Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Cb-11-2020.pdf
PDF · 111.38 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6Cb/11/2020
Uznesenie
Okresný súd Partizánske v spore žalobcu Construction s.r.o., v reštrukturalizácii, so sídlom Nadlice 64, IČO: 31 106 064, proti žalovanému FENESTRA Sk, spol. s r.o., so sídlom Zlaté Moravce, Priemyselná 17, IČO: 36 521 451, zastúpenému advokátskou kanceláriou Matejka & Haluška s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 20, IČO: 47 257 415, o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd v celom rozsahu zrušuje zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.07.2018, sp. zn. 6Cb/4/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.11.2018, sp. zn. 16Cob/140/2018.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, vo výške o ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto konanie končí, súdny úradník.
III. Súd návrh žalovaného na predĺženie lehoty na vyjadrenie k replike žalobcu zamieta.
odôvodnenie:
(1) Žalobca (pre zjednodušenie súd označuje strany tohto sporu pojmami žalobca a žalovaný, hoci nekoná na podklade žaloby, ale na podklade návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia - pozn. súdu) sa podaným návrhom domáha zrušenia zabezpečovacieho opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.07.2018, sp. zn. 6Cb/4/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.11.2018, sp. zn. 16CoB/140/2018. V petite návrhu na začatie konania špecifikuje zabezpečovanú pohľadávku a predmet zálohu zriadeného zabezpečovacím opatrením. (2) Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že na žalobcu bola uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2020 povolená reštrukturalizácia. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 142/2020 pod č. K057458 dňa 24.07.2020. Exekúcia, ktorá sa na jeho majetok viedla na podklade exekučného titulu - rozhodnutia v konaní tunajšieho súdu 6Cb/4/2017 bola zastavená z dôvodu povolenia reštrukturalizácie. Z uvedeného dôvodu už nie je zabezpečovacie opatrenie potrebné, keďže odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. (3) Ako dôkazy v návrhu označil uznesenie OS Partizánske sp. zn. 6Cb/4/2017, uznesenie KS v Trenčíne sp. zn. 16Cob/140/2018-325, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 06.03.2020, uznesenie OS Trenčín sp. zn. 38R/4/2020, výpis z OV č. 142/2020 a upovedomenie o zastavení exekúcie zo dňa 27.07.2020. (4) Súd v súlade s § 339 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v spojení s § 344 CSP súd doručil návrh na začatie konania žalovanému a umožnil mu vyjadriť sa k nemu. (5) Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil súdu dňa 28.10.2020 vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Uviedol v ňom, že návrh považuje za nedôvodný. Poukázal na to, že podal návrh na vykonanie exekúcie, pričom exekúciou bol poverený JUDr. Jozef Martišík ml., súdny exekútor. Poukázal na povolenie reštrukturalizácie na žalobcu a na závery posudku vypracovaného pre
účely reštrukturalizácie. Žalovaný si uplatnil v reštrukturalizačnom konaní prihláškou svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom, pričom táto bola zapísaná správcom do zoznamu pohľadávok. Správca prihlásenú pohľadávku poprel. Žalovaný podal dňa 20.10.2020 na Okresný súd Trenčín žalobu o určenie popretej pohľadávky podľa § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Keďže do reštrukturalizácie boli prihlásené nároky v celkovej výške 1 674 827,72 € a likvidačná hodnota majetku dlžníka činí 562 428,24 €, obava o uspokojenie pohľadávky nielenže pretrváva, ale sa jej intenzita a naliehavosť v dôsledku ďalšieho vývoja udalostí v čase po nariadení zabezpečovacieho opatrenia zvýšila. Podľa názoru žalovaného je toto konanie prerušené alebo sa ani nemohlo začať, pretože povolením reštrukturalizácie sa prerušujú začaté konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou a konania o takýchto pohľadávkach nemôžu prebiehať ani po povolení reštrukturalizácie. Určenie popretej pohľadávky, vrátane jej zabezpečenia záložným právom, bude predmetom samostatného súdneho konania o incidenčnej žalobe. Poukázal na to, že zabezpečovacie opatrenie zabezpečuje jeho nároky aj v reštrukturalizačnom konaní. Návrh považuje aj vecne za neopodstatnený. Poukázal na to, že dôvodom na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia je podľa neho výhradne to, že vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale v primeranom čase tak neurobil. Nie je potrebné ani vtedy, ak obavy ohľadne uspokojenia nároku zabezpečeného zabezpečovacím opatrením boli v dôsledku neskoršieho vývoja situácie rozptýlené. Zabezpečovacie opatrenie, ktoré je i naďalej potrebné, je možné zrušiť len pokiaľ veriteľ nevyužil príležitosť dosiahnuť svoje uspokojenie, hoci mu v jej využití nebránili žiadne prekážky. Podľa žalovaného nie je daný ani jeden zo zákonom predpokladaných dôvodov opodstatňujúcich potrebu zrušenia zabezpečovacieho opatrenia. Podľa žalovaného zrušenie zabezpečovacieho opatrenia opodstatňuje nie fakt, že uspokojovanie nároku je spájané so stavom exekúcie, ale len fakt, že nie je potrebné. Poukázal na to, že samotná reštrukturalizácia neznižuje hrozbu znižovania potenciálu uspokojenia pohľadávky žalovaného. Poukázal aj na to, že zrušením zabezpečovacieho opatrenia by ako veriteľ prišiel o akúkoľvek ochranu proti negatívnym vplyvom v pomeroch dlžníka a dosiahol by sa stav, akoby záložné právo vôbec nebolo zriadené. (6) V petite vyjadrenia uvádza, že podľa neho sa konanie o návrhu nezačalo a ak áno, tak je prerušené a súd by nemal ďalej konať. Ak by sa súd s takým posúdením nestotožnil, považujú návrh za vecne neopodstatnený a navrhujú, aby súd návrh zamietol. (7) Ako dôkazy vo svojom vyjadrení označil kópiu upovedomenia o začatí exekúcie, kópiu zverejnenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie v obchodnom vestníku, kópiu posudku, potvrdenie o zápise pohľadávky do zoznamu pohľadávok s prílohou, kópiu oznámenia vrátane jeho prílohy, incidenčnú žalobu zo dňa 20.10.2020 a potvrdenie o doručení príslušnému súdu, zoznam pohľadávok zostavený správcom. (8) Súd v súlade s § 167 ods. 3 CSP s poukazom na čl. 3 ods. 2, čl. 4 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a najmä čl. 9 CSP súd doručil vyjadrenie žalobcovi a umožnil mu vyjadriť sa k nemu a uviesť prípadné ďalšie skutočnosti a označiť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zákon síce výslovne v prípade podaného návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia upravuje len nevyhnutnosť doručiť návrh protistrane, ktorá má právo sa k nemu vyjadriť (§ 399 CSP), avšak tým nie je vylúčená aplikácia ostatných ustanovení Civilného sporového poriadku v konaní o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. V súlade s čl. 3 ods. 2 CSP je potrebné zákon vykladať v súlade s jeho účelom. Čl. 4 ods. 1 CSP ukladá súdu povinnosť aplikovať v prípade nedostatku výslovnej úpravy v zákone ustanovenie, ktoré upravuje vec čo do obsahu a účelu najbližšiu prejednávanej veci. Spôsob, ako naložiť s vyjadrením k návrhu na zrušenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia Civilný súdny poriadok neupravuje. To však neznamená, že s ním súd nenaloží nijakým spôsobom. Súd sa totiž musí riadiť nielen ustanoveniami tretej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku, ale aj ostatnými ustanoveniami tohto procesného predpisu, a to tak, aby bol dosiahnutý zmysel a účel všetkých jeho ustanovení. Aj samotný Civilný sporový poriadok v čl. 9 upravuje právo strán sporu oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a vyjadriť k ním svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. Tento rozsah síce neurčujú ustanovenia zákona o zrušení zabezpečovacieho opatrenia, ale v súlade s čl. 4 ods. 1 CSP je možné a aj potrebné aplikovať ustanovenia § 167 o doručovaní žaloby a vyjadrení. Zmysel a účel vyjadrení strán v konaní o zrušení zabezpečovacieho opatrenia nie je totiž iný ako zmysel a účel vyjadrení strán v konaní o podstate sporu. Keďže žalovaný návrhom uplatnené skutočnosti tvrdené žalobcom neuznal, súd vyzval žalobcu, aby sa k tvrdeniam žalovaného vyjadril a určil mu na ten účel primeranú lehotu 15 dní od doručenia vyjadrenia. (9) Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike doručenej súdu dňa 16.11.2020. Poukázal na body 24 a 25 odôvodnenia rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Opätovne
poukázal na to, že ohrozenie exekúcie na návrh žalovaného je celkom vylúčené, vzhľadom na reštrukturalizáciu žalobcu. Poukázal na schvaľovaciu povinnosť správcu v reštrukturalizácii, ktorý môže schváliť právne úkony žalobcu len ak zhodnotia jeho majetok alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Podľa žalobcu nie je účelom ustanovení CSP o neodkladnom alebo zabezpečovacom opatrení poskytovať žalovanému po skončení exekučného konania neprimeranú výhodu najmä na úkor iných veriteľov uplatňujúcich svoje pohľadávky v reštrukturalizácii. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci III. ÚS 294/2020, pričom podľa neho je pri zabezpečovacom opatrení súd povinný poskytnúť ochranu nielen tomu, kto sa vydania opatrenia domáha, ale tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Základná charakteristická vlastnosť zabezpečovacieho opatrenia, ktorou je podľa žalobcu dočasnosť, nie je aj v dôsledku reštrukturalizácie už naplnená a preto by malo byť zrušené. Poukázal aj na ustanovenie § 114 ods. 1 písm. c) ZKR, podľa ktorého nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci žalobcovi. Účinky zabezpečovacieho opatrenia majú trvať podľa žalobcu len v období od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej do času zriadenia prípadného exekučného záložného práva súdnym exekútorom. Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 491/2017, pričom zákonným dôvodom zrušenia predbežného (neodkladného) opatrenia je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Existencia a trvanie týchto dôvodov vytvára zákonnú prekážku, aby sa strana domáhajúca sa jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť. Žalobca podľa jeho názoru dostatočne preukázal zmenu pomerov oproti stavu rozhodujúcemu v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca polemizuje s tvrdením žalovaného, že toto konanie nemohlo začať, prípadne že je prerušené. Poukázal na to, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii výslovne vymedzuje, ktoré konania ani nemožno začať a ktoré sa prerušujú. V tomto prípade nejde o rozhodovanie súdu týkajúce sa pohľadávky, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Poukázal aj na to, že reštrukturalizačný súd nie je príslušný posudzovať nariadené zabezpečovacie opatrenie. Na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia je príslušný súd, ktorý ho vydal. Poukázal na to, že zabezpečovacím opatrením sa mala posilniť vymožiteľnosť pohľadávky žalovaného v exekučnom konaní. Ustanovenie § 338 CSP trvanie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia s exekučným konaním výslovne spája. Poukázal aj na to, že pohľadávka zabezpečená sudcovským záložným právom síce môže byť prihlásená v konkurze ako zabezpečená, nebráni to však správcovi podať návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej poukázal na to, že podstatou reštrukturalizačného konania je zabezpečenie právnej ochrany žalobcu pred jeho veriteľmi a zabránenie výkonu zabezpečovacích práv. Právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným budú upravené už iba a výlučne reštrukturalizačným plánom a v prípade vyhlásenia konkurz na majetok žalobcu postupom podľa ZKR. Poukázal aj na obmedzenia, ktoré mu boli uložené reštrukturalizačným súdom. Pohľadávku žalovaného už nie je možné uspokojiť v rámci exekúcie ani nemôže dôjsť k zoslabeniu jeho pozície alebo k jej zhoršeniu do budúcna. Žalovaný môže byť uspokojený jedine v súlade s reštrukturalizačným plánom, pričom na výšku uspokojenia zabezpečovacie právo nemá žiaden vplyv. Účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bolo zabezpečiť individuálne uspokojenie pohľadávky veriteľa tak, že v prípade ohrozenia exekúcie bude jeho pohľadávku možné uspokojiť zo zálohu, čo však v režime reštrukturalizácie nie je možné a teda nemôžu na žalovaného z dôvodu zrušenia zabezpečovacieho opatrenia dopadnúť žiadne negatívne zmeny a jeho postavenie sa nemôže žiadnym spôsobom zhoršiť. (10) Súd repliku žalobcu doručil žalovanému (jeho právnemu zástupcovi) a umožnil mu vyjadriť sa k nej. Určil mu lehotu 15 dní, ktorú považoval za primeranú. Replika bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 18.12.2020. (11) Právny zástupca žalovaného doručil súdu dňa 18.12.2020 žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie k replike, súd však túto žiadosť neposúdil ako dôvodnú. Posledný deň lehoty, kedy mohol žalovaný dupliku súdu doručiť, uplynul 04.01.2021, do rozhodnutia súdu duplika súdu doručená nebola. Súd zastáva názor, že argumenty strán sa týkajú výlučne právneho posúdenia predmetu konania. Žalovaný je zastúpený právnym zástupcom - spoločnosťou poskytujúcou právne služby, ktorý musí mať dostatok odborných vedomostí umožňujúcich aj počas ôsmich pracovných dní z 15-dňovej lehoty doručiť súdu riadne vyjadrenie. Podstata sporu medzi stranami nespočíva v skutkových okolnostiach, ale v právnom posúdení. Žalovaný teda nemusel počas súdom určenej lehoty zabezpečovať žiadne nové dôkazné prostriedky na vyvrátenie žalobcom tvrdeného skutkového stavu (čo by mohlo byť objektívnou prekážkou stihnutia určenej lehoty). Pracovná vyťaženosť konateľov žalovaného nie je dôvodom na predĺženie lehoty (žalovaný je zastúpený spoločnosťou poskytujúcou právne služby), rovnako ani dovolenkové obdobie (stále ostalo na vyjadrenie 8 pracovných dní) a obmedzenie mobility obyvateľstva (na právneho zástupcu žalovaného sa vzťahuje výnimka v rámci výkonu povolania). Okrem toho súdu nebola žiadna
duplika doručená ani do 07.01.2021, kedy toto rozhodnutie vydal. Niet teda žiadneho dôvodu predĺžiť túto lehotu až do 17.01.2021. (12) Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, v zmysle ustanovenia § 339 veta prvá CSP s poukazom na § 344 CSP. (13) Z predložených listín súd zistil nasledujúci skutkový stav podstatný pre rozhodnutie o podanom návrhu: (14) Z uznesenia Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.07.2018 sp. zn. 6Cb/4/2017 (číslo listu spisu / ďalej len „č.l.“/ 5) vyplýva, že súd nariadil vo výroku I. tohto uznesenia zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému na zaplatenie časti ceny za dielo zo zmluvy o dielo č. 5-11-416_Výmena okien AB1 SPP/051 Stavba: Zhotovenie stavby "Výmena okien v AB I. Bratislava" uzavretej medzi nimi dňa 25.10.2012, vo výške 183 358,73 € s príslušenstvom, uplatnenej žalobcom v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod spisovou značkou 6Cb/4/2017, vrátane práva na zaplatenie priznanej náhrady trov konania, záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného: 1. nachádzajúcim sa v okrese A., obci A., katastrálnom území A., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom A., katastrálnym odborom ako pozemky - parcely registra "K." evidované na katastrálnej mape a. parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 a b. parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXXX m2; 2. nachádzajúcim sa v okrese A., obci A., katastrálnom území A., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom A., katastrálnym odborom, ako byty a nebytové priestory v stavbe - popis stavby polyfunkčný dom, súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele registra "K." evidovanej na katastrálnej mape, s parcelným číslom XXXX/XX, a to: a. byt č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti XXXXX/XXXXX z celku; b. byt č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti XXXXX/XXXXX z celku; c. nebytový priestor č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti XXXX/XXXXX z celku; d. nebytový priestor č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti XXXX/XXXXX z celku; e. nebytový priestor č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti XXXX/XXXXX z celku; f. nebytový priestor č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti XXXX/XXXXX z celku; g. nebytový priestor č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti XXXX/XXXXX z celku; h. nebytový priestor (garáž) č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti XXXX/XXXXX z celku; i. nebytový priestor (garáž) č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti XXXXX/XXXXX z celku; j. nebytový priestor (garáž) č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti XXXX/XXXXX z celku. Súdu je z jeho činnosti známe, že vo výroku, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, nadobudlo uznesenie právoplatnosť 16.12.2018 a vykonateľnosť 22.07.2018. (15) Z uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.07.2020 č.k. 38R/4/2020-83 (č.l. 10) vyplýva, že voči žalobcovi ako dlžníkovi bolo začaté reštrukturalizačné konanie.
(16) Z upovedomenia o zastavení exekúcie zo dňa 27.07.2020 vydaného JUDr. Jozefom Martišíkom ml. - súdnym exekútorom v konaní 266EX 31/20 (č.l. 11) vyplýva, že exekúcia vedená na základe exekučného titulu, rozhodnutia súdu 16Cob/139/2018, 6Cb/4/2017 v prospech oprávneného Fenestra SK, spol. s r.o. a v neprospech povinného Construction s.r.o. bola z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v spojení s § 118 ods. 3 ZKR zastavená z dôvodu povolenia reštrukturalizácie dlžníka. (17) Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 06.03.2020 vyplýva, že exekúcia uvedená v predchádzajúcom odseku začala na podklade rozhodnutia vydaného tunajším súdom dňa 16.04.2018 v konaní 6Cb/4/2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.11.2019 sp. z n. 16Cob/139/2018. Poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi dňa 05.03.2020. Exekúcia sa viedla v prospech oprávneného FENESTRA Sk, spol. s r.o. a v neprospech povinného Construction s.r.o. na vymoženie 183 558,73 € s príslušenstvom a trov exekútora. Viedla sa pod spisovou značkou 266EX 31/20. (18) Z Obchodného vestníka č. 142/2020 vydaného dňa 24.07.2020 (č.l. 14, č.l. 298) vyplýva, že pod číslom K057458 bolo zverejnené uznesenie o povolení reštrukturalizácie spoločnosti Construction s.r.o. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Lukáš Tyko, so sídlom v Trenčíne. (19) Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.11.2018 č.k. 16Cob/140/2018-325 (č.l. 270) vyplýva, že odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie. Súdu je z jeho činnosti známe, že uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2018. (20) Z reštrukturalizačného posudku žalobcu (č.l. 299) vyplývajú skutočnosti relevantné pre konanie o reštrukturalizácii, najmä že žalobca - dlžník je predlžený. (21) Z potvrdenia o zápise do zoznamu pohľadávok zo dňa 13.08.2020 (č.l. 347) a zo zoznamu pohľadávok (č.l. 372) vyplýva, že pohľadávka žalovaného proti žalobcovi bola zapísaná v uvedený deň do zoznamu pohľadávok. (22) Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 23.09.2020 (č.l. 348) a zo z oznamu pohľadávok (č.l. 372) vyplýva, že správca žalobcu poprel pohľadávku žalovaného prihlásenú do reštrukturalizačného konania. (23) Zo žaloby zo dňa 20.10.2020, doručenej Okresnému súdu Trenčín dňa 20.10.2020 (č.l. 357) vyplýva, že žalovaný podal na Okresnom súde Trenčín proti žalobcovi žalobu o určenie popretej pohľadávky (incidenčnú žalobu). (24) Súd vychádzal pri posúdení predmetu tohto konania z nasledujúcich právnych predpisov: (25) Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (26) Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. (27) Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. (28) Podľa § 338 CSP ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak a) vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo b) navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil. (29) Podľa § 339 CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. (30) Podľa § 114 ods. 1 písm. b) ZKR začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky: pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú. (31) Podľa § 118 ods. 1 ZKR povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia. Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku. (32) Podľa § 118 ods. 3, ods. 4 ZKR povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi. Súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4. (33) Podľa § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto
pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. (34) Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu, vyjadrenia žalovaného a repliky žalobcu a po oboznámení sa s obsahom pripojených dôkazov dospel k záveru, že návrh je v celom rozsahu dôvodný. (35) Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že vzhľadom k tomu, že bola na neho povolená reštrukturalizácia, nie je možné na jeho majetok viesť exekúciu, zanikol teda dôvod, pre ktorý bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené. (36) Zabezpečovacie opatrenie, ktorým bolo v prospech žalovaného zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, bolo nariadené z dôvodu, že prípadná exekúcia mohla byť v prípade úspechu žalobcu v spore ohrozená. Súčet záväzkov žalobcu v čase rozhodovania prevyšoval jeho aktíva a po uplatnení pohľadávky žalovaného zaťažil svoj nehnuteľný majetok v prospech banky a jeho spoločníci sa rozhodli rozdeliť si podiel na zisku, čím zmenšovali svoj majetok. (37) Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný si svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom zriadeným v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uplatnil v exekučnom konaní. Toto však bolo v súvislosti s nariadením reštrukturalizácie žalobcu ex lege zastavené. Aj s poukazom na ustanovenia § 118 ods. 3 a § 155 ods. 2 ZKR nemôže dôjsť k uspokojeniu (vymoženiu) pohľadávky žalovaného zabezpečenej sudcovským záložným právom zriadeným v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nijakým iným spôsobom, ako v rámci reštrukturalizačného konania o žalobcovi. (38) Zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené z dôvodu ohrozenia budúcej exekúcie. Vzhľadom k zastaveniu tejto exekúcie (a nemožnosť jej pokračovania, aj s poukazom na § 155 ods. 2 ZKR) nemôže byť účel zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom naplnený. Možno teda vysloviť záver, že účel, pre ktorý bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené (ochrana veriteľa pred neúspechom v exekučnom konaní v dôsledku zmenšovania majetku dlžníka), zanikol a aj vzhľadom na stav exekučného konania (bolo zastavené) je potrebné podľa § 334 CSP aj podľa § 338 CSP toto zrušiť. (39) Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (40) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (41) Týmto rozhodnutím sa konanie o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia končí, preto je potrebné rozhodnúť aj o jeho trovách. Žalobca bol v konaní v celom rozsahu procesne úspešný, preto mu súd proti neúspešnému žalovanému priznal plný nárok na náhradu trov konania. O ich výške rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením súdny úradník. (42) Týmto rozhodnutím (výrokom III.) súd rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalovaného na predĺženie lehoty na vyjadrenie k replike žalobcu. Rozhodol tak z dôvodov uvedených v odseku 11, ktoré už na tomto mieste opakovať nebude a len na ne poukazuje. Na predĺženie lehoty súd dôvod nevidí, tým viac, že ani do vydania tohto rozhodnutia (hoci lehota na vyjadrenie už uplynula) žiadna duplika žalovaného súdu doručená nebola. (43) Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že konanie o návrhu žalobcu ani nezačalo alebo že je prerušené, s poukazom na § 118 ods. 4 ZKR. Žalobca sa v tomto konaní nedomáha rozhodnutia o pohľadávke uplatňovanej v reštrukturalizácii prihláškou. O pohľadávke samotnej už bolo rozhodnuté v inom súdnom konaní. Pohľadávka bola v reštrukturalizačnom konaní uplatnená a jej uplatnenie nemá pre účely tohto konania žiadnu relevanciu. Prerušujú sa len tie konania, ktoré sa týkajú priznania pohľadávok, ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizácii prihláškou. Konanie o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia sa netýka priznania uplatňovanej pohľadávky. (44) Rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení je osobitným spôsobom zriadenia záložného práva. Jeho účelom nie je zabezpečenie pohľadávky veriteľa pre akýkoľvek prípad. Jeho účelom je len zabezpečiť, aby nedošlo k zhoršeniu postavenia veriteľa v budúcom exekučnom konaní. Ustanovenie § 343 špecifikuje účel zabezpečovacieho opatrenia celkom jednoznačne, keď uvádza, že súd zriadi záložné právo zabezpečovacím opatrením, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Existenciu záložného práva teda celkom jednoznačne a nepochybne obmedzuje účelom, ktorým je obava z ohrozenia exekúcie. Nie je ním ani obava zo zníženia uspokojenia veriteľa v konkurznom konaní, ani obava zo zníženia jeho uspokojenia v reštrukturalizácii. Nemá teda za úlohu odstrániť alebo znížiť obavu zo zmenšovania majetku dlžníka kedykoľvek v budúcnosti po jeho nariadení, ale len do času, kým nie je v exekučnom konaní dostatočne zabezpečená pohľadávka veriteľa, alebo kým neuplynie primeraný čas na podanie návrhu na začatie exekučného konania zo strany veriteľa. Podľa názoru súdu nemožno výkladom rozširovať zákonodarcom priznanú ochranu veriteľa zabezpečovacím opatrením aj na iné typy konaní,
v ktorých je uplatnená pohľadávka veriteľa, ako na konanie exekučné. Bolo by to v rozpore s čl. 3 ods. 2 CSP. V slovách a vetách ustanovenia § 343 ods. 1 CSP je jasne, jednoznačne a nepochybne určené, že účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť veriteľa len a výlučne pre prípad exekučného konania.
Poučenie:
Proti výrokom I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie. (§ 357 písm. e), písm. m) CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie prípustné nie je (§ 355 ods. 2 CSP).