problematike daní plynie, že správa daní vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, pričom v rámci daňového konania nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a zároveň aj povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo nároku na odpočítanie DPH (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. ). Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o

účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (sp. zn. ).

107.Podľa správneho súdu správca dane postupoval v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Podľa správneho súdu správca dane postupoval v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a pri vyžadovaní plnenia jeho povinností v tomto konaní použil len také prostriedky, ktoré najmenej zaťažovali tak daňový subjekt a umožnili pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Podľa súdu správca dane pri hodnotení dôkazov vychádzal z ustanovenia § 24 ods. 1 až ods. 4 Daňového poriadku a ako dôkaz použil všetky prostriedky, ktorými bolo možné zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a tieto podľa názoru súdu boli získané v súlade so všeobecnými záväznými právnymi predpismi, ako aj v súlade s týmito ustanoveniami Daňového poriadku. Podľa názoru súdu sa správca dane jednoznačne riadil ustanovením § 44 ods. 1 Daňového poriadku, pričom v rámci daňovej kontroly zisťoval a preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola bola vykonaná v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Pokiaľ žalobca namietal, že daňové orgány nezákonne použili dôkazy získané v trestnom konaní (zistenia miestne príslušného správcu dane Košice) pri miestnom zisťovaní NAKA Prezídium PZ Košice, správny súd argumentuje obsahom ustanovenia § 24 Daňového poriadku, ktoré boli zabezpečené zákonnou formou. Správny súd pritom poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej cituje „... „najvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že správca dane môže počas prebiehajúceho daňového konania použiť aj iné dôkazy než tie, ktoré boli zistené a vykonané v daňovom konaní, teda aj tie, ktoré boli zistené v trestnom konaní (§ 24 ods. 4 Daňového poriadku v spojení s § 3 Daňového poriadku)...“ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.02.2018.

108.S poukazom na § 140 S.s.p., správny súd poukázal v tomto rozhodnutí na odôvodnenie rozsudkov v skutkovo rovnakých veciach Krajského súdu v Prešove sp.zn. , , týkajúcich sa totožného žalobcu, totožného predmetu konania a zdaniteľných období marec 2012, máj 2012. Zároveň dáva do pozornosti odôvodnenie rozsudkov vo veciach vedených na Krajskom súde v Prešove pod sp.zn.6S/6/2018, sp.zn. , sp.zn.6S/8/2018, sp. zn , v ktorých sú podrobne ozrejmené skutočnosti týkajúce sa súvisiacich obchodných vzťahov žalobcu a obchodnej spoločnosti Podtatranská hydina v jednotlivých zdaniteľných obdobiach roku 2012.

109.Podľa správneho súdu žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite odôvodnil a uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení vykonaných dôkazov. Nepochybil preto ani žalovaný, ak po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobkyne odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

110.Z uvedených dôvodov správny súd žalobu v zmysle § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

111.O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s tak, že žalobca úspešný nebol a neboli splnené ani podmienky S.s.p., preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

112.Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa a ; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).