Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Obo/101/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte JUDr. Jozefa Štefanka a členiek

JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v právnej veci ţalobcu: H., spol. s r.o.,

N., H., IČO: X. a vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu: H., a.s., N., H., IČO: X., obaja

spoločne zastúpení JUDr. A.B., advokátom, J., P.O. Box X, B. proti ţalovanému: JUDr. I.B.,

B., V., správca konkurznej podstaty úpadcu P., spol. s r. o. v likvidácii, C., R., zast.

Advokátska kancelária JUDr. A.V., s.r.o., B., B., IČO: X., o vylúčenie vecí

zo súpisu konkurznej podstaty, na odvolanie ţalobcu a vedľajšieho účastníka na strane

ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.05.2010, č. k.

-234, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

27.05.2010, č. k. -234 p o t v r d z u j e.

Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy odvolacieho konania v sume 62,70

Eur.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia ţalobou doručenou súdu dňa 05.05.2008 sa ţalobca

a vedľajší účastník na strane ţalobcu domáhali proti ţalovanému vylúčenia vecí zo súpisu

konkurznej podstaty, zapísané na LV č. X. Uviedli, ţe ţalovaný zaradenie predmetných

nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu odôvodnil neplatnosťou Kúpnej zmluvy

uzavretej dňa 24.02.2000, ktorou právny predchodca vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu

predmetné nehnuteľnosti odplatne nadobudol od úpadcu, pretoţe právny predchodca úpadcu

si na tento prevod nevyţiadal od F. súhlas, tak ako to vyţaduje ust. § 19a/ ods. 2

Krajský súd z predloţených listinných dôkazov, ako aj z výsluchu účastníkov

na pojednávaní zistil tento skutkový stav:

Zo zmluvy č. 7/1992 o predaji majetku štátu podľa o podmienkach

prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších zmien a doplnkov, uzavretej medzi

predávajúcim F. a kupujúcim Ing. V.P., súkromným podnikateľom, bytom R., S. zistil, ţe

predmetom prevodu podľa citovanej zmluvy

sú vlastnícke práva k veciam, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúţili k prevádzkovaniu

š. p. P., R. Kupujúci sa v zmluve zaviazal prevziať majetkové záväzky a pohľadávky

predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. V čl. II citovanej zmluvy sú

presne špecifikované aktíva, pasíva, všetky práva a povinnosti, záväzky týkajúce sa predmetu

prevodu.

Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 24.02.2000 súd zistil, ţe túto kúpno-predajnú

zmluvu uzavrel P., spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom R.

ako predávajúci so spoločnosťou P. a S., a.s. so sídlom V. (kupujúci). Podľa čl. I citovanej

zmluvy, predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností uvedených v tomto článku.

Následne dňa 12.02.2006 uzavrela kúpnu zmluvu spoločnosť H., a.s., N. (vedľajší

účastník na strane ţalobcu) ako predávajúci so spoločnosťou H., s.r.o., N., IČO: X. (v

právnom postavení ţalobcu

ako kupujúci, pričom predmetom kúpy podľa uvedenej citovanej zmluvy boli nehnuteľnosti

nachádzajúce sa na LV č. X., špecifikované v čl. I tejto zmluvy). Ďalej súd zistil,

ţe vedľajší účastník na strane ţalobcu, a to spoločnosť H., a.s., N.

sa zlúčila so spoločnosťou P. a S., a.s., V. Podľa aktuálneho výpisu obchodné meno a sídlo

tejto spoločnosti je H., a.s., N., H., IČO: X.

Súd vychádzal z ust. (právny stav k 12.04.2000

k dátumu podpisu zmluvy zo dňa 24.02.2000), do splatenia celej kúpnej ceny je prevod

privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu, alebo jeho vklad

do obchodnej spoločnosti, alebo jeho zaloţenie v prospech tretích osôb moţné len

po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu.

V konaní sa preukázalo, ţe kúpna cena nebola zo strany úpadcu uhradená v plnej

výške, čo znamená, ţe kúpna zmluva zo dňa 24.02.2000 je podľa cit. ust. § 19a/ ods. 2

posledná veta v platnom znení neplatná. Z uvedeného dôvodu je neplatná

aj kúpna zmluva zo dňa 12.02.2006 ako nadväzujúci právny úkon podľa ust. § 19a/ cit. zák.

V konaní nebola preukázaná ani skutočnosť uvádzaná ţalobcom, ţe poţiadal o súhlas

s prevodom spomenutého majetku bez doplatenia jej kúpnej ceny, tak ako vyţaduje

ust. § 19a/ ods.2 cit. zák., ţalobca takýto dôkaz v konaní súdu nepredloţil.

Ţalobca neuniesol dôkazné bremeno ani na preukázanie svojho tvrdenia,

ţe nehnuteľnosti nadobudol vydrţaním v zmysle príslušných ustanovení § 143a/ Obč. zák.,

z toho dôvodu súd na túto námietku ţalobcu nebral zreteľ.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a tak,

ţe ţalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretoţe si ich nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku sa odvolali ţalobca a vedľajší účastník a navrhli ho buď zmeniť

tak, ţe odvolací súd ţalobe vyhovie alebo zrušiť a vec vrátiť súdu l. stupňa na ďalšie konanie.

Tvrdia, ţe ich vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam je osvedčené ako riadnym

titulom nadobudnutia, tak aj záznamom v evidencii nehnuteľností a ţe nikto ţalobcovo

vlastníctvo k nim nerozporoval, teda ani ţalovaný.

Namietajú, ţe súd l. stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, ţe nepouţil správny

právny predpis.

Podľa ich mienky ust. § 70 a nasl. Katastrálneho zákona treba vykladať tak,

ţe ak niekto údaje v ňom spochybňuje, musí sa domáhať svojho práva návrhom podľa § 80

písm. c/ Správca konkurznej podstaty nemôţe mať iné právne postavenie, čo značí,

ţe SKP môţe do súpisu konkurznej podstaty zapísať len nehnuteľnosti, pri ktorých existujú

právne dôvodné pochybnosti o tom, kto je ich vlastníkom a tou je sporové konanie, ktorého

výsledkom môţe byť meritórne rozhodnutie, teda určenie, ţe vlastníkom nehnuteľností

je niekto iný, ako osoba, ktorej svedčí zápis v katastri nehnuteľností. To znamená, ţe aj

pre SKP je zápis v katastri nehnuteľností záväzný a musí výlučne z neho vychádzať pri súpise

konkurznej podstaty.

Z tejto svojej mienky vyvodzujú, ţe v excindačnom konaní súd môţe skúmať len

dve právne skutočnosti, a to, či vlastníctvo úpadcu k sporným nehnuteľnostiam vyplýva

zo zoznamu predloţeného úpadcom, prípadne iných rozhodujúcich skutočností, resp. či je

vlastníctvo k nim predmetom takého súdneho sporu, ktorého výsledkom môţe byť meritórne

rozhodnutie v otázke vlastníctva.

Súd sa v tomto konaní preto nemôţe zaoberať otázkou vlastníctva ani ako relevantnou

predbeţnou otázkou.

Spochybňuje tieţ záver súdu, ţe úpadca nadobudol sporné nehnuteľnosti od F.,

a to zmluvou o prevzatí záväzkov zo dňa 6.9.1996 a bol preto povinný ţiadať pri ich scudzení

o súhlas F. v súlade s ust. Podľa nich táto zmluva mohla mať

zo zreteľa tohto zákona len obligačno-právne, nie vecno-právne následky.

Domnievajú sa, ţe napadnutý rozsudok je nevykonateľný, lebo nezmenil údaje

zapísané v katastri nehnuteľností a spôsobil tak, ţe ţalovaný nebude môcť ako nevlastník

sporné nehnuteľnosti speňaţiť a ich v katastri zapísaný vlastník sa bude môcť naďalej

domáhať ochrany v prípade rušenia svojho vlastníckeho práva.

Zdôrazňujú, ţe úpadca mal sporné nehnuteľnosti v dobromyseľnej drţbe od r. 1992,

čo značí, ţe ţalobca ich aj originálne nadobudol vydrţaním najneskôr v r. 2002 (10.06.2002,

po uplynutí 10 ročnej lehoty od zaevidovania vlastníckeho práva úpadcu v katastri

nehnuteľností).

Namietajú tieţ, ţe súd nezohľadnil vyjadrenie likvidátorky úpadcu JUDr. T., týkajúce

sa ţiadania súhlasu F.

Na záver odvolatelia navrhli, aby odvolací súd v prípade potvrdzujúceho rozsudku

pripustil dovolanie. Rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu vidia v riešení

otázky, či v excindačnom konaní ako predbeţnú otázku nemoţno posúdiť vlastnícke právo

k nehnuteľnosti inak, ako podľa údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, pokiaľ

pochybnosti o nesprávnosti takýchto údajov nie sú predmetom sporu, v ktorom by v tejto

otázke mohlo dôjsť k meritórnemu rozhodnutiu súdu.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu a vedľajšieho účastníka na strane ţalobcu

navrhol napadnutý rozsudok súdu l. stupňa potvrdiť a priznať mu náhradu trov právneho

zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré vyčíslil vo výške 62,70 Eur (vyjadrenie k odvolaniu

55,49 Eur + reţijný paušál 7,21 Eur).

Pokiaľ odvolatelia namietajú, ţe súd l. stupňa mal ţalobu zamietnuť, pretoţe ţalovaný

nepodal pred zaradením sporných nehnuteľností do konkurznej podstaty ţalobu o určenie

vlastníckeho práva podľa , uvádza, ţe v konkurznom konaní treba

aplikovať ustanovenia ZKV, všeobecné právne predpisy len v prípade, ak tento zákon

príslušné otázky nerieši. Tvrdí, ţe ţalovaný má doklady, ktoré preukazujú, ţe prevody

sporných nehnuteľností na tretie osoby sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

Poukazuje v tejto súvislosti aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.

, aj na okolnosť, ţe o konkurze a reštrukturalizácii upravuje

spôsob zápisu „sporného“ majetku do súpisu konkurznej podstaty rovnako a rovnako ukladá

tretej osobe domáhať sa voči správcovi vylúčenia majetku zo súpisu podstaty.

Pokiaľ odvolatelia namietajú, ţe súd l. stupňa sa náleţite nevysporiadal s výpoveďou

likvidátorky úpadcu, poukazuje na list F. zo dňa 17.06.2008, v ktorom sa jasne uvádza, ţe

tento ţiadnu ţiadosť o súhlas s prevodom neobdrţal a ani súhlas nedal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie podľa

bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, ţe nie je

dôvodné.

Odvolací súd konštatoval, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku je plne v súlade

s ust. Súd l. stupňa v ňom uviedol, čoho sa ţalobca domáhal a z akých

dôvodov, ako sa vo veci vyjadril ţalovaný, prípadne iný účastník konania, obšírne, jasne

a výstiţne vysvetlil, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy

a ako vec právne posúdil. Podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa odôvodnenia napadnutého

rozsudku aj náleţitosti druhej vety cit. Ustanovenia, je objektívne presvedčivé.

Keďţe sa odvolací súd stotoţnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého

rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. , len ho doplňuje

reagovaním na odvolanie ţalobcu a vedľajšieho účastníka.

Pokiaľ odvolatelia zastávajú názor, ţe súd v konaní o vylučovacej ţalobe môţe

skúmať len otázku, či vlastníctvo k sporým nehnuteľnostiam vyplýva zo zoznamu

predloţeného úpadcom, prípadne iných rozhodujúcich skutočností, resp. či je vlastníctvo

k nim predmetom súdneho konania, ktorého výsledkom môţe byť meritórne rozhodnutie

o otázke vlastníctva, je tento názor v rozpore s ust. § 19 ZKV, aj s názorom zastávaným

v odbornej literatúre (JUDr. Milan Ďurica: Konkurzné právo na Slovensku a v EÚ, 2006,

st. 284), ktorý odvolatelia citujú. Nesprávne ho však interpretujú ako podporujúci ich mienku.

Z citácie „správca zapíše do súpisu ako sporný taký majetok, o ktorom určité skutočnosti

nasvedčujú, ţe by mohol patriť do konkurznej podstaty, ale nie je to jednoznačne preukázané“

vyplýva správnosť postupu správcu - ţalovaného, ktorý sporné nehnuteľnosti do konkurznej

podstaty zapísal. Aj vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaný uvádza, ţe ako správca konkurznej

podstaty má k dispozícii doklady, ktoré preukazujú skutočnosť, ţe prevody sporných

nehnuteľností z úpadcu na tretie osoby sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi.

V súlade s ust. § 19 ZKV nie je ani mienka odvolateľov, ţe by súd v konaní

o vylučovacej ţalobe mohol len skúmať, či prebieha súdne konanie, predmetom ktorého

je určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam podľa Ust.

ZKV výslovne ustanovuje, ţe súd uloţí tomu, kto uplatňuje, ţe sa vec nemala do súpisu

zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil

konkurz. V prípade, ţe ţaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, ţe vec je do súpisu

zahrnutá oprávnene.

V prípade určovacej ţaloby podľa § 19 ods. 2 ZKV ide teda v rámci ţalôb podľa § 80

písm. c/ o určovaciu ţalobcu sui generis, kde naliehavý právny záujem je daný

existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou poţiadavkou rýchlosti

a hospodárnosti konania v zmysle , ktorej realizácia je zabezpečená tým,

ţe sa v ňom rieši otázka vlastníctva, čo však nijako nezniţuje poţiadavku na zákonnosť

a správnosť jej riešenia.

Názor odvolateľov, ţe pre SKP je záväzný zápis o vlastníctve v katastri nehnuteľností

a ţe môţe výlučne z neho vychádzať pri súpise konkurznej podstaty úpadcu, je taktieţ

v rozpore s ust. § 17 aţ 19 ZKV.

Názor, ţe sa v katastri zapísaný vlastník nehnuteľností aj po právoplatnosti ţalobou

zamietajúceho rozhodnutia v konaní o vylučovacej ţalobe bude môcť domáhať ochrany

svojho vlastníctva, je v rozpore s ust. § 14 ZKV.

Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia súdom l. stupňa, odvolací súd povaţuje

vzhľadom na obsah odvolania za potrebné spresniť zistenia týkajúce sa zmluvy o prevzatí

záväzkov zo dňa 6.9.1996, ktorú uzavreli F., Ing. V.P. a P., s.r.o.

Zo zmluvy č. 7/1992 zo dňa 4.6.1992 o predaji majetku štátu podľa

Zb. vyplýva, ţe kupujúci Ing. V.P. vystupoval ako zakladateľ obchodnej spoločnosti P., s.r.o.

V čl. VI sa kupujúci zaviazal pokračovať v predmete činnosti š. p. P., R. (Podľa výpisu

z Obchodného registra

zo dňa 21.04.2009 spoločnosť P., s.r.o. bol zapísaný 8.6.1992). K tejto zmluve podpísali

zmluvné strany dodatok č. 1 dňa 28.2.1996. Dodatok č. 2 zo dňa 6.9.1996 k zmluve č. 7/1992

uţ uzatváral predávajúci F. so spoločnosťou P., s.r.o., zast. konateľom Ing. V.P. ako

kupujúcim a v čl. I. tohto dodatku

sa uvádza, ţe týmto dodatkom sa na základe zmluvy o prevzatí záväzkov „mení osoba

kupujúceho.“ Treba tieţ uviesť, ţe zmluva o prevzatí záväzkov zo dňa 6.9.1996 je označená

ako zmluva o prevzatí záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy č. 7/1992 o predaji podniku,

a to pôvodného š. p. P., R. zo dňa 4.6.1992 podľa zákona

o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších zmien a doplnkov,

Obch. zákonníka a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov.

Odvolací súd sa nemôţe stotoţniť ani s názorom odvolateľov, ţe súd náleţite

nezohľadnil vyjadrenie likvidátorky úpadcu JUDr. T. ohľadne vyţiadania súhlasu F.

s prevodom privatizovaného majetku úpadcu. Pokiaľ ţiadosť o udelenie predmetného súhlasu

bola podaná bez získania potvrdenia o odoslaní, prípadne prevzatí takejto ţiadosti, konal jej

podávateľ bez odbornej starostlivosti. Súd nemohol svedectvo hodnotiť ako dôkaz podania

ţiadosti, najmä keď svedkyňa vo výpovedi uvádza, ţe si bola vedomá povinnosti vyţiadať si

k odpredaju súhlas.

Spoločnosť P. a S., a.s., V. bola zrušená bez likvidácie jej zlúčením s vedľajším

účastníkom na strane ţalobcu, ktorý jej sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou previedol na

ţalobcu.

O vedomosti zodpovedných orgánov uvedených spoločnosti o tom, ţe sporné

nehnuteľnosti úpadca nadobudol v rámci privatizácie, svedčí personálne prepojenie vedenia

úpadcu s členmi predstavenstva spoločnosti P. a S. , a.s., V.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený drţiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretrţite v drţbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Oprávneným drţiteľom

je podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. drţiteľ, ak so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný

o tom, ţe mu vec alebo právo patrí. Patriť znamená byť vlastníkom s právami uvedenými

v § 123 Obč. zák., teda aj s právom nakladať s predmetom svojho vlastníctva. Úpadca

a v dôsledku personálneho prepojenia aj spoločnosť P. a S., a.s., V., ktorá nadobudla sporné

nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 24.02.2000, vedeli o povinnosti vyţiadať si k tomu,

aby kúpna zmluva bola platná, predchádzajúci písomný súhlas F., nemoţno preto spoločnosť

P. S., a.s. kvalifikovať

ako dobromyseľného a oprávneného drţiteľa v zmysle § 130 ods. 1 Obč. zák.

Odvolací súd sa nestotoţnil s názorom odvolateľov, ţe je daný dôvod na pripustenie

dovolania v súlade s ust. , pretoţe všetky právne otázky, ktoré súd l. stupňa

a následne odvolací súd v rozhodovanom prípade riešil, upravuje zákon jasne a zrozumiteľne,

takţe ich interpretácia je jednoznačná.

S týmto doplnením odôvodnenia odvolací súd napadnutý rozsudok súdu l. stupňa

podľa ako vecne správny potvrdil.

Úspešnému ţalovanému vzniklo podľa v spojení s

právo na náhradu trov odvolacieho konania. Ţalovaný sa prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne k odvolaniu vyjadril, čim mu vzniklo právo na náhradu za 1 úkon právnej sluţby

plus reţijný paušál. Ţalovaná si tieto trovy vyčíslila sumou 62,70 Eur a odvolací súd

mu náhradu týchto trov ţalobcom priznal.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 6. októbra 2010

JUDr. Jozef Štefanko, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová