Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)989/384073.127a9b.pdf
PDF · 135.23 KB
No categories available
2Obo/13/2012
Najvyšší súd 2 Obo 13/2012 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr Ivany Izakovičovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. J. J., R. správca konkurznej podstaty úpadcu
B. S., a. s., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. L. J., s. r. o., D., proti
žalovaným: 1/ S. I., a. s., D., IČO: X., 2/ S. I., a. s., D., IČO: X., obidvaja zastúpení AK H.,
spol. s r. o., N., o určenie, že hnuteľné a nehnuteľné veci patria do konkurznej podstaty
úpadcu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa
19. decembra 2011, č. k. 3 Cb 1015/2001-279, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
19. decembra 2011 č. k. 3 Cb 1015/2001-279 p o t v r d z u j e .
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho
konania 66,32 Eur na účet právnemu zástupcovi žalovaných v 1/ a 2/ rade.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa
domáhal určenia, že nehnuteľnosti, zapísané na Okresnom úrade v B., odbor katastra
nehnuteľností na LV č. X. (X.) ako priemyselný závod č. s. X. č. X. - zastavaná plocha
22
o výmere 11 905 m, priemyselný závod č. s. X. č. X – zastavaná plocha o výmere 287 m,
2
priemyselný závod č. s. X. č. X. – zastavaná plocha o výmere 790 m, priemyselný závod č. s.
2
X. č. X. - zastavaná plocha o výmere 12 392 m, priemyselný závod č. s. X. č. X. - zastavaná
2
plocha o výmere 272 m, priemyselný závod č. s. X. č. X. – zastavaná plocha o výmere 921
22
m, priemyselný závod č. s. X. č. X. – zastavaná plocha o výmere 457 m, priemyselný závod
2
č. s. X. č. X. – zastavaná plocha o výmere 55 m, priemyselný závod č. s. X. č. X. - zastavaná
22
plocha 66 m, reg. stanica č. s. X. č. X – zastavaná plocha o výmere 102 ma na nej sa
nachádzajúci priemyselný závod – recirkulačná stanica, č. s. X. č. X. zastavaná plocha
2
o výmere 60 ma na nej sa nachádzajúci priemyselný závod – sklad plynov, č. s. X. č. X. –
2
zastavaná plocha o výmere 375 ma na nej sa nachádzajúci priemyselný závod – sklad olejov,
2
č. s. X. č. X. – zastavaná plocha o výmere 99 ma na nej sa nachádzajúci sklad odpadových
2
olejov – sklad olejov, č. s. X. č. X. zastavaná plocha o výmere 787 ma na nej sa
nachádzajúca požiarna zbrojnica a garáže I.E., č. s. X. č. X. – zastavaná plocha o výmere 547
2
ma na nej sa nachádzajúci priemyselný závod, patria do konkurznej podstaty úpadcu B. S. a.
s. so sídlom v B.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa
22. 11. 2001 (č. l. 8) pripustil do konania spoločnosť S. I., a. s., ako žalovaného 2/. Ďalej
uviedol, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. K 29/93-38 zo dňa 22. 04.1998 bol
na majetok dlžníka B. S., a. s. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty
bol ustanovený JUDr. J. J. Na schôdzi veriteľov 07. 10. 1993 bola zvolená rada veriteľov
a bol schválený projekt ozdravenia, rada veriteľov do dvoch mesiacov od 01. 02. 1998
neoznámila súdu plnenie projektu ozdravenia a podľa § 70 a ods. 5 ZKV dohodovacie
konanie podľa zákona bolo skončené. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu na správcu
konkurznej podstaty prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv
a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, a z tohto dôvodu súd prvého
stupňa považoval ustanoveného správcu konkurznej podstaty za aktívne legitimovaného na
podanie žaloby v tomto konaní.
Rozhodnutie vo veci samej súd prvého stupňa odôvodnil tým, že v konaní bolo
zistené, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11. 11. 2005 č. k. 3Cb 361/2001-469 bola
zamietnutá žaloba o určenie neúčinnosti kúpnych zmlúv a zmluvy o postúpení a prevzatí
dodávateľských záväzkov z 19. 07. 1995, podľa ktorých došlo k prevodu nehnuteľností
zapísaných na LV č. X. kat. územie B. z úpadcu na žalovaného 1/. Uvedený rozsudok bol
potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 08. 2009 sp. zn.
1Obo 36/2008 a podnety žalobcu na podanie mimoriadneho dovolania generálnym
prokurátorom SR boli odmietnuté. Ďalej v odôvodnení veci samej uviedol, že ak má správca
pochybnosti, či vec patri do podstaty, zapíše ju do podstaty s poznámkou a z podstaty je
možné ju vylúčiť na základe rozhodnutia súdu, že určitá vec nepatrí do podstaty. Zákonná
úprava teda predpokladá negatívny výrok, že vec nepatrí do podstaty, a nie žalobcom
požadovaný pozitívny výrok, že vec patrí do podstaty. Ak teda žalobca mal
za to, že vec patrí do podstaty, mal postupovať podľa úpravy uvedenej v § 19 ZKV, pričom
pri uplatnení práva podľa uvedeného ustanovenia sa nevyžaduje posudzovať, či na podaní
takej žaloby je daný naliehavý právny záujem. Keďže však žalobca sporné nehnuteľnosti
a hnuteľné veci nezapísal do konkurznej podstaty, súd má za to, že na žalobe na určení, že
nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. /X./ a s tým spojené hnuteľné veci patria
do konkurznej podstaty úpadcu, nie je daný právny záujem, a tým ani naliehavý právny
záujem. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 4C 69/99-274 zo dňa 28. 02. 2001 súd
zistil, že v uvedenom konaní sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k totožným
nehnuteľnostiam, ohľadne ktorých v tomto konaní žiada určiť, že patria do konkurznej
podstaty úpadcu a uvedená žaloba bola právoplatne zamietnutá, keď súd neuznal, že kúpne
zmluvy, na základe ktorých žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo, sú neplatné. V konaní
súd posudzoval platnosť právnych úkonov aj z hľadiska dobrých mravov a konštatoval, že
nebola preukázaná nepoctivosť konania, či už na strane predávajúceho alebo kupujúceho, ani
zámer ukrátiť prípadných veriteľov. Taktiež uviedol, že trestné stíhanie obvinených Ing. B. S.,
L. L. pre trestný čin zneužívania informácii v obchodnom styku spolupáchateľstvom, bolo
zastavené, pretože je neprípustné, lebo ide o osoby, proti ktorým sa skoršie stíhanie pre ten
istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu. Súd prvého stupňa doplnil, že pokiaľ ide
o posúdenie uvedeného skutku z hľadiska neplatnosti, či neúčinnosti predmetných právnych
úkonov, toto už bolo posudzované súdmi so záverom, že sa nejedná o neplatné ani neúčinné
právne úkony. Okrem toho‚ k uvedeným právnym úkonom došlo v rámci schváleného
projektu ozdravenia a rada veriteľov s uvedenými úkonmi vyslovila súhlas, preto nemožno
mať za to, že právne úkony úpadcu sú úkonmi v rozpore s dobrými mravmi.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že úspešným
žalovaným v konaní priznal náhradu trov konania za právne úkony a cestovné náhrady
vo výške spolu 602,65 Eur.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, príp. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec
vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa
nie je správny, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Predmetné rozhodnutie navyše je nutné považovať za nepreskúmateľné a zasahujúce do práva
na právnu istotu a spravodlivé súdne konanie.
Namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť ako sa súd vysporiadal
s námietkami žalobcu, poukazujúcimi na neplatnosť kúpnych zmlúv, ktoré majú byť právnym
základom vzniku a existencie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na strane
žalovaných 1/ a 2/. Ďalej namietol formalistické poukázanie na rozhodnutie Okresného súdu
B. sp. zn. 4C 69/99-274 z 28. 02. 2001 bez toho, aby súd odôvodnil, aký význam má mať toto
rozhodnutie pre rozhodnutie v danej veci a ako malo toto rozhodnutie ovplyvniť úvahy súdu
o konečnom rozhodnutí. Uvedené rozhodnutie podľa názoru odvolateľa vo vzťahu k tomuto
konaniu nič neznamená a nevytvára žiadnu prekážku postupu konania za situácie, keď v čase
jeho vyhlásenia ešte neboli známe výsledky trestného konania a nebol preukázaný fakt
o porušení noriem trestného práva uzatvorením označených kúpnych zmlúv medzi úpadcom
a žalovaným 1/.
Poukazuje ďalej na to, že konanie o určenie vlastníctva k veci nie je totožné s konaním
o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Ďalej poukazuje na to, že v zmysle § 19 ZKV
nemohol zapísať sporné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty z dôvodu, že podľa listu
vlastníctva, vedeného v katastri nehnuteľností, nebolo sporné, komu svedčí vlastníctvo týchto
nehnuteľností, preto ustanovenie § 19 ZKV je uplatniteľné skôr pri hnuteľných veciach,
ktorých evidencia nepodlieha verejným zápisom.
Žalobca zastáva názor, že špecifikované nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty
úpadcu, ktorý je ich jediným vlastníkom, pretože kúpne zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi
úpadcom a žalovaným 1/ a následne aj tie, uzatvorené medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, sú
absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Uvedené kúpne zmluvy trpia absolútnou
neplatnosťou, nakoľko ide o úkony, ktorými sa obchádza zákon, sú v rozpore so zákonom a aj
s dobrými mravmi. Boli uzatvorené s cieľom vytunelovať úpadcu na úkor uspokojenia
konkurzných veriteľov. V tomto smere je predovšetkým potrebné poukázať na Uznesenie
Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn. 2Kv 34/02 z 20. 02. 2008, z ktorého vyplýva, že
trestný skutok, spočívajúci v uzatvorení 17 kúpnych zmlúv v hodnote 1 741 211 962,79 Sk
na úkor úpadcu, ktorými bol odpredaný podhodnotený hmotný a nehnuteľný majetok úpadcu
v minimálnej cene 303 277 379,77 Sk žalovanému 1/, napĺňa skutkovú podstatu trestného
činu zneužitia informácií v obchodnom styku. Trestné stíhanie v tomto konaní stíhaných osôb
bolo zastavené pre neprípustnosť, nakoľko uvedený skutok je len čiastkovým útokom
pokračujúcej trestnej činnosti, za ktorú boli obvinení právoplatne odsúdení Rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 3T 7/00 z 18. 06. 2002, ktorý bol potvrdený Uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 To 67/02 z 26. 03. 2003. Ďalej žalobca
uviedol, že na tieto okolnosti nebolo poukázané v žiadnom inom konaní a žiadny súd sa
s nimi nemal príležitosť vysporiadať.
Správanie sa odporcu voči úpadcovi pri uzatváraní kúpnych zmlúv, ktorými mali byť
na žalovaného prevedené aj označené nehnuteľnosti, nezodpovedá kritériám obvyklosti,
spravodlivosti a poctivosti. Označené právne úkony boli uskutočnené medzi osobou úpadcu
a žalovaným 1/, ktorej štatutárnymi zástupcami boli totožné fyzické osoby Ing. B. S., ktorý
bol od 30. 11. 1994 až doposiaľ členom štatutárneho orgánu dlžníka a Ing. B. S., ktorý bol
súčasne v čase najmenej od 10. 05. 1995 do 29. 11. 2004 vo funkcii člena predstavenstva
spoločnosti S. I., a. s., pričom je aj členom predstavenstva žalovaného 2/.
Žalovaní 1/ a 2/ navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.
Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že vzhľadom na to, že žalobca osobitný postup
excindačnej žaloby podľa § 19 ods. 2 ZKV nedodržal, nemôže mať naliehavý právny záujem
na podaní všeobecnej určovacej žaloby, ktorou sa domáha určenia, že sporné veci patria
do konkurznej podstaty. Poukázali na to, že ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a/ a c/ ZKV síce
priznávajú správcovi po vyhlásení konkurzu aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ale vôbec
z nich nevyplýva, že správca má na určení, že vec patrí do konkurznej podstaty úpadcu,
naliehavý právny záujem, ktorý je v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. nevyhnutným predpokladom
úspešnosti takejto žaloby. Napriek tomu, že súd prvého stupňa zamietol žalobu už na základe
toho, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že sporné veci patria
do konkurznej podstaty úpadcu, súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
zaoberal aj otázkou neplatnosti alebo neúčinnosti predmetných kúpnych zmlúv a dospel
k záveru, že tieto kúpne zmluvy sú platné. Súd prvého stupňa v záujme právnej istoty bol
povinný zohľadniť rozsudok Okresného súdu B. z 28. 02. 2001, sp. zn 4C/69/99, aj v rámci
posudzovania dôvodnosti tvrdení žalobcu, týkajúcich sa neplatnosti predmetných kúpnych
zmlúv. Zdôraznili ďalej, že žaloba o určenie neúčinnosti predmetných kúpnych zmlúv bola
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11. 11. 2005, sp. zn. 3Cb/361/2001, v spojení
s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. 08. 2009, sp. zn. 1Obo/36/2008,
právoplatne zamietnutá, preto výhrada žalobcu o právnej neúčinnosti odporovateľného
právneho úkonu z dôvodu vytunelovania úpadcu na úkor uspokojenia konkurzných veriteľov
je irelevantná. Poukázali na správnosť záveru súdu prvého stupňa, že štatutárni zástupcovia
úpadcu neboli uznaní za vinných zo spáchania skutku opísaného v citovanom uznesení
Krajskej prokuratúry v Bratislave, a že pokiaľ ide o posúdenie uvedeného skutku z hľadiska
neplatnosti či neúčinnosti právnych úkonov, táto skutočnosť už bola posúdená súdmi
so záverom, že nejde o neplatné ani neúčinné právne úkony.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa ust. § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 zák. č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších zmien (ďalej len ZKV) majetok, podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu
(ďalej len „podstata“). Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové
hodnoty (ďalej len „majetok“), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok,
ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj
záväzok.
Podľa ust. § 18 ods. 1 ZKV súpis podstaty (ďalej len „súpis“) vykoná správca podľa
pokynov súdu s použitím zoznamu predloženého úpadcom. Ak úpadca nesplnil povinnosti
podľa § 17 ods. 1 a 2, uloží mu súd, aby sa dostavil na spísanie zápisnice o zozname majetku
a aby vydal potrebné listiny správcovi.
Podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa
do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch, uplatnených inými osobami alebo s poznámkou
o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.
Žalobca vylúčeným návrhom na samostatné konanie uplatnil určovaciu žalobu
v zmysle ust. § 80 písm. c/ O. s. p., ktorou sa domáhal určenia vyššie presne špecifikovaných
nehnuteľností, že patria do konkurznej podstaty úpadcu B. S., a. s., B.
Z obsahu spisu a predložených listinných dokladov bolo zistené, že na majetok úpadcu
bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. K 29/93-38 zo dňa
22. 04. 1998 a ustanovený správca konkurznej podstaty JUDr. J. J. Správca konkurznej
podstaty sa žalobou, vedenou v konaní na Okresnom súde v Bardejove pod sp. zn. 4C 69/99
domáhal určenia vlastníctva nehnuteľností, ktoré sú predmetom určenia tohto konania, že
patria do konkurznej podstaty, a vydania hnuteľných vecí v príslušných zmluvách,
špecifikovaných z dôvodu porušenia ustanovení dohodovacieho konania podľa konkurzného
zákona o zákaze scudzovania a zaťažovania majetku bez súhlasu rady veriteľov, v dôsledku
čoho považoval tieto právne úkony absolútne neplatné. Okresný súd v Bardejove rozsudkom
zo dňa 28. 02. 2001 žalobu v celom rozsahu zamietol, okrem iných v odôvodnení dôvodov,
z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že rada veriteľov dala súhlas k nakladaniu majetku
úpadcu dňa 07. 10. 1993, ako to vyplýva zo zápisnice č. 1 zasadnutia rady veriteľov, zápisnice
č. 3 zo dňa 30. 11. 1993, zápisnice č. 6 zo dňa 07. 04. 1994 a ďalších, zaujal stanovisko
k namietanej cene, dobrým mravom a procesnej chybe žaloby.
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 11. 11. 2005 č. k. 3Cb/361/2001-469
zamietol žalobu, ktorou sa JUDr. J. J., správca konkurznej podstaty úpadcu, domáhal
neúčinnosti právnych úkonov, okrem iných aj kúpnej zmluvy zo dňa 13. 09. 1995, podľa
ktorej došlo k prevodu špecifikovaných nehnuteľností na žalovaného 1/ a ktoré sú aj
predmetom určenia v tomto konaní. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 12. 08. 2009 rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny vo veci samej potvrdil.
V danej veci sa žalobca – správca konkurznej podstaty úpadcu domáha určenia, že
uvedené nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty úpadcu. Podanú žalobu o určenie
žalobca dôvodil odporovateľnosťou právnych úkonov úpadcu, na základe ktorých došlo
k prevodu majetku úpadcu na žalovaného 1/ a následne na žalovaného 2/ z dôvodu
personálneho prepojenia v spoločnosti úpadcu, žalovaného 1/, žalovaného 2/ a pobočky V. B.
a neexistenciou súhlasu s prevodom majetku Rady veriteľov v dohodovacom konaní (č. l. 2, č.
l. 105).
Žaloba o určenie práva alebo právneho vzťahu má svoj základ v ustanovení § 80 písm.
c/ O. s. p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo
ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo
neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa § 80 písm. c/ O. s. p. nemôže byť spravidla
opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinnosti podľa písm. b/ tohto ustanovenia.
Aj v prípade, keď možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem
na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi
účastníkmi a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o splnenie
povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu
alebo práva.
V danej prejednanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre určovaciu žalobu,
a to nebola splnená podmienka existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení.
Určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty, neohrozí právo žalobcu
na zaradenie vecí, v danom prípade nehnuteľností do konkurznej podstaty, ani nezlepší jeho
právne postavenie. Ako vyplýva z citovaných ustanovení konkurzného zákona, správca
konkurznej podstaty v konkurznom konaní zisťuje majetok úpadcu, a po zistení rozsahu
majetku, tento zapíše do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Takéto
oprávnenie a povinnosť ukladá správcovi priamo zákon a predpokladá účasť úpadcu a pokyny
súdu (§ 6, § 18 ZKV). Pokiaľ sú pri súpise majetku úpadcu nejaké pochybnosti, týkajúce sa
vecí zapísaných do súpisu, má správca právo zapísať vec do súpisu s poznámkou o iných
nárokoch, či už osôb alebo právnych dôvodov, ktoré takýto zápis spochybňujú (§ 19 ZKV).
Z uvedeného je zrejmé, že postavenie správcu konkurznej podstaty je dané priamo zákonom
a umožňuje mu realizáciu ochrany a nakladania s majetkom úpadcu na zabezpečenie cieľov
konkurzného konania. V tomto aj s poukazom na citované ustanovenia konkurzného zákona
nie je obmedzený, pričom tomuto postupu nebráni ani zápis v katastri nehnuteľností a z tohto
dôvodu nemôže ani pociťovať neistotu svojho postavenia alebo ohrozenie práv správcu
pri zisťovaní a vykonaní súpisu majetku úpadcu. Z uvedeného dôvodu preto nie je daný
naliehavý právny záujem na určení, či predmetné nehnuteľnosti patria do konkurznej
podstaty, nakoľko konkurzný zákon umožňuje správcovi konkurznej podstaty a ukladá mu
súčasne povinnosť majetok úpadcu zistiť a zapísať do súpisu konkurznej podstaty.
V danom prípade nebol naliehavý právny záujem preukázaný žalobcom a zistený
súdom prvého stupňa, čím nebola splnená základná zákonná podmienka pre zisťovanie, či
právny vzťah alebo právo, požadované žalobcom na určenie, existuje a z tohto dôvodu sa
odvolací súd ani nezaoberal skúmaním ostatných namietaných skutočností žalobcom.
Námietka odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je charakterizované
absenciou riadneho a preskúmateľného odôvodnenia, nie je dôvodná. Súd prvého stupňa sa
v odôvodnení zaoberal skúmaním splnenia zákonnej podmienky naliehavého právneho
záujmu a z tohto dôvodu aj vplyvu výrokov predchádzajúcich rozhodnutí v iných konaniach
(sp. zn. 4C 69/99 a 3 Cb 361/2001) na túto otázku v zmysle ust. § 159 ods. 2 O. s. p., ako
aj v tejto súvislosti skúmaním naliehavého právneho záujmu aj vo vzťahu na ust. § 19 ZKV,
podľa ktorého správca zapisuje veci do konkurznej podstaty.
Súd prvého stupňa sa nesprávne zaoberal aj vecnými námietkami žalobcu, ktorý
postup vylučovala skutočnosť absencie podmienky prípustnosti predmetnej žaloby,
spočívajúcej v neexistencii naliehavého právneho záujmu.
Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust.
§ 219 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Podľa ust. § 142 ods. 1 prvá veta O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,
súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odvolací súd v zmysle ust. § 142 ods. 3 a § 224 ods. 1 O. s. p. priznal v konaní
úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia za 1
úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu žalobcu vo výške 58,69 Eur za jeden úkon
právnej pomoci, paušálnu náhradu 1 x 7,63 Eur, spolu náhradu trov právneho zastúpenia
66,32 Eur v zmysle ust. § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. f/, vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 30. apríla 2012
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová