Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_36Cbi-2-2021.pdf
PDF · 320.75 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cbi/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Bielikovou v spore žalobcu FENESTRA Sk, spol. s r.o. so sídlom Priemyselná 17, 953 01 Zlaté Moravce, IČO 36 521 451, zast. Matejka & Haluška s.r.o., Lazovná 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO 47 257 415 proti žalovanému Construction s.r.o. so sídlom Nadlice 64, 956 32 Nadlice, IČO 31 106 064, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marek Doktor, s.r.o., Legionárska 7735/31B, 911 01 Trenčín, IČO 52 536 891, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a . II. Návrh žalobcu na prerušenie konania s a z a m i e t a . III. Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada 100% trov konania.
odôvodnenie:
1.1. Žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal určenia, že reštrukturalizačný plán žalovaného ako dlžníka, potvrdený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 09.04.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 72/2021 zo dňa 16.04.2021, je neúčinný voči žalobcovi ako veriteľovi vo vzťahu k pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 8 v celkovej zistenej výške 452 761,05 €; pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 9 v celkovej zistenej výške 59 006,07 € a pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 9 v celkovej zistenej výške 14 847,50 €. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
1.2. V žalobe žalobca uviedol, že uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 01.07.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku číslo 130, časti Konkurzy a reštrukturalizácie, zo dňa 08.07.2020, bolo voči žalovanému, podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v aplikovateľnom znení začaté reštrukturalizačné konanie. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku číslo 142, časti Konkurzy a reštrukturalizácie, zo dňa 24.07.2020, bola následne v rámci začatého Reštrukturalizačného konania povolená reštrukturalizácia žalovaného a zároveň bol do funkcie správcu v reštrukturalizácii ustanovený M.. U. H.. Žalobca si v označenej reštrukturalizácii riadne a včas uplatnil: prihláškou s poradovým číslom 1 pohľadávku v celkovej výške 452 761,05 € - táto bola správcom zapísaná do zoznamu pohľadávok podľa ust. § 123 ods.1 ZKR pod poradovým číslom 8.( ďalej len „Prvá pohľadávka“); prihláškou s poradovým číslom 2 pohľadávku v celkovej výške 59 026,36 € - táto bola správcom zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 9.(ďalej len „Druhá pohľadávka“) a prihláškou s poradovým číslom 3 pohľadávku v celkovej výške 14 847,50 € - táto bola správcom zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 10.(ďalej len „Tretia pohľadávka“). Tak vo vzťahu k Prvej pohľadávke, ako aj Druhej pohľadávke žalobca prostredníctvom ich prihlášok v reštrukturalizácii uplatnil tiež zabezpečenie zabezpečovacím právom v zmysle ust. § 8 Zákona o konkurze, a to záložným právom, ktorého hmotným predmetom (teda zálohom) sú definované nehnuteľnosti patriace
žalovanému, nachádzajúce sa v okrese Topoľčany, obci Topoľčany, katastrálnom území H., zapísané na listoch vlastníctva číslo XXXX a XXXX (ďalej len „Nehnuteľnosti“) s tým, že: a) záložné právo zabezpečujúce Prvú pohľadávku bolo žalobcom uplatnené ako druhé v poradí (rozhodujúcom pre uspokojenie) - predmetnému záložnému právu totiž v poradí rozhodujúcom pre uspokojenie predchádzalo záložné právo zriadené na zabezpečenie pohľadávky obchodnej spoločnosti UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. (ďalej len „UCbank“) voči žalovanému, uplatnenej, a tiež zistenej v reštrukturalizácii ako zabezpečenej v celkovej výške 64 798,64 € (ďalej len „Pohľadávka UCbank“); a záložné právo zabezpečujúce Druhú pohľadávku bolo žalobcom uplatnené ako tretie v poradí (po Pohľadávke UCbank a Prvej pohľadávke). V rámci lehoty na preskúmanie pohľadávok, uplatnených v reštrukturalizácii, správca Prvú pohľadávku, hoc bola v celom rozsahu priznaná právoplatným rozsudkom, poprel čo do (i) právneho dôvodu vzniku, a(ii) celej prihlásenej výšky, a napokon aj (iii) zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva. b) Druhú pohľadávku správca poprel len čo do výšky, a to iba v rozsahu sumy 3 020,29 €; v rozsahu zostávajúcej sumy (56 006,07 €) tak Druhá pohľadávka uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok na účely reštrukturalizácie nadobudla status zisteného nároku, vrátane zabezpečenia záložným právom na Nehnuteľnostiach a uplatneného poradia tohto záložného práva (po zabezpečení pohľadávky UCbank a Prvej pohľadávky); a (c) Tretiu pohľadávku správca nepoprel vôbec; Tretia pohľadávka tak uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok na účely reštrukturalizácie nadobudla status zisteného nároku. V nadväznosti na popretie Prvej pohľadávky Okresný súd Trenčín uznesením č.k. 38R/4/2020-461 dňa 01.10.2020, postupujúc podľa ust. § 125 ZKR na účely reštrukturalizácie alebo inak v súvislosti s reštrukturalizáciou priznal žalobcovi „ako zabezpečenému veriteľovi hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou zabezpečenou pohľadávkou vo výške 452 761,05 €, zapísanej v zozname pohľadávok pod č .8 “ a žalobca dňa 20.10.2020 (i.e. v zákonom ustanovenej lehote) podal na Okresný súd Trenčín žalobu o určenie popretej Prvej pohľadávky v zmysle ust. § 124 ods. 4 Zákona o konkurze v celom popretom rozsahu (ďalej len „Žaloba o určenie prvej pohľadávky“) - konanie o Žalobe o určenie prvej pohľadávky je vedené Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/13/2020 (ďalej len „Incidenčné konanie“) a do času podania tejto žaloby nebolo právoplatne skončené. Vychádzajúc zo znenia zápisnice, publikovanej v Obchodnom vestníku č. 23/2021, časti Konkurzy a reštrukturalizácie, zo dňa 04.02.2021, veriteľský výbor v reštrukturalizácii na svojom zasadnutí dňa 28.01.2021, okrem iného, schválil (prepracovaný) záverečný návrh reštrukturalizačného plánu dlžníka (ďalej len „Návrh plánu“), v ktorom záväzná časť predpokladala modifikáciu (vymáhateľnosti a času splatnosti) Prvej pohľadávky, aj Druhej pohľadávky; a preto bola tak Prvá pohľadávka, ako aj Druhá pohľadávka, v celom rozsahu, v akom v dôsledku kombinácie popretia správcom a márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky predtým nedošlo k zániku postavenia žalobcu ako účastníka reštrukturalizačného konania (teda v prípade Prvej pohľadávky vo výške 452 761,05 € a v prípade Druhej pohľadávky vo výške 56 006,07 €), zo strany predkladateľa zaradená do niektorej zo skupín vytvorených v záväznej časti Plánu na účely hlasovania o jeho prijatí, a to pri oboch z nich do skupiny nazvanej „Fenestra Sk, spol. sr.o.“ (ďalej len „Skupina Fenestra“); miera uspokojenia pohľadávok zaradených do Skupiny Fenestra (50%)bola totožná ako miera uspokojenia predpokladaná plánom pre pohľadávky zaradené do skupiny nazvanej „nezabezpečení veritelia“ (ďalej len „Skupina nezabezpečení“). Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc z presvedčenia, že (i) definičným znakom skupiny pre zabezpečené pohľadávky (obligatórne) kreovanej podľa Zákona o konkurze je existencia vzťahu medzi uspokojením pohľadávok zaradených do tejto skupiny normovaným plánom a rozsahom uspokojenia z majetku tvoriaceho predmet ich zabezpečenia (ust. §137 ods. 4 a ust. § 138 ods. 1 druhá veta ZKR), v dôsledku čoho k splneniu povinnosti predkladateľa plánu vytvoriť v jeho záväznej časti skupinu pre zabezpečené pohľadávky nepostačuje, ak niektorú zo skupín za takúto znením plánu formálne označí, ale je vždy nevyhnutné, aby skupina pojmové znaky skupiny pre zabezpečené pohľadávky vykazovala i z materiálneho hľadiska, (ii) rozsah, v akom majetok zabezpečujúci Prvú pohľadávku a Druhú pohľadávku môže postačovať na ich uspokojenie, ako kritérium aktivizujúce povinnosť kreovať skupinu pre zabezpečené pohľadávky, rozhodne nie je rovný nule, a preto (iii) Skupina Fenestra (bez ohľadu na znenie Návrhu plánu) v línii základnej zákonnej stratifikácie predpokladanej ust. § 137 ods.1 ZKR predstavuje skupinu pre nezabezpečené pohľadávky, žalobca dňa 07.03.2021 doručil do elektronickej schránky správcu podanie označené ako Žiadosť podľa ust. § 145 ods. 1 Zákona o konkurze (ďalej len „Žiadosť“). Prostredníctvom Žiadosti žalobca dlžníka, okrem iného, v súlade s ust. § 145 ods.1 písm. c) a/alebo písm. e) Zákona o konkurze riadne a včas požiadal o zaradenie Prvej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky (vo vzťahu ku ktorej reštrukturalizačný plán predpokladá 100% uspokojenie) v rozsahu aspoň 332 000,- €; a vzhľadom k tomu, že Prvá
pohľadávka bola popretá, a ohľadne jej určenia prebieha Incidenčné konanie, tiež aby reštrukturalizačný plán, či už prostredníctvom zaradenia do osobitnej skupiny alebo inak, vytvoril mechanizmus zaistiaci, že plnenie určené na Prvú pohľadávku pre jej status zabezpečenej pohľadávky, bude v prípade, a v rozsahu v akom, sa podľa výsledku Incidenčného konania nepoužije na uspokojenie Prvej pohľadávky, až do jeho vyčerpania alebo úplného zániku uspokojovaného nároku, poskytnuté na uspokojenie Druhej pohľadávky (ako pohľadávky zabezpečenej zabezpečovacím právom v ďalšom poradí). Nakoľko záväzná časť Návrhu plánu predpokladala uspokojenie nezabezpečených nárokov veriteľov len v rozsahu 50%, čo z pohľadu žalobcu nezodpovedalo odôvodnenej projekcii ich uspokojenia v prípade riešenia úpadku dlžníka konkurzom, žalobca prostredníctvom Žiadosti v súlade s ust. §145 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze dlžníka tiež požiadal, aby (i) nezabezpečená časť Prvej pohľadávky, ako aj (ii) Druhá pohľadávka v celom rozsahu tým nie je dotknutý), a (iii) Tretia pohľadávka (inak zaradená podľa Návrhu plánu do Skupiny nezabezpečení) tiež v celom rozsahu, boli zo strany predkladateľa zaradené do skupiny, pre ktorú bude reštrukturalizačný plán predpokladať uspokojenie v rozsahu 100%. Dňa 15.03.2021 sa v rámci reštrukturalizácie konala schvaľovacia schôdza podľa ust. § 146 Zákona o konkurze (ďalej len „Schôdza“),na ktorú žalovaný predložil, a Schôdza tak hlasovala o prijatí reštrukturalizačného plánu žalovaného v znení prakticky totožnom so znením Návrhu plánu. Z uvedeného, ako aj zo zamietavej odpovede dlžníka na všetky požiadavky adresovanému Žiadosťou komunikovanej žalobcovi v rámci rozpravy otvorenej na Schôdzi, je tak zrejmé, že žalovaný ani jednej z požiadaviek na odlišné zaradenie nevyhovel, a to ani sčasti. Kópia Plánu [všetky pripájané dokumenty boli žalobcovi poskytnuté správcom ako prílohy správ doručených do elektronickej schránky zástupcu žalobcu dňa 22.03.2021, v dôsledku čoho žalobca predpokladal ich autenticitu]. Ani žiadosť tak napokon nebola spôsobilá nič zmeniť na finálnej podobe Plánu, ktorého záväzná časť predpokladá uspokojenie (a v zvyšnom rozsahu nevymáhateľnosť) Prvej pohľadávky v rozsahu 50% zo sumy zaradenej do Plánu, vo vzťahu ku ktorej bude Veriteľ v Incidenčnom konaní úspešný [teda maximálne 50% z 452.761,05 EUR = 226.380,52 EUR], plnením v rovnomerných kvartálnych splátkach najneskôr do mesiaca jún 202621; Druhej pohľadávky v rozsahu 50% zo sumy zaradenej do Plánu [50% z 56 006,07 € = 28 003,04 €], plnením v rovnomerných kvartálnych splátkach najneskôr do mesiaca jún 2026; a Tretej pohľadávky v rozsahu 50% zo sumy zaradenej do Plánu [50% z 14 847,50 € = 7 423,75 €], plnením v rovnomerných ročných splátkach najneskôr do piatich rokov od právoplatnosti uznesenia o potvrdení Plánu. Ako potvrdzuje tiež znenie Zápisnice, žalobca na Schôdzi vo všetkých skupinách, do ktorých boli zaradené jeho pohľadávky (teda Skupina Fenestra v prípade Prvej pohľadávky a Druhej pohľadávky a Skupina nezabezpečení v prípade Tretej pohľadávky) hlasoval proti prijatiu Plánu; a zároveň uplatnil do Zápisnice odôvodnenú námietku proti prijatiu Plánu (keďže by sa v dôsledku prijatia Plánu najmä mal dostať do nevýhodnejšieho postavenia, než aké by mal v prípade riešenia úpadku dlžníka konkurzom). Na základe výsledkov Schôdze žalovaný podal na príslušný súd návrh na potvrdenie Plánu obsahujúci tiež návrh na nahradenie súhlasu disentujúcich skupín. Na účely rozhodovania o podanom návrhu veriteľ vypracoval a reštrukturalizačnému súdu predložil, okrem iných, tiež podanie zo dňa 30.03.2021 nadpísané ako „Stanovisko“, v ktorom predstavil a zároveň argumentačne opodstatnil (aj) niektoré svoje výhrady voči Plánu disponované relevanciou tiež v súdenej veci; žalobca takto znením Stanoviska odôvodnil záver, podľa ktorého už na základe (neextenzívnej) revízie konkurzného modelu predloženého dlžníkom v rámci Plánu, limitovanej výhradne na odstránenie niektorých evidentných nesprávností (či už v podobe korekcií projekcie výťažkov, ako aj pohľadávok proti podstatám), je vo vzťahu ku všetkým pohľadávkam veriteľa a zároveň v každom mysliteľnom scenári vývoja incidenčných sporov opodstatneným predpoklad, že konkurz vyhlásený na majetok dlžníka (ako alternatíva riešenia jeho úpadku reštrukturalizáciou) by viedol k ich podstatne vyššiemu nominálnemu uspokojeniu než je uspokojenie poskytované Plánom, keďže (i) v scenári, v ktorom by boli zistené všetky uplatnené nároky, by ich uspokojovanie z výťažkov patriacich do jednotlivých podstát bolo nasledovné: Oddelená podstata: TIMEFIN s.r.o. / Prvá pohľadávka - výťažok: 261 841,- € - uspokojovaný nárok: 64 798,64 € / 452 761,05 € - uspokojenie: 64 798,94 € / 197 041,98 € - miera uspokojenia: 100% / 44%. Všeobecná podstata: Zostatok prvej pohľadávky / Druhá pohľadávka, Tretia pohľadávka / ostatní veritelia - výťažok: 955 560,- € - uspokojovaný nárok: 255 719,07 € / 70 853,57 € / 1 075 352,01 € - uspokojenie: 174 300,- € / 48 294,- € / 732 966,- € - miera uspokojenia: 68% / 68% /68%. (ii) v ďalších typových scenároch vývoj a incidenčných sporov by uspokojovanie (len) zistených pohľadávok z výťažku patriaceho alebo preradeného (v dôsledku plného uspokojenia oddelených veriteľov) do všeobecnej podstaty v konkurze vyzeralo nasledovne:
scenár vývoja incidenčných sporov / masa uspokojovaná z výťažku / výťažok v podstate / miera uspokojenia:
- neúspech všetkých popretých veriteľov / 502 816,81 € / 1 096 595,98 €/ 100%;
- len neúspech Zahraničnej entity / 910 568,31 € / 955 560,07 € / 100%,
- neúspech veriteľa a Zahraničnej entity / 598 843,17 € / 1 096 595,98 € / 100%,
- len neúspech veriteľa / 1 090 199,51 € / 1 096 595,98 € / 100%,
- neúspech všetkých okrem veriteľa / 814 541,95 € / 955 560,07 € / 100% (iii) celková miera uspokojenia zistených nárokov veriteľa konkurzom v jednotlivých typových scenároch vývoja incidenčných sporov by bola nasledovná: scenár vývoja incidenčných sporov / nároky veriteľa / uspokojenie v konkurze / miera uspokojenia / rozdiel oproti Plánu:
- neúspech všetkých popretých veriteľov / 70 853,57 € / 70 853,57 € / 100% / 35 426,79 €,
- len neúspech Zahraničnej entity / 523 614,62 € / 523 614,62 € / 100% / 261 807,31 €,
- neúspech veriteľa a Zahraničnej entity / 70 853,57 € / 70 853,57 € / 100% / 35 426,79 €,
- len neúspech veriteľa / 70 853,57 € / 70 853,57 € / 100% / 35 426,79 €,
- neúspech všetkých okrem veriteľa / 523 614,62 € / 523 614,62 € / 100% / 261 807,31 €,
- úspech všetkých popretých veriteľov / 523 614,62 € / 419 635,81 € / 80% / 157 828,50 €. Veriteľ zároveň upriamil pozornosť na fakt, že záväzná časť Plánu predpokladá možnosť, a sám žalovaný potvrdil na Schôdzi zámer, preferenčného zaobchádzania s nárokmi iných veriteľov, a to v prípade Tretej pohľadávky dokonca s nárokmi zaradenými do totožnej skupiny (Skupina nezabezpečení). Aj napriek uvedenému Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn. 38R/4/2020 dňa 09.04.2021 rozhodol o (i) nahradení súhlasu dvoch disentujúcich skupín s Plánom, (ii) potvrdení Plánu, a (iii) ukončení Reštrukturalizácie (ďalej len „Uznesenie“). Uznesenie (bez odôvodnenia) bolo zverejnené v Obchodnom vestníku číslo 72/2021, časti Konkurzy a reštrukturalizácie, zo dňa 16.04.2021. Podľa ust. § 157 ods. 1 Zákona o konkurze, žalobná legitimácia domáhať sa, aby súd určil neúčinnosť reštrukturalizačného plánu svedčí tiež „účastníkovi plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu“ a pasívnou legitimáciou v konaní o takejto žalobe je, v zmysle ust. § 157 ods.2 Zákona o konkurze, disponovaný reštrukturalizačný dlžník a preberajúca osoba. Vzhľadom k tomu, že žalobca je subjektom uvedeným v Pláne, ktorého práva v podobe Prvej pohľadávky, Druhej pohľadávky a Tretej pohľadávky majú byť podľa záväznej časti Plánu modifikované; hlasoval na Schôdzi proti prijatiu Plánu a uplatnil na Schôdzi a do Zápisnice bola zaznamenaná odôvodnená námietka proti prijatiu Plánu, nemôže byť pochýb, že žalobca je nadaný subjektívnym oprávnením domáhať sa určenia neúčinnosti Plánu touto žalobou (žalobnou legitimáciou). Nakoľko záväzná časť Plánu s opatrením na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ktoré by narábalo s preberajúcou osobou, vôbec neuvažuje, v konaní začatom na základe tejto žaloby je nositeľom pasívnej legitimácie práve a len žalovaný ako subjekt, v reštrukturalizačnom konaní (reštrukturalizácii) ktorého bol Plán predložený a potvrdený (dlžník). Keďže (i) uznesenie o potvrdení Plánu bolo (fakticky) zverejnené v Obchodnom vestníku č. 72/2021, časti Konkurzy a reštrukturalizácie, zo dňa 16.04.2021, a teda (ii) na účely ZKR sa podľa ust. § ust. § 199 ods. 9 ZKR uznesenie považuje za zverejnené dňom 17.04.2021, v dôsledku čoho (iii) prvým dňom lehoty, pre plynutie ktorej je rozhodujúce zverejnenie uznesenia, bol 18.04.2021, s prihliadnutím na deň doručenia tejto žaloby do elektronickej schránky súdu je nutné uzavrieť, že (iv) 15 dňová lehota na podanie žaloby o určenie neúčinnosti plánu normovaná ust. § 157 ods. 1 ZKR bola dodržaná. Žalobca bol presvedčený, že vo vzťahu k Prvej pohľadávke boli naplnené dve samostatné skutkové podstaty neúčinnosti plánu spočívajúce v tom, že (i) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu [ust. § 157 ods.1 písm. d) Zákona o konkurze],a (ii) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu [ust. § 157 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze]. Dôvod podľa ust. § 157 ods. 1 písm. d) Zákona o konkurze sa dotýka (konkurznej) valuácie zabezpečenej časti Prvej pohľadávky, a dôvod podľa ust. § 157 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze zas (konkurznej) valuácie nezabezpečenej časti Prvej pohľadávky. So zreteľom na uvedené, a keďže (aj) ohľadne určenia zabezpečenia Prvej pohľadávky prebieha Incidenčné konanie, v závislosti od jeho výsledku môžu nastať dve situácie - (i) ak Prvá pohľadávka bude zistená ako zabezpečená, uplatnia sa oba z namietaných dôvodov neúčinnosti, zatiaľ čo (ii) ak Žaloba o určenie prvej pohľadávky, v rozsahu zabezpečenia, nebude úspešná (čo samozrejme žalobca nepredpokladal), opodstatneným bude „len“ druhý z nich. Veriteľ samozrejme zaznamenal, že predpokladom úspechu žaloby o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu z dôvodov podľa predchádzajúcich bodov
je požiadavka, aby dotknutá pohľadávka bola zistená. Zmysel a význam tohto predpokladu je však potrebné vnímať v kontexte právnych následkov právoplatného rozsudku vysloviaceho neúčinnosť plánu, ktorý je podľa ust. § 161 ods. 3 písm. a) Zákona o konkurze dokonca osobitným exekučným titulom, čo vyžaduje, aby v čase rozhodnutia súdu o neúčinnosti plánu vo vzťahu k určitej pohľadávke bola otázka jej oprávnenosti vyriešená (zistením pre absentujúce popretie, uznanie dlžníkom alebo právoplatné rozhodnutie súdu v konaní o určenie popretej pohľadávky). Zároveň, nazerané opačne, niet racionálneho dôvodu, pre ktorý by zákon rovnakú ochranu pred účinkami plánu ako veriteľovi pohľadávky, ktorá nebola popretá, neposkytoval tiež veriteľovi pohľadávky, ktorá, hoc popretá, sa v dôsledku neskoršieho vývoja (uznanie, určenie súdom) ukáže oprávnenou. Vychádzajúc z uvedeného, a keďže (i) status zistenej pohľadávky nie je podmienkou vzniku oprávnenia domáhať sa neúčinnosti plánu (žalobnej legitimácie)[ktorá by mala byť splnená v čase podania žaloby], ale predpokladom procesného úspechu v spore o žalobe na určenie neúčinnosti plánu [ktorá musí byť splnená v čase rozhodnutia súdu], pričom (ii) aktuálne prebieha Incidenčné konanie, výsledok ktorého na otázku zistenia Prvej pohľadávky bude spôsobilý poskytnúť odpoveď, s odkazom na ust. § 162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku (eventuálne na ust. § 164 CSP) žalobca navrhol, aby súd konanie o predkladanej žalobe prerušil, a to až do právoplatného skončenia incidenčného konania, vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp.zn. 36Cbi/13/2020. Žalobca navyše upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že uznesením o priznaní práv mu vo vzťahu k (popretej) Prvej pohľadávke boli priznané tak hlasovacie, ako aj všetky ďalšie práva, ktoré inak Zákon o konkurze spája so zistenou zabezpečenou pohľadávkou .Aj pokiaľ by preto súd dospel k záveru, že právo domáhať sa určenia neúčinnosti plánu (žalobná legitimácia) patrí len veriteľovi, ktorého dotknutá pohľadávka je zistená už v čase podania žaloby (posito sed non concesso), musel by zároveň prijať tiež nadväzujúci záver, že žalobca právo domáhať sa určenia neúčinnosti Plánu vo vzťahu k Prvej pohľadávke nadobudol uznesením o priznaní práv. Skutková podstata neúčinnosti reštrukturalizačného plánu normovaná ustanovením § 157 ods. 1 písm. d) Zákona o konkurze je prostriedkom kontroly (a vyvodenia následkov pre prípad, že tomu tak nie je), či na zabezpečenie pohľadávky zabezpečovacím právom bolo plánom, predovšetkým z hľadiska uspokojenia, reflektované aspoň v miere, aká zodpovedá predpokladanému výsledku alternatívneho spôsobu riešenia úpadku dlžníka konkurzom - inými slovami, či je na pohľadávku zabezpečenú zabezpečovacím právom (práve a len) z dôvodu jeho existencie poskytované plnenie, ktorého čistá súčasná hodnota zodpovedá aspoň čistej súčasnej hodnote plnenia, ktorej by sa veriteľovi dostalo rozvrhom výťažku zo speňaženia predmetu zabezpečenia (zálohu) v konkurze. Keďže reflexia na hodnotu predmetu zabezpečenia reštrukturalizačným plánom bola až do novelizácie Zákona o konkurze s účinnosťou od 01.01.2012 inštrumentálne realizovaná zaradením (práve a len) časti zabezpečenej pohľadávky zodpovedajúcej takejto hodnote do skupiny pre zabezpečené pohľadávky (s následným 100% uspokojením v tejto skupine a obligatórnym preradením zvyšnej časti do skupiny pre nezabezpečené nároky), nie je prekvapujúcim, že kontrola správnosti danej reflexie prostredníctvom ust. § 157 ods. 1 písm. d) ZKR (ktoré je aj naďalej v pôvodnom znení) je koncipovaná na platforme porovnania rozsahu zaradenia pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky na jednej strane, a uspokojenia dosiahnuteľného z titulu tohto zabezpečenia na strane druhej. S účinnosťou od 01.01.2012 Zákon o konkurze proces obligatórneho preraďovania časti zabezpečenej pohľadávky učinil fakultatívnym, čo okrem iného znamená, že v prípade ak sa predkladateľ rozhodne uspokojenie zabezpečenej i nezabezpečenej časti pohľadávky riešiť v rámci jedinej skupiny, samotné zaradenie pohľadávky do skupiny pre zabezpečené nároky o tom, aký je rozsah jej zabezpečenej časti (hodnota zabezpečenia), nič nevypovedá. Uvedené však bezpochyby neznamená, že „technickou“ novelizáciou spôsobu narábania so zabezpečenými pohľadávkami sa (tiež) ust. § 157 ods. 1 písm. d) Zákona o konkurze stalo obsolétnym a ním (dovtedy) poskytovaná ochrana zabezpečeného veriteľa nepripadá do úvahy; namiesto toho je potrebné siahnuť k (re)interpretácii jeho znenia majúcej na zreteli zmysel a význam ním upravovanej skutkovej podstaty neúčinnosti (zrejmý z jeho pôvodne organického zasadenia do komplexnejšieho celku upravujúceho zaobchádzanie so zabezpečenými pohľadávkami v reštrukturalizácii), bezpečne vedúcej k výkladovému výsledku, podľa ktorého je dôvodom na vyslovenie jeho neúčinnosti, pokiaľ plán (a to bez zreteľa na prípadné formálne zaradenie do skupiny pre zabezpečené pohľadávky) aj napriek žiadosti veriteľa o zjednanie nápravy (ust. § 145 ZKR), z titulu zabezpečenia neposkytuje veriteľovi prinajmenšom rovnako priaznivé (čo do času a výšky) uspokojenie, ako by z titulu zabezpečenia dosiahol v konkurze. Žalobca vyjadril presvedčenie, že práve situácia popísaná predchádzajúcou vetou v okolnostiach súdenej veci nastala. Uspokojenie poskytované plánom na Prvú pohľadávku so zreteľom na jej zabezpečenie bolo podľa Návrhu plánu rovné nule, v dôsledku čoho žalobca prostredníctvom Žiadosti dlžníka požiadal o zjednanie nápravy (čo so zreteľom na fakt, že Skupina Fenestra, do ktorej bola Prvá pohľadávka zaradená, v dôsledku nulovej miery uspokojenia pripadajúcej na jej zabezpečenie
nespĺňala ani základný pojmový znak skupiny pre zabezpečené pohľadávky, dokonca bolo in casu dobre možné uskutočniť spôsobom vyžadovaným dikciou ust. § 145 ods. 1 písm. e) ZKR bez potreby jej interpretácie), avšak žalovaný vznesenej požiadavke nevyhovel a znenie Plánu ostalo oproti Návrhu plánu nezmenené. Je preto plne opodstatneným konštatovanie, že predpoklad pre vyslovenie neúčinnosti Plánu, vyjadrený Zákonom o konkurze slovami „predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145)“, bol naplnený. Naplnenie zostávajúceho predpokladu vyžaduje opodstatnenie záveru, že čistý výťažok zo speňaženia Nehnuteľností v konkurze pripadajúci na uspokojenie Prvej pohľadávky by pravdepodobne bol vyšší než nula. Na rozdiel od konania reštrukturalizačného súdu podľa ust. § 152 ods. 1 písm. a) ZKR, pre ktoré bola zákonodarcom explicite ustanovená osobitná poznávacia schéma, sa v konaní o predkladanej žalobe uplatnia štandardné pravidlá pre tvrdenie a dokazovanie (vrátane príslušných bremien) - je preto úlohou žalobcu tvrdiť a opodstatňovať argumenty svedčiace v prospech predpokladu iného než nulového výťažku zo speňaženia Nehnuteľností v konkurze a úlohou žalovaného zas tvrdiť a opodstatňovať argumenty vplývajúce na predpoklad výťažku v opačnom smere. Prizmou popísaného náhľadu na procesnú dynamiku žalobca uviedol, že sú mu známe dve znalecké valuácie Nehnuteľností (pri oboch bol zadávateľom ocenenia samotný dlžník): (i) znalecký posudok číslo 20/2016 vypracovaný L.. A. O., stanoviaci ich všeobecnú hodnotu na úrovni 357 000 €, a (ii) znalecký posudok číslo 70/2020 vypracovaný L.. M. N., stanoviaci všeobecnú hodnotu na úrovni 332 000,- €. Na základe predmetných výstupov zo znaleckej činnosti žalobca tvrdil, že výťažok z predaja Nehnuteľností v rámci ich speňažovania v konkurze, ktorý je možné odôvodnene predpokladať, sa nachádza v intervale 332 000,- až 357 000,- €. Veriteľ samozrejme nepopieral, že čistý výťažok zo speňaženia Nehnuteľností, použiteľný na uspokojenie Prvej pohľadávky rozvrhom z oddelenej podstaty, by sa od uvedenej čiastky odlišoval smerom nadol o súhrn pohľadávok proti príslušnej podstate. Odhliadnuc od skutočnosti, že predpoklad vzniku a výšku daných pohľadávok prislúcha tvrdiť a opodstatňovať druhej strane sporu, však považoval za nepredstaviteľné, aby náklady konkurzu z výťažku zo speňaženia Nehnuteľností dosahujúceho 332 000,- až 357 000,- € odčerpali sumu úplne znemožniacu uspokojenie Prvej pohľadávky, teda, a to aj pokiaľ by žalobca, arguendo, zohľadnil prednostné uspokojenie pripadajúce na Pohľadávku UCbank vo výške 64 798,64 €, sumu nachádzajúcu sa v intervale 267 000,- až 292 000,- €. Práve naopak, aj podľa záverov korigovaného konkurzného modelu (v ktorom žalobca korekcie oproti modelu predloženého dlžníkom v rámci Plánu obmedzil na odstránenie zjavných nesprávností - ďalej aj len ako „Korigovaný model“), by pohľadávky proti oddelenej podstate tvorenej Nehnuteľnosťami nepresiahli čiastku cca 70 tisíc €, a čistý výťažok použiteľný na uspokojenie Prvej pohľadávky rozvrhom z oddelenej podstaty v konkurze (hoc po úplnom uspokojení Pohľadávky UCbank) by presiahol sumu 197 tisíc € - čo v pomere k celkovej výške Prvej pohľadávky predstavuje mieru uspokojenia na úrovni cca 44%. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v prípade konkurzu by veriteľ na uspokojenie Prvej pohľadávky (už len) zo speňaženia Nehnuteľností obdržal signifikantný výťažok. Pokiaľ preto záväzná časť Plánu zabezpečenie Prvej pohľadávky záložným právom viaznucim na Nehnuteľnostiach z hľadiska miery jej uspokojenia plnohodnotne ignoruje, nezostáva iné ako uzavrieť, že aj zostávajúci predpoklad pre vyslovenie neúčinnosti Plánu spočívajúci v nižšej miere uspokojenia dotknutého nároku zo zabezpečenia podľa jeho záväznej časti, než by veriteľ dosiahol v konkurze, bol naplnený. Ako plynie z predchádzajúceho textu, (i) Prvá pohľadávka má nezabezpečenú časť (či už preto, že hodnota zabezpečenia nepokrýva celú výšku pohľadávky alebo preto, že spor o určenie jej zabezpečenia zabezpečovacím právom vedený v rámci Incidenčného konania sa skončí procesným neúspechom žalobcu), a (ii) žalobca prostredníctvom Žiadosti dlžníka požiadal o jej zaradenie do odlišnej skupiny než predpokladal Návrh plánu, avšak (iii) žalovaný vznesenej požiadavke nevyhovel a znenie Plánu ostalo oproti Návrhu plánu nezmenené. Je preto plne opodstatneným konštatovanie, že predpoklad pre vyslovenie neúčinnosti Plánu vyjadrený Zákonom o konkurze slovami„ predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145)“bol naplnený. Je zrejmé, že záver o predpokladanom uspokojení nezabezpečenej časti Prvej pohľadávky v konkurze závisí, okrem iného, od jej celkovej výšky determinovanej uspokojením z titulu zabezpečenia (i.e. od výsledku Incidenčného konania a sporu strán ohľadne čistej hodnoty zabezpečenia), ako aj že Veriteľ celkom prirodzene nedisponuje informáciami a údajmi potrebnými pre zostavenie autonómneho modelu konkurzu na majetok dlžníka, a je tak v zásade nútený vychádzať z modelu pred staveného znením Plánu a svoju argumentáciu v prospech záveru o vyššom uspokojení (než predpokladá model vypracovaný dlžníkom) metodologicky vybudovať na jeho kritike. Vzhľadom na uvedené, a bez vplyvu na oprávnenie vzniesť v nadchádzajúcom priebehu konania voči konkurznému modelu podľa Plánu iné a ďalšie námietky, žalobca v tomto momente pre opodstatnenie presvedčenia o predpoklade podstatne vyššieho uspokojenia nezabezpečenej časti Prvej pohľadávky v konkurze než poskytuje Plán, považoval za viac
než dostačujúci poukaz na výsledky Korigovaného modelu, podľa ktorých by miera takého uspokojenia v závislosti od rozsahu nárokov zaradených do rozvrhu (determinovanom výsledkom incidenčných sporov o určenie popretých pohľadávok), s výnimkou jediného scenára predpokladajúceho, notabene vysoko nepravdepodobný pri najmenšom v prípade pohľadávok Zahraničnej entity, procesný úspech všetkých popretých veriteľov, vedúceho k uspokojeniu na úrovni cca 68%, dosiahla rovných 100%. V naznačenom kontexte preto možno spoľahlivo uzavrieť, že poskytnutie výrazne nižšieho uspokojenia nezabezpečenej časti pohľadávky záväznou časťou Plánu (50%), než byvVeriteľ získal v konkurze, napĺňa tiež požiadavku pre vyslovenie neúčinnosti Plánu spočívajúcu v žalobcovom znevýhodnení. Žalobca bol presvedčený, že vo vzťahu k Druhej pohľadávke bola naplnená aspoň jedna z nasledovných dvoch skutkových podstát neúčinnosti: (i) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu [ust. § 157 ods.1 písm. d) Zákona o konkurze], a (ii) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu[ ust. § 157 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze]. Žalobca pripomenul, že Druhá pohľadávka má status zistenej pohľadávky, vrátane zabezpečenia zabezpečovacím právom v poradí nasledujúcom po zabezpečení Prvej pohľadávky. Dôvod v zmysle ust. § 157 ods. 1 písm. d) Zákona o konkurze sa preto uplatní pre prípad, že Prvá pohľadávka nebude podľa výsledku Incidenčného konania zistená čo do jej zabezpečenia (a zabezpečenie Druhej pohľadávky sa tak v konečnom dôsledku ukáže ako druhé v poradí, nasledujúce po zabezpečení Pohľadávky UCbank), inak sa uplatní dôvod normovaný ust. § 157 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze. Uspokojenie poskytované na Druhú pohľadávku s ohľadom na jej zistené zabezpečenie bolo podľa Návrhu plánu rovné nule, v dôsledku čoho (ii) žalobca prostredníctvom Žiadosti dlžníka požiadal o zjednanie nápravy (spôsobom zaručiacim, že hodnota zabezpečenia sa v prípade neúspechu v Incidenčnom spore náležite zohľadní pri uspokojení Druhej pohľadávky), avšak (iii) žalovaný vznesenej požiadavke nevyhovel a znenie Plánu ostalo oproti Návrhu plánu nezmenené. Je tak plne opodstatneným záver, že aj vo vzťahu k Druhej pohľadávke bol zákonný predpoklad pre vyslovenie neúčinnosti Plánu súdom vyjadrený dikciou„ predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145)“naplnený. Z poradia zabezpečovacieho práva zabezpečujúceho Druhú pohľadávku vyplýva, že pokiaľ sa na výťažku zo speňaženia predmetu zabezpečenia reprezentovaného Nehnuteľnosťami z akéhokoľvek dôvodu nepodieľa Prvá pohľadávka, namiesto nej sa z výťažku uspokojuje Druhá pohľadávka. Pokiaľ by preto zabezpečenie Prvej pohľadávky v rámci Incidenčného konania v konečnom dôsledku nebolo zistené, je odôvodneným tiež záver, že v konkurze by už uspokojenie Druhej pohľadávky rozvrhom výťažku z oddelenej podstaty poľahky dosiahlo mieru 100%. Vzhľadom na uvedené, a keďže Plán zistené zabezpečenie Druhej pohľadávky záložným právom viaznucim na Nehnuteľnostiach z hľadiska miery jej uspokojenia plnohodnotne ignoruje, hoc by za predpokladu nezohľadnenia záložného práva zabezpečujúceho Prvú pohľadávku Veriteľ na uspokojenie Druhej pohľadávky zospeňaženia Nehnuteľnosti získal v konkurze výťažok postačujúci na jej plné uspokojenie, v prípade, že Prvá pohľadávka sa nebude podľa výsledku Incidenčného konania považovať za zistenú čo do jej zabezpečenia, bude opodstatneným tiež záver o naplnení požiadavky pre vyslovenie neúčinnosti Plánu spočívajúcej v znevýhodnení veriteľa oproti konkurzu. Za predpokladu kladného zodpovedania otázky existencie záložného práva zabezpečujúceho Prvú pohľadávku, je Druhá pohľadávka, hoc formálne zabezpečenou, na účely zaraďovania do skupín považovaná za nezabezpečenú, a (ii) žalobca prostredníctvom Žiadosti dlžníka požiadal (tiež) o jej zaradenie do odlišnej skupiny než predpokladal Návrh plánu, s tým, že (iii) žalovaný požiadavke nevyhovel a znenie Plánu ostalo oproti Návrhu plánu nezmenené. Je tak opodstatneným záver, že predpoklad pre vyslovenie neúčinnosti Plánu súdom vyjadrený ZKR slovami „predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145)“ bol vo vzťahu k Druhej pohľadávke naplnený. Pokiaľ by sa v konkurze na výťažku zo speňaženia Nehnuteľností podieľala (celá) Prvá pohľadávka, uspokojenie Druhej pohľadávky by bolo dosahované výhradne jej podielom na výťažku rozvrhovanom v rámci všeobecnej podstaty. Aj tento podiel by však, ako už veriteľ signalizoval, postačoval na uspokojenie Prvej pohľadávky v podstatne vyššej miere než predpokladá Plán (50%), dosahujúc 68% v scenári narábajúcom pri distribúcii výťažku so všetkými prihlásenými nárokmi (vrátane tých, ktoré boli v reštrukturalizácii popreté) a 100% vo všetkých zostávajúcich typových scenároch. Niet preto pochýb, že konkurz by z hľadiska predpokladu uspokojenia Druhej pohľadávky predstavoval pre veriteľa výhodnejšiu alternatívu, než reštrukturalizácia zavŕšená prijatím Plánu. Aj vo vzťahu k Tretej pohľadávke boli podľa názoru veriteľa naplnené hneď dve skutkové podstaty neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, keďže (i) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku
do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu [ust. § 157 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze], a tiež (ii) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda [ust. § 157 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze]. Na margo dôvodu neúčinnosti podľa ust. § 157 ods. 1 písm. c) Zákona o konkurze žalobca poukazoval na to, že (i) žalobca sa prostredníctvom Žiadosti domáhal zaradenia zistenej Tretej pohľadávky do inej skupiny než bola zaradená Návrhom plánu, avšak (ii) žalovaný jeho požiadavke nevyhovel a znenie Plánu ostalo oproti Návrhu plánu nezmenené, a to aj napriek tomu, že (iii) predpokladaná miera uspokojenia Tretej pohľadávky v konkurze (nie menej než 68% v najmenej pravdepodobnom scenári uspokojovaných nárokov a 100% v ostatných typových scenároch) presahuje mieru jej uspokojenia podľa záväznej časti Plánu (50%); a ust. § 157 ods. 1 písm. a) Zákona o konkurze žalobca odkázal súd na predchádzajúci textu, ako i príslušné body Stanoviska, obsahujúce vysvetlenie, v čom preferenčné zaobchádzanie s pohľadávkami iných veriteľov zaradených do tej istej skupiny ako Tretia pohľadávka (Skupina nezabezpečení) predpokladané Plánom spočíva.
1.3. K žalobe žalobca pripojil znalecký posudok č. 20/2016 vyhotovený znalcom L.. A. O., znalecký posudok č. 70/2020 vyhotovený znalcom L.. M. N., a listiny: výpis z Obch. vestníka č. 130/2020 zo dňa 08.07.2020 - uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 01.07.2020, výpis z Obchodného vestníka č. 142/2020 zo dňa 24.07.2020 - uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 24.07.2020, zoznam pohľadávok sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 23.09.2020, podnet žalobcu ako veriteľa zo dňa 09.09.2020 na popretie prihlásených pohľadávok, Podnet na popretie v zmysle ust. § 124 ods. 3 ZKR, upozornenie na zrejme nepravdivý zoznam veriteľov dlžníka zo dňa 11.09.2020, Príloha č. 3 - Podnet veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. na popretie prihlásených pohľadávok zo dňa 11.09.2020, Príloha č. 4 - Podnet dlžníka Construction s.r.o. v reštrukturalizácii - Vyjadrenie dlžníka k prihlásenej pohľadávke a podnet na popretie zo dňa 10.09.2020, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 38R/1/2020-461 zo dňa 01.10.2020, Žiadosť žalobcu ako veriteľa zo dňa 07.03.2021 podľa ust. § 145 ods. 1 Zákona o konkurze, vrátane doručenky, Zápisnica o priebehu schvaľovacej schôdze konanej 15.03.2021, Záznam z rozpravy schvaľovacej schôdze konanej 15.03.2021, reštrukturalizačný plán žalovaného zo dňa 05.03.2021, Stanovisko žalobcu zo dňa 28.09.2020 na účely rozhodovania o priznaní hlasovacích práv, výpis z Obchodného vestníka č. 72/2021 zo dňa 16.04.2021 - uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 09.04.2021.
2. V Stanovisku zo dňa 30.03.2021, na ktoré žalobca odkázal v žalobe, okrem iného, poukazoval na to, že žiadny dodatočný koeficient speňažiteľnosti - koeficient speňažiteľnosti na úrovni 0,6, ktorým dlžník nielen vlastný odhad, ale pri nehnuteľnostiach dokonca znaleckým posudkom určenú, všeobecnú hodnotu jednotlivých zložiek majetku dlžníka (okrem finančného majetku) dodatočne krátil o ďalších 40%, sa podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.z., na ktorú plán odkazuje (i) týka „speňažiteľnosti majetku ako celku“, pričom (ii) spravidla je na úrovni 1,0 ibaže by prípadná iná hodnota bola (A) preskúmateľne zdôvodnená, a to práve a len (B) mimoriadnymi špecifikami, ktoré nevstupujú do oceňovania jednotlivých zložiek podniku, keďže sa týkajú len majetku ako celku - odhliadnuc od názoru žalobca, že dlžník nielen v pláne, ale ani vo svojej odpovedi počas rozpravy na Schôdzi takéto odôvodnenie pre odklon od hodnoty 1,0 nepredstavil, nemôže byť pochýb, že na situáciu, v ktorej by hodnota podniku dlžníka ako celku mala byť nižšia než je hodnota jeho jednotlivých zložiek, by správca v konkurze, konajúc s odbornou starostlivosťou, reagoval speňažením jednotlivých zložiek oddelene. Hodnota pohľadávok voči spoločníkovi 100% z nominálnej výšky [namiesto hodnoty nula (0) podľa plánu]
- z odpovede dlžníka na Žiadosť veriteľa plynie, že jediným dôvodom pre stanovenie hodnoty tejto položky na úrovni nula euro bol fakt, že ku dňu vypracovania plánu bola pohľadávka spoločníkom v plnom rozsahu uhradená - namiesto záveru, že konkurzný model s ňou nemá počítať, však sám dlžník (navyše ústami dlžníka z pohľadávky) paradoxne potvrdil 100% bonitu tohto nároku a poskytol nespochybniteľný argument, že konkurzný model (vychádzajúci zo stavu ku dňu 24.04.2020) ju mal oceňovať v nominálnej výške 124 833,07 €. Dodatočný výťažok, súvisiaci s rozdelením zisku v roku 2020 - už v Oznámení žalobca upriamil pozornosť konajúceho súdu na rozdelenie zisku, z ktorého sa pánovi H. G. dostalo plnenia vo výške 124 566,93 € - žalobca nemal žiadne pochybnosti ohľadne úsudku, že uvedená transakcia, prejaviaca sa poklesom majetku dlžníka o sumu 124 566,93 € krátko pred iniciáciou reštrukturalizácie, by správcom v konkurze nezostala nepovšimnutou, nárok na vrátenie tejto sumy by voči pánovi G. uplatnil a následne i v plnom rozsahu v prospech podstaty vymohol.
Výťažky dosiahnuteľné v konkurze po zohľadnení korekcií podľa uvedeného by potom predstavovali: nehnuteľnosti - výťažok 331 536,- €, hnuteľné veci - výťažok 117 753,- €, pohľadávky - výťažok 632 710,- €, pohľadávky proti H. G. - výťažok 124 566,- €, finančný majetok 182 273,- €, časové rozlíšenie 5 049,- €, čo spolu predstavuje 1 393 887,- €. Korekcie ohľadne odhadu pohľadávok proti podstatám by, podľa žalobcu, boli: (a) žiadne náklady na stráženie nehnuteľností [namiesto 43 800,- €, uvažovaných plánom] - žalobca považovale za vysoko pravdepodobné, ak nie prakticky isté, že ak by správca bezprostredne po vyhlásení konkurzu ukončil prevádzku podniku dlžníka (čo je vzhľadom na ekonomickú výhodnosť dokončenia prinajmenšom všetkých rozpracovaných zákaziek samo osebe dubióznym predpokladom), dal by nehnuteľnosti do užívania inej osoby - takéto užívanie, hoc by aj, arguendo, bolo bezodplatným akékoľvek úvahy o strážení kategoricky vylučuje - v každom prípade, samotný predpoklad stráženia (nota bene poistených) nehnuteľností je vzhľadom na ich povahu a polohu pri aspoň elementárne poctivej analýze rizík a následnom zvážení prínosov oproti nákladom (cost benefit) racionálne neobhájiteľný; (b) žiadne náklady na energie (namiesto 36 000 €, predpokladaných plánom) - v prvom rade sa vymykalo pochopeniu žalobcu, aké energie v cene 1 500,- € mesačne môže spotrebúvať neprevádzkovaný podnik dlžníka - je síce možné, že udržiavací režim stavby by si určitú drobnú spotrebu vyžiadal, z hľadiska finančnej náročnosti sa však jedná o insignifikantnú položku - navyše vo svetle vysokej pravdepodobnosti hraničiacej s istotou, že nehnuteľnosti by správca poskytol do užívania inej osobe alebo osobám (a to, arguendo, napríklad výhradne za úhradu prevádzkových nákladov) je aj takáto minimálna spotreba energií viac než otázna; (c) žiadne obsluha kotolne a revízie [namiesto 7 338,- € podľa plánu] - dôvody, pre ktoré je predpoklad vzniku popísaných pohľadávok proti podstate nepodložený, sú obdobné dôvodom podľa predchádzajúceho písmena (b); (d) žiadne náklady odstúpenia od zmluvy o nájme (piváreň) [namiesto 6 000,- € predpokladaných plánom] -nakoľko plán predmetnú nákladovú položku nijako bližšie nevysvetľuje. Žalobca sa mohol len domnievať, že by sa mohlo jednať o nárok (zostáva nejasným právny titul) prenajímateľa odvodzovaný od ukončenia zmluvy o nájme „piváreň“ konkurzným správcom - odhliadnuc od faktu, že opisná časť plánu neponúka žiadne dôvody, prečo by sa tak malo stať, aj pokiaľ by predmetný nárok (čokoľvek by v konečnom dôsledku malo byť právnym dôvodom jeho vzniku), hoci po vyhlásení konkurzu, predsal en vznikol, jeho prednostné uspokojovanie v režime pohľadávky proti príslušnej podstate nemá v zákone žiadnu oporu. Prioritne uspokojované náklady konkurzu po korekciách by potom boli: archivácia v sume 9 000,- €, účtovníctvo v sume 24 000,- €, daň z nehnuteľnosti v sume 2 400,- €, poistenie v sume 10 800,- €, odstupné zamestnanci v sume 9 156,- €, paušálna odmena správcu v sume 7 920,- €, odmena správcu zo speňaženia nehnuteľností (§ 20 ods. 1 vyhlášky) v sume 48 185,- €, odmena správcu zo speňaženia hnuteľných vecí (§ 20 ods. 2 vyhlášky) v sume 17 401,- €, odmena správcu zo speňaženia pohľadávok (§ 17 ods. 2 vyhlášky) v sume 45 437,- € a odmena správcu zo speňaženia finančného majetku (§ 20 ods. 2 vyhlášky) v sume 2 187,- €, čo by spolu predstavovalo sumu 176 486,- €. Po priradení sumy nákladov 69 965,- € k oddelenej podstate (pomerná časť archivácie, pomerná časť účtovníctva, DzN, poistenie nehnuteľností, pomerná časť odstupného zamestnanci, pomerná časť paušálnej odmeny správcu, odmena správcu zo speňaženia) by čistý výťažok, použiteľný na uspokojenie z tejto podstaty, predstavoval sumu 261 841,- €. Po pridelení sumy nákladov 106 791,- € k všeobecnej podstate (pomerná časť archivácie, pomerná časť účtovníctva, poistenie PZP, pomerná časť odstupného zamestnanci, pomerná časť paušálnej odmeny správcu, odmena správcu zo speňaženia) by čistý výťažok, použiteľný na uspokojenie z tejto podstaty, predstavoval sumu955 560,- €, teda spolu by čistý výťažok predstavoval sumu 1 217 401,- €. Nominálne a percentuálne uspokojenie jednotlivých veriteľov v scenári, v ktorom by boli zistené všetky uplatnené nároky: Oddelená podstata - TEMIFIN s.r.o. 100% (64 798,64 €), Prvá pohľadávka žalobcu 44% (uspokojenie 197 041,98 € zo sumy pohľadávky 452 761,05 €); Všeobecná podstata - zostatok Prvej pohľadávky žalobcu, Druhá a Tretia pohľadávka žalobcu a ostatní veritelia 68%. V prípade neúspechu všetkých popretých veriteľov v incidenčných sporoch, v prípade neúspechu len Zahraničnej entity, v prípade neúspechu žalobcu a Zahraničnej entity, v prípade neúspechu len žalobcu, v prípade neúspechu všetkých okrem žalobcu a v prípade úspechu všetkých popretých (bez SeCon), by miera uspokojenia v konkurze dosiahla 100% a v prípade úspechu všetkých popretých veriteľov v incidenčných sporoch by miera uspokojenia v konkurze dosiahla 68%. Aj pri nanajvýš konzervatívnom odhade by, vzhľadom na štruktúru majetku dlžníka, v konkurze (i) k rozvrhu výťažku z oddelenej podstaty došlo do dvoch rokov, a (ii) k rozvrhu výťažku zo všeobecnej
podstaty, odhliadnuc od eventuality zostavenia čiastkových rozvrhov, došlo do troch rokov - naproti tomu plán počíta s plnením počas (viac ako) piatich rokov, čo znamená, že čistá súčasná hodnota plnení poskytovaných podľa plánu, aj pokiaľ by, arguendo, mali totožnú celkovú výšku ako plnenia predpokladané konkurzným modelom, je už pri aplikácii relatívne nízkeho diskontného faktora (4%) menšia než čistá súčasná hodnota plnení podľa modelu konkurzu [v oboch prípadoch s referenčným bodom výpočtu ku dňu začatia reštrukturalizačného konania].
3.1. Žalovaný žiadal žalobu i návrh žalobcu na prerušenie konania zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa 23.06.2020 považoval žalobu za nedôvodnú a účelovú. Všetky tvrdené skutočnosti rozporoval a považoval ich za ničím nepreukázané. V danom prípade nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov pre určenie neúčinnosti plánu vyplývajúcich z § 157 ods. 1 ZKR. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že účelom tejto žaloby je len opakovaná snaha žalobcu o dosiahnutie likvidácie žalovaného, a to na základe i keď judikovanej, avšak účelovo vyprodukovanej pohľadávky, ktorá bola aj dôvodom podania návrhu na povolenie reštrukturalizácie žalovaným a podania ústavnej sťažnosti. Všetky relevantné skutočnosti a vyjadrenia týkajúce sa jednak celého reštrukturalizačného konania, ako aj vzniku prihlásených pohľadávok žalobcu sú obsahom spisu vedeného v rámci reštrukturalizačného konania na Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020. V zmysle § 157 ods. 1 písm. a) ZKR je neúčinnosť plánu možné určiť len ak pohľadávky účastníka plánu zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda. Odhliadnuc od skutočnosti, že sám žalobca v žalobe konštatoval, že vo vzťahu k jeho pohľadávke označenej v žalobe ako prvá, nie je splnená podmienka zistenej pohľadávky, žalovaný tvrdí, že vo vzťahu ku všetkým pohľadávkam žalobcu nie je splnená podmienka, že sa tieto pohľadávky majú uspokojiť v inej miere, alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda. Podľa potvrdeného reštrukturalizačného plánu je uspokojenie všetkých prihlásených pohľadávok s výnimkou zabezpečeného veriteľa TIMEFIN, s.r.o. v prvom poradí a podriadených pohľadávok rovnaké vo výške 50%. Pokiaľ ide o spôsob uspokojenia pohľadávok žalobcu, tento je vo vzťahu k jeho prvej a druhej pohľadávke upravený tak, že dlžník je povinný plniť v rovnomerných kvartálnych splátkach po dobu 5 rokov. Pri tretej pohľadávke je povinný plniť ročné vo výške 10 % zo sumy jeho zistenej pohľadávky. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že pohľadávky žalobcu zaradené do jednotlivých skupín sú uspokojené v rovnakej miere a rovnakým spôsobom ako ostatné pohľadávky ostatných veriteľov zaradené do týchto skupín a teda dôvod na určenie neúčinnosti naplnený nie je. Podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZKR je neúčinnosť plánu možné určiť len ak predkladateľ plánu nezaradil zistenú pohľadávku účastníka plánu do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu zo dňa 07.03.2021, ktorou sa domáhal odlišného zaradenia, k tejto sa žalovaný písomne vyjadril dňa 11.03.2021, pričom zdôvodnil, prečo jednotlivé pohľadávky žalobcu zaradil do skupín tak, ako to vyplývalo z predložené plánu. Zaradenie časti prvej pohľadávky žalobcu, ktorá nie je krytá majetkom zabezpečujúcim túto pohľadávku a taktiež druhej a tretej pohľadávky do samostatnej skupiny s uspokojením pohľadávky vo výške 100% nebolo možné, pretože takýmto zaradením by sa žalobcovi poskytla výhoda oproti ostatným veriteľom prihlásených pohľadávok, čo by bolo v rozpore so zákonom. Pri zaraďovaní prihlásených pohľadávok žalovaný vychádzal z odhadu uspokojenia pohľadávok v prípade konkurzného konania, ktorý je súčasťou reštrukturalizačného plánu a ktorý veľmi podrobne projektuje pravdepodobné uspokojenie veriteľov v prípade konkurzného konania. Ako vyplýva z tabuľky na strane 42 reštrukturalizačného plánu, nezaradením pohľadávok žalobcu do skupín tak, ako tento požiadal, sa tento v žiadnom prípade nedostal do horšieho postavenia, v akom by bol v prípade neprijatia plánu, a teda ani tento dôvod na určenie neúčinnosti plánu naplnený nie je. Pokiaľ ide o spochybňovanie projekcie konkurzného scenára, obsiahnutého v reštrukturalizačnom pláne, s týmito tvrdeniami žalobcu, žalovaný zasadne nesúhlasil a považoval ich za zavádzajúce. Poukazoval pri tom na skutočnosť, že posudzovaním správnosti konkurzného scenára sa podrobne zaoberal konkurzný súd pri rozhodovaní o nahradení súhlasu skupín a potvrdení plánu. Žalovaný upriamil pozornosť súdu na bod 23 odôvodnenia uznesenia OS Trenčín sp. zn. 38R/4/2020-1216, z ktorého jednoznačne vyplýva, že konkurzný scenár obsiahnutý v reštrukturalizačnom pláne je reálny a správny. Žalovaný zdôraznil, že pri porovnaní pravdepodobnej miery uspokojenia v prípade prijatia a neprijatia plánu vychádzal z relevantných skutočností a dokladov (účtovné závierky overené nezávislým audítorom, znalecký posudok, spolupráca pri príprave plánu so správcom, ktorý má odborné vedomosti a dlhoročné skúsenosti v oblasti reštrukturalizácii aj konkurzov), pričom žalobca svoje výpočty a subjektívne tvrdenia ničím nepreukázal. Podľa § 157 ods. 1 písm. d) ZKR je neúčinnosť plánu možné určiť len
ak predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. Pokiaľ ide o žiadosť o zaradenie prvej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, vo vzťahu ku ktorej reštrukturalizačný plán predpokladá 100% uspokojenie v rozsahu aspoň 332 000,- €, žalovaný uviedol, že táto pohľadávka bola zaradená do skupiny pre zabezpečené pohľadávky, avšak uspokojenie vo výške 100% nebolo možné, nakoľko majetok zabezpečujúci pohľadávky zabezpečených veriteľov nepostačoval na ich 100% uspokojenie. Uvedené rovnako vyplýva z tabuľky na strane 42 reštrukturalizačného plánu. Pri zaraďovaní prihlásených pohľadávok žalovaný vychádzal z odhadu uspokojenia pohľadávok v prípade konkurzného konania, ktorý je súčasťou reštrukturalizačného plánu a ktorý veľmi podrobne projektuje pravdepodobné uspokojenie veriteľov v prípade konkurzného konania. Nezaradením prvej pohľadávky žalobcu do skupiny, v ktorej by bol rozsah uspokojenia tak ako tento požiadal, sa tento v žiadnom prípade nedostal do horšieho postavenia, v akom by bol v prípade neprijatia plánu a preto tento dôvod na určenie neúčinnosti plánu naplnený nie je. Žalobca navrhol konanie prerušiť, a to z dôvodu, že jeho prvá a druhá pohľadávka nespĺňa požiadavku zistenej pohľadávky a je o nich vedené incidenčné konanie. Žalovaný s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil, nakoľko nie sú splnené ani ďalšie zákonné podmienky na určenie neúčinnosti plánu voči žalobcovi, a preto rozhodovanie súdu o určení popretých pohľadávok a výsledok tohto konania je pre konanie o určení neúčinnosti plánu voči žalobcovi bez právneho významu.
3.2. K písomnému vyjadreniu zo dňa 23.06.2020 žalovaný pripojil Vyjadrenie k žiadosti veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa 11.03.2021.
4.1. Žalobca, ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 01.02.2023 nedostavil, hoci právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané dňa 11.10.2022. Písomným podaním, doručeným súdu 01.02.2023, požiadal právny zástupca žalobcu o odročenie pojednávania, nariadeného na 01.02.2023, z dôvodu akútnych zdravotných problémov advokáta O.. F. C., ktorý sa týmto sporom zaoberá, pre ktoré bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného. V prílohe uvedeného podania predložil súdu kópiu potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti O.. F. C., vystavenej jeho ošetrujúcim lekárom dňa 31.01.2023. Právny zástupca žalobcu mal zato, že je daný dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, keďže Mgr. F. C. sa na pojednávanie dňa 01.02.2023 nemohol dostaviť, pričom účasti druhého advokáta zástupcu žalobcu na pojednávaní bránil krátky časový rámec pre náležitú prípravu, ako aj plánované neodkladné pracovné povinnosti.
4.2. Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
4.3. Podľa § 183 ods. 2 CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
4.4. Právnym zástupcom žalobcu v spore je obchodná spoločnosť O. & Haluška s.r.o., IČO 47 257 415, ktorá má, podľa výpisu z obchodného registra, dvoch konateľov, a to JUDr. U. Matejka a O.. F. C.. V prípade nepriaznivého zdravotného stavu O.. F. C. v deň pojednávania 01.02.2023 bolo teda možné, aby menom právneho zástupcu žalobcu (obchodnej spoločnosti) konal a zúčastnil sa pojednávania druhý konateľ právneho zástupcu žalobcu. V spore neboli osvedčené neodkladné pracovné povinnosti M.. U. O., ktoré by mu objektívne bránili zúčastniť sa pojednávania dňa 01.02.2023 v tejto veci. V spore už bolo nariadené pojednávanie na T: 07.10.2022, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej na základe žiadosti právneho zástupcu žalobcu, doručenej súdu 05.10.2022, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu advokáta Mgr. F. C., ktorého PN začala 05.10.2022, t.j. 2 dni pred pojednávaním nariadeným na 07.10.2022. V prípade žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na 01.02.2023, doručenej súdu 31.01.2023 o 15.00 hod., ide teda o ďalšie pojednávanie, ktoré má byť odročené, podľa žiadosti právneho zástupcu žalobcu, z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu advokáta Mgr. F. C., ktorý nastal rovnako krátko pred pojednávaním
ako pri predchádzajúcej žiadosti o odročenie pojednávania. Vzhľadom k tomu mal súd zato, že od právneho zástupcu žalobcu možno už v prípade jeho druhej žiadosti o odročenie pojednávania z dôvodu akútneho nepriaznivého zdravotného stavu jedného zo štatutárnych zástupcov obchodnej spoločnosti spravodlivo žiadať, aby sa pojednávania v tejto veci zúčastnil jeho druhý konateľ M.. U. O., príp. aby sa nechal zastúpiť iným advokátom. Súd mal tiež zato, že, aj s prihliadnutím na predchádzajúcu žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na 07.10.2022, mohol právny zástupca žalobcu, pri vynaložení odbornej starostlivosti, predvídať situáciu, za ktorej by sa O.. F. C. pre jeho nepriaznivý zdravotný stav nemohol zúčastniť predmetného pojednávania. Za uvedených okolností súd ako dôležitý dôvod pre odročenie uvedeného pojednávania neposúdil ani tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom, že by M.. U. O. bránil v účasti na uvedenom pojednávaní krátky časový rámec pre náležitú prípravu. Súd podotýka, že právny zástupca žalobcu, zastúpený advokátom O.. F. C. sa osobne zúčastnil pojednávania v tomto spore, konaného dňa 22.04.2022, na ktorom sa vyjadril k veci. Okrem toho, žalobca mal možnosť vyjadriť sa k veci samej ešte i po uvedenom pojednávaní (konanom 22.04.2022) písomne, ktorú však nevyužil, a to i napriek jeho žiadostiam o predĺženie lehoty ustanovenej súdom na písomné vyjadrenie žalobcu k veci, doručeným súdu 22.06.2022, 06.07.2022, 19.07.2022 a 26.07.2022, ktorým súd vyhovel.
4.5. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 183 ods. 1, 2 CSP, súd nezistil dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, nariadeného na 01.02.2023, a preto vec na uvedenom pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.
5. Súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom č. 20/2016 vyhotoveným znalcom L.. A. O., znaleckým posudkom č. 70/2020 vyhotoveným znalcom L.. M. N. a listinami: žaloba, výpis z Obch. vestníka č. 130/2020 zo dňa 08.07.2020 - uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 01.07.2020, výpis z Obchodného vestníka č. 142/2020 zo dňa 24.07.2020 - uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 24.07.2020, zoznam pohľadávok sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 23.09.2020, podnet žalobcu ako veriteľa zo dňa 09.09.2020 na popretie prihlásených pohľadávok, Podnet na popretie v zmysle ust. § 124 ods. 3 ZKR, upozornenie na zrejme nepravdivý zoznam veriteľov dlžníka zo dňa 11.09.2020, Príloha č. 3 - Podnet veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. na popretie prihlásených pohľadávok zo dňa 11.09.2020, Príloha č. 4 - Podnet dlžníka Construction s.r.o. v reštrukturalizácii - Vyjadrenie dlžníka k prihlásenej pohľadávke a podnet na popretie zo dňa 10.09.2020, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 38R/1/2020-461 zo dňa 01.10.2020, Žiadosť žalobcu ako veriteľa zo dňa 07.03.2021 podľa ust. § 145 ods. 1 Zákona o konkurze, vrátane doručenky, Zápisnica o priebehu schvaľovacej schôdze konanej 15.03.2021, Záznam z rozpravy schvaľovacej schôdze konanej 15.03.2021, reštrukturalizačný plán žalovaného zo dňa 05.03.2021, Stanovisko žalobcu zo dňa 28.09.2020 na účely rozhodovania o priznaní hlasovacích práv, výpis z Obchodného vestníka č. 72/2021 zo dňa 16.04.2021 - uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 09.04.2021, písomné vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.06.2020, 19.08.2021, 21.04.2022, Vyjadrenie k žiadosti veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa 11.03.2021, písomné vyjadrenie žalobcu zo dňa 29.07.2021, Stanovisko žalobcu zo dňa 30.03.2021 na účel rozhodovania o návrhu na potvrdenie plánu, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/56/2021-350 zo dňa 10.06.2021, uznesenie Okresného súdu Partizánske č.k. 5Cb/11/2020-452 zo dňa 08.01.2021, uznesenie Okresného súdu Partizánske č.k. 6Cb/11/2020-476 zo dňa 07.01.2021, Vyjadrenie žalovaného sp. zn. 38R/4/2020 k stanovisku veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa 06.04.2021, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/66/2021-604 zo dňa 25.08.2021, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/53/2021-500 zo dňa 10.06.2021, výpisy z LV č. 5133, 6115, k.ú. Topoľčany, zo dňa 21.04.2022, Odpoveď Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 5Cb/21/2020 zo dňa 04.04.2022, prípisy Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22Cbi/11/2020 zo dňa 05.04.2022, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Cb/21/2020-307 zo dňa 01.06.2021, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/76/2021-465 zo dňa 23.02.2022, faktúry č. VF201911005 zo dňa 06.11.2019, č. VF201911006 zo dňa 07.11.2019, uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k.38R/4/2020-1216 zo dňa 09.04.2021, písomné vyjadrenia žalobcu doručené súdu 22.06.2022, 06.07.2022, 26.07.2022, 05.10.2022, 01.02.2023.
6. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 20.07.2020, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 142/2020 zo dňa 24.07.2020, bola, okrem iného, povolená reštrukturalizácia žalovaného.
7. V zozname pohľadávok, vyhotovenom v označenej reštrukturalizácii žalovaného dňa 23.09.2020, je ako pohľadávka č. 8 zapísaná zabezpečená pohľadávka žalobcu v celkovej sume 452 761,05 € (ďalej
len „Prvá pohľadávka“), ktorú reštrukturalizačný správca žalovaného poprel čo do jej výšky, právneho dôvodu vzniku, zabezpečovacieho práva a jeho poradia. Právnym dôvodom vzniku zabezpečovacieho práva tejto pohľadávky bolo uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Cb/4/2017 zo dňa 06.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/140/2018-325 zo dňa 28.11.2018. Pod č. 9 je v zozname pohľadávok zapísaná zabezpečená pohľadávka žalobcu v celkovej výške 59 026,36 € (ďalej len „Druhá pohľadávka“), ktorú reštrukturalizačný správca žalovaného poprel čo do jej výšky 3 020,29 € a právneho dôvodu vzniku tejto časti pohľadávky (náklady spojené s uplatnením pohľadávky). Právnym dôvodom vzniku zabezpečovacieho práva tejto pohľadávky bolo uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Cb/19/2016 zo dňa 16.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/82/2018-253 zo dňa 08.10.2018. Pod č. 10 je v zozname pohľadávok zapísaná zistená pohľadávka žalobcu v celkovej výške 14 847,50 € (ďalej len „Tretia pohľadávka“).
8.1. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 38R/4/2020-1216 zo dňa 09.04.2021, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 72/2021 zo dňa 16.04.2021, bol, okrem iného, nahradený súhlas skupiny veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka (žalovaného), o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 15.03.2021; potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka (žalovaného), o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 15.03.2021 a ktorý tvoril prílohu tohto uznesenia, a bola ukončená reštrukturalizácia žalovaného.
8.2. Podľa bodu 23 písm. a) odôvodnenia označeného uznesenia, z predloženej zápisnice zo schvaľovacej schôdze vyplýva, že predložený plán bol schválený v 3 skupinách, pričom v 2 schválený nebol. V týchto intenciách sú v ustanovení § 152 ods. 1 ZKR taxatívne vymenované tri zásady, pri splnení ktorých súd je oprávnený nahradiť súhlas nesúhlasiacej skupiny s plánom. Súd pre potreby tohto rozhodnutia vykonal test každého z nich. Účastníci plánu, zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu, nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia plánu; súd pritom vychádzal z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak. Ad a) Z predloženého plánu vyplýva nasledovné porovnanie pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní a uspokojenia podľa reštrukturalizačného plánu: Skupina č. 2 - zabezpečený veriteľ FENESTRA Sk, spol. s r.o., bude v prípade prijatia plánu uspokojený v rozsahu 50% zistenej pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 8 a č. 9, a to formou 20 rovnomerných kvartálnych splátok splatných podľa bodu 4.1.3. záväznej časti plánu, počnúc mesiacom jún 2021 až do ich úplného splatenia, najneskôr do uplynutia kal. mesiaca jún 2026 (t.j. v lehote 5 rokov). Výška pravdepodobného uspokojenia tejto skupiny hlasujúcej proti prijatiu plánu v konkurznom konaní z predloženého plánu vyplýva z majetku úpadcu (po odpočítaní nákladov konkurzného konania a po uspokojení zabezpečenej pohľadávky veriteľa TIMEFIN, s.r.o. v prvom poradí) vo výške 1,72% hodnoty zabezpečených pohľadávok, pričom vo zvyšnej časti by sa tieto uspokojovali zo všeobecnej podstaty ako nezabezpečené pohľadávky vo výške 27%. V prípade konkurzu by tak uvedený veriteľ bol uspokojený pravdepodobne vo výške cca 28% (t.j. z predmetu zabezpečenia vo výške 1,72% a zo všeobecnej podstaty ako nezabezpečený veriteľ vo výške do 27 %). Veritelia zaradení do skupiny Podriadené pohľadávky budú v prípade prijatia plánu uspokojení v rozsahu 10% zistenej pohľadávky v pravidelných ročných splátkach počas 5 rokov spôsobom uvedeným v bode 4.1.5.záväznej časti Plánu (t.j. v lehote 5 rokov). Výška pravdepodobného uspokojenia tejto skupiny, hlasujúcej proti prijatiu plánu, v konkurznom konaní z predloženého plánu vyplýva vo výške 0%, čo je úplne logické, keďže tieto by sa v prípadnom konkurze podľa § 95 ods. 2 ZKR uspokojovali zo všeobecnej podstaty až po úplnom uspokojení iných nezabezpečených veriteľov, pričom z dlhoročných skúseností konkurzného súdu sa súd doposiaľ nestretol s akýmkoľvek uspokojením podriadených pohľadávok v rámci konkurzu. Z predloženého plánu vyplýva rozdiel pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v porovnaní s uspokojením podľa plánu, v prospech reštrukturalizačného konania, pričom súd vychádzal z údajov uvedených v pláne, nakoľko síce bol tvrdený (veriteľom FENESTRA Sk, spol. s r.o.), ale nebol relevantne preukázaný opak. V prvom rade je potrebné skonštatovať, že porovnanie miery uspokojenia veriteľov v prípade prijatia a neprijatia plánu je v Pláne uskutočnené ku dňu povolenia reštrukturalizácie dlžníka (k 24.07.2020), a nie ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, teda ktoré malo byť podľa dikcie zákona v danom prípade k 09.07.2020. Ustanovenie § 135 ods. 1 písm. b/ ZKR síce konkretizuje časový moment, ku ktorému sa v opisnej časti plánu robí porovnanie miery uspokojenia pohľadávok veriteľov, pričom tento moment zákon určuje na začatie reštrukturalizačného konania, teda spätne. Toto riešenie nemá v zásade žiaden praktický význam a skôr je možné povedať, že je nesprávne, nakoľko miera uspokojenia pohľadávok v prípade vyhlásenia konkurzu bude závisieť od trhovej (teda nie ani znaleckej)
hodnoty majetku v čase jeho speňažovania v konkurze, ktorá môže byť v čase speňažovania majetku diametrálne odlišná ako ku dňu začatia reštrukturalizačného konania (komentár C-H-Beck - Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, 1. vydanie 2012, M. Ďurica, str. 907). V danom prípade je však nutné prihliadnuť na to, že sa jedná (v tomto prípade) o rozdiel počítaný v dňoch, konkrétne ide o rozdiel 15 dní. Dlžník sa vyjadril, že pri porovnávaní miery uspokojenia vychádzal z výšky pohľadávok veriteľov ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, čím naplnil túto zákonnú požiadavku, avšak pri projekcii konkurzného scenára musí vychádzať z priebežnej účtovnej závierky vyhotovenej ku dňu povolenia reštrukturalizácie, ktorá tvorí povinnú náležitosť plánu a je jediným relevantným podkladom a ktorá v danom prípade prešla kontrolou nezávislého audítora a ktorá tak zabezpečuje veriteľom požiadavku na preskúmateľnosť a aktuálnosť plánu. Takisto v pláne na str. 34 je konštatované, že predmetom odhadu (na účely porovnania miery uspokojenia) je majetok dlžníka k 24.07.2020, t.j. ku dňu povolenia reštrukturalizácie, kedy bola vyhotovená priebežná individuálna účtovná závierka. Napriek tomu, že ide o minimálny rozdiel v časovom momente, ku ktorému malo byť vykonané porovnanie miery uspokojenia, súd preskúmal obsah Zoznamu majetku dlžníka, ktorý tento predložil spolu s návrhom na začatie reštrukturalizačného konania (teda ešte pred jeho začatím) a zistil, že stav majetku ku dňu začatia reštrukturalizačného konania a ku dňu povolenia reštrukturalizácie je nemenný (uvedené konštatuje aj dlžník na str. 50 Plánu) a teda porovnanie miery uspokojenia je síce dátumovo vykonané k 24.07.2020, ale stav majetku k 24.07.2020 bol rovnaký, aký bol jeho stav ku dňu začatia reštrukturalizačného konania (k 09.07.2020). Vzhľadom k tomu, že formálne je síce uvedený stav porovnania miery uspokojenia ku dňu povolenia reštrukturalizácie (opierajúc sa o priebežnú účtovnú zvierku preskúmanú nezávislým audítorom), pričom materiálne je tento rovnaký ako ku dňu začatia reštrukturalizačného konania, nie je možné považovať uvedené za tak podstatné porušenie ustanovenia zákona o náležitostiach plánu, ktoré by malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu (čo v takom prípade nie je ani dôvodom pre zamietnutie plánu podľa § 154 ods. 1 písm. a/ ZKR). Zároveň je nutné podotknúť, že uvedené je v podstate na prospech veriteľov, keďže v Zozname majetku (t.j. ku dňu začatia reštrukturalizačného konania) bola dlžníkom stanovená hodnota nehnuteľností spolu vo výške 304 580 €, pričom pri porovnaní miery uspokojenia veriteľov tento vychádzal pri hodnote nehnuteľností zo všeobecnej hodnoty určenej znaleckým posudkom č. 70/2020, ktorý určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností vyššiu, a to spolu vo výške 331 537 €. Vzhľadom na uvedené je, podľa názoru súdu, možné vychádzať z porovnania miery uspokojenia uvedeného v pláne. Čo sa týka pravdepodobnej výšky uspokojenia veriteľov v konkurze, súd takisto vychádzal z údajov uvedených v pláne napriek tomu, že veriteľ FENESTRA Sk, spol. s r.o. tvrdil, že v prípade konkurzu je miera uspokojenia veriteľov závislá od výsledku incidenčných sporov, a teda v prípade neúspechu všetkých popretých veriteľov v incidenčných konaniach by bolo možné dosiahnuť vyššie uspokojenie v konkurze v porovnaní s uspokojením aké ponúka plán. Je síce pravdou, že plán v prípade pravdepodobnej miery uspokojenia v konkurze vychádza zo stavu, že všetci veritelia popretých pohľadávok budú v incidenčných konaniach úspešní. Uvedené sa však nedá vopred vylúčiť, pričom je však potrebné mať na zreteli, že v prípade konverzie reštrukturalizácie na konkurz by si prihlásili do konkurzu pohľadávky aj ďalší veritelia ako prednostné pohľadávky (keďže dlžník reálne vykonáva podnikateľskú činnosť titulom uzavretých zmlúv o dielo, ktoré súdu predložil) v dôsledku čoho aj v prípade, že by niektorí veritelia popretých pohľadávok neboli v incidenčných konaniach úspešní, by miera uspokojenia veriteľov v prípade konkurzu (vzhľadom na prihlásené pohľadávky ďalších veriteľov) bola nižšia, resp. na takej úrovni, ako vyplýva z plánu (max. do 27%) ako v prípade potvrdenia plánu. Dlžník vo vyjadrení k Stanovisku veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. uvádza, že tieto pohľadávky sú už teraz vyčíslené na sumu cca 800 tis. Eur. Aj v prípade, keby z dlžníkom uvedenej sumy prednostných pohľadávok bola reálna suma len vo výške 50% ako uvádza dlžník (t.j. cca 400 tis. Eur), aj pri neúspechu všetkých veriteľov popretých pohľadávok v incidenčných konaniach by sa uspokojenie veriteľov v prípade konkurzu pohybovalo vo výške cca 27%-max. 28%. Vzhľadom k tomu, že subjektívne výpočty a odhady veriteľa FENESTRA Sk, spol. s.r.o. nevychádzajú aj z možnej účasti ďalších veriteľov tzv. prednostných pohľadávok (v prípade konkurzu), nie je možné tieto subjektívne odhady považovať za relevantné. Súd takisto vychádzal z toho (čo aj dlžník konštatoval), že pri príprave pláne, a teda aj porovnania miery uspokojenia spolupracoval so správcom (ohľadne koeficientu speňažiteľnosti) ako aj veriteľským výborom, pričom vychádzal z účtovnej závierky overenej nezávislým audítorom ako aj zo znaleckého posudku č. 70/2020, zatiaľ čo veriteľ FENESTRA Sk, spol. s r.o. pri výpočte miery uspokojenia vychádza len zo svojich ničím nepodložených výpočtov bez zohľadnenia vysokej pravdepodobnosti prihlásenia sa (v prípade konkurzu) ďalších veriteľov tzv. prednostných pohľadávok, čo má relevantný vplyv na mieru uspokojenia veriteľov (ktorí sú účastníkmi plánu) v prípadnom konkurze. Takisto súd upriamuje pozornosť, že z dlhoročných skúseností vedenia konkurzov (minimálne vedených na tunajšom súde) je súdu zrejmé, že nehnuteľnosti sa v priemere v
rámci konkurzov speňažujú (a to za normálnej ekonomickej situácie, nieto ešte v čase celkového útlmu ekonomiky, ktorý je v súvislosti s pandémiou COVID na SR už viac ako rok) v 3. príp.. 4 kole dražby, teda za sumu 50-60% hodnoty určenej znaleckým posudkom. Preto koeficient speňažiteľnosti uvedený v pláne dlžníkom vo výške 0,6% sa súdu javí ako primeraný a reálny. Takisto náklady konkurzu, ktoré dlžník uvádza v pláne, sú obvyklé v konkurzoch, v ktorých dochádza k ukončeniu prevádzky podniku a tieto sa súdu nezdajú nereálne, ani umelo vytvorené. Čo sa týka uspokojenia veriteľa FENESTRA Sk spol. s r.o. v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, je nutné taktiež zohľadniť skutočnosť, že tento v prípade vyhlásenia konkurzu už nemusí mať postavenie zabezpečeného veriteľa (čo sa súdu javí ako dosť pravdepodobné vzhľadom na účel, na ktorý mu bolo súdom zriadené záložné právo, a to s poukazom na § 114 ods. 1 písm. b/, c/ ZKR, § 14 ods. 5 písm. b/, c/ ZKR), keďže jeho zabezpečovacie právo bolo rozhodnutiami OS Partizánske zrušené (zatiaľ neprávoplatne), a teda tento by v prípade konkurzu podľa údajov vychádzajúc z plánu, dosiahol uspokojenie svojich pohľadávok max. do výšky 27%. Z uvedeného je zrejmé, že jeho postavenie v prípade prijatia plánu (čo sa týka miery uspokojenia jeho pohľadávok) nebude v horšom postavení, ako by bolo v prípade konkurzu. Záverom súd zdôraznil, že vzhľadom k tomu, že dlžník v pláne v prípade porovnania pravdepodobnej miery uspokojenia v prípade prijatia a neprijatia plánu vychádzal z relevantných skutočností a dokladov (účtovné závierky overené nezávislým audítorom, znalecký posudok, spolupráca pri príprave plánu so správcom, ktorý má odborné vedomosti a dlhoročné skúsenosti v oblasti reštrukturalizácii aj konkurzov) oproti subjektívnemu výpočtu nepodloženému žiadnym relevantným dôkazom, súd vychádzal z údajov miery pravdepodobného uspokojenia v prípade konkurzu, z predloženého plánu schválenom veriteľským výborom aj väčšinou z hlasujúcich skupín. Súd takisto poukazoval, že reštrukturalizácia dlžníka má pre veriteľov dlžníka výhodu v tom, že v prípade reštrukturalizačného konania sú stanovené konkrétne lehoty a termíny na uspokojenie pohľadávok veriteľov. V prípade konkurzu veritelia nemajú žiadnu právnu istotu časovo určených termínov uspokojenia ich pohľadávok. Súd na základe vyššie uvedených údajov jednoznačne konštatoval, že miera uspokojenia veriteľov v skupine č. 2 - zabezpečený veriteľ FENESTRA Sk, spol. s r.o. a skupina č. 4 Podriadené pohľadávky je (vychádzajúc z údajov vyplývajúcich z Plánu) vyššia ako v prípade zamietnutia plánu súdom.
9.1. Podľa bodu 3.6. reštrukturalizačného plánu žalovaného zo dňa 05.03.2021 (Odôvodnenie väčšieho predpokladaného uspokojenia veriteľov dlžníka v prípade povolenia reštrukturalizácie ako v prípade vyhlásenia konkurzu), spoločným účelom reštrukturalizácie a konkurzu je dosiahnutie uspokojenia veriteľov v najvyššej možnej miere. Základným rozdeľujúcim znakom je kritérium zachovania prevádzky podniku dlžníka. Zachovanie prevádzky podniku je jedným zo základných predpokladov povolenia reštrukturalizácie a zároveň rozhodujúcom kritériom pre posúdenie jej úspešnosti. Z bežnej praxe vyplýva, že reštrukturalizácia dlžníka znamená pre jeho veriteľov vyššiu možnosť uspokojenia ich pohľadávok ako by tomu bolo v rámci konkurzného konania. Uvedené sa týka najmä zabezpečených veriteľov, a to z dôvodu, že majetok dlžníka je zväčša zaťažený právami zabezpečených veriteľov, a teda výťažok, ktorý z jeho predaja plynie, je použitý na uspokojenie pohľadávok práve zabezpečených veriteľov. V prípade vyhlásenia konkurzu sa nepredpokladá, na rozdiel od reštrukturalizácie, podstatné zachovanie činnosti prevádzky dlžníka, a to najmä z nasledujúcich dôvodov:
- prevádzka podniku v konkurze nie je primárne predpokladaným postupom speňaženia majetku Dlžníka v konkurze,
- s poukazom na požiadavku konania správcu s odbornou starostlivosťou je správca v prípade konkurzu povinný vykonať všetky dôležité hodnotenia bezodkladne a pod hroznou zodpovednosti musí prísť k odôvodnenému záveru, že v dôsledku prevádzkovania podniku úpadcu a jeho následného predaja získa nielen vyšší výťažok zo speňaženia, ale podstatne vyšší výťažok zo speňaženia. Z uvedených dôvodov je možné dospieť k záveru, že prevádzka podniku dlžníka po vyhlásení konkurzu na jeho majetok je viac ako nepravdepodobnou možnou. V ďalšej časti sa predkladateľ plánu venuje výpočtu nákladov prípadného konkurzu dlžníka, a to na preukázanie skutočnosti, že veritelia dosiahnu vyššie uspokojenie svojich pohľadávok v prípade reštrukturalizácie dlžníka, ako v prípade jeho konkurzu. Odhad uspokojenia veriteľov v konkurze (bod 3.6.1 reštrukturalizačného plánu) V prípade uspokojovania veriteľov v rámci konkurzného konania nastane speňaženie všetkých aktív dlžníka, pričom sa predpokladá okamžité ukončenie podnikateľskej činnosti dlžníka. Je možné konštatovať, že najvyššiu hodnotu spomedzi aktív dlžníka majú okrem nehnuteľného majetku, predovšetkým aktíva nehmotnej podstaty (postavenie na trhu, certifikáty, know how a ďalšie), pričom v prípade speňaženia majetku dlžníka inak ako predajom jeho podniku, prípadne podstatnej časti tohto
podniku, by došlo k výrazne nižšej miere uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade, že sa aktíva dlžníka budú predávať ako celok a zároveň bude zachovaná činnosti aspoň podstatnej časti podniku. V prípade rozhodnutia o okamžitom odpredaju podniku dlžníka je potrebné počítať s trvaním predajného procesu, ktorý je možné s poukazom na trvanie iných konkurzných konaní minimálne na 24 mesiacov. Pred tým, ako dôjde k stanoveniu miery uspokojenia veriteľov v rámci konkurzného scenára, je potrebné stanoviť hodnotu podniku dlžníka, ktorý by bolo potrebné v konkurze speňažiť. Pri stanovení hodnoty majetku podniku (s výnimkou dlhodobého majetku) sa predkladateľ plánu opieral o vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku likvidačnou metódou pri skončení podnikateľskej činnosti konkurzom. Tá slúžila ako odhad ceny pri predaji podniku v prípade vyhláseného konkurzu na majetok dlžníka. Predmetom odhadu je majetok dlžníka k 24.07.2020 t.j. ku dňu povolenia reštrukturalizácie, kedy bola vyhotovená priebežná individuálna účtovná závierka dlžníka, ktorá tvorí povinnú prílohu tohto reštrukturalizačného plánu v účtovnej (brutto) hodnote 1.790.057,- €, a to pozemky 20 566,- €, stavby 224 129,- €, samotné hnuteľné veci 260 151,- €, pohľadávky 1 097 895,- €, finančné účty 182 273,- € a časové rozlíšenie aktív 5 049,- €. Všeobecná hodnota podniku a časti podniku pri skončení podnikateľskej činnosti konkurzom sa stanoví likvidačnou metódou. Za účelom stanovenia odhadu hodnoty majetku dlžníka k 24.07.2020 boli ohodnotené jednotlivé zložky majetku ako aj stanovený koeficient speňažiteľnosti, a to na základe konzultácie s audítorom a so správcom. Dlhodobý hmotný majetok tvoria: samostatné hnuteľné veci (dopravné prostriedky, zariadenia, prístroje) a nehnuteľné veci (pozemky a stavby). Dlžník je vlastníkom nehnuteľností, ktorých všeobecná hodnota bola určená znaleckým posudkom č. 70/2020 zo dňa 04.11.2020 vypracovaného znalcom L.. M. N. ev. č. 910324. Pozemky - všeobecná hodnota bola určená v sume 36 329,52 € Stavby - všeobecná hodnota bola určená v sume 295 207,83 € Samostatné hnuteľné veci tvoria: dopravné prostriedky, prístroje, stroje a zariadenia. Samostatné hnuteľné veci sú v obstarávacej hodnote spolu 260 151,- € bez DPH (Evidencia DHM), ich cena sa odhadovala na základe roku obstarania ako % z kúpnej ceny (obstarávacia cena zvýšený o DPH) a bola odhadnutá na sumu 117 753,- €. Hodnota pohľadávok bola stanovená pomocou Prílohy č. 9 vyhlášky č. 492/2004 Z. z. ako súčin koeficientu objektivizácie a východiskovej hodnoty pohľadávky. Účtovná hodnota pohľadávok k 24.07.2020 je 1 097 895,- €. Pohľadávky boli preskúmané z hľadiska ich vekovej štruktúry, dátumu splatnosti a pod. a boli zatriedené do skupín s priradením koeficientu objektivizácie. Odhad hodnoty pohľadávok predstavoval sumu 507 877,60 €. Neklasifikované pohľadávky sú pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do ostatných skupín. Klasifikované pohľadávky triedy I sú pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopný, alebo pohľadávky do lehoty splatnosti, kde dlžník je platobne schopný, dočasne platobne neschopná alebo platobne neschopný a súčasne pohľadávku nie je možné zaradiť do inej skupiny. Klasifikované pohľadávky triedy II sú pohľadávky po lehote splatnosti, kde dlžník je dlhodobo platobne neschopný. Klasifikované pohľadávky triedy III sú pochybné a sporné pohľadávky po lehote splatnosti a pohľadávky po lehote splatnosti, kde je dlžník platobne neschopný. Hodnota pohľadávok bola stanovená na úrovni 507 877,- €. Všeobecná hodnota peňazí, cenín, účtov v bankách, peňazí na ceste k 24.07.2020 je ich východisková hodnota 182 273,- €. Časové rozlíšenie - Všeobecná hodnota nákladov budúcich období a príjmov budúcich období k 24.07.2020 je ich východisková hodnota 5 049,- €. Odhad hodnoty majetku - rekapitulácia Nakoľko dlžník ako predkladateľ plánu nemá potrebnú odbornú spôsobilosť, pri vyššie uvedenom výpočte vychádzal z výpočtu uskutočneného správcom v posudku, zo znaleckého posudku č. 70/2020 L.. N. a relevantnosť použitých údajov si dal overiť nezávislým audítorom, ktorý vypracoval správu nezávislého audítora o preverení. Koeficient speňažiteľnosti bol s ohľadom na kľúčové faktory (Kardoš, 2005) ako postavenie podniku v odvetví, použiteľnosť majetku pri realizácií nových podnikateľských aktivít, podnikateľský dispozičný, priestor, rizikovosť podnikania a priemerná výnosnosť ako aj ďalších faktorov stanovený na úrovni 0,6.
Na základe podkladov a skutočností uvedených v predchádzajúcej časti bola odhadnutá hodnota majetku dlžníka pri ukončení podnikateľskej činnosti konkurzom k 24.07.2020 likvidačnou metódou na sumu 759 605,- €. Pričom hodnota nehnuteľného majetku predstavuje sumu 198 922,- € a hodnota ostatného majetku predstavuje sumu 560 680,- €. Ak by nastala situácia, že by bol na majetok dlžníka vyhlásený konkurz, možno takmer so stopercentnou istotou predpokladať, že správca by neprevádzkoval ďalšiu činnosti podniku, vzhľadom na celkovú náročnosť prevádzky, ako aj vzhľadom na vysoké náklady na takúto prevádzku po stránke finančnej, organizačnej a aj technickej. Vychádzame zo situácie, že v čase konkurzu už nebude dlžník schopný hradiť všetky svoje záväzky a dodávatelia budú žiadať platby vopred. Aj v takomto prípade bude nevyhnutné zabezpečiť správu majetku úpadcu tak, aby sa neznížila jeho hodnota a aby bol takýto majetok aj naďalej prevádzkyschopný. Na základe uvedeného od vyššie uvedených súm predpokladaného výťažku v konkurze je nutné odrátať aj náklady vedenia konkurzného konania, ako aj odmenu správcu konkurznej podstaty a v neposlednom rade aj náklady na správu majetku v konkurze. Potrebné je prihliadnuť na formu predaja, časovú náročnosť predaja a fixné termíny v konkurznom konaní, ako aj s prihliadnutím na prísnu administratívnu a časovú náročnosť v spojitosti s rýchlou stratou aktuálnosti majetku ako aj s výrazným prebytkom druhovo podobných typov hnuteľných vecí a v neposlednom rade slabším záujmom o investície v tejto dobe kedy možno očakávať nepriaznivé dopady na hospodárstvo v dôsledku koronakrízy. Na základe uvedeného je možné relevantne odhadnúť náklady na vedenie konkurzného konania spolu v sume 258 481,- €, z toho archivácia 9 000,- €, účtovníctvo 24 000,- €, strážna služba 43 800,- €, energie 36 000,- €, obsluha kotolne a nevyhnutné revízie 7 338,- €, daň z nehnuteľnosti 2 400,- €, poistenie nehnuteľností 7 200,- €, poistenie PZP 3 600,- €, odstúpenie od zmluvy o nájme (piváreň) 6 000,- €, odstupné zamestnancov 9 156,- €, fixná odmena správcu 7 920,- €, odmena správcu zo speňaženia majetku zaradeného do oddelenej podstaty (12% z 198 922,- € + DPH) 28 645,- €, odmena správcu zo speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty (SHV 12% z 117 753,- € + DPH) 16 956,- €, odmena správcu zo speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty (pohľadávky 507 877,- €, 12% z 333 330 a 3% z 174 547,-€ + DPH) 54 283,- €, odmena správcu zo speňaženia peňažných prostriedkov v mene euro ich zabezpečením 1% z 182 273,- € + DPH) 2 183,- €. Archivácia vychádza z odhadu objemu účtovnej dokumentácie. Bežná cena za archiváciu 1cm šanónu je 0,18 € ročne. Pri bežnej šírka šanónu 8cm a množstvo šanónov, ktoré dlžník archivuje je cca 500 ks je cena za archiváciu cca 9 000,-€. Účtovníctvo predstavuje náklady na vedenie účtovníctva, personalistiky mzdovej agendy vo výške 24.000,- € počas dvoch rokov, čo je predpokladaná dĺžka konkurzného konania. Strážna služba predpokladá prítomnosť minimálne jednej osoby v nočnom čase obdobia dvoch rokov. Priemerná cena na hodinu stráženia bola z verejne dostupných cenníkov strážnych služieb odhadnutá na 5,- eur/hod. Ostatné náklady zahŕňajú energie ( 1500,-€/mesiac), prevádzkové náklady (3 669,- €/ročne), daň z nehnuteľnosti 1200,- €/ročne), poistenie ( 300,- €/ mesačne), náklady na zamestnancov a ďalšie predpokladané nevyhnutné náklady. Náklady konkurzného správcu sú odhadnuté v zmysle zákona 665/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov a noviel, § 20 a pozostávajú z paušálnej odmeny do konania prvej schôdze veriteľov vo výške 6 600,- € (zvýšená o DPH, teda vo výške 7 920,- €), odmeny zo speňaženia majetku zaradeného do oddelenej podstaty ktorého hodnota je 198 922,- €, vo výške 23 870,64 € (zvýšená o DPH, teda vo výške 28 654,- €) odmeny zo speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty, ktorá pozostáva zo samostatných hnuteľných vecí v hodnote 117 753,-€, vo výške 14 130,- € ( zvýšená o DPH, teda vo výške 16 956,- €) a pohľadávok v hodnote 507 877,- €, vo výške 45 236,-€ (zvýšená o DPH, teda vo výške 54 283,- €). Odmena zo speňaženia peňažných prostriedkov v celkovej hodnote 182 273 vo výške 1 823,-€ (zvýšená o DPH, teda vo výške 2 183,-€) Vyššie uvedené odhadované náklady na konkurz sú vypočítané s DPH (v zmysle § 49 ods. 8 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). Pri prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu môže platiteľ odpočítať daň len z tovarov a služieb, ktoré použije na prevádzkovanie podniku; platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na udržiavanie a správu konkurznej podstaty, a z tovarov a služieb, ktoré sú hotovým výdavkom správcu konkurznej podstaty a sú pohľadávkou proti konkurznej podstate. Náklady konkurzu, ktoré súvisia s jednotlivými oddelenými podstatami sú priradené k týmto podstatám. Náklady, pri ktorých nie je možné určiť podstatu, s ktorou súvisia, resp. súvisia so všetkými podstatami, by mali byť rozpočítané medzi jednotlivé podstaty podľa hodnoty majetku/výťažku (ust. § 87 ods. 5 ZKR). V zmysle tohto posudku nie je možné jednoznačne určiť ako jednotlivé položky nákladov konkurzu
súvisia s jednotlivými podstatami a preto boli rozpočítané alikvótne medzi jednotlivé podstaty podľa hodnoty speňaženia. Je nutné poznamenať, že hodnota speňaženia v danom prípade je tvorená tak oddelenou podstatou ako aj všeobecnou podstatou. Oddelené podstaty sa v konkurze vytvárajú v závislosti od prihlásených pohľadávok, pričom je možné konštatovať, že pre každého zabezpečeného veriteľa sa vytvára samostatná oddelená podstata. V danom prípade prichádza do úvahy vytvorenie dvoch oddelených podstát zabezpečených veriteľov TIMEFIN s.r.o. a FENESTRA Sk, spol. s r.o.. Až v prípade plného uspokojenia zabezpečeného veriteľa TIMEFIN s.r.o. by prichádzal do úvahy presun zostatku výťažku zo speňaženia tejto oddelenej podstaty v prospech oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa podstaty FENESTRA Sk, spol. s r.o.. V rozsahu v akom zostatok výťažku nepokryje uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o., bude pohľadávka tohto zabezpečeného veriteľa uspokojovaná ako pohľadávky zaradené do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky. Na základe uvedeného by predstavoval čistý výťažok pre zabezpečených veriteľov sumu 73 530,- € (predpokladaný výťažok oddelenej podstaty v sume 198 922,- € mínus pohľadávky proti oddelenej podstate, a to strážna služba, energie, obsluha kotolne, revízie, daň z nehnuteľnosti, poistenie nehnuteľnosti, odmena správcu zo speňaženia majetku zaradeného do oddelenej podstaty v sume 125 383,- €). Na základe uvedené je možné konštatovať, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa zaradeného do skupiny - TIMEFIN, s.r.o. vo výške 64 798,64 € by bola v rámci konkurzu z výťažku z oddelenej podstaty uspokojená v rozsahu 100%. Pohľadávka zabezpečeného veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. by bola z oddelenej podstaty uspokojená v sume 8 740,36 €, a teda predpokladané uspokojenie v prípade konkurzu z oddelenej podstaty by bolo vo výške 1,72%. Podľa § 94 ZKR zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa v zistenom rozsahu uspokojí z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti oddelenej podstate. Ak nie je možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávku zabezpečeného veriteľa v celom rozsahu, vo zvyšnom rozsahu sa uspokojí ako nezabezpečená pohľadávka. Zostávajúca časť zabezpečenej pohľadávky veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. vo výške 500 026,76 € by s v prípade konkurzu uspokojovala ako nezabezpečená pohľadávka. Predpokladaný čistý výťažok v konkurze pre zabezpečených veriteľov by predstavoval 424 553,- € (predpokladaný výťažok všeobecnej podstaty 657 651,- € mínus pohľadávky proti všeobecnej podstate v sume 133 098,- €, a to archivácia, účtovníctvo, poistenie PZP, odstupné od zmluvy, odstupné zamestnanci, fixná odmena správcu, odmena správcu zo speňaženia majetku zaradeného do všeobecnej podstaty). Zo všeobecnej podstaty by sa v konkurznom konaní uspokojovali pohľadávky v celkovej výške 1 590 215,98,-€ a teda celkové uspokojenie nezabezpečených pohľadávok v konkurze by bolo na úrovni takmer 27%. Odhad upokojenia veriteľov v reštrukturalizácii (bod 3.6.2 reštrukturalizačného plánu) Rozdielny predpokladaný výťažok pre veriteľov v prípade reštrukturalizácie v porovnaní s výťažkom v prípade konkurzu je možné dosiahnuť predovšetkým z nasledovných dôvodov:
- kontinuita prevádzky - v reštrukturalizácii je možné ďalej prevádzkovať podnik dlžníka a zvýšiť tak výnos pre veriteľov. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že dlžník má zakontrahovaných viacero projektov, ktoré mu v budúcnosti vygenerujú očakávaný zisk,
- absentujúce náklady konkurzu - pri reštrukturalizácii sa očakávajú podstatne nižšie náklady v porovnaní s konkurzom. V priebehu reštrukturalizačného konania nevzniknú náklady na archiváciu, strážnu službu, ani náklady na odmenu pre konkurzného správcu. Celkové náklady budú vyjadrené odmenou pre reštrukturalizačného správcu v súlade s vyhláškou č. 665/2005 Z. z. (ust. § 24), pričom tieto budú neporovnateľne nižšie, ako náklady v súvislosti s odmenou správcu zo speňaženia majetku v konkurze,
- súlad cieľa reštrukturalizácie s dosiahnutím čo najväčšieho plnenia pre veriteľov - keďže cieľom reštrukturalizácie je zachovanie podstatnej časti prevádzky a čo možno najvyššieho uspokojenia pre veriteľov. V prípade reštrukturalizácie sa predpokladá udržanie prevádzky podniku spolu s reštrukturalizáciou na strane záväzkov, vrátane ich čiastočného odpustenia v takej miere, aby bola reštrukturalizácia pre všetkých veriteľov výhodnejšia ako prípadný konkurz. Je vysoká predpoklad, že vzhľadom na kontinuálnu činnosť dlžníka, tento bude postupne odovzdávať jednotlivé zákazky z dosiahnutých príjmov bude schopný uspokojovať svojich veriteľov podľa schváleného reštrukturalizačného plánu.
Predpokladá sa, že pohľadávka zabezpečeného veriteľa TIMEFIN, s.r.o. bude splácaná v rovnakom alebo dlhšom časovom období ako nezabezpečené pohľadávky, pričom sa však predpokladá 100% uspokojenie zistenej pohľadávky tohto veriteľa. Uspokojenie nezabezpečených veriteľov sa predpokladá vo výške 50% v horizonte 5 rokov tak, ako to predpokladá ust. 154 ods. 1 ZKR a spriaznených veriteľov vo výške 10% zistených pohľadávok v horizonte 5 rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že počas reštrukturalizácie nevznikajú dodatočné náklady na archiváciu a strážnu službu, pre účely tohto posudku sa nepredpokladajú žiadne dodatočné náklady spojené s reštrukturalizáciou (s výnimkou nákladov podľa ust. 24 vyhlášky č. 665/2005 Z.z. a nákladov dozorného správcu, ktoré vzhľadom na obrat dlžníka sú zanedbateľné. V rámci reštrukturalizácie sa počíta s vyšším uspokojením zabezpečených, nezabezpečených ako aj spriaznených veriteľov ako by tomu bolo v prípade konkurzu, kde by jeden zabezpečený veriteľ bol uspokojený len do výšky 74% a všetky ostatné pohľadávky ktoré by sa v konkurze uspokojovali ako nezabezpečené by boli uspokojené do výšky 28%. Podriadený veritelia by neboli v konkurze uspokojený vôbec. Je nepochybné, že pri reštrukturalizácii budú všetci veritelia uspokojený výrazne lepšie ako by tomu bolo v prípadnom konkurznom konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že reštrukturalizácia je výhodnejšia tak z hľadiska celkového výťažku, ako aj z hľadiska výťažku pre jednotlivé skupiny veriteľov, v porovnaní s uspokojovaním v rámci konkurzu. Porovnaním predpokladaného uspokojenia veriteľa dlžníka v prípade povolenia reštrukturalizácie a v prípade vyhlásenia konkurzu je možné dospieť k záveru, že v prípade povolenia reštrukturalizácie je možné predpokladať rovnaký alebo väčší rozsah uspokojenia tak zabezpečených, nezabezpečených ako aj spriaznených veriteľov dlžníka v porovnaní s konkurzným konaním. Rozdielny predpokladaný výťažok pre veriteľov v prípade reštrukturalizácie v porovnaní s výťažkom v prípade konkurzu je možné dosiahnuť predovšetkým z nasledovných dôvodov:
- Zachovaním prevádzky podniku očakáva manažment dlžníka vytvorenie pozitívneho hospodárskeho výsledku počas trvania reštrukturalizácie a aj po jej skončení, pričom z kladného hospodárskeho výsledku možno uspokojiť veriteľov Dlžníka. Uvedený predpoklad vychádza z dlhodobo dobrých hospodárskych výsledkov pred povolením reštrukturalizácie.
- Celkové predpokladané náklady reštrukturalizácie sú výrazne nižšie v porovnaní s predpokladanými nákladmi konkurzu, pričom v súvislosti s konkurzom je významné uviesť, že oproti reštrukturalizácii vzniknú dodatočné náklady spojené s ukončením prevádzky podniku, ako napr. náklady na archiváciu alebo náklady na strážnu službu.
9.2. V zmysle bodu 3.8.1 predmetného reštrukturalizačného plánu žalovaného, všeobecná hodnota podniku dlžníka predstavuje 797 624,- €. Náklady konkurzu boli pritom správcom odhadnuté minimálne 286 082,- €. Suma určená na uspokojenie v konkurze by bola 511 542,- €. Zabezpečené pohľadávky, riadne prihlásené v reštrukturalizácii, predstavujú spolu sumu 576 586,05 €, a preto je možné konštatovať, že v prípade konkurzu by s najväčšou pravdepodobnosťou neboli uspokojené v plnom rozsahu. Na uspokojenie nezabezpečených a podriadených pohľadávok by v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka neostala žiadna suma výťažku. 9.3. V zmysle bodu 3.8.2 reštrukturalizačného plánu, vzhľadom na skutočnosť, že zriadené záložné právo zabezpečeného veriteľa TIMEFIN s.r.o. je registrované ako prvé v poradí, miera uspokojenia tohto veriteľa v konkurznom konaní vy vzhľadom na výšku jeho pohľadávky a hodnotu majetku dlžníka, ktorý zabezpečuje túto pohľadávku, bola aj po zohľadnení pohľadávok proti oddelenej podstate vo výške 74%. Uspokojenie jeho pohľadávky by však prichádzalo do úvahy až potom, čo by došlo k speňaženiu predmetu záložného práva tohto veriteľa, a preto je viac než pravdepodobné, že uspokojenie týchto pohľadávok by sa realizovalo v horizonte niekoľkých rokov po vyhlásení konkurzu.
9.4. V zmysle bodu 3.8.3 predmetného reštrukturalizačného plánu, záložné práva žalobcu ako zabezpečeného veriteľa boli registrované ako druhé a tretie v poradí, a preto by miera uspokojenia tohto veriteľa v konkurznom konaní, s prihliadnutím na výšku jeho zabezpečených pohľadávok, hodnotu majetku dlžníka, ktorý tieto pohľadávky zabezpečuje a výšku pohľadávky zabezpečeného veriteľa TIMEFIN s.r.o., ktorého záložné právo je registrované ako prvé v poradí, aj po zohľadnení všetkých pohľadávok proti oddelenej podstate, bola 0%. Zároveň by uspokojenie jeho pohľadávky prichádzalo do úvahy až potom, čo by došlo k speňaženiu predmetu záložného práva tohto veriteľa, a preto je viac než pravdepodobné, že uspokojenie týchto pohľadávok by sa realizovalo v horizonte niekoľkých rokov po vyhlásení konkurzu.
9.5. Podľa bodov 4.1.1, 4.1.2 predmetného reštrukturalizačného plánu žalovaného zo dňa 05.03.2021, na účely hlasovania o prijatí plánu bolo vytvorených 5 skupín pre pohľadávky, a to skupina TIMEFIN s.r.o., skupina FENESTRA Sk, spol. s r.o., skupina Nezabezpečení veritelia, skupina Podriadené pohľadávky a skupina Spoločníci. Do skupiny TIMEFIN s.r.o. bola zaradená zabezpečená pohľadávka veriteľa TIMEFIN, s.r.o., ktorý nadobudol pohľadávku pôvodne prihláseného veriteľa UniCredit Bank Czech republic and Slovakia, a.s. vo výške 64 798,64 €. Právny dôvodom vzniku jej zabezpečovacieho práva bolo záložné právo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 000561A/CORP/2017 zo dňa 22.06.2017, ktoré je, vzhľadom na dátum povolenia jeho vkladu do katastra nehnuteľností, registrované ako prvé v poradí. Veriteľ tejto skupiny mal byť, podľa reštrukturalizačného plánu, uspokojený v rozsahu 100% jeho zistenej pohľadávky, zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 42.
9.6. Podľa bodu 4.1.3 predmetného reštrukturalizačného plánu žalovaného, do skupiny FENESTRA Sk, spol. s r.o. boli zaradené zabezpečené pohľadávky žalobcu ako veriteľa, a to pohľadávka prihlásená vo výške 452 761,05 €, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 8, a pohľadávka prihlásená vo výške 59 026,36 €, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 9. Právnym dôvodom vzniku zabezpečovacieho práva pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 8 bolo uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Cb/4/2017 zo dňa 06.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/140/2018-325 zo dňa 28.11.2018, pričom išlo o zabezpečovacie právo v druhom poradí. Právnym dôvodom vzniku zabezpečovacieho práva pohľadávky žalobcu zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 9 bolo uznesenie Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3Cb/19/2016 zo dňa 16.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/82/2018 zo dňa 08.10.2018, pričom išlo zabezpečovacie právo v treťom poradí. Veriteľ tejto skupiny mal byť uspokojený vo výške 50% časti jeho pohľadávok, zapísaných v zozname pohľadávok pod č. 8, 9. Pohľadávky veriteľov, zaradených do skupiny Nezabezpečení veritelia, prihlásené v celkovej výške 1 087 884,34 €, mali byť, podľa bodu 4.1.4 reštrukturalizačného plánu žalovaného, uspokojené v rozsahu 50% zistenej pohľadávky formou pravidelných ročných splátok počas piatich rokov, a to:
- do jedného roka od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny,
- do dvoch rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny,
- do troch rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny,
- do štyroch rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny,
- do piatich rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny. Zároveň bol dlžník oprávnený uskutočniť v prospech veriteľov tejto skupiny mimoriadnu splátku, ktorá sa mala vždy započítavať na najneskoršiu (poslednú), doposiaľ ani len čiastočne neuhradenú rovnomernú splátku tak, aby táto splátka nebola v dôsledku mimoriadnej splátky splnená v rozsahu 90% jej sumy.
10. Vo Vyjadrení k žiadosti veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa 11.03.2021 žalovaný, okrem iného, uviedol: „Pokiaľ ide o určenie súhrnného koeficientu speňažiteľnosti majetku ako celku, zohľadňujúceho mimoriadne špecifiká, ktoré sa nebrali do úvahy pri stanovení všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku a majú vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu majetku ako celku tento bol, ako vyplýva z plánu, s ohľadom na kľúčové faktory ako postavenie podniku v odvetví, použiteľnosť majetku pri realizácii nových podnikateľských aktivít, podnikateľský dispozičný priestor, rizikovosť podnikania a priemerná výnosnosť, ako aj ďalších faktorov na úrovni 0,6. Pre objasnenie dlžník uvádza, že ako Predkladateľ plánu reálne možnosti speňaženia a určenie tohto koeficientu konzultoval s viacerými konkurznými správcami, ktorí majú v danej oblasti bohaté skúsenosti. Dôležitým faktorom pre určenie tohto koeficientu bola aj takmer rok trvajúca situácia súvisiaca s pandémiou COVID-19. Je nepochybné, že v dôsledku nej došlo k čiastočnému uzavretiu ekonomiky, spomaleniu ekonomického rastu, čo v konečnom dôsledku nepochybne stále znižuje potenciálnu hodnotu jednotlivých súpisových majetku dlžníka, a to hlavne za situácie, kedy by došlo k jeho speňažovaniu v rámci konkurzu. Predkladateľ plánu zisťoval reálnu ponuku a možnosti speňaženia obdobných nehnuteľností ako sú tie, ktoré tvoria podstatnú časť jeho
majetku a zistil, že za súčasnej situácie je tieto nehnuteľnosti problém vôbec speňažiť. Na realitných portáloch je ponuka množstva komerčných nehnuteľností za podstatne nižšie ceny ako je v danom prípade určená znaleckým posudkom, a to ešte treba vziať do úvahy, že daná nehnuteľnosť sa nachádza v ochrannom pásme plynových zariadení, a preto je jej potenciálne využitie významne obmedzené. Určenie koeficientu na úrovni 1,0, ako tvrdí Veriteľ, je absolútne nereálne a nezodpovedalo by realite. Tvrdenie Veriteľa je len účelovým spochybňovaním mnou uvádzaných a objektívne zistených údajov a navodiť u ostatných veriteľov pocit, že predložený Plán je nesprávny.“
11.1. Uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. 6Cb/11/2020-476 zo dňa 07.01.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/66/2021-604 zo dňa 25.08.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.10.2021, bolo zrušené v celom rozsahu zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Cb/4/2017 zo dňa 06.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/140/2018 (výrok I) zo dňa 28.11.2018.
11.2. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/56/2021-350 zo dňa 10.06.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.07.2021, bolo zrušené v celom rozsahu zabezpečovacie opatrenie nariadené výrokom I uznesenia Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/19/2016-208 zo dňa 16.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/82/2018 zo dňa 08.10.2018.
12. Znaleckým posudkom č. 20/2016, vyhotoveným znalcom Ing. Pavlom Magdolenom, bola kombinovanou metódou stanovená všeobecná hodnota pozemkov a stavieb ku dňu 30.06.2016 spolu v sume 357 026,26 €. Znaleckým posudkom č. 70/2020, vypracovaným znalcom ID. bola metódou polohovej diferenciácie stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností ku dňu 30.11.2020 v sume 331 537,35 €.
13.1. Podľa § 157 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, alebo účastník plánu, ktorý môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak a) pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda, b) majetkové práva akcionárov zaradené do rovnakej skupiny ako jeho majetkové právo akcionára sa majú podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa akcionárom týchto majetkových práv poskytla oproti nemu výhoda, c) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal ( § 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, d) predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú zabezpečenú pohľadávku do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní, e) splnením potvrdeného plánu dôjde k poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci.
13.2. Podľa § 77 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, pri jednotlivých súpisových zložkách majetku správca uvedie hodnotu zapisovaného majetku určenú vlastným odhadom v eurách. Pri stanovení hodnoty majetku správca vychádza z účtovnej hodnoty majetku po zohľadnení skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Peňažné prostriedky v hotovosti alebo na účte správca ocení ich menovitou hodnotou.
13.3. Podľa § 79 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak majetok tretej osoby zabezpečujúci záväzok úpadcu zapísaný do súpisu z dôvodu zániku zabezpečovacieho práva prestane podliehať konkurzu, správca bezodkladne vylúči majetok tretej osoby zo súpisu.
13.4. Podľa § 94 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa sa v zistenom rozsahu uspokojí z výťažku speňaženia majetku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa, ktorý zvýšil po odpočítaní pohľadávok proti oddelenej podstate. Ak nie je možné uspokojiť zabezpečenú pohľadávku
zabezpečeného veriteľa v celom rozsahu, vo zvyšnom rozsahu sa uspokojí ako nezabezpečená pohľadávka.
13.5. Podľa § 120 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
13.6. Podľa § 120 ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Vznikom pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih vzniku práva na plnenie podľa § 488 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, či už nastal čas plnenia. Vznikom pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu sa rozumie okamih, keď dlžník bol prvý krát oprávnený plniť takúto pohľadávku.
13.7. Podľa § 120 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, ak súd počas reštrukturalizácie vyhlási na majetok dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ak vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojujú zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami.
13.8. Podľa § 3 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, likvidačnou metódou stanoví znalec všeobecnú hodnotu podniku a časti podniku pri zrušení právnickej osoby, ktoré je spojené s likvidáciou, ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku pri zohľadnení všeobecnej hodnoty cudzích zdrojov a nákladov na likvidáciu alebo pri skončení činnosti podnikateľa konkurzom ako súčet všeobecných hodnôt zložiek majetku podniku objektivizovaný koeficientom speňažiteľnosti.
13.9. Podľa bodu 3 písm. b) Prílohy č. 1 (Základné postupy stanovenia všeobecnej hodnoty podniku a časti podniku) vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, všeobecná hodnota podniku a časti podniku pri skončení podnikateľskej činnosti konkurzom sa stanoví likvidačnou metódou takto: VŠHLK = kS . suma VŠHZMi + VŠHFÚ [€], i=1, kde VŠHLK - všeobecná hodnota podniku stanovená likvidačnou metódou [€], suma VŠHZMi - súčet všeobecných hodnôt všetkých zložiek i=1 majetku, ktoré sú predmetom ohodnotenia [€], VŠHFÚ - všeobecná hodnota finančných účtov, ktorými sa rozumejú peniaze v pokladni a ceniny, účty v bankách, pričom pri tejto metóde ku všeobecnej hodnote finančných účtov nepatrí všeobecná hodnota krátkodobého finančného majetku, kS - súhrnný koeficient speňažiteľnosti majetku ako celku zohľadňujúci mimoriadne špecifiká, ktoré sa nebrali do úvahy pri stanovení všeobecných hodnôt jednotlivých zložiek majetku a majú vplyv na výslednú všeobecnú hodnotu majetku ako celku. Výšku súhrnného koeficientu speňažiteľnosti a v ňom zahrnuté mimoriadne špecifiká znalecká organizácia preskúmate ne zdôvodní. Spravidla sa koeficient speňažiteľnosti rovná približne 1,0.
14. Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 38R/4/2020 zo dňa 09.04.2021 o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalovaného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 72/2021 zo dňa 16.04.2021. Žaloba o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalovaného bola žalobcom na súde podaná 03.05.2021, teda v 15 dňovej lehote od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku, stanovenej § 157 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.
15. Zverejnením uznesenia súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom v Obchodnom vestníku má reštrukturalizačný plán právne účinky voči všetkým veriteľom, ktorí sú účastníkmi reštrukturalizačného konania, aj keď hlasovali proti prijatiu plánu, ako aj voči spoločníkom alebo členom dlžníka. Osobitnú právnu ochranu poskytuje ustanovenie § 157 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov tým účastníkom plánu, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu, ak účastník plánu vznesie odôvodnenú námietku do zápisnice na schvaľovacej schôdzi. Podľa § 157 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je dôvodom na vyslovenie neúčinnosti plánu zvýhodnenie ostatných pohľadávok v tej istej skupine, pokiaľ ide o mieru alebo spôsob uspokojenia. Reštrukturalizačný plán v tomto prípade porušuje požiadavku, podľa ktorej musia byť pohľadávky veriteľov a majetkové práva spoločníkov alebo členov dlžníka zaradené do tej istej skupiny uspokojené rovnakou mierou a rovnakým spôsobom (§ 139 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov). Ďalším dôvodom na vyslovenie neúčinnosti plánu je, podľa § 157 ods. 1 písm. c) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, zaradenie pohľadávky veriteľa do inej skupiny, ako žiadal veriteľ, v dôsledku čoho sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu. Ak ide o rozsah uspokojenia, súd vychádza z výšky pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. Podľa § 157 ods. 1 písm. d) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov je dôvodom na vyslovenie neúčinnosti plánu nezaradenie zistenej zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre zabezpečené pohľadávky v rozsahu, v akom o to požiadal veriteľ, čím sa dostal do horšieho postavenia ako pri pravdepodobnom uspokojení v konkurznom konaní. (viď Komentár k § 157 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, beck-online)
16.1. Zabezpečený veriteľ má všeobecné hmotné právo, aby bol uspokojený prednostne, oddelene od ostatných veriteľov z majetku, ktorým je zabezpečená jeho pohľadávka, čo konkurz plne rešpektuje. Na ten účel sa v konkurze vytvára pre zabezpečeného veriteľa oddelená podstata z majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom z výťažku získaného speňažením takéhoto majetku má právo byť uspokojený, nie však pomerne podľa pravidiel pari passu, ale prednostne, resp. oddelene od ostatných veriteľov. Výťažok sa zabezpečenému veriteľovi vydáva z oddelenej podstaty rozvrhom, do ktorého sa zaradí výťažok získaný speňažením oddelenej podstaty znížený o náklady konkurzu, ktoré sa týkajú oddelenej podstaty, t.j. o pohľadávky proti podstate, ktoré s oddelenou podstatou súvisia. V prípade, že oddelená podstata nekryje zabezpečenú pohľadávku v celom rozsahu, v časti, v ktorej pohľadávka takto nie je krytá, má zabezpečený veriteľ právo byť uspokojený zo všeobecnej podstaty pomerným spôsobom, t.j. podľa pravidiel pari passu. V tejto nezabezpečenej časti má zabezpečený veriteľ právo byť uspokojený ako regulárny nezabezpečený veriteľ. (viď Komentár ASPI k § 94 ZKR) V prípade, že zabezpečovacie právo zanikne, odpadne tiež dôvod na to, aby bol majetok zapísaný do súpisu. Vzhľadom na uvedené, správca bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvie o zániku zabezpečovacieho práva, majetok tretej osoby vyradí zo súpisu. Takto správca postupuje aj vtedy, ak zabezpečovacie právo zanikne z iného dôvodu ako v dôsledku splnenia výzvy správcu. (viď Komentár ASPI k § 79 ZKR)
16.2. Žalobca si v predmetnej reštrukturalizácii prihlásil Prvú pohľadávku ako zabezpečenú záložným právom, zriadeným zabezpečovacím opatrením, nariadeným uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Cb/4/2017 zo dňa 06.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16Cob/140/2018-325 zo dňa 28.11.2018. Uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. 6Cb/11/2020-476 zo dňa 07.01.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/66/2021-604 zo dňa 25.08.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.10.2021, bolo zrušené v celom rozsahu zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 6Cb/4/2017 zo dňa 06.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/140/2018 (výrok I) zo dňa 28.11.2018. Druhú pohľadávku si žalobca taktiež prihlásil ako zabezpečenú, a to záložným právom, zriadeným zabezpečovacím opatrením, nariadeným uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3Cb/19/2016 zo dňa 16.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/82/2018-253 zo dňa 08.10.2018. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/56/2021-350 zo dňa 10.06.2021, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.07.2021, bolo zrušené v celom rozsahu zabezpečovacie opatrenie nariadené výrokom I uznesenia Okresného súdu Partizánske č.k. 3Cb/19/2016-208 zo dňa 16.07.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8Cob/82/2018 zo dňa 08.10.2018. Z uvedeného vyplýva, že i keď by Prvá pohľadávka a Druhá pohľadávka žalobcu boli zaradené i v konkurze ako zabezpečené pohľadávky do oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa (§ 69 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
prepisov), neboli by uspokojené z majetku zapísaného v tejto oddelenej podstate, nakoľko predmetné nehnuteľnosti by správca zrejme v priebehu konkurzu, podľa § 79 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších prepisov, musel vylúčiť z oddelenej podstaty v dôsledku zániku zabezpečovacieho práva, zriadeného označenými zabezpečovacími opatreniami. V predmetnej oddelenej podstate žalobcu ako zabezpečeného veriteľa by teda už nezostal majetok, ktorého speňažením by mohli byť Prvá a Druhá pohľadávka žalobcu uspokojené, a preto, v zmysle § 94 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších prepisov, by aj tieto pohľadávky žalobcu museli byť v prípadnom konkurze uspokojené ako nezabezpečené pohľadávky v skupine pohľadávok Nezabezpečení veritelia, do ktorej by bola zaradená aj Tretia pohľadávka žalobcu.
17.1. V rámci reštrukturalizácie sa dlh dlžníka rozdeľuje na tzv. starý dlh a nový dlh s tým, že starý dlh musí byť v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou, pričom uspokojený bude na základe plánu. Nový dlh spoločnosti predstavujú tzv. prednostné pohľadávky, ktoré sa riešia v rámci plánu iba vtedy, ak s tým veriteľ výslovne súhlasí. Takýto nový dlh spoločnosti je dlžník povinný hradiť v dohodnutých lehotách splatnosti, pričom ohľadom tohto dlhu spoločnosti nepôsobí ani ochrana pred veriteľmi vyvolaná účinkami reštrukturalizačného konania. Typickým novým dlhom spoločnosti (dlžníka) sú teda všetky pohľadávky, ktoré vzniknú počas reštrukturalizačného konania, pričom tieto je dlžník povinný plniť v riadnych lehotách splatnosti. Tieto pohľadávky v prípade, že vzniknú v súvislosti s prevádzkou podniku počas reštrukturalizácie, majú v prípadnom konkurze prednostné postavenie v tom smere, že veritelia majú právo byť prednostne uspokojení zo všeobecnej podstaty pred ostatnými nezabezpečenými veriteľmi. Pre týchto veriteľov sa v prípade vyhlásenia konkurzu počas reštrukturalizácie vytvára v konkurze osobitná prednostná trieda veriteľov. (viď komentár ASPI k § 120 ZKR)
17.2. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný počas jeho reštrukturalizácie vykonával podnikateľskú činnosť, čo potvrdzuje aj predmetný reštrukturalizačný plán. Vo Vyjadrení k stanovisku veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa 06.04.2021 žalovaný vyčíslil ku dňu 06.04.2021 prednostné pohľadávky na sumu 857 163,11 €, ktoré žalobca v spore účinne nepoprel (§ 151 ods. 2 CSP). V zmysle § 120 ods. 4 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, v prípade, že by bol počas reštrukturalizácie vyhlásený na majetok žalovaného ako dlžníka konkurz, prednostné pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku dlžníka počas reštrukturalizačného konania, by sa v konkurze v nezabezpečenom rozsahu uspokojovali zo všeobecnej podstaty pred inými nezabezpečenými pohľadávkami, v tomto prípade aj pred pohľadávkami žalobcu (Prvá, Druhá i Tretia pohľadávka).
18. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle § 157 ods. 1 písm. c), d) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších prepisov, v spore nebola preukázaná horšia miera uspokojenia predmetných troch pohľadávok žalobcu na základe označeného reštrukturalizačného plánu žalovaného v porovnaní s ich pravdepodobným uspokojením v konkurznom konaní. Žalobca síce predložil v konaní viaceré konkurzné modely a odhady, tieto však nepreukazovali predpokladané vyššie uspokojenie jeho pohľadávok v konkurze, nakoľko vychádzali z toho, že Prvá a Druhá pohľadávka žalobcu by boli v konkurze uspokojované ako zabezpečené pohľadávky, čo však v tomto konaní preukázané nebolo; a tiež nezohľadňovali prednostné pohľadávky. Okrem toho, žalobcom vypracované konkurzné modely a odhady (najmä tabuľky, z ktorých vychádzajú) sú tiež nepreskúmateľné, nakoľko neuviedol konkrétne číselné údaje, z ktorých vychádzajú, teda napr. predpokladanú hodnotu majetku žalovaného v konkurze, spôsob jeho vyčíslenia, príp. jednotlivé (konkrétne) položky majetku (napr. hnuteľný majetok, nehnuteľný a pod.), predpokladanú výšku prihlásených a zistených pohľadávok v konkurze, predpokladanú výšku nákladov konkurzu (vrátane ich rozpisu), predpokladanú výšku pohľadávok proti podstate, vrátane ich špecifikácie a pod.. Súd mal tiež zato, že, i napriek námietkam žalobcu, uvedeným v Stanovisku zo dňa 30.03.2021, týkajúcim sa korekcií predpokladaného výťažku a nákladov konkurzu, v tomto prípade obstojí konkurzný model uvedený v bode 3.6 predmetného reštrukturalizačného plánu, ako aj záver, ktorý vyplýva z bodu 3.6 predmetného reštrukturalizačného plánu na základe porovnania uspokojenia pohľadávok veriteľov (vrátane žalobcu) v reštrukturalizácii žalovaného a predpokladaného uspokojenia pohľadávok veriteľov v konkurze, a podľa ktorého je reštrukturalizácia žalovaného výhodnejšia v porovnaní s uspokojovaním pohľadávok v rámci konkurzu.
19.1. Zistenie majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty je, v zmysle § 73 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších prepisov, jednou zo základných povinností správcu. Majetok tvoriaci konkurznú podstatu, ktorý správca zistí, je povinný ihneď spísať do súpisu konkurznej
podstaty (§ 76 ods. 1 označeného zákona). V zmysle § 77 ods. 3-5 uvedeného zákona, spísaný majetok je správca povinný oceniť, pričom pri stanovení hodnoty majetku vychádza z vlastného odhadu, ktorý robí na základe hodnôt majetku vedených v účtovníctve, ktoré však koriguje podľa skutočného stavu majetku a trhovej hodnoty rovnakého alebo porovnateľného majetku. Znamená to, že správca pri stanovení hodnoty majetku a priori vychádza z účtovníctva, no v prípade, ak skutočná hodnota majetku nezodpovedá účtovnej hodnote, najmä pokiaľ účtovníctvo verne nezobrazuje skutočnú hodnotu majetku, účtovné hodnoty koriguje nadol alebo nahor, obyčajne však nadol. Ďalej je dôležité uviesť, že význam správneho stanovenia súpisovej hodnoty majetku nespočíva ani tak v odhadnutí realizačnej ceny majetku, ktorú s konečnou platnosťou stanoví trh, ako skôr vo vykonaní niektorých prepočtov, pre ktoré by mala byť skutočná hodnota majetku určujúca, najmä pokiaľ sa robia v čase, keď ešte nedošlo k speňaženiu majetku. Ide najmä o prípad určenia hlasovacích práv veriteľov v niektorých prípadoch a rozpočítania nákladov konkurzu, pokiaľ sa tieto týkajú viacerých podstát. (viď Komentár ASPI k § 77 ZKR)
19.2. Z bodu 3.6.1 predmetného reštrukturalizačného plánu je zrejmé, že odhad predpokladaného uspokojenia veriteľov v konkurze vychádzal z všeobecnej hodnoty podniku ako majetku žalovaného (dlžníka), čo nie je v rozpore s ust. § 77 ods. 3 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších prepisov. Je pritom potrebné prihliadnuť na to, že zachovanie prevádzky podniku je účelom reštrukturalizácie, a teda stav podniku umožňuje zhodnotiť finančnú a obchodnú situáciu dlžníka, čo je potrebné nielen v reštrukturalizácii, ale i v konkurze. Zároveň podnik predstavuje majetok dlžníka. Všeobecná hodnota podniku žalovaného tak predstavovala objektívny údaj pre porovnanie uspokojenia pohľadávok v reštrukturalizácii a ich predpokladaného uspokojenia v konkurze. Je potrebné tiež mať na zreteli, že v prípade, že konkurznú podstatu tvorí podnik, prípadne súbor majetku, ktorý bude speňažovaný ako súbor, a takýto súbor majetku tvorí viaceré podstaty, zákon vyžaduje, aby správca zabezpečil stanovenie hodnoty celého takéhoto súboru majetku. Nie je však vylúčené, že pri stanovení hodnoty bude vychádzať z jednotlivých súpisových hodnôt položiek daného súboru. V prípade, že správca zapíše do súpisu podnik jednou položkou, vždy stanoví hodnotu podniku ako celku, keďže v takom prípade nebude zatiaľ samostatne oceňovať jednotlivé položky majetku. K položkovitému oceneniu majetku pristúpi až v prípade ukončenia prevádzky podniku.
19.3. Pri stanovení všeobecnej hodnoty podniku bola v tomto prípade použitá likvidačná metóda a ako podklad odhadu aj priebežná individuálna účtovná závierka žalovaného ku dňu 24.07.2020. Za účelom stanovenia odhadu hodnoty majetku žalovaného boli ohodnotené jednotlivé položky majetku, ako aj stanovený koeficient speňažiteľnosti. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností (pozemkov a stavieb) bola určená znaleckým posudkom č. 70/2020, vyhotoveným Ing. Jánom Brenišinom spolu v sume 331 537,35 €, ktorý bol podkladom pre určenie všeobecnej hodnoty podniku žalovaného v reštrukturalizačnom pláne. Žalobca pri stanovení všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností vychádzal aj zo znaleckého posudku č. 20/2016, vyhotoveného Ing. Pavlom Magdolenom, v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností 357 000,- € ku dňu 30.06.2016. Súd však v tomto spore posúdil ako objektívnejší dôkaz pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností znalecký posudok č. 70/2020, keďže všeobecná hodnota nehnuteľností bola určovaná ku dňu 24.07.2020 a znalecký posudok č. 70/2020 bol vyhotovený 30.11.2020, a teda z časového hľadiska všeobecná hodnota stanovená ku dňu 30.11.2020 skôr zodpovedala ich všeobecnej hodnote ako cena stanovená ku dňu 30.06.2016 (znalecký posudok č. 20/2016). Súd tiež podotýka, že rozdiel vo všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností predstavuje sumu 25 462,65 € (357 000,- € - 331 537,25 €), ktorá v tomto prípade (s ohľadom na výšku majetku, pohľadávok a záväzkov žalovaného a pokračovanie v prevádzkovaní podniku) nepredstavuje podstatnú čiastku pri stanovení miery uspokojenia pohľadávok v reštrukturalizácii alebo v prípadnom konkurze.
19.4. Podľa bodu 3.6.1 reštrukturalizačného plánu (str. 37-38), koeficient speňažiteľnosti bol stanovený na úrovni 0,6 s ohľadom na kľúčové faktúry ako postavenie podniku v odvetví, použiteľnosť majetku pri realizácii nových podnikateľských aktivít, podnikateľský dispozičný priestor, rizikovosť podnikania a priemerná výnosnosť, ako aj ďalšie faktory. Mimoriadne špecifiká, zahrnuté v koeficiente speňažiteľnosti na úrovni 0,6, sú zdôvodnené aj vo Vyjadrení k žiadosti veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa 11.03.2021. Vzhľadom k uvedenému súd posúdil v tomto spore zdôvodnenie použitého koeficientu speňažiteľnosti 0,6 ako postačujúce, a to aj s prihliadnutím na to, že hodnotu majetku správca stanovuje vlastným odhadom, t.j. nie je potrebné zabezpečovať znalecké posudky. Súd podotýka, že žalobca jednotlivé (konkrétne) faktory, na základe ktorých bol stanovený koeficient speňažiteľnosti 0,6
nerozporoval. Taktiež v spore nepredložil dôkaz, ktorý by preukazoval inú všeobecnú hodnotu podniku žalovaného alebo opodstatnenosť koeficientu speňažiteľnosti na úrovni 1,0 v tomto prípade. Súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na bod 23 odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 z 09.04.2021, z ktorého vyplýva, že koeficient speňažiteľnosti 0,6 sa súdu javil ako primeraný a reálny. V označenom uznesení súd tiež konštatoval, že na základe dlhoročných skúseností z vedenia konkurzov (minimálne vedených na tun. súde) mu je zrejmé, že nehnuteľnosti sa v priemere v rámci konkurzov speňažujú (a to za normálnej ekonomickej situácie, nieto ešte v čase celkového útlmu ekonomiky, ktorý bol v súvislosti s pandémiou COVID v SR už viac ako rok) v 3., príp. 4. kole dražby, teda za sumu 50-60% hodnoty určenej znaleckým posudkom. Okrem uvedeného je potrebné prihliadnuť aj na to, že v súčasnosti sa podnikatelia musia vysporiadať nielen s následkami pandémie, ale najmä s pribúdajúcou cenovou nestabilitou, ktorá sa prejavuje predovšetkým v cenách komodít a energií.
19.5. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd mal zato, že pri posúdení predpokladaného uspokojenia pohľadávok v konkurze, ktorý by bol vyhlásený na majetok žalovaného, možno vychádzať z odhadnutej hodnoty majetku žalovaného v sume 759 602,- €, ktorá bola vyčíslená v konkurznom modely, uvedenom v bode 3.6 predmetného reštrukturalizačného plánu. Z dôvodu nepreukázania opodstatnenosti korekcií výťažkov, uvedených v bode 56 Stanoviska zo dňa 30.03.2021 (koeficient speňažiteľnosti na úrovni 1,0; pohľadávka proti spoločníkovi v sume 124 833,07 € a hodnota pohľadávky súvisiacej s rozdelením zisku v roku 2020 proti spoločníkovi Ľubomírovi Kováčikovi v sume 124 566,93 €) v spore nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by v prípadnom konkurze bolo možné predpokladať majetok spolu v hodnote 1 393 887,- €. Taktiež v spore nebolo žalobcom riadne odôvodnené (napr. z hľadiska jednotlivých položiek majetku), a ani preukázané jeho tvrdenie, podľa ktorého by v konkurze mal byť získaný vyšší výťažok speňažením jednotlivých zložiek majetku osobitne, teda nie v rámci podniku ako celku.
19.6. V spore neboli preukázané pohľadávky žalovaného voči jeho spoločníkom v nominálnej výške 124 833,07 € ku dňu 24.07.2020. Podľa Vyjadrenia k žiadosti veriteľa FENESTRA Sk, spol. s r.o. zo dňa 11.03.2021, uvedená pohľadávka bola žalovanému uhradená. Plnenie záväzku Univerzitnej nemocnice Bratislava bolo dlžníkom prijaté a ku dňu 24.07.2020 riadne zaúčtované, čo znamená, že predmetná pohľadávka dlžníka zanikla splnením, a preto s ňou nie je v Pláne uvažované. Žalobca citované tvrdenie žalovaného nerozporoval. Vzhľadom k uvedenému mal súd zato, že predmetná pohľadávka nemohla ku dňu 24.07.2020 predstavovať majetok žalovaného, keďže už pred uvedeným dátumom zanikla splnením (§ 324 ods. 1 Obch. zák.). 19.7. Žalobca v Stanovisku zo dňa 30.03.2021 poukazoval tiež na to, že na základe rozdelenia zisku v roku 2020 bolo žalovaným poskytnuté Ľubomírovi Kováčikovi plnenie v sume 124 566,93 €. Táto transakcia sa prejavila poklesom majetku žalovaného o sumu 124 566,93 € krátko pred iniciáciou jeho reštrukturalizácie. Podľa žalobcu by správcom v konkurze nezostala nepovšimnutá, nárok na vrátenie tejto transakcie by voči Ľubomírovi Kováčikovi uplatnil a následne i v plnom rozsahu vymohol. Z uvedeného vyplýva, že, podľa žalobcu, žalovaný by mal mať voči Ľubomírovi vymáhateľnú pohľadávku v sume 124 566,93 €. Žalobca však v spore neuviedol, ani nepreukázal všeobecnú hodnotu takejto pohľadávky žalovaného v zmysle Prílohy č. 9 vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, preto ju súd nemohol zahrnúť do vyčíslenia predpokladanej hodnoty majetku všeobecnej podstaty žalovaného v konkurze. Táto pohľadávka, ktorú žalovaný v spore nenamietal, môže však byť majetkom žalovaného a o jej všeobecnú hodnotu sa môže zvýšiť hodnota majetku žalovaného v konkurze.
20. Žalobca v spore nerozporoval predpokladané náklady na konkurz spolu v sume 176 486,- €, a to archivácia 9 000,- €, účtovníctvo 24 000,- €, daň z nehnuteľnosti 2 400,- €, poistenie 10 800,- €, odstupné zamestnanci 9 156,- €, paušálna odmena správcu 7 920,- €, odmena správcu zo speňaženia nehnuteľností v sume 48 185,- €, odmena správcu zo speňaženia hnuteľných vecí 17 401,- €, odmena správcu zo speňaženia pohľadávok 45 437,- €, odmena správcu zo speňaženia finančného majetku 2 183,- €. Súd podotýka, že odmenu správcu zo speňažovania majetku vyčíslil vo vyššej výške (spolu 113 210,- €) než ako bola uvedená v reštrukturalizačnom pláne (bod 3.6.1 plánu, spolu v sume 102 067,- €). V zostávajúcej výške 81 995,- €, vyčíslenej v bode 3.6.1 predmetného reštrukturalizačného plánu, žalobca predpokladané náklady na konkurz poprel (body 58 a 59 Stanoviska zo dňa 30.03.2021). V spore neboli preukázané predpokladané náklady na odstúpenie od Zmluvy o nájme (piváreň) v sume 6 000,- €; predpokladané náklady na obsluhu kotolne a nevyhnutné revízie v sume 7 338,- € (3 669,- €/ ročne), a ani predpokladané náklady na energie v sume 36 000,- € (1 500,- €/mesiac), nakoľko nebolo
konkrétne zdôvodnené, čo predstavujú, z čoho pozostávajú. Súd mal zato, že v prípade konkurzu možno predpokladať aj situáciu, že by konkurzný správca dal predmetné nehnuteľnosti do užívania inej osoby, tak ako tvrdil žalobca v bode 58 písm. a) Stanoviska zo dňa 30.03.2021, na základe čoho by predpokladané náklady na stráženie v sume 43 800,- € nevznikli. Z uvedených dôvodov mal súd zato, že pre účely výpočtu miery pravdepodobného uspokojenia pohľadávok v konkurze možno vychádzať z tvrdenia žalobcu, podľa ktorého by náklady konkurzu predstavovali sumu 176 486,- €.
21.1. V prípade, ak by aj súd vychádzal z predpokladu žalobcu, že veritelia popretých nezabezpečených pohľadávok budú v incidenčných sporoch v celom rozsahu neúspešní, tak by bola, na základe konkurzného modelu vyčísleného v bode 3.6.1 reštrukturalizačného plánu, (v tomto spore preukázaná) predpokladaná miera uspokojenia nezabezpečených pohľadávok v konkurze (medzi ktorými by sa uspokojovali aj pohľadávky žalobcu) 51%, avšak za predpokladu neexistencie žiadnych prednostných pohľadávok, ktorý je v tomto prípade absolútne nereálny. V prípade uspokojovania prednostných pohľadávok, o ktorých možno rozumne predpokladať, že by v konkurze uplatnené boli, by teda reálne došlo ešte zrejme k ďalšiemu výraznému zníženiu vedenej predpokladanej miery uspokojenia pohľadávok žalobcu v konkurze (napr. v prípade uplatnenia si polovice prednostných pohľadávok na 36%). Súd podotýka, že podľa predmetného reštrukturalizačného plánu by boli pohľadávky žalobcu uspokojené vo výške 50%. Aj z uvedeného teda vyplýva, že v spore nebolo, v zmysle § 157 ods. 1 písm. c), d) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, preukázané, že by postavenie žalobcu ako veriteľa žalovaného a účastníka reštrukturalizačného plánu bolo horšie ako bez prijatia reštrukturalizačného plánu žalovaného.
21.2. Pri vyčíslení predpokladanej miery uspokojenia 51% súd vychádzal z toho, že v spore bola preukázaná predpokladaná hodnota majetku žalovaného v konkurze 759 602,- €; predpokladané náklady v konkurzu 176 486,- €, zabezpečená pohľadávka TIMEFIN s.r.o. v sume 64 798,64 €; zistená Prvá pohľadávka žalobcu v sume 452 761,05 € a Druhá pohľadávka v sume 59 026,36 €, ktoré by sa v konkurze uspokojovali ako nezabezpečené pohľadávky; a výška ostatných nezabezpečených, zistených pohľadávok 500 501,64 €, pričom veritelia popretých nezabezpečených pohľadávok by neboli úspešní v incidenčných sporoch. To znamená, že po odpočítaní predpokladaných nákladov konkurzu 176 486,- € a uspokojenia zabezpečenej pohľadávky v sume 64 798,64 € z predpokladanej hodnoty majetku 759 602,- € by na uspokojenie Prvej pohľadávky žalobcu v sume 452 761,05 €, Druhej pohľadávky žalobcu v sume 59 026,36 € a ostatných zabezpečených, zistených pohľadávok v sume 500 501,64 € zostal majetok 518 317,36 €. Na základe pomeru sumy 518 317,36 € k hodnote z nej uspokojovaných pohľadávok 1 012 289,05 € (452 761,05 + 59 026,36 € + 500 501,64 €) potom predstavuje predpokladaná miera ich uspokojenia 51%. V prípade, ak by v konkurze bola prihlásená čo i len polovica prednostných pohľadávok zo sumy 857 163,11 €, vyčíslenej ku dňu 06.04.2021, t.j. v sume 428 581,55 €, predpokladaná miera uspokojenia nezabezpečených pohľadávok v konkurze (vrátane troch predmetných pohľadávok žalobcu) by sa znížila na 36% (518 317,36 € / (1 012 289,05 € + 428 581,55 €)).
21.3. Súd podotýka, že ak by aj pri percentuálnom vyčíslení predpokladanej miery uspokojenia predmetných troch pohľadávok žalobcu v konkurze vychádzal z údajov, ktoré žalobca v spore nespochybnil, alebo ich sám vyčíslil, ani v takomto prípade v spore nebolo preukázané že by sa žalobca prijatím predmetného reštrukturalizačného plánu dostal do horšieho postavenia než v akom by bol bez prijatia plánu. Žalobca v bode 57 Stanoviska zo dňa 30.03.2021 vyčíslil výťažok, ktorý by mal byť v konkurze dosiahnutý speňažením majetku žalovaného na sumu 1 393 887,- €; v bode 59 označeného Stanoviska vyčíslil náklady konkurzu na sumu 176 486,- €. Taktiež v konaní nerozporoval, že by v konkurze mala byť uspokojovaná zabezpečená pohľadávka TIMEFIN s.r.o. v sume 64 798,64 €. Vzhľadom k tomu by potom v konkurze zostal pre účely uspokojovania nezabezpečených pohľadávok, v rámci ktorých by sa uspokojovali aj Prvá a Druhá pohľadávka žalobcu, výťažok v sume 1 152 602,36 € (1 393 887,- € - 176 486,- € - 64 798,64 €). Z výťažku 1 152 602,36 € by sa mali v konkurze uspokojiť nezabezpečené, zistené pohľadávky v sume 500 501,64 €, Prvá pohľadávka v sume 452 761,05 €, Druhá pohľadávka v sume 59 026,36 €, prednostné pohľadávky v sume 857 163,11 €, ako aj pohľadávka BFF Central Europe s.r.o. v sume 235 000,- €, ktoré žalovaný v spore nerozporoval, z čoho vyplýva predpokladaná miera uspokojenia týchto pohľadávok v konkurze 55%. Takto vypočítaný rozdiel 5% v prospech uspokojovania predmetných pohľadávok v konkurze však ani v tomto prípade nepostačoval na preukázanie horšieho postavenia žalobcu na základe reštrukturalizačného plánu oproti predpokladanej miere uspokojenia jeho pohľadávok v konkurze, nakoľko takýto prepočet vychádza z údajov, týkajúcich
sa hodnoty majetku žalovaného v konkurze, ktoré sú absolútne nereálne. Už len s prihliadnutím na to, že pohľadávka proti spoločníkovi v sume 124 533,07 € neexistuje, keďže zanikla jej splnením, a teda už ako pohľadávka netvorí majetok žalovaného, sa totiž znižuje predpokladaná hodnota majetku žalovaného v konkurze na sumu 1 027 769,29 €, čo znižuje predpokladanú mieru uspokojenia pohľadávok žalobcu v konkurze na 48% (teda menej ako v reštrukturalizácii). Okrem toho nemožno rozumne predpokladať (a v spore ani nebolo preukázané takéto tvrdenie žalobcu), že by bol majetok žalovaného v konkurze speňažený s koeficientom speňažiteľnosti 1, čo tiež výrazne znižuje predpokladanú mieru uspokojenia pohľadávok v konkurze, a to i v prípade, ak by mal byť koeficient speňažiteľnosti nižší napr. len na úrovni 0,9. Súd pritom podotýka, že žalobca konkrétny (podrobný) matematický prepočet predpokladanej miery uspokojenia jeho pohľadávok v konkurze súdu nepredložil, pričom neuviedol ani konkrétne údaje, týkajúce sa prednostných pohľadávok, príp. pohľadávky veriteľa pohľadávka BFF Central Europe s.r.o., z ktorých by mali ním vypracované tabuľky pre jednotlivé konkurzné modely vychádzať, a teda predmetné tabuľky sú nepreskúmateľné.
22.1. Podľa § 157 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov sa účastník plánu môže domáhať neúčinnosti plánu, ak by sa pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako zistená pohľadávka veriteľa, ktorý podáva námietku, mali podľa plánu uspokojiť v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda.
22.2. Pohľadávky veriteľov, zaradených do skupiny Nezabezpečení veritelia, prihlásené v celkovej výške 1 087 884,34 €, mali byť, podľa bodu 4.1.4 reštrukturalizačného plánu žalovaného, uspokojené v rozsahu 50% zistenej pohľadávky formou pravidelných ročných splátok počas piatich rokov, a to:
- do jedného roka od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny,
- do dvoch rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny,
- do troch rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny,
- do štyroch rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny,
- do piatich rokov od konca mesiaca, v ktorom dôjde k nadobudnutiu právoplatnosti uznesenia o potvrdení plánu dlžníka súdom vo výške 10% zo sumy každej zistenej pohľadávky zaradenej do tejto skupiny. Zároveň bol dlžník oprávnený uskutočniť v prospech veriteľov tejto skupiny mimoriadnu splátku, ktorá sa mala vždy započítavať na najneskoršiu (poslednú), doposiaľ ani len čiastočne neuhradenú rovnomernú splátku tak, aby táto splátka nebola v dôsledku mimoriadnej splátky splnená v rozsahu 90% jej sumy.
22.3. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd nemal v spore preukázané, že by Tretia pohľadávka žalobcu v sume 14 847,50 €, zaradená v skupine pohľadávok Nezabezpečení veritelia, mala byť podľa plánu uspokojená v inej miere alebo iným spôsobom ako ostatné nezabezpečené pohľadávky zaradené v tejto skupine pohľadávok. Pokiaľ reštrukturalizačný plán žalovaného pripúšťa možnosť mimoriadnej splátky pohľadávok zaradených do tejto skupiny, takáto možnosť sa vzťahuje aj na Tretiu pohľadávku žalobcu, a teda nemožno vylúčiť, že mimoriadna splátka bude uhradená práve na Tretiu pohľadávku žalobcu. V spore nebolo preukázané, že by v budúcnosti bola vylúčená obchodná spolupráca strán, a teda že by bol vylúčený záujem žalovaného na úhrade mimoriadnej splátky na pohľadávku žalobcu. Je potrebné prihliadnuť pritom na to, že Prvá a Druhá pohľadávka žalobcu sa, podľa predmetného reštrukturalizačného plánu, mali uspokojovať v samostatnej skupine pohľadávok FENESTRA Sk, spol. s r.o.. Vzhľadom k tomu je, v zmysle § 157 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, vo vzťahu k Prvej a Druhej pohľadávke žalobcu, námietka, týkajúca sa mimoriadnej splátky, právne irelevantná, keďže tieto dve pohľadávky neboli zaradené do skupiny Nezabezpečení veritelia, pre ktorú bola dohodnutá mimoriadna splátka.
23. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd v celom rozsahu zamietol žalobu o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalovaného ako dlžníka, potvrdeného uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 38R/4/2020 zo dňa 09.04.2021, zverejneného v Obchodnom vestníku č. 72/2021 zo dňa 16.04.2021, voči žalobcovi ako veriteľovi vo vzťahu k pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok
pod por. č. 8 v celkovej zistenej výške 452 761,05 €; pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 9 v celkovej zistenej výške 59 006,07 € a pohľadávke zapísanej v zozname pohľadávok pod č. 9 v celkovej zistenej výške 14 847,50 €. V spore nebolo, v zmysle § 157 ods. 1 písm. c), d) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, vo vzťahu k všetkým trom predmetným pohľadávkam žalobcu, preukázané by sa žalobca ako veriteľ schválením predmetného reštrukturalizačného plánu žalovaného dostal do horšieho postavenia než v akom by bol bez prijatia plánu. Taktiež nebolo preukázané, v zmysle § 157 ods. 1 písm. a) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, že by Tretia pohľadávka žalobcu, zaradená do skupiny Nezabezpečení veritelia, mala byť podľa predmetného reštrukturalizačného plánu žalovaného uspokojená v inej miere alebo iným spôsobom ako ostatné pohľadávky zaradené v tejto skupine pohľadávok, a teda nebolo ani preukázané, že by sa veriteľom pohľadávok, zaradených v skupine Nezabezpečení veritelia, poskytla oproti žalobcovi (vo vzťahu k jeho trom prihláseným pohľadávkam) výhoda. Súd podotýka, že v dôsledku nepreukázania naplnenia uvedených predpokladov neúčinnosti predmetného reštrukturalizačného plánu, stanovených § 157 ods. 1 písm. a), c), d) zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, by bolo nehospodárne v konaní skúmať ďalšie dôvody, pre ktoré mal byť predmetný reštrukturalizačný plán, podľa žalobcu, neúčinný, nakoľko tieto by už neboli spôsobilé ovplyvniť výsledok konania.
24.1. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
24.2. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
25. S prihliadnutím na dôvody zamietnutia žaloby súd v zmysle § 162 ods. 1 písm. a) CSP návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/13/2020 zamietol ako nedôvodný, nakoľko rozhodnutie vo veci samej v tomto prípade nezáviselo od rozhodnutia v označenom súdnom konaní o určenie popretej Prvej pohľadávky žalobcu. Súd tiež podotýka, že rozsudok vo veci samej v konaní pod sp. zn. 36Cbi/13/2020 nadobudol právoplatnosť 27.02.2023.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Žalovaný mal v spore plný úspech, preto mu súd, v zmysle § 255 ods. 1 CSP, proti žalobcovi priznal náhradu 100% rov konania.
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, podpis, dátum, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 127 ods. 1,2, § 363, § 364 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 ods. 1 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.