Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/7/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: M 8 Slovakia, spol. s.r.o., so sídlom Moyzesova č. 8, 811 05 Bratislava IČO: 44 768 176, zastúpeného spoločnosťou JUDr. Peter Kvasňovský, advokát, s.r.o., AK so sídlom Šancová č. 56, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102290254/2017 zo dňa 02.11.2017 a rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. /KUB zo dňa 27.07.2017, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. administratívne rozhodnutia

1. Žalovaný rozhodnutím č.102290254/2017 zo dňa 02.11.2017 podľa § 74 ods. 4 zákona Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. /Kub zo dňa 27.07.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu XX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015. Daňový úrad Bratislava znížil žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 zo sumy XX.XXX,XX € na sumu X.XXX,XX €.

2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že platiteľ dane deklaroval správcovi dane zdaniteľné plnenie, ktoré je priamo viazané na preverovanú nehnuteľnosť, tiež predložil nájomnú zmluvu zo dňa 05.01.2015, uzatvorenú so spoločnosťou GEHRI, s.r.o. Z výpovede svedka Roberta Gehriho vyplynulo, že svedok mal mať prenajaté od platiteľa dane bytové aj nebytové priestory, svedok v tom období podnikal v stavebnej oblasti a pomenej vykonával čistiace a upratovacie práce. Priestory mali slúžiť ako kancelárie, jedna miestnosť na občasné prespanie a skladový priestor, v ktorom mal skladovať stavebný materiál. Finančné riaditeľstvo SR vyhodnotilo odpovede svedka ako všeobecné, nie jednoznačné. Napríklad v tom, ako došlo k uzavretiu zmluvy na prenájom v nehnuteľnosti na Brečtanovej 6/A v Bratislave. Svedok si nepamätal, či k odovzdaniu predmetu nájmu bol vyhotovený preberací protokol. Svedok tvrdil, že v prenajatých priestoroch vykonával skladovacie činnosti, kancelárske činnosti, aj obchodné rokovania, ale mená obchodných partnerov správcovi dane nemohol uviesť. Na otázku správcu dane, či boli prenajaté priestory zariadené a čo tvorilo zariadenie priestorov, svedok odpovedal nejednoznačne „ Myslím, že sme aj niečo robili, ale už si presne nepamätám.“ Svedok mal požiadavky na drobné zariadenie kuchyne a kúpeľne, drobné veci, nie hrnce na varenie alebo niečo podobné.

Svedok neuviedol, že by vyžadoval od platiteľa dane vybavenie exkluzívnym interiérovým vybavením. Požiadavky na zariadenie mali byť vznesené ústne. Vzhľadom na cenu nájmu 15.000 € + 20% DPH mesačne, za prenájom kancelárskych a skladových priestorov, je predmet nájmu v nájomnej zmluve (bod 3.) zo dňa 05.01.2015 nedostatočne vyšpecifikovaný. Nepojednával o tom, či sú priestory zariadené, aké základné vybavenie sa v ňom nachádza, či sú súčasťou spotrebiče, nábytok a pod.

3. V nájomnej zmluve zo dňa 05.01.2015 je uvedené v bode 5.6, služby spojené s nájmom (dodávka elektrickej energie, dodávka kúrenia, dodávka plynu, vodné a stočné, správa spoločných priestorov) sú v cene nájmu. Správca dane miestnym zisťovaním u správcu bytov SOMAT Group a.s. zistil, že mesačné zálohové úhrady vykonávala tretia osoba, E. D.. K predmetnému zisteniu sa platiteľ dane nevyjadril. Žalovaný poukázal na nie obvyklý postup vo fakturácii nájomného, ktoré je uvedené v nájomnej zmluve zo dňa 05.01.2015 v bode 5. Platiteľ dane podľa tejto zmluvy fakturoval spoločnosti GEHRI, s.r.o. nájomné tak, že prvá fakturácia za mesiace január 2015 až júl 2015, vo výške XXX.XXX,XX € + DPH XX.XXX,XX € mala byť najneskôr do 31.10.2015, na základe faktúry vystavenej platiteľom dane. Druhá fakturácia za mesiace august 2015 až október 2015, vo výške XX.XXX,XX € + M. X.XXX,XX € mala byť najneskôr do 31.11.2015, na základe faktúry vystavenej platiteľom dane. Tretia fakturácia za mesiace november 2015 a december 2015, vo výške XX.XXX,XX € + DPH X.XXX,XX € mala byť najneskôr do 31.12.2015, na základe faktúry vystavenej platiteľom dane. Žalovaný ďalej poukázal na rozpor vo svedeckej výpovedi svedka Q. O. v zápisnici č. 100459568/2017 zo dňa 14.03.2017. V nej svedok na otázku správcu dane, z akých prostriedkov spoločnosť GEHRI, s.r.o. financovala predmetný nájom, uviedol, že z vlastných finančných prostriedkov spoločnosti. Táto odpoveď je v rozpore s kontrolnými zisteniami uvedenými v právoplatnom rozhodnutí správcu dane č. 101042080/ 2017 zo dňa 23.05.2017 (potvrdené odvolacím orgánom rozhodnutím č. 102029718/2017 zo dňa 25.09.2017), ktorý vykonal u daňového subjektu GEHRI, s.r.o. daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2015. V nej správca dane preveroval aj zdaniteľné plnenie, deklarované faktúrou č. 2015109 zo dňa 31.10.2016 v celkovej sume 126.000 € vystavenej platiteľom dane - M 8 Slovakia, spol. s r.o. za prenájom nebytového a bytového priestoru na Brečtanovej 6/A, Bratislava. Správca dane v rozhodnutí kontrolovaného daňového subjektu GEHRI, s.r.o. uviedol, že spoločnosť bola niekoľkokrát vyzvaná na preukázanie, kedy a akým spôsobom použila v období január - december 2015 prenajaté priestory na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, žiadne dôkazy ale nepredložila. Daňový subjekt GEHRI, s.r.o. nepreukázal, že prijatú službu prenájmu použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Takéto dôkazy nezískali ani zamestnanci správcu dane. Správca dane analýzou podaných daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobia 2014, 2015 zistil, že daňový subjekt GEHRI, s.r.o. z vykonávanej ekonomickej činnosti nemal potrebné množstvo peňažných prostriedkov na úhradu predmetného nájomného.

4. Správca dane vykonal miestne zisťovanie v preverovanej nehnuteľnosti na ulici Brečtanová 6/A, Bratislava a spísal s platiteľom dane zápisnicu o miestnom zisťovaní, v ktorej uviedol aj fyzický počet príborov, uterákov, županov, pohárov s uvedením, že išlo o rôzne kusy. Napríklad platiteľ dane deklaroval nákup do preverovaného bytu dve 68 - kusové sady príboru, teda 136 kusov príboru. Fyzicky sa v čase miestneho zisťovania v byte nachádzalo 70 rôznych príborov. Tvrdenie platiteľa dane, že chýbajúce župany a prehozy sú v práčovni, Finančné riaditeľstvo SR považovalo za nedostatočné vysvetlenie, nakoľko platiteľ dane nepredložil správcovi dane doklad z čistiarne, pritom vedel, že správca dane sa na predmetné vybavenie dopytoval. Takisto platiteľom dane bagatelizovanie skutočnosti, že nesedí počet kusov drobného majetku na stav podľa dodacích listov, nakoľko sa miestne zisťovanie uskutočnilo niekoľko mesiacov po obstaraní drobného inventáru neobstojí ako argument riadne hospodáriaceho subjektu. Žalovaný súhlasil s kontrolnými zisteniami správcu dane a poukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ako dôkaz môže správca dane použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/ EHS nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, preto správca dane použil aj výsledky medzinárodnej výmeny informácií ako dôkaz v daňovej kontrole. V zmysle čl. 16 ods. 5 Smernice Rady 2011/16/EÚ na informácie, správy, výkazy a akékoľvek iné dokumenty, alebo ich overené verné kópie alebo výpisy z nich, ktoré získal dožiadaný orgán, a ktoré boli oznámené dožadujúcemu orgánu v súlade

s touto smernicou, sa môžu príslušné orgány dožadujúceho členského štátu dovolávať ako na dôkaz na rovnakom základe ako na podobné informácie, správy, výkazy a akékoľvek iné dokumenty, ktoré poskytuje iný orgán uvedeného členského štátu.

5. Správca dane, postupujúc v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, všetky dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti, žiadne dôkazy z hodnotenia nevylúčil, posudzoval dôkazy z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti a vierohodnosti, v protokole aj v rozhodnutí uviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a aké právne predpisy použil pri vyslovení kontrolných záverov. Rozhodnutie správcu dane bolo výsledkom starostlivého zhodnotenia relevantných faktov v protokole, nebolo len doprovodom vopred prijatého rozhodnutia, a teda nebolo svojvoľné. Správca dane v rozhodnutí na strane 16 v druhom odseku uviedol „Správca dane po obdržaní fotografií, ktoré zobrazujú nakúpený tovar nemohol vykonať miestne zisťovanie, nakoľko nehnuteľnosť už nevlastnil daňový subjekt M 8 Slovakia, spol. s.r.o.“ Správca dane teda nevytýkal platiteľovi dane nemožnosť vykonania opakového miestneho zisťovania. Žalovaný konštatoval, že správca dane mohol vykonať miestne zisťovanie u daňového subjektu DP - TRANS, s.r.o., aktuálneho vlastníka preverovanej nehnuteľnosti. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že Patrik Karlík mohol správcovi dane navrhnúť vykonanie miestneho zisťovania aj za daňový subjekt DP - TRANS, s.r.o., nakoľko sa v ňom stal konateľom. Ďalším podstatným faktom je, že konateľ platiteľa dane v zápisnici z miestneho zisťovania č. 103203008/2016/9104401/Maču uviedol, že nevidí dôvod, aby sa vyjadroval k predaju nehnuteľnosti, nakoľko predaj nehnuteľnosti nie je predmetom daňovej kontroly. Z uvedeného vyplýva, že platiteľ dane nebol dostatočne súčinný správcovi dane, nakoľko preverované zariadenie bolo súčasťou predaného bytu. Správca dane uviedol v rozhodnutí č. 101645937/2017 na strane 13, v druhom odseku, že platiteľ dane na výstupe DPH neodviedol, nakoľko sa pri tomto zdaniteľnom obchode uplatnilo ustanovenie § 69 ods. 12 písm. c) zákona o DPH, osobou povinnou platiť daň bol v tomto prípade príjemca plnenia.

6. Z dikcie § 49 v nadväznosti na § 51 zákona o dani z pridanej hodnoty jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať daň z pridanej hodnoty, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom dane z pridanej hodnoty. Keďže vzhľadom na konštrukciu zákona o dani z pridanej hodnoty dôkazné bremeno, že zdaniteľný obchod sa reálne uskutočnil, znáša platiteľ dane, je len v jeho záujme, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Je pritom vecou platiteľa dane, aké dôkazné prostriedky má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak platiteľ dane vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno, a toto bremeno neunesie. Dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 z 23.02.2011).

7. Vzmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Ďalej Daňový poriadok v ustanovení § 3 ukladá správcovi dane povinnosť postupovať pri správe daní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chrániť záujmy štátu a obcí a dbať pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane má zo zákona dbať na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov, čo nie je v žiadnom rozpore s jeho povinnosťou chrániť záujmy štátu alebo obcí, pričom záujmy štátu sú nadradené právam a záujmom daňových subjektov, i keď tieto sú chránené právom. Pri výkone daňovej kontroly kontrolovaného daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2015

správca dane postupoval v zmysle vyššie uvedených skutočností a chránil tak záujmy štátu. Správca dane počas celého výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dodržiaval všeobecne záväzné právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa o Zbierke zákonov zverejnené v Zbierke zákonov SR. Právo na odpočítanie dane možno oprávnene uplatniť len v prípade, ak neexistuje zneužívajúce konanie, teda nie je možné ho priznať, ak obchodné transakcie neboli bežnými obchodnými transakciami, ale boli len deklarované s cieľom získať daňovú výhodu, vrátane DPH na vstupe, čo vyplynulo z posúdenia predloženého spisového materiálu.

II. žaloba a námietky

8. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že napádané rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako aj pre nedostatok dôvodov. Z opisu skutkového stavu nevyplýva vlastný právny názor žalovaného na daný skutkový stav. Je nesporné, že v súlade s platným ako Občianskym tak , nájomná zmluva môže byť uzavretá platne aj ústne, čím ale žalobca netvrdil, že nebola uzavretá písomne. Žalobca len poukazoval na opätovné, v tomto prípade ako faktické tak aj právne nesprávne posúdenie veci. Uzavretie písomnej nájomnej zmluvy je výlučne na rozhodnutí zmluvných strán, rovnako tak aj dohoda o obsahu predmetnej nájomnej zmluvy. Pokiaľ platný zákonný predpis neobsahuje výslovné ustanovenia napríklad o tom, akým presným spôsobom musí byť predmet nájmu špecifikovaný, resp. akým spôsobom má byť zaplatené nájomné, tak je potom výlučne na vôli a zmluvných strán akým spôsobom sa dohodnú. Neobvyklé zmluvné dojednanie však automaticky nezakladá umelý charakter nájomného vzťahu, ako to nesprávne vnímal žalovaný. Žalobca a spoločnosť GEHRI s.r.o. len využili zmluvnú voľnosť, ktorú im poskytuje zákonný rámec platný na území Slovenskej republiky. Žalovaný ako aj DÚ Bratislava prehliadli fakt, že žalobca a spoločnosť GEHRI s.r.o. sa navzájom poznajú z predchádzajúcich podnikateľských aktivít, čo konateľ spoločnosti GEHRI s.r.o,, pán Q. O., uviedol do zápisnice pri svojom výsluchu. Je logické, že vo vzťahu k zmluvnému partnerovi, ktorého dôveryhodnosť máte overenú vlastnými skúsenosťami, si dovolíte aj neobvyklé zmluvné dojednania, ak je to v prospech veci, ku ktorým by ste s iným - neznámym zmluvným partnerom pravdepodobne nepristúpili.

9. Nájomná zmluva nemusí byť uzavretá písomne a teda ani to, čo obsahuje predmet nájmu - nehnuteľnosť nemusí byť uvedené v písomnej forme. Konateľ spoločnosti GEHRI s.r.o. si prenajímanú nehnuteľnosť prezrel osobne. Nakoľko nájomca počas obhliadky vzniesol k žalobcovi požiadavky na dozariadenie nehnuteľnosti, čo bolo konštatované ako správcom dane - DÚ Bratislava, tak žalovaným, je možné s určitosťou konštatovať, že nájomca mal dostatočnú vedomosť o tom, aké zariadenie a vybavenie nehnuteľnosti je súčasťou nájmu. Na základe uvedeného závery žalovaného, že zariadenie predmetu nájmu - nehnuteľnosti bolo v nájomnej zmluve nedostatočne vyšpecifikované, čo vzbudzuje pochybnosti o umelom charaktere nájomného vzťahu, sú opätovne nesprávne a protizákonné, čo spôsobuje je nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správca dane - DÚ Bratislava správne zistil, že mesačné zálohové platby vykonávala tretia osoba, E.. DÚ Bratislava ako aj žalovaný však túto skutočnosť vyhodnotili formálne aj právne nesprávne. V bode 5.6 Nájomnej zmluvy zo dňa 05.01.2015 je uvedené, že služby spojené s nájmom (dodávka elektrickej energie, dodávka kúrenia, dodávka plynu, vodné a stočné, správa spoločných priestorov) sú v cene nájmu. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi ako prenajímateľovi ani nevznikla povinnosť prepísať odoberateľa a platcu poplatkov za služby na nájomcu, nakoľko tie boli zahrnuté do výšky nájmu. Vykonávanie úhrad za poplatky spojené so službami treťou osobou je len následkom iných dojednaní žalobcu s treťou osobou, ktoré nijako, ani len okrajovo, nesúvisia s predmetným prípadom. Otázka toho, kto reálne uhrádza poplatky spojené so službami, nemá nijaký vplyv na nájomný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou GEHRI s.r.o.. nakoľko nájomca poplatky za služby uhrádza spolu s nájomným. Navyše nájom môže byť dojednaný aj bez dodávania akýchkoľvek ďalších služieb spojených s nájmom a pôjde o riadne a platne uzavretý nájomný vzťah. DÚ Bratislava a žalovaný síce správne zistili skutkový stav, ale vyvodili z neho neprávne právne závery, čo má za následok nesprávnosť a nezákonnosť napádaných rozhodnutí. Medzi žalobcom a spoločnosťou GEHRI s.r.o. došlo k vzniku obligačnému vzťahu - uzavretiu nájomnej zmluvy, na základe ktorej sa žalobca ako prenajímateľ zaviazal umožniť nerušené užívanie predmetu nájmu - nehnuteľnosti nájomcovi - spoločnosti GEHRI s.r.o. a nájomca sa za prenájom a užívanie nehnuteľnosti zaviazal prenajímateľovi - žalobcovi zaplatiť dohodnuté nájomné.

10. Medzi hlavné podnikateľské činnosti žalobcu patrí prenájom nehnuteľností. V zmysle ustanovenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, sa ekonomickou činnosťou rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem. Žalobca predmetnú nehnuteľnosť prenajal spoločnosti GEHRI s.r.o. za účelom dosiahnutia zisku. Nakoľko nájomca - spoločnosť GEHRI s.r.o. riadne zaplatil za prenájom nehnuteľnosti dohodnutú sumu, žalobca nemal dôvod skúmať finančnú situáciu spoločnosti GEHRI s.r.o. Predmetnú nehnuteľnosť prenajal za účelom zisku a ten dosiahol, čím naplnil účel vlastnej podnikateľskej činnosti. Je právne aj formálne nesprávne posudzovať žalobcov nárok na odpočet DPH podľa skutočností, ktoré nevie nijakým spôsobom ovplyvniť. Pokiaľ spoločnosť GEHRI s.r.o. nevie dostatočne preukázať charakter finančných prostriedkov použitých na zaplatenie nájmu, resp. nepredloží žiadne dôkazy, uvedené nemožno klásť za vinu žalobcovi a vyvodzovať dôsledky voči nemu, ak tento príjem riadne daňovo priznal. Na základe uvedeného žalovaný opätovne vyvodil nesprávne právne závery, ktoré majú za následok nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia. DÚ Bratislava vo svojom rozhodnutí považuje za účelový aj prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo žalobcu na spoločnosť DP- TRANS, pričom účelovosť predmetného prevodu mala spočívať v znemožnení vykonania opätovného miestneho zisťovania. Žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií č. 996856/2016/9104401/ MaČu do Českej republiky, boli správcovi dane - DÚ Bratislava doručené prepravné doklady, doklady o úhrade faktúr a fotografie, ktoré zobrazujú nakúpený tovar - Bytové doplnky.

11. Zmluvou o prevode vlastníckeho práva k bytom zo dňa 24.11.2016 bolo vlastnícke právo prevedené na spoločnosť DP- TRANS. DÚ Bratislava si prevod vlastníckeho práva nesprávne vyložil ako účelové konanie, čo je v rozpore so skutočným skutkovým a právnym stavom. Žalobca pri prvom kontakte so správcom dane v rámci predmetnej daňovej kontroly do zápisnice uviedol, že nehnuteľnosť bola v rámci účtovníctva žalobcu evidovaná ako Nehnuteľnosť na predaj, ale nakoľko sa v danom období nenašiel vhodný kupec, rozhodol sa predmetnú nehnuteľnosť prenajať. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že správca dane - DÚ Bratislava mal informáciu o možnom budúcom predaji nehnuteľnosti a teda budúcej možnej zmene jej vlastníka ešte pred vykonaným miestnym zisťovaním zo dňa 24.05.2016. Správca dane teda mohol miestne zisťovanie dňa 24.05.2016 vykonať tak, aby opätovnú fyzickú inventúru Bytových doplnkov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti nebolo nutné vykonávať. Nič a nikto nebránil zamestnancom správcu dane aby si Bytové doplnky nachádzajúce sa v nehnuteľnosti odfotografovali alebo ich zaznamenali iným spôsobom, aby ich potom mohli následne porovnať zo zisteniami získanými z medzinárodnej výmeny informácií č. 996856/2016/9104401/ Maču z Českej republiky. Navyše z vôle DÚ Bratislava boli preverené položky len z niektorých dodacích listov (tzn. 2 zo 4 dodacích listov neboli preverované vôbec). Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľností na spoločnosť DP- TRANS preto pre DÚ Bratislava nemalo byť „prekvapením“, ale očakávanou udalosťou, nakoľko sa jednalo o nehnuteľnosť primáme určenú na jej predaj. Je právne irelevantné, kto sa stal vlastníkom nehnuteľnosti; prevod vlastníckeho práva bol riadne zrealizovaný v príslušnom katastri nehnuteľností. DÚ Bratislava tak vlastné nedôsledné vykonanie miestneho zisťovania dáva za vina a na zodpovednosť žalobcovi a očakávaný predaj Nehnuteľnosti označil za účelový, čo je úplne nesprávny a protiprávny záver. Žalovaný - FR SR k uvedenému vo svojom Rozhodnutí FR len nepreskúmateľne uviedol, že: „platiteľ dane mohol predložiť správcovi dane dôkazy o tom, že vyvíjal činnosť smerujúcu k predaju bytu na Brečtanovej ulici. “ , čo je absolútne nesprávny záver, nakoľko správca dane bol dostatočne upovedomený o možnosti budúceho predaja nehnuteľnosti (ešte pred vykonaním miestneho zisťovania), z toho dôvodu je úplne irelevantné či žalobca nehnuteľnosť inzeroval na realitných portáloch, resp. vyvíjal akúkoľvek komunikáciu s potenciálnymi kupcami. Navyše žalobca správcovi dane uviedol, že Bytové doplnky dodané do nehnuteľnosti budú ako jej súčasť predané novému vlastníkovi a ich hodnota sa premietne do výšky kúpnej ceny. Okrem toho správcovi dane nič nebránilo, aby za účelom preverenia existencie Bytových doplnkov v nehnuteľnosti vykonal daňovú kontrolou u jej nového vlastníka. Na základe správne zisteného skutkového stavu sú PÚ Bratislava, ako aj FR SR vyvodili nesprávne právne závery, ktoré spôsobujú nesprávnosť a nezákonnosť napádaných rozhodnutí.

12. Svedok, pán Q. do zápisnice pri výsluchu jasne uviedol, že v prenajatej nehnuteľnosti vykonával kancelárske a skladovacie činnosti, či obchodné rokovania. To znamená, že ju využíval na vlastnú podnikateľskú činnosť. Len jedinú miestnosť z celej nehnuteľnosti využíval na občasné prespanie, čo je bežnou praxou aj pri iných podnikateľských subjektoch. Z výpovede svedka však bolo zrejmé, že svedok nemohol prezradiť mená obchodných partnerov a nie, že nechcel, resp. odmietal prezradiť mená obchodných partnerov, v čom je podstatný rozdiel, čo spôsobuje nesprávne právne posúdenie právnych skutočností práve zo strany FR SR. Žalovaný za ďalší dôvod nejednoznačnosti výpovede

svedka, pána Q. O., považoval skutočnosť, že si svedok nepamätal, či pri odovzdávaní predmetu nájmu bol spisovaný preberací protokol, resp. kde bola uzavieraná nájomná zmluva. Aj v tejto súvislosti žalovaný vyvodil nesprávny faktický aj právny záver, nakoľko pán Q. O. pri výsluchu do zápisnice č. 100459568/2017 zo dňa 14.03.2017, na otázku správcu dane č. 19: Akým spôsobom bola stanovená nájomná cena nehnuteľnosti? “ - odpovedal nasledovne: „Cena bola dohodnutá ústne a potom sme to dali na papier.“ Z uvedeného vyplýva, že uzavretie nájomnej zmluvy ( ktorej súčasťou je o.i. aj dohoda o výške nájmu) bola medzi žalobcom a spoločnosťou GEHRI, s.r.o., uzatváraná v etapách, najskôr ústne a až následne v písomnej forme, z toho dôvodu ani odpoveď pre správcu dane nemôže byť jednoznačná, nakoľko skutkový dej jednoznačný nebol. Navyše, keď zoberieme do úvahy skutočnosť, že k výsluchu pána Q.o došlo omnoho neskôr, než vznikol samotný nájomný vzťah k Nehnuteľnosti, ako aj skutočnosť, že k spolupráci medzi žalobcom a spoločnosťou GEHRI, s.r.o. dochádzalo opakovane, tzn. dochádzalo k uzatváraniu viacerých dokumentov v rámci rozličných právnych vzťahov. Nemožno od pána O. spravodlivo očakávať, že si bude detailne pamätať okolnosti uzatvorenia nájomnej zmluvy so žalobcom. Z právneho názoru žalovaného, ktorým výpoveď svedka, pána Q. O., považoval za všeobecné a nejednoznačné, nevyplývala žiadna spojitosť s nárokom žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu.

13. Žalovaný vlastné právne názory (i keď nesprávne) neodôvodnil, nevysvetlil ich spojitosť, resp. následky v súvislosti s konkrétnym prípadom, čo opätovne spôsobuje nepreskúmateľnosť. V nepreskúmateľnom rozhodnutí žalovaný pokračoval aj v ďalšom texte rozhodnutia, v ktorom uvádzal: „Svedok neuviedol, že by vyžadoval od platiteľa dane vybavenie exkluzívnym interiérovým vybavením“ Žalobca pri komunikácii so správcom dane, či už ústnej alebo písomnej, uviedol, že nehnuteľnosť bola zariadená aj na základe požiadaviek nájomcu- spoločností GEHRI, s.r.o.. Žalobca pritom netvrdil, že by nájomca vzniesol požiadavku na exkluzívne zariadenie. Dozariadiť nehnuteľnosť exkluzívnymi Bytovými doplnkami bolo slobodné rozhodnutie žalobcu, ktorý v tomto smere nerozumel, prečo kvalita zaobstaraných Bytových doplnkov mala relevantnou skutočnosť na určenie toho, či tu nárok na vrátenie nadmerného odpočtu je, alebo nie je. Lebo nie je a navyše bola premietnutá do výšky nájomného, s ktorou nájomca súhlasil. Žalobcovi z toho dôvodu nebolo zrejmé, na čo chcel žalovaný poukázať tým, že svedok nevypovedal, že výslovne požadoval exkluzívne interiérové vybavenie a odôvodnenie významu tohto poznatku na nárok žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH nebolo FR SR nijakým spôsobom vysvetlené, čo má opätovne za následok nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

14. Žalobcom zaobstarané Bytové doplnky vo väčšej miere tvorili krehké predmety- napr. poháre, misky, taniere, alebo predmety ľahko opotrebovateľné - uteráky, príbory, pri ktorým sa očakáva, že sa časom opotrebujú, rozbijú, resp. vyhodia. Nakoľko je riadne hospodáriacim subjektom, v odvolaní voči rozhodnutiu DÚ uviedol, že: „Platiteľ darte zinkasoval príjem za prenájom, kde sa už kalkulovalo aj s tým, že časť zariadenia sa zničí, rozbije, stratí, vyhodí.“ Inak povedané, výška nájmu za prenájom nehnuteľnosti, bola zmluvnými stranami dohodnutá tak, aby pokryla prípadné straty na zakúpených Bytových doplnkoch, ktoré si vyžiadal nájomca. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že žalovaný správne vyhodnotil skutkový stav, vyvodil z neho nesprávne závery, čo spôsobuje nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia. Nesprávny právny názor badať aj v súvislosti s nemožnosťou vykonať opätovné miestne zisťovanie v nehnuteľnosti, za účelom preverenia existencie zakúpených Bytových doplnkov. Žalobca pri prvom kontakte so správcom dane v rámci predmetnej daňovej kontroly do zápisnice uviedol, že nehnuteľnosť bola v rámci účtovníctva evidovaná ako nehnuteľnosť na predaj, ale nakoľko sa v danom období nenašiel vhodný kupec, rozhodol sa ju prenajať. Okrem toho dňa 02.06.2016 zaslal správcovi dane vyjadrenie, v ktorom opätovne uviedol, že preverované Bytové doplnky plánuje predať spolu s nehnuteľnosťou a cena Bytových doplnkov bude súčasťou predajnej ceny. Zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytom medzi žalobcom a spoločnosťou DP-TRANS bola uzatvorená až dňa 24.11.2016. To znamená, správca dane - DÚ Bratislava, mal dostatočný časový úsek na to, aby vykonal opätovné miestne zisťovanie ešte v čase, kedy bol vlastníkom nehnuteľnosti žalobca. Predaj nehnuteľnosti nie je ničím iným, len výkonom podnikateľskej činnosti. Uvedenými argumentami tak žalovaný predstavuje ďalší absurdný a o to nesprávnejší právny záver, ktorý spôsobuje nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia FR. Pokiaľ správca dane chcel vykonať opätovné miestne zisťovanie v nehnuteľnosti, ktorá medzičasom nadobudla do vlastníctva iná právnická osoba, mohol tak urobiť z vlastnej právomoci. Nesprávny právny názor má žalovaný aj vo vzťahu údajnej nesúčinnosti žalobcu voči správcovi dane, ktorej sa mal žalobca dopustiť, tým, že: „...v zápisnici z miestneho zisťovania č. 103203008/2016/9104401/Maču uviedol, že nevidí dôvod, aby sa vyjadroval k predaju nehnuteľnosti,

nakoľko predaj nehnuteľnosti nie je predmetom daňovej kontroly.“ Žalobcovi nebolo zrejmé, v čom má údajná nesúčinnosť spočívať, nakoľko informáciu o tom, že nehnuteľnosť je určená na predaj a že je prenajímaná iba dočasne dal žalobca správcovi dane pri prvom kontaktne s ním v rámci predmetnej daňovej kontroly, teda nebol dôvod opakovane uvádzať informácie, ktorými správca dane už dávno disponoval. Navyše detaily pripravovaného prevodu vlastníckeho práva k nej nemajú spojitosť so šetrením správcu dane ohľadom nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, čo žalobca správcovi dane uviedol a teda sa logicky nemohol dopustiť nesúčinnosti, ako sa opätovne mylne domnieva FR SR. Pokiaľ mal správca dane za to, že vyjadrenia ohľadom predaja nehnuteľnosti súviseli s prebiehajúcou daňovou kontrolou, mal to žalobcovi odôvodniť.

15. Žalovaný na základe správne zisteného skutkového stavu vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, nakoľko vysloveným právnym názorom chýba logická nadväznosť a spojitosť s výrokom rozhodnutia. Nie je ani zrejmé, akými myšlienkovými pochodmi sa žalovaný uberal a ktoré právne tvrdenia zobral za základ svojho rozhodnutia a prečo. Nesprávnosť, zmätočnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia ďalej spočíva aj v tom, že žalovaný nezohľadnil všetky skutkové okolnosti prípadu, ktoré by mali vplyv na výrok. Žalovaný v napádanom rozhodnutí nezohľadnil skutočnosti, že: a ) predmetom miestneho zisťovania bola kontrola Bytových doplnkov z dodacích listov D/15-08-03, D/15 - 08-04, to znamená, že Bytové doplnky z ostatných dvoch dodacích listov neboli preverované vôbec, b) správca dane preveril len niektoré položky z vyššie uvedených dodacích listov, to znamená, niektoré Bytové doplnky nepreveril vôbec, c) napriek skutočnostiam uvedeným v písm. a) a b) vyššie potvrdil rozhodnutie DÚ, ktorým DÚ Bratislava zamietol celý nárok žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu DPH z titulu kúpy Bytových doplnkov, d) DÚ Bratislava dospel ku svojmu Rozhodnutiu DÚ v ktorom zamietol celý nárok na vrátenie odpočtu DPH, napriek tomu, že žalobca dostatočne preukázal zdaniteľný obchod, ktorého predmetom bola kúpa Bytových doplnkov predloženými Faktúrami s dodacími listami, zdaniteľný obchod bol potvrdený zisteniami Daňovým úradom Žilina či zisteniami z medzinárodnej výmeny informácií a to len preto, že DU Bratislava vykonané miestne zisťovanie vykonal nedôsledne, nakoľko preveril len niektoré položky z niektorých dodacích listov, opätovné miestne zisťovanie nevykonal, z dôvodov „účelovosti“ predaja nehnuteľnosti a ťažšiu identifikáciu niektorých Bytových doplnkov stotožnil z ich neexistenciou. To znamená, že DÚ Bratislava zamietol celý nárok na vrátenie odpočtu DPH súvisiaci s kúpou Bytových doplnkov a to napriek tomu, že nepreveril všetky položky zo všetkých dodacích listov.

16. Žalovaný v napádanom rozhodnutí nezohľadnil to, že predmetom kontroly zo strany správcu dane neboli Bytové doplnky (vo väčšej miere tvorené svietidlami) z dodacích listov D/l 5-08-01, D/15-08-02, ktorým zodpovedal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške XX.XXX €. Napriek tomu, že DÚ Bratislava nepreveril všetky dodané Bytové doplnky, znížil daňovému subjektu nárok na nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 zo sumy XX.XXX,XX € na sumu X.XXX,XX €, čiže v celom rozsahu všetkých 4 uvádzaných dodacích listov a k nim prislúchajúcim faktúram. Žalovaný ďalej vo svojom rozhodnutí nezohľadnil skutočnosť, že žalobca s Bytovými doplnkami, ktoré umiestnil do nehnuteľnosti, správcovi dane predložil faktúry a s nimi spojené dodacie listy a poskytol maximálnu mieru súčinnosti pri miestnom zisťovaní, zdaniteľný obchod bol potvrdený zisteniami Daňového úradu Žilina i zisteniami z medzinárodnej výmeny informácii z Českej republiky. Žalobca teda už nemal akým iným spôsobom správcovi dane preukázať existenciu Bytových doplnkov a ich umiestnenie v nehnuteľnosti. Preverenie Bytových doplnkov tak mohlo byť vykonané len z právomoci správcu dane, ktorý miestne zisťovanie v byte vykonal nedôsledne a navyše preveril len niektoré položky z niektorých dodacích listov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vo svojom rozhodnutí nezohľadnil všetky skutkové a právne okolnosti, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, čím došlo k procesnému porušeniu, čo má za následok nezákonnosť napádaného rozhodnutia.

17. Žalobca mal za to, že dôkazné bremeno vo vzťahu k nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v zmysle tejto žaloby uniesol v celom rozsahu. Správcovi dane predložil všetky dôkazy a dokumenty, ktoré mal k dispozícii a ktorých predloženie bolo možné od neho spravodlivo očakávať. Správcovi dane bol počas celého trvania daňovej kontroly súčinný a nápomocný. Predložené dôkazy dosvedčujú, že kúpil Bytové doplnky a tie umiestnil do nehnuteľnosti, že túto prenajal spoločnosti GEHRI, s.r.o. Nehnuteľnosť bola využívaná na podnikateľské účely nájomcu a teda, že mu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Žalovaný ani DÚ Bratislava naopak tvrdenia o zneužívacom konaní nepodložili žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. FR SR obdobne ako správca dane-DU Bratislava akoby neprihliadal na priame dôkazy týkajúce sa zakúpených Bytových doplnkov, konkrétne dôkazy, ktoré potvrdzujú kúpu a dodanie

Bytových doplnkov a to či už vo forme preukázaných faktúr, výpovedí svedka a žalobcu, alebo zistených poznatkov z miestneho zisťovania. Žalovaný obdobne ako DÚ Bratislava svoje závery vyvodzuje len z nepriamych skutočností, ktoré si navyše vykladá nesprávne. Z tohto hľadiska je žiaduce, aby príslušný súd zrušil Rozhodnutie FR v celom jeho rozsahu. Bytové doplnky sa v nehnuteľnosti nachádzali, len bolo obtiažnejšie, resp. pracnejšie identifikovať ich. Za to, že dodacie listy, ktoré predložil žalobca správcovi dane neobsahovali vyobrazenia dodaných Bytových doplnkov, nemožno viniť žalobcu, obzvlášť, keď niečo také nie je ani bežné v obchodných vzťahoch.

18. Žalobca zamestnancom správcu dane počas miestneho zisťovania poskytol maximálnu možnú mieru súčinnosti. Navyše ak mal správca dane pochybnosti o niektorej položke, mal danú skutočnosť uviesť do protokolu. Počas priebehu miestneho zisťovania v nehnuteľnosti žalovaný od žalobcu nepožiadal o ďalšie vysvetlenie k jednotlivým položkám, ale v protokole konštatoval, že niektoré položky sa nedajú identifikovať, čo žalobca uviedol vo vyjadrení č. 6/07167958/2017 zo dňa 31.05.2017. Na základe uvedeného, je potom záver správcu dane, že existuje pochybnosť o tom, či sa predmetné Bytové doplnky nachádzajú v nehnuteľnosti, len na základe toho, že Bytové doplnky, ktoré sa v nehnuteľnosti nachádzali, boli ťažšie identifikovateľné, je absolútne nesprávny. Práve z dôvodov ťažšej identifikácie Bytových doplnkov podľa dodacích listov, mali zamestnanci správcu dane vykonať miestne zisťovanie dôkladnejšie. Žalobcom predložené/ukázané Bytové doplnky si mohli odfotografovať a fotografie následne porovnať so zisteniami získanými na základe žiadosti o medzinárodnú výmeny informácií o medzinárodnú výmenu informácií č. 996856/2016914401/Maču. V tomto ohľade mal žalobca vážnu pochybnosť o tom, či miestne zisťovanie bolo zo strany zamestnancov správcu dane vykonané riadne. Ťažšia identifikácia zakúpených Bytových doplnkov automaticky neznamená ich neexistenciu, ako naznačoval vo svojom rozhodnutí správca dane, čo má za následok nesprávnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

19. Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný ani DÚ nepoukázali na žiadnu skutočnosť, podľa ktorej by bolo založené nimi uvádzané účelové konanie žalobca, ktoré malo viesť k neoprávnenej výhode a porušeniu zákona, čo by zakladalo dôvod, prečo by mu nemal vzniknúť nárok na odpočet DPH. Žalobca touto žalobou súčasne poukazoval na procesné porušenie DÚ Bratislava, ktorého sa dopustil v súvislosti s miestnym zisťovaním v nehnuteľnosti. Daňový poriadok v § 3 ukladá správcovi dane postupovať pri správe daní v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chrániť záujmy štátu a obcí a dbať pritom na zachovávanie práva a právom chránených záujmov daňových subjektov. Správca dane za účelom preverenia umiestnenia Bytových doplnkov vykonal v nehnuteľnosti miestne zisťovanie, z ktorého spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 103203008/2016/9104401/Maču zo dňa 24.05.2016. Predmetom preverovania boli niektoré položky uvedené v dodacích listoch k faktúram č. 20150801 a 20150804. Žalobca videl procesné porušenie správcu dane v tom, že miestne zisťovanie nevykonal riadne. Zamestnanci správcu dane vykonávajúci mieste zisťovanie, navyše preverili len niektoré položky uvedené z dodacích listoch a dokonca zvyšné dva dodacie listy (dodacie listy k faktúram č, 20150801 a 20150802) a položky v nich uvedené (ktoré predstavovali takmer celú výšku zamietnutého nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH), sa nepreverovali vôbec. Z takto nedôsledne vykonanej daňovej kontroly- miestneho zisťovania, vyvodil správca dane záver, že existujú pochybnosti o umiestnení Bytových doplnkov v nehnuteľnosti. Z toho dôvodu chcel vykonať opätovné miestne zisťovanie v nehnuteľnosti, ktorú však medzičasom predal, čo správca dane označil za účelový predaj. Vychádzajúc z názoru, že správca dane má vykonávať daňovú kontrolu tak, aby zasahoval do záujmov daňového subjektu čo najmenej, tak DÚ Bratislava spôsobom výkonu miestneho zisťovania konal úplne opačne. Čím boli porušené jeho chránené záujmy. Ak by správca dane vykonal miestne zisťovanie z dňa riadne, to znamená že by preveril všetky položkv-Bytové doplnky zo všetkých dodacích listov, tak by nemusel žalobcu zaťažovať opätovným miestnym zisťovaním, čo nasvedčuje tomu, že sa DÚ Bratislava dopustil procesného pochybenia.

III. argumenty žalovaného

20. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca neuvádzal skutkový dej v časovom slede, čo má vplyv na posúdenie konania správcu dane v procese daňovej kontroly. Správca dane najprv vykonal miestne zisťovanie u žalobcu v nehnuteľnosti na Brečtanovej ulici 6/ A dňa 24.05.2016. Miestnym zisťovaním správca dane nemohol dostatočne preveriť, či nakúpené luxusné zariadenie (svietidlá, porcelán, textil a iné vybavenie kuchynské a kúpeľňové vybavenie)

deklarované faktúrami č. - 20150804, sa reálne nachádzali v predmetnej nehnuteľnosti. Nebolo to potvrdené napríklad približným počtom kusov, ani designom. Správca dane uviedol v zápisnici č. 103203008/2016/9104401/Maču zo dňa 24.05.2016, že sa jednalo o rôzne druhy príborov, pohárov na víno, uterákov, županov. Deklarované prehozy neboli v nehnuteľnosti vôbec (podľa tvrdenia žalobcu sa mali nachádzať v tom čase v čistiarni). Správca dane následne dňa 03.06.2016 zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (č. /Maču za účelom preverenia zdaniteľných obchodov medzi spoločnosťou Hanak Contract s.r.o., IČO:36273660, DIČ:2022035741 a spoločnosťou COMEINTERIOR s.r.o., Československé armády 729, Praha 6, IČ DPH:CZ28242742. Odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií bola správcovi doručená dňa 07.02.2017, ktorej prílohou bol aj CD s fotkami jednotlivých preverovaných tovarov. V čase, keď správca dane vykonal miestne zisťovanie zo dňa 24.05.2016, ešte nedisponoval presným vyobrazením jednotlivých položiek deklarovaného tovaru/zariadenia, preto správca dane v čase výkonu miestneho zisťovania nemal možnosť riadneho verifikovania. Správca dane sa nedožadoval dokladov, ale vyzýval žalobcu, aby predložil relevantné doklady a dôkazy (aj k faktúram č. - 20150804) o použití nakúpených tovarov ako platiteľ podľa Z, z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane konal v úzkej súčinnosti so žalobcom, keď ho vyzýval na predloženie relevantných dokladov a dôkazov na podporu jeho tvrdenia, že svietidlá boli namontované v nehnuteľnosti a prehozy boli v čistiarni ( v čase miestneho zisťovania). To, že žalobca tvrdil v odpovedi správcovi dane, že si predmetné svietidlá namontoval svojpomocne (121 kusov), aj tvrdenie žalobcu, že bločky z čistiarne nedal do účtovníctva z dôvodu zanedbateľnosti položky nákladu za čistiareň, nie je možné posudzovať ako predloženie dôkazov. Vzhľadom na konštrukciu zákona o DPH ( v nadväznosti na ) dôkaz o tom, že sa zdaniteľný obchod uskutočnil, znáša platiteľ dane, a je len v jeho záujme, aby si zaobstaral dostupné dôkazy, pretože je jeho povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane.

21. Správca dane mal oprávnenú pochybnosť o umiestnení exkluzívnych interiérových doplnkov do nehnuteľnosti na Brečtanovej 6/A Bratislave, nakoľko žalobca napriek výzvam správcu dane nepredložil relevantné dôkazy o tom. Správca dane v predmetnej zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101606737/2017 zo dňa 20.07.2017 vyhodnotil (nevytýkal), že následná kontrola nakúpených tovarov podľa fotografií nebola u žalobcu možná, nakoľko nehnuteľnosť, kde sa tovar nachádzal, bola vo vlastníctve inej spoločnosti (DP - TRANS, s.r.o., Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, 36682209, IČ DPH:SK2022250637). Žalovanému nebolo známe, že by bol žalobcom predložený v procese daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dôkaz o objednávke tovaru (exkluzívnych interiérových doplnkov od spoločnosti Hanac Contract). Vzhľadom na množstvo nakúpeného exkluzívneho tovaru žalobca nepredložil dôkaz o tom, ako bol objednaný tento tovar. Správcovi dane boli predložené faktúry 20150801- 20150804 s príslušnými dodacími listami. Faktúry žalobca uhradil spoločnosti Hanak Contract, ktorý DPH z deklarovaných uskutočnených zdaniteľných plnení DPH priznal a odviedol. Manažér Hanak Contract potvrdil, že transport bytových doplnkov zrealizoval vlastným motorovým OBC vozidlami ako tvrdí v žalobe žalobca) do nehnuteľnosti na Brečtanovej 6/A K. Podľa predložených CMR č. 3519103, 3519104 to malo byť uskutočnené vozidlom s ŠPZ CA970CM v jeden deň (24.08.2015). Hanak Contract v roku 2015 podľa podaného priznania k dani z motorových vozidiel deklaroval uvedené ako: motorové vozidlo najmenej so štyrmi kolesami určené na dopravu osôb (kategória M) druh vozidla: vozidlá projektované a konštruované na prepravu osôb (kategória M), druh vozidla: vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, najviac s ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča (M1). Podľa verejne dostupných informácií na internete (overenie motorových vozidiel), podľa zadanej ŠPZ by sa malo jednať o vozidlo PEUGEOT 508, teda žalovaný má nové pochybnosti, a to ako mohlo predmetným vozidlom odvezené také množstvo tovaru deklarované CMR dokladmi č. 3519103, 3519104 v jeden deň. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu v predposlední odrazke, že existencia a umiestnenie bytových doplnkov v nehnuteľnosti na Brečtanovej v Bratislave bolo správcovi dane preukázané. Práve naopak, správca dane uvedené spochybnil a žalobca nepredložil žiadne ďalšie relevantné dôkazy. Žalobca uvádzal, že konateľ spoločnosti GEHRI, s.r.o. uviedol, že bytové doplnky boli na základe jeho požiadavky zakúpené do nehnuteľnosti na Brečtanovej 6/A, v Bratislave a zároveň reálnej dodané/umiestnené - žalovaný poukázal na časový nesúlad, ktorý je zachytený aj v jeho rozhodnutí na strane 9 v poslednom odseku.

22. Je žiaduce, aby už z uvedených procesných úkonov v rozhodnutí bolo zrejmé to, že správca dane konal v súlade s Daňovým poriadkom. Správca dane zhodnotil dôkazy v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, čiže podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pritom prihliadal na všetko, čo pri daňovej kontrole vyšlo najavo. Žalovaný nenamietal, že nájomná zmluva môže byť v súlade s i uzavretá platne aj ústne, ale zároveň dodával, že je na samotnom platiteľovi dane (všeobecne), aké iné relevantné dôkazy si zabezpečí a predloží správcovi dane na podporu svojich tvrdení (dôkazné bremeno). Skutočnosť, ktorú zistil správca dane vlastným šetrením, že mesačné zálohové platby za služby spojené s nájmom, ktoré boli uhrádzané treťou osobou (Katarína Hajdinová) logicky vzbudili oprávnené pochybnosti u správcu dane v čase daňovej kontroly o reálnosti deklarovaného nájomného vzťahu so spoločnosťou GEHRI, s.r.o. Žalovaný súhlasil s tým, že v bode 5.6 nájomnej zmluvy zo dňa 05.01.2015 je uvedené, že služby spojené s nájmom sú v cene nájmu, ale zároveň žalovaný poukázal na skutočnosť, že mesačné zálohové platby za služby spojené s nájmom reálne uhrádzala Katarína Hajdinová a nie žalobca ako prenajímateľ. Z akého dôvodu to tak bolo, žalobca už neuvádzal. Nesúhlasil s interpretáciou žalobcu, nakoľko žalovaný v rozhodnutí poukázal na rozpory vo svedeckej výpovedi svedka Roberta Gehriho č. 100459568/2017 zo dňa 14.03.2017 a následne verifikoval so zisteniami správcu dane u daňového subjektu GEHRI, s.r.o. daňovou kontrolou na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2015. V nej správca dane preveroval aj zdaniteľné plnenie, deklarované faktúrou č. 2015109 zo dňa 31.10.2016 v celkovej sume 126.000 €, vystavenej žalobcom za prenájom nebytového a bytového priestoru na Brečtanovej 6/A, Bratislava. Daňový subjekt GEHR1, s.r.o. nepreukázal správcovi dane, že prijatú službu prenájmu použil na dodávky varov a služieb ako platiteľ podľa zákona o DPH. Uvedené žalovaný zhodnotil doplnil v súlade ods. ods. 2 Daňového poriadku.

23. Správca dane dňa 24.05.2016, v čase výkonu miestneho zisťovania u žalobcu v nehnuteľnosti na Brečtanovej ulici 6/A, nedisponoval služobným zariadením (mobil, fotoaparát), preto si nemohol vyfotiť jednotlivých deklarované položky tovarov/zariadenia. Žalovaný dodal, že bolo v možnostiach žalobcu ako kontrolovaného platiteľa dane, v súlade s § 45 ods. 1 písm. c) Daňového poriadku a § 45 ods. 2 písm. e), vyfotiť nainštalované zariadenie a zaslať správcovi dane počas výkonu daňovej kontroly (opäť s poukazom na dôkazné bremeno na strane žalobcu). Zároveň žalovaný poukázal na to, že svedok Robert Gehri požadoval vybavenie na podnikateľskú činnosť: kancelárske a skladovacie činnosti (stavebný materiál) a jednu miestnosť na občasné prespanie. To, že sa žalobca slobodne rozhodol a dozariadil prenajímané priestory exkluzívnymi bytovými doplnkami: porcelán, textil, svietidlá bolo na ňom, ako správcovi dane preukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane. Charakter exkluzívnych bytových doplnkov: vybavenie kuchynské napr. detský príbor, detské taniere, šľahacia metla, forma na tortu, cedník, škrabka na zemiaky, tlakový hrniec, či množstvo uterákov, prehozov, županov atď. - nepreukazuje, že mali slúžiť na kancelárske a skladovacie účely nájomcu v tom čase. Žalovaný zotrval na svojom odôvodení a mal zato, že správne vyhodnotil skutkový stav a vyvodil správne závery. Bolo v možnostiach konateľa žalobcu navrhnúť uskutočnenie miestneho zisťovania aj za daňový subjekt DP - TRANS s.r.o. z dôvodu, že Patrik Karlík sa v uvedenej spoločnosti stal konateľom. Správca dane nevedel vopred od žalobcu informáciu o tom, že dňa 24.11.2016 bude uzatvorená zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom medzi žalobcom a DP - TRANS s.r.o. Práve naopak, žalobca keď vedel, že bude uzatvárať zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom na Brečtanovej 6/A v Bratislave, mal si zabezpečiť dostatok dôkazov na preukázanie, že splnil hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie dane. Žalobca počas daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie august 2015 nebol dostatočne súčinný správcovi dane. Žalobca nevyužil taktiež dostatočne svoje právo v súlade s § 45 ods. 1 písm. c) a e) Daňového poriadku.

24. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že porušil § 74 ods. 2 Daňového poriadku, keď nezohľadnil to, že predmetom kontroly správcu dane neboli bytové doplnky, vo väčšej miere tvorené svietidlami, z dodacích listov D/15-08-01, D/15-08-02, ktorým zodpovedal nárok na vrátenie nadmerného odpočtu v celkovej výške 13.553 €. Práve naopak, žalovaný dával do pozornosti, že správca dane opakovane písomne vyzýval žalobcu, na predloženie dôkazov o umiestnení tovaru k faktúram 20150801, 20150802, 20150803 a 20150804 od Hanak Contract: výzva č. 10293 3675/2016/9104401/Mačo zo dňa 13.04.2015 (v zmysle § 45 ods, 2 písm. e) Daňového poriadku výzva č. /Kub zo dňa 27.03.2017 (v zmysle § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. 100751159/2017/ 9104401/Kub zo dňa 03.05.2017 v zmysle § 46 ods. 8 daňového poriadku). Žalovaný konštatoval že odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH je právom platiteľa, keď splní podmienky požadované zákonom. Nie je možné uplatniť si odpočítanie dane iba z dôvodu prijatých faktúr od dodávateľa vystavených s DPH. Faktúry č. 20150801, 20150802, 20150803 a 20150804 od spoločnosti Hanak Contract formálne spĺňajú náležitosti požadované zákonom

(aj dodacie listy), ale žalobca nepreukázal dôkazmi, že predmetné tovary/luxusné zariadenie (svietidlá, porcelán, textil a iné vybavenie kuchynské a kúpeľňové vybavenie), sa aj reálne nachádzalo, resp. bolo namontované (svietidlá) v predmetnej nehnuteľnosti na Brečtanovej 6/A v Bratislave. Žalobca ako platiteľ dane, bol povinný preukázať skutočnosti uvedené na predložených dokladoch aj vecne, obsahovo. Keďže tak neurobil počas daňovej kontroly, ani počas vyrubovacieho konania, nepreukázal, že splnil podmienky uvedené v § 49 ods. 2 zákona o DPH, preto nebolo mu priznané právo na odpočítanie dane. Záverom žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. zo dňa 01.03.2018.

25. Žalovaný súhlasil s tým, že pochybnosti uvedené v rozhodnutí správcu dane boli oprávnené a vyplynuli nielen zo samotného miestneho zisťovania, z ktorého správca dane zhodnotil, že jednotlivé položky sa nedali jednoznačne identifikovať, ale aj na základe ďalších vykonaných úkonov a získaných zistení, ktoré správca dane uvádzal vo svojom rozhodnutí. Žalovaný preto nesúhlasil, že bytové doplnky sa v nehnuteľnosti nachádzali, len bolo obtiažnejšie/prácnejšie ich identifikovať. Žalovaný naďalej trval na rozporných zisteniach, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí. Správca dane postupoval správne, základe rozsiahlych zistených skutočností v procese daňovej kontroly znížil žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 21.874,30 € na sumu 5.316,90 €, keďže žalobca porušil § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH (viac na strane 18 až 19) rozhodnutia správcu dane. Správca postupoval v súlade s § 3 Daňového poriadku aj v procese miestneho zisťovania za účelom preverenia bytových doplnkov deklarované faktúrami č. 20150801, 20150802, 20150803 a 20150804 od spoločnosti Hanak Contract, o čom spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 103203008/2016/ 9104401/Maču zo dňa 24.05.2016. Skutočnosť, že miestnym zisťovaním správca dane zistil, že sa v nehnuteľnosti na Brečtanovej 6/A v Bratislave nachádza určité zariadenie: príbory, taniere, poháre na víno, župany, uteráky (podľa správcu dane v zápisnici) rôznych druhov, a ktoré ani približne nesúhlasili s počtom deklarovanými faktúrami č. 20150801, 20150802, 20150803 a 20150804 od spoločnosti Hanak Contract. Preto konštatovanie správcu dane v rozhodnutí malo svoje opodstatnenie, aj keď to nie je uvedené v zápisnici o miestnom zisťovaní, čo správca dane v rozhodnutí ani netvrdil. Tým, že v čase miestneho zisťovania nebolo žalobcom dostatočne preukázané umiestnenie vyššie uvedeného zariadenia (týka sa aj svietidiel), správca dane vykonal ďalšie úkony (dožiadanie, výsluch svedka, medzinárodnú žiadosť) a získal fotografie deklarovaného tovaru. Bolo však v možnostiach žalobcu predložiť správcovi dane dostatočné dôkazy (napr. fotografie), ktorými (možno predpokladať) žalobca aj disponoval.

IV. verejné vyhlásenie rozsudku

26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa (ďalej len ) v spojení s a , rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 29.07.2020, postupujúc podľa a . Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci a súdom boli poučení, že ak sa výslovne nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

V. Relevantné právne predpisy

27. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný

vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

28. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

29. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

30. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 3 ods. 6 prvá veta DP pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane.

32. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

33. Podľa § 45 ods. 2 DP kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu (písm. a/), zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly (písm. b/), poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou (písm. c/), predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia (písm. d/), predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia (písm. e/), umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom (písm. f/), zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie (písm. g/), umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov (písm. h/).

34. Podľa § 46 ods. 1 DP daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole.

35. Podľa § 46 ods. 8 DP zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú

si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 46 ods. 9 DP daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8 (písm. a/), doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2 (písm. b/), alebo zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu (písm. c/).

37. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).

38. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

39. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

40. Podľa dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.

41. Podľa dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa , vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

42. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi (ods. 1). Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (ods. 2).

43. Podľa ods. l právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

44. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí

tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).

45. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

VI. Posúdenie veci správnym súdom

46. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.102290254/2017 zo dňa 02.11.2017, ktorým bolo podľa § 74 ods. 4 zákona Daňového poriadku potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. /Kub zo dňa 27.07.2017, na základe ktorého bol podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu 16.557,40 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015. Daňový úrad Bratislava prvostupňovým rozhodnutím znížil žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2015 zo sumy 21.874,30 € na sumu 5.316,90 €.

47. Z ustanovení , , vyplývajú hmotnoprávne podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu boli naozaj dodané konkrétnym platiteľom DPH (t.j. uskutočnenie zdaniteľného plnenia). Na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú bez ďalšieho predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.09.2016, sp. zn. , a zo dňa 17.09.2015, sp. zn. zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. 48. Obchod je spojovací medzičlánok medzi rôznymi hospodárskymi odvetviami zameranými na uskutočňovanie obehu tovaru. Obchod predstavuje výmenu produktov (statkov, výrobkov, tovaru a služieb) formou kúpy a predaja. Správny súd pri obchodnej činnosti prízvukuje ekonomickú analýzu a zdôvodnenie opodstatnenosti relevantných obchodných transakcií. Vzhľadom na uvedené daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou

podmienkou pre odpočítanie dane. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v ), ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

49. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených. Avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov, znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/ alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

50. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61). Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).Znakom jednej zo zásad obchodného práva, t. j. poctivého obchodného styku, je predpoklad riadneho fungovania obchodnej spoločnosti. Z toho plynie očakávanie, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činností, ktorými spoločnosť napĺňa definíciu pojmu podnikania. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu chýbajú, pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú v zmysle zásady obsiahnutej v § 2 ods.

6 oprávnené (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.1.2013).

51. Súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou (kúpou) zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy ,ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Bolo na žalobcovi (on mal dôkazné bremeno), aby preukázal, že vynaložil adekvátne úsilie a prijal všetky opatrenia, a ktoré možno od neho rozumne požadovať a ktoré by účinne viedli k tomu, aby nebol súčasťou fiktívneho obchodu, ktorého účelom bolo získať(neoprávnene) nadmerný odpočet DPH (účasti na daňovom podvode). Osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Z toho dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Obchod, o existencií ktorého svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality DPH žalobcom. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nevyplýva, že by správne orgány od žalobcu požadovali doklady, ktoré by mal on zabezpečiť od iného daňového subjektu (svojho subdodávateľa, resp. odberateľa). Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného obchodu. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že dodaný tovar aj skutočne bol dodaný tak, ako to deklaroval. Toto však neučinil.

52. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu za účelom zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie august 2015. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol č. /Kub zo dňa 03.05.2017. Správca dane okrem iného nadobudol pochybnosti v prípade daňového subjektu - spoločnosti GEHRI, s.r.o., kedy nebolo preukázané, že uvedená spoločnosť prijatú službu prenájmu (od daňového subjektu) použila na dodávky varov a služieb ako platiteľ podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Uvedené žalovaný zhodnotil doplnil v súlade § 74 ods. ods. 2 Daňového poriadku.

53. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, súd poznamenáva, že nie je úlohou daňových orgánov odstraňovať rozpory vzniknuté v rámci šetrenia správcu dane, ktorým sa overuje pravdivosť tvrdení žalobcu, ako aj pravdivosť skutočnosti uvedených na dokladoch predložených žalobcom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že nim uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane z tovaru vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť, pričom daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Právo na odpočítanie dane teda vzniká len za predpokladu, že tovar bol i skutočne dodaný a dodanie daňovým subjektom náležite preukázané. Pri posudzovaní správnosti daňového priznania sa nemôže vychádzať len z faktúr a iných písomností ale k tomuto účelu musí byť vykonané dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry a písomnosti odrážajú v skutočnosti a či majú i obsahový podklad. Ani doklady so všetkými požadovanými náležitosťami nemusia byť dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň, ak nie je preukázané, že skutočne k uskutočneniu zdaniteľného obchodu došlo tak, ako je na daňových dokladoch deklarované. Nie je úlohou ani povinnosťou daňových orgánov preukazovať v skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, táto povinnosť spočíva len na daňovom subjekte. V danom prípade vznikli v rámci daňovej kontroly u správcu dane dôvodné pochybnosti opravdivosti žalobcom predložených dokladov a o skutočnostiach v týchto dokladoch uvedených. Správca dane umožnil žalobcovi uvedené pochybnosti odstrániť, z dôkazov predložených žalobcom však o odstránení pochybnosti nemožno hovoriť.

54. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie). Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca v žalobe namietal rovnaké skutočnosti, ktoré namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa v rozhodnutí napadnutom žalobou podrobne vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, svoje závery náležite a zrozumiteľne odôvodnil - aj prečo považoval za nevierohodné dodatočne predložené doklady daňovým subjektom, pričom súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje. Z dôkazov založených v administratívnom spise však vyplýva, že nebolo zo strany daňového subjektu riadne preukázané dodanie tovaru od dodávateľa - spoločnosti Hanak Contract, s.r.o., IČO:36273660 so sídlom v ČR. Miestnym zisťovaním správca dane zistil, že sa v nehnuteľnosti na Brečtanovej 6/A v Bratislave síce nachádzalo určité zariadenie, ale rôzneho druhu a nesúhlasilo s objemom, ktorý bol deklarovaný na faktúrach. Faktúry žalobca uhradil spoločnosti Hanak Contract, ktorý DPH z deklarovaných uskutočnených zdaniteľných plnení DPH priznal a odviedol. Nebolo však preukázané, že zakúpený tovar boj aj použitý pri zariadení označenej nehnuteľnosti, ktorú daňový subjekt prenajímal spoločnosti GEHRI, s.r.o. Nebolo možné ani nesúhlasiť so záverom žalovaného, že charakter exkluzívnych bytových doplnkov: vybavenie kuchynské napr. detský príbor, detské taniere, šľahacia metla, forma na tortu, cedník, škrabka na zemiaky, tlakový hrniec, či množstvo uterákov, prehozov, županov atď. - nepreukazoval, že tieto mali slúžiť na kancelárske a skladovacie účely nájomcu v tom čase. Z výpovede svedka Robert Gehriho rovnako vyplývali nejednoznačné skutočnosti. Spochybnené boli aj úhrady za nájomné, pretože ich vykonával podľa zistení správcu dane tretí subjekt (Katarína Hajdinová) s tým, že spoločnosť GEHRI, s.r.o. bola niekoľkokrát vyzvaná na preukázanie, kedy a akým spôsobom použila v období január - december 2015 prenajaté priestory na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Z administratívneho spisu nevyplývajú také dôkazy, že by uvedená spoločnosť preukázala, že prijatú službu nájmu by použila na ďalšie dodávky tovarov a služieb podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Žalovaný, resp. pôvodne prvostupňový orgán analýzou podaných daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobia 2014, 2015 zistil, že daňový subjekt GEHRI, s.r.o. z vykonávanej ekonomickej činnosti nemal potrebné množstvo peňažných prostriedkov na úhradu predmetného nájomného. Správca dane postupoval správne, ak na základe rozsiahlych zistených skutočností v procese daňovej kontroly znížil žalobcovi nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty zo sumy 21.874,30 € na sumu 5.316,90 €, keďže žalobca porušil § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

55. Súd nezistil žiadne namietané porušenia zásad daňového konania, daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci a žalovaný v napadnutom rozhodnutí prihliadol na všetko, čo vyšlo v daňovom konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom naň kladené náležitosti a je riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

56. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

57. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa

sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).