Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cob/139/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej, v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o., so sídlom Zlaté Moravce, Priemyselná 17, IČO: 36 521 451, právne zastúpeného: Matejka & Haluška s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 20, IČO: 47 257 415, proti žalovanému: Construction s.r.o., so sídlom Nadlice 64, IČO: 31 106 064, právne zastúpenému: JUDr. Matej Valjent, advokát, so sídlom Partizánske, Jesenského 232, v spore o zaplatenie 183 558,73 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. -183 zo dňa 16. apríla 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 183.558,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 30.198,58 eur od 08.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 91.663,59 eur od 21.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 33.600,65 eur od 05.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 21.231,80 eur od 19.04.2013 do zaplatenia a zo sumy 6.664,11 eur od 29.03.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, vo výške, o ktorej rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 183.558,73 eur s príslušenstvom z titulu zaplatenia ceny diela na základe zmluvy o dielo č. 5-11-416 Výmena okien AB1 SPP/051, stavba: Zhotovenie stavby "Výmena okien v AB I. Bratislava".

2. Na základe zisteného skutkového stavu uvedeného v ods. 14. napadnutého rozsudku za aplikácie ustanovení (, , , , , , , , ), o konkurze a reštrukturalizácii (, ), (, ) dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Po posúdení aktívnej legitimácie žalobcu vychádzal súd prvej inštancie z toho, že medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporu o základe nároku žalobcu ani o jeho výške. Cena diela, ktorej zaplatenie si žalobca uplatnil vo výške 183.558,73 eur sporná nebola. Spornou otázkou bol zánik uplatnenej pohľadávky žalobcu započítaním oproti pohľadávke žalovaného proti žalobcovi. Pohľadávky žalovaného boli započítateľné, nakoľko išlo o peňažné pohľadávky, bolo možné ich uplatniť na súde a bol urobený započítací prejav. Započítaniu však bránila iná právna skutočnosť. Žalobca ako záložca

zriadil na pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému záložné právo, pričom vznik tohto práva žalovanému riadne oznámil dňa 19.02.2013. Oznámením vznikla žalovanému ako poddlžníkovi povinnosť v zmysle , splniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Oprávneným na prijatie plnenia od 19.02.2013 sa stal záložný veriteľ - N. N. a.s.. N. N. bola záložným veriteľom až do tejto pohľadávky na spoločnosť GRAPP s.r.o., ktorá sa stala novým záložným veriteľom a túto skutočnosť riadne oznámila žalovanému dňa 06.04.2016. Spoločnosť GRAPP s.r.o. určila osobu oprávnenú prijať plnenie od poddlžníka, ktorou bol žalobca. V čase uskutočnenia započítacieho prejavu vo vzťahu k pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto spore žalobca nebol osobou oprávnenou požadovať plnenie od žalovaného a žalovaný sa nezbavil svojho dlhu ak plnil v tomto čase žalobcovi. Súd prvej inštancie vychádzal zo záverov uvedených v rozhodnutí NS ČR , ktoré je pre blízkosť právnych úprav v čase rozhodovania českého súdu možné aplikovať aj v tomto spore. Ak žalovaný nesplnil svoj záväzok na zaplatenie ceny diela záložnému veriteľovi, hoci mu bol riadne oznámený vznik záložného práva k pohľadávke na zaplatenie ceny diela, jeho záväzok na plnenie nezanikol. Žalobca s aj naďalej môže domáhať plnenia. Zániku záväzku žalovaného bránilo v čase uskutočnenia kompenzačného prejavu ustanovenie . Súd prvej inštancie z týchto dôvodov zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny diela, ktorá suma pozostáva z čiastkových cien diela vyúčtovaných faktúrami č. S522200059 vo výške 30.198,58 eur, č. S523200003 vo výške 91.663,59 eur, č. S523200006 vo výške 33.600,65 eur, č. S523200010 vo výške 21.231,80 eur a z realizačného zádržného vo výške 6.664,11 eur. Žalovaný je so zaplatením ceny diela v omeškaní, pričom si zmluvné strany úrok z omeškania dohodli v zmluve vo výške 0,05% denne. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 30.198,58 eur od 08.02.2013 do zaplatenia, zo sumy 91.663,59 eur od 21.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 33.600,65 eur od 05.04.2013 do zaplatenia, zo sumy 21.231,80 eur od 19.04.2013 do zaplatenia a zo sumy 6.664,11 eur od 29.03.2013 do zaplatenia.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a , . Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu patrila plná náhrada trov konania. Zároveň uviedol, že o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konania končí ( ).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný podľa ust. , a . Uviedol, že názor súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku považuje za nesprávny. Základnou podmienkou na to, aby sa žalobca mohol dôvodne domáhať uspokojenia svojej pohľadávky, je existencia takejto pohľadávky, avšak žalobca voči žalovanému nemá žiadnu pohľadávku. Všetky pohľadávky žalobcu voči žalovanému zanikli ešte pred povolením reštrukturalizácie a preto výrok rozsudku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi jeho pohľadávku zakladá jeho bezdôvodné obohatenie, nakoľko pohľadávka už bola riadnym spôsobom uspokojená. Banka žiadnym spôsobom žalovanému nepreukázala existenciu záložného práva k pohľadávkam žalobcu a žalovanému teda nebránila žiadna prekážka k uskutočneniu započítacích kompenzačných prejavov ako právne dovolenému spôsobu zániku záväzku. Je nepochybné, že záložné právo k pohľadávkam zaniklo už dňa 27.06.2017 a žalobca sa preto nemôže domáhať uspokojenia svojich nárokov, ktoré už nie sú predmetom záložného práva. Žalovaný namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu tak, ako bola uvedená súdom prvej inštancie v predbežnom právnom posúdení sporu. Z ustanovenia nevyplýva žiadna sankcia ani v prípade, ak by poddlžník nesplnil peňažný záväzok dlžníka veriteľovi. Žalovaný zaplatil za žalobcu jeho záväzky voči spoločnosti SCHÜCCO International KG a žalovaný následne svoje pohľadávky (nadobudnuté na základe zmlúv o postúpení pohľadávok) jednostranne započítal voči pohľadávkam žalobcu, ktorých úhrady sa žalobca domáha v tomto konaní. V obsahu žaloby absentuje akýkoľvek právne relevantný dôvod, pre ktorý by bolo možné považovať kompenzačné prejavy za neúčinné. Absentuje aj uvedenie konkrétnej právnej normy, ktorej porušenie by bolo možné spôsobiť žalobcom zamýšľané právne následky. Písomné oznámenia adresované žalovaným žalobcovi dňa 12.04.2013, dňa 15.04.2013 a dňa 03.06.2013 za právne úkony, ktorých obsahom je započítanie vzájomných pohľadávok, nakoľko sú splnené všetky zákonné podmienky na započítanie vzájomných pohľadávok. Pohľadávka žalovaného voči žalobcovi v sume 220 030,35 Eur vyplývajúca zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 09.04.2013 a zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.05.2013 teda zanikla, z dôvodu jednostranného zápočtu pohľadávok zo dňa 12.04.2013, dňa 15.04.2013 a dňa 03.06.2013. Súhlas druhého účastníka so započítaním nebol potrebný. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému v sume 220 030,35 Eur vyplývajúca z faktúry č. 522200051 zo dňa 05.12.2012, faktúry č. 523200010 zo dňa 19.03.2013, faktúry č. 532300003

zo dňa 18.02.2013, faktúry č. 532300006 zo dňa 05.03.2013, faktúry č. 522200059 zo dňa 31.12.2012 zanikla z dôvodu jednostranného zápočtu pohľadávok zo dňa 12.04.2013, dňa 15.04.2013 a dňa 03.06.2013. Z uvedeného vyplýva, že všetky pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy o dielo sú v celom rozsahu uhradené. K právnemu posúdeniu vecí zo strany žalobcu žalovaný uvádza, že predinsolvenčné kompenzačné prejavy netrpia žiadnou vadou, ktorá by bola spôsobila privodiť ich čo i len teoretickú neplatnosť, resp. čiastočnú neplatnosť. Súd prvej inštancie z týchto dôvodov vec nesprávne právne posúdil, čo má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % alebo rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

5. K podanému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý mal za to, že rozsudok prvej inštancie je vecne správny, dôkladne a presvedčivo odôvodnený. Jediným opodstatneným odvolacím dôvodom žalovaného je námietka nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacia námietka nepreukázania záložného práva žalovanému nemôže obstáť. Pre vyvrátenie akýchkoľvek pochybností postačuje na preukázanie vzniku záložného práva tak, ako to predpokladá , výpis z registra záložných práv. Poskytnuté plnenie alebo kompenzačný úkon adresovaný inému subjektu ako osobe oprávnenej požadovať splnenie za určitého záväzku nespôsobuje zánik dotknutého záväzku. Žalobca mal za to, že je v danom spore aktívne legitimovaný a námietka žalovaného v tomto smere je nedôvodná. Záložné právo, tak ako tvrdí žalovaný nezaniklo, pričom túto námietku žalovaného považuje žalobca za vecne mylnú. Snaha žalovaného spochybniť vecnu správnosť výrokov rozsudku prostredníctvom dodatočnej revízie zistenia o preukázaní záložného práva žalovanému nie je v odvolacom konaní procesne prípustná za použitia novoty v odvolacom konaní. Súd prvej inštancie mal vykonaným dôkazom preukázané oznámenie vzniku záložného práva žalovanému. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a žalobcovi priznať proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa a , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského súdu v Trenčíne dňa 12.11.2019, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované ustanovenia , zákona o konkurze a reštrukturalizácii a .

9. Podľa - zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

10. Podľa - záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.

11. Podľa - záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.

12. Podľa - ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému

veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.

13. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia ustanovenia , pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným spôsobom vyjadril k uplatnenému žalobcovmu nároku, ako aj k použitej obrane žalovaného, uviedol z akých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Z titulu aplikácie ustanovenia k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii , odvolací súd nie je povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . V súlade aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

14. Medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo dielo - Výmena okien AB1 SPP/051, stavba: Zhotovenie stavby "Výmena okien v AB I. Bratislava". Žalobca si uplatnil predmetnou žalobou cenu za vykonané dielo vo výške 183.558,73 eur. Tieto skutočnosti sporé neboli a ani neboli obsahom odvolacích námietok. Žalovaný namietal, len zánik záväzku jednostranným započítaním pohľadávok žalovaného voči pohľadávkam žalobcu. V konaní bolo preukázané, oznámenie záložného veriteľa žalovanému ako dlžníkovi o vzniku záložného práva k pohľadávke žalobcu voči žalovanému. Žalovaný v čase uskutočnenia jednostranného započítania nebol oprávnený poskytnúť plnenie žalobcovi, ale bol povinný plniť záložnému veriteľovi, resp. osobe určenej záložným veriteľom. Odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie uvedených v odsekoch 31 až 39 napadnutého rozsudku a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

15. K odvolacej námietke žalovaného podľa o vyhodnotení dokazovania odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011,sp. zn. , v zmysle ktorého ... „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci ( ). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten- ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov". Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (). Rozhodnutie súdu prvej inštancie v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených a navrhnutých dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu

dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný."

16. Odvolacie námietky podľa a odvolací súd vyhodnotil taktiež ako nedôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ves správne právne posúdil za použitie správnych právnych predpisov.

17. Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa a potvrdil.

20. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s . Úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ):

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( )

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, )

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, )

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa ). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).