Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-149-2014.pdf
PDF · 124.98 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/149/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci žalobcu: JUDr. Andrej Jaroš, správca konkurznej podstaty úpadcu: Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze, Nám. M. R. Štefánika 517/23, Myjava 907 01, IČO: 34 105 034, proti žalovanému: Ekotrend agro s. r. o., Závodná 3, Bratislava 821 06, IČO: 47 503 726, za účasti intervenienta: Ľ. H., nar. X.X.XXXX, I. K. Č.. XXX, K. XXX XX, o určenie neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného súd priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca ešte pred vyhlásením konkurzu sa žalobou doručenou súdu dňa 4.8.2014 domáhal určenia, že a) zmluva o prevode obchodného podielu, ktorú uzatvorila v právnom postavení prevodcu spoločnosť SARO, spol. s r.o., so sídlom Turčianska 1164/46, 821 09 Bratislava, IČO: 36 054 054 konajúca ako záložný veriteľ v mene záložcu spoločnosti Poľnohospodárske družstvo Polianka, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 517/23, 907 01 Myjava, IČO: 34 105 034 so spoločnosťou Ekotrend agro s.r.o., so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava, IČO: 47 503 726 v právnom postavení nadobúdateľa a predmetom ktorej bol prevod obchodného podielu spoločnosti Poľnohospodárske družstvo Polianka v spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., so sídlom Rudník č. 16, 906 23 Rudník, IČO: 36 319 261, zodpovedajúcemu splatenému vkladu do základného imania spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. vo výške XXX.XXX,XX E. je neplatná; b) Poľnohospodárske družstvo polianka, so sídlom Nám. M. R. Štefánika 517/23, 907 01 Myjava, IČO: 34 105 034 je vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., so sídlom Rudník č. 16, 906 23 Rudník, I%CO: 36 319 261, zodpovedajúcemu splatenému vkladu do základného imania spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. vo výške 270.530,44 EUR.
2. Žalobu odôvodnili tým, že v právnom postavení dlžníka uzatvoril so spoločnosťou SARO, spol. s r.o. v právnom postavení veriteľa dňa 31.1.2013 zmluvu o pôžičke. Pôžička vo výške XXX.XXX,- E. bola dohodnutá ako bezúročná s lehotou splatnosti do 28.2.2013. Pôžička bola PD Polianka poskytnutá v hotovosti do pokladne dňa 31.1.2013 za účelom uspokojenia prevádzkových potrieb PD Polianka. PD Polianka zastúpená Ľ. H. - predsedom družstva v právnom postavení dlžníka uzatvorilo so spoločnosťou SARO, spol. s r.o. v právnom postavení veriteľa dňa 1.2.2013 dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke, ktorý obsahoval aj zmluvu o zriadení záložného práva. V dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke si zmluvné strany dohodli pre prípad nesplatenia pôžičky riadne a včas v lehote do 28.2.2013 nasledovné: a) od 1.3.2013 povinnosť PD Polianka zaplatiť aj úrok z omeškania, a to vo výške priemerného úroku uplatňovaného od
1.3.2013 bankami z poskytovaných prevádzkových úverov v sídle veriteľa ; b) zriadenie záložného práva v prospech spoločnosti SARO, spol. s r.o. na obchodný podiel PD Polianka v spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., ktorému zodpovedá splatený vklad do základného imania spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. vo výške XXX.XXX,XX EUR na zabezpečenie pohľadávky na vrátenie istiny pôžičky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke vo výške XXX.XXX,- E.. Dňa 13.8.2013 bolo PD Polianka doručené oznámenie spoločnosti SARO, spol. s r.o. o začatí výkonu záložného práva a to z dôvodu omeškania podľa Zmluvy o pôžičke a bol tu uvedený aj bankový účet spoločnosti SARO, spol. s r.o., na ktorý je potrebné dlžnú sumu splatiť. PD Polianka si svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke v znení jej dodatku č. 1 splnilo dňa 2.9.2013, kedy bola na účet oznámený spoločnosťou SARO, spol. s r.o. poukázaná suma istiny pôžičky vo výške XXX.XXX,- E. ako i úrokov z omeškania dohodnutých v dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke vo výške X.XXX,XX E. (obe platby boli zaslané samostatne aj s uvedením ich účelu v správe pre prijímateľa. Predmetné záložné právo zriadené dodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke na obchodný podiel v spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. zabezpečovalo výlučne istinu pohľadávky vo výške XXX.XXX,- E. a tá bez akýchkoľvek pochýb uhradená bola. Úhradou istiny pôžičky vo výške XXX.XXX,- E., ktorej vrátenie bolo zabezpečené zriadením záložného práva na obchodný podiel PD Polianka v spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. záložné právo zaniklo zánikom zabezpečenej pohľadávky a preto PD Polianka listom zo dňa 10.9.2013 vyzvalo spoločnosť SARO, spol. s r.o. na vykonanie úkonov potrebných na výmaz už zaniknutého záložného práva z obchodného registra. Spoločnosť SARO, spol. s r.o. do dnešného dňa nijakým spôsobom nereagovala na výzvu PD Polianka na vykonanie úkonov potrebných na výmaz už zaniknutého záložného práva a ani neoznámila PD Polianka, že pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o Pôžičke, resp. jej časť nepovažuje za uhradenú. PD Polianka v dobrej viere zániku záložného práva ako majoritný spoločník EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. a zároveň člen družstva Poľnohospodárske družstvo Poriadie disponuje najväčším počtom hlasov, sa aktívne podieľala na riadnom fungovaní svojej dcérskej spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. Prostredníctvom PD Poriadie zabezpečila pre EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. dlhodobý prenájom priestorov za výhodných podmienok, dlhodobé mletie múky, dlhodobú starostlivosť o hovädzí dobytok v majetku EKOTREND MYJAVA spol. s r.o., dodávku plodín v bio kvalite a práce v rastlinnej výrobe. PD Polianka tiež zabezpečila investície do prevádzky spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. minimálne vo výške 400.000,- EUR. Dňa 12.3.2014 PD Polianka náhodne zistilo z údajov dostupných na elektronickom obchodnom registri vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, že v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trenčín už nie je vedená ako spoločník spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. a ako nový spoločník je zapísaná obchodná spoločnosť Ekotrend agro s.r.o. Zmena v osobe spoločníka bola v príslušnom obchodnom registri vykonaná ku dňu 8.3.2014. PD Polianka súčasne zistilo, že z funkcie konateľa spoločnosti bol s účinnosťou k 7.2.2014 odvolaný X.. K. P. a do funkcie konateľa spoločnosti bol vymenovaný S.. I. C., rovnako s účinnosťou k 7.X.XXXX. Súčasne došlo i k zmene v spôsobe konania za spoločnosť EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. a tým i k zmene spoločenskej zmluvy spoločnosti a to tak, že v mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne, pričom k obchodnému menu spoločnosti pripoja svoje meno, priezvisko, funkciu a svoje podpisy. Z obsahu zbierky listín vedenej Okresný súdom Trenčín sa PD polianka podarilo zabezpečiť vo fotokópii dodatok č. 2 k Zmluve o pôžičke, v ktorom bol ako jeden zo spôsobov výkonu záložného práva dohodnutý priamy predaj a dohodnutá úroková sadzba pri omeškaní bola upravená na výške 14 % ročne. Dodatok č. 2 sa nenachádzal v PD Polianka (na rozdiel od Zmluvy o pôžičke a dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke) a PD Polianka nemalo o jeho existencii vedomosť až do dňa 12.3.2014, kedy ho získalo zo zbierky listín vedenej Okresným súdom Trenčín. Dodatok č. 2 k Zmluve o pôžičke je datovaný dňa 4.3.2013, avšak podpisy zástupcov zmluvných strán neboli overené ku dňu údajného podpisu dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke, ale títo zástupcovia „uznali podpisy za svoje vlastné" až dňa X.X.XXXX a X.X.XXXX. Dodatok č. 2 za spoločnosť PD Polianka podpísal X.. H., ktorý bol síce ku dňu X.X.XXXX predsedom PD Polianka, ale v čase „uznania podpisu za svoj vlastný" už za PD Polianka nebol oprávnený konať. Potreba úradného osvedčenia podpisu vyplýva z § 117a ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko sa dodatok č. 2 týkal záložného práva na obchodný podiel. PD Polianka má preto dôvodnú obavu, že došlo k antedatovaniu dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke z dôvodu poškodiť práva a právom chránené záujmy žalobcu a zvažuje preto podanie oznámenia o skutočnosti, že bol spáchaný trestný čin. PD Polianka tiež zistilo, že dňa 6.2.2014 sa malo v sídle spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. uskutočniť mimoriadne valné zhromaždenie, ktorého predmetom bolo: 1. Udelenie súhlasu k prevodu obchodného podielu spoločníka PD Polianka; 2. Odvolanie konateľa; 3. Vymenovanie nového konateľa; 4. Zmena spôsobu konania štatutárnych zástupcov v mene spoločnosti; 5. Schválenie zmeny spoločenskej zmluvy dodatkom s úplným znením. PD Polianka nebolo informované o konaní tohto mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. pričom nebolo na
toto zhromaždenie vôbec pozvané a o jeho konaní nemalo žiadnu vedomosť. Z obsahu zápisnice z MVZ vyplýva, že PD Polianka bolo na MVZ bez svojho vedomia zastúpené záložným veriteľom spoločnosťou SARO, spol. s r.o. na základe plnomocenstva udeleného v Dodatku č. 2 k zmluve o pôžičke, ktoré však bolo určené na zastupovanie výlučne v súvislosti s realizáciou záložného práva a je nesporné, že toto plnomocenstvo v sebe neobsahovalo oprávnenie zastupovať spoločnosť PD Polianka vo veci rozhodnutia o zmene konateľa a zmene spoločenskej zmluvy. Samotnú zmluvu o prevode obchodného podielu, na základe ktorej došlo k prevodu obchodného podielu z PD Polianka na žalovaného PD Polianka nemá k dispozícii a nemá vedomosť o jej obsahu, nakoľko táto nebola uložená do zbierky listín vedenej Okresným súdom Trenčín. Ako vyplýva z opisu skutkového stavu uvedeného vyššie, obchodný podiel v spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. bol z PD Polianka na žalovaného prevedený na základe zmluvy o prevode obchodného podielu, ktorú v mene PD Polianka uzatvorila spoločnosť SARO, spol. s r.o., a to v rámci výkonu záložného práva na obchodný podiel priamym predajom, ktorý už v tom čase neexistovalo. Záložné právo bolo zriadené dodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke so zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 1.2.2013, pričom oba podpisy na tejto Zmluve boli overené v rovnaký deň. Záložné právo na obchodný podiel PD Polianka vzniklo podľa § 151e ods. 3 Občianskeho zákonníka zápisom do Obchodného registra. V tejto Zmluve o zriadení záložného práva nebol dohodnutý spôsob výkonu záložného práva. V takom prípade je záložný veriteľ oprávnený podľa § 151j ods. 3 Občianskeho zákonníka vykonať záložné právo predajom zálohu na dražbe alebo sa domáhať uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, avšak v žiadnom prípade nie priamym predajom. Dňa 13.8.2013 bolo PD Polianka doručené oznámenie spoločnosti SARO, spol. s r.o. o začatí výkonu záložného práva, v ktorom už spoločnosť SARO, spol. s r.o. oznamovala, že vykoná záložné právo priamym predajom obchodného podielu. Je však nesporné, že v čase, kedy došlo k oznámeniu o výkone záložného práva priamym predajom (13.8.2013), tento spôsob výkonu záložného práva medzi zmluvnými stranami dohodnutý nebol, lebo k osvedčeniu podpisov na dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke došlo až dňa X.X.XXXX, resp. X.X.XXXX. Nakoľko z ustálenej právnej praxe vyplýva, že v prípade, ak sa vyžaduje určitá náležitosť pre urobenie úkonu (v tomto prípade povinnosť uzatvoriť záložnú zmluvu na obchodný podiel v písomnej forme s overenými podpismi zmluvných strán), vyžadujú sa rovnaké náležitosti aj pre prípadné dodatky k tomuto právnemu úkonu. Je preto možné tvrdiť, že výkon záložného práva nebol realizovaný v súlade s § 151l Občianskeho zákonníka. S ohľadom na vyššie uvedené je nesporné, že aj keby bol Dodatok č. 2 skutočne podpísaný dňa X.X.XXXX, o čom si dovoľuje odôvodnene vysloviť pochybnosť, tak v tomto čase nespĺňal náležitosti vyžadované zákonom a nemohol tak vyvolať zamýšľané právne následky, t.j. doplnenie priameho predaja obchodného podielu ako dohodnutého spôsobu realizácie záložného práva do záložnej zmluvy. Tento následok by mohol spĺňať až dňa 7.2.2014, kedy došlo k overeniu podpisov ich uznaním za svoje. V tejto súvislosti dal do pozornosti Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.4.2012 sp. zn. 1Cob/462/2011, ktorým súd rozhodol, že „až osvedčením podpisu oprávnenej osoby návrh na zápis zmien spĺňa náležitosti návrhu podľa cit. ust., t.j. až osvedčením podpisu dňa 7.2.2014 spĺňal Dodatok č. 2 náležitosti dodatku k záložnej zmluve. Krajský súd v Bratislave však v uvedenom uznesení rovnako vyslovil názor, že ak konateľ spoločnosti v danom prípade uznal svoj podpis za vlastný až v čase, kedy mu skončila funkcia konateľa, nebol na takýto úkon oprávnený. Analogicky teda v tomto prípade Ľ. H. nebol oprávnený uznať podpis za svoj, nakoľko mu funkcia predsedu družstva skončila dňa 22.3.2013, t.j. viac ako 10 mesiacov pred uznaním podpisu. Podľa § 117a ods. 3 Obchodného zákonníka sa na zriadenie záložného práva na obchodný podiel vyžaduje súhlas valného zhromaždenia, v prípade, ak sa obchodný podiel môže prevádzať iba so súhlasom valného zhromaždenia (pričom zo znenia spoločenskej zmluvy spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. platného ku dňu 25.6.2013 je zrejmé, že sa v tomto prípade vyžaduje jednomyseľný súhlas valného zhromaždenia). Valné zhromaždenie spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. vyslovilo súhlas so zriadením záložného práva na svojom zasadnutí dňa 1.2.2013, pričom podkladom pre toto schválenie bola nepochybne záložná zmluva v znení ku tomuto dňu (t.j. bez priameho predaja, ako spôsobu realizácie záložného práva). Po údajnom podpise dodatku č. 2 k Zmluve o pôžičke už valné zhromaždenie spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. žiaden ďalší súhlas neudelilo, pričom podľa jeho názoru sa na zmenu podstatných náležitostí záložného práva (t.j. zmena spôsobu jeho výkonu) vyžaduje rovnaký postup ako v prípade jeho zriadenia, čo sa v tomto prípade nestalo. Na základe vyššie uvedeného zhrnul, že zmluva o prevode obchodného podielu je neplatný právny úkon z dôvodu, že došlo k realizácii záložného práva na predmetný obchodný podiel v rozpore so zákonom, lebo: a) záložné právo na obchodný podiel zaniklo podľa § 151md ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka zánikom zabezpečovanej pohľadávky (pohľadávky na vrátenie istiny úveru vo výške XXX.XXX,- E.); b) a v prípade, ak by súd dospel k záveru, že záložné právo nezaniklo zaplatením zabezpečovanej pohľadávky, nebol žalovaný ako záložný veriteľ oprávnený realizovať záložné právo priamym predajom,
ale iba zákonnými spôsobmi podľa Občianskeho zákonníka a realizácia záložného práva bola v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Spoločnosť SARO, spol. s r.o. a nadobúdateľ obchodného podielu - žalovaný je personálne prepojená, S.. I. C. je konateľ a aj spoločník v oboch spoločnostiach, pričom tá istá osoba bola zároveň menovaná do funkcie konateľa spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. Obavu má najmä z toho, či bol obchodný podiel predaný za tržnú cenu, nakoľko záložný veriteľ spoločnosť SARO, spol. s r.o. ho doposiaľ nekontaktoval s tým, že by mala záujem vydať mu rozdiel medzi sumou získanou za predaj založeného obchodného podielu a sumou potrebnou na úhradu prípadného zostatku zabezpečovanej pohľadávky. Naliehavý právny záujem na rozhodnutí o neplatnosti predmetnej zmluvy o prevode obchodného podielu a určení, že žalobca je vlastníkom predmetného obchodného podielu je daný skutočnosťou, že túto absolútnu neplatnosť žalovaný nerešpektuje a naďalej vykonáva svoje práva spoločníka vzťahujúce sa k predmetnému obchodnému podielu. Do času, než bude právoplatne rozhodnuté, kto je vlastníkom predmetného obchodného podielu, sú práva a právom chránené záujmy žalobcu jednoznačne ohrozené a jeho postavenie je neisté, nakoľko nie je možné určiť, či žalobca je alebo nie je vlastníkom predmetného obchodného podielu. Je nesporné, že žalobcovi bol protizákonným postupom odňatý majetok - obchodný podiel v spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. a proti takémuto postupu sa nevie brániť iným spôsobom.
3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.10.2017 žalobca navrhol vypustiť bod b) petitu, nakoľko spoločnosť EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. v súčasnosti neexistuje a preto nie je možné určiť že žalobca je vlastníkom obchodného podielu v spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. Jej právnym nástupcom je spoločnosť SAPUCHA s.r.o. v konkurze IČO: 46 879 501.
4. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko prevod obchodného podielu v rámci výkonu záložného práva na obchodný podiel priamym predajom bol realizovaný v súlade so zákonom. Zároveň poukázal na nedostatok naliehavého právneho záujmu domáhať sa neplatnosti zmluvy o prevode obchodného podielu pri výkone záložného práva, ktorý je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite.
5. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 40K/18/2014-108 zo dňa 27.08.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo Polianka so sídlom Námestie M. R. Štefánika 517/23, 907 01 Myjava, IČO: 34 105 034. Právne účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 05.09.2014.
6. Žalobou doručenou Okresnému súdu Trenčín dňa 12.7.2018 (konanie vedené pod sp. zn. 36Cbi/4/2018 sa C. C. ako žalobca domáha proti žalovanému JUDr. O. S., správca konkurznej podstaty úpadcu: Poľnohospodárske družstvo Polianka v konkurze, Nám. M. R. Štefánika 517/23, Myjava 907 01, IČO: 34 105 034 vylúčenia zo súpisu podstaty úpadcu peňažnej pohľadávky zapísanej do súpisu zverejneného v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX zo dňa 19.9.2017 pod položkou J. - vyrovnací podiel v obchodnej spoločnosti SAPUCHA s.r.o., so sídlom Závodná 3, 821 06 Bratislava IČO: 46 879 501 v súpisnej hodnote 1.930.021 EUR.
7. Podľa § 148 ods. 2 Obch. zák. ak nejde o spoločnosť s jediným spoločníkom, vyhlásenie konkurzu na majetok spoločníka, zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok jeho majetku má rovnaké účinky ako zrušenie jeho účasti v spoločnosti súdom.
8. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
9. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
10. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že tzv. určovacia žaloba podľa § 80 písm. c/ O. s. p., v súčasnosti § 137 písm. c/ C. s. p., má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem o požadovanie určenia existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo práva. Je preto primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne) existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. O vecnej opodstatnenosti žaloby môžu rozhodovať až po zistení, že naliehavý právny záujem je daný. Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už vyslovil právny názor, podľa ktorého ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodnú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania [spravidla žalovaného (II. ÚS 382/2010)].
11. Naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, spočíva v tom, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie sporu a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Naliehavý právny záujem žalobcu o požadované určenie treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu o požadované určenie spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 241/2008).
12. Žalobca sa podanou žalobou domáha určenia neplatnosti Zmluvy o prevode obchodného podielu. Žalobca však nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení. Otázka, ktorá má byť vyriešená v tomto konaní, je totiž riešená ako otázka prejudiciálna v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín, v ktorom sa prejednáva žaloba o vylúčenie peňažnej pohľadávky zo súpisu majetku všeobecnej podstaty. Žalobca ako správca, napokon vyrovnací podiel (ktorého prevod ešte pred zlúčením a vyhláseným konkurzom je predmetom tohto konania) zahrnul do súpisu majetku v konkurze a bola voči nemu podaná žaloba o vylúčenie vevi (konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 36Cbi/4/2018). Okresný súd Trenčín bude v tomto konaní ako prejudiciálnu otázku skúmať, či zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. je platný právny úkon alebo nie.
13. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na doterajšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu slovenskej republiky, v zmysle ktorej správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, ak má za to, že k zmene vlastníckych práv došlo na základe neplatného právneho úkonu.
14. „Tu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie publikované ako R 91/2018, podľa ktorého „Správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na žalobe o určenie vlastníctva úpadcu k nehnuteľnostiam, ak má za to, že k zápisu vlastníckych práv tretej osoby do katastra nehnuteľností došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu." (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. apríla 2018, sp. zn. 4Obdo/21/2017). Žaloba podaná žalobcom mala svoj základ v predchádzajúcej právnej úprave, účinnej v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, a to v ustanovení § 80 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby bola existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Vo vzťahu k záverom vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje na odlišné postavenie správcu, ako vyplýva aj z citovanej judikatúry, na zdôraznenie správnosti záveru o tom, že dokonca ani žaloba na určenie vlastníckeho práva (t. j. žaloba, ktorá v zásade rieši problém určenia istého vlastníka nehnuteľnosti resp. veci, ktorá má patriť do konkurznej podstaty) nie je nástrojom, ktorý by bol správca konkurznej podstaty oprávnený použiť vo vzťahu k veciam, o ktorých je presvedčený, že do podstaty patria, keďže má iný, účinný a relevantný právny nástroj, ktorým disponuje výlučne on, a to je priamo zápis veci do konkurznej podstaty úpadcu. Samotné postavenie správcu konkurznej podstaty a jeho
postup pri zaisťovaní majetku patriaceho do podstaty, ktoré je vymedzené zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, je dané priamo zo zákona, pričom tento špecifický právny režim mu umožňuje realizovať ochranu a nakladanie s majetkom úpadcu na zabezpečenie cieľov konkurzného konania. Správca konkurznej podstaty v konkurznom konaní zisťuje majetok úpadcu, a po zistení rozsahu majetku, tento zapíše do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis podstaty, ktorý uskutočňuje správca podstaty, ktorý do súpisu v zásade zahrnie každú vec a právo, o ktorých je presvedčený, že do podstaty patria. Ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. (§ 19 ods. 1 a 2 ZKV). Správca nie je obmedzený tým, že majetok nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu môže do súpisu majetku podstát zapísať až potom, čo súd rozhodnutím vysloví neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právnych úkonov nastáva ex lege a na základe takéhoto úkonu druhý účastník právneho vzťahu nenadobudne vlastnícke alebo iné právo k veci, k právu alebo inej majetkovej hodnote. Takýto majetok teda de facto stále patrí úpadcovi a správca ho môže a musí zapísať do súpisu majetku podstát. Pokiaľ je do podstaty zahrnutá vec, ku ktorej si uplatňuje právo tretia osoba, súd tejto tretej osobe uloží, aby v stanovenej lehote podala proti správcovi vylučovaciu (excindačnú) žalobu (v týchto súvislostiach podporne pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo/101/2010 zo 6. októbra 2010 a uznesenie ústavného súdu II. ÚS 202/2011 z 12. mája 2011). Na absolútnu neplatnosť musí následne súd prihliadnuť ex offo a vyriešiť otázku neplatnosti ako prejudiciálnu otázku. Ak nie je vylučovacia žaloba podaná včas, má sa za to, že vec patrí do konkurznej podstaty. Samotný súpis majetku, o ktorom je správca presvedčený, že patrí do konkurznej podstaty, nie je obmedzený žiadnym ustanovením konkurzného zákona, pričom takémuto postupu nebráni ani tá skutočnosť, že sú ako vlastníci žalovaných nehnuteľností zapísané tretie osoby, čo dokonca vo veci prejednávanej vôbec zo skutkového stavu nevyplýva. Správca ako žalobca nemôže pociťovať neistotu svojho postavenia alebo ohrozenia správcu pri zaisťovaní a vykonaní súpisu majetku úpadcu (pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2Obo/13/2012 z 30. apríla 2012, tiež rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/13/2008 zo 7. mája 2009). Ak z citovanej judikatúry vyplýva, že správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko samotný konkurzný zákon umožňuje správcovi konkurznej podstaty a ukladá mu súčasne povinnosť majetok úpadcu zistiť a zapísať do súpisu konkurznej podstaty, musí takýto záver nevyhnutne platiť aj v súvislostiach veci prejednávanej. Po zaistení majetku úpadcu, za účelom jeho budúceho speňaženia, nie je potrebné, aby u nehnuteľných vecí, o ktorých je správca presvedčený, že patria do podstaty, bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník úpadca, pričom znova odvolací súd zdôrazňuje, že vo veci prejednávanej zapísaný je. Titulom pre nakladanie s majetkom úpadcu, vrátane nehnuteľností, je súpis majetku. Ak je určitá nehnuteľnosť spísaná v súpise majetku, tak pri speňažení majetku je dostatočným podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na ďalší subjekt práve súpis majetku. Nie je preto nevyhnutné, aby bol úpadca ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností zapísaný. Aj keď platí všeobecná zásada, podľa ktorej ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník sporných nehnuteľností a žalobca toto vlastníctvo spochybňuje, má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, v prípade správcu úpadcu túto všeobecnú zásadu použiť nemožno. Správca totiž vystupuje ako osoba, ktorej úlohou je speňaženie majetku patriaceho do podstaty. Z tohto hľadiska tiež správca nemá naliehavý právny záujem na určení existencie vlastníckeho práva, keďže k speňaženiu majetku úpadcu nemusí byť úpadca zapísaný ako vlastník nehnuteľností v katastri nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že správca v konkurznom konaní nemá naliehavý právny záujem na žalobe o určenie vlastníctva úpadcu k nehnuteľnostiam, ak má za to, že k zápisu vlastníckych práv tretej osoby do katastra nehnuteľností došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu. O to viac musí platiť záver, že nemôže mať ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti akéhokoľvek úkonu, ktorý by k obdobnému záveru mohol viesť, keďže jediným relevantným nástrojom správcu pre zabezpečenie majetku do podstaty je jeho zápis do súpisu konkurznej podstaty." (Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5Obo/12/2018 zo dňa 23.5.2019)
15. „Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu existencie naliehavého právneho záujmu správcu konkurznej podstaty úpadcu na žalobe o neplatnosti Zmluvy a určenie vlastníckeho
práva dovolací súd konštatuje, že nie je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., nakoľko vo veci rozhodujúci senát predmetnú právnu otázku už vyriešil vo svojom skoršom rozhodnutí, konkrétne v rozsudku, sp. zn. 4Obdo/21/2017 z 25. apríla 2018, publikovanom v Zbierke ako R 91/2018, ktorého právna veta znie: „Správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na žalobe o určenie vlastníctva úpadcu k nehnuteľnostiam, ak má za to, že k zápisu vlastníckych práv tretej osoby do katastra nehnuteľností došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu." Uvedený právny záver zdôvodnil nasledujúco: „Pri posudzovaní otázky existencie naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva je treba vziať do úvahy, že žalobca vystupuje ako správca konkurznej podstaty, ktorej majetok sa týmto spôsobom snaží zabezpečiť. Samotné postavenie správcu konkurznej podstaty a jeho postup pri zaisťovaní majetku patriaceho do podstaty, ktoré je vymedzené zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, je dané priamo zo zákona, pričom tento špecifický právny režim mu umožňuje realizovať ochranu a nakladanie s majetkom úpadcu na zabezpečenie cieľov konkurzného konania. Ako vyplýva z ustanovení § 73 ods. 1 a § 76 ZKR, správca konkurznej podstaty v konkurznom konaní zisťuje majetok úpadcu, a po zistení rozsahu majetku, tento zapíše do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis podstaty, ktorý uskutočňuje správca podstaty (§ 76, § 77 ZKR). Správca do súpisu v zásade zahrnie každú vec a právo, o ktorých je presvedčený, že do podstaty patria. Ak je sporné, či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia (§ 78 ods. 1 ZKR). Do súpisu sa zapisuje aj majetok tretích osôb nadobudnutý na základe neplatných právnych úkonov (§ 80 ods. 2 prvá veta ZKR). Pri systematickom výklade § 80 nie je správca obmedzený tým, že majetok nadobudnutý na základe neplatného právneho úkonu môže do súpisu majetku podstát zapísať až potom, čo súd rozhodnutím vysloví neplatnosť právneho úkonu. Absolútna neplatnosť právnych úkonov nastáva ex lege a na základe takéhoto úkonu druhý účastník právneho vzťahu nenadobudne vlastnícke alebo iné právo k veci, k právu alebo inej majetkovej hodnote. Takýto majetok teda de facto stále patrí úpadcovi a správca ho môže a musí zapísať do súpisu majetku podstát. Pokiaľ je do podstaty zahrnutá vec, ku ktorej si uplatňuje právo tretia osoba, súd tejto tretej osobe uloží, aby v stanovenej lehote podala proti správcovi vylučovaciu (excindačnú) žalobu (v týchto súvislostiach podporne pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 1Obo/101/2010 zo 6. októbra 2010 a uznesenie ústavného súdu II. ÚS 202/2011 z 12. mája 2011). Na absolútnu neplatnosť musí následne súd prihliadnuť ex offo a vyriešiť otázku neplatnosti ako prejudiciálnu otázku. Ak nie je vylučovacia žaloba podaná včas, má sa za to, že vec patrí do konkurznej podstaty (§ 78 ods. 4 ZKR). Samotný súpis majetku, o ktorom je správca presvedčený, že patrí do konkurznej podstaty, nie je obmedzený žiadnym ustanovením konkurzného zákona, pričom takémuto postupu nebráni ani tá skutočnosť, že v súčasnej dobe sú ako vlastníci žalovaných nehnuteľností zapísané tretie osoby (žalovaní). Na základe uvedeného žalobca nemôže pociťovať neistotu svojho postavenia alebo ohrozenia správcu pri zaisťovaní a vykonaní súpisu majetku úpadcu (pozri napr. rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 2Obo/13/2012 z 30. apríla 2012). Z uvedených dôvodov, pokiaľ súd prvej inštancie, ako i odvolací súd dospeli k záveru, že správca konkurznej podstaty nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko samotný konkurzný zákon umožňuje správcovi konkurznej podstaty a ukladá mu súčasne povinnosť majetok úpadcu zistiť a zapísať do súpisu konkurznej podstaty, je ich názor o nedostatku naliehavého právneho záujmu správny (pozri tiež napr. rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 3Obdo/13/2008 zo 7. mája 2009)." (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/89/2019 zo dňa 30.10.2019)
16. Okrem toho žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem aj preto, že na právneho nástupcu spoločnosti EKOTREND MYJAVA spol. s r.o. bol vyhlásený konkurz, čím zanikla účasť Poľnohospodárskeho družstva Polianka v tejto spoločnosti a má nárok na vyrovancí podiel, ktorého sa správca už domáha.
17. Nakoľko nevyhnutným predpokladom určenia neplatnosti právneho úkonu podľa § 80 písm. c) o.s.p., v súčasnosti § 137 C.s.p., je osvedčenie naliehavosti právneho záujmu žalobcu na takomto určení, v prejednávanej veci nebolo možné žalobe vyhovieť, keďže žalobca tento nepreukázal. Preto súd žalobu zamietol.
18. Keďže žalovaný a intervenient na strene žalovaného mali v konaní plný úspech, súd im priznal plnú náhradu trov konania.
19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.