Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20CoP-159-2018.pdf
PDF · 132.8 KB
Case nature
Area
Subarea
20CoP/159/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: U. L. N., W. H. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí, ul. Krátka č. 1, Senec, dieťa rodičov: matka - U. Q., W. H.E. XX.X.XXXX, M. F.: W. H. - W. U. T. H. , A. 7, zastúpená JUDr. Laurou Bíróovou, advokátkou, so sídlom: Klincová 37/B, Bratislava a otec
- V. N., W. H. X.XX.XXXX, M. F.: Č. XXX, zastúpený JUDr. Luciou Anovčinovou, advokátkou, so sídlom: Štefánikova 5, 811 06 Bratislava, o návrhu otca na úpravu práv a povinností k maloletému, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 08. februára 2018, č. k. 39P/262/2017-72, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 08. februára 2018, č. k. 39P/262/2017-72, v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo dňa 08.02.2018, č. k. 39P/262/2017-72, zveril maloletého U. L. N., W. H. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom súčasne určil, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 70,- €, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, od 03.11.2017. Zročné výživné na maloletého za obdobie od 03.11.2017 do 31.01.2018 v sume 203,- € povolil otcovi splácať mesačne sumou 30,- €, spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.02.2018, k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Styk otca s maloletým upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým synom každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu od 13.00 hod. do 17.00 hod., s tým, že si otec vždy prevezme maloletého a vráti späť matke v mieste jej bydliska. Súd prvej inštancie návrh otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2.V rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že otec maloletého návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 28.11.2017 žiadal úpravu práv a povinností k maloletému synovi tak, že žiadal maloletého zveriť do jeho osobnej starostlivosti, matku zaviazať platením výživného na maloletého v sume 30% zo sumy životného minima a matke ponechať neobmedzený styk s maloletým synom. Svoj návrh odôvodnil tým, že aj maloletú dcéru L. Q. má rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14.09.2017 sp.zn. 38P/94/2017zverenú do osobnej starostlivosti, nakoľko v domácnosti matky je zlá bytová a finančná situácia, maloletý syn žije v nevyhovujúcich podmienkach, bývajú so starými rodičmi a strýkom, pričom stará matka nedodržuje základnú hygienu, má kožné a psychické ochorenie, starý otec má tiež zdravotné problémy a otcovi maloletého zakázal vstup do ich nehnuteľnosti, strýko
U. je liečený v psychiatrickej ambulancii rovnako, ako matka maloletého do 15 rokov. Otec má obavy o zdravý vývoj maloletého syna. Na pojednávaní otec uviedol, že trvá na návrhu aj dôvodoch v ňom uvedených. Matka v zastúpení splnomocnenou právnou zástupkyňou zaslala do spisu dňa 06.02.2018 mailové vyjadrenie k návrhu, doplnené dňa 08.02.2018, v ktorom uviedla, že otec dieťaťa ju opustil v čase, keď bola gravidná a od toho času jej nepomáhal, neprispieval ani na výživu maloletého syna po jeho narodení. Dom, v ktorom býva, patrí jej rodičom a všetky náklady naň platí jej otec, ktorý je zamestnaný a vypomáha jej. Dom prešiel čiastočnou rekonštrukciou, pričom matka s maloletým synom užíva veľkú izbu, ktorá je účelne zariadená, má v nej dve detské postieľky (pripravená aj pre maloletú L.). Uviedla, že Úrad práce vykonáva opakovane šetrenia v jej domácnosti. Poukázala na správu zo šetrenia dňa 18.12.2017 a z 10.01.2018, kedy bolo konštatované, že neboli zistené žiadne nedostatky. Poprela, žeby stará matka nedodržiavala hygienu a tvrdenia otca o nepriaznivom zdravotnom stave celej jej rodiny sa nezakladajú na pravde. Matka dojčí a nefajčí, jej rodinní príslušníci fajčia mimo domu. Otec má umožnený styk s maloletým synom, avšak otec jej odopiera styk s maloletou dcérou, ktorú má on zverenú do výchovy. Otec jej neplatí žiadne výživné na maloletého syna, ale ona si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére L. zverenej do výchovy otcovi riadne plní, aj keď rozsudok nie je právoplatný. Matka žiadala zveriť maloletého syna do jej osobnej starostlivosti s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, otca zaviazať platením výživného na maloletého syna v sume 90,- € mesačne, počnúc dňom 03.11.2017 a zročné výživné v sume 30,- € mesačne v splátkach. Ohľadom úpravy styku matka navrhla upraviť styk otca s maloletým synom na každý týždeň v kalendárnom roku v stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod., a každý nepárny týždeň v sobotu od 13.00 hod. do 17.00 hod., s tým, že si maloletého vždy prevezme v mieste bydliska matky, kde ho vráti späť matke. Na pojednávaní v zastúpení právnou zástupkyňou matka zotrvala na svojom vyjadrení a návrhu, poukázala na Deklaráciu práv dieťaťa, na skutočnosť, že dojčené dieťa v útlom veku nesmie byť odlúčené od matky, taktiež na zamietnutý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na riadnu starostlivosť o maloletého syna aj návštevy detskej lekárky a povinné očkovania s ním absolvované. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní odporučila súdu prvej inštancie návrh otca zamietnuť ako nedôvodný a zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matke, vzhľadom na upravené bytové podmienky, správu od detskej lekárky zo dňa 18.01.2018, aj s poukazom na to, že maloletý U. je v starostlivosti matky čistý a nevykazuje znaky žiadneho zanedbania. Zároveň výživné odporučila určiť v sume 90,- € mesačne a čo sa týka styku otca s maloletým synom, vzhľadom k jeho práci na zmeny, považovala styk otca s maloletým synom určeným na dve hodiny za primeraný.
3.Súd prvej inštancie predmetnú vec právne posúdil vec podľa § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods.1 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine a vecne vychádzal zo skutočného stavu zisteného na základe vykonaného dokazovania, v rámci ktorého uviedol, že maloletý Vojtech Sebastián sa narodil z mimomanželského vzťahu účastníkov konania, rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, otec maloletého matku opustil v čase, keď bola gravidná, neprispieval ani na výživu maloletého syna po jeho narodení. Matka s maloletým synom bývajú v dome jej rodičov, spolu s jej bratom a všetky náklady naň platí jej otec, ktorý jej vypomáha. Dom prešiel čiastočnou rekonštrukciou a matka užíva s maloletým synom veľkú izbu účelne zariadenú (dve detské postieľky, pripravená aj pre maloletú L.). Úrad práce vykonáva opakovane šetrenia v domácnosti matky (správa zo šetrenia dňa 18.12.2017 a zo dňa 10.1.2018), pričom u matky neboli zistené žiadne nedostatky. Matka uviedla, že otec má umožnený styk s maloletým synom, avšak jej odopiera styk s maloletou dcérou, ktorú má on zverenú do výchovy. Neplatí jej žiadne výživné na maloletého syna. Svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére L. zverenej do osobnej starostlivosti otca si matka maloletej riadne plní. O maloletého syna sa matka riadne stará a otcovi nebráni v styku so synom. Otec maloletého je slobodný, má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej L. Q., W.. XX.XX.XXXX, ktorú má zverenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava III, zo dňa 14.09.2017 sp.zn. 38P/94/2017 do osobnej starostlivosti, pričom matke je určená vyživovacia povinnosť v sume 30% zo sumy životného minima a upravený styk. Otec je dva roky zamestnaný vo fy. ASF Fénix Security, Hviezdoslavova 3, Prievidza, kde jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje podľa vlastného vyjadrenia sumu vo výške 350,- €. Otec neplatí žiadne výživné na maloletého syna, čo sám potvrdil, naposledy videl maloletého syna pred Vianocami. Otcova partnerka pracuje a keď sú v práci osobnú starostlivosť maloletej zabezpečuje babka a dedko a partnerkina staršia dcéra. Otec má dlh (18.000,- €). Matka maloletého bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie na materskej dovolenke, poberala materský príspevok v sume 450 - 460,- € mesačne a rodinné prídavky v sume 23,- € mesačne. Svoju vyživovaciu povinnosť si matka voči maloletej dcére plní v sume 28,- € mesačne. Mesačné výdavky na maloletého U. vyčíslila matky vo výške 200,- € mesačne. Z písomnej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senec zo dňa 11.01.2018 súd prvej inštancie zistil, že po prešetrení pomerov v rodine
matky bolo konštatované, že obaja rodičia majú vytvorené podmienky na výchovu maloletého dieťaťa. Z lekárskych správ z 1/2018 a z 2/2018, o zdravotnom stave matky, starej matky A. Q. E. U. Q., vyplynulo, že sa neliečia na žiadne psychické ochorenie.
4.Súd prvej inštancie na základe takto zisteného skutočného stavu veci z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný a návrh otca je nedôvodný. Maloletého U. L. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o neho aj osobne stará. Otec má zverenú maloletú dcéru L. do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, avšak počas konania bolo zistené, že otec maloletú ponecháva v osobnej starostlivosti starých rodičov, nakoľko pracuje alebo v starostlivosti partnerkinej dcéry, preto súd prvej inštancie návrhu otca nevyhovel a zveril maloletého U. do osobnej starostlivosti matky, ktorá v čase rozhodovania bola na materskej dovolenke, s maloletým synom riadne navštevuje detského lekára, ktorý uviedol, že dieťa chodí čisté. Matka maloletého syna kojí, má doplnkovú stravu pre syna, býva s maloletým synom u svojich rodičov, kde jej otec hradí náklady na bývanie, má pre seba a maloletého syna k dispozícii samostatnú izbu, primerane zariadenú aj dvomi detskými postieľkami a vlastným lôžkom. Súd prvej inštancie poukázal na to, že napriek pochybnostiam otca o psychickom zdravotnom stave matky, starej matky a brata, v konaní neboli preukázané otcove domnienky, keď z lekárskych správ založených do spisu vyplynulo, že ani jeden z nich sa nelieči na žiadne psychické ochorenie. Dom, v ktorom matka žije s maloletým synom prešiel čiastočnou rekonštrukciou, matka užíva s maloletým synom veľkú účelne zariadenú izbu. Opakovanými šetreniami v jej domácnosti vykonanými ÚPSVaR neboli zistené nedostatky, na ktoré otec maloletého v konaní poukazoval. Zároveň súd prvej inštancie zaviazal otca, ktorý od narodenia maloletého neprispel na jeho výživu žiadnou finančnou čiastkou, platením výživného v sume 70,- € mesačne, počnúc dňom narodenia maloletého. Takto určené výživné podľa názoru súdu prvej inštancie je primerané odôvodneným potrebám maloletého, a zároveň primerané zárobkovým a majetkovým možnostiam a schopnostiam otca. Súd prvej inštancie zohľadnil matkou vyčíslené mesačné výdavky na vtedy 3-mesačného U. v sume 200,- € (plienky, doplnková strava a hygienické potreby), rovnako skutočnosť, že otec pracuje a jeho priemerný mesačný netto príjem predstavuje podľa jeho vyjadrenia 350,- € (podľa výplatných pások sa jeho čistý mesačný príjem pohybuje v rozmedzí od 402,76 € - 450,65 € mesačne). Súd prvej inštancie zohľadnil taktiež príjem otcovej partnerky a pri stanovení výšky výživného vzal do úvahy, že obaja rodičia majú jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej L. Q., narodenej dňa X.XX.XXXX. Styk otca s maloletým synom upravil súd prvej inštancie tak, ako ho navrhla matka, nakoľko má zato, že je to v záujme maloletého, ako aj s poukazom na to, že matka pozná denný režim maloletého syna, a otec sa naposledy stretol so synom pred Vianocami.
5.Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie otec maloletého, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o výške výživného a zročného výživného, ako s výrokom o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky. Napadnuté výroky rozsudku považuje za nesprávne, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP - súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec naďalej trvá na tom, že bytové podmienky u matky sú nevyhovujúce. Má za to, že matka sa o maloletého nevie riadne postarať tak, ako sa nevedela riadne postarať o dcéru L., ktorá v čase, keď bola u matky, bola ustráchaná, bojazlivá, nekomunikatívna, citovo vyprahnutá a ubližovala si búchaním hlavy o stenu a trhaním si vlasov. Odkedy je v starostlivosti otca, tieto prejavy postupne odozneli a je veselá, šťastná a aj pribrala, rozrozprávala sa, zlepšili sa aj jej sociálne zručnosti. Nepopiera, že na naliehanie ÚPSVaR došlo k úprave domu, avšak v dome sa naďalej fajčí, matka maloletého, jej brat i jej rodičia sú fajčiari. Otec má doma pre maloletého zabezpečenú kompletnú výbavu vrátane oblečenia, hygienických potrieb, vaničky, kočíka, postieľky, vajíčka do auta, nakoľko mu bolo na ÚPSVaR-e povedané, že maloletý mu bude zverený do osobnej starostlivosti pre absolútne nevyhovujúce podmienky u matky. O maloletého sa vie riadne postarať, nakŕmiť, prebaliť, okúpať. Otec navrhuje, aby bol s maloletým nie v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod., ale vo štvrtok od 15:00 do 19:00, čo odôvodňuje tým, že nie je žiadny dôvod na to, aby bol s maloletým počas týždňa len na dve hodiny, pričom aj sama matka navrhla počas víkendu styk na štyri hodiny. Dve hodiny počas týždňa je čas príliš krátky čas na to, aby otec a maloletý postupne rozvíjali vzájomný vzťah. Zmenu dňa odôvodňuje tým, že v tom čase bola u otca aj maloletá dcéra, a teda by sa tak vytvorili podmienky pre rozvoj súrodeneckého vzťahu aj doma u otca. Otec zároveň navrhuje rozšíriť styk aj počas víkendu, a teda žiada o úpravu styku od 09:00 hod do 17:00 hod každú nepárnu sobotu. Matka syna aj prikrmuje, preto je schopný ho mať otec v starostlivosti aj dlhšie, ako 4 hodiny. Vo vzťahu k výške výživného otec v rámci svojho odvolania uviedol, že príjem má okolo 350,- € z dôvodu, že hoci má na výplatnej páske netto príjem 402,76 € až 450,65 € mesačne, sú mu vykonávané zrážky zo mzdy a na účet je mu reálne
poukázaných cca 350,- € mesačne. Mesačné výdavky na bývanie vyčíslil vo výške 100,- €, ktoré platí rodičom jeho priateľky, kde býva. Okrem toho má bežné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby, cestovné do práce. Zároveň hradí výdavky na maloletú L. a to stravu vo výške cca 150,- € mesačne, oblečenie cca 50,- € až 60,- € mesačne, hygienické potreby cca 40,- € až 50,- (z toho 28 € mesačne plienky). Maloletá nemá zhoršený zdravotný stav, výdavky na lieky sú mesačne vo výške 5,- až 10,- €, podľa toho, ako je chorá na bežné detské ochorenia. Otec kupuje maloletej aj hračky, chodí s ňou na výlety. Otec má za to, že výdavky na maloletého vo výške 200,- € mesačne sú matkou nadhodnotené. S ohľadom na príjem otca a jeho výdavky na maloletú, s ohľadom na porovnateľný príjem matky, kde výdavky na maloletého sú podstatne nižšie, navrhuje znížiť výšku vyživovacej povinnosti na sumu 50,- € mesačne. Zároveň žiada súd o umožnenie plniť vyživovaciu povinnosť k 30-temu dňu v mesiaci, nakoľko výplata je mu poukazovaná na účet v závere mesiaca.
6.Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že väčšina tvrdení otca je nepravdivá a ešte v rámci konania na súde prvej inštancie došlo k zásadnej zmene pomerov na strane matky, najmä, čo sa týka kvality bytových pomerov. Zmena týchto pomerov bola súdu prvej inštancie známa už v čase jeho rozhodovania a maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, nakoľko súd prvej inštancie ustálil, že mu ako matka, poskytuje riadnu a všestrannú starostlivosť. Skutočnosti uvádzané v odvolaní otca sú obyčajnou kamuflážou, nakoľko otec nežiada zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti, navrhuje len znížiť sumu výživného na maloletého o 20,- € mesačne, oproti sume určenej v rozsudku. K úprave styku matka uviedla, že styk otca s maloletým synom bol rozsudkom súdu prvej inštancie určený tak, aby mal otec možnosť tráviť čas s maloletým vtedy, keď má súčasne v osobnej starostlivosti aj maloletú L. Q. (viď uznesenie Okresného súdu Bratislava III. z 19.2.2018, sp. zn. 38 P 332/2017-34, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 05.03.2018). Otec sa po vynesení rozsudku po prvý krát dostavil na prevzatie maloletého dňa 21.03.2018. S maloletým synom sa pravidelne nestýka. Matka poukázala na to, že maloletého má pripraveného na styk s otcom vždy, v súlade s rozsudkom, otec svoje právo na styk s maloletým využil po prvý krát dňa 21.03.2018 a druhý krát dňa 10.6.2018 (od 11.00 hod. do 17.00 hod.). Dňa 10.06.2018 to bolo mimo určeného času (v nedeľu) a stalo sa tak na žiadosť kolízneho opatrovníka, nakoľko ÚPSVaR Pezinok, pracovisko Senec chcel preveriť, ako sa vie otec o maloletého syna postarať. Matka nevidí žiadny dôvod na zmenu styku zo stredy na štvrtok (párny týždeň). Takáto zmena by bola nežiadúca, nakoľko by otec nemohol styk so synom realizovať v čase, keď má maloletú dcéru vo svojej osobnej starostlivosti. Rovnako podľa matky nie je dôvod na rozšírenie styku počas víkendu - v sobotu, v nepárny týždeň (od 9.00 hod. do 19.00 hod.), nakoľko otec doposiaľ nevyužíva na styk s maloletým ani dobu určenú rozsudkom (od 13.00 hod. do 17.00 hod.) a aj z dôvodu, že ide o dieťa útleho veku, ktoré je dojčené. Tvrdenie otca, že mu matka neumožňuje stretávať sa s maloletým je nepravdivé. Otec neprejavuje o styk s maloletým takmer žiadny záujem a nevyužíva na styk ani čas určený mu súdnym rozhodnutím. Matka v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že nesúhlasí ani so znížením výživného na maloletého, a rovnako ani s určením jeho splatnosti k 30. dňu v mesiaci. Poukazuje na skutočnosť, že od vynesenia rozsudku súdom prvej inštancie sa okolnosti zmenili na jej strane, prestala poberať materské v sume cca 450,- € mesačne a v súčasnosti poberá len rodičovský príspevok v zákonnej výške a rodinné prídavky na maloletého. Príjem matky sa teda znížil o viac ako 200,- € mesačne. Náklady na maloletého v sume 200,- mesačne nie sú nadhodnotené, ich výšku riadne zdokladovala pred súdom prvej inštancie. Tieto náklady, s ohľadom na vek maloletého (príkrmy a pod.) len rastú a budú naďalej rásť. Matka tiež zdôraznila, že otcovi platí riadne a včas výživné na maloletú dcéru v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a to i za stavu, že na základe neodkladného opatrenia - uznesenia Okresného súdu Bratislava III z 19.02.2018, č.k. 38P 332/2017-34, bol upravený styk matky s maloletou dcérou tak, že s maloletou dcérou sa stretáva každý párny týždeň v roku od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od stredy od 16.00 hod. do piatka do 18.00 hod. Maloletá dcéra trávi u matky od 05.03.2018 teda 36% času a u otca 64% času. Z toho vyplýva, že náklady otca na maloletú L. sa počnúc dňom 03.05.2018 podstatným spôsobom znížili.
7.Otec v reakcii na vyjadrenie matky uviedol, že trvá na všetkých svojich vyjadreniach, tvrdenia ktoré podporil aj úradnými záznamami z ÚPSVaR, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, teda nejde len o jeho subjektívne názory, ale neschopnosť matky postarať sa o maloleté dieťa, ako aj absolútne nevyhovujúce bytové podmienky, čo konštatoval aj kolízny opatrovník, nezávislý subjekt, ktorý koná v záujme maloletého dieťaťa. Otec pripúšťa, že na strane matky mohlo dôjsť k zmene bytových podmienok
- uprataniu domu, avšak poukazuje na potrebu zvýšenej starostlivosti o starú matku, vyjadrenie matky, že pre deti izbu nemá a ani im ju nebude vedieť vytvoriť. Otec má pre deti vo svojej domácnosti už naplánovanú samostatnú izbu, nakoľko má za to, že keď budú väčšie, budú potrebovať samostatnú
izbu. Nie je pravdou, že by otec chcel iba znížiť výživné, nakoľko by rád trávil čas s oboma deťmi, čo mu matka pri maloletom synovi vôbec neumožňuje. Otec by bol veľmi rád, ak by mu bol maloletý zverený do starostlivosti, nemá problém sa o maloletého postarať, rovnako, ako sa riadne stará aj o maloletú L., ktorá mu bola zverená do osobnej starostlivosti. Otec trvá na ním navrhovanej úprave styku s maloletým synom. Otcovi cesta s maloletým od matky trvá 20 minút, a rovnako mu trvá cesta k matke, teda z dvoch hodín by 40 minút precestoval, ak s maloletým chce tráviť čas aj u seba doma a nielen vonku (k matkiným rodičom do domu nemôže chodiť, jej otec si to nepraje). Preto navrhuje dlhšie trvanie stretnutia, aby mohol so synom stráviť čas plnohodnotne. Otec poukázal na to, že matka maloletého už nedojčí, otec vie maloletého aj nakŕmiť, aj prebaliť, vie sa o neho riadne postarať. Otec navrhuje tento čas aj z dôvodu, že je zamestnaný a cestuje do práce. Vo vzťahu k výške výživného zotrval otec na doterajšej argumentácii.
8.Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca zopakovala, že otec v skutočnosti neprejavuje o styk s maloletým takmer žiadny záujem (úradom prezentuje účelovo opak) a nevyužíva na styk ani čas určený mu súdnym rozhodnutím. Otcovi v styku s maloletým nebráni, a s ohľadom na správanie sa otca deklarovala, že bude rešpektovať rozhodnutie súdu. Zotrváva na svojom vyjadrení z 25.6.2018 a navrhuje, aby odvolací súd o odvolaní otca z 12.3.2018 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 8.2.2018 rozhodol tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 8.2.2018, sp.zn. 39P 262/2017-72, ako vecne správny rozsudkom potvrdí a o trovách odvolacieho konania rozhodne tak, že žiadnemu z účastníkov konania neprizná právo na náhradu trov konania.
9.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.11.2019 (§ 378 C. s. p., § 219 ods. 3 C. s. p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku bola matka, otec, a kolízny opatrovník upovedomení zákonným spôsobom.
10.Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11.Otec napadol svojím odvolaním výrok vzťahujúci sa k zvereniu maloletého Vojtecha Sebastiána z dôvodu nedostatočných podmienok na strane matky. Má za to, že matka sa o maloletého nevie riadne postarať rovnako, ako sa nevedela riadne postarať o dcéru L., pričom v rámci podaného odvolania namietol aj nedostatočnú hygienu domu, v ktorom býva matka s maloletým synom. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v spolupráci s úradom práce sociálnych vecí a rodiny vykonal šetrenia v domácnosti matky, pričom v rámci starostlivosti matky o maloletého syna nezistili žiadne nedostatky. Je teda zrejmé, že v tomto konaní nie je možné vychádzať z pomerov, aké tu boli v čase, keď sa rozhodovalo o zverení maloletej dcéry L.W. do osobnej starostlivosti otca, nakoľko zjavne došlo k zmene pomerov na strane matky, týkajúcich sa jednak bytových podmienok, ale aj k zmene pozitívneho prístupu zo strany matky a jej starostlivosti, voči maloletým deťom. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, ako zástupca maloletého odporučil zverenie maloletého syna do osobnej starostlivosti matky, nakoľko mal za to, že matka v rámci svojej starostlivosti dodržiava všetky základné atribúty vyžadujúce zodpovedajúcu starostlivosť o maloletého. Na základe uvedeného odvolací súd ustálil, že nie je dôvod meniť rozhodnutie súdu prvej inštancie, týkajúce sa zverenia maloletého. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku týkajúce sa zverenia maloletého syna do osobnej starostlivosti matky ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods. 1, 2 CSP).
12.Otec v rámci svojho podaného odvolania napadol aj výrok týkajúci sa učenia výšky vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti, v tejto súvislosti má odvolací súd za to, že vyživovacia povinnosť otca určená na maloletého syna s poukazom na osobné, zárobkové a majetkové pomery otca bola ustálená zo strany súdu prvej inštancie primeraným spôsobom. V danom prípade odvolací súd zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek,
zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.
13.Súd prvej inštancie v rámci svojho rozsudku uložil otcovi povinnosť platiť na maloletého syna sumou 70,- € mesačne, vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, od 03.11.2017 (deň narodenia maloletého). Pokiaľ ide o zisťovanie pomerov (osobné, zárobkové, majetkové) na strane otca súd prvej inštancie zistil, že otec bol v čase vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie dva roky zamestnaný vo fy. ASF Fénix Security, s.r.o., Hviezdoslavova 3, Prievidza, kde jeho netto príjem je vo výške 402,76 € až 450,65 € mesačne, pričom sú mu vykonávané zrážky zo mzdy a na účet je mu reálne poukázaných cca 350,- € mesačne. Matka maloletého bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie na materskej dovolenke, poberala materský príspevok v sume 450 - 460,- € mesačne, v čase rozhodnutia odvolacieho súdu už materský príspevok matka nepoberala, poberala iba rodičovský príspevok v zákonnej výške a rodinné prídavky na maloletého. Príjem matky sa teda znížil o viac ako 200,- € mesačne. Svoju vyživovaciu povinnosť si matka voči maloletej dcére L. plní v sume 28,- € mesačne.
14.Odvolací súd pri posudzovaní možností a schopností povinného rodiča prihliadol aj k tomu, že samotná skutočnosť, že otcovi sú reálne poukazované na účet mzdové prostriedky vo výške 350,- € mesačne ešte neznamená, že otec nemôže reálne dosahovať vyšší príjem. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že otec je muž v produktívnom veku (42 rokov) bez vážnejších zdravotných ťažkostí, ktorý má a môže reálne dosahovať vyšší príjem ako deklaruje v konaní pred súdom. Inak povedané otcove schopnosti fyzické aj zdravotné umožňujú podľa názoru odvolacieho súdu otcovi dosahovať vyšší príjem, pričom otec nie je evidovaný ako vlastník žiadnej nehnuteľnosti. Z rozsudku súdu prvej inštancie nevyplývajú otcove nevyhnutné výdavky. Mesačné výdavky na maloletého U. vyčíslila matka vo výške 200,- € mesačne, čo považuje aj odvolací súd za primerané. Je nepochybné, že výdavky na maloletého budú s pribúdajúcim časom rásť, a preto momentálne stanovené výživné vo výške 70,- € mesačne je zatiaľ stanovené s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam danej veci (vek maloletého, schopnosti možnosti a majetkové pomery otca). Súd prvej inštancie priznal matke aj zaostalé výživné a to odo dňa narodenia dieťaťa t. j. odo dňa 03.11.2017 do 31.01.2018 vo výške 203,- €, ktoré súd otcovi povolil splácať vo výške 30,- € mesačne spolu s bežným výživným počnúc dňom 01.02.2018 k rukám matky pod následkom straty výhody splátok. Keďže matka návrh na začatie konania podala dňa 28.11.2017 t.j. takpovediac v ten istý mesiac, ako sa jej narodilo dieťa, pričom otec na maloletého syna neprispieval žiadnou sumou a tieto skutočnosti neboli medzi účastníkmi sporné, nakoľko otec sám v rámci svojej výpovede potvrdil, že neplatí maloletému žiadne výživné, preto súd prvej inštancie správne postupoval, ak priznal výživné spätne t.j. od narodenia maloletého dieťaťa. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o určení výšky vyživovacej povinnosti a súčasne vo výroku o určení zaostalého výživného, ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
15.Z obsahu odvolania vyplýva, že otec napadol aj výrok o úprave styku otca s maloletým synom, pričom navrhuje, aby bol jeho styk s maloletým synom upravený nie v stredu od 15:00 hod. do 17:00 hod., ale vo štvrtok od 15:00 do 19:00, čo odôvodňuje tým, že nie je žiadny dôvod na to, aby bol s maloletým počas týždňa len na dve hodiny, pričom aj sama matka navrhla počas víkendu styk na štyri hodiny. Otec v rámci odvolania uviedol, že dve hodiny počas týždňa je čas príliš krátky čas na to, aby otec a maloletý postupne rozvíjali vzájomný vzťah. Zmenu dňa odôvodňuje tým, že v tom čase bola u otca aj maloletá dcéra, a teda by sa tak vytvorili podmienky pre rozvoj súrodeneckého vzťahu aj doma u otca. Otec zároveň navrhuje rozšíriť styk aj počas víkendu, a teda žiada o úpravu styku od 09:00 hod do 17:00 hod každú nepárnu sobotu. Matka syna aj prikrmuje, preto je schopný ho mať otec v starostlivosti aj dlhšie, ako 4 hodiny.
16.Odvolací súd však z obsahu spisu zistil, že základe neodkladného opatrenia - uznesenia Okresného súdu Bratislava III z 19.02.2018, č.k. 38P 332/2017-34, bol upravený styk matky s maloletou dcérou tak, že s maloletou dcérou sa matka stretáva každý párny týždeň v roku od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku od stredy od 16.00 hod. do piatka do 18.00 hod. , inak povedané argumentácia otca, aby došlo k zmene úpravy styku zo stredy na štvrtok z dôvodu, že v tom čase je otec s maloletou dcérou neobstojí, nakoľko to nezodpovedá súčasne upravenému styku matky a dcéry. Pokiaľ ide o rozsah styku otca s maloletým synom počas víkendu t.j. od 9.00 hod do 17.00 hod. t.j. každú nepárnu sobotu, respektíve rozšírenie styku počas týždňa v tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že maloletý mal dňa 3.11.2019 iba 2 roky, teda ide o dieťa útleho veku, a preto má odvolací súd za to, že styk otca s maloletým synom upravený cez víkend na 4 hodiny a cez týždeň na 2 hodiny je zatiaľ upravený primeraným spôsobom. Pokiaľ maloletý podrastie a otec bude upevňovať vzťahové väzby medzi synom a otcom nebude dôvod ponechať takto nariadený styk, inak povedané, bude to dôvod na zmenu t.j. rozšírenie úpravy styku medzi otcom a maloletým synom. Avšak v súčasnej situácii aj s prihliadnutím k veku maloletého je zatiaľ styk nariadený primeraným spôsobom. Odvolací súd však v tejto súvislosti pripomína, že matka si musí uvedomiť dôležitosť otca v živote ich syna a môže úpravu styku otca s maloletým synom postupne, s pribúdajúcim časom (bez ohľadu na rozsudok) postupne rozširovať. Spoločne trávené chvíle s otcom sú pre maloleté dieťa tak prínosné po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci II. ÚS 295/06). Rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije pravidelne, má právo na čo možno najširší kontakt s maloletým dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosťou, či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Na základe uvedeného odvolací súd v rámci odvolania nevzhliadol žiaden dôležitý dôvod, pre ktorý bolo by bolo potrebné za terajšieho stavu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť v časti úpravy styku otca s maloletým synom. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tejto napadnutej časti, ako vecne a právne správny potvrdil ( § 387 ods.1, 2 CSP).
17.Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008).
18.Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti
Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
19.O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011 § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).