Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/172/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu: ENERGO KUBÍN, s.r.o., so sídlom Nábrežie Oravy 6, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 015 806, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 47 238 429, proti žalovanému: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o zaplatenie 6.825,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -343 zo dňa 8. júna 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -343 zo dňa 8. júna 2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.825,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne zo sumy 5.587,50 Eur od 06.11.2016 do zaplatenia, zo sumy 216,- Eur od 13.11.2016 do zaplatenia a zo sumy 1.022,40 Eur od 04.12.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Okresný súd mal preukázané, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli Rámcovú kúpnu zmluvu v písomnej forme dňa 06.06.2016 (ďalej aj len „Zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu objednaný tovar špecifikovaný v čl. II Zmluvy a záväzok kupujúceho zaplatiť za dodaný tovar dohodnutú kúpnu cenu. Okresný súd mal preukázané žalobcom vystavenie faktúry č. 91609327 na sumu 5.587,20 Eur so splatnosťou do 05.11.2016 na základe objednávky, pričom dodanie tovaru vyplýva z dodacieho listu č. 16177ZA. Taktiež vystavenie faktúry č. 91609376 na sumu 216,- Eur so splatnosťou do 12.11.2016 spolu s dodacím listom a vystavenie faktúry č. 91610381 na sumu 1.022,40 Eur so splatnosťou do 03.12.2016 s dodacím listom (č.l. 5-10 spisu). Žalovaný odsúhlasil zostatok k 09.11.2016 vo výške 199.005,60 Eur (č.l. 11-12 spisu).

3. S poukazom na 13/1991 Zb. (ďalej aj len „“), a (ďalej aj len „CSP“), , a , a Nariadenia vlády SR č. , okresný súd žalobe vyhovel. Okresný súd posúdil, že medzi stranami vznikol obchodno-záväzkový vzťah na základe uzavretej Zmluvy. Medzi

stranami nebol sporný vznik tohto vzťahu, ako ani dodanie tovaru a vystavenie faktúr, avšak žalovaný tvrdil, že dodaný tovar mal vady, na základe čoho si uplatnil zľavu z kúpnej ceny, zmluvnú pokutu a náklady spojené so znaleckým posudkom, s čím žalobca nesúhlasil. „Žalovaný predložil okresnému súdu Znalecký posudok č. 20-20/2016 a č. 20-19/2016, oba vypracované Technickým a skúšobným stavebným, n.o. zo dňa 28.10.2016 na posúdenie betónových stožiarov „S“ z hľadiska pevnosti betónu v tlaku a trvanlivosti a na posúdenie betónových stožiarov „N“ z hľadiska pevnosti betónu v tlaku a trvanlivosti. Podľa posudku zatvrdnutý betón odobratý z betónových stožiarov S1, S2, S3 a N1, N2, N3 nevyhovuje pevnostnej triede betónu C50/60, výrobcom deklarovanej vo vyhlásení zhody NR 14/12/S. Nevyhovuje ani z hľadiska pevnosti. (l.č. 39, prílohová obálka) V predloženom Doplnku č. 1 k posudku č. 20-19/2016 znalec zotrval na svojich záveroch. Žalovaný listom z 23.11.2016 oznámil žalobcovi závery znaleckého posudku, a teda zistené vady a zároveň voľbu nárokov z vád tovaru - primeranú zľavu z kúpnej ceny, ako aj zmluvnú pokutu 20.000,- Eur, vrátane nákladov na preskúšanie tovaru vo výške 3.333,97 Eur z dôvodu, že kvalita dodávaného tovaru nespĺňa deklarované parametre (l.č. 49 spisu)“.

4. Okresný súd mal preukázané vystavenie faktúry žalovaným č. 22057116 žalobcovi na sumu 23.333,97 Eur zo dňa 24.11.2016 so splatnosťou 08.12.2016 (l.č. 50 spisu). Zároveň listom zo dňa 02.12.2016 žalovaný oznámil žalobcovi výšku uplatňovanej zľavy z kúpnej ceny tovaru, a to cenový rozdiel medzi triedami C40/50 a C50/60 v zmysle cenových ponúk vo výške 211.782 Eur bez DPH, t.j. 254.138,40 Eur s DPH (l.č. 51 spisu). Listom zo dňa 12.12.2016 žalovaný oznámil žalobcovi započítanie vzájomných pohľadávok v celkovej výške 277.472,37 Eur (23.333,97 Eur + 254.138,40 Eur) (l.č. 53 obsahu spisu). K tomu zaslal listom zo dňa 24.01.217 oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok vo výške 41.113,20 Eur (z dôvodu primeranej zľavy z kúpnej ceny) a zároveň výzvu na zaplatenie sumy 78.466,77 Eur po započítaní vzájomných pohľadávok. Žalobca nesúhlasil so započítaním, ani so závermi znaleckých posudkov, ktoré spochybnil s tým, že posudky sú nesprávne, čo vyplýva aj z posudku znalca v odbore stavebníctvo za účelom posúdenia správnosti daných znaleckých posudkov, a preto nie sú splnené podmienky pre uplatnené nároky zo strany žalovaného. Čo sa týkalo zľavy, poukázal na to, že žalovaný bližšie nešpecifikuje konkrétne faktúry a dodávky stĺpov s ich číselným označením. Zľavu žalovaný vypočítal len vo vzťahu ku všetkým dodaným stĺpom. Okrem toho nemožno skúšky vykonané na vzorkách odobratých z tovaru len z určitej dodávky brať do úvahy a považovať za relevantné aj pre posudzovanie vlastností a prípadných vád iného tovaru, ktorý skúšaný nebol. Uplatnenie nároku na zľavu z kúpnej ceny považoval za predčasné, nepodložené a jeho výpočet nejasný, pričom vykonané skúšky z iných období v roku 2014 potvrdili splnenie parametrov. Z uvedených dôvodov nesúhlasil so započítaním.

5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca predložil Posúdenie expertíz č. 20-19/2016 a č. 20-20/2016, vyhotovených TSÚS v Bratislave, pričom dané Posúdenie vyhotovila Fakulta pozemného a vodného staviteľstva Vysokej školy vo Vroclave 12/2016. (l.č. 58 spisu) Podľa bodu 7.6. danej expertízy skúšky pevnosti nie sú pre dané stožiare zrealizované reprezentatívne. Vzorky - vývrty boli odobraté neodborne, bez konzultácie s výrobcom, boli testované metódami bez predchádzajúcej validácie a nevzťahujú sa na vlastnosti, ktoré výrobca deklaroval. Podľa bodu 7.5. výsledky skúšky sú v rozpore s normou a nie sú dôveryhodné. Podľa bodu 7.4. praktická hodnota skúšok pevnosti betónu tlaku v stožiaroch je zanedbateľná a nie je použiteľná pre dôveryhodné posúdenie triedy betónu stožiarov. Podľa bodu 7.3. voľba stožiarov k odoberaniu vzoriek - vývrtov bola meritórnou chybou celej skúšky, pretože vzdialenosti medzi strunami boli malé a znemožnili správny odber vzoriek. Na dané Posúdenie expertíz reagoval žalovaný tým, že predložil žalobcovi Doplnok č. 1 k znaleckému posudku č. 20-11/2017, ktorý spochybňuje závery expertíz a zotrváva na svojich záveroch (l.č. 70 spisu). Žalobca predložil okresnému súdu Znalecký posudok č. 13/2018, podľa ktorého vzhľadom na špecifiká daného výrobku nemožno stanoviť objektívne triedu betónu postupom použitým v predmetných posudkoch. Vzhľadom na zistené skutočnosti, nemožno predmetné výrobky hodnotiť ako nevyhovujúce. Znalecký posudok obsahuje doložku v zmysle . Žalovaný predložil Odborné vyjadrenie č. 20-05/2018 k Znaleckému posudku 13/2018 predloženému žalobcom, v ktorom vysvetľuje použitie jednotlivých noriem a vyjadruje sa k odpovediam v znaleckom posudku č. 13/2018. „Súd poznamenáva, že všetky posudky, či odborné vyjadrenie predložené žalovaným, zhotovil ten istý subjekt - TSÚS, n.o., ktorý má síce v názve „ústav“, avšak nie je znaleckým , teda nie je zapísaný v zozname znaleckých ústavov, ide len o znaleckú organizáciu.“

6. Okresný súd poukázal na to, že znalecké posudky predložené žalovaným neobsahujú znaleckú doložku v súlade s , a preto ich nemožno považovať za také, akoby išlo o znalecký posudok

súdom ustanoveného znalca. Znalecký posudok predložený žalobcom obsahuje doložku v zmysle , preto daný posudok okresný súd vyhodnotil ako posudok súdom vyhotoveným znalcom. Žalobca trval na tom, že rozpor medzi stranami je v tom, že žalovaný tvrdí, že došlo k zániku pohľadávky žalobcu titulom započítania, kde predmetom započítania bola zmluvná pokuta, náhrada nákladov za vypracovanie znaleckého posudku a zľava z kúpnej ceny vypočítaná z ceny dodaných výrobkov žalobcom. Celé rozporovanie tzv. nekvality dodaných výrobkov žalobcom žalovanému, ktoré žalovaný vykonal, považoval od začiatku za účelový proces. Kúpna zmluva medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 06.06.2016. Už 13.07.2016 došlo zo strany žalovaného k odobratiu vzorky na vykonanie skúšok kvality stĺpov. Na takéto konanie nemal žalovaný žiaden dôvod. Žalobca bol dodávateľom žalovaného od r. 2011 a za celú dobu dodávok nebola na jeho dodané výrobky vykonaná žiadna reklamácia. Zrazu po uzavretí Kúpnej zmluvy zo dňa 06.06.2016 už 13.07. boli odobraté vzorky. Zdôraznil, že k odobraniu vzoriek malo dôjsť 13.07.2016, čo sa uvádza aj v znaleckých posudkoch predložených žalovaným, ale dátum vyžiadania posudku je až 10.08.2017. Teda znalecká organizácia odoberala vzorku dňa 13.07.2016, ale až 10.08.2017 dostala objednávku na vypracovanie znaleckého posudku. Dátum vypracovania znaleckého posudku je uvedený ku dňu 28.10.2017. Oznámenie vád bolo dňa 23.11.2016, na základe čoho namietal včasnú notifikáciu vád. Mal za to, že od vypracovania znaleckého posudku 28.10.2017 do 23.11.2016 nebola dodržaná včasná lehota na notifikáciu vád. Taktiež namietal relevanciu znaleckých posudkov, „ktoré boli vypracované, jednak po stránke tej, že z odborného hľadiska takým spôsobom skúšania, ako boli vykonané, nemožno posúdiť nekvalitu výrobkov, ale zároveň aj na relevanciu posudkov vzhľadom k celým dodávkam tovaru a k uplatňovanej zľave tovaru. Vo výrobnom procese výroby stĺpov sa každý deň u výrobcu vytvára nová betónová zmes. Mieša sa nový betón. Každý deň tento betón podlieha vnútropodnikovému skúšaniu, kde z vyrobeného betónu sa do kockových foriem priemeru 150 mm naleje betón. Ten betón ako surovina môže každý deň mať iné vlastnosti. A vypracovanie posudku na jeden stĺp z r. 2015 a jeden stĺp z r. 2016 nemôže preukazovať nekvalitu výrobkov za celé obdobie dodávania týchto výrobkov za r. 2015 a 2016, kde za tieto obdobia si uplatnil žalovaný zľavu z ceny diela. Taktiež namietal výpočet zľavy z ceny diela, ktorý nebol zo strany žalovaného riadne špecifikovaný, pokiaľ bol zaslaný žalobcovi, bolo zaslané len jedno absolútne číslo a vôbec nie je zrejmé, na základe akých podrobných výpočtov bola táto zľava vypočítaná. V tejto súvislosti poukázal aj na znenie , že uplatňovanie zľavy možno uplatniť najneskôr do 2 rokov odo dňa dodania tovaru.“ Ak by žalovaný uplatňoval zľavu za dodanie tovaru po viac ako dva roky dozadu pred dodaním výrobkov, nemožno takúto zľavu uznať. Čo sa týka skúšok, trval na tom, že nemôžu relevantne preukazovať nekvalitu betónu tak, ako znalec jasne a zrozumiteľne vysvetlil v znaleckom posudku. Jediná relevantná skúška betónu, ktorá sa vo výrobnom procese robí, je naliatie toho betónu každý deň do kockových foriem. Tento betón 28 dní podlieha zretiu a po 28 dňoch sa robí tzv. pevnostná skúška betónu, teda tá kocka sa dá do lisu a tento lis zmeria pevnosť tohto betónu. „Ide o tzv. potenciálnu pevnosť betónu. Pokiaľ vo vyhlásení o parametroch, na ktoré sa odvoláva aj žalovaný, je uvádzaná táto hodnota pevnosti betónu C50/60, môže ísť len o potenciálnu pevnosť betónu, teda betónu, ktorý vstupuje do výrobného procesu a nie betónu, ktorý sa nachádza na výrobku. V tejto súvislosti poukázal aj na znenie nariadenia EÚ 305/2011, ktoré určuje náležitosti vyhlásenia o parametroch a v zmysle tohto nariadenia ide o vyhlásenie, či určitý výrobok a jeho vlastnosti sú zharmonizované s určitou technickou normou. V danom prípade samotné vyhlásenie sa len odvoláva na európsku normu 12843, ktorá hovorí o výrobe prefabrikátov a určuje výrobcovi spôsob vnútropodnikovej kontroly. V rámci vnútropodnikovej kontroly sa robí len skúška potenciálnej pevnosti betóny. Ak teda v tejto súvislosti výrobca vyhlásil v zmysle nariadenia EÚ 305/2011, že výrobok má určité vlastnosti, nemohol myslieť nič iné, len potenciálnu pevnosť betónu, pretože iná pevnosť betónu sa vo výrobnom procese ani nedá zistiť, ani nezisťuje.“ Na základe všetkých týchto skutočností mal za to, že žalovaný nepreukázal, že by dodané výrobky žalobcu mali akékoľvek vady, že by nespĺňali kvalitatívne parametre, ktoré boli deklarované vo vyhlásení, ktoré tvorilo prílohu kúpnej zmluvy, a tým pádom mu nevznikol nárok na uplatnenie zmluvnej pokuty, nákladov znaleckého dokazovania a ani nárok na zľavu z ceny dodaných výrobkov, a teda nemohlo dôjsť k platnému započítaniu voči pohľadávkam, ktoré sú predmetom žaloby a záväzok na zaplatenie týchto faktúr stále trvá, a preto má za to, že žalovaný nárok je v celom rozsahu oprávnený. Trval na tom, že dôkazné bremeno existencie vád je na tom, kto tieto vady tvrdí, teda na žalovanom. Takže žalovaný musí dokazovať, že dodaný tovar mal vady. Poukázal na to, že všetky stĺpy, ktoré boli dodané žalobcom, žalovaný zabudoval do svojich sietí, všetky riadne použil, všetky stoja, ani jeden z nich nie je reklamovaný a napriek tomu žalovaný tvrdí, že sú vadné a nespĺňajú príslušné technické parametre. Pokiaľ ide o špecifikáciu uplatnenej zľavy z kúpnej ceny, nebola predložená presne špecifikácia, z ktorých dodaných výrobkov, z ktorých dodaných faktúr sa uplatňuje, aká zľava z výrobkov dodaných, kedy.

7. Žalovaný potvrdil, že skutočne boli odobraté vzorky pred vypracovaním znaleckého posudku, teda ešte pred jeho objednávkou, ale vraj za prítomnosti znalca. Z uvedeného vyplýva nehodnovernosť postupu vypracovania znaleckého posudku, keďže za prítomnosti znalca sa vykonalo odobratie vzoriek pre účely znaleckého dokazovania, avšak bez existencie objednávky na také znalecké dokazovanie. To sa konalo až následne. Žalovaný doplnil, že zľavu si uplatňujú za rok 2015 a za rok 2016, kedy bolo dodaných cca 1.000 stĺpov, pričom vzorky boli odobraté iba na 3 stĺpoch z dodávky v roku 2015 a z 3 stĺpov z dodávky v roku 2016.

8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca potvrdil, že z kapacity výroby vychádza 180 kusov stožiarov denne, sa môže „stať, že každý deň betón mohol byť iných vlastností, inej kvality. Každý deň sa vyrobí betón s tým, že vyrobia sa stĺpy a zároveň vzorka betónu a vyrobené stĺpy sa dodajú podľa objednávok, pričom vzorka betónu po 28 dňoch sa skúša jej pevnosť, kedy sa zistí, aké má parametre na stĺp, ktorý bol dodaný. Uviedol, že nikdy neboli zistené iné parametre, než boli dojednané, o čom sa robia aj záznamy. Trval na tom, že parametre boli také, aké boli dojednané. Trval na to, že skúšanie vzoriek žalovaným nebolo správne vykonané, pretože pevnosť sa zisťuje pri vstupe do výroby a nie tak, ako to vykonal žalovaný už na hotovom výrobku. Žalovaný v zmysle bodu 3.9 Zmluvy si môže parametre vyskúšať jedine vzorkou, ktorá je priamo pri výrobe. na hotovom výrobku sa to už nedá zistiť.“ Predložil okresnému súdu protokol o skúške č. 60-14-0610 vykonaný tou istou znaleckou organizáciou, ktorá vypracovala znalecký posudok pre žalovaného a pri náhodnej kontrole bolo zistené, že parametre sú splnené. Považoval za nepochopiteľné, prečo žalovaný si následne dal stĺpy opätovne preskúšať cca po 3 týždňoch od danej kontroly. Žalovaný potvrdil, že všetky stĺpy boli použité, žiadny nebol demontovaný, resp. žiadny stĺp nemal také vady, pre ktoré by ich nemohli použiť, ale trval na tom, že mali iné parametre, než boli vymienené v zmluve.

9. Okresný súd vypočul svedkov, ktorí vypracovali predmetné znalecké posudky predložené stranami konania, t.j. Ing. Ševčíka zabezpečeného žalovaným a Ing. prof. Stanislava Unčíka, PhD. zabezpečeného žalobcom. Ing. Ševčík zotrval na svojich záveroch znaleckého posudku, či odborného vyjadrenia. „Ing. prof. Stanislav Unčík, PhD. uviedol, že žiadna norma nehovorí, že musí byť vypracovaný korelačný vzťah, a že musí výrobca použiť aj jednu, aj druhú metódu. Môže si vybrať. Ak si vyberie metódu nepriamu, potom musí vypracovať korelačný vzťah. Ak si ju nevyberie, žiadny korelačný vzťah nemusí vypracovať a tým pádom nemá čo preverovať každý rok. To nie je pravda, že to musí urobiť. Môže sa spoľahnúť len na základné štandardné normové skúšky. Európska norma, základná európska norma 206 hovorí o tom, aká musí byť použitá trieda betónu do prostredia SX2, ktoré je deklarované, že takýto betón tam má ísť a tá je tam jednoznačne daná. Tam nie je potrebná vyššia pevnostná trieda ako nejakých 30, a pod., čo spĺňa tento výrobok, aj keď by sa pripustilo, že tie výsledky skúšok, ktoré boli urobené, sú relevantné. Takže o životnosť tu nemôže byť absolútne žiadna obava. Nesúhlasil, že skúšky boli urobené správne, čo riadne a podrobne vysvetlil nielen v znaleckom posudku, ale aj pred súdom a tvrdenia Ing. Ševčíka tak vyvrátil. Pokiaľ Ing. Ševčík uviedol tvrdenie, s ktorým Ing. prof. Stanislav Unčík, PhD. nesúhlasil, tak Ing. prof. Stanislav Unčík, PhD. to relevantným spôsobom zdôvodnil a riadne súdu vysvetlil tak, že z ich výsluchu vyplynula hodnovernosť záverov Ing. prof. Stanislava Unčíka, PhD. a Ing. Ševčík tvrdenia Ing. prof. Stanislava Unčíka, PhD. ničím relevantným nevyvrátil, nerozporoval, nenamietal.“

10. Z vyjadrení osôb, ktoré vypracovali znalecké posudky v mene znaleckých organizácií, vyplýva, že Ing. prof. Stanislav Unčík, PhD. relevantným a podrobným zdôvodnením vysvetlil a zdôvodnil správnosť znaleckého posudku ním vypracovaného a taktiež presvedčivo a logicky zdôvodnil nesprávnosť postupu znaleckej organizácie, ktorá vypracovala posudok pre žalovaného. Pokiaľ aj Ing. Ševčík trval na svojich záveroch, Ing. prof. Stanislav Unčík, PhD. to vyvrátil s riadnym odôvodnením s odkazom na relevantné skutočnosti a normy. Teda Ing. prof. Stanislav Unčík, PhD. potvrdil správnosť svojho postupu a zotrval na nesprávnosti postupu pri znaleckom posudku pre žalovaného, na základe ktorého nemožno konštatovať nekvalitu, či spochybnenie kvality tovaru žalobcu, ako aj to, že vzorky tovaru nezodpovedajú dojednaným parametrom. Okresný súd si osvojil tvrdenia Ing. prof. Stanislava Unčíka, PhD., keďže podrobne a logicky vysvetlil všetky ním tvrdené skutočnosti, ktorými spochybnil závery znaleckého posudku žalovaného. Naviac je potrebné zdôrazniť, že predložený znalecký posudok žalovaným nemožno považovať za posudok akoby vypracovaný súdom ustanoveným znalcom, keďže neobsahoval doložku v zmysle , na rozdiel od posudku predloženého žalobcom. Okresný súd ho teda posúdil za hodnovernejší s poukazom na s tým, že závery tohto posudku boli riadne

vysvetlené, zdôvodnené a potvrdené aj výsluchom Ing. prof. Stanislava Unčíka, PhD., a tým vyvrátené a spochybnené závery Ing. Ševčíka a jeho znaleckého posudku, pričom relevantným spôsobom bol záver Ing. prof. Stanislava Unčíka, PhD. odôvodnený, „vysvetlený a z ktorého jednoznačne vyplynula nesprávnosť postupu pri znaleckom dokazovaní zo strany žalovaného, pričom je potrebné zdôrazniť, aby nedošlo k mylnému posúdeniu, že SÚS, n.o. nie je ústav, teda nie je zapísaný v zozname znaleckých ústavov, aj keď v názve má uvedené - ústav, avšak ide len o znaleckú organizáciu, teda nejde o vyššiu znaleckú formu.“ Napriek týmto výsledkom dokazovania žalovaný nenavrhoval žiadne dokazovanie, a preto okresný súd vychádzal zo zistených skutočností.

11. Okresný súd dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním vyplynula nepochybnosť žalovaného nároku, pričom oprávnenosť vystavených faktúr a nároku na zaplatenie kúpnej ceny. Z vykonaného dokazovania, a to zo Znaleckého posudku č. 13/2018 vypracovaného Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave, z posudku Technickej univerzity vo Wroclave a z výsluchu znalcov na pojednávaní jednoznačne vyplynulo, že určenie nekvality, resp. nespĺňanie vyžadovaného parametra výrobku, pevnostnej triedy betónu C50/60 na základe skúšok vykonaných v znaleckých posudkoch vypracovaných Technickým a skúšobným ústavnom stavebným v Bratislave, nemôžu určiť relevantným spôsobom kvalitu tohto betónu. Dosť obšírne sa k tomu vyjadroval znalec Ing. prof. Unčík, PhD. Zo strany žalovaného nebolo relevantným spôsobom preukázané, že výrobky, z ktorých si uplatnili zmluvnú pokutu na základe kúpnej zmluvy v prípade nedosahovania príslušných kvalitatívnych parametrov, zľavu z kúpnej ceny a náklady znaleckého posudku, ktoré započítali voči nároku žalobcu, tak takúto vadu výrobku relevantným spôsobom nepreukázali. Dôkazné bremeno preukázania vád výrobku je na tej strane, ktorá túto vadnosť tvrdí, teda na žalovanom. Taktiež čo sa týka uplatnenej výšky zľavy, výška nebola špecifikovaná, nebola rozpočítaná na jednotlivé kusy. Takýto posudok nemôže mať relevanciu ohľadom kvality, resp. nekvality na také veľké spektrum výrobkov, ktoré boli dodané za rozhodný čas, kde podľa vyjadrenia žalobcu išlo okolo 1000 stĺpov. Nemôže skúška na 6 stĺpov vyhovovať na zistenie kvality, resp. nekvality 1000 stĺpov. Pokiaľ ide o vyhlásenie výrobcu, o ktoré sa opiera žalovaný, že neboli splnené parametre uvedené na vyhlásení, ide o vyhlásenie urobené v zmysle nariadenia Európskej únie 305/2011, ide o vyhlásenie o zhode a ide o vyhlásenie o potenciálnej pevnosti betónu. Potenciálna pevnosť betónu je tá pevnosť betónu, ktorá sa skúma pri vstupe betónu do výrobného procesu a odoberajú sa z neho vzorky do kockových, resp. valcových foriem, ktoré sa po 28 dňoch skúšajú tak, ako uviedli znalci. Žiadnu inú pevnosť betónu výrobca ani nemohol deklarovať, pretože na to by musel mať stanovený korelačný koeficient a korelačný koeficient v tomto smere pri prvom výrobku stanovený nemá. Teda žalovaný nepreukázal oprávnenosť nároku ani na zľavu z ceny diela, ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a ani na nárok na úhradu nákladov znaleckého dokazovania, v dôsledku čoho nemohli nastať účinky zápočtu na zánik pohľadávok, ktoré sú predmetom žaloby.Okresný súd posúdil, že žalovaný je povinný zaplatiť neuhradené faktúry. Keďže hodnoverným spôsobom žalovaný nepreukázal vady dodaného tovaru, dokonca vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že postup pri zisťovaní vád žalovaným bol nesprávny, nemožno konštatovať objektívne zistenie vád tovaru, a preto jeho postup pri uplatnení zľavy z kúpnej ceny, či zmluvná pokuta, či náklady za znalecké posudky, sú neopodstatnené, a preto nemožno ich považovať za pohľadávku voči žalobcovi, a teda nemožno ju započítať.

12. Okresný súd posúdil, že nedošlo k platnému započítaniu. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania, ktoré súd priznal podľa , a to z jednotlivých fakturovaných súm od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr, nakoľko žalovaný ako dlžník bol so splnením peňažného záväzku v omeškaní. Keďže žalobca si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a v konaní bol úspešný, okresný súd mu ju priznal v zmysle .

13. S poukazom na okresný súd priznal žalobcovi ako plne úspešnej strane v konaní trovy konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

14. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že konanie má inú vadu, „ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ], a to aj z dôvodu že konajúci súd rozhodol bez toho aby prihliadol na návrhy žalovaného, súd prvej inštancie nevykonal dôkazy predložené žalovaným, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností [ ], súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [

písm. f) ], v dôsledku vyššie uvedených vád, následne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ].“ Odvolateľ sa domáhal zmeny rozsudku podľa tak, aby odvolací súd zmenil prvý výrok rozsudku tak, že žalobu zamieta, zmenil druhý výrok rozsudku o trovách konania tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

15. Odvolateľ vyčítal okresnému súdu, že sa nezaoberal závermi Odborného vyjadrenia znaleckej organizácie č. 20-05/2018 k Znaleckému posudku č. 13/2018 zo dňa 5.4.2018 (ďalej aj len „Odborné vyjadrenie“), ktoré predložil žalovaný ako reakciu k Znaleckému posudku 13/2018 predloženému žalobcom, a ktoré je opatrené znaleckou doložkou v súlade s . Ak je odborné vyjadrenie vypracované znalcom zapísaným do zoznamu znalcov, neexistuje dôvod, pre ktorý by toto odborné vyjadrenie nemalo byť vykonané, resp. naň nemalo byť prihliadané. Odôvodnil to aj tým, že o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov výslovne predpokladá výkon aj ostatných úkonov znaleckej činnosti, na ktoré sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o znaleckom posudku. Medzi tieto ostatné úkony je možné bezpochyby priradiť aj odborné vyjadrenia. Odborné vyjadrenie je síce menej formálny a procesne jednoduchší prostriedok ako znalecký posudok, čo však neznamená, že by malo menšiu dôkaznú silu. „Účelom predloženého odborného vyjadrenia bola práve reakcia na závery znalca Ing. prof. Stanislava Unčíka, PhD. v Znaleckom posudku č. 13/2018, ktoré vyvracia, napriek tomu ich súd mal za preukázané. Odborné vyjadrenie upravuje aj , v zmysle ktorého „Ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby“. Súkromné odborné vyjadrenie vypracované zapísaným znalcom má podobné vlastnosti ako súkromný znalecký posudok podľa , preto v rámci analógie legis by okresný súd mal toto odborné vyjadrenie vykonať rovnako, ako odborné vyjadrenie vyžiadané súdom. Okresný súd totiž posudzoval a prijal závery vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 13/2018, ktoré sú založené na ponímaní žalovaného pri vykonávaní skúšok ako výrobcu stožiarov, resp. betónu, nie ako odberateľa, ktorý si chce preveriť kvalitu dodaného tovaru. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením žalobcu, že skúšanie vzoriek nebolo správne vykonané, prijal argumentáciu žalobcu, že pevnosť sa zisťuje jedine pri vstupe do výroby a nie je možná kontrola tovaru tak, ako to vykonal žalovaný na hotovom výrobku. Okresný súd sa tak nevysporiadal so závermi uvedenými v Odbornom vyjadrení, v zmysle ktorého sa uvádza rozbor a vysvetlenie jednotlivých noriem, ktoré upravujú proces skúšania, a v zmysle ktorých postupovala znalecká organizácia Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o. (ďalej „TSUS“) pri výkone skúšok, ktoré žalobca spochybnil. Obsah Odborného vyjadrenia pritom je možné zjednodušene zhrnúť tak, že norma STN EN 206 - použije ju výrobca betónu, normu STN EN 12 843 použije výrobca stožiarov a odberateľ pochybujúci o kvalite výrobkov použije normu STN EN 13 791. Z tohto dôvodu je preferovanie použitia normy STN EN 206 a STN EN 12 843 v Znaleckom posudku č. 13/2018 zavádzajúce, keďže žalovaný ako odberateľ tovar nemôže preskúšavať tovar takým spôsobom ako jeho výrobca. Takisto tvrdenie, že z odborného hľadiska takým spôsobom skúšania ako bolo vykonané, nemožno posúdiť nekvalitu výrobkov, v zmysle záverov z odborného vyjadrenia neobstojí, nakoľko možnosť preskúšania tovarov z betónu upravuje norma STN EN 13 791 Stanovenie pevnosti betónu v tlaku v konštrukciách a v betónových prefabrikátoch, ktorú musí použiť odberateľ prefabrikovaného betónového výrobku, keď vznikne pochybnosť týkajúca sa pevnosti v tlaku v konštrukciách. „Takisto obsahom Odborného vyjadrenia je priama reakcia na ďalšie tvrdenia znalca uvedené v znaleckom posudku 13/2018, ako aj samotné závery tam uvedené, ktoré vždy aj s príslušným odôvodnením vyvracia.“ Príkladmo uviedol odpoveď na otázku č. 3 na strane 6 Odborného vyjadrenia, kde znalec Ing. Ševčík reaguje na otázku a odpoveď zo Znaleckého posudku 13/2018 predloženého žalobcom a tiež poukázal na stranu 4 pod bod 7 Odborného vyjadrenia. „Nie je pravda, že výsledky nedeštruktívnych skúšok nedávajú objektívny obraz o skutočnej pevnosti betónu. Výsledky ultrazvukových skúšok poukazujú na nelineárny priebeh rovnorodosti betónu po hrúbke prierezu. Uvedené hodnoty sme nepoužili na stanovenie a posúdenie pevnosti, takže nemôžu byť „absolútne irelevantné“. Použité hodnoty sú relatívne, preto nebol dôvod použiť žiadne spresňujúce súčinitele. Výsledky týchto skúšok jednoznačne poukazujú na nerovnorodé spracovanie čerstvého betónu, hlavne v oblasti styku betónu s hrubozrnnou štruktúrou a zložky jemnozrnnej malty. Výsledky jednoznačne poukazujú, kde je potrebné hľadať príčiny nekvality. Ultrazvuková metóda skúšania sa považuje za všeobecne uznávanú metódu skúmania rovnorodosti betónu. Stanovenie pevnosti betónu touto metódou sa v posudkoch a ani v doplnkoch neuvádza, nakoľko sa v praxi nepreferuje z dôvodu náročných kalibrácií, ktoré sú plne v kompetencii výrobcu stožiarov. Ako informatívne sú v posudku a v doplnkoch uvedené tvrdomerné nedeštruktívne skúšky pevnosti v tlaku, ktorú sme vzhľadom na jednoznačné výsledky z deštruktívnych metód do vyhodnotenia pevnosti

betónu v tlaku nezaradili.“ Aj napriek tejto skutočnosti si však okresný súd osvojil závery Znaleckého posudku 13/2018, resp. sa okresný súd Odborným vyjadrením nezaoberal. Pokiaľ tiež žalobca opisoval spôsob vykonávania skúšok, opisoval skúšky, ktoré by mal vykonávať samotný výrobca v rámci výroby betónových stožiarov, nie odberateľ pochybujúci o kvalite výrobkov. Okresný súd rozhodol bez toho, aby prihliadol na návrhy žalovaného, nevykonať dôkazy predložené žalovaným, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Práve zohľadnenie tejto zásadnej rozdielnosti postavenia žalovaného pri zadaní preskúšania dodaného tovaru - ako odberateľa a nie ako výrobcu stožiarov alebo betónu, v predmete sporu nebolo okresným súdom vykonané a posúdené dostatočne, a tento rozdiel okresný súd vôbec nevzal do úvahy. Z toho potom vyplynuli aj nesprávne závery okresného súdu, že jediná relevantná skúška betónu, ktorá sa robí, je naliatie betónu do kockových foriem. Tieto závery však považoval za nesprávne, pretože takéto tvrdenie je v rozpore s vyššie uvedeným, keďže norma STN EN 13 791 upravuje postup, ktorý musí použiť odberateľ prefabrikovaného betónového výrobku, keď vznikne pochybnosť týkajúca sa pevnosti v tlaku v konštrukciách. Všetky vykonané skúšky a predložené argumenty sa plne opierajú o požiadavky platných Slovenských technických noriem (STN). Žalovaný postupoval v zmysle „dohodnutých zmluvných podmienok, v zmysle ktorých „Predávajúci prehlasuje, že dodávaný tovar bude spĺňať parametre deklarované vo vyhlásení, ktoré tvorí Prílohu č. 3 tejto Zmluvy, a to počas celej doby platnosti zmluvy. Za tým účelom si kupujúci vyhradzuje právo kedykoľvek počas trvania zmluvy preskúšať, príp. nechať preskúšať tovar z hľadiska dodržania deklarovaných parametrov. V prípade, ak sa na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom zapísaným v príslušnom verejnom registri znalcov preukáže opak, je kupujúci oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 20 000 Eur. Náklady na preskúšanie hradí kupujúci, s výnimkou prípadov, kedy sa preskúšaním preukáže, že kvalita tovaru nezodpovedá deklarovaným parametrom. V týchto prípadoch bude povinný uhradiť náklady na preskúšanie predávajúci. Uplatnením zmluvnej pokuty nie je dotknutý nárok kupujúceho na náhradu škody“. Zmluvné podmienky nešpecifikujú, akým spôsobom má odberateľ vykonať preskúšanie. Jediným možným spôsobom, ako to predpokladá aj zmluva, bolo oslovenie znaleckej organizácie a vykonanie preskúšania v zmysle príslušnej normy STN upravujúcej postup preskúšania tovaru odberateľom. Ak žalobca hovorí, že celé rozporovanie nekvality dodaných výrobkov je účelový proces, a na takéto konanie nemal absolútne žiaden dôvod, tak odkázal na dohodnuté zmluvné podmienky, v zmysle ktorých si kupujúci vyhradil možnosť kedykoľvek preskúšať dodaný tovar, aby si overil, že je mu dodaný tovar v kvalite, akú žalovaný potvrdil, a za ktorú si žalovaný zaplatil. Skutočnosť, že za obdobie dodávok tovaru neboli reklamácie, na ktorú poukazoval žalobca, taktiež nemožno považovať za relevantnú, keďže trieda pevnosti betónu nie je parameter, ktorý možno zistiť bez špeciálnych skúšobných metód a bez porušenia a zničenia samotného stĺpu. Dôležitá bola skutočnosť, že na základe výsledkov skúšok žalobca dodával a žalovaný tak platil za tovar, ktorý nie je v súlade s vyžadovanými a deklarovanými parametrami.

16. Odvolateľ uviedol, že pokiaľ sa okresný súd stotožnil s tvrdením žalobcu, tak ako uvádzal v bode 31. rozsudku, že čo sa týka vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach, že ide o vyhlásenie urobené v zmysle nariadenia Európskej únie 305/2011, a že ide o vyhlásenie o potencionálnej pevností betónu, ktorá sa skúma pri vstupe betónu do výrobného procesu a že ďalej žiadnu inú pevnosť betónu výrobca ani nemohol deklarovať, pretože na to by musel mať stanovený korelačný koeficient a korelačný koeficient v tomto smere pri prvom výrobku stanovený nemá, tak žalovaný poukázal na vyjadrenie znalca Ing. Ševčíka na strane č. 5 Odborného vyjadrenia: „Norma STN 12843 v článku 4.2 okrem iného uvádza: Výroba betónu musí zodpovedať STN EN 13369, 4.2. STN EN 13369, v článku 4.2.2.2.1 uvádza: Pevnosť v tlaku na preukázanie pevnostnej triedy betónu v tlaku sa stanovuje z potenciálnej pevnosti. Na to môže výrobca použiť priamo stanovenú pevnosť v konštrukcii alebo nepriamo stanovenú pevnosť v konštrukcii. STN EN 13369, v článku 4.2.2.2.3 uvádza: Priamo stanovená pevnosť v konštrukcii sa musí určiť na hotovom výrobku na základe jadrových vývrtov podľa EN 12504-1 alebo vyrezaných hranolov prepočítaných príslušným opravným koeficientom na kocky alebo valce. Nedeštruktívne skúšky hotového výrobku v súlade s EN 12504-2 sa môžu použiť za predpokladu, že sa potvrdila korelácia so skúškami stanovenými v 5.1.1. STN EN 13369, v článku 4.2.2.2.3 Nepriamo stanovená pevnosť v stožiaroch uvádza: Pri stále sa opakujúcich výrobných procesoch, pri ktorých sa nemení zloženie betónu a postupy ošetrovania, môže sa nepriamo stanovená pevnosť v konštrukcii určiť na skúšobných telesách. Skúšobné telesá sa vyrobia z čerstvého betónu a ošetrujú sa a skladujú vo výrobných podmienkach, ktoré čo najviac zodpovedajú podmienkam betónového prefabrikátu za predpokladu, že sa pri počiatočnej skúške stanoví súvislosť s priamo stanovenou pevnosťou. Na stanovenie korelácie sa ako charakteristická hodnota môže použiť objemová hmotnosť." Ako vyplýva z citácie normy, na preukázanie pevnosti môže si výrobca zvoliť buď priamo alebo nepriamo stanovenú pevnosť v

stožiaroch. Žalobca dokonca potvrdil, že žiadny korelačný koeficient stanovený nemá, ani mať nemusí.“ Výrobca z potenciálnej pevnosti deklaruje nepriamo stanovenú pevnosť v konštrukcii bez stanovenia súvislosti s priamo stanovenou pevnosťou (korelácie), čím prakticky následne aj okresný súd potvrdzuje, že výrobca nedodržal ustanovenie článku 4.2 STN EN 12843. Prijatie takéhoto vysvetlenia (t.j. vysvetlenia, že vo vyhlásení o úžitkových vlastnostiach môže byť uvedená iba pevnostná trieda betónu ako vstupnej suroviny) by potom znamenalo, že výrobca vo vyhlásení o parametroch nesprávne uviedol parameter podstatnej vlastnosti stavebného výrobku, ktorý nebol v súlade s príslušnou harmonizovanou technickou špecifikáciou, a tým neoprávnene uviedol výrobok na trh s nadhodnoteným parametrom. Ak teda korelačný koeficient v tomto smere pri prvom výrobku stanovený nemá, nesplnil by úlohu výrobcu danú mu Nariadením č. 305/2011 posúdiť parametre stavebného výrobku (pre objasnenie ide o Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011, z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS a delegované nariadenie Komisie EÚ č. 568/2014 z 18. februára 2014, ktorým sa mení príloha V. k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011, pokiaľ ide o posudzovanie a overovanie nemennosti parametrov stavebných výrobkov uvádza, že pre systémy posudzovania a overovania nemennosti parametrov výrobca vypracuje vyhlásenie o parametroch a určí typ výrobku na základe posúdenia a overenia nemennosti parametrov (pozn.: pre betónové stožiare vykoná posúdenie parametrov v rámci systému 2+)). Skúšaním vstupnej suroviny plní iba požiadavku na skúšky vzoriek, ktoré vo výrobni odobral výrobca v súlade s predpísaným plánom skúšok. Prakticky si teda výrobca iba v rámci medzioperačnej kontroly overuje vstupnú surovinu. Nezaoberá sa hotovým výrobkom a možnosťou jeho znehodnotenia počas výroby a skladovania.

17. V odvolaní žalovaný uviedol k odôvodneniu v bode 31. napadnutého rozsudku, že nemôže skúška na 6 stĺpoch vyhovovať na zistenie kvality, resp. nekvality 1000 stĺpov, pričom žalovaný uviedol, že žalobca počet skúšaných stĺpov nikdy nerozporoval. Ak by tak bolo, žalovaný by sa rozhodol preskúšať aj prípadné ďalšie stožiare. Nie je však možné preskúšavať celú dodávku stĺpov. Prijatím takéhoto názoru by sa znemožnila možnosť uplatnenia si nárokov z vád. Vzorky na preskúšanie boli vybrané náhodným výberom za účasti zástupcu zo znaleckej organizácie. Možno akceptovať argumentáciu žalobcu, že sa môže stať, že každý deň betón mohol byť iných vlastností, inej kvality, keďže však ide o druhovo rovnaký tovar tak, nie je možné, aby výsledky skúšok boli náhodné, ani aby jednotlivé dodávky tovaru boli tak kvalitatívne rôznorodé, že jedna dodávka bude mať triedu kvality C50/60 a ďalšia C30/37.

18. V odvolaní žalovaný ku skutočnosti uvedenej v bode 23. napadnutého rozsudku, že vzorky boli odobraté pred vypracovaním znaleckého posudku, teda ešte pred jeho objednávkou, „ale vraj za prítomnosti znalca, z ktorého súd vyhodnotil nehodnovernosť postupu vypracovania znaleckého posudku, máme za to, že táto skutočnosť bola objasnená aj výpoveďou znalca Ing. Ševčíka, ktorý potvrdil, že najskôr sa začali vykonávať laboratórne skúšky, následne sa žalovaný rozhodol, že bude vyhotovený znalecký posudok. Túto skutočnosť aj prítomnosť zamestnanca znaleckej organizácie pri výbere vzoriek potvrdil aj prítomný znalec Ing. Ševčík. Žalovaný nechápe, v čom by takýmto postupom mala spočívať nehodnovernosť výberu vzoriek. Štítky jednotlivých vybratých stožiarov, z ktorých boli odobraté fragmenty sú napokon uvedené aj v znaleckých posudkoch predložených žalovaným. Máme zato, že samotný význam preskúšania vzoriek, spočíva v náhodnom výbere vzoriek dodaného tovaru - betónových stožiarov, nie stožiarov, ktoré na preskúšanie určí samotný výrobca, resp. dodávateľ. Ak by tak nebolo, stratil by sa význam kontroly dodaného tovaru, z hľadiska či dodávateľ dodáva kupujúcemu tovar s vlastnosťami, ktoré kupujúci (žalovaný) vyžadoval a ktoré predávajúci (žalobca) deklaroval v zmluvnom vzťahu.“ K Protokolu o skúške č. 60-14-0610, ktorý sa uvádza na strane 6 napadnutého rozsudku, pod bodom 24. rozsudku, v zmysle ktorého okresný súd uviedol, že žalobca „predložil súdu protokol o skúške č. 60-14-0610 vykonaný tou istou znaleckou organizáciou, ktorá vypracovala znalecký posudok pre žalovaného a pri náhodnej kontrole bolo zistené, že parametre sú splnené. Považuje za nepochopiteľné, prečo žalovaný si následne dal stĺpy opätovne preskúšať cca po 3 týždňoch od danej kontroly“, považoval za potrebné uviesť, že predmetný protokol je vyhotovený s dátumom 24.9.2014. Teda v žiadnom prípade nešlo o preskúšanie po troch týždňoch od danej kontroly. Naviac sa jedná o jednotlivý protokol o skúške betónových kociek dodaných skúšobnému ústavu žalobcom, nie hotového výrobku - betónových stožiarov. Zo samotného znenia vyhlásenia o úžitkových vlastnostiach vyplýva, že výrobca deklaruje úžitkové vlastnosti výrobku, medzi iným aj pevnosť betónu C50/60. Nešpecifikuje, v ktorom smere, ani neuvádza, že sa jedná o pevnosť betónu použitého na výrobu stožiara. Nedeklaruje teda pevnosť v tlaku vstupnej suroviny - betónu, ale deklaruje pevnosť betónu v tlaku betónu stožiara. Teda toho betónu, ktorý bude v

reálnej konštrukcii odolávať všetkým zaťaženiam a poveternostným vplyvom (nie toho betónu, ktorý bol pred odskúšaním kondicionovaný v laboratórnych podmienkach.) Deklaruje vlastnosti hotového výrobku, teda aj pevnosť betónu v tlaku stožiara - triedou C50/60. Žalobca sa v zmluve zaviazal, že deklarovanú kvalitu a parametre bude spĺňať dodávaný tovar, nie betónové kocky a citoval z Čl. III. bodu 3.9 Zmluvy. Napriek skutočnosti, že dodávky spĺňali kvalitatívne triedu betónu C 30/37, od žalobcu požadoval zaplatiť ako primeranú zľavu z ceny iba cenový rozdiel medzi triedami C40/50 a C50/60 v zmysle cenovej ponuky predloženej žalobcom. Neobstojí tvrdenie, že výpočet je nejasný, nakoľko v predmetnom Oznámení o započítaní zo dňa 2.12.2016 riadne uviedol, že tento rozdiel vypočítal vo vzťahu ku všetkým dodaným stĺpom, ktoré boli zo strany žalobcu nacenené. Žalovaný pritom logicky má informáciu o dodávkach stĺpoch za rok 2015 a 2016 a taktiež je mu známa jeho cenová ponuka na stožiare s triedou betónu C40/50. Žiadal okresný súd, aby v zmysle rozsudok zmenil tak, že návrh žalobcu zamietne, nakoľko je nedôvodný.

19. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil so žalovaným. Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal aj s týmto odborným vyjadrením, na pojednávaní vykonal konfrontáciu medzi Ing. Ševčíkom, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie predložené žalovaným a Ing. Unčíkom ako znalcom, ktorý vypracoval Znalecký posudok č. 13/2018. Práve z tejto konfrontácie vyplynul záver okresného súdu v tom smere, že závery Znaleckého posudku č. 13/2018 boli riadne vysvetlené, zdôvodnené a potvrdené. Pri uvedenej konfrontácii Ing. Ševčík neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali závery znaleckého posudku. Citoval a konštatoval, že znalecké posudky predložené žalobcom neobsahovali znaleckú doložku podľa , preto okresný súd správne posudzoval tieto posudky len ako odborné vyjadrenia vypracované odborne spôsobilou osobou. Citoval , . Aj keď podľa sa hovorí o súkromnom znaleckom posudku predloženom spolu so žalobou, tak správna je taká interpretácia tohto ustanovenia, že túto doložku má mať aj súkromný znalecký posudok predložený v priebehu konania, opačný výklad by sa priečil dôvodom, pre ktoré bol súkromný znalecký posudok do civilného konania zavedený. Nakoľko žalobca mal za to, že posúdenie skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutie v spore vyžadovalo vedecké poznatky, požiadal o vypracovanie znaleckého posudku Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Stavebnú fakultu, Ústav súdneho znalectva, ktorý je nepochybne najuznávanejšou odbornou autoritou vo veci posudzovania tried betónu. Žalovaný sa snaží účelovo interpretovať použitie slovenských technických noriem tak, že STN EN 206 má používať výrobca betónu, STN EN 12843 má používať výrobca stožiarov a odberateľ pochybujúci o kvalite výrobkov má používať normu STN EN 13791. Závery Znaleckého posudku č. 13/2018 však na strane 7, 8 a 9 znaleckého posudku vyčerpávajúco zdôvodňujú, prečo skúšky vykonané podľa EN 13791 nemohli byť použité v prípade sporu týkajúceho sa kvality betónu na základe normových skúšok. Žalobca aj s poukazom na závery Znaleckého posudku č. 13/2018 v konaní argumentoval, že pevnostná trieda betónu deklarovaná vo vyhlásení, ktoré tvorí prílohu 3 rámcovej kúpnej zmluvy, môže byť len potenciálnou pevnosťou betónu, teda betónu, ktorého kontrola sa vykonáva pri vstupe do výrobného procesu. Nemožno prijať záver, že by výrobca v takomto prípade vo vyhlásení o parametroch uviedol nesprávny parameter, nakoľko iný parameter sa ani uviesť nedal. Žalovaný nepreukázal existenciu vád výrobkov, od ktorých uplatňoval nárok na zľavu z kúpnej ceny, zmluvnú pokutu a náklady skúšania výrobkov dostatočným spôsobom a súd správne neuznal oprávnenosť započítania týchto pohľadávok voči žalovanému nároku žalobcu. Žalovaný nepreukázal v konaní včasnosť notifikácie vád, nakoľko na základe námietky žalobcu urobenej v konaní žalovaný nepreukázal, kedy sa preukázateľne o existencii deklarovaných vád mal dozvedieť a na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol žiadne dôkazy. Stotožnil sa so záverom okresného súdu v tom smere, že vykonanie skúšok na troch stĺpoch dodaných žalobcom žalovanému v roku 2015 a troch stĺpoch dodaných v roku 2016 nemôže relevantným spôsobom preukazovať nárok na uplatnenie zľavy z ceny za všetky dodané stĺpy v roku 2015 a 2016 cca v počte 1000 ks. Prvostupňový rozsudok je vecne správny, prvostupňový súd vykonal dostatočné dokazovanie a z vykonaných dôkazov vyvodil správne právne závery, navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť.

20. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že v odôvodnení napadnutého rozsudku je uvedené, že všetky znalecké posudky predložené žalovaným neobsahujú znaleckú doložku v súlade s , a preto ich nemožno posudzovať, akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. „Žalovaný však vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť, že súdu predložil aj odborné vyjadrenie znaleckej organizácie č. 20-05/2018 k Znaleckému posudku 13/2018 zo dňa 5.4.2018 (ďalej „Odborné vyjadrenie“), a to

ako reakciu k Znaleckému posudku 13/2018 predloženému žalobcom, a ktoré je opatrené znaleckou doložkou v súlade s . Súd sa však so závermi Odborného vyjadrenia vo svojom odôvodnení nevysporiadal. Súd poukazoval na skutočnosť, že žalovaný predložil znalecké posudky, ktoré neboli opatrené príslušnou znaleckou doložkou.“ Okresný súd však posudzoval a prijal závery vyplývajúce zo znaleckého posudku predloženého žalobcom, ktoré sú založené na ponímaní žalovaného pri vykonávaní skúšok ako výrobcu stožiarov, resp. betónu, nie ako odberateľa, ktorý si chce preveriť kvalitu dodaného tovaru. Žalobca tvrdí, že žalovaný účelovo interpretuje slovenské technické normy, avšak žalovaný sa opiera o „Odborné vyjadrenie, kde sa uvádza rozbor a vysvetlenie jednotlivých noriem, ktoré upravujú proces skúšania, a v zmysle ktorých postupovala znalecká organizácia Technický a skúšobný ústav stavebný, n.o. (ďalej „TSUS“) pri výkone skúšok, ktoré žalobca spochybnil. V žiadnom prípade nemôže ísť o účelovú interpretáciu ako tvrdí žalobca. Naopak považujeme zo strany žalobcu za irelevantné a zavádzajúce preferovanie použitia normy STN EN 206 a STN EN 12 843 z hľadiska vyjadrenia sa k pevnosti betónu v tlaku, keďže norma STN EN 13 791 upravuje postup, ktorý musí použiť odberateľ prefabrikovaného betónového výrobku, keď vznikne pochybnosť týkajúca sa pevnosti v tlaku v konštrukciách.“ Pokiaľ žalobca namietal včasnosť uplatnenia vád, tak zo strany žalovaného došlo k včasnej notifikácii vád, čo bolo počas súdneho pojednávania aj uvedené. Vzhľadom na okolnosti, rozsiahlosť znaleckého posudku, jeho posúdenie a vyhodnotenie nárokov z vád z neho vyplývajúcich, možno bezpochyby považovať za notifikáciu „vád žalovaného doručenú žalobcovi dňa 24.11.2016 za uplatnenú riadne a včas. A uplatnenú tak v dohodnutej záručnej lehote, t.j. 24 mesiacov od dodania tovaru, ale taktiež aj z pohľadu včasnej notifikácie po zistení vád. Zároveň poukazujeme na skutočnosť, že vzhľadom na charakter vád tovaru ide o vady, o ktorých žalobca ako predávajúci vedel alebo musel vedieť.“

21. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich tvrdení uvedených vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 17.08.2018 a opätovne zdôraznil, že okresný súd na základe posúdenia odborného vyjadrenia predloženého žalovaným, znaleckého posudku predloženého žalobcom a konfrontácie medzi vypracovateľom odborného vyjadrenia a znalcom vyvodil správne právne závery. Nie je pravdou, že by okresný súd neprihliadol na návrhy žalovaného a nevykonal dôkazy predložené žalovaným potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Prvostupňový súd vykonal všetky dôkazy navrhované žalovaným, žalovaný ďalšie iné dôkazy v konaní nenavrhoval. Pokiaľ išlo o tvrdenie žalovaného ohľadom včasnej notifikácie vád, žalobca trval na tom, že žalovaný nepreukázal v konaní včasnosť notifikácie vád, nakoľko na základe námietky žalobcu urobenej v konaní žalovaný nepreukázal, kedy sa preukázateľne o existencii deklarovaných vád mal dozvedieť a na preukázanie tejto skutočnosti nenavrhol žiadne dôkazy.

22. Vyjadrenie žalobcu bolo postupom okresného súdu doručené na vyjadrenie žalovanému (č.l. 399 - 400 spisu), ktorý sa k momentu rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadril.

23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) v medziach , bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania , verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa , . Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

24. Podľa , odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa , odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

26. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

27. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

28. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní ( , ), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov sporových strán dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd za aplikácie odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (, , ), a tým je postačujúce len odkázať cez (do 30.06.2016 cez ) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

29. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -404 zo dňa 20.11.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

30. Krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu bol napadnutý odvolaním žalovaného a bol posudzovaný v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalovaného, za viazanosti skutkovým stavom zisteným okresným súdom, keďže neboli dôvody na zopakovanie dokazovania vykonaného pred okresným súdom a ani na doplnenie dokazovania.

31. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

32. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

33. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

34. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

35. Nesprávnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady ako vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon, právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav. Pod označením I. v odvolaní žalovaný vyčítal okresnému súdu, že sa nezaoberal závermi Odborného vyjadrenia znaleckej organizácie č. 20-052018 k Znaleckému posudku č. 13/2018 zo dňa 05.04.2018, ktoré predložil žalovaný ako reakciu k Znaleckému posudku č. 13/2018. Poukázal žalovaný pritom na o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších právnych predpisov a zdôraznil, že medzi ostatné úkony možno bezpochyby priradiť aj odborné vyjadrenia. Účelom predloženého Odborného vyjadrenia bola práve reakcia na závery znalca Ing. Prof. Stanislava Unčíka, PhD. v Znaleckom posudku č. 13/2018. Zároveň žalovaný poukázal na

úpravu v . Vyčítal odvolateľ okresnému súdu jeho závery, že skúšanie vzoriek nebolo správne vykonané a že prijal argumentáciu žalobcu, že pevnosť sa zisťuje jedine pri vstupe do výroby a nie je možná kontrola tovaru tak, ako to vykonal žalovaný na hotovom výrobku. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného ako i na výňatky (citácie), ktoré boli použité žalovaným v odvolaní, vo vzťahu k odbornému vyjadreniu, ako i vyjadreniu Ing. Ševčíka vo vzťahu k predloženému Znaleckému posudku č. 13/2018, poukazuje odvolací súd primárne na závery okresného súdu v tejto rovine cez úpravu v , . Je zrejmé, že okresný súd sa po vykonanom dokazovaní priklonil k dôkazom produkovaným žalobcom, napriek tomu, že sa priklonil k nim, vyhodnocoval všetky skutočnosti relevantné pre rozhodnutie vo veci, na ktoré poukazoval i žalovaný. Odvolací súd v tomto smere vychádzal z písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu, s ktorým síce žalovaný nesúhlasil, avšak nemožno v tomto smere opomenúť dôkaznú silu znaleckého posudku, ktorý bol predložený žalobcom, a to Znaleckého posudku č. 13/2018. Závery vyplývajúce z predloženého Znaleckého posudku č. 13/2018 vo vzťahu k predloženému odbornému vyjadreniu, považoval žalovaný za nesprávne. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd vyhodnocoval tak tvrdenia žalobcu, ako i tvrdenia žalovaného a nimi produkované dôkazy. Z bodu 27. napadnutého rozsudku vyplýva tvrdenie okresného súdu: „Pokiaľ aj Ing. Ševčík trval na svojich záveroch, Ing. prof. Stanislav Unčík, PhD. to vyvrátil s riadnym odôvodnením s odkazom na relevantné skutočnosti, normy,... Teda Ing. prof. Stanislav Unčík, PhD. potvrdil správnosť svojho postupu a zotrval na nesprávnosti postupu pri znaleckom posudku pre žalovaného, na základe ktorého nemožno konštatovať nekvalitu, či spochybnenie kvality tovaru žalobcu, ako aj to, že vzorky tovaru nezodpovedajú dojednaným parametrom. Súd si osvojil tvrdenia Ing. prof. Stanislava Unčíka, PhD., keďže podrobne a logicky vysvetlil všetky ním tvrdené skutočnosti, ktorými spochybnil závery znaleckého posudku žalovaného“. Ak teda žalovaný vyčítal okresnému súdu, že nevykonal dôkazy ním predložené, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, tak z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd posudzoval tak dôkazy produkované žalobcom, ako i dôkazy produkované žalovaným. Okresný súd jasne zdôvodnil, prečo po vykonanom dokazovaní považoval za rozhodné pre svoje rozhodnutia, dôkazy, ktoré boli produkované žalobcom. Je zrejmé, že okresný súd napriek vyjadrenému nesúhlasu žalovaného takto postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, kedy si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov závery, a to podľa vnútorného sudcovho presvedčenia a logického myšlienkového postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli sporovými stranami tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania, musí sudca od začiatku rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné, čo okresný súd dodržal. Z týchto rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je teda úsudok o tom, ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé, t.j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých dôkazov. Zákon nepredpisuje ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak ako aj hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktorú po potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti sporovými stranami mal súd za preukázané a ktoré tvoria zistený skutkový stav veci. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd konštatuje, že okresný súd v zmysle vyššie uvedených záverov i postupoval.

36. Ak vyčítal žalovaný okresnému súdu, že sa priklonil k záverom znaleckého posudku, tak odvolací súd v tomto smere uvádza, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzala činnosť súdu prvej inštancie, ktorá neznemožnila žalovanému ako sporovej strane realizáciu jej procesných oprávnení a ani žalovanému nebola zmarená možnosť aktívnej účasti na konaní, súčasťou ktorej bolo aj navrhovanie dôkazov. Právo žalovaného na označenie, navrhovanie dôkazov bolo žalovaným zrealizované, uplatnené a bolo predmetom posúdenia okresného súdu, relevancia takýchto dôkazov vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu. Nevykonanie dôkazov podľa návrhu alebo predstáv sporovej strany nie je postupom, ktorým by malo byť porušené právo na spravodlivý proces, pretože rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie sporovej strane. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že i prípadným nevykonaním dôkazu označeného žalovaným, by okresný súd takýmto postupom nevylúčil žalovaného z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu priznáva. Vadou konania sa rozumie len tak závadný procesný postup, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. K takej vade konania pred okresným súdom v spôsobe vykonávania, resp. nevykonávania dôkazov označených žalovaným nedošlo, pretože žalovaný

svoje právo v navrhovaní dôkazov v konaní pred súdom prvej inštancie uplatnil, ktoré právo žalovaného nie je možné zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, prípadne nevykoná.

37. Odvolací súd v rovine svojich záverov pripomína, že žalobcom bol predložený súkromný znalecký posudok, ktorý mal výpovednú hodnotu v zmysle , a teda išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca, preto potom pri predložení dôkazu žalovaným, ktorého sa dovoláva i v rámci odvolacieho konania, ktorým okresný súd však vykonal dokazovanie a zdôvodnil, pre ktoré skutočnosti priznal relevanciu Znaleckému posudku č. 13/2018, ktorý predložil žalobcom, vytvorili spoľahlivý základ pre záver odvolacieho súdu, ktorý sa s postupom okresného súdu ako s vecne správnym cez úpravu v , stotožnil. Pripomína odvolací súd i záver okresného súdu, ktorý v odvolaní žalovaného nenašiel premietnutie: „Súd ho teda posúdil za hodnovernejší s poukazom na s tým, že závery tohto posudku boli riadne vysvetlené, zdôvodnené a potvrdené aj výsluchom Ing. prof. Stanislava Unčíka, PhD. a tým vyvrátené a spochybnené závery Ing. Ševčíka a jeho znaleckého posudku, pričom relevantným spôsobom bol záver Ing. prof. Stanislava Unčíka, PhD. odôvodnený, vysvetlený a z ktorého jednoznačne vyplynula nesprávnosť postupu pri znaleckom dokazovaní zo strany žalovaného, pričom je potrebné zdôrazniť, aby nedošlo k mylnému posúdeniu, že SÚS, n.o. nie je ústav, teda nie je zapísaný v zozname znaleckých ústavov, aj keď v názve má uvedené - ústav, avšak ide len o znaleckú organizáciu, teda nejde o vyššiu znaleckú formu“. Na uvedené ďalej nadväzujú i závery v bode 31. napadnutého rozsudku okresného súdu.

38. Žalovaný osobitne namietal závery v bode 31. napadnutého rozsudku, a to skutočnosti vyplývajúce zo Znaleckého posudku č. 13/2018, pričom okresný súd v rovine tejto argumentácie prijal záver, že zo strany žalovaného nebolo relevantným spôsobom preukázané, že výrobky, z vadnosti ktorých si uplatnil zmluvnú pokutu na základe kúpnej zmluvy, podľa žalovaného nedosahovali príslušné kvalitatívne parametre, založili nárok na zľavu z kúpnej ceny a náklady znaleckého posudku, ktoré započítal voči nároku žalobcu, a že takúto vadu výrobku relevantným spôsobom nepreukázal. Zdôraznil okresný súd, že dôkazné bremeno preukázania vád výrobku je na tej strane, ktorá túto vadnosť tvrdí, teda na žalovanom. Odvolací súd teda uvádza, že základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad a zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). V rozhodnutí okresného súdu, i keď žalovaný s týmto rozhodnutím nesúhlasil, predmetné postuláty vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. podľa zistení odvolacieho súdu, na základe vykonaného odvolacieho prieskumu, boli dodržané.

39. Žalovaný v odvolaní poukázal na bod 23. rozsudku okresného súdu a konštatoval, že vzorky boli odobraté pred vypracovaním znaleckého posudku, teda ešte pred jeho objednávkou, ale za prítomnosti znalca, z ktorého okresný súd vyhodnotil nehodnovernosť postupu vypracovaného znaleckého posudku, pričom žalovaný mal za to, že táto skutočnosť bola dostatočne objasnená výpoveďou Ing. Ševčíka, ktorý potvrdil, že najskôr sa začali vykonávať laboratórne skúšky a následne žalovaný rozhodol, že bude vyhotovený znalecký posudok. Okresný súd v tejto súvislosti vyvodil nehodnovernosť postupu vypracovania znaleckého posudku, ktorú odôvodnil skutkovými okolnosťami uvedenými v bode 23. napadnutého rozsudku, pričom žalovaný v odvolaní priebeh, síce skutkový dej uvádzaný okresným súdom osvedčil, avšak vyvodil z neho iný záver ako okresný súd. Odvolací súd vo vzťahu k vyhodnoteniu odvolacej argumentácie žalovaným vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku okresného súdu konštatuje, že nebola dostatočná na to, aby sa odvolací súd odklonil od záverov súdu prvého stupňa v tejto rovine. Uvedený záver okresného súdu podľa výsledkov odvolacieho konania nebolo možné vyhodnotiť ako vecne nesprávny. Odvolací súd poukazuje na to, že vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí najskôr izolovane ale i v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykoná. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je potom záver o pravdivosti tvrdených

skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery sporová strana splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Ak okresný súd sa pri dodržaní týchto postulátov priklonil k tvrdeniam žalobcu, čo však dôsledne odôvodnil, tak takýto postup nie je možné považovať za nesúladný so zákonom, napriek odvolacej argumentácii žalovaného.

40. Ak žalovaný opakovane poukazoval na to, že žalobca nedeklaruje pevnosť tlaku vstupnej suroviny betónu, ale deklaruje pevnosť betónu stožiara, teda toho betónu, ktorý bude v reálnej konštrukcii odolávať všetkým zaťaženia a poveternostným vplyvom, tak odvolací súd poukazuje v tomto smere na závery okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, kde okresný súd konštatoval s poukazom na výsledky znaleckého posudku, že nemožno konštatovať nekvalitu, či spochybnenie kvality tovaru žalobcu, ako aj to, že vzorky tovaru nezodpovedajú dojednaným parametrom. Uvedený záver spolu s jeho odôvodnením, v tomto smere bol dostačujúci nielen pre okresný súd, ale i pre krajský súd, pre jeho záver, v zmysle ktorého nemohol vyčítať okresnému súdu pochybenia, napríklad, že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli, resp. opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a nebolo namieste ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

41. Niet pochýb, že len skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie je podľa predstáv strán sporu, sama o sebe nezakladá odvolací dôvod podľa , . Niet pochýb ani o tom, že len subjektívny názor strán sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

42. V danom prípade podľa odvolacieho súdu k takej vade procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorá by predstavovala naplnenie , , nedošlo. Odvolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. ). Aj Európsky sú pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303

- B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19. februára 1998) [pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -30 z 26.11.2012]. Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil. K tomuto záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa dostatočne vyjadril k skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, právnych noriem, ale z odôvodnenia napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako sa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri ). To, že sa odvolateľ nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu v zmysle . Do práva na spravodlivý súdny proces

nepatrí právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ().

43. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia ( ), nezakladá dôvodnosť odvolania podľa , .

44. Za relevantné považoval odvolací súd tie dôvody rozhodnutia, ktoré súd prvej inštancie vyjadril v písomne vyhotovenom rozsudku a ktoré tvorili preskúmateľný základ prejednania a rozhodnutia sporu v odvolacom konaní. Na dôvažok odvolací súd primerane poukazuje aj na judikát R č. 39/1993, podľa ktorého podmienka prípustnosti dovolania podľa nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie.

45. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní, nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé súdne konanie (, 4, ), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. , ).

46. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého ... „dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov.

47. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

48. Záverom a zhŕňajúc odvolací súd uvádza, že preskúmavaním veci nezistil relevanciu odvolateľom namietaných odvolacích dôvodov, ktorými žalovaný spochybňoval skutkové a právne závery okresného súdu, teda nezistil skutočnosti, ktoré by mali viesť k inému záveru, než tomu, že rozsudok okresného súdu bol ako vecne správny cez úpravu v , potvrdený.

49. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie, v spojení s , . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov.

50. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.