Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Cob-66-2021.pdf
PDF · 156.25 KB
Case nature
Subarea
8Cob/66/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu Construction s.r.o., so sídlom 956 32 Nadlice 64, IČO: 31 106 064, proti žalovanému FENESTRA Sk, spol. s r.o., so sídlom 953 01 Zlaté Moravce, Priemyselná 17, IČO: 36 521 451, zastúpenému advokátskou kanceláriou Matejka & Haluška s.r.o., so sídlom 974 01 Banská Bystrica, Lazovná 20, IČO: 47 257 415, o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske č. k. 6Cb/11/2020-476 zo dňa 7. januára 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zrušil v celom rozsahu zabezpečovacie opatrenie, nariadené uznesením Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.07.2018, sp. zn. 6Cb/4/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.11.2018, sp. zn. 16Cob/140/2018 (výrok I.). Žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto konanie končí (výrok II.). Návrh žalovaného na predĺženie lehote na vyjadrenie k replike žalobcu zamietol výrokom III. 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáha zrušenia zabezpečovacieho opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.07.2018, sp. zn. 6Cb/4/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.11.2018, sp. zn. 16CoB/140/2018 s odôvodnením, že na žalobcu bola uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2020 povolená reštrukturalizácia. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 142/2020 pod č. K057458 dňa 24.07.2020. Exekúcia, ktorá sa na jeho majetok viedla na podklade exekučného titulu - rozhodnutia v konaní tunajšieho súdu 6Cb/4/2017, bola zastavená z dôvodu povolenia reštrukturalizácie. Z uvedeného dôvodu už nie je zabezpečovacie opatrenie potrebné, keďže odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Žalovaný návrh považoval za nedôvodný. Poukázal na povolenie reštrukturalizácie na žalobcu a na závery posudku vypracovaného pre účely reštrukturalizácie. Žalovaný si uplatnil v reštrukturalizačnom konaní prihláškou svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom, pričom táto bola zapísaná správcom do zoznamu pohľadávok. Správca prihlásenú pohľadávku poprel. Žalovaný podal dňa 20.10.2020 na Okresný súd Trenčín žalobu o určenie popretej pohľadávky podľa § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“). Keďže do reštrukturalizácie boli prihlásené nároky v celkovej výške 1 674 827,72 Eur a likvidačná hodnota majetku dlžníka činí 562 428,24 Eur, obava o uspokojenie pohľadávky nielenže pretrváva, ale sa jej intenzita a naliehavosť v dôsledku ďalšieho vývoja udalostí
v čase po nariadení zabezpečovacieho opatrenia zvýšila. Podľa názoru žalovaného je toto konanie prerušené alebo sa ani nemohlo začať, pretože povolením reštrukturalizácie sa prerušujú začaté konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou a konania o takýchto pohľadávkach nemôžu prebiehať ani po povolení reštrukturalizácie. Určenie popretej pohľadávky, vrátane jej zabezpečenia záložným právom, bude predmetom samostatného súdneho konania o incidenčnej žalobe. Poukázal na to, že zabezpečovacie opatrenie zabezpečuje jeho nároky aj v reštrukturalizačnom konaní. Dôvodom na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia je podľa neho výhradne to, že vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale v primeranom čase tak neurobil. Nie je potrebné ani vtedy, ak obavy ohľadne uspokojenia nároku zabezpečeného zabezpečovacím opatrením boli v dôsledku neskoršieho vývoja situácie rozptýlené. Zabezpečovacie opatrenie, ktoré je i naďalej potrebné, je možné zrušiť len pokiaľ veriteľ nevyužil príležitosť dosiahnuť svoje uspokojenie, hoci mu v jej využití nebránili žiadne prekážky. Podľa žalovaného nie je daný ani jeden zo zákonom predpokladaných dôvodov opodstatňujúcich potrebu zrušenia zabezpečovacieho opatrenia. Samotná reštrukturalizácia neznižuje hrozbu znižovania potenciálu uspokojenia pohľadávky žalovaného. Zrušením zabezpečovacieho opatrenia by ako veriteľ prišiel o akúkoľvek ochranu proti negatívnym vplyvom v pomeroch dlžníka a dosiahol by sa stav, akoby záložné právo vôbec nebolo zriadené. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v replike doručenej súdu dňa 16.11.2020, pričom poukázal na body 24 a 25 odôvodnenia rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Ohrozenie exekúcie na návrh žalovaného je celkom vylúčené, vzhľadom na reštrukturalizáciu žalobcu. Správca v reštrukturalizácii môže schváliť právne úkony žalobcu, len ak zhodnotia jeho majetok alebo ak sú potrebné na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Podľa žalobcu nie je účelom ustanovení CSP o neodkladnom alebo zabezpečovacom opatrení poskytovať žalovanému po skončení exekučného konania neprimeranú výhodu najmä na úkor iných veriteľov uplatňujúcich svoje pohľadávky v reštrukturalizácii. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci III. ÚS 294/2020, pričom podľa neho je pri zabezpečovacom opatrení súd povinný poskytnúť ochranu nielen tomu, kto sa vydania opatrenia domáha, ale tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Základná charakteristická vlastnosť zabezpečovacieho opatrenia, ktorou je podľa žalobcu dočasnosť, nie je aj v dôsledku reštrukturalizácie už naplnená a preto by malo byť zrušené. Citoval ustanovenie § 114 ods. 1 písm. c) ZKR, podľa ktorého nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci žalobcovi. Účinky zabezpečovacieho opatrenia majú trvať podľa žalobcu len v období od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej do času zriadenia prípadného exekučného záložného práva súdnym exekútorom. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veci II. ÚS 491/2017 zákonným dôvodom zrušenia predbežného (neodkladného) opatrenia je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Existencia a trvanie týchto dôvodov vytvára zákonnú prekážku, aby sa strana domáhajúca sa jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť. Žalobca podľa jeho názoru dostatočne preukázal zmenu pomerov oproti stavu rozhodujúcemu v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Polemizoval s tvrdením žalovaného, že toto konanie nemohlo začať, prípadne že je prerušené. V tomto prípade nejde o rozhodovanie súdu týkajúce sa pohľadávky, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou. Reštrukturalizačný súd pritom nie je príslušný posudzovať nariadené zabezpečovacie opatrenie. Na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia je príslušný súd, ktorý ho vydal. Pohľadávka zabezpečená sudcovským záložným právom síce môže byť prihlásená v konkurze ako zabezpečená, nebráni to však správcovi podať návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Podstatou reštrukturalizačného konania je zabezpečenie právnej ochrany žalobcu pred jeho veriteľmi a zabránenie výkonu zabezpečovacích práv. Právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným budú upravené už iba a výlučne reštrukturalizačným plánom a v prípade vyhlásenia konkurz na majetok žalobcu postupom podľa ZKR. Pohľadávku žalovaného už nie je možné uspokojiť v rámci exekúcie ani nemôže dôjsť k zoslabeniu jeho pozície alebo k jej zhoršeniu do budúcna. Žalovaný môže byť uspokojený jedine v súlade s reštrukturalizačným plánom, pričom na výšku uspokojenia zabezpečovacie právo nemá žiaden vplyv. Zástupca žalovaného doručil súdu dňa 18.12.2020 žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadrenie k replike, súd prvej inštancie však túto žiadosť neposúdil ako dôvodnú. Posledný deň lehoty, kedy mohol žalovaný dupliku súdu doručiť, uplynul 04.01.2021, do rozhodnutia súdu duplika súdu doručená nebola. Súd prvej inštancie konštatoval, že argumenty strán sa týkajú výlučne právneho posúdenia predmetu konania. Žalovaný teda nemusel počas súdom určenej lehoty zabezpečovať žiadne nové dôkazné prostriedky na vyvrátenie žalobcom tvrdeného skutkového stavu (čo by mohlo byť objektívnou prekážkou stihnutia určenej lehoty). Žalovaný je zastúpený právnym zástupcom - spoločnosťou poskytujúcou
právne služby, ktorý musí mať dostatok odborných vedomostí umožňujúcich aj počas ôsmich pracovných dní z 15-dňovej lehoty doručiť súdu riadne vyjadrenie. Pracovná vyťaženosť konateľov žalovaného nie je dôvodom na predĺženie lehoty, rovnako ani dovolenkové obdobie a obmedzenie mobility obyvateľstva (na právneho zástupcu žalovaného sa vzťahuje výnimka v rámci výkonu povolania). Súdu nebola žiadna duplika doručená ani do dňa vydania rozhodnutia.
3. Súd prvej inštancie zo stranami predložených listín zistil, že uznesením Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.07.2018 sp. zn. 6Cb/4/2017 bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, ktorým bolo zriadené v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky voči žalovanému na zaplatenie časti ceny za dielo zo zmluvy o dielo č. 5-11-416_Výmena okien AB1 SPP/051 Stavba: Zhotovenie stavby "Výmena okien v AB I. Q." uzavretej medzi nimi dňa 25.10.2012, vo výške 183 358,73 € s príslušenstvom, uplatnenej žalobcom v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske pod spisovou značkou 6Cb/4/2017, vrátane práva na zaplatenie priznanej náhrady trov konania, záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného: 1. nachádzajúcim sa v okrese A., obci A., katastrálnom území A., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Topoľčany, katastrálnym odborom ako pozemky - parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape a. parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 256 m2 a b. parc. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 1056 m2; 2. nachádzajúcim sa v okrese A., obci A., katastrálnom území A., zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom A., katastrálnym odborom, ako byty a nebytové priestory v stavbe
- popis stavby polyfunkčný dom, súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele registra "C" evidovanej na katastrálnej mape, s parcelným číslom XXXX/XX, a to: a. byt č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 11871/68148 z celku; b. byt č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 10182/68148 z celku; c. nebytový priestor č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 1491/68148 z celku; d. nebytový priestor č. X, X.. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 8204/68148 z celku; e. nebytový priestor č. X, X.. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 1199/68148 z celku; f. nebytový priestor č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 1224/68148 z celku; g. nebytový priestor č. X, X.. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 2317/68148 z celku; h. nebytový priestor (garáž) č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 1967/68148 z celku; i. nebytový priestor (garáž) č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 24237/68148 z celku; j. nebytový priestor (garáž) č. X, X. p., vchod or. č. XX, vrátane prislúchajúcich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu (súpisné číslo XXXX) a na zastavanom pozemku (parc. č. XXXX/XX) o veľkosti 5456/68148 z celku. Vo výroku, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, nadobudlo uznesenie právoplatnosť 16.12.2018 a vykonateľnosť 22.07.2018. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.11.2018 č.k. 16Cob/140/2018-325 bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bolo nariadené zabezpečovacie opatrenie, potvrdené. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.12.2018. Z uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 01.07.2020 č.k. 38R/4/2020-83 vyplýva, že voči žalobcovi ako dlžníkovi bolo začaté reštrukturalizačné konanie. Podľa upovedomenia o zastavení exekúcie zo dňa 27.07.2020, vydaného JUDr. Jozefom Martišíkom ml. - súdnym exekútorom v konaní 266EX 31/20, exekúcia vedená na základe exekučného titulu, rozhodnutia súdu 16Cob/139/2018, 6Cb/4/2017 v prospech oprávneného Fenestra SK, spol. s r.o. a v neprospech povinného Construction s.r.o. bola z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v spojení
s § 118 ods. 3 ZKR zastavená z dôvodu povolenia reštrukturalizácie dlžníka. Podľa upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 06.03.2020 predmetná exekúcia začala na podklade rozhodnutia vydaného tunajším súdom dňa 16.04.2018 v konaní 6Cb/4/2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 19.11.2019 sp. z n. 16Cob/139/2018. Poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi dňa 05.03.2020. Exekúcia sa viedla v prospech oprávneného FENESTRA Sk, spol. s r.o. a v neprospech povinného Construction s.r.o. na vymoženie 183 558,73 Eur s príslušenstvom a trov exekútora. Viedla sa pod spisovou značkou 266EX 31/20. Z Obchodného vestníka č. 142/2020 vydaného dňa 24.07.2020 vyplýva, že pod číslom K057458 bolo zverejnené uznesenie o povolení reštrukturalizácie spoločnosti Construction s.r.o. Do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Lukáš Tyko, so sídlom v Trenčíne. Z reštrukturalizačného posudku žalobcu vyplývajú skutočnosti relevantné pre konanie o reštrukturalizácii, najmä že žalobca - dlžník je predlžený. Z potvrdenia o zápise do zoznamu pohľadávok zo dňa 13.08.2020 a zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že pohľadávka žalovaného proti žalobcovi bola zapísaná v uvedený deň do zoznamu pohľadávok. Z oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 23.09.2020 a zo z oznamu pohľadávok vyplýva, že správca žalobcu poprel pohľadávku žalovaného prihlásenú do reštrukturalizačného konania. Dňa 20.10.2020 žalovaný podal na Okresnom súde Trenčín proti žalobcovi žalobu o určenie popretej pohľadávky (incidenčnú žalobu).
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 343 ods. 1, § 344, § 334, § 338, § 339 CSP, § 118 ods. 1, 3, 4, § 155 ods. 2 ZKR a konštatoval, že návrh je v celom rozsahu dôvodný. Zabezpečovacie opatrenie, ktorým bolo v prospech žalovaného zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu, bolo nariadené z dôvodu, že prípadná exekúcia mohla byť v prípade úspechu žalobcu v spore ohrozená. Súčet záväzkov žalobcu v čase rozhodovania prevyšoval jeho aktíva a po uplatnení pohľadávky žalovaného zaťažil svoj nehnuteľný majetok v prospech banky a jeho spoločníci sa rozhodli rozdeliť si podiel na zisku, čím zmenšovali svoj majetok. Žalovaný si svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom zriadeným v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uplatnil v exekučnom konaní. Toto však bolo v súvislosti s nariadením reštrukturalizácie žalobcu ex lege zastavené. Aj s poukazom na ustanovenia § 118 ods. 3 a § 155 ods. 2 ZKR nemôže dôjsť k uspokojeniu (vymoženiu) pohľadávky žalovaného zabezpečenej sudcovským záložným právom zriadeným v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nijakým iným spôsobom, ako v rámci reštrukturalizačného konania o žalobcovi. Zabezpečovacie opatrenie bolo nariadené z dôvodu ohrozenia budúcej exekúcie. Vzhľadom k zastaveniu tejto exekúcie (a nemožnosť jej pokračovania, aj s poukazom na § 155 ods. 2 ZKR) nemôže byť účel zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom naplnený. Možno teda vysloviť záver, že účel, pre ktorý bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené (ochrana veriteľa pred neúspechom v exekučnom konaní v dôsledku zmenšovania majetku dlžníka), zanikol a aj vzhľadom na stav exekučného konania (bolo zastavené) je potrebné podľa § 334 CSP aj podľa § 338 CSP toto zrušiť. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že konanie o návrhu žalobcu ani nezačalo alebo že je prerušené, s poukazom na § 118 ods. 4 ZKR. Žalobca sa v tomto konaní nedomáha rozhodnutia o pohľadávke uplatňovanej v reštrukturalizácii prihláškou. O pohľadávke samotnej už bolo rozhodnuté v inom súdnom konaní. Pohľadávka bola v reštrukturalizačnom konaní uplatnená a jej uplatnenie nemá pre účely tohto konania žiadnu relevanciu. Prerušujú sa len tie konania, ktoré sa týkajú priznania pohľadávok, ktoré sa uplatňujú v reštrukturalizácii prihláškou. Konanie o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia sa netýka priznania uplatňovanej pohľadávky. Rozhodnutie o zabezpečovacom opatrení je osobitným spôsobom zriadenia záložného práva. Jeho účelom nie je zabezpečenie pohľadávky veriteľa pre akýkoľvek prípad. Jeho účelom je len zabezpečiť, aby nedošlo k zhoršeniu postavenia veriteľa v budúcom exekučnom konaní. Ustanovenie § 343 CSP špecifikuje účel zabezpečovacieho opatrenia celkom jednoznačne, keď uvádza, že súd zriadi záložné právo zabezpečovacím opatrením, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Existenciu záložného práva teda celkom jednoznačne a nepochybne obmedzuje účelom, ktorým je obava z ohrozenia exekúcie. Nie je ním ani obava zo zníženia uspokojenia veriteľa v konkurznom konaní, ani obava zo zníženia jeho uspokojenia v reštrukturalizácii. Nemá teda za úlohu odstrániť alebo znížiť obavu zo zmenšovania majetku dlžníka kedykoľvek v budúcnosti po jeho nariadení, ale len do času, kým nie je v exekučnom konaní dostatočne zabezpečená pohľadávka veriteľa, alebo kým neuplynie primeraný čas na podanie návrhu na začatie exekučného konania zo strany veriteľa. Podľa názoru súdu nemožno výkladom rozširovať zákonodarcom priznanú ochranu veriteľa zabezpečovacím opatrením aj na iné typy konaní, v ktorých je uplatnená pohľadávka veriteľa, ako na konanie exekučné. Bolo by to v rozpore
s čl. 3 ods. 2 CSP. V slovách a vetách ustanovenia § 343 ods. 1 CSP je jasne, jednoznačne a nepochybne určené, že účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť veriteľa len a výlučne pre prípad exekučného konania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.
5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/ a h/ CSP. Uviedol, že odvolanie podáva proti výroku I. a II. napadnutého uznesenia. Nakoľko proti výroku III. o nepredĺžení lehoty nie je odvolanie prípustné, žalovaný tento výrok nenapadá, ale nesprávnosť tohto výroku predstavuje súčasť jeho argumentácie opodstatňujúcej odvolanie proti uzneseniu v rozsahu vymedzenom predchádzajúcim bodom. Poukázal na to, že súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie napriek tomu, že priebehu konania bránila zákonná prekážka; nevyhovel vecne opodstatnenej žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie v replike žalobcu a navyše svoj postoj vyjadril až výrokom v napadnutom uznesení, čím porušil jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, uznesenie nie náležite odôvodnené a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na svoje vyjadrenie k návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 27.10.2020 a zdôraznil, že zmyslom a účelom § 118 ods. 4 ZKR je predovšetkým zaistiť, aby sa o právach uplatňovaných v reštrukturalizácii prihláškou, nerozhodovalo v iných konaniach ako v samotnej reštrukturalizácií a incidenčných konaniach ňou vyvolaných. Takto vymedzený záujem na koncentrácii sa však bezpochyby nevyčerpáva pri otázke existencie či výšky pohľadávok voči dlžníkovi, ale pokrýva všetky práva uplatňované v reštrukturalizácii prihláškou, vrátane zabezpečovacích práv, v dôsledku čoho je § 118 ods. 4 ZKR potrebné interpretovať tak, že bráni priebehu všetkých súdnych a rozhodcovských konaní, predmetom ktorých sú prihlasované práva voči reštrukturalizačnému dlžníkovi, či sa už jedná o pohľadávky samotné alebo ich zabezpečenie. Dané konanie o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia je súdnym konaním, ktorého priebeh § 118 ods. 4 ZKR nepripúšťa. Napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne úvahy súdu smerujúce k zisteniu skutočného účelu a zmyslu inštitútu zabezpečovacieho opatrenia a právnej úpravy jeho zrušenia, neotvára diskurzívnu polemiku, nehovoriac o korektnom argumentačnom vysporiadaní sa s konkrétnym dôvodením žalovaného a diskurzívne nedotknutými ponecháva aj názory komentárovej literatúry. Podľa jeho názoru je právne posúdenie veci prvoinštančným súdom neudržateľné a vecne nesprávne. Ust. § 343 ods. 3 CSP neprenecháva žiaden priestor pre pochybnosti ohľadne záveru, že výkon záložného práva zriadeného súdom na zabezpečenie pohľadávky môže byť uskutočnený tiež mimo procesného rámca exekúcie, napríklad dobrovoľnou dražbou, v opačnom prípade by nielen osobitná norma upravujúca výkon záložného práva ale predovšetkým jeho obmedzenie až na čas po vzniku exekučného titulu nebola vôbec potrebná. V § 343 CSP nie je zmienka o účele zabezpečovacieho opatrenia. Znenie zákona nepočíta s mimoexekučnými mechanizmami uspokojenia pohľadávky za pomoci zabezpečovacieho opatrenia. Predstava, že ak by zabezpečovacie opatrenie malo veriteľovi poskytovať ochranu aj mimo rámca exekúcie vedenej na uspokojenie zabezpečovať inej pohľadávky, § 343 CSP by znel napríklad: Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo /.../ ak je obava, že exekúcia alebo uspokojenie v konkurze alebo uspokojenie v reštrukturalizácii alebo v inom konaní budú ohrozené, je z pohľadu veriteľa takmer úsmevná. Ustanovenie § 338 CSP, s ktorým odôvodnenie napadnutého uznesenia narába, primárne upravuje neodkladné opatrenie a jeho použitie na zabezpečovacie opatrenie je prostredníctvom § 344 CSP obmedzené korektívom primeranosti vyžadujúcim okrem iného zohľadnenie týchto aspektov, ktorými sa zabezpečovacie opatrenie od neodkladného opatrenia líši. Neodkladné opatrenie vydané v súvislosti s nárokom, rozhodnutie, o ktorom je exekučným titulom, nevytvára žiadny osobitný mechanizmus uspokojenia tohto nároku a automaticky nezaniká ani v prípade uspokojenia nároku. Naproti tomu zabezpečovacie opatrenie nielenže môže plniť, ale v niektorých prípadoch dokonca nevyhnutne musí plniť svoju uhradzovaciu funkciu mimo procedurálneho rámca exekúcie, pričom záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením bez ďalšieho automaticky zaniká uspokojením zabezpečenej pohľadávky. Neexistuje žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by úprava zániku neodkladného opatrenia v § 338 vôbec mala byť na zabezpečovacie opatrenia aplikovaná a pokiaľ predsa len áno, musí sa realizovať spôsobom reflektujúc odlišnosti zabezpečovacieho opatrenia, najmä fakt, že pre zabezpečovacie opatrenie nie je otázka iniciácie a priebehu exekúcie vôbec relevantnou. Účel a zmysel inštitútu zabezpečovacieho opatrenia predstavuje ochranu práva veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky, a to elimináciou alebo zmiernením
rizika, že sa tak v konečnom dôsledku vzhľadom na majetkové pomery dlžníka nestane. Napriek tomu, že v súvislosti s prebiehajúcim insolvenčným konaním by sa splnenie procesnej povinnosti žalobcu presvedčiť súd o odpadnutí obáv vzťahujúcich sa k prospektu uspokojenia pohľadávky malo javiť nemožným, súd sa namiesto podstaty zameral na formu a zabezpečovacie opatrenie uznesením zrušil. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. Pl. ÚS 33/97 podľa ktorého celkom neudržateľným momentom používania práva je jeho aplikácie vychádzajúca iba z jazykového výkladu. Mechanická aplikácia abstrahujúce, resp. neuvedomujúca si, a to buď úmyselne alebo v dôsledku neznalosti, zmysel a účel právnej normy, činí z práva nástroj odcudzenia a absurdity. Uznesenie súdu prvej inštancie podľa jeho názoru nie je náležite odôvodnené, základným právnym východiskom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie bol interpretačný záver prijatý súdom prvej inštancie, podľa ktorého inštitút zabezpečovacieho opatrenia, upravený v CSP, je neoddeliteľne naviazaný na exekúciu vykonávanú na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom po jej právoplatnom priznaní; pokiaľ preto už exekúcia z akéhokoľvek dôvodu neprichádza do úvahy, zabezpečovacie opatrenie nemôže plniť svoj účel a musí dôjsť k jeho zrušeniu. V tomto kontexte poukázal na to, že ani čl. 3 ods. 2 CSP nelegitimizuje rýdzi textualizmus, naopak, jeho naplnenie sa nezaobíde bez toho, aby súd v rámci svojich interpretačných úvahy identifikoval a následne so znením zákona konfrontoval tiež účel a zmysel zákona. Namietal taktiež porušenie svojich práv v súvislosti s požadovaným predĺžením lehoty na podanie dupliky, ktorej nebolo vyhovené. Skutočnosti, o ktoré sa jeho žiadosť opierala, predstavovali viac než postačujúci dôvod pre predĺženie lehoty dokonca aj v prípade, pokiaľ by boli posudzované samostatne, nehovoriac o ich vzájomnom spolupôsobení. Čerpanie dovolenky počas obdobia sezónnych sviatkov je v oblasti justície nielen štandardným a všeobecne akceptovaným javom, ale tiež najčastejším dôvodom pre modifikáciu času úkonov v reálnej praxi. Pandemická situácia spôsobená ochorením COVID 19 bola dostatočným dôvodom preto, aby zákonodarca pozastavil plynutie všetkých hmotnoprávnych i procesnoprávnych lehôt. Hodnotenie súdu, podľa ktorého nič z uvedeného neopodstatňovalo žiadosť o predĺženie lehoty, nemôže obstáť. Dôvody, uvádzané v žiadosti, mali negatívny vplyv na využitie procesného oprávnenia žalovaného vyjadriť sa k replike podanej žalobcom. Podstata rozhodovania o predĺžení lehoty nespočíva v hodnotení, či žiadateľ je alebo nie je za predpokladu vynaloženia maximálneho úsilia na prekonanie existujúcich prekážok objektívne spôsobilý lehotu dodržať, ale je namieste sa pýtať, či dôvody, o ktorej sa žiadosť opiera, sú spôsobilé prevážiť nad prípadnými negatívnymi dopadmi predĺženia lehoty na konanie, najmä z hľadiska jeho rýchlosti. Súd prvej inštancie žiadosti o predĺženie lehoty nevyhovel, svoje rozhodnutie komunikoval až prostredníctvom výroku napadnutého uznesenia a žalovaný bol tak súdom postavený do situácie, v ktorej sa o výsledku posúdenia žiadosti o predĺženie lehoty dozvedel až v čase, kedy sa konanie v prvej inštancii skončilo a akákoľvek substantívna reflexia na daný výsledok sa stáva objektívne nemožnou. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že sa plne stotožňuje s právnym posúdením veci aj zisteným skutkovým stavom uvádzaným súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení. Súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody zrušenia zabezpečovacieho opatrenia. Správne sa vysporiadal s procesnou podmienkou týkajúcou sa vedenia tohto konania. Žalobca v plnom rozsahu poukázal na repliku doručenú súdu 16.11.2020. Skutočnosti, uvádzané žalovaným v odvolaní, považuje za nesprávny a účelový výklad ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Zákon rozlišuje v jednotlivých ustanoveniach výslovne, kedy sa už začaté konania prerušujú a ktoré konania nemožno ani začať. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalobcu, podľa ktorého v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je súd príslušný pre reštrukturalizačné konanie žalobcu v rámci incidenčnej žaloby oprávnený posudzovať zabezpečovacie opatrenie nariadené Okresným súdom Partizánske, a to ani v prípade, ak by považoval dôvody pre jeho zrušenie za splnené. Zabezpečovacie opatrenie musí byť zrušené iba súdnym rozhodnutím, na ktoré je príslušný súd, ktorý ako súd prvej inštancie zabezpečovacie opatrenie vydal. V tomto kontexte poukázal na ods. 43 uznesenia, s ktorým sa stotožnil. Poukázal na § 339 CSP, podľa ktorého po zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a § 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Žalovaný mal právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, čo podľa názoru žalobcu nie je dokonca ani nevyhnutné. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nad rámec ustanovení CSP umožnil žalovanému vyjadriť sa k návrhu žalobcu, umožnil žalobcovi vyjadriť sa k vyjadreniu žalovaného a umožnil žalovanému vyjadriť
sa k vyjadreniu žalobcu, a to bez ohľadu na skutočnosť, že dané konanie nie je klasické kontradiktórne konanie. Žalovaný mal dostatočný časový priestor na prezentovanie všetkých jeho tvrdení a názorov a nebol postupom súdu žiadnym spôsobom na svojich právach ukrátený. Z konania žalovaného je možné vyvodiť, že sa snaží účelovo predĺžiť konanie o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, a to za účelom ponechania jeho výhodnejšieho postavenia v reštrukturalizačnom konaní žalobcu. Žalovaný bol stotožnený so skutočnosťou, že nariadenie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenie malo byť rýchle a časovo limitované, ale už nie je stotožnený so skutočnosťou, že pri zrušení toho istého zabezpečovacieho opatrenia súd neprihliadal na jeho subjektívne tvrdenia o nemožnosti podať dupliku, pretože by sa tým predlžovalo konanie. Súd prvej inštancie uviedol jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, z akého dôvodu bolo zabezpečovacie opatrenie zrušené. Ohľadom účelu zabezpečovacieho opatrenia a dôvodom jeho trvania poukázal na ods. 44 uznesenia. Obidva dôvody, pre ktoré súd zrušil zabezpečovacie opatrenie, v zmysle § 334 a § 338 písm. a/ CSP, sa týkajú iba exekučného konania. Vzhľadom na to, že exekučné konanie začaté žalovaným, bolo ex lege zastavené, zanikol jeden z predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom na to, že voči žalobcovi bola povolená reštrukturalizácia, právne vzťahy medzi stranami budú upravené iba a výlučne reštrukturalizačným plánom. Poukázal na to, že Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. 38R/4/2020 zo dňa 9.4.2021 potvrdil reštrukturalizačný plán žalobcu, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 15.3.2021 a zároveň nahradil súhlas žalovaného s prijatím reštrukturalizačného plánu žalobcu. Uvedených skutočností si bol žalobca vedomý. Uznesenie Okresného súdu Trenčín predstavuje zmenu skutkových okolností významných pre rozhodnutie súdu, pričom je ďalším dôvodom, pre ktorý by bolo trvanie zabezpečovacieho opatrenia nedôvodné a nezákonné. Žalobca sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie ohľadom splnenia dôvodov pre zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, a tvrdenia žalovaného pripúšťajúce iný výklad ustanovení o zabezpečovacom opatrení a ich výslovnej prepojenosti s exekučným konaním, popiera.
7. Žalovaný sa ďalej písomne vyjadril tak, že v zmysle vyjadrení žalobcu, tento návrh na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodňuje v podstate dvoma samostatnými líniami zdôvodnenia, a to údajne neoddeliteľným spojením zabezpečovacieho opatrenia s exekúciou a inkompatibilitou zabezpečovacieho opatrenia s reštrukturalizáciou. V tomto kontexte poukázal na svoje vyjadrenia v odvolaní. Zdôraznil, že účelom a zmyslom inštitútu zrušenia zabezpečovacie opatrenia súdom je reakcia na situácie, kedy sa pohľadávka zabezpečená už vydaným opatrením dodatočne ukáže neoprávnenou alebo ak obava o jej uspokojenie pominula a záložné právo zriadené zabezpečovacím opatrením už viac nie potrebné. Začatie konania a následné povolenie reštrukturalizácie nie je potvrdením, ale argumentom priamo a bez ďalšieho vylučujúcim akékoľvek zmysluplné úvahy o odpadnutí obáv vzťahujúcich sa k prospektu uspokojenia pohľadávky dotknutej zabezpečovacím opatrením. Konanie o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia podľa CSP nemá po iniciácii reštrukturalizácie dlžníka z pohľadávky zabezpečenej dotknutým opatrením žiadne substantívne opodstatnenie, čo z procedurálneho hľadiska len podporuje odôvodnený záver, podľa ktorého je priebeh konania o návrhu žalobcu so začatím procesu jeho reštrukturalizácii nezlučiteľný a vylučuje, aby začatie či priebeh reštrukturalizácie žalobcu mohli byť vyhodnotené za spôsobilý dôvod pre rozhodnutie o zrušení zabezpečovacieho opatrenia. Aj so zreteľom na eventualitu zlyhania žalobcu v reálnom plnení reštrukturalizačného plánu, prípadne jeho neúčinnosti, potreba hmotnoprávneho zabezpečenia pohľadávky veriteľa záložným právom zanikne až uspokojením. 8. Žalobca sa ďalej písomne stotožnil so svojimi predchádzajúcimi písomnými vyjadreniami v konaní, na ktoré odkázal. Žalovaný sa snaží neprípustným spôsobom rozširovať účinok zabezpečovacieho opatrenia aj mimo rámca exekúcie. Na základe súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu žalobcu došlo k zmene obsahu záväzku žalobcu voči žalovanému jednak v podobe výšky záväzku ako aj jeho splatnosti. Naviac pohľadávka žalovaného bola v reštrukturalizácii popretá a v súčasnosti prebieha súdne konanie o jej určenie. Žiadal, aby odvolací súd v tomto kontexte doplnil dokazovanie o reštrukturalizačný plán žalobcu, ktorý žalobca nemohol uplatniť ako dôkaz v rámci návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia a z ktorého vyplýva zmena v obsahu záväzku žalobcu voči žalovanému.
9. Ďalšie písomné vyjadrenia podané neboli.
10. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP.
11. Žalobca v odvolaní namietal, že neboli splnené procesné podmienky, porušenie jeho práva na spravodlivý proces procesným postupom súdu prvej inštancie a nesprávne právne závery súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. a/, b/ a h/ CSP).
12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP znamená, že v danej veci neboli splnené procesné podmienky konania. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na procesné podmienky konania súd prihliada kedykoľvek počas konania.
13. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
15. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
16. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
17. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
18. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
19. Podľa § 338 CSP ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak a) vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo b) navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil.
20. Z § 343 ods. 1 CSP vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, na ktoré sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení obsiahnuté v § 324 a nasl. CSP je obava veriteľa, že exekúcia bude ohrozená. Základným účelom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia preto je zvýšiť vymožiteľnosť peňažnej pohľadávky veriteľa a obmedziť priestor dlžníka na zbavenie sa majetku, ktorý by inak bolo možné exekúciou postihnúť. Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, čo je odôvodnené druhovou podobnosťou oboch inštitútov, ako aj princípom analógie. V zmysle § 334 CSP, súd zruší neodkladné opatrenie na návrh v tom prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Táto úprava zahŕňa predovšetkým tie prípady, keď došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Účelom zrušenia neodkladného opatrenia je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude jednoznačne rozhodnutím súdu konštatované, že účinky neodkladného opatrenia pominuli. Na návrh zruší súd neodkladné opatrenie aj vtedy, ak bolo neodkladné opatrenie nariadené
po skončení konania vo veci samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo veci samej a ak a) vzhľadom na stav exekučného konania už nie je potrebné alebo b) navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase neurobil (§ 338 CSP).
21. Podľa § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (aj „ ZKR“) povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú. Ak v týchto konaniach už došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi.
22. Podľa § 118 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.
23. Z obsahu spisu je zrejmé, že zabezpečovacie opatrenie, ktorého zrušenia sa žalobca domáha, bolo nariadené uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Cb/4/2017 zo dňa 06.07.2018, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/140/2018 zo dňa 28.11.2018. Meritórne rozhodnutie vo veci sp.zn. 6Cb/4/2017 predstavoval rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 16.04.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Cob/139/2018 zo dňa 19.11.2019, ktorým bola spoločnosť Construction, s.r.o. (tu žalobca) zaviazaná zaplatiť spoločnosti FENESTRA Sk, spol. s r.o. ( tu žalovaný) sumu 183 558,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne: zo sumy 30 198,58 eur od 8.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 91 663,59 eur od 21.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 33 600,65 eur od 5.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 21 231,80 eur od 19.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 6 664,11 eur od 29.3.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a spoločnosti FENESTRA Sk, spol. s r.o. bol priznaný nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Na základe tohto exekučného titulu spoločnosť FENESTRA Sk, spol. s r.o. viedla proti spoločnosti Construction, s.r.o. exekúciu u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Martišíka pod sp.zn. 2Ek/272/2020, 266EX 31/20. Upovedomením zo dňa 27.07.2020 súdny exekútor upovedomil strany o zastavení danej exekúcie zo zákona, podľa § 118 ods. 3 ZKR v spojení s § 61n ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku vzhľadom na to, že vo vzťahu k dlžníkovi bola povolená reštrukturalizácia. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 01.07.2020 bolo vo vzťahu k žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 130/2020 pod č. K052853 dňa 08.07.2020. Následne, uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2020, bola povolená reštrukturalizácia. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 142/2020 pod č. K057458 dňa 24.07.2020. Žalobca podal návrh na zrušenie predmetného zabezpečovacieho opatrenia, vydaného v konaní sp.zn. 6Cb/4/2017, dňa 10.09.2020.
24. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd na základe odvolania žalovaného i z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.
25. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že dané konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože malo byť podľa § 118 ods. 4 ZKR prerušené, keďže konanie o zrušenie zabezpečovacieho opatrenie je súdnym konaním, ktorého priebeh § 118 ods. 4 ZKR nepripúšťa, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná. V prvom rade je nutné si uvedomiť, že základné súdne konanie, v ktorom došlo k nariadeniu sporného zabezpečovacieho opatrenia uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Cb/4/2017 zo dňa 06.07.2018, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/140/2018 zo dňa 28.11.2018, bolo ku dňu podania návrhu žalobcu na zrušenie tohto zabezpečovacieho opatrenia, už meritórne právoplatne skončené (rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 16.04.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Cob/139/2018 zo dňa 19.11.2019), a teda nemožno v súvislosti s návrhom žalobcu na zrušenie tohto zabezpečovacieho opatrenia vôbec uvažovať o jeho prerušení či už podľa § 118 ods. 4 ZKR alebo podľa iného právneho ustanovenia. Samotný návrh žalobcu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia bol súdu doručený dňa 10.09.2020, ktorým dňom sa považuje za začaté súdne konanie o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 156 CSP). K tomuto došlo
po povolení reštrukturalizácie žalobcu uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2020 a s poukazom na túto časovú následnosť taktiež nemožno logicky uvažovať o prerušení neskôr začatého samostatného súdneho konania o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia z dôvodu okolnosti (povolenia reštrukturalizácie), ktorá nastala pred samotným začatím súdneho konania. Povolením reštrukturalizácie sa prerušujú ex lege logicky len už skôr začaté súdne a rozhodcovské konania o tých pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou (§ 118 ods. 4 ZKR), čo nie je prípad rozhodovanej veci.
26. S poukazom na uvedené, a za situácie, keď na rozdiel od právnej úpravy, týkajúcej sa konkurzu (§ 47 ods. 5 ZKR), pri reštrukturalizácii subjektu v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii nedochádza k tomu, že by súdne a iné konania, týkajúce sa majetku úpadcu (podliehajúceho konkurzu), bolo možné začať len na návrh správcu, návrhom podaným proti správcovi alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie mal za to, že toto súdne konanie o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré trvá po skončení konania vo veci samej, nie je prerušené podľa § 118 ods. 4 ZKR a súdu prvej inštancie nič nebránilo vo veci konať a rozhodnúť.
27. Následne sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkou dôvodnosti návrhu žalobcu na zrušenie daného zabezpečovacieho opatrenia a správne konštatoval, že tento návrh je v celom rozsahu dôvodný. Zabezpečovacie opatrenie v základnom konaní sp.zn. 6Cb/4/2017 bolo nariadené z dôvodu, že prípadná exekúcia mohla byť v prípade úspechu žalobcu v spore ohrozená, keďže súčet záväzkov žalobcu v čase rozhodovania prevyšoval jeho aktíva a po uplatnení pohľadávky žalovaného zaťažil svoj nehnuteľný majetok v prospech banky a jeho spoločníci sa rozhodli rozdeliť si podiel na zisku, čím zmenšovali svoj majetok. Žalovaný si svoju pohľadávku zabezpečenú daným záložným právom zriadeným zabezpečovacím opatrením uplatnil v exekučnom konaní na základe exekučného titulu
- meritórneho rozhodnutia (rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 16.04.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 16Cob/139/2018 zo dňa 19.11.2019). Toto exekučné konanie však bolo v súvislosti s povolením reštrukturalizácie žalobcu preukázateľne ex lege zastavené. S poukazom na § 118 ods. 3 a § 155 ods. 2 ZKR súd prvej inštancie správne konštatoval, že k uspokojeniu pohľadávky žalovaného zabezpečenej sudcovským záložným právom zriadeným v konaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nemôže dôjsť nijakým iným spôsobom, ako v rámci reštrukturalizačného konania. Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti, ktoré nastali po nariadení sporného zabezpečovacieho opatrenia, je možné konštatovať, že jednak vzhľadom na stav exekúcie (zastavenie exekúcie a zákonnú nemožnosť jej pokračovania) zabezpečovacie opatrenie v nariadenom znení už nie je potrebné (§ 338 písm. a/ v spojení s § 344 CSP) a jednak z tých istých príčin odpadli i dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 v spojení s § 344 CSP), a preto je namieste zabezpečovacie opatrenie, nariadené uznesením Okresného súdu Partizánske zo dňa 06.07.2018, sp. zn. 6Cb/4/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.11.2018, sp. zn. 16Cob/140/2018, zrušiť, ako to urobil súd prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, s ktorými by sa nezaoberal súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia v prospech žalovaného.
28. Súd prvej inštancie tiež správne rozhodol o nároku na náhradu trovách konania podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
29. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa nedostatku odôvodnenia napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie, odvolací súd zdôrazňuje, že toto zodpovedá kritériám odôvodnenia uznesenia podľa § 236 CSP i rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie sp.zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, ktoré skutočnosti považuje za osvedčené a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a ako
ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Z odsekov 1. až 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, čoho sa žalobca v konaní domáha, aké skutočnosti tvrdí, aké dôkazy označil a predložil na osvedčenie svojich tvrdení, ďalej vyjadrenie žalovaného a jeho prostriedky procesnej obrany, resp. útoku. V odsekoch 14. až 23. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie skutočnosti, zistené zo stranami predložených listín, v odsekoch 25. - 33. odôvodnenia citoval súd prvej inštancie znenie právnych noriem právnych predpisov, podľa ktorých právne posúdil zistený skutkový stav. Odseky 35. až 44. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie obsahujú vyhodnotenie procesnej i dôkaznej situácie, a to aké zistenia súd vyvodil z dôkazov. Odôvodnenie obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie presne a jasne popísal ustálený skutkový stav veci a tento podriadil pod príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení uznesenia sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku, a preto je nedôvodná odvolacia argumentácia žalovaného ohľadne nedostatku odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
30. Pokiaľ žalovaný ďalej namieta porušenie jeho práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie, ktorý právoplatným výrokom III. napadnutého uznesenia zamietol návrh žalovaného na predĺženie lehote na vyjadrenie k replike žalobcu, odvolací súd konštatuje, že nezistil, že by súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, žalovanému, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
31. Podľa § 339 CSP o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a § 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
32. Súd je pri rozhodovaní o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, resp. zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 alebo 338 CSP (v spojení s § 344 CSP) vždy povinný umožniť dotknutým subjektom, aby sa k návrhu vyjadrili. Túto svoju povinnosť splní z procesného hľadiska tým, že po podaní návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia (zabezpečovacieho opatrenia) ho zašle protistrane a iným dotknutým subjektom, pričom uvedie, že majú v súdom určenej lehote možnosť k návrhu sa vyjadriť. Dotknutým subjektom musí byť na vyjadrenie vytvorený adekvátny priestor.
33. V rozhodovanej veci súd prvej inštancie doručil návrh žalobcu na zrušenie neodkladného opatrenia na vyjadrenie žalovanému a uznesenie č.k. 6Cb/11/2020-290 zo dňa 13.10.2020, ktorým žalovaného vyzval na písomné vyjadrenie k návrhu v lehote 15 dní dňa 13.10.2020. Žalovaný sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 28.10.2020, ktoré súd prvej inštancie doručil žalobcovi dňa 06.11.2020. Následné vyjadrenie žalobcu zo dňa 16.11.2020 doručil súd prvej inštancie žalovanému dňa 18.12.2020. Podaním zo dňa 21.12.2020 žalovaný požiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia o 15 ďalších dní, ktorému návrhu súd prvej inštancie výrokom III. uznesenia zo dňa 07.01.2021 (proti ktorému odvolanie nie je prípustné) nevyhovel. Do dňa vydania napadnutého uznesenia 07.01.2020 a ani následne, žalovaný žiadne ďalšie vyjadrenie k veci súdu nedoručil.
34. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval súladne s príslušnou procesnoprávnou úpravou, rešpektoval ust. § 339 CSP, umožnil stranám sa v konaní pred svojim rozhodnutím vyjadriť a jeho procesnému postupu v konaní, ktorý ozrejmil v odseku 11 napadnutého uznesenia, niet čo vytknúť.
35. Na základe všetkých týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie za použitia § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti vo výrokoch I. a II. potvrdil.
36. Vo vzťahu k poukazom žalobcu na ukončenie procesu jeho reštrukturalizácie, odvolací súd zdôrazňuje, že i keď je pravdou, že Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. 38R/4/2020 zo dňa 09.04.2021, právoplatným dňa 17.04.2021, o.i. potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka- žalobcu, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 15.03.2021 a ukončil reštrukturalizáciu spoločnosti žalovaného, odvolací súd na uvedené pri svojom rozhodovaní prihliadať nemohol, pretože
podľa § 329 ods. 2 CSP je pre rozhodnutie odvolacieho súdu záväzný stav, existujúci v čase vydania napadnutého uznesenia ( dňa 07.01.2021).
37. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní úspešnému žalobcovi.
41. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. CSP súd prvej inštancie.
42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).