Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Ek/892/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EEI s. r. o., so sídlom: Laurinská 18, 811 01 Bratislava, IČO:35871113, zast. TaylorWessing e/n/w/c advokáti s. r. o., so sídlom: Panenská 6, 811 03 Bratislava, IČO:35905832 proti povinnému: Mesto Košice, so sídlom: Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, IČO:00691135 o nepeňažný nárok, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Juraj Koči, so sídlom: Okružná 3, 071 01 Michalovce, pod sp. zn. 253EX 282/19, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.05.2019 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného nároku, aby: I. Prikázal povinnému poskytovať oprávnenému súčinnosť pri prevádzkovaní verejných platených parkovísk a výbere parkovného na území mesta Košice v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30. 07. 2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov, a to do času skončenia uvedenej nájomnej zmluvy alebo do právoplatnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy. II. Prikázal povinnému zdržať sa konania, ktoré by oprávnenému znemožnilo alebo sťažilo plnenie zmluvných povinností a uplatňovanie práv podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov, a to najmä, ktoré by oprávnenému zabránili alebo sťažili prevádzkovanie verejných platených parkovísk a výber parkovného na území mesta Košice oprávneným a ohrozili základný ekonomický model fungovania parkovacieho systému v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 v znení jej neskorších dodatkov, a to do času skončenia trvania uvedenej nájomnej zmluvy alebo do právoplatnosti prípadného súdneho rozhodnutia, ktoré by konštatovalo neplatnosť nájomnej zmluvy. III. Uložil povinnému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek obmedzovania výkonu nájomných práv oprávneného podľa nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov uzavretej medzi oprávneným a povinným. IV. Uložil povinnému povinnosť zdržať sa dispozície s majetkom oprávneného, ktorý preinvestoval podľa čl. X a čl. XI nájomnej zmluvy zo dňa 30.07.2012 č. 2012001646 v znení jej neskorších dodatkov uzavretej medzi oprávneným a povinným, a to na základe exekučného titulu - uznesenia Okresného súdu Košice II. zo dňa 20.05.2019, č. k. , ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 22.05.2019 (ďalej len „exekučný titul“).

2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie a opravy vád návrhu na vykonanie exekúcie doručenej súdu dňa 24.06.2019 poveril na vykonanie exekúcie dňa 01.07.2019 súdneho exekútora: JUDr. Juraj Koči, so sídlom: Okružná 3, 071 01 Michalovce, ktorý ju vedie pod sp. zn. 253EX 282/19 (ďalej len „súdny exekútor“).

3. Povinnému bolo vo vyššie uvedenej exekučnej veci dňa 03.07.2019 doručené Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 03.07.2019. Následne bol dňa 11.07.2019 súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenie o začatí exekúcie, pričom takto podaný návrh má odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie

uviedol, že voči uzneseniu súdu o nariadení neodkladného opatrenia podal odvolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté. Poukázal na Exekučného poriadku a Exekučného poriadku a má za to, že sú tu skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Taktiež poukázal na o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Mesto Košice ako subjekt v pozícii orgánu verejnej správy (obec) je bez akýchkoľvek pochybností oprávnený prijímať VZN podľa . V podmienkach mesta Košice je systém plateného parkovania upravený vo všeobecne záväznom nariadení mesta Košice č. 157 o dočasnom parkovaní motorových vozidiel na vymedzenom území mesta Košice (ďalej len „VZN č. 157“). VZN č. 157 (vrátane zmien) bolo schvaľované nasledovne:

- VZN č. 157 - I. Č.. XXX/XXXX M. D. XX. X. XXXX, účinnosť od 1. 7. 2016,

- prvá zmena VZN č. 157 - I. Č.. XXX/XXXX M. D. XX. XX. XXXX, účinnosť od 1. 1. 2017,

- druhá zmena VZN č. 157 - I. Č.. XXXX/XXXX M. D. XX. X. XXXX, účinnosť od 6. 7. 2018,

- tretia zmena VZN č. 157 - I. Č.. XXXX/XXXX M. D. XX. X. XXXX, účinnosť od 15. 10. 2018,

- štvrtá zmena VZN č. 157 - I. Č.. XX/XXXX M. D. XX. X. XXXX, účinnosť od 16. 2. 2019,

- piata zmena VZN č. 157 - I. Č.. XX/XXXX M. D. XX. X. XXXX, účinnosť od 1. 5. 2019 . V prílohe povinný priložil kompletné znenie VZN č. 157 vrátane jeho zmien, ako aj kópie jednotlivých uznesení Mestského zastupiteľstva v Košiciach a tiež aktuálne platné a účinné VZN č. 157 v konsolidovanom (úplnom) znení ku dňu účinnosti piatej zmeny VZN č. 157 (t. j. k 1. 5. 2019). Treťou zmenou VZN č. 157 bolo do textu VZN doplnené ustanovenie § 11b. Podľa § 11b ods. 5 VZN č. 157 od 1. 1. 2019 je mesto Košice výlučným prevádzkovateľom parkovacích miest v zóne plateného parkovania podľa tohto nariadenia. Štvrtou zmenou VZN č. 157 bola prvá veta v upravená nasledovne: „Prevádzku parkovacích miest v zóne plateného parkovania () zabezpečuje mesto“ (t. j. povinný). Tu je potrebné osobitne zdôrazniť, že proces schvaľovania VZN je upravený najmä v o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Pri schvaľovaní tretej zmeny a štvrtej zmeny VZN č. 157 boli dodržané všetky hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky potrebné na to, aby príslušná zmena VZN vyvolala právne účinky, a to najmä: a) je daný právny základ na schválenie VZN (resp. jeho zmeny), vyplývajúci zo zmieneného ustanovenia , so zreteľom na výkon samosprávnej pôsobnosti v súlade s SR (vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia); b) návrh zmeny VZN bol zverejnený zákonom ustanoveným spôsobom; c) návrh zmeny bol schválený Mestským zastupiteľstvom v Košiciach kvalifikovanou (trojpätinovou) väčšinou poslancov; d) schválený návrh zmeny VZN bol zverejnený zákonom ustanoveným spôsobom. VZN č. 157 (podobne ako každé iné VZN) je normatívny správny akt požívajúci prezumpciu správnosti do času jeho zrušenia k tomu zmocneným orgánom. Všeobecne záväzným nariadením sú povinní sa riadiť všetci jeho adresáti až do jeho zrušenia samotným obecným zastupiteľstvo, ktoré VZN prijalo alebo až do jeho zrušenia správnym súdom alebo Ústavným súdom SR. Podľa konštantnej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. ) i právnej doktríny, dôsledkom prezumpcie správnosti správneho aktu je, že i vadný správny akt, ktorý nie je nulitný, sa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je úradným postupom zrušený alebo zmenený. To znamená, že aj vadný správny akt, dokiaľ nebol zrušený, vyvoláva zamýšľané právne účinky (porovnaj tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 25.3.2008). Účinky zrušenia správneho aktu plynú až ex nunc. V súčasnosti nejestvuje žiadne rozhodnutie kompetentného orgánu verejnej moci, ktoré by malo zrušiť VZN č. 157 (resp. jeho ostatnú zmenu). Povinný dokonca nemá poznatky ani o tom, žeby malo prebiehať nejaké konanie smerujúce k jeho zrušeniu (napr. konanie o súlade VZN so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy podľa a nasl. alebo konanie o súlade VZN s , s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi na základe SR). Tým, že v súčasnosti platné VZN č. 157 jednoznačne deklaruje povinného ako jediného prevádzkovateľa najneskôr od 1. 1. 2019, neodkladné opatrenie nariadené v exekučnom titule je v zjavnom rozpore s platným všeobecne záväzným predpisom. Práve naopak, nariadené neodkladné opatrenie javí ako nevykonateľné prinajmenšom od 1. 1. 2019. Počnúc týmto termínom mal byť jediným prevádzkovateľom parkovacieho systému povinný, ktorému táto úloha priamo vyplýva z platného a účinného VZN č. 157. Podľa názoru povinného právne účinky predmetného VZN ako všeobecne záväzného právneho predpisu, u ktorého platí prezumpcia správnosti, majú prednosť pred právnymi účinkami nariadeného neodkladného opatrenia. O nariadení neodkladného opatrenia bolo v čisto teoretickej rovine možné uvažovať ešte pred schválením ostatnej zmeny VZN č. 157 - oprávnený (EEI) však príslušný návrh nepodal dostatočne včas, hoci o zamýšľanej (tretej) zmene VZN č. 157 nepochybne

vedel. Po schválení ostatnej zmeny VZN č. 157 je teda mesto Košice ako povinný viazané primárne týmto všeobecne záväzným právnym predpisom. Účinnosť VZN môže byť pozastavená len zákonným postupom na základe uznesenia príslušného správneho súdu alebo ústavného súdu ( resp. o Ústavnom súde Slovenskej republiky) - takéto uznesenie však dosiaľ vydané nebolo. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že uznesenie súdu o neodkladnom opatrení bolo doručené povinnému dňa 8. 10. 2018, t. j. po tom, ako bola tretia zmena VZN č. 157 schválená (17. 9. 2018) a zverejnená (27. 9. 2018). Ak by povinný konal tak, ako mu ukladá neodkladné opatrenie, jeho konanie sa dostane do zjavného rozporu s platným a účinným VZN č. 157, ktoré jednoznačne určuje mesto Košice ako jediného prevádzkovateľa v zóne plateného parkovania. So zreteľom na uvedené je možné konštatovať, že exekučný titul v podobe neodkladného opatrenia nemôže povinný rešpektovať a plniť v ňom vymedzené povinnosti bez toho, aby pritom súčasne nedošlo ku konaniu v priamom rozpore s platným a účinným VZN č. 157, ktorým je povinný viazaný. Neodkladné opatrenie ako exekučný titul je tak v zásade nevykonateľné. Pri exekúciách na nepeňažné plnenie je pritom všeobecným pravidlom, že požiadavky na materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu sú zvýšené v porovnaní s exekúciami na peňažné plnenie, pri ktorých absentuje potreba špecifikovať povinnosti povinného tak, aby nič nebránilo súdnemu exekútorovi preverovať dodržiavanie týchto povinností a v prípade ich porušenia uložiť povinnému sankciu v podobe pokút. Ukladanie pokút súdnym exekútorom ako sankcia povinného za porušenie povinností vymedzených neodkladným opatrením ako exekučným titulom za súčasného stavu, v ktorom je sporná jeho vykonateľnosť, by v tomto prípade malo charakter určenia, že neodkladné opatrenie má prednosť pred platným a účinným VZN č. 157. Povinný je toho názoru, že posúdenie vzťahu neodkladného opatrenia a všeobecného opatrenia by nemalo byť priznané osobe súdneho exekútora a jeho právnej úvahe, ale práve súdu s ohľadom na prebiehajúce súdne konania. Povinný poukázal na skutočnosť, že včas podal proti neodkladnému opatreniu riadny opravný prostriedok, o ktorom však doteraz nebolo rozhodnuté. Vykonateľnosť exekučného titulu môže byť v tomto konaní spochybnená. Ak sa exekučný súd domnieva, že niektoré ustanovenia VZN č. 157 nie sú v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily (a teda že neodkladné opatrenie sa javí byť legitímnym opatrením proti povinnému), ako aktívne procesne legitimovaný subjekt podľa môže podať návrh na začatie konania podľa SR o súlade právnych predpisov nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily. Okrem toho, povinný nijako nedisponuje majetkom oprávneného - povinný vôbec nevyužíva parkovacie automaty (inštalované oprávneným) na výber parkovného, ani ich fyzicky neodstraňuje, nepoškodzuje, a ani s nimi inak nenakladá. Povinný tiež nevyužíva SMS systém oprávneného a neruší oprávneného vo vzťahu k technickej infraštruktúre na rampových (závorových) parkoviskách. Vzhľadom na uvedené má povinný za to, že v tomto prípade osobitne existuje ďalší dôvod na zastavenie exekúcie, pretože neodkladné opatrenie v tejto časti je nevykonateľné. K uzatvoreniu nájomnej zmluvy došlo dňa 30. 7. 2012, pričom samotnému uzatvoreniu nájomnej zmluvy predchádzala obchodná verejná súťaž, ktorá sa realizovala v prvom polroku 2012. Odkaz na túto nájomnú zmluvu sa uvádza vo výrokovej časti exekučného titulu. Povinný poukázal na a opätovne na , ktorý je konkretizáciou samosprávnej pôsobnosti obce podľa o obecnom zriadení, podľa ktorého „Obec pri výkone samosprávy najmä ... f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií.“ Realizácia samosprávnej pôsobnosti obce podľa zákona o obecnom zriadení je činnosťou verejnej správy odlišnou od preneseného výkonu cestnej štátnej správy pre pozemné komunikácie, ktorý na miestnych a účelových komunikáciách zabezpečuje obec podľa (napr. určovanie dopravného značenia). Výkon správy miestnych komunikácii nie je súkromnoprávnym oprávnením obce, ale je realizáciou samosprávy ako druhu verejnej moci. Obec teda reguláciou organizovania dopravy na území obce realizuje autoritatívny zásah do základných práv a slobôd adresátov verejnej správy (in concreto účastníkov cestnej premávky). Nie je totiž možné nájsť žiadnu oblasť spoločenských vzťahov, ktoré by mohla obec samosprávnym všeobecne záväzným nariadením regulovať tak, aby sa pritom nedotkla alebo nezasiahla do niektorého ľubovoľného základného práva alebo slobody inej fyzickej alebo právnickej osoby. Ak obec reguluje organizovanie statickej dopravy na území obce ukladá fyzickým a právnickým osobám najmä povinnosti v oblasti vlastníckeho práva, práva na súkromie a v oblasti slobody pohybu ako základných práv podľa druhej hlavy SR. Pri zásahu do základných práv a slobôd tretích osôb pri zabezpečovaní výstavby, údržby a správy miestnych komunikácií bolo mesto (povinný) v čase uzatvárania nájomnej zmluvy limitovaný v znení účinnom v danom čase. platný a účinný v čase uzavretia nájomnej zmluvy obciam neumožňoval uzavrieť žiadnu zmluvu, na základe ktorej by zo strany obce mohlo dôjsť k zákonnému prenechaniu prevádzkovania plateného parkovacieho systému súkromnou osobou. Rozpor so zákonom je daný v prípade rozporu

právneho úkonu s kogentnou normou. Normy obsiahnuté v v znení účinnom v rozhodnom čase sú normami verejnoprávnymi, a ako také sú normami kogentnými s nemožnosťou účastníkov právneho vzťahu sa odchýliť od ich dispozície. Povinný sa pri prenechávaní majetku mesta do nájmu riadil ustanoveniami o majetku obcí. Zákon o majetku obcí však nie je komplexnou kodifikáciou regulujúcou majetkové postavenie obce. Nakladanie s majetkom mesta je zákonné len vtedy, ak okrem zákona o majetku obcí je dodržané široké spektrum obmedzení a regulatívov stanovených v osobitných zákonoch (vrátane ). Materiálne ponímanie práva pri aplikácii znamená, že nedovolenosť určitého konania nemusí právny predpis upravovať výslovne, ale môže vyplynúť z kontextu jednotlivých ustanovení právneho predpisu či viacerých predpisov (Najvyšší súd ČR sp. zn. ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva aj v prípade, ak účastníci o rozpore so zákonom nevedeli. Rozpor právneho úkonu so zákonom je objektívna skutočnosť, ktorá nemá právne následky zamýšľané zmluvnými stranami, a to bez ohľadu na to, ktorá zo zmluvných strán neplatnosť spôsobila, a taktiež bez ohľadu na to, či niektorá zo zmluvných strán uzavrela zmluvu v dobrej viere. Neobstojí výklad, dovolaním ktorého by sa zmluvné strany nájomnej zmluvy prípadne pokúšali liberovať z nedodržania kogentných verejnoprávnych obmedzení podľa v znení účinnom v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy. Na základe vyššie uvedeného teda možno dospieť k právnemu záveru o neplatnosti nájomnej zmluvy. Čo sa týka prípadných opačných názorov na právne posúdenie veci uvedené vyššie, právne neudržateľná je argumentácia, podľa ktorej zákonodarca použil v fakultatívnu dikciu „môže“, a teda že regulácia organizovania dopravy na území obce formou všeobecne záväzného nariadenia mesta je iba jednou z možných, nie nutných, foriem organizovania dopravy na území obce. Tento záver je interpretačne nesprávny. Dispozícia normy v rozhodujúcom období nie je alternatívna v zmysle, že obec by si mohla vybrať rôzne formy regulácie organizovania dopravy na území obce. Použitá dikcia „môže“ v v znení účinnom v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy znamená, že obec na základe svojej samosprávnej úvahy môže, ale nemusí na účely organizovania dopravy ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. Ale ak sa obec na základe svojej samosprávnej úlohy rozhodne, že chce na účely organizovania dopravy ustanoviť úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel, musí tak učiniť predpísanou obligatórnou formou, a to všeobecne záväzným nariadením. Inak obec koná v rozpore s SR z dôvodu, že sa jedná o výkon samosprávy. Všeobecne záväzné nariadenie podľa je fakultatívne všeobecne záväzné nariadenie obce. V prípade nájomnej zmluvy ide o konanie, ktorým explicitne došlo k porušeniu verejnoprávneho predpisu, teda ide o konanie v rozpore so zákonom. Takýto nedostatok nemožno preklenúť ani preferenciou výkladu podporujúcim platnosť zmluvy. Navyše pred výkladom preferujúcim platnosť zmluvy má vo vzťahu k majetkovoprávnym úkonom obce ako verejnoprávnej korporácie prednosť princíp prevažujúceho verejného záujmu. Rovnako neobstojí tvrdenie, že zmena právnej úpravy v legislatívnom vývoji po uzatvorení nájomnej zmluvy odstránila pochybnosti o platnosti nájomnej zmluvy a neskôr uzatvorených dodatkov. Tento záver je interpretačne nesprávny. Platnosť alebo neplatnosť zmluvy podľa možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jej vzniku (Najvyšší súd SR sp. zn. ). Okolnosť, že neskôr dôjde k zrušeniu alebo zmene všeobecne záväzného právneho predpisu, s ktorým bola zmluva v rozpore, nemôže viesť k odstráneniu následkov stanovených v (napr. Najvyšší súd ČR, sp. zn. , Najvyšší súd ČR, sp. zn. ). Obdobne ani dodatočná zmena zákonnej úpravy umožňujúca uzavretie určitej zmluvy nemôže konvalidovať jej neplatnosť, pre nedovolenosť jej uzavretia v čase jej vzniku. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zhojená dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti právneho úkonu (konvalidácia). Zároveň povinný predložil aj výňatok protokolu Najvyššieho kontrolného úradu SR Č.. M.-XXXXXX/ XXXX/XXXX/PHA M. D. XX. X. XXXX o výsledku kontroly stavu verejných financií a majetku v meste, ktoré je sídlom kraja a plnenie opatrení z predchádzajúcich kontrol, pričom kontrola bola vykonaná na základe plánu kontrolnej činnosti NKÚ SR za rok 2016 (ďalej len „protokol NKÚ“). Povahe nájomnej zmluvy sa protokol NKÚ venuje na stranách 28 až 33. Najvyšší kontrolný úrad SR v zásade tiež dospel k záveru o potenciálnej neplatnosti nájomnej zmluvy. Do pozornosti súdu dal povinný rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9. 5. 2018, č. k. . Ide síce o rozhodnutie správneho súdu, ktoré explicitne nedeklaruje neplatnosť nájomnej zmluvy, avšak správnemu orgánu dáva jasné inštrukcie, s akými skutočnosťami sa má vysporiadať v rámci ďalšieho správneho konania. Téma parkovania a jeho regulácie je nepochybne otázkou verejného záujmu a za situácie, kedy aj NKÚ SR naznačil neplatnosť nájomnej zmluvy, povinný

si dal spracovať právnu analýzu u Právnickej fakulty UPJŠ s cieľom čo najobjektívnejšie zistiť aktuálny právny stav (a spracovateľ nebol v žiadnom prípade usmerňovaný k tomu, aby sa dopracoval ku konkrétnym „právnym záverom“; povinný za kľúčové prvky pri výbere spracovateľa považoval okrem iného aj nestrannosť a odbornosť). Z právnej analýzy taktiež vyplynul záver o pravdepodobnosti, že nájomná zmluva je neplatná. Povinný si dovolil vzniesť aj námietky voči nesprávnemu postupu exekútora, ktorý v upovedomení o začatí exekúcie poučil povinného, že môže vzniesť u súdneho exekútora do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii a námietky proti trovám exekúcie (bez poučenia povinného o možnosti podať návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku). Ak by povinný využil svoje právo v zmysle zmieneného poučenia len vo forme námietok, nemožno vylúčiť, že jeho procesná situácia by sa v exekučnom konaní mohla zhoršiť. Na základe vyššie uvedených skutočností má povinný za preukázané, že je splnená podmienka podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, na základe ktorej je nevyhnutné zastaviť exekučné konanie pre nevykonateľnosť neodkladného opatrenia ako exekučného titulu, a to z dôvodu existencie platného a účinného VZN č. 157, ktoré výslovne ustanovuje mesto (povinného) ako jediného prevádzkovateľa parkovacích miest v meste Košice od 1. 1. 2019. Účinnosť žiadneho ustanovenia VZN č. 157 nebola pozastavená (ani zrušená). Povinný nemôže rešpektovať exekučný titul a plniť v ňom vymedzené povinnosti bez toho, aby pritom súčasne nedošlo ku konaniu v priamom rozpore s platným a účinným VZN č. 157, ktorým je povinný viazaný. Obnovenie stavu vyžadovaného neodkladným opatrením nemôže exekútor dosiahnuť bez zmeny/zrušenia VZN č. 157, teda bez toho, aby o tom rozhodlo mestské zastupiteľstvo. Zároveň povinný má za to, že nemožno obmedzovať oprávnenia mestského zastupiteľstva formou neodkladného opatrenia. Z ust. vyplýva právo obce (mesta) vo VZN ustanoviť spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest - čo nepochybne zahŕňa aj možnosť určiť, či bude prevádzkovanie parkovacích miest zabezpečené samotnou obcou (mestom) alebo prostredníctvom tretej (poverenej) osoby. Na základe toho nemožno mať pochybností, že mesto Košice vždy bolo oprávnené schváliť zmenu VZN č. 157 vrátane predmetného ust. . Schvaľovanie VZN je vo všeobecnosti výkonom verejnej moci, a teda na schválenie VZN (v konkrétnom znení) nie je daný právny nárok, ktorý by mal byť založený na základe prípadného súkromnoprávneho vzťahu mesta Košice s iným subjektom. Limity obce pri schvaľovaní VZN ustanovuje priamo SR (čl. 68 resp. čl. 71 ods. 2), príp. zákon (napr. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov). Zo žiadneho právneho predpisu však nevyplýva možnosť obmedziť oprávnenie mesta schvaľovať VZN (inštitút verejného práva) na základe zmluvy (inštitút súkromného práva). So zreteľom na uvedené skutočnosti, že povinný nemôže plniť povinnosti uložené exekučným titulom bez porušenia iných predpisov ktorými je viazaný, pričom zmenu týchto predpisov v prospech exekučného titulu nie je možné vynucovať a dosiahnuť v rámci exekučného konania, má povinný za to, že tu existujú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, ako to predpokladá písmeno d) Exekučného poriadku. Povinný preto navrhuje exekučnému súdu, aby exekúciu zastavil.

4. Právny zástupca oprávneného doručil dňa 24.07.2019 súdu Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 24.07.2019, v ktorom uviedol, že povinný ako dôvod pre zastavenie prebiehajúceho exekučného konania opakovane uvádza existenciu Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č. 157, ktorého posledné zmenené znenie nadobudlo účinnosť dňa 1. mája 2019 (ďalej len „VZN č. 157“). Podľa argumentácie povinného bráni existencia VZN č. 157 vymáhateľnosti exekučného titulu, keďže na jednej strane má byť v zmysle zmeneného VZN č. 157 na výber parkovného v zónach plateného parkovania na území mesta Košice oprávnený len povinný a na druhej strane exekučný titul ukladá povinnému poskytovať súčinnosť oprávnenému pri prevádzkovaní parkovania a nezasahovať do jeho prevádzkovania. Povinný si mylne vykladá obsah materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia, na základe čoho sa nesprávne domnieva, že exekučný titul je materiálne nevykonateľný. Povinný si taktiež v návrhu zamieňa exekučný súd so súdom odvolacím (resp. súdom rozhodujúcim o opravných prostriedkoch proti exekučnému titulu) a žiada, aby exekučný súd preskúmal správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, čo však z hľadiska platných právnych predpisov a konštantnej judikatúry slovenských súdov nie je úlohou exekučného súdu. V rámci svojej argumentácie sa ďalej povinný nepochopiteľne odvoláva na uznesenie súdu o nariadení neodkladného opatrenia doručené povinnému dňa 8. októbra 2018, ktoré bolo nariadené v minulosti voči povinnému na návrh oprávneného. Toto uznesenie však nie je predmetom prebiehajúceho exekučného konania a oprávnený preto nevidí relevanciu takéhoto odkazu. Je zrejmé, že povinný napáda výlučne materiálnu zložku vykonateľnosti exekučného titulu, teda formálnu vykonateľnosť exekučného titulu povinný vôbec nenapáda. Komentárová literatúra označuje materiálnu vykonateľnosť

za „súhrn obsahových náležitostí exekučného titulu umožňujúci bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti.“ Vymedzenie pojmu materiálna vykonateľnosť rozhodnutia možno nájsť aj v relevantnej judikatúre Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. V Uznesení č. k. -11 z 13. decembra 2018 vyplýva, že Ústavný súd sa stotožnil s argumentáciou a konštatuje, „že materiálne predpoklady vyjadrujú obsahovú určitosť exekučného titulu, a to tak, aby práva, ale predovšetkým vynucované povinnosti boli vo vykonávanom exekučnom titule určené presným a nepochybným spôsobom. Z exekučného titulu musí byť zrejmé, čo má byť exekúciou vynútené. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcej povinnosti na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Práve tieto náležitosti robia exekučný titul vykonateľným. Iba rozhodnutie, ktoré tieto náležitosti nemá, nie je rozhodnutím vykonateľným a nemôže byť podkladom na výkon exekúcie.“ Tento záver vo svojom Uznesení z 22. júna 2010 v konaní sp. zn. potvrdil aj Najvyšší súd SR, podľa ktorého „materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu.“ Ku konkrétnym prípadom podmienok materiálnej vykonateľnosti uvádza Ústavný súd SR v uznesení z 3. mája 2011, č. k. -31, že materiálnym predpokladom vykonateľnosti je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú, ako aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. V zmysle vyššie uvedenej definície materiálnej vykonateľnosti v komentárovej literatúre a citovanej judikatúre slovenských súdov má povinný za to, že ako subjekty, tak i rozsah judikovanej povinnosti sú v exekučnom titule dostatočne identifikované a je možné bez akýchkoľvek problémov určiť, akých subjektov a povinností sa výrok exekučného titulu týka. Vo vzťahu k exekučnému titulu preto nie je možné hovoriť o nedostatku jeho materiálnej vykonateľnosti. Vyššie spomínané uznesenie Ústavného súdu, č. k. -31 ďalej uvádza, že exekučný súd skúma exekučný titul aj z hľadiska materiálnej vykonateľnosti pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 Exekučného poriadku). Oproti dátumu vydania uznesenia č.k. -31 Ústavným súdom SR v máji 2011 došlo k niekoľkým zmenám v Exekučnom poriadku, avšak stále platí, že exekučný súd skúma exekučný titul podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Exekučného poriadku pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k Exekučného zákona. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že exekučný súd je zo zákona orgánom príslušným na preskúmanie vykonateľnosti exekučného titulu, pričom v prebiehajúcom konaní skúmal Okresný súd Banská Bystrica ako príslušný exekučný súd exekučný titul pri rozhodovaní o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a k záveru, že by exekučnému titulu mala chýbať materiálna vykonateľnosť, nedospel. Preto tvrdenie povinného, že súdny exekútor by svojím rozhodnutím o uložení sankcií povinnému za porušenie povinností vymedzených neodkladným opatrením posudzoval materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, resp. posudzoval vzťah nariadeného neodkladného opatrenia a VZN č. 157 (existencia ktorého podľa povinného spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu), nemá oporu v zákone. Súdny exekútor len zabezpečuje výkon rozhodnutia, ktorého formálna aj materiálna vykonateľnosť už bola predtým posúdená príslušným exekučným súdom, teda súdnemu exekútorovi neprislúcha hodnotiť, či predmetné rozhodnutie môže alebo nemôže nadobudnúť vykonateľnosť resp. či je alebo nie je vykonateľné. Predmetné tvrdenie povinného je preto zjavne nesprávne. Vzhľadom na argumentáciu povinného tiež možno konštatovať, že povinný sa v návrhu prakticky domáha, aby exekučný súd „nahradil“ úlohu súdu rozhodujúceho v spore o platnosti resp. neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej dňa 30. júla 2012 medzi oprávneným a povinným (ďalej len „Zmluva“), v súvislosti s ktorou bolo nariadené predmetné neodkladné opatrenie, resp. o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu takéhoto súdu. Inými slovami, povinný sa fakticky domáha, aby exekučný sud posúdil platnosť resp. neplatnosť Zmluvy z dôvodu prijatia zmien vo VZN č. 157, ktoré povinný účelovo prijal v úmysle zamedziť oprávnenému v prevádzkovaní parkovacích miest podľa Zmluvy. Uvedené však nie je úlohou exekučného súdu, čo jednoznačne deklaruje aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 22. júna 2010 v konaní sp. zn. . Podľa Najvyššieho súdu nemôže exekučný súd preskúmavať exekučný titul: „z hľadiska jeho vecnej správnosti a nemožno ho meniť ani zrušovať, nakoľko tieto úkony prislúchajú len súdu, ktorý rozhoduje o opravných (či už riadnych alebo mimoriadnych) prostriedkoch proti nemu. Rozsah preskúmania rozhodnutia exekučného titulu exekučným súdom sa obmedzuje len na to, či exekučný titul vydal orgán oprávnený na jeho vydanie, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a či sú účastníci exekučného konania nositeľmi vymáhaných práv a povinností, čo exekučný súd robí už v štádiu pred

udelením poverenia súdnemu exekútorovi, ktoré je predpokladom pre začatie vykonávania exekúcie.“ Najvyšší súd SR ďalej uvádza, že na to: „aby zánik vymáhaného nároku bol relevantným dôvodom pre zastavenie exekučného konania, je potrebné, aby nastal až po vzniku exekučného titulu, t.j. po jeho vydaní, v opačnom prípade by takúto skutočnosť mohol povinný namietať len v základnom konaní.“ Uvedené sa vzťahuje aj na konanie o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného zákona, v ktorom exekučný súd skúma v zásade len to, či je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného zákona. Exekučný súd však nemôže v tomto smere nahradiť Okresný súd Košice II ako súd, ktorý exekučný titul vydal, teda ako súd, ktorý správnosť exekučného titulu skúmal z pohľadu hmotného práva. Najvyšší súd ČR sa v konaní sp. zn. taktiež zaoberal rozsahom prieskumu exekučných rozhodnutí exekučnými súdmi a dospel k tomu, že exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia vydaných v základnom konaní. Exekučný súd je podľa Najvyššieho súdu ČR viazaný obsahom exekučných titulov a musí z nich priamo vychádzať, pričom aj v prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania, tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné konanie bez právneho významu. S uvedeným sa stotožnil aj Ústavný súd SR v uznesení č. k. -11, s odvolaním sa na preskúmavané rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, podľa ktorého exekučný súd: „nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ale ani preskúmavať právne posúdenie veci a ani nijako inak zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule či ex ante poskytnúť im ochranu v rozpore s výrokom exekučného titulu. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou.“ Oprávnený má preto za to, že tunajší exekučný súd nie je oprávnený posúdiť exekučný titul z hľadiska jeho vecnej správnosti, tak ako v návrhu žiada povinný. Oprávnený uviedol, že z odôvodnenia exekučného titulu je zrejmé, že Okresný súd Košice II mal už aj v čase rozhodnutia o návrhu oprávneného na nariadenie neodkladného opatrenia vedomosť o existencii a obsahu VZN č. 157. Povinný svoju argumentáciu, ktorú prezentoval v návrhu, uvádzal už aj v minulosti, pričom táto jeho argumentácia je už obsahom súdneho spisu v konaní, v ktorom rozhodol Okresný súd Košice II o vydaní neodkladného opatrenia voči povinnému (t.j. keď Okresný súd Košice II vydal exekučný titul). Oprávnený zdôraznil, že prijatie zmien vo VZN č. 157 konajúci súd nepovažoval za rozhodujúce pri nariadení neodkladného opatrenia, nakoľko sa stotožnil s argumentáciou oprávneného, že povinný nemôže všeobecne záväzným nariadením ako normatívnym správnym aktom stanovovať podmienky vlastného podnikania v súkromnoprávnych vzťahoch, v ktorých má mesto vystupovať ako subjekt súkromného práva a nie ako subjekt verejnej moci (). V tejto súvislosti oprávnený poukázal na to, že v prípade, ak by mal platiť argument povinného o tom, že nerešpektovanie nájomnej Zmluvy ako aj exekučného titul sa snaží odôvodniť poukazovaním na „prezumpciu správnosti“ vydania, resp. zmeny VZN, by v praxi viedlo k absurdným dôsledkom, kde by mestá a obce mohli svojvoľne a jednostranne zasahovať do existujúcich súkromnoprávnych vzťahov. Ďalším údajným dôvodom na zastavenie exekúcie je, že: „povinný nijako nedisponuje majetkom oprávneného - povinný vôbec nevyužíva parkovacie automaty (inštalované oprávneným) na výber parkovného, ani ich fyzicky neodstraňuje, nepoškodzuje, a ani s nimi inak nenakladá. Povinný tiež nevyužíva SMS systém oprávneného a neruší oprávneného vo vzťahu k technickej infraštruktúre na rampových (závorových) parkoviskách.“ Podľa povinného preto nemá byť ods. IV výroku exekučného titulu vykonateľný. Napriek existencii nájomnej Zmluvy pristúpil povinný v máji 2019 k osadeniu 46 parkomatov v centrálnej mestskej zóne v Košiciach, ktoré začal prevádzkovať, pričom tieto svoje parkomaty prevádzkuje aj po tom, čo bolo vydané neodkladné opatrenie (t.j. Exekučný titul), ktoré mu takéto konanie jednoznačne zakazuje. Namiesto rešpektovania exekučného titulu (neodkladného opatrenia), povinný opakovane verejne vyzýva ľudí, aby neplatili parkovné oprávnenému, ale aby platili výlučne povinnému. V doterajšej praxi sa oprávnený nestretol so situáciou, kde by povinný takýmto flagrantným spôsobom porušoval vydané a vykonateľné neodkladné opatrenie, a dokonca opakovane verejne vyzýval verejnosť na konanie, ktorého zjavným cieľom je prehĺbiť ekonomickú škodu spôsobovanú oprávnenému počas toho, ako povinný nerešpektuje Zmluvu a exekučný titul. Výrok exekučného titulu v tomto rozsahu ukladá povinnému povinnosť zdržať sa konania, ktoré spočíva v zásahu do dispozície s vymedzeným majetkom oprávneného, pričom v prípade takéhoto zásahu by bolo možné pristúpiť k výkonu uloženej nepeňažnej povinnosti. To, že v čase nariadenia neodkladného opatrenia povinný tvrdí, že neporušuje uvedenú povinnosť, nezakladá nevykonateľnosť takejto povinnosti. Naopak, uložená povinnosť má predísť tomu, aby povinný zasahoval do dispozície s uvedeným majetkom oprávneného po dobu trvania neodkladného opatrenia. Ako uvádza komentárová literatúra, z hľadiska opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia je dôležité, či navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície. Z povahy

neodkladného opatrenia je preto zrejmé, že môže byť nariadené nielen vtedy, ak ku samotnému konaniu, ktorým vzniká navrhovateľovi škoda alebo iná ujma v čase jeho nariadenia skutočne dochádza, ale aj vtedy, ak navrhovateľovi v budúcnosti hrozí v dôsledku konania odporcu škoda alebo ujma. Navyše, povinný v aktuálnej e-mailovej komunikácii adresovanej užívateľom vyhradených parkovacích miest na území mesta Košice deklaruje, že v prípade, ak vodič motorového vozidla, ktorý je užívateľom vyhradeného parkovacieho miesta na základe zmluvy s oprávneným, nebude mať povolené vyhradenie parkovacieho miesta zo strany povinného v zmysle VZN č. 157, povinný pristúpi k úkonom smerujúcim k odstráneniu príslušného dopravného značenia. Uvedené dopravné značenie však bolo inštalované oprávneným v rámci investícií podľa čl. X resp. čl. XI Zmluvy, a teda spadá do majetku, ktorým povinný nie je oprávnený disponovať v zmysle ods. IV. výroku exekučného titulu. V prípade materializácie konania deklarovaného povinným v emailovej komunikácii s užívateľmi vyhradených parkovacích miest by takéto konanie bolo v zjavnom rozpore s nariadených neodkladným opatrením a tým pádom by bolo možné pristúpiť k výkonu exekučného titulu aj v rozsahu ods. IV jeho výroku. Oprávnený preto nevidí dôvod, pre ktorý by bol exekučný titul nevykonateľný v rozsahu ods. IV. svojho výroku. Oprávnený taktiež v súvislosti s nariadeným neodkladným opatrením poukázal na to, že povinný naďalej úmyselne porušuje povinnosti, ktoré mu boli uvedeným neodkladným opatrením uložené, tak ako vyplýva z doplnenia podstatných okolností do konania vedeného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. o odvolaní proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré podal oprávnený 23. júla 2019 na príslušný odvolací súd (ďalej len „Doplnenie“). Ako vyplýva z Doplnenia, povinný koná v priamom rozpore s nariadeným neodkladným opatrením a tým sa dopúšťa porušenia povinností uložených mu súdom v exekučnom titule. V novinovom článku publikovanom dňa 10. júla 2019 Q. Z. Y. D. Y., Y. X. X., sám povinný vo svojom stanovisku predloženom D. Y. vyzýva vodičov, aby platili za parkovanie na území platených zón mesta Košice priamo povinnému. V predmetnom novinovom článku uvádza Oprávnený nasledovné: „Mesto Košice vyzýva každého motoristu, aby aj naďalej platil parkovné SMS správami, QR kódom, platobnými kartami cez mobilné telefóny alebo mincami prostredníctvom klasických parkovacích automatov označených logom mesta Košice.“ Povinný týmto koná v rozpore s exekučným titulom, a to tým, že neposkytuje oprávnenému súčinnosť pri výbere parkovného a koná spôsobom, ktorý znemožňuje resp. sťažuje oprávnenému výber parkovného resp. splnenie ďalších povinností oprávneného podľa Zmluvy. V neposlednom rade oprávnený potvrdil právny názor, že Zmluva je platná, pričom pre povinného zo Zmluvy vyplývajú povinnosti, ktoré povinný svojvoľne odmieta plniť. Povinný sa snaží cielene predlžovať stav právnej neistoty a svojou neaktivitou predlžovať súdne konanie, ktoré sám inicioval voči oprávnenému, keď dňa 2. novembra 2018 podal voči oprávnenému na Okresnom súde Košice I žalobu na vypratanie nehnuteľnosti a na zaplatenie finančnej náhrady vo výške takmer 4 milióny Eur. V rámci tohto konania sa má súd zaoberať okrem iného aj platnosťou Zmluvy. Toto súdne konanie sa aktuálne vedie na Okresnom súde Košice I pod spis. zn. -248. Aj napriek tomu, že konajúci súd v danej veci predĺžil na žiadosť samotného povinného lehotu na zaslanie repliky povinného do dňa 14. marca 2019, ani do konania prvého pojednávania v danej veci, ktoré sa konalo dňa 10. júla 2019, povinný svoju repliku cielene nezaslal. Týmto svojim konaním spôsobil povinný (t.j. mesto Košice v pozícii žalobcu) odročenie pojednávania až na 16. október 2019. V tomto skutkovom a právnom kontexte je oprávnený presvedčený o tom, že povinný sa snaží cielene predlžovať stav právnej neistoty, ktorý sám vyvolal tým, že začal spochybňovať platnosť a obsah nájomnej Zmluvy, uzatvorenej dňa 30. júla 2012, na základe ktorej si tak oprávnený, ako aj povinný plnili svoje povinnosti a realizovali svoje práva po dobu viac ako 5 rokov bez toho, aby obsah a platnosť Zmluvy akýmkoľvek spôsobom spochybňovali. Okrem toho povinný odmieta rešpektovať vydaný exekučný titul, a tak sa na jednej strane snaží maximalizovať svoje príjmy získané z úhrad parkovného a na druhej strane prehlbuje ujmu spôsobovanú oprávnenému. Nakoľko povinný dobrovoľne neplní povinnosti, ktoré mu boli uložené exekučným titulom, je potrebné splnenie týchto povinností vynútiť prostredníctvom súdneho výkonu rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je oprávnený presvedčený, že neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekučného konania v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, keďže exekučný titul spĺňa podmienky formálnej aj materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia. Prijatie VZN č. 157 nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu a povinný má povinnosť dodržiavať svoje povinnosti uložené vykonateľným neodkladným opatrením. Rovnakého názoru bol aj Okresný súd Banská Bystrica, ktorý vo svojom rozhodnutí o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu žiadnym spôsobom nespochybnil. Povinný navyše svojim návrhom mylne žiada exekučný súd o preskúmanie hmotnoprávnej správnosti exekučného titulu, na čo však nie je exekučný súd v zmysle platného zákona a konštantnej judikatúry slovenských súdov oprávnený, keďže preskúmanie exekučného titulu v žiadanom rozsahu patrí len súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti nemu. V rámci konania o návrhu na zastavenie exekúcie má exekučný

súd v zmysle ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného zákona skúmať v zásade len to, či je daný niektorý z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného zákona. Exekučný súd preto nemá v prebiehajúcom konaní skúmať to, či je Zmluva neplatná resp. či bolo nariadenie neodkladného opatrenie voči povinnému vecne správne. Oprávnený preto v zmysle vyššie uvedeného žiada exekučný súd, aby návrh v celom rozsahu zamietol.

5. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 06.08.2019 Postúpenie návrhu na zastavenie exekúcie v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom predložil: návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohami, Upovedomenie o začatí exekúcie + doručenky, Postúpenie návrhu na zastavenie oprávnenému + doručenku, vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie s prílohami.

6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a)po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d )sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu, inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.

10. Podľa § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.

11. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému. 12. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

13. Podľa prvá veta Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa , (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

17. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

18. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

19. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

20. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

21. Podľa o pozemných komunikáciách , 1) Na účely organizovania dopravy na území obce môže obec ustanoviť všeobecne záväzným nariadením úseky miestnych komunikácií na dočasné parkovanie motorových vozidiel (ďalej len „“) a na stanovištia vozidiel taxislužby, ak sa tým neohrozí bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný verejný záujem. a stanovištia vozidiel taxislužby musia byť označené zvislými a vodorovnými dopravnými značkami. Vo všeobecne záväznom nariadení obec ustanoví spôsob zabezpečenia prevádzky parkovacích miest, výšku úhrady za dočasné parkovanie motorových vozidiel podľa osobitného predpisu, spôsob jej platenia a spôsob preukázania jej zaplatenia. 2) Prevádzkou parkovacích miest podľa odseku 1 môže obec poveriť aj inú právnickú osobu ako v . Na úpravu vzťahov medzi obcou a poverenou právnickou osobou sa vzťahuje osobitný predpis. Ak prevádzku parkovacích miest zabezpečuje právnická osoba poverená obcou, tak všeobecne záväzné nariadenie obce podľa odseku 1 ustanoví aj podmienky a rozsah prevádzky parkovacích miest a spôsob určenia odplaty poverenej právnickej osoby za prevádzku parkovacích miest. 3) Výnos úhrad za dočasné parkovanie motorových vozidiel je príjmom obce; to neplatí, ak je prevádzka parkovacích miest zabezpečovaná podľa odseku 2, keď predmetný výnos úhrad za dočasné parkovanie je príjmom na prevádzku parkovacích miest poverenej právnickej osoby.

22. Podľa o obecnom zriadení, obec pri výkone samosprávy najmä zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce.

23. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Pod vykonateľnosťou rozumieme takú vlastnosť rozhodnutia, ktorá umožňuje vynútiť splnenie povinnosti v nej obsiahnutej prostriedkami štátnomocenského donútenia. Vykonateľnosť rozoznávame formálnu a materiálnu. Pod formálnou vykonateľnosťou rozumieme splnenie formálnych predpokladov na to, aby rozhodnutie mohlo byť označené za vykonateľné. Formálna vykonateľnosť rozhodnutia sa osvedčuje ako tzv. doložka vykonateľnosti, ktorou rozhodnutie opatrí príslušný orgán. Pod materiálnou vykonateľnosťou rozumieme súhrn materiálnych znakov, ktoré zabezpečujú reálnu vynútiteľnosť práva obsiahnutého v exekučnom titule.

24. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie, preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak

by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.

25. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Exekučný súd je teda viazaný obsahom takýchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

26. Súd po oboznámení sa s Postúpením súdneho exekútora, s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zistil, že povinný navrhuje zastaviť exekúciu v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného titulu pre nevykonateľnosť neodkladného opatrenia ako exekučného titulu, a to z dôvodu existencie platného a účinného VZN č. 157, ktoré výslovne ustanovuje mesto (povinného) ako jediného prevádzkovateľa parkovacích miest v meste Košice od 1.1.2019. Povinný nemôže rešpektovať exekučný titul a plniť v ňom vymedzené povinnosti bez toho, aby pritom súčasne nedošlo ku konaniu v priamom rozpore s platným a účinným VZN č. 157, ktorým je povinný viazaný.

27. Súd ďalej zistil, že dňa 30.07.2012 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá nájomná zmluva. S účinnosťou od 01.07.2016 povinný schválil VZN č. 157 o dočasnom parkovaní vozidiel na vymedzenom území mesta Košice. Povinný na základe protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Košice č. X. XXX/ XX/XXXX-X M. D. XX.XX.XXXX prvou zmenou VZN č. 157 s účinnosťou od 01.01.2017 vypustil v § 1 ods. 4 prvej vete slová „mesto alebo“. Druhou zmenou VZN č. 157 účinnou od 21.06.2018 bola schválená zmena v § 1 ods. 4. Na základe protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Košice č. X. XX/XX/XXXX-X M. D.Ň. XX.XX.XXXX povinný treťou zmenou VZN č. 157 vložil nový § 11b, v zmysle ktorého bodu 5, od 01.01.2019 je mesto výlučným prevádzkovateľom parkovacích miest v zóne plateného parkovania podľa tohto nariadenia. Štvrtou zmenou VZN účinnou od 16.02.2019 bola upravená prvá veta v § 1 ods. 4 nasledovne: „Prevádzku parkovacích miest v zóne plateného parkovania (§2) zabezpečuje mesto.“ Všeobecne záväzné nariadenie je normatívnym správnym aktom. Nariadenie nesmie odporovať ústave ani zákonu.

28. Exekučným titulom je uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov civilného procesu. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t. j. potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Súd, ktorý exekučný titul vydal mal za to, že žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov. Nariadenie neodkladného opatrenia môže byť aj zásahom do práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť. Súd v odôvodnení exekučného titulu poukázal na nález Ústavného súdu SR zo dňa 25.05.2000, sp. zn. podľa ktorého: „Ak chce obec s miestnymi komunikáciami, ktoré sú jej majetkom, podnikať, tak musí vo vzťahoch súvisiacich s podnikaním vystupovať ako subjekt súkromného práva a nemôže určovať zmluvné podmienky vlastného podnikania ako subjekt verejnej moci v podobe normatívneho právneho aktu, ktorým všeobecne záväzné nariadenie nesporne je. Aj pri podnikaní musí rešpektovať všetky právne normy regulujúce používania miestnych komunikácií, a teda nemôže za ich zákonom dovolené používania vyberať platby bez toho, aby poskytovala služby, ktoré nie sú súčasťou správy a údržby miestnych komunikácií.“

29. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na uznesenie súdu o neodkladnom opatrení, ktoré bolo doručené povinnému dňa 08.10.2018, súd uvádza, že exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 20.05.2019, sp. zn. , a nie povinným vyššie uvedené uznesenie súdu.

30. Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu. Vykonateľnosť má svoju materiálnu a formálnu stránku. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu a tiež presné

vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 03.05.2011, č.k. -31 podľa ktorého: „Materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu je okrem iného aj to, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (respektíve, či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), a teda či nejde o rozhodnutie voči „non subjektu". Ďalej je materiálnym predpokladom vykonateľnosti exekučného titulu aj to, či sú účastníci konania dostatočne individualizovaní, teda či nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho ide. Exekučný súd skúma exekučný titul pri rozhodovaní o žiadosti exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 Exekučného poriadku), tiež na prípadnú námietku povinného proti exekúcii (§ 50 Exekučného poriadku), ako aj na prípadný návrh povinného na zastavenie exekúcie (§ 58 exekučného poriadku). Súčasne platí, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý exekučný titul vydal.“ Súd uvádza, že exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva a zároveň exekučný súd nemôže v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu súdu, ktorý exekučný titul vydal.

31. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. V predmetnej exekučnej veci pokiaľ povinný považuje exekučný titul za nevykonateľný, a to z dôvodu existencie platného a účinného VZN č. 157, ktoré výslovne ustanovuje mesto (povinného) ako jediného prevádzkovateľa parkovacích miest v meste Košice od 1.1.2019, súd uvádza, že v čase vydania exekučného titulu už bola účinná tretia zmena VZN č. 157, ktorá výslovne ustanovuje mesto (povinného) ako jediného prevádzkovateľa parkovacích miest v meste Košice od 1.1.2019. Ďalej súd uvádza, že z odôvodnenia exekučného titulu je zrejmé, že pre rozhodnutie súdu bolo zásadné, že medzi stranami sporu bol založený právny vzťah, pričom povinný pristúpil k zmene VZN č. 157 za účelom prevzatia parkovacieho systému. Pokiaľ povinný považuje za nevykonateľný IV. výrok exekučného titulu, nakoľko nedisponuje majetkom oprávneného, oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že povinný v máji 2019 pristúpil k osadeniu 46 parkomatov v centrálnej mestskej zóne v Košiciach, ktoré začal prevádzkovať, pričom tieto svoje parkomaty prevádzkuje aj po tom, čo bolo vydané neodkladné opatrenie. Súd vyhodnotil povinným uvedené dôvody ako skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktorý je podkladom pre výkon exekúcie.

32. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný neuviedol, ani nepreukázal skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Súd po preskúmaní vykonateľnosti exekučného titulu, má za to, že sú splnené náležitosti formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Povinný neuviedol, ani nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a teda je nepochybné, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je nedôvodný.

33. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.