Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/12/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok

úpadcu B. S., a. s., P., IČO X., o zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty,

na odvolanie JUDr. J. J. st., R., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.

decembra 2012, č. k. -889, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa

18. decembra 2012, č. k. -889 z r u š u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zbavil JUDr. J. J. st., R., funkcie

správcu konkurznej podstaty a ustanovil JUDr. J. B., R., do funkcie nového správcu

konkurznej podstaty.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. -38 zo dňa 22. 04. 1998, bol vyhlásený konkurz na majetok

dlžníka B. S., a. s., P. a za správcu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. J. J. st., R.

Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 11. 11. 2005

krajský súd zistil, že v rámci tohto konania súd zamietol žalobu žalobcu JUDr. J. J., správcu

konkurznej podstaty B. S., a. s, B., proti žalovanému S. I., a. s., B. (t. č. S. I., a. s., B., na ktorú

spoločnosť boli prevedené hnuteľné a nehnuteľné veci zo spoločnosti S. I., a. s, B.)

o neúčinnosť právnych úkonov. Po podaní odvolania správcom konkurznej podstaty Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 12. 08. 2009 potvrdil

rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. 11. 2005 sp. zn. . Predmetom

2

uvedeného konania o neúčinnosť právnych úkonov boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X.

(ktorý LV je totožný s LV č. X.).

Ďalej uviedol, že na Krajskom súde v Košiciach prebehlo konanie pod sp. zn.

vo veci žalobcu JUDr. J. J., st., správca konkurznej podstaty B. S., a. s., B.

a spol. proti žalovanému S. I., a. s., B., o neúčinnosť právnych úkonov - mandátnych zmlúv,

uzavretých medzi úpadcom a žalovaným S. I., ktoré skončilo rozhodnutím Najvyššieho súd

Slovenskej republiky zo dňa 24. 06. 2010, sp. zn. tak, že žaloba žalobcu

o neúčinnosť právnych úkonov bola zamietnutá.

Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa

19. 12. 2011, ktorým bola žaloba o určenie, že hnuteľné a nehnuteľné veci patria

do konkurznej podstaty úpadcu, zamietnutá. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. zo dňa 30. 04. 2012.

Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. zo dňa 28. 02. 2001 bolo

rozhodnuté o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. (LV č. X.).

V rámci tohto konania súd žalobu žalobcu JUDr. J. J. st., správcu konkurznej podstaty úpadcu

B. S., a. s., B., proti žalovanému S. I., a. s., B., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam,

zapísaným na LV č. X. (LV č. X.) a vydanie hnuteľných vecí zamietol.

Krajský súd vychádzajúc zo všetkých citovaných rozsudkov konštatoval, že už

niekoľkokrát bolo rozhodnuté, že nehnuteľností zapísané na LV č. X. (LV č. X.) nepatria

do konkurznej podstaty úpadcu, a teda ich opätovné zapísanie správcom konkurznej podstaty

JUDr. J. J. st. dňa 19. 06. 2012 do rozšíreného súpisu konkurznej podstaty nie je dôvodné.

Z citovaných rozsudkov vyplýva, že majetok, ktorý zapísal správca konkurznej podstaty

do rozšíreného súpisu konkurznej podstaty dňa 19. 06. 2012, je majetkom spoločnosti S. I., a.

s., B. (S. I., a. s., B.).

Správca konkurznej podstaty JUDr. J. J. st., preto postupoval s neodbornou

starostlivosťou, keď zapísal dňa 19. 06. 2012 tento majetok do konkurznej podstaty úpadcu.

3

Krajský súd mal za to, že vzhľadom na zákonom požadované minimálne

vysokoškolské vzdelanie II. stupňa právnického zamerania a na minimálne potrebné odborné

znalosti a vedomosti pre zloženie správcovskej skúšky správca musí byť spôsobilý posúdiť, či

má zahrnúť do konkurznej podstaty hnuteľný a nehnuteľný majetok, o ktorom už bolo

niekoľkokrát opakovane v rámci rôznych konaní rozhodnuté tak, že tento úpadcovi nepatrí.

Správca konkurznej podstaty pri zapísaní hnuteľných a nehnuteľných vecí dňa

19. 06. 2012 nepostupoval s odbornou starostlivosťou, k veci pristúpil nezodpovedne, o čom

svedčí aj podané trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru v Bardejove spoločnosťou S. I.,

a. s., B., na správcu konkurznej podstaty. Preto krajský súd skonštatoval, že je daný dôvod na

zbavenie JUDr. J. J. st. funkcie správcu konkurznej podstaty v súlade s ust. § 8 ods. 2 ods. 5

ZKV.

Dodal, že výsledkom rozšírenia súpisu konkurznej podstaty správcom zo dňa

19. 06. 2012 je skutočnosť, že súd bol povinný vyzvať spoločnosť S. I., a. s., B., na podanie

žaloby o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty v súlade s ust. § 19 ZKV, kde sa opätovne

bude rozhodovať ohľadom vlastníctva uvedených hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré už

boli niekoľkokrát riešené vyššie citovanými rozsudkami.

Proti tomuto uzneseniu sa odvolal pôvodný správca konkurznej podstaty JUDr. J. J. st.

a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie odôvodnil tým, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozhodnutie súdu je tiež nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, z akých dôležitých

dôvodov súd vychádzal, keď zbavil funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, pričom

úvahy, vyslovené súdom vo vzťahu k posúdeniu otázky vlastníctva do súpisu zapísaných

hnuteľných a nehnuteľných vecí sú predčasné a nekomplexné.

Podľa odvolateľa podmienky aplikácie ustanovenia § 8 ods. 5 ZKV v danom prípade

neboli dané, nakoľko krajský súd vo veci konal na základe návrhu spoločnosti S. I., a. s.,

D.B., ktorá nie je úpadcom, a preto nebola oprávnená takýto návrh podať a súd nebol

oprávnený o ňom konať. Súčasne krajský súd nesprávne vyložil a aplikoval pojem „dôležitý

dôvod“ v zmysle § 8 ods. 5 ZKV. Dôležitý dôvod nemôže spočívať v tom, že správca zapísal

4

do súpisu podstaty hnuteľný a nehnuteľný majetok, o ktorom sa právom domnieva, že patrí

úpadcovi. Podľa § 19 ZKV je povinnosťou správcu v pochybnostiach zapísať vec do podstaty.

Realizácia daného zo zákona odvodeného práva nie je úkon contra legem, ale práve naopak,

a preto z neho nemožno vyvodzovať negatívne dôsledky voči jeho autorovi. Podstata

uvedeného zápisu nie je protiprávna a smeruje k ochrane práv veriteľov úpadcu, pričom je len

výsledkom zistení, nasvedčujúcich tomu, že označený nehnuteľný majetok a hnuteľné veci

naďalej patria úpadcovi a nie tretej osobe.

Existenciu pochybností o tom, že by S. I., a. s. B., alebo S. I., a. s. B., boli vlastníkmi

zapísaných vecí, podporujú závery doteraz vedených konaní a osobitne závery trestného

konania, vedeného vo veci prevodu uvedeného majetku z úpadcu na spoločnosť S. I., a. s.

Nakoľko právo nemôže stáť na nepráve a úkony spojené s prevodom daného majetku

z úpadcu na S. I., a. s. boli aj orgánmi činnými v trestnom konaní vyhodnotené ako také, ktoré

napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu, potom aj následne učinené prevody medzi

personálne prepojenými spoločnosťami S. I., a. s., B. a S. I., a. s. B., sú neplatné a nemajúce

žiadne právne následky.

Podľa názoru odvolateľa, žiadne zo súdnych rozhodnutí, na ktoré poukazuje krajský

súd, zaradenie vecí do súpisu podstaty nevylučuje, práve naopak priamo naň navádza a zápis

vyhodnotil ako jedine možný a správny. Mal za to, že žiadny súd sa doteraz meritórne

nezaoberal otázkou platnosti kúpnych zmlúv (ktoré mali byť právnym základom vzniku

vlastníctva S. I., a. s., B., resp. S. I., a. s., B., k daným nehnuteľnostiam či hnuteľným

veciam), ktoré sú svojou povahou absolútne neplatnými úkonmi.

Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. -279 zo dňa

19. 12. 2011 sa rozhodlo, že sa zamieta žaloba, ktorou sa odvolateľ, ako navrhovateľ,

domáhal určenia, že nehnuteľnosti, zapísané na LV č. X. (predtým na LV č. X.), nachádzajúce

sa v k. ú. B., patria do konkurznej podstaty úpadcu B. S. a. s. v konkurze, avšak z dôvodu, že

na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle

Vecou samou sa tak konajúci súd nezaoberal. V dôsledku tejto okolnosti predmetné

rozhodnutie nevytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej. V rámci rozsudku sp. zn. 20bo

13/2012 zo dňa 30. 04. 2012 bolo tiež vyložené, že dôvodom neexistencie naliehavého

právneho záujmu je ustanovenie § 19 ZKV, podľa ktorého je právom správcu zapísať majetok

5

do súpisu konkurznej podstaty, pričom ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky,

tomuto postupu nebráni ani zápis v katastri nehnuteľností. Rovnako tak prekážkou

právoplatne rozhodnutej veci nie sú ani ostatné rozhodnutia, na ktoré sa snaží mylne poukázať

krajský súd v napadnutom rozhodnutí.

Odvolateľ vyslovil názor, že uvedené veci patria do konkurznej podstaty úpadcu, ktorý

je ich jediným vlastníkom, pretože kúpne zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi úpadcom a S.

I., a. s. a následne aj tie, uzatvorené medzi touto spoločnosťou a S. T., a. s., sú absolútne

neplatnými právnymi úkonmi, ktorých cieľom bolo zbaviť úpadcu majetku na úkor

uspokojenia konkurzných veriteľov.

Uzatvorenie týchto kúpnych zmlúv odporuje zákonu, konkrétne ,

preto ide o úkon absolútne neplatný. Ak prokuratúra konštatovala rozpor s trestnými normami

pri týchto úkonoch, je každý, a teda aj správca z dôvodu právnej istoty povinný tento záver

rešpektovať a zohľadniť ho vo svojom postupe, pričom to nemôže byť na jeho ujmu. Navyše

poukázal na to, že v dôsledku toho, že vyššie uvedený akt, spočívajúci v uzatvorení daných

kúpnych zmlúv na úkor úpadcu, je len čiastkovým útokom pokračujúceho trestného činu,

za ktorý boli konkrétne osoby už právoplatne odsúdené, vnáša do danej veci iné svetlo.

Poukázal na dôvody absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv s tým, že priamym

dôsledkom uzatvorenia týchto zmlúv, je prevod hodnotného a najcennejšieho majetku úpadcu

mimo konkurznej podstaty, v dôsledku čoho konkurzný veritelia dosiahnu len zlomkové

uspokojenie svojich nárokov.

Uzavrel, že bolo na mieste zaradenie daných nehnuteľností do súpisu konkurznej

podstaty s tým následkom, že je nespochybniteľným právom toho, kto tvrdí, že sa tak nemalo

stať, aby v zákonom predpísanej lehote podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil

konkurz. Označil za neprijateľné, aby bol správca postihovaný za plnenie si svojich

povinností, nakoľko len správca konkurznej podstaty má právo zapísať majetok

do konkurznej podstaty. Ak by túto povinnosť nesplnil, nesie zodpovednosť voči veriteľom

za nečinnosť, ktorá je spôsobilá privodiť škodu. Súd môže odvolať správcu len v prípadoch,

keď porušuje ZKV, alebo si neplní povinnosti, ktoré sú mu týmto zákonom uložené, pričom

v danom prípade bol odvolateľ ako správca konkurznej podstaty nepochopiteľne odvolaný

6

za plnenie si svojich povinností. V zmysle uvedeného tvrdil, že v danom prípade neboli dané

dôvody na jeho zbavenie funkcie správcu a rovnako neboli dané podmienky na vymenovanie

JUDr. J. B. do uvedenej funkcie správcu.

K uzneseniu krajského súdu sa vyjadrila spoločnosť S. I., a. s., B., a navrhla napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. )

prejednal vec podľa ust. a , bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie je

dôvodné.

Napadnutým uznesením krajský súd bez návrhu zbavil správcu konkurznej podstaty

jeho funkcie z dôvodu neodbornej starostlivosti, prejavujúcej sa v tom, že 19. 06. 2012

zapísal majetok do konkurznej podstaty úpadcu, čím krajskému súdu vznikla povinnosť

vyzvať spoločnosť S. I., a. s., na podanie vylučovacej žaloby podľa § 19 ZKV, kde sa

opätovne bude rozhodovať o vlastníctve vecí zapísaných na LV č. X., pričom minimálne z

rozhodnutí o neúčinnosť právnych úkonov a o určenie vlastníctva muselo byť správcovi

zrejmé, že tento majetok parí do vlastníctva S. I., a. s.

Podľa ust. § 8 ods. 5 ZKV z dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť

správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne svoje

povinnosti, alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví

nového správcu.

Za dôležité dôvody v zmysle citovaného ustanovenia možno považovať postup

správcu konkurznej podstaty, spočívajúci v nedostatočnom plnení povinností, vyplývajúcich

zo zákona, napr. zistenie majetku podstaty, vykonanie súpisu, vedenie a účasť na sporoch

v prospech získania majetku do konkurznej podstaty, ako i sporoch vyvolaných konkurzom, t.

j. sporoch o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, ako i sporoch incidenčných, postup

pri speňažovaní majetku, ako aj neplnenie povinností, uložených súdom. Dôležitým

dôvodom, pre ktorý môže súd aj bez návrhu zbaviť správcu funkcie, je aj jeho nečinnosť,

spočívajúca v tom, že nepostupuje v zmysle výziev súdu, nepriaznivý zdravotný stav, ktorý

7

bráni riadnemu výkonu funkcie správcu (niekoľko mesačná pracovná neschopnosť), ako

i prieťahy v konkurze.

Inštitút správy majetku má v konkurznom konaní zabezpečiť ochranu a efektívne

využívanie majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty, a to až do okamihu jeho speňaženia.

Na správcu prechádza už vyhlásením konkurzu oprávnenie konať v mene úpadcu a na jeho

účet vo všetkých veciach, týkajúcich sa majetku, zapísaného v konkurznej podstate.

Správu majetku, podliehajúceho konkurzu, je správca povinný vykonávať s odbornou

starostlivosťou tak, aby bol majetok dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením

alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej

miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku

podliehajúceho konkurzu má správca zakázané zvýhodniť niektorého z veriteľov, alebo

uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých

veriteľov. Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie

majetkových práv, podliehajúcich konkurzu, čo znamená, že je i povinný s odbornou

starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a odporovať takým právnym úkonom,

pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Správca má povinnosť

uplatňovať práva, podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda

na majetku, podliehajúcom konkurzu.

Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd v Bardejove rozsudkom č. k. -274

z 28. 02. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 21. 08. 2001, žalobu správcu konkurznej

podstaty proti S. I., a. s., o určenie vlastníctva predmetných nehnuteľností a o ich vydanie

zamietol. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že kúpne zmluvy na

základe ktorých boli prevedené veci, nie sú absolútne neplatné, pretože rada veriteľov dala

súhlas na disponovanie s majetkom formou predaja.

Správca konkurznej podstaty podal proti spoločnosti S. I., a. s., B., neúspešnú žalobu

o vyslovenie právnej neúčinnosti kúpnych zmlúv, ktorú skutkovo oprel o ustanovenie § 15

ZKV. V tomto konaní súd skúmal a správca mal povinnosť preukázať, že právnymi úkonmi

dlžníka, ktoré sú inak platné, došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhaných pohľadávok

8

konkurzných veriteľov. V uvedenom konaní konajúci súd v rámci predbežnej otázky neurčil

neplatnosť odporovaných právnych úkonov.

Zápisom majetku do súpisu konkurznej podstaty, rovnako ako právoplatným

rozhodnutím o jeho vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty, nemôže byť nikdy určený

vlastník takéhoto majetku. Zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty iba deklaruje

navonok skutočnosť, že správca konkurznej podstaty považuje takýto majetok za majetok

podstaty a nakladá s ním ako s majetkom podliehajúcim konkurzu. Zapísanie určitého

majetku do súpisu konkurznej podstaty tak umožňuje správcovi i jeho následné speňažovanie.

Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému

zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná)

žaloba podľa ustanovenia § 19 ods. 2 ZKV.

Podľa judikatúry súdov rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je

vždy takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci

zo súpisu majetku, patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Do konkurznej podstaty náleží

nielen majetok, ktorý dlžníkovi patril v deň vyhlásenia konkurzu, alebo ktorý nadobudol

počas konkurzu, ale i majetok, ktorého vlastníkom je síce osoba odlišná od úpadcu, avšak

právne úkony dlžníka (úpadcu), týkajúce sa tohto majetku (na základe ktorých dlžník tento

majetok previedol na iné osoby), sú voči veriteľom neúčinné (§ 15 ZKV). Pokiaľ by právny

úkon dlžníka voči jeho veriteľom bol neúčinný, neznamená to súčasne, že by takýto právny

úkon dlžníka bol neplatným úkonom. Vlastníkom veci, zahrnutej do konkurznej podstaty

v dôsledku neúčinnosti právneho úkonu dlžníka zostáva navonok stále osoba, ktorá vec

od dlžníka nadobudla. Všeobecným dôsledkom neúčinnosti prevodu vlastníckeho práva je

i odpadnutie účinkov prevodu vlastníckeho práva, a to ako účinkov zániku vlastníctva

(na strane prevodcu), tak i účinkov nadobudnutia vlastníctva (na strane nadobúdateľa).

V zásade platí, že vlastníctvo k vylučovanej veci súd rieši ako otázku predbežnú.

So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné súhlasiť

s názorom krajského súdu, že otázka vlastníckeho práva k vylučovanej veci bola právoplatne

vyriešenia rozhodnutím súdu. Na druhej stane pri rozhodovaní tejto veci nie je možné

opomenúť význam vylučovacej žaloby ako samostatného právneho prostriedku, upraveného

v ZKV a postavenie správcu v konkurznom konaní. Bez významu nie je ani skutočnosť, že

9

krajský súd doteraz nenamietal nerešpektovanie jeho pokynov správcom a jeho nesúčinnosť,

či obtiažnu komunikáciu, čím by mu sťažoval vykonávať dohľad nad priebehom konkurzného

konania a čo by malo za následok prieťahy v konkurze. Ak správca nebol dozorujúcim

krajským súdom usmernený inak, len samotné zapísanie vecí zapísaných na LV č. X.

do konkurznej podstaty, za uvedených okolností, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je

dôležitým dôvodom na zbavenie správcu jeho funkcie.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach podľa

zrušil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. marca 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová