Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/13/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr Ivany Izakovičovej a JUDr. Eleny

Krajčovičovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. J. J., R. správca konkurznej podstaty úpadcu

B. S., a. s., B., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. L. J., s. r. o., D., proti

žalovaným: 1/ S. I., a. s., D., IČO: X., 2/ S. I., a. s., D., IČO: X., obidvaja zastúpení AK H.,

spol. s r. o., N., o určenie, že hnuteľné a nehnuteľné veci patria do konkurznej podstaty

úpadcu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

19. decembra 2011, č. k. -279, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

19. decembra 2011 č. k. -279 p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho

konania 66,32 Eur na účet právnemu zástupcovi žalovaných v 1/ a 2/ rade.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu, ktorým sa

domáhal určenia, že nehnuteľnosti, zapísané na Okresnom úrade v B., odbor katastra

nehnuteľností na LV č. X. (X.) ako priemyselný závod č. s. X. č. X. - zastavaná plocha

22

o výmere 11 905 m, priemyselný závod č. s. X. č. X – zastavaná plocha o výmere 287 m,

2

priemyselný závod č. s. X. č. X. – zastavaná plocha o výmere 790 m, priemyselný závod č. s.

2

X. č. X. - zastavaná plocha o výmere 12 392 m, priemyselný závod č. s. X. č. X. - zastavaná

2

plocha o výmere 272 m, priemyselný závod č. s. X. č. X. – zastavaná plocha o výmere 921

22

m, priemyselný závod č. s. X. č. X. – zastavaná plocha o výmere 457 m, priemyselný závod

2

č. s. X. č. X. – zastavaná plocha o výmere 55 m, priemyselný závod č. s. X. č. X. - zastavaná

22

plocha 66 m, reg. stanica č. s. X. č. X – zastavaná plocha o výmere 102 ma na nej sa

nachádzajúci priemyselný závod – recirkulačná stanica, č. s. X. č. X. zastavaná plocha

2

o výmere 60 ma na nej sa nachádzajúci priemyselný závod – sklad plynov, č. s. X. č. X. –

2

zastavaná plocha o výmere 375 ma na nej sa nachádzajúci priemyselný závod – sklad olejov,

2

č. s. X. č. X. – zastavaná plocha o výmere 99 ma na nej sa nachádzajúci sklad odpadových

2

olejov – sklad olejov, č. s. X. č. X. zastavaná plocha o výmere 787 ma na nej sa

nachádzajúca požiarna zbrojnica a garáže I.E., č. s. X. č. X. – zastavaná plocha o výmere 547

2

ma na nej sa nachádzajúci priemyselný závod, patria do konkurznej podstaty úpadcu B. S. a.

s. so sídlom v B.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa

22. 11. 2001 (č. l. 8) pripustil do konania spoločnosť S. I., a. s., ako žalovaného 2/. Ďalej

uviedol, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -38 zo dňa 22. 04.1998 bol

na majetok dlžníka B. S., a. s. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu konkurznej podstaty

bol ustanovený JUDr. J. J. Na schôdzi veriteľov 07. 10. 1993 bola zvolená rada veriteľov

a bol schválený projekt ozdravenia, rada veriteľov do dvoch mesiacov od 01. 02. 1998

neoznámila súdu plnenie projektu ozdravenia a podľa § 70 a ods. 5 ZKV dohodovacie

konanie podľa zákona bolo skončené. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu na správcu

konkurznej podstaty prechádza oprávnenie nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv

a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, a z tohto dôvodu súd prvého

stupňa považoval ustanoveného správcu konkurznej podstaty za aktívne legitimovaného na

podanie žaloby v tomto konaní.

Rozhodnutie vo veci samej súd prvého stupňa odôvodnil tým, že v konaní bolo

zistené, že rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 11. 11. 2005 č. k. -469 bola

zamietnutá žaloba o určenie neúčinnosti kúpnych zmlúv a zmluvy o postúpení a prevzatí

dodávateľských záväzkov z 19. 07. 1995, podľa ktorých došlo k prevodu nehnuteľností

zapísaných na LV č. X. kat. územie B. z úpadcu na žalovaného 1/. Uvedený rozsudok bol

potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12. 08. 2009 sp. zn.

a podnety žalobcu na podanie mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom SR boli odmietnuté. Ďalej v odôvodnení veci samej uviedol, že ak má správca

pochybnosti, či vec patri do podstaty, zapíše ju do podstaty s poznámkou a z podstaty je

možné ju vylúčiť na základe rozhodnutia súdu, že určitá vec nepatrí do podstaty. Zákonná

úprava teda predpokladá negatívny výrok, že vec nepatrí do podstaty, a nie žalobcom

požadovaný pozitívny výrok, že vec patrí do podstaty. Ak teda žalobca mal

za to, že vec patrí do podstaty, mal postupovať podľa úpravy uvedenej v § 19 ZKV, pričom

pri uplatnení práva podľa uvedeného ustanovenia sa nevyžaduje posudzovať, či na podaní

takej žaloby je daný naliehavý právny záujem. Keďže však žalobca sporné nehnuteľnosti

a hnuteľné veci nezapísal do konkurznej podstaty, súd má za to, že na žalobe na určení, že

nehnuteľnosti zapísané na LV č. X. /X./ a s tým spojené hnuteľné veci patria

do konkurznej podstaty úpadcu, nie je daný právny záujem, a tým ani naliehavý právny

záujem. Z rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -274 zo dňa 28. 02. 2001 súd

zistil, že v uvedenom konaní sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k totožným

nehnuteľnostiam, ohľadne ktorých v tomto konaní žiada určiť, že patria do konkurznej

podstaty úpadcu a uvedená žaloba bola právoplatne zamietnutá, keď súd neuznal, že kúpne

zmluvy, na základe ktorých žalovaný 1/ nadobudol vlastnícke právo, sú neplatné. V konaní

súd posudzoval platnosť právnych úkonov aj z hľadiska dobrých mravov a konštatoval, že

nebola preukázaná nepoctivosť konania, či už na strane predávajúceho alebo kupujúceho, ani

zámer ukrátiť prípadných veriteľov. Taktiež uviedol, že trestné stíhanie obvinených Ing. B. S.,

L. L. pre trestný čin zneužívania informácii v obchodnom styku spolupáchateľstvom, bolo

zastavené, pretože je neprípustné, lebo ide o osoby, proti ktorým sa skoršie stíhanie pre ten

istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu. Súd prvého stupňa doplnil, že pokiaľ ide

o posúdenie uvedeného skutku z hľadiska neplatnosti, či neúčinnosti predmetných právnych

úkonov, toto už bolo posudzované súdmi so záverom, že sa nejedná o neplatné ani neúčinné

právne úkony. Okrem toho‚ k uvedeným právnym úkonom došlo v rámci schváleného

projektu ozdravenia a rada veriteľov s uvedenými úkonmi vyslovila súhlas, preto nemožno

mať za to, že právne úkony úpadcu sú úkonmi v rozpore s dobrými mravmi.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. tak, že úspešným

žalovaným v konaní priznal náhradu trov konania za právne úkony a cestovné náhrady

vo výške spolu 602,65 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa

zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, príp. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec

vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa

nie je správny, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Predmetné rozhodnutie navyše je nutné považovať za nepreskúmateľné a zasahujúce do práva

na právnu istotu a spravodlivé súdne konanie.

Namietal, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť ako sa súd vysporiadal

s námietkami žalobcu, poukazujúcimi na neplatnosť kúpnych zmlúv, ktoré majú byť právnym

základom vzniku a existencie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na strane

žalovaných 1/ a 2/. Ďalej namietol formalistické poukázanie na rozhodnutie Okresného súdu

B. sp. zn. -274 z 28. 02. 2001 bez toho, aby súd odôvodnil, aký význam má mať toto

rozhodnutie pre rozhodnutie v danej veci a ako malo toto rozhodnutie ovplyvniť úvahy súdu

o konečnom rozhodnutí. Uvedené rozhodnutie podľa názoru odvolateľa vo vzťahu k tomuto

konaniu nič neznamená a nevytvára žiadnu prekážku postupu konania za situácie, keď v čase

jeho vyhlásenia ešte neboli známe výsledky trestného konania a nebol preukázaný fakt

o porušení noriem trestného práva uzatvorením označených kúpnych zmlúv medzi úpadcom

a žalovaným 1/.

Poukazuje ďalej na to, že konanie o určenie vlastníctva k veci nie je totožné s konaním

o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Ďalej poukazuje na to, že v zmysle § 19 ZKV

nemohol zapísať sporné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty z dôvodu, že podľa listu

vlastníctva, vedeného v katastri nehnuteľností, nebolo sporné, komu svedčí vlastníctvo týchto

nehnuteľností, preto ustanovenie § 19 ZKV je uplatniteľné skôr pri hnuteľných veciach,

ktorých evidencia nepodlieha verejným zápisom.

Žalobca zastáva názor, že špecifikované nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty

úpadcu, ktorý je ich jediným vlastníkom, pretože kúpne zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi

úpadcom a žalovaným 1/ a následne aj tie, uzatvorené medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, sú

absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Uvedené kúpne zmluvy trpia absolútnou

neplatnosťou, nakoľko ide o úkony, ktorými sa obchádza zákon, sú v rozpore so zákonom a aj

s dobrými mravmi. Boli uzatvorené s cieľom vytunelovať úpadcu na úkor uspokojenia

konkurzných veriteľov. V tomto smere je predovšetkým potrebné poukázať na Uznesenie

Krajskej prokuratúry v Bratislave sp. zn. z 20. 02. 2008, z ktorého vyplýva, že

trestný skutok, spočívajúci v uzatvorení 17 kúpnych zmlúv v hodnote 1 741 211 962,79 Sk

na úkor úpadcu, ktorými bol odpredaný podhodnotený hmotný a nehnuteľný majetok úpadcu

v minimálnej cene 303 277 379,77 Sk žalovanému 1/, napĺňa skutkovú podstatu trestného

činu zneužitia informácií v obchodnom styku. Trestné stíhanie v tomto konaní stíhaných osôb

bolo zastavené pre neprípustnosť, nakoľko uvedený skutok je len čiastkovým útokom

pokračujúcej trestnej činnosti, za ktorú boli obvinení právoplatne odsúdení Rozsudkom

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 18. 06. 2002, ktorý bol potvrdený Uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 26. 03. 2003. Ďalej žalobca

uviedol, že na tieto okolnosti nebolo poukázané v žiadnom inom konaní a žiadny súd sa

s nimi nemal príležitosť vysporiadať.

Správanie sa odporcu voči úpadcovi pri uzatváraní kúpnych zmlúv, ktorými mali byť

na žalovaného prevedené aj označené nehnuteľnosti, nezodpovedá kritériám obvyklosti,

spravodlivosti a poctivosti. Označené právne úkony boli uskutočnené medzi osobou úpadcu

a žalovaným 1/, ktorej štatutárnymi zástupcami boli totožné fyzické osoby Ing. B. S., ktorý

bol od 30. 11. 1994 až doposiaľ členom štatutárneho orgánu dlžníka a Ing. B. S., ktorý bol

súčasne v čase najmenej od 10. 05. 1995 do 29. 11. 2004 vo funkcii člena predstavenstva

spoločnosti S. I., a. s., pričom je aj členom predstavenstva žalovaného 2/.

Žalovaní 1/ a 2/ navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že vzhľadom na to, že žalobca osobitný postup

excindačnej žaloby podľa § 19 ods. 2 ZKV nedodržal, nemôže mať naliehavý právny záujem

na podaní všeobecnej určovacej žaloby, ktorou sa domáha určenia, že sporné veci patria

do konkurznej podstaty. Poukázali na to, že ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a/ a c/ ZKV síce

priznávajú správcovi po vyhlásení konkurzu aktívnu legitimáciu na podanie žaloby, ale vôbec

z nich nevyplýva, že správca má na určení, že vec patrí do konkurznej podstaty úpadcu,

naliehavý právny záujem, ktorý je v zmysle nevyhnutným predpokladom

úspešnosti takejto žaloby. Napriek tomu, že súd prvého stupňa zamietol žalobu už na základe

toho, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že sporné veci patria

do konkurznej podstaty úpadcu, súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku

zaoberal aj otázkou neplatnosti alebo neúčinnosti predmetných kúpnych zmlúv a dospel

k záveru, že tieto kúpne zmluvy sú platné. Súd prvého stupňa v záujme právnej istoty bol

povinný zohľadniť rozsudok Okresného súdu B. z 28. 02. 2001, sp. zn , aj v rámci

posudzovania dôvodnosti tvrdení žalobcu, týkajúcich sa neplatnosti predmetných kúpnych

zmlúv. Zdôraznili ďalej, že žaloba o určenie neúčinnosti predmetných kúpnych zmlúv bola

rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 11. 11. 2005, sp. zn. , v spojení

s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 12. 08. 2009, sp. zn. ,

právoplatne zamietnutá, preto výhrada žalobcu o právnej neúčinnosti odporovateľného

právneho úkonu z dôvodu vytunelovania úpadcu na úkor uspokojenia konkurzných veriteľov

je irelevantná. Poukázali na správnosť záveru súdu prvého stupňa, že štatutárni zástupcovia

úpadcu neboli uznaní za vinných zo spáchania skutku opísaného v citovanom uznesení

Krajskej prokuratúry v Bratislave, a že pokiaľ ide o posúdenie uvedeného skutku z hľadiska

neplatnosti či neúčinnosti právnych úkonov, táto skutočnosť už bola posúdená súdmi

so záverom, že nejde o neplatné ani neúčinné právne úkony.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ust. a po prejednaní odvolania bez nariadenia pojednávania

podľa , dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ust. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa

rozhodlo najmä c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Podľa ust. , o konkurze a vyrovnaní v znení

neskorších zmien (ďalej len ZKV) majetok, podliehajúci konkurzu, tvorí konkurznú podstatu

(ďalej len „podstata“). Podstatu tvoria veci, byty a nebytové priestory, práva a iné majetkové

hodnoty (ďalej len „majetok“), ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok,

ktorý dlžník nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj

záväzok.

Podľa ust. § 18 ods. 1 ZKV súpis podstaty (ďalej len „súpis“) vykoná správca podľa

pokynov súdu s použitím zoznamu predloženého úpadcom. Ak úpadca nesplnil povinnosti

podľa § 17 ods. 1 a 2, uloží mu súd, aby sa dostavil na spísanie zápisnice o zozname majetku

a aby vydal potrebné listiny správcovi.

Podľa ust. § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa

do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch, uplatnených inými osobami alebo s poznámkou

o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu.

Žalobca vylúčeným návrhom na samostatné konanie uplatnil určovaciu žalobu

v zmysle ust. , ktorou sa domáhal určenia vyššie presne špecifikovaných

nehnuteľností, že patria do konkurznej podstaty úpadcu B. S., a. s., B.

Z obsahu spisu a predložených listinných dokladov bolo zistené, že na majetok úpadcu

bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. -38 zo dňa

22. 04. 1998 a ustanovený správca konkurznej podstaty JUDr. J. J. Správca konkurznej

podstaty sa žalobou, vedenou v konaní na Okresnom súde v Bardejove pod sp. zn.

domáhal určenia vlastníctva nehnuteľností, ktoré sú predmetom určenia tohto konania, že

patria do konkurznej podstaty, a vydania hnuteľných vecí v príslušných zmluvách,

špecifikovaných z dôvodu porušenia ustanovení dohodovacieho konania podľa konkurzného

zákona o zákaze scudzovania a zaťažovania majetku bez súhlasu rady veriteľov, v dôsledku

čoho považoval tieto právne úkony absolútne neplatné. Okresný súd v Bardejove rozsudkom

zo dňa 28. 02. 2001 žalobu v celom rozsahu zamietol, okrem iných v odôvodnení dôvodov,

z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že rada veriteľov dala súhlas k nakladaniu majetku

úpadcu dňa 07. 10. 1993, ako to vyplýva zo zápisnice č. 1 zasadnutia rady veriteľov, zápisnice

č. 3 zo dňa 30. 11. 1993, zápisnice č. 6 zo dňa 07. 04. 1994 a ďalších, zaujal stanovisko

k namietanej cene, dobrým mravom a procesnej chybe žaloby.

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 11. 11. 2005 č. k. -469

zamietol žalobu, ktorou sa JUDr. J. J., správca konkurznej podstaty úpadcu, domáhal

neúčinnosti právnych úkonov, okrem iných aj kúpnej zmluvy zo dňa 13. 09. 1995, podľa

ktorej došlo k prevodu špecifikovaných nehnuteľností na žalovaného 1/ a ktoré sú aj

predmetom určenia v tomto konaní. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 12. 08. 2009 rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny vo veci samej potvrdil.

V danej veci sa žalobca – správca konkurznej podstaty úpadcu domáha určenia, že

uvedené nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty úpadcu. Podanú žalobu o určenie

žalobca dôvodil odporovateľnosťou právnych úkonov úpadcu, na základe ktorých došlo

k prevodu majetku úpadcu na žalovaného 1/ a následne na žalovaného 2/ z dôvodu

personálneho prepojenia v spoločnosti úpadcu, žalovaného 1/, žalovaného 2/ a pobočky V. B.

a neexistenciou súhlasu s prevodom majetku Rady veriteľov v dohodovacom konaní (č. l. 2, č.

l. 105).

Žaloba o určenie práva alebo právneho vzťahu má svoj základ v ustanovení § 80 písm.

c/ , podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä

o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem. Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či

tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo

ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo

neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa nemôže byť spravidla

opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinnosti podľa písm. b/ tohto ustanovenia.

Aj v prípade, keď možno žalovať o splnenie povinnosti, môže byť naliehavý právny záujem

na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi

účastníkmi a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie, alebo ak žaloba o splnenie

povinnosti nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu

alebo práva.

V danej prejednanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre určovaciu žalobu,

a to nebola splnená podmienka existencie naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

Určenie, že predmetné nehnuteľnosti patria do konkurznej podstaty, neohrozí právo žalobcu

na zaradenie vecí, v danom prípade nehnuteľností do konkurznej podstaty, ani nezlepší jeho

právne postavenie. Ako vyplýva z citovaných ustanovení konkurzného zákona, správca

konkurznej podstaty v konkurznom konaní zisťuje majetok úpadcu, a po zistení rozsahu

majetku, tento zapíše do súpisu majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Takéto

oprávnenie a povinnosť ukladá správcovi priamo zákon a predpokladá účasť úpadcu a pokyny

súdu (§ 6, § 18 ZKV). Pokiaľ sú pri súpise majetku úpadcu nejaké pochybnosti, týkajúce sa

vecí zapísaných do súpisu, má správca právo zapísať vec do súpisu s poznámkou o iných

nárokoch, či už osôb alebo právnych dôvodov, ktoré takýto zápis spochybňujú (§ 19 ZKV).

Z uvedeného je zrejmé, že postavenie správcu konkurznej podstaty je dané priamo zákonom

a umožňuje mu realizáciu ochrany a nakladania s majetkom úpadcu na zabezpečenie cieľov

konkurzného konania. V tomto aj s poukazom na citované ustanovenia konkurzného zákona

nie je obmedzený, pričom tomuto postupu nebráni ani zápis v katastri nehnuteľností a z tohto

dôvodu nemôže ani pociťovať neistotu svojho postavenia alebo ohrozenie práv správcu

pri zisťovaní a vykonaní súpisu majetku úpadcu. Z uvedeného dôvodu preto nie je daný

naliehavý právny záujem na určení, či predmetné nehnuteľnosti patria do konkurznej

podstaty, nakoľko konkurzný zákon umožňuje správcovi konkurznej podstaty a ukladá mu

súčasne povinnosť majetok úpadcu zistiť a zapísať do súpisu konkurznej podstaty.

V danom prípade nebol naliehavý právny záujem preukázaný žalobcom a zistený

súdom prvého stupňa, čím nebola splnená základná zákonná podmienka pre zisťovanie, či

právny vzťah alebo právo, požadované žalobcom na určenie, existuje a z tohto dôvodu sa

odvolací súd ani nezaoberal skúmaním ostatných namietaných skutočností žalobcom.

Námietka odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je charakterizované

absenciou riadneho a preskúmateľného odôvodnenia, nie je dôvodná. Súd prvého stupňa sa

v odôvodnení zaoberal skúmaním splnenia zákonnej podmienky naliehavého právneho

záujmu a z tohto dôvodu aj vplyvu výrokov predchádzajúcich rozhodnutí v iných konaniach

(sp. zn. a ) na túto otázku v zmysle ust. , ako

aj v tejto súvislosti skúmaním naliehavého právneho záujmu aj vo vzťahu na ust. § 19 ZKV,

podľa ktorého správca zapisuje veci do konkurznej podstaty.

Súd prvého stupňa sa nesprávne zaoberal aj vecnými námietkami žalobcu, ktorý

postup vylučovala skutočnosť absencie podmienky prípustnosti predmetnej žaloby,

spočívajúcej v neexistencii naliehavého právneho záujmu.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust.

1 ako vecne správne potvrdil.

Podľa ust. prvá veta účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech,

súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odvolací súd v zmysle ust. a priznal v konaní

úspešným žalovaným náhradu trov odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia za 1

úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu žalobcu vo výške 58,69 Eur za jeden úkon

právnej pomoci, paušálnu náhradu 1 x 7,63 Eur, spolu náhradu trov právneho zastúpenia

66,32 Eur v zmysle ust. , , vyhl. č. v znení

neskorších zmien.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. apríla 2012

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová