Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)bd6/382484.96a5b6.pdf
PDF · 144.21 KB
No categories available
1Obo/101/2010
Najvyšší súd 1 Obo 101/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte JUDr. Jozefa Štefanka a členiek
JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci ţalobcu: H., spol. s r.o.,
N., H., IČO: X. a vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu: H., a.s., N., H., IČO: X., obaja
spoločne zastúpení JUDr. A.B., advokátom, J., P.O. Box X, B. proti ţalovanému: JUDr. I.B.,
B., V., správca konkurznej podstaty úpadcu P., spol. s r. o. v likvidácii, C., R., zast.
Advokátska kancelária JUDr. A.V., s.r.o., B., B., IČO: X., o vylúčenie vecí
zo súpisu konkurznej podstaty, na odvolanie ţalobcu a vedľajšieho účastníka na strane
ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.05.2010, č. k.
34 Cbi/9/08-234, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
27.05.2010, č. k. 34 Cbi/9/08-234 p o t v r d z u j e.
Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania v sume 62,70
Eur.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalovanému
náhradu trov konania nepriznal.
Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobou doručenou súdu dňa 05.05.2008 sa ţalobca
a vedľajší účastník na strane ţalobcu domáhali proti ţalovanému vylúčenia vecí zo súpisu
konkurznej podstaty, zapísané na LV č. X. Uviedli, ţe ţalovaný zaradenie predmetných
nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu odôvodnil neplatnosťou Kúpnej zmluvy
uzavretej dňa 24.02.2000, ktorou právny predchodca vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu
predmetné nehnuteľnosti odplatne nadobudol od úpadcu, pretoţe právny predchodca úpadcu
si na tento prevod nevyţiadal od F. súhlas, tak ako to vyţaduje ust. § 19a/ ods. 2
Krajský súd z predloţených listinných dôkazov, ako aj z výsluchu účastníkov
na pojednávaní zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy č. 7/1992 o predaji majetku štátu podľa zák. č. 92/1991 Zb. o podmienkach
prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších zmien a doplnkov, uzavretej medzi
predávajúcim F. a kupujúcim Ing. V.P., súkromným podnikateľom, bytom R., S. zistil, ţe
predmetom prevodu podľa citovanej zmluvy
sú vlastnícke práva k veciam, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúţili k prevádzkovaniu
š. p. P., R. Kupujúci sa v zmluve zaviazal prevziať majetkové záväzky a pohľadávky
predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. V čl. II citovanej zmluvy sú
presne špecifikované aktíva, pasíva, všetky práva a povinnosti, záväzky týkajúce sa predmetu
prevodu.
Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 24.02.2000 súd zistil, ţe túto kúpno-predajnú
zmluvu uzavrel P., spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom R.
ako predávajúci so spoločnosťou P. a S., a.s. so sídlom V. (kupujúci). Podľa čl. I citovanej
zmluvy, predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností uvedených v tomto článku.
Následne dňa 12.02.2006 uzavrela kúpnu zmluvu spoločnosť H., a.s., N. (vedľajší
účastník na strane ţalobcu) ako predávajúci so spoločnosťou H., s.r.o., N., IČO: X. (v
právnom postavení ţalobcu
ako kupujúci, pričom predmetom kúpy podľa uvedenej citovanej zmluvy boli nehnuteľnosti
nachádzajúce sa na LV č. X., špecifikované v čl. I tejto zmluvy). Ďalej súd zistil,
ţe vedľajší účastník na strane ţalobcu, a to spoločnosť H., a.s., N.
sa zlúčila so spoločnosťou P. a S., a.s., V. Podľa aktuálneho výpisu obchodné meno a sídlo
tejto spoločnosti je H., a.s., N., H., IČO: X.
Súd vychádzal z ust. § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. (právny stav k 12.04.2000
k dátumu podpisu zmluvy zo dňa 24.02.2000), do splatenia celej kúpnej ceny je prevod
privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu, alebo jeho vklad
do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb moţné len
po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu.
V konaní sa preukázalo, ţe kúpna cena nebola zo strany úpadcu uhradená v plnej
výške, čo znamená, ţe kúpna zmluva zo dňa 24.02.2000 je podľa cit. ust. § 19a/ ods. 2
posledná veta zák. č. 92/1991 Zb. v platnom znení neplatná. Z uvedeného dôvodu je neplatná
aj kúpna zmluva zo dňa 12.02.2006 ako nadväzujúci právny úkon podľa ust. § 19a/ cit. zák.
V konaní nebola preukázaná ani skutočnosť uvádzaná ţalobcom, ţe poţiadal o súhlas
s prevodom spomenutého majetku bez doplatenia jej kúpnej ceny, tak ako vyţaduje
ust. § 19a/ ods.2 cit. zák., ţalobca takýto dôkaz v konaní súdu nepredloţil.
Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno ani na preukázanie svojho tvrdenia,
ţe nehnuteľnosti nadobudol vydrţaním v zmysle príslušných ustanovení § 143a/ Obč. zák.,
z toho dôvodu súd na túto námietku ţalobcu nebral zreteľ.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 O.s.p. tak,
ţe ţalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretoţe si ich nevyčíslil.
Proti tomuto rozsudku sa odvolali ţalobca a vedľajší účastník a navrhli ho buď zmeniť
tak, ţe odvolací súd ţalobe vyhovie alebo zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie.
Tvrdia, ţe ich vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam je osvedčené ako riadnym
titulom nadobudnutia, tak aj záznamom v evidencii nehnuteľností a ţe nikto ţalobcovo
vlastníctvo k nim nerozporoval, teda ani ţalovaný.
Namietajú, ţe súd l. stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, ţe nepouţil správny
právny predpis.
Podľa ich mienky ust. § 70 a nasl. Katastrálneho zákona treba vykladať tak,
ţe ak niekto údaje v ňom spochybňuje, musí sa domáhať svojho práva návrhom podľa § 80
písm. c/ O.s.p. Správca konkurznej podstaty nemôţe mať iné právne postavenie, čo značí,
ţe SKP môţe do súpisu konkurznej podstaty zapísať len nehnuteľnosti, pri ktorých existujú
právne dôvodné pochybnosti o tom, kto je ich vlastníkom a tou je sporové konanie, ktorého
výsledkom môţe byť meritórne rozhodnutie, teda určenie, ţe vlastníkom nehnuteľností
je niekto iný, ako osoba, ktorej svedčí zápis v katastri nehnuteľností. To znamená, ţe aj
pre SKP je zápis v katastri nehnuteľností záväzný a musí výlučne z neho vychádzať pri súpise
konkurznej podstaty.
Z tejto svojej mienky vyvodzujú, ţe v excindačnom konaní súd môţe skúmať len
dve právne skutočnosti, a to, či vlastníctvo úpadcu k sporným nehnuteľnostiam vyplýva
zo zoznamu predloţeného úpadcom, prípadne iných rozhodujúcich skutočností, resp. či je
vlastníctvo k nim predmetom takého súdneho sporu, ktorého výsledkom môţe byť meritórne
rozhodnutie v otázke vlastníctva.
Súd sa v tomto konaní preto nemôţe zaoberať otázkou vlastníctva ani ako relevantnou
predbeţnou otázkou.
Spochybňuje tieţ záver súdu, ţe úpadca nadobudol sporné nehnuteľnosti od F.,
a to zmluvou o prevzatí záväzkov zo dňa 6.9.1996 a bol preto povinný ţiadať pri ich scudzení
o súhlas F. v súlade s ust. § 19a ods. 2 zák. č. 92/1991 Zb. Podľa nich táto zmluva mohla mať
zo zreteľa tohto zákona len obligačno-právne, nie vecno-právne následky.
Domnievajú sa, ţe napadnutý rozsudok je nevykonateľný, lebo nezmenil údaje
zapísané v katastri nehnuteľností a spôsobil tak, ţe ţalovaný nebude môcť ako nevlastník
sporné nehnuteľnosti speňaţiť a ich v katastri zapísaný vlastník sa bude môcť naďalej
domáhať ochrany v prípade rušenia svojho vlastníckeho práva.
Zdôrazňujú, ţe úpadca mal sporné nehnuteľnosti v dobromyseľnej drţbe od r. 1992,
čo značí, ţe ţalobca ich aj originálne nadobudol vydrţaním najneskôr v r. 2002 (10.06.2002,
po uplynutí 10 ročnej lehoty od zaevidovania vlastníckeho práva úpadcu v katastri
nehnuteľností).
Namietajú tieţ, ţe súd nezohľadnil vyjadrenie likvidátorky úpadcu JUDr. T., týkajúce
sa ţiadania súhlasu F.
Na záver odvolatelia navrhli, aby odvolací súd v prípade potvrdzujúceho rozsudku
pripustil dovolanie. Rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu vidia v riešení
otázky, či v excindačnom konaní ako predbeţnú otázku nemoţno posúdiť vlastnícke právo
k nehnuteľnosti inak, ako podľa údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, pokiaľ
pochybnosti o nesprávnosti takýchto údajov nie sú predmetom sporu, v ktorom by v tejto
otázke mohlo dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu súdu.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu a vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu
navrhol napadnutý rozsudok súdu l. stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré vyčíslil vo výške 62,70 Eur (vyjadrenie k odvolaniu
55,49 Eur + reţijný paušál 7,21 Eur).
Pokiaľ odvolatelia namietajú, ţe súd l. stupňa mal ţalobu zamietnuť, pretoţe ţalovaný
nepodal pred zaradením sporných nehnuteľností do konkurznej podstaty ţalobu o určenie
vlastníckeho práva podľa § 80 písm. c/ O.s.p., uvádza, ţe v konkurznom konaní treba
aplikovať ustanovenia ZKV, všeobecné právne predpisy len v prípade, ak tento zákon
príslušné otázky nerieši. Tvrdí, ţe ţalovaný má doklady, ktoré preukazujú, ţe prevody
sporných nehnuteľností na tretie osoby sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.
Poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
6 Obo 92/2009, aj na okolnosť, ţe zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii upravuje
spôsob zápisu „sporného“ majetku do súpisu konkurznej podstaty rovnako a rovnako ukladá
tretej osobe domáhať sa voči správcovi vylúčenia majetku zo súpisu podstaty.
Pokiaľ odvolatelia namietajú, ţe súd l. stupňa sa náleţite nevysporiadal s výpoveďou
likvidátorky úpadcu, poukazuje na list F. zo dňa 17.06.2008, v ktorom sa jasne uvádza, ţe
tento ţiadnu ţiadosť o súhlas s prevodom neobdrţal a ani súhlas nedal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe nie je
dôvodné.
Odvolací súd konštatoval, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku je plne v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Súd l. stupňa v ňom uviedol, čoho sa ţalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, prípadne iný účastník konania, obšírne, jasne
a výstiţne vysvetlil, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy
a ako vec právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa odôvodnenia napadnutého
rozsudku aj náleţitosti druhej vety cit. Ustanovenia, je objektívne presvedčivé.
Keďţe sa odvolací súd stotoţnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého
rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p., len ho doplňuje
reagovaním na odvolanie ţalobcu a vedľajšieho účastníka.
Pokiaľ odvolatelia zastávajú názor, ţe súd v konaní o vylučovacej ţalobe môţe
skúmať len otázku, či vlastníctvo k sporým nehnuteľnostiam vyplýva zo zoznamu
predloţeného úpadcom, prípadne iných rozhodujúcich skutočností, resp. či je vlastníctvo
k nim predmetom súdneho konania, ktorého výsledkom môţe byť meritórne rozhodnutie
o otázke vlastníctva, je tento názor v rozpore s ust. § 19 ZKV, aj s názorom zastávaným
v odbornej literatúre (JUDr. Milan Ďurica: Konkurzné právo na Slovensku a v EÚ, 2006,
st. 284), ktorý odvolatelia citujú. Nesprávne ho však interpretujú ako podporujúci ich mienku.
Z citácie „správca zapíše do súpisu ako sporný taký majetok, o ktorom určité skutočnosti
nasvedčujú, ţe by mohol patriť do konkurznej podstaty, ale nie je to jednoznačne preukázané“
vyplýva správnosť postupu správcu - ţalovaného, ktorý sporné nehnuteľnosti do konkurznej
podstaty zapísal. Aj vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaný uvádza, ţe ako správca konkurznej
podstaty má k dispozícii doklady, ktoré preukazujú skutočnosť, ţe prevody sporných
nehnuteľností z úpadcu na tretie osoby sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.
V súlade s ust. § 19 ZKV nie je ani mienka odvolateľov, ţe by súd v konaní
o vylučovacej ţalobe mohol len skúmať, či prebieha súdne konanie, predmetom ktorého
je určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam podľa § 80 písm. c/ O.s.p. Ust. § 19 ods. 2
ZKV výslovne ustanovuje, ţe súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu
zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil
konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu
zahrnutá oprávnene.
V prípade určovacej ţaloby podľa § 19 ods. 2 ZKV ide teda v rámci ţalôb podľa § 80
písm. c/ O.s.p. o určovaciu ţalobcu sui generis, kde naliehavý právny záujem je daný
existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou poţiadavkou rýchlosti
a hospodárnosti konania v zmysle § 6 O.s.p., ktorej realizácia je zabezpečená tým,
ţe sa v ňom rieši otázka vlastníctva, čo však nijako nezniţuje poţiadavku na zákonnosť
a správnosť jej riešenia.
Názor odvolateľov, ţe pre SKP je záväzný zápis o vlastníctve v katastri nehnuteľností
a ţe môţe výlučne z neho vychádzať pri súpise konkurznej podstaty úpadcu, je taktieţ
v rozpore s ust. § 17 aţ 19 ZKV.
Názor, ţe sa v katastri zapísaný vlastník nehnuteľností aj po právoplatnosti ţalobou
zamietajúceho rozhodnutia v konaní o vylučovacej ţalobe bude môcť domáhať ochrany
svojho vlastníctva, je v rozpore s ust. § 14 ZKV.
Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia súdom l. stupňa, odvolací súd povaţuje
vzhľadom na obsah odvolania za potrebné spresniť zistenia týkajúce sa zmluvy o prevzatí
záväzkov zo dňa 6.9.1996, ktorú uzavreli F., Ing. V.P. a P., s.r.o.
Zo zmluvy č. 7/1992 zo dňa 4.6.1992 o predaji majetku štátu podľa zák. č. 92/1991
Zb. vyplýva, ţe kupujúci Ing. V.P. vystupoval ako zakladateľ obchodnej spoločnosti P., s.r.o.
V čl. VI sa kupujúci zaviazal pokračovať v predmete činnosti š. p. P., R. (Podľa výpisu
z Obchodného registra
zo dňa 21.04.2009 spoločnosť P., s.r.o. bol zapísaný 8.6.1992). K tejto zmluve podpísali
zmluvné strany dodatok č. 1 dňa 28.2.1996. Dodatok č. 2 zo dňa 6.9.1996 k zmluve č. 7/1992
uţ uzatváral predávajúci F. so spoločnosťou P., s.r.o., zast. konateľom Ing. V.P. ako
kupujúcim a v čl. I. tohto dodatku
sa uvádza, ţe týmto dodatkom sa na základe zmluvy o prevzatí záväzkov „mení osoba
kupujúceho.“ Treba tieţ uviesť, ţe zmluva o prevzatí záväzkov zo dňa 6.9.1996 je označená
ako zmluva o prevzatí záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy č. 7/1992 o predaji podniku,
a to pôvodného š. p. P., R. zo dňa 4.6.1992 podľa zákona
o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších zmien a doplnkov,
Obch. zákonníka a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov.
Odvolací súd sa nemôţe stotoţniť ani s názorom odvolateľov, ţe súd náleţite
nezohľadnil vyjadrenie likvidátorky úpadcu JUDr. T. ohľadne vyţiadania súhlasu F.
s prevodom privatizovaného majetku úpadcu. Pokiaľ ţiadosť o udelenie predmetného súhlasu
bola podaná bez získania potvrdenia o odoslaní, prípadne prevzatí takejto ţiadosti, konal jej
podávateľ bez odbornej starostlivosti. Súd nemohol svedectvo hodnotiť ako dôkaz podania
ţiadosti, najmä keď svedkyňa vo výpovedi uvádza, ţe si bola vedomá povinnosti vyţiadať si
k odpredaju súhlas.
Spoločnosť P. a S., a.s., V. bola zrušená bez likvidácie jej zlúčením s vedľajším
účastníkom na strane ţalobcu, ktorý jej sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou previedol na
ţalobcu.
O vedomosti zodpovedných orgánov uvedených spoločnosti o tom, ţe sporné
nehnuteľnosti úpadca nadobudol v rámci privatizácie, svedčí personálne prepojenie vedenia
úpadcu s členmi predstavenstva spoločnosti P. a S. , a.s., V.
Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený drţiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretrţite v drţbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Oprávneným drţiteľom
je podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. drţiteľ, ak so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný
o tom, ţe mu vec alebo právo patrí. Patriť znamená byť vlastníkom s právami uvedenými
v § 123 Obč. zák., teda aj s právom nakladať s predmetom svojho vlastníctva. Úpadca
a v dôsledku personálneho prepojenia aj spoločnosť P. a S., a.s., V., ktorá nadobudla sporné
nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 24.02.2000, vedeli o povinnosti vyţiadať si k tomu,
aby kúpna zmluva bola platná, predchádzajúci písomný súhlas F., nemoţno preto spoločnosť
P. S., a.s. kvalifikovať
ako dobromyseľného a oprávneného drţiteľa v zmysle § 130 ods. 1 Obč. zák.
Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom odvolateľov, ţe je daný dôvod na pripustenie
dovolania v súlade s ust. § 238 ods. 3 O.s.p., pretoţe všetky právne otázky, ktoré súd l. stupňa
a následne odvolací súd v rozhodovanom prípade riešil, upravuje zákon jasne a zrozumiteľne,
takţe ich interpretácia je jednoznačná.
S týmto doplnením odôvodnenia odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ţalovaný sa prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne k odvolaniu vyjadril, čim mu vzniklo právo na náhradu za 1 úkon právnej sluţby
plus reţijný paušál. Ţalovaná si tieto trovy vyčíslila sumou 62,70 Eur a odvolací súd
mu náhradu týchto trov ţalobcom priznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 6. októbra 2010
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová