Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ff3/389368.cb2680.pdf
PDF · 123.61 KB
No categories available
2Obo/12/2013
Najvyšší súd 2 Obo 12/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci vyhláseného konkurzu na majetok
úpadcu B. S., a. s., P., IČO X., o zbavení funkcie správcu konkurznej podstaty,
na odvolanie JUDr. J. J. st., R., proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.
decembra 2012, č. k. 1K/29/1993-889, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
18. decembra 2012, č. k. 1K/29/1993-889 z r u š u j e .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zbavil JUDr. J. J. st., R., funkcie
správcu konkurznej podstaty a ustanovil JUDr. J. B., R., do funkcie nového správcu
konkurznej podstaty.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že uznesením Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. K 29/93-38 zo dňa 22. 04. 1998, bol vyhlásený konkurz na majetok
dlžníka B. S., a. s., P. a za správcu konkurznej podstaty súd ustanovil JUDr. J. J. st., R.
Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cb/361/2001 zo dňa 11. 11. 2005
krajský súd zistil, že v rámci tohto konania súd zamietol žalobu žalobcu JUDr. J. J., správcu
konkurznej podstaty B. S., a. s, B., proti žalovanému S. I., a. s., B. (t. č. S. I., a. s., B., na ktorú
spoločnosť boli prevedené hnuteľné a nehnuteľné veci zo spoločnosti S. I., a. s, B.)
o neúčinnosť právnych úkonov. Po podaní odvolania správcom konkurznej podstaty Najvyšší
súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1 Obo/36/2008 zo dňa 12. 08. 2009 potvrdil
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. 11. 2005 sp. zn. 3Cb/361/2001. Predmetom
uvedeného konania o neúčinnosť právnych úkonov boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. X.
(ktorý LV je totožný s LV č. X.).
Ďalej uviedol, že na Krajskom súde v Košiciach prebehlo konanie pod sp. zn.
7Cb/342/2001 vo veci žalobcu JUDr. J. J., st., správca konkurznej podstaty B. S., a. s., B.
a spol. proti žalovanému S. I., a. s., B., o neúčinnosť právnych úkonov - mandátnych zmlúv,
uzavretých medzi úpadcom a žalovaným S. I., ktoré skončilo rozhodnutím Najvyššieho súd
Slovenskej republiky zo dňa 24. 06. 2010, sp. zn. 1M ObdoV/7/2010 tak, že žaloba žalobcu
o neúčinnosť právnych úkonov bola zamietnutá.
Poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cb/1015/2001 zo dňa
19. 12. 2011, ktorým bola žaloba o určenie, že hnuteľné a nehnuteľné veci patria
do konkurznej podstaty úpadcu, zamietnutá. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2 Obo 13/2012 zo dňa 30. 04. 2012.
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C 69/99 zo dňa 28. 02. 2001 bolo
rozhodnuté o vlastníckom práve k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X. (LV č. X.).
V rámci tohto konania súd žalobu žalobcu JUDr. J. J. st., správcu konkurznej podstaty úpadcu
B. S., a. s., B., proti žalovanému S. I., a. s., B., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam,
zapísaným na LV č. X. (LV č. X.) a vydanie hnuteľných vecí zamietol.
Krajský súd vychádzajúc zo všetkých citovaných rozsudkov konštatoval, že už
niekoľkokrát bolo rozhodnuté, že nehnuteľností zapísané na LV č. X. (LV č. X.) nepatria
do konkurznej podstaty úpadcu, a teda ich opätovné zapísanie správcom konkurznej podstaty
JUDr. J. J. st. dňa 19. 06. 2012 do rozšíreného súpisu konkurznej podstaty nie je dôvodné.
Z citovaných rozsudkov vyplýva, že majetok, ktorý zapísal správca konkurznej podstaty
do rozšíreného súpisu konkurznej podstaty dňa 19. 06. 2012, je majetkom spoločnosti S. I., a.
s., B. (S. I., a. s., B.).
Správca konkurznej podstaty JUDr. J. J. st., preto postupoval s neodbornou
starostlivosťou, keď zapísal dňa 19. 06. 2012 tento majetok do konkurznej podstaty úpadcu.
Krajský súd mal za to, že vzhľadom na zákonom požadované minimálne
vysokoškolské vzdelanie II. stupňa právnického zamerania a na minimálne potrebné odborné
znalosti a vedomosti pre zloženie správcovskej skúšky správca musí byť spôsobilý posúdiť, či
má zahrnúť do konkurznej podstaty hnuteľný a nehnuteľný majetok, o ktorom už bolo
niekoľkokrát opakovane v rámci rôznych konaní rozhodnuté tak, že tento úpadcovi nepatrí.
Správca konkurznej podstaty pri zapísaní hnuteľných a nehnuteľných vecí dňa
19. 06. 2012 nepostupoval s odbornou starostlivosťou, k veci pristúpil nezodpovedne, o čom
svedčí aj podané trestné oznámenie na Okresnú prokuratúru v Bardejove spoločnosťou S. I.,
a. s., B., na správcu konkurznej podstaty. Preto krajský súd skonštatoval, že je daný dôvod na
zbavenie JUDr. J. J. st. funkcie správcu konkurznej podstaty v súlade s ust. § 8 ods. 2 ods. 5
ZKV.
Dodal, že výsledkom rozšírenia súpisu konkurznej podstaty správcom zo dňa
19. 06. 2012 je skutočnosť, že súd bol povinný vyzvať spoločnosť S. I., a. s., B., na podanie
žaloby o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty v súlade s ust. § 19 ZKV, kde sa opätovne
bude rozhodovať ohľadom vlastníctva uvedených hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré už
boli niekoľkokrát riešené vyššie citovanými rozsudkami.
Proti tomuto uzneseniu sa odvolal pôvodný správca konkurznej podstaty JUDr. J. J. st.
a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozhodnutie súdu je tiež nepreskúmateľné, nakoľko z neho nie je zrejmé, z akých dôležitých
dôvodov súd vychádzal, keď zbavil funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu, pričom
úvahy, vyslovené súdom vo vzťahu k posúdeniu otázky vlastníctva do súpisu zapísaných
hnuteľných a nehnuteľných vecí sú predčasné a nekomplexné.
Podľa odvolateľa podmienky aplikácie ustanovenia § 8 ods. 5 ZKV v danom prípade
neboli dané, nakoľko krajský súd vo veci konal na základe návrhu spoločnosti S. I., a. s.,
D.B., ktorá nie je úpadcom, a preto nebola oprávnená takýto návrh podať a súd nebol
oprávnený o ňom konať. Súčasne krajský súd nesprávne vyložil a aplikoval pojem „dôležitý
dôvod“ v zmysle § 8 ods. 5 ZKV. Dôležitý dôvod nemôže spočívať v tom, že správca zapísal
do súpisu podstaty hnuteľný a nehnuteľný majetok, o ktorom sa právom domnieva, že patrí
úpadcovi. Podľa § 19 ZKV je povinnosťou správcu v pochybnostiach zapísať vec do podstaty.
Realizácia daného zo zákona odvodeného práva nie je úkon contra legem, ale práve naopak,
a preto z neho nemožno vyvodzovať negatívne dôsledky voči jeho autorovi. Podstata
uvedeného zápisu nie je protiprávna a smeruje k ochrane práv veriteľov úpadcu, pričom je len
výsledkom zistení, nasvedčujúcich tomu, že označený nehnuteľný majetok a hnuteľné veci
naďalej patria úpadcovi a nie tretej osobe.
Existenciu pochybností o tom, že by S. I., a. s. B., alebo S. I., a. s. B., boli vlastníkmi
zapísaných vecí, podporujú závery doteraz vedených konaní a osobitne závery trestného
konania, vedeného vo veci prevodu uvedeného majetku z úpadcu na spoločnosť S. I., a. s.
Nakoľko právo nemôže stáť na nepráve a úkony spojené s prevodom daného majetku
z úpadcu na S. I., a. s. boli aj orgánmi činnými v trestnom konaní vyhodnotené ako také, ktoré
napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu, potom aj následne učinené prevody medzi
personálne prepojenými spoločnosťami S. I., a. s., B. a S. I., a. s. B., sú neplatné a nemajúce
žiadne právne následky.
Podľa názoru odvolateľa, žiadne zo súdnych rozhodnutí, na ktoré poukazuje krajský
súd, zaradenie vecí do súpisu podstaty nevylučuje, práve naopak priamo naň navádza a zápis
vyhodnotil ako jedine možný a správny. Mal za to, že žiadny súd sa doteraz meritórne
nezaoberal otázkou platnosti kúpnych zmlúv (ktoré mali byť právnym základom vzniku
vlastníctva S. I., a. s., B., resp. S. I., a. s., B., k daným nehnuteľnostiam či hnuteľným
veciam), ktoré sú svojou povahou absolútne neplatnými úkonmi.
Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cb 1015/2001-279 zo dňa
19. 12. 2011 sa rozhodlo, že sa zamieta žaloba, ktorou sa odvolateľ, ako navrhovateľ,
domáhal určenia, že nehnuteľnosti, zapísané na LV č. X. (predtým na LV č. X.), nachádzajúce
sa v k. ú. B., patria do konkurznej podstaty úpadcu B. S. a. s. v konkurze, avšak z dôvodu, že
na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p.
Vecou samou sa tak konajúci súd nezaoberal. V dôsledku tejto okolnosti predmetné
rozhodnutie nevytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej. V rámci rozsudku sp. zn. 20bo
13/2012 zo dňa 30. 04. 2012 bolo tiež vyložené, že dôvodom neexistencie naliehavého
právneho záujmu je ustanovenie § 19 ZKV, podľa ktorého je právom správcu zapísať majetok
do súpisu konkurznej podstaty, pričom ako konštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky,
tomuto postupu nebráni ani zápis v katastri nehnuteľností. Rovnako tak prekážkou
právoplatne rozhodnutej veci nie sú ani ostatné rozhodnutia, na ktoré sa snaží mylne poukázať
krajský súd v napadnutom rozhodnutí.
Odvolateľ vyslovil názor, že uvedené veci patria do konkurznej podstaty úpadcu, ktorý
je ich jediným vlastníkom, pretože kúpne zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi úpadcom a S.
I., a. s. a následne aj tie, uzatvorené medzi touto spoločnosťou a S. T., a. s., sú absolútne
neplatnými právnymi úkonmi, ktorých cieľom bolo zbaviť úpadcu majetku na úkor
uspokojenia konkurzných veriteľov.
Uzatvorenie týchto kúpnych zmlúv odporuje zákonu, konkrétne Trestnému zákonu,
preto ide o úkon absolútne neplatný. Ak prokuratúra konštatovala rozpor s trestnými normami
pri týchto úkonoch, je každý, a teda aj správca z dôvodu právnej istoty povinný tento záver
rešpektovať a zohľadniť ho vo svojom postupe, pričom to nemôže byť na jeho ujmu. Navyše
poukázal na to, že v dôsledku toho, že vyššie uvedený akt, spočívajúci v uzatvorení daných
kúpnych zmlúv na úkor úpadcu, je len čiastkovým útokom pokračujúceho trestného činu,
za ktorý boli konkrétne osoby už právoplatne odsúdené, vnáša do danej veci iné svetlo.
Poukázal na dôvody absolútnej neplatnosti kúpnych zmlúv s tým, že priamym
dôsledkom uzatvorenia týchto zmlúv, je prevod hodnotného a najcennejšieho majetku úpadcu
mimo konkurznej podstaty, v dôsledku čoho konkurzný veritelia dosiahnu len zlomkové
uspokojenie svojich nárokov.
Uzavrel, že bolo na mieste zaradenie daných nehnuteľností do súpisu konkurznej
podstaty s tým následkom, že je nespochybniteľným právom toho, kto tvrdí, že sa tak nemalo
stať, aby v zákonom predpísanej lehote podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil
konkurz. Označil za neprijateľné, aby bol správca postihovaný za plnenie si svojich
povinností, nakoľko len správca konkurznej podstaty má právo zapísať majetok
do konkurznej podstaty. Ak by túto povinnosť nesplnil, nesie zodpovednosť voči veriteľom
za nečinnosť, ktorá je spôsobilá privodiť škodu. Súd môže odvolať správcu len v prípadoch,
keď porušuje ZKV, alebo si neplní povinnosti, ktoré sú mu týmto zákonom uložené, pričom
v danom prípade bol odvolateľ ako správca konkurznej podstaty nepochopiteľne odvolaný
za plnenie si svojich povinností. V zmysle uvedeného tvrdil, že v danom prípade neboli dané
dôvody na jeho zbavenie funkcie správcu a rovnako neboli dané podmienky na vymenovanie
JUDr. J. B. do uvedenej funkcie správcu.
K uzneseniu krajského súdu sa vyjadrila spoločnosť S. I., a. s., B., a navrhla napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O. s. p.)
prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné.
Napadnutým uznesením krajský súd bez návrhu zbavil správcu konkurznej podstaty
jeho funkcie z dôvodu neodbornej starostlivosti, prejavujúcej sa v tom, že 19. 06. 2012
zapísal majetok do konkurznej podstaty úpadcu, čím krajskému súdu vznikla povinnosť
vyzvať spoločnosť S. I., a. s., na podanie vylučovacej žaloby podľa § 19 ZKV, kde sa
opätovne bude rozhodovať o vlastníctve vecí zapísaných na LV č. X., pričom minimálne z
rozhodnutí o neúčinnosť právnych úkonov a o určenie vlastníctva muselo byť správcovi
zrejmé, že tento majetok parí do vlastníctva S. I., a. s.
Podľa ust. § 8 ods. 5 ZKV z dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť
správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne svoje
povinnosti, alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví
nového správcu.
Za dôležité dôvody v zmysle citovaného ustanovenia možno považovať postup
správcu konkurznej podstaty, spočívajúci v nedostatočnom plnení povinností, vyplývajúcich
zo zákona, napr. zistenie majetku podstaty, vykonanie súpisu, vedenie a účasť na sporoch
v prospech získania majetku do konkurznej podstaty, ako i sporoch vyvolaných konkurzom, t.
j. sporoch o vylúčenie veci z konkurznej podstaty, ako i sporoch incidenčných, postup
pri speňažovaní majetku, ako aj neplnenie povinností, uložených súdom. Dôležitým
dôvodom, pre ktorý môže súd aj bez návrhu zbaviť správcu funkcie, je aj jeho nečinnosť,
spočívajúca v tom, že nepostupuje v zmysle výziev súdu, nepriaznivý zdravotný stav, ktorý
bráni riadnemu výkonu funkcie správcu (niekoľko mesačná pracovná neschopnosť), ako
i prieťahy v konkurze.
Inštitút správy majetku má v konkurznom konaní zabezpečiť ochranu a efektívne
využívanie majetku, ktorý patrí do konkurznej podstaty, a to až do okamihu jeho speňaženia.
Na správcu prechádza už vyhlásením konkurzu oprávnenie konať v mene úpadcu a na jeho
účet vo všetkých veciach, týkajúcich sa majetku, zapísaného v konkurznej podstate.
Správu majetku, podliehajúceho konkurzu, je správca povinný vykonávať s odbornou
starostlivosťou tak, aby bol majetok dostatočne chránený pred poškodením, stratou, zničením
alebo iným znehodnotením a aby výdavky na jeho správu boli vynakladané v nevyhnutnej
miere po dôkladnom zvážení ich účelnosti a hospodárnosti. Pri správe majetku
podliehajúceho konkurzu má správca zakázané zvýhodniť niektorého z veriteľov, alebo
uprednostniť osobné záujmy alebo záujmy iných pred spoločným záujmom všetkých
veriteľov. Správca je povinný využívať všetky právne prostriedky na ochranu a vymáhanie
majetkových práv, podliehajúcich konkurzu, čo znamená, že je i povinný s odbornou
starostlivosťou preskúmať všetky právne úkony úpadcu a odporovať takým právnym úkonom,
pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. Správca má povinnosť
uplatňovať práva, podliehajúce konkurzu, pri ktorých z dôvodu omeškania hrozí škoda
na majetku, podliehajúcom konkurzu.
Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný súd v Bardejove rozsudkom č. k. 4C 69/99-274
z 28. 02. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 21. 08. 2001, žalobu správcu konkurznej
podstaty proti S. I., a. s., o určenie vlastníctva predmetných nehnuteľností a o ich vydanie
zamietol. Jedným z dôvodov zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že kúpne zmluvy na
základe ktorých boli prevedené veci, nie sú absolútne neplatné, pretože rada veriteľov dala
súhlas na disponovanie s majetkom formou predaja.
Správca konkurznej podstaty podal proti spoločnosti S. I., a. s., B., neúspešnú žalobu
o vyslovenie právnej neúčinnosti kúpnych zmlúv, ktorú skutkovo oprel o ustanovenie § 15
ZKV. V tomto konaní súd skúmal a správca mal povinnosť preukázať, že právnymi úkonmi
dlžníka, ktoré sú inak platné, došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhaných pohľadávok
konkurzných veriteľov. V uvedenom konaní konajúci súd v rámci predbežnej otázky neurčil
neplatnosť odporovaných právnych úkonov.
Zápisom majetku do súpisu konkurznej podstaty, rovnako ako právoplatným
rozhodnutím o jeho vylúčení zo súpisu konkurznej podstaty, nemôže byť nikdy určený
vlastník takéhoto majetku. Zápis majetku do súpisu konkurznej podstaty iba deklaruje
navonok skutočnosť, že správca konkurznej podstaty považuje takýto majetok za majetok
podstaty a nakladá s ním ako s majetkom podliehajúcim konkurzu. Zapísanie určitého
majetku do súpisu konkurznej podstaty tak umožňuje správcovi i jeho následné speňažovanie.
Právnym prostriedkom ochrany inej osoby (spravidla vlastníka) proti neoprávnenému
zahrnutiu takéhoto majetku do súpisu konkurznej podstaty je práve vylučovacia (excindačná)
žaloba podľa ustanovenia § 19 ods. 2 ZKV.
Podľa judikatúry súdov rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva žalobcu nie je
vždy takou právnou skutočnosťou, ktorá by mala sama osebe za následok vylúčenie tejto veci
zo súpisu majetku, patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Do konkurznej podstaty náleží
nielen majetok, ktorý dlžníkovi patril v deň vyhlásenia konkurzu, alebo ktorý nadobudol
počas konkurzu, ale i majetok, ktorého vlastníkom je síce osoba odlišná od úpadcu, avšak
právne úkony dlžníka (úpadcu), týkajúce sa tohto majetku (na základe ktorých dlžník tento
majetok previedol na iné osoby), sú voči veriteľom neúčinné (§ 15 ZKV). Pokiaľ by právny
úkon dlžníka voči jeho veriteľom bol neúčinný, neznamená to súčasne, že by takýto právny
úkon dlžníka bol neplatným úkonom. Vlastníkom veci, zahrnutej do konkurznej podstaty
v dôsledku neúčinnosti právneho úkonu dlžníka zostáva navonok stále osoba, ktorá vec
od dlžníka nadobudla. Všeobecným dôsledkom neúčinnosti prevodu vlastníckeho práva je
i odpadnutie účinkov prevodu vlastníckeho práva, a to ako účinkov zániku vlastníctva
(na strane prevodcu), tak i účinkov nadobudnutia vlastníctva (na strane nadobúdateľa).
V zásade platí, že vlastníctvo k vylučovanej veci súd rieši ako otázku predbežnú.
So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné súhlasiť
s názorom krajského súdu, že otázka vlastníckeho práva k vylučovanej veci bola právoplatne
vyriešenia rozhodnutím súdu. Na druhej stane pri rozhodovaní tejto veci nie je možné
opomenúť význam vylučovacej žaloby ako samostatného právneho prostriedku, upraveného
v ZKV a postavenie správcu v konkurznom konaní. Bez významu nie je ani skutočnosť, že
krajský súd doteraz nenamietal nerešpektovanie jeho pokynov správcom a jeho nesúčinnosť,
či obtiažnu komunikáciu, čím by mu sťažoval vykonávať dohľad nad priebehom konkurzného
konania a čo by malo za následok prieťahy v konkurze. Ak správca nebol dozorujúcim
krajským súdom usmernený inak, len samotné zapísanie vecí zapísaných na LV č. X.
do konkurznej podstaty, za uvedených okolností, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je
dôležitým dôvodom na zbavenie správcu jeho funkcie.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky
preto napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach podľa § 221 ods.1 písm. h/ O. s. p.
zrušil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 19. marca 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová