Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1obo/36/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. J. Štefanka

a členiek JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci žalobcu: JUDr. J.

J. správca konkurznej podstaty B. a. s., B., R. B., IČO: X. zast. JUDr. R. B. advokátom, L. B.,

proti žalovanému: S. a. s., D. B., IČO: X. zast. JUDr. M. B. advokátom, Š. P.O.BOX X. B.,

o neúčinnosť právnych úkonov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 11. novembra 2005 č. k. -469 a proti jeho rozsudku zo dňa

27. decembra 2005 č. k. -479 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

11. novembra 2005 č. k. -469 p o t v r d z u j e.

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27. decembra 2005 č. k.

479 m e n í tak, že žalobca je povinný žalovanému zaplatiť náhradu trov prvostupňového

konania vo výške 187,81 eur (5 658 Sk) na účet jeho právneho zástupcu.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zo dňa 11. 11. 2005 zamietol žalobu

a rozsudkom zo dňa 27. 12. 2005 rozhodol o náhrade trov konania tak, že zaviazal žalobcu

zaplatiť žalovanému trovy konania na účet jeho právneho zástupcu v sume 1 761 544 Sk. Podľa

odôvodnenia rozsudku v merite veci žalobca sa domáhal určenia právnej neúčinnosti kúpnej

zmluvy zo dňa 13. 09. 1995, podľa ktorej došlo k prevodu nehnuteľností na žalovaného,

zapísaných na LV č. X., ako priemyselný závod č.s. 1410, parc.č. X., zastavaná plocha o výmere

2 2

8168 m, priemyselný závod č.s.1410 parc.č. X. zastavaná plocha o výmere 743 m, priemyselný

2

závod č.s. 1410 parc.č. X. o výmere 1593 ma hnuteľné veci, ktoré sú súčasťou kúpnej zmluvy,

zapísanej na Okresnom úrade, odbor katastra nehnuteľností v B. pod č. V X., V X., V X., V X.,

V X., V X., V X., V X., V X. a ďalší hnuteľný majetok podľa kúpnych zmlúv zo dňa 14. 10.

1997, č. 14/1997 z 1.12.1997, č. zo dňa 01. 04. 1996, č. 01/1996 zo dňa 02. 01. 1996, č.

3001/96 zo dňa 02. 01. 1996, č. 3002/96 zo dňa 02. 01. 1996, č. 3846/95 dňa 01. 12. 1995, č.

3847/95, zo dňa 01. 12. 1995, č. 3847/95 zo dňa 01. 12. 1995, č. 3848/95 zo dňa 01. 10. 1995

a zmluva o postúpení a prevzatí dodávateľských záväzkov zo dňa 19. 07. 1995, ktoré sú prílohou

žaloby, sú právne neúčinné a žalovaný je povinný veci hnuteľné a nehnuteľné vrátiť do

konkurznej podstaty úpadcu. Ak tieto veci nie je možné vrátiť, žalobca žiadal poskytnúť finančnú

náhradu.

Po vrátení odvolacím súdom na ďalšie konanie súd vykonal dokazovanie podľa § 120

ods. 1, 3, 125, a zistil, že žalobe nebolo možné vyhovieť.

Pri hodnotení už vykonaných dôkazov, v nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu

( ) zistil, že nedošlo k ukráteniu konkurzného veriteľa podľa ust. – 6 ZKV,

pretože nebola preukázaná žalobcom tvrdená skutočnosť, že došlo k nakladaniu s majetkom

dlžníka bez súhlasu rady veriteľov.

Z obsahu spisu sp.zn. , v konaní vedenom na Okresnom súde v Bardejove

súd zistil, že rada veriteľov dňa 07. 10. 1995 splnomocnila manažment dlžníka /realizovať

odpredaj nepoužiteľných po operatívnom odsúhlasení predsedom rady veriteľov Ing. S.

Z výpovede Ing. S. a podpredsedníčky rady veriteľov JUDr. M. vyplynulo, že nakladanie

s majetkom dlžníka, a to vecí hnuteľných aj nehnuteľných bolo vždy aj odsúhlasené v rade.

Samotný predaj nehnuteľností v uvedenom regióne sa mohol uskutočniť len v primeranej cene,

aká zodpovedala kúpyschopnosti kupujúceho a to so zreteľom na zachovanie výrobnej činnosti

v tomto kraji.

Podľa názoru súdu pre splnenie podmienky vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov pri

predaji hnuteľných, či nehnuteľných vecí, s odkazom na ust. § 15 ZKV musia byť naraz splnené

všetky zákonom stanovené podmienky odporovacej žaloby.

Súd však konštatoval, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že dlžníkove právne

úkony podľa ust. § 15 ods. 2- 6 ZKV ukracovali uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky

konkurzného veriteľa, čo bolo prijaté právnym záverom Najvyššieho súd Slovenskej republiky.

Nebolo ďalej preukázané, že sám obligačný veriteľ ukrátil konkurzných veriteľov. Obligačný

veriteľ má v konkurznom konaní osobitné postavenie a je niekedy uspokojovaný aj ako oddelený

veriteľ. V takom prípade potom ostatní veritelia sa uspokojujú pomerne, s poukazom na ust.

§§ 31 ods. l písm. a/ až c/, 31 ods. 6, 7,v nadväznosti na ust. §32 ods. 1,2, ZKV.

Vzhľadom na uvedené súd žalobu zamietol.

V zmysle rozhodol súd samostatným rozsudkom o náhrade trov konania tak,

že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania na účet právneho zástupcu v sume

1 761 544 Sk do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti týmto rozsudkom sa odvolal žalobca a navrhol rozsudok vo veci samej zmeniť

v zmysle navrhnutého petitu alebo zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Rozsudok ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania navrhol zmeniť tak, že súd

žalovanému prizná náhradu trov vo výške 28 863 Sk.

V odvolaní v merite veci udáva, že súd nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu

vyslovený v zrušujúcom uznesení sp.zn. , z ktorého cituje“ formulácia petitu

žaloby ani po jeho doplnení podaniami z 25. 06. 2001 a 10. 08. 2001 nie je presná, jednoznačná

a zrozumiteľná. Súd prvého stupňa mal preto postupom podľa nepresnosť

a nejednoznačnosť podaní žalobcu odstrániť. Pochybil, keď na základe takéhoto návrhu

rozhodol, pretože tieto nedostatky robia rozhodnutie nevykonateľným, a to bolo dôvodom pre

jeho zrušenie. Súd podľa neho nepostupoval v zmysle ustanovenia a neodstránil

vadu návrhu na začatie konania zo dňa 18. 04. 2001, má preto za to, že toto konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 205 ods. 2

písm. b) O. s. p

Z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR ďalej cituje, že „z doteraz vykonaného

dokazovania vzhľadom na značný počet právnych úkonov, vykonaných v dlhšom časovom

období zhruba od 01. 01. 1995 do 10 03. 1998 nie je možné dospieť k skutkovému záveru, že

podmienka personálneho prepojenia v každom prípade splnená bola“.

Odvolateľ tvrdí, že prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia touto

skutočnosťou vôbec nezaoberal a neskúmal personálne prepojenie s ohľadom na jednotlivé

právne úkony, ktorých neúčinnosti sa žalobca dovoláva.

Navrhol preto zmeniť rozsudok súdu l. stupňa tak, že bude znieť:

Odvolací súd mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. 11. 2005, č. k. 3 Cb

361/2001-469 tak, že určuj e, že

kúpne zmluvy zapísané na Katastrálnom úrade v K., Správa katastra B. č. V X., V X.,

V X., V X., V X., VX., V X., V X.,

kúpne zmluvy č. 1089/97 z 14.10.1997, č. 14/97 z 01.12.1997, č. z l. 04.1996 č.

1/96 z 02.01.1996, č. 3002/96 z 02.01.1996, č. 3001/96 z 02.01.1996, č. 3846/95 z 01.12.1995, č.

3847/95 z 01.12.1995, č. 3848/95 z 01.10.1995

zmluva o postúpení a prevzatí dodávateľských záväzkov z 19. 07. 1995 sú voči

konkurzným veriteľom úpadcu B. a. s. „v konkurze“, P.B., IČO X. právne neúčinné.

Žalovaný je povinný vydať

nehnuteľné veci, ktoré sú predmetom kúpnych zmlúv č. V X., V X., V X., V X., V X.,

VX., V X., V X. zapísaných na Katastrálnom úrade v K., Správa katastra B. a

hnuteľné veci, ktoré sú predmetom kúpnych zmlúv č. 1089/97 z 14.10.1997, č. 14/97 01.

12. 1997, č. z 01. 04. 1996, č. 1/96 z 02. 01. 1996, č. 3002/96 z 02. 01. 1996, č. 3001/96

z 2.01.1996, č. 3846/95z01.10.1995, č. 3847/95 z Ol. 12. 1995, č. 3848/95 z 01. 10. 1995 do

konkurznej podstaty do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v prípade, že ich vrátenie nie je

možné, je povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku ušlú čiastku v prospech

konkurznej podstaty.

V odvolaní proti rozsudku, ktorým súd rozhodol o náhrade trov, poukazuje žalobca na

to, že predmetom žalobného návrhu je určenie neúčinnosti právnych úkonov súvisiacich

s konkurzným konaním.

Má za to, že pri určovaní náhrady trov konania bolo preto potrebné vychádzať

z ustanovenia vyhlášky NS SR , podľa ktorého „ak nie je možné

hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon jedna trinástina výpočtového

základu“. Uvádza, že žalobca zaplatil za návrh súdny poplatok vo výške 1 000 Sk.

Preto navrhol rozsudok zmeniť tak, že je povinný nahradiť žalovanému trovy konania na

účet právneho zástupcu v sume 28 870 Sk, a prikladá podrobný výpočet trov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2

a dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku vo veci samej nie je dôvodné a odvolanie

proti rozsudku o náhrade trov konania je dôvodné.

Pokiaľ ide o rozsudok vo veci samej odvolateľ, žalobca tvrdí, že keďže súd l. stupňa

nepostupoval v zmysle a neodstránil vadu návrhu na začatie konania zo dňa

18. 04. 2001, je konanie postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci v zmysle

Odvolací súd z predloženého materiálu zistil, že žalobu podal ako SKP advokát JUDr. J.

J. zastúpený advokátom JUDr. P. H. advokátom z B. a podal ju v znení, o ktorom súd l. stupňa

rozhodol žalobe vyhovujúcim rozsudkom zo dňa 03. 09. 2001.

Proti žalobe vyhovujúcemu rozsudku zo dňa 03. 09. 2001 sa odvolal žalovaný a odvolací

súd uznesením zo dňa 10. 12. 2002 rozhodol vo veci tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec

vrátil súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

Konštatoval, že formulácia petitu žaloby ani po jeho doplnení podaniami z 25. 06. 2001

a 10. 08. 2001 nie je presná, jednoznačná a zrozumiteľná. Súd l. stupňa mal podľa neho

postupom podľa nepresnosť a nejednoznačnosť podania žalobcu odstrániť.

Pochybil preto, keď na základe takéhoto návrhu rozhodol, pretože tieto nedostatky robia

rozhodnutie nevykonateľným a to bolo jedným z dôvodov pre jeho zrušenie podľa § 221 ods. 1

písm. b/

Vo veci samej odvolací súd poznamenal, že pri aplikácii ust. § 15 ZKV musia byť

splnené všetky zákonom stanovené podmienky a vyslovil názor, že pri hodnotení skutočnosti, či

veritelia boli ukrátení sa treba zaoberať aj ekonomickými podmienkami, v ktorých prebieha

uspokojovanie veriteľov. Aj okolnosť, že súdu nebolo preukázané či obligačný veriteľ

realizáciou svojho záložného práva ukrátil ostatných konkurzných veriteľov, bola dôvodom

zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

Odvolací súd tiež prisvedčil odvolateľovi, žalovanému, že nebol na pojednávanie riadne

predvolaný, takže súd l. stupňa porušil procesný predpis, keď rozhodol v jeho neprítomnosti, čo

bolo tiež dôvodom zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu.

Zatiaľ čo súd l. stupňa považoval za záväzný právny názor odvolacieho súdu

pripomienky týkajúce sa interpretácie a aplikácie ust. § 15 ZKV, odvolateľ – žalobca zaň

považuje zdôvodnenie zrušenia rozsudku súdu l. stupňa aj tým, že tento neaplikoval ust. § 43

ods. 1 a neodstránil tým nepresnosť a nejednoznačnosť petitu žaloby.

Odvolací súd sa stotožnil s úsudkom súdu l. stupňa , že právny názor odvolacieho súdu sa

týkal merita veci.

Navyše konajúci odvolací súd vzhľadom na to, že rozhodoval tentokrát o odvolaní proti

žalobu zamietajúcemu rozsudku súdu l. stupňa, nepovažoval nedostatok v žalobnom návrhu

vytýkaný odvolacím súdom uznesením sp.zn. zo dňa 10. 12. 2002 za taký

významný, aby kvôli nemu zrušil napadnutý rozsudok súdu l. stupňa a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

Vady konania sú totiž zo zreteľa podmienok pre potvrdenie rozhodnutia súdu l. stupňa

významné len pokiaľ by mohli mať vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia. Skutkové zistenia

a výsledky dokazovania, ktoré vykonal súd l. stupňa po zrušujúcom rozhodnutí NSSR sp. zn.

sa totiž vzťahujú na všetky sporné právne úkony urobené v období vymedzenom

v ust. § 15 ods. 2 ZKV, takže nie je dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu l. stupňa preto, aby sa

tento zaoberal otázkou správneho znenia žalobného návrhu a následne znovu rozhodol, pretože

dôkazy a ich výsledok aj právne posúdenie by boli identické, čo značí, že by súd l. stupňa musel

vydať opätovne žalobu zamietajúci rozsudok.

Odvolací súd sa preto zameral na zdôvodnenie odvolania v merite veci. V tomto smere

žalobca vytýka súdu l. stupňa, že sa nezaoberal otázkou personálneho prepojenia v jednotlivých,

v návrhu uvedených právnych úkonoch, ako mu to uložil odvolací súd a nezaoberal sa ani

ekonomickými podmienkami, v ktorých uspokojovanie veriteľov prebieha, čo mu tiež odvolací

súd uložil. Považuje preto rozhodnutie súdu l. stupňa za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

a nedostatok dôvodov v zmysle

Odvolateľov názor, že súd l. stupňa pochybil, keď sa nezaoberal aj spomenutými

otázkami je v rozpore s ust. § 15 ZKV aj s odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu sp. zn.

, o ktoré svoju mienku opiera. V súlade s § 15 ZKV odvolací sú v tomto

odôvodnení uvádza, že toto ustanovenie je na ochranu konkurzných veriteľov, avšak pri

vykonaní právneho úkonu musia byť splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Z toho

vyplýva, že ak súd zistí nesplnenie jednej z podmienok, ako to je v prípade preskúmavaného

rozsudku súdu l. stupňa, stačí to na dôvodné zamietnutie návrhu.

Keďže súd l. stupňa rozhodoval o právnych úkonoch, ktoré urobil dlžník v čase

dohodovania podľa ust. a nasl. ZKV v znení pred jeho zmenou , musel

predovšetkým zisťovať, či rada veriteľov v súlade s ust. § 4c ods. 3 ZKV s takýmto nakladaním

majetkom súhlasila. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd danosť tohto súhlasu

zistil a odvolací súd konštatoval, že toto zistenie je opodstatnené.

Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok v merite veci, teda rozsudok č. k.

-469 potvrdil.

Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu do trov konania odvolací súd sa s názorom aj s jeho

odôvodnením žalobcu v odvolaní plne stotožnil. Predmetom konania je určenie neúčinnosti

právnych úkonov, čiže nejde o peňažné plnenie, z toho vychádzal aj súd pri spoplatnení

podaného návrhu a vyrubil súdny poplatok vo výške 1 000 Sk podľa Položky č. 1 písm. b/

Sadzobníka , ktorý platí v prípade, že predmet konania nemožno oceniť peniazmi. V danej veci

nie je možné hodnotu práva vyjadriť v peniazoch, preto súd prvého stupňa mal pri výpočte

postupovať podľa vyhl. č

Na tomto základe odvolací súd rozsudok súdu l. stupňa č.k. -479 zmenil

tak, že žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania v sume 5 658 Sk Sk a to 5 úkonov

po 200 Sk podľa vyhlášky č. (prevzatie, vyjadrenie k žalobe, odvolanie proti

rozsudku, odvolanie proti uzneseniu o predbežnom opatrení, doplnenie odvolania a 5x paušál po

100 Sk, podľa vyhl. č. po 1360 Sk (účasť na pojednávaní dňa 08. 09. 2004 a dňa

10. 12. 2004, (náhradu za stratu času odvolací súd žalovanému nepriznal) a 2 x paušál po

136 Sk, 2 úkony podľa vyhl. č. po 1 154 Sk (účasť na pojednávaní dňa 18. 02.

2005 krátený na 1/4 =289 Sk a na pojednávaní dňa 11. 11. 2002 krátený o 1/2 =577 Sk, 2 x

paušál po 150 Sk , (náhradu za stratu času 2 x 11 320 Sk a náhradu DPH mu nepriznal.)

Úspešnému žalovanému vniklo v zmysle § 224 ods. l v spojení s § 142 ods. l právo na

náhradu trov odvolacieho konania. Keďže mu žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu ju

nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 12. augusta 2009

JUDr. J. Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.