Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 47/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. januára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť L. H., Ľ., Ing. K. H., Ľ., J. H., V., a J. H., Ľ., zastúpených

advokátom JUDr. P. P., P. a partneri, Advokátska kancelária, spol. s r. o., P., vo veci

namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn.

z 19. februára 2008 a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

z 29. mája 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť L. H., Ing. K. H., J. H. a J. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. novembra 2010 doručená sťažnosť L. H., Ing. K. H., J. H. a J. H. (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv zaručených čl. 20

ods. 1, a (ďalej len „“) a práv

zaručených čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 14 C

138/2005 z 19. februára 2008 a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 29. mája 2008.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:

„Dňa 27.07.2005 sme podali Žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti

na Okresný súd v Prešove. Žalovaným je Slovenská republika, pričom k podaniu žaloby sme

pristúpili potom, čo sme sa márne po roku 1990 sami, resp. od 25.08.2003 prostredníctvom

právneho zástupcu pokúšali predmetnú majetkovoprávnu vec so štátom vyporiadať

mimosúdne. ...

Súd vo veci začal riadne konať, no po zmene zákonného sudcu, bolo po pojednávaní

súdom vydané Uznesenie dňa 19.02.2002 (správne 19.02.2008) na neurčito z dôvodov

uvedených v predmetnom uznesení. Proti predmetnému uzneseniu o prerušení konania sme

podali Odvolanie. Odvolací súd - Krajský súd v Prešove Uznesením, sp. zn.:

zo dňa 29.05.2008 potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Od vtedy je konanie prerušené a súd

vo veci nekoná. ...

Prvostupňový súd sme podaniami zo dňa 22.09.2009, 17.02.2010, 18.10.2010

a 19.10.2010 žiadali, aby súd vo veci konal. Namietali sme procesný postup súdu

s poukazom, že odkaz na iné konanie, pre ktoré k porušeniu došlo, je nezákonným

rozhodnutím a že nás súd môže vystaviť do situácie, kedy nám je odopretý spravodlivý

súdny proces a riadne a včasné prejednanie našej žaloby. Navyše nie všetci účastníci tohto

konania pred Okresným súdom v Prešove boli, či sú účastníkmi správneho konania a preto

dochádza k skutočnému odopretiu spravodlivého súdneho procesu a riadneho a včasného

prejednania žaloby - vo vzťahu k J. H., dedič po neb. A. H. ...

Keďže aj napriek našim opakovaným žiadostiam o pokračovanie vo veci pred súdom

k žiadnej odpovedi nedošlo a nedošlo ani k pokračovaniu v konaní a prejednaniu veci

samej, neostáva nám nič iné, len vec riešiť prostredníctvom tejto Ústavnej sťažnosti, ktorej

cieľom je dosiahnuť, aby všeobecný súd o veci konal a návrh riadne prejednal podľa

príslušných ustanovení “

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia v závere svojej sťažnosti navrhli, aby

ústavný súd vo veci rozhodol týmto nálezom:

„Uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: zo dňa 29.05.2008 spolu

s Uznesením Okresného súdu v Prešove, sp. zn.: zo dňa 19.02.2008

a nekonaním vo veci vedenej pod sp. zn.: následkom jej prerušenia, boli

porušené základné práva sťažovateľov garantované v , SR

a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a SR.

Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: zo dňa 29.05.2008 sa

zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľom sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške po 100,- EUR

(sťažovatelia 1 až 3) a vo výške 200,- EUR (sťažovateľ 4).

Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov konania.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

a právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom len

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti namietajú porušenie svojich základných práv

zaručených , a a práv zaručených

dohovoru. V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že napriek nedostatočnému

označeniu práv zaručených čl. 6 dohovoru, ktorých porušenie namieta, uvedením

príslušného odseku, resp. slovným označením, z celkového obsahu sťažnosti bolo možné

jednoznačne ustáliť, že sťažovatelia namietajú zásah do práva zaručeného čl. 6 ods. 1

dohovoru, ako to v záhlaví tohto uznesenia vymedzil ústavný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

K zásahu do uvedených práv sťažovateľov malo dôjsť uznesením

okresného súdu č. k. -131 z 19. februára 2008 a uznesením krajského súdu

č. k. -139 z 29. mája 2008, ako aj nečinnosťou okresného súdu.

Z obsahu sťažnosti a listinných dôkazov k nej pripojených ústavný súd zistil, že

okresný súd uznesením č. k. -131 z 19. februára 2008 prerušil podľa § 109

ods. 2 písm. c) v znení neskorších

predpisov konanie o určenie vlastníckeho práva sťažovateľov ako žalobcov proti

žalovanému Slovenskej republike, Ministerstvu obrany Slovenskej republiky, a to na čas

do právoplatného skončenia konania vedeného Obvodným pozemkovým úradom v Prešove

pod č. OPÚ-2005/623.

Sťažovatelia podali proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, v ktorom navrhli

napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

O odvolaní rozhodol krajský súd uznesením č. k. -139 z 29. mája 2008

tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu potvrdil.

1. Pokiaľ sťažovatelia napádajú uznesenie okresného súdu č. k. -131

z 19. februára 2008 ako súdu prvého stupňa, ktorým tento rozhodol o prerušení konania,

ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v

(premietaný aj do ), z ktorého vyplýva, že právomoc

ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný

súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať napadnuté uznesenie

okresného súdu, keďže ho preskúmal na základe odvolania sťažovateľov krajský súd, ktorý

uznesením č. k. -139 z 29. mája 2008 napadnuté uznesenie prvostupňového súdu

v celom rozsahu potvrdil.

Z uvedeného dôvodu sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu

odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

, , ).

2. Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Sťažnosť v zmysle nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, , ). Jednou zo zákonných podmienok na jej

prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa.

Ústavný súd zistil, že potvrdzujúce uznesenie krajského súdu bolo právnemu

zástupcovi sťažovateľov doručené 9. júla 2008, čo znamená, že toto uznesenie vo vzťahu

k sťažovateľom nadobudlo uvedeným dňom právoplatnosť. Sťažovatelia sa na ústavný súd

obrátili až sťažnosťou z 11. novembra 2010, ktorá bola ústavnému súdu doručená

15. novembra 2010, teda zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov

( ). Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť

v tejto časti odmietol v rámci jej predbežného prerokovania podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

3. Sťažovatelia v petite svojej sťažnosti namietajú tiež porušenia

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť nečinnosťou okresného súdu v predmetnom

konaní v dôsledku jeho prerušenia, teda v čase po právoplatnom rozhodnutí o prerušení

konania. Podľa názoru sťažovateľov okresný súd vo veci nekonal napriek tomu, že ho

k tomu opakovane vyzývali.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietali

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou skúmal, či sťažovatelia preukázateľne využili

právny prostriedok ochrany tohto práva, na uplatnenie ktorého mali právo podľa § 3 ods. 7

a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Ústavný súd v tejto súvislosti už viackrát rozhodol (m. m. ,

, ), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom

podať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám

odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa

zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ).

Keďže sťažovatelia v odôvodnení svojej sťažnosti netvrdili, že by pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu podali predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v predmetnom konaní, a táto skutočnosť nevyplýva ani z príloh pripojených k sťažnosti,

ústavný súd berúc do úvahy zastúpenie sťažovateľov kvalifikovaným právnym zástupcom

ich na doplnenie sťažnosti v tomto smere ani nevyzýval a odmietol sťažnosť v tejto časti

podľa ako neprípustnú.

Nad rámec uvedeného ústavný súd dáva sťažovateľom do pozornosti svoju

konštantnú judikatúru, podľa ktorej nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej

prekážky jeho postupu (pokiaľ táto nebola spochybnená) neposudzuje ako zbytočné

prieťahy v súdnom konaní (mutatis mutandis , , ,

). Zároveň ústavný súd pripomína, že toto uznesenie nie je prekážkou, aby

sa sťažovatelia v prípade, že okresný súd nebude v predmetnom konaní v ďalšom jeho

priebehu postupovať bez prieťahov, opätovne obrátili so sťažnosťou na ústavný súd.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. januára 2011